Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 14, 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010096
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6924010096.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovanej A. B.,

C. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), písm. b), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 127 ods.
4 Trestného zákona, § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona a § 138 písm. b) Trestného zákona na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. X/X, F. C. D., bez pracovného
pomeru,

sa uznáva za vinnú, že

ako zákonná zástupkyňa a matka od presne nezisteného dňa konca roku 2022 do dňa 30.05.2023
v E., okres C. D., v byte G. H. A. I. XXX/X a inde, nezabezpečovala pravidelne stravu a hygienu
svojej dcére mal. dieťa K. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., ktorú počas tohto obdobia opakovane fyzicky
udierala po rukách, nohách a chrbte a v jednom prípade ju udrela aj mopom po tele, ráno ju budila

fackami a naposledy po tom, ako ju počas domáceho liečenia v presne nezistený deň v máji 2023
najprv obliala vodou, ju bila rukou a päsťami po celom tele, v domácnosti nevarila a nerobila nákupy,
kde z toho dôvodu veľakrát mal. J.. B. kontaktovala svojho otca so žiadosťou o peniaze, aby si vedela
zabezpečiť potraviny, nevykonávala ani domáce práce ako upratovanie a pranie oblečenia, ale práve
naopak tieto činnosti vykonávala mal. J.. B., taktiež sa menovaná maloletá v domácom prostredí
nevedela a nemohla pripravovať na vyučovanie, v prípade ochorenia maloletej J.. B. ju na ošetrenie
k lekárovi nesprevádzala, mal. J.. B. k lekárovi išla viackrát sama a na lieky jej zaslal peniaze jej
otec, asi dva až trikrát, keď mal. J.. B. spala, tak ju začala budiť a potom sa smiala, pričom podľa

záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a podľa záverov
znaleckého posudku z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí u maloletej J.. B. boli
zistené známky psychotraumatizácie, ktorá priamo súvisí s prežitými udalosťami v súvislosti s konaním
obžalovanej ako matky mal. J.. B., a v dôsledku fyzického a psychického násilia bol zistený u mal. J.. B.
viktimizačný syndróm v rámci syndrómu týranej osoby a taktiež bolo konštatované, že situácia, v ktorej
sa maloletá nachádzala bola už pre ňu bezvýchodisková, nedokázala ju ovplyvniť svojou aktivitou, čo
viedlo k naučenej bezmocnosti, čím týmto konaním obžalovaná ako matka, s ktorou žila poškodená mal.

J.. B. v spoločnej domácnosti, jej spôsobovala psychické utrpenie a presne nezistené fyzické zranenia,
pričom dňa 05.05.2023 bola na ošetrení u všeobecného lekára pre deti a dorast a následne u chirurga,
kde z lekárskej správy z chirurgie zo dňa 05.05.2023 vyplýva, že poškodená mal. J.. B. utrpela zranenie
a to opuch v oblasti ľavého predlaktia,

tedablízkej osobe, teda príbuznej v priamom pokolení, spôsobila fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi,
vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie,
bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu a spánku, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti,

hygieny, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania,

tým spáchala

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 127 odsek 4 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje

podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 37 písm. h) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákonasamosudcaobžalovanejvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladáazároveňjejukladá
probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona samosudca obžalovanej ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť)

rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona samosudca obžalovanej ukladá povinnosť zaplatiť otcovi
detí B. B., nar. XX.XX.XXXX v E., zameškané výživné vo výške 1.330,08 € a plnoletému synovi B. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C. D., zameškané výživné vo výške 185,46 €.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona samosudca obžalovanej ukladá povinnosť zamestnať sa
v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona samosudca u obžalovanej zrušuje výrok o treste odňatia slobody

v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov, ktorý jej bol
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/35/2024, zo dňa 15.10.2024,
právoplatným dňa 06.11.2024, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Trestného zákona a súčasne ruší aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podala na súd dňa 31.01.2024 obžalobu pod sp.
zn. 1Pv/261/23/6609-17 na obvinenú A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 127 ods. 4 Trestného zákona, § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona a § 138 písm. b) Trestného

zákona na tom skutkovom základe, že
ako zákonná zástupkyňa a matka od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2022 do dňa 30.05.2023
v E., okres C. D., v byte G. H. A. I. XXX/X a inde, nezabezpečovala pravidelne stravu a hygienu
svojej dcére mal. dieťa J.. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., ktorú počas tohto obdobia opakovane fyzicky
udierala po rukách, nohách a chrbte a v jednom prípade ju udrela aj mopom po tele, ráno ju budila

fackami a naposledy po tom, ako ju počas domáceho liečenia v presne nezistený deň v máji 2023
najprv obliala vodou, ju bila rukou a päsťami po celom tele, v domácnosti nevarila a nerobila nákupy,
kde z toho dôvodu veľakrát mal. J.. B. kontaktovala svojho otca so žiadosťou o peniaze, aby si vedela
zabezpečiť potraviny, nevykonávala ani domáce práce ako upratovanie a pranie oblečenia, ale práve
naopaktietočinnostivykonávalamal.B.J.,taktiežsamenovanámaloletávdomácomprostredínevedela

a nemohla pripravovať na vyučovanie, v prípade ochorenia maloletej J.. B. ju na ošetrenie k lekárovinesprevádzala, mal. J.. B. k lekárovi išla viackrát sama a na lieky jej zaslal peniaze jej otec, asi dva až
trikrát, keď mal. J.B. spala, tak ju začala budiť a potom sa smiala, pričom podľa záverov znaleckého
posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a podľa záverov znaleckého posudku

z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí u maloletej J.. B. boli zistené známky
psychotraumatizácie, ktorá priamo súvisí s prežitými udalosťami od presne nezisteného dňa v mesiaci
apríl 2022 do dňa 30.05.2023 v súvislosti s konaním obvinenej ako matky mal. J.. B., a v dôsledku
dlhodobého fyzického a psychického násilia bol zistený u mal. J.. B. viktimizačný syndróm v rámci
syndrómu týranej osoby a taktiež bolo konštatované, že situácia, v ktorej sa maloletá nachádzala bola

už pre ňu bezvýchodisková, nedokázala ju ovplyvniť svojou aktivitou, čo viedlo k naučenej bezmocnosti,
čím týmto konaním obvinená ako matka, s ktorou žila poškodená mal. J.. B. v spoločnej domácnosti, jej
spôsobovala psychické utrpenie a presne nezistené fyzické zranenia, pričom dňa 05.05.2023 bola na
ošetrení u všeobecného lekára pre deti a dorast a následne u chirurga, kde z lekárskej správy z chirurgie
zo dňa 05.05.2023 vyplýva, že poškodená mal. J.. B. utrpela zranenie a to opuch v oblasti ľavého
predlaktia.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní obhajkyňa obžalovanej v stanovisku k obžalobe
poukázala najmä na to, že obžalovaná sa cíti byť nevinná, nevie si vysvetliť z akých dôvodov
svedkovia proti nej vypovedajú a že už počas prípravného konania popierala skutkové tvrdenia uvedené
v obžalobe.

Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a to aj podľa § 257 ods. 1 Trestného
poriadku vyhlásila, že sa cíti byť nevinná zo skutku kladeného jej za vinu v obžalobe.

Nahlavnompojednávaníbolookremvýsluchuobžalovanejvykonanéajdokazovanievýsluchomznalkýň

K. J. L. a K. M. K., B., ako svedkovia boli vypočutí: B. B., ml. A. B., B. B., L. B. a K. M. J..

V ďalšom bolo podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku vykonané prehratie videozáznamu o výsluchu
poškodenej mal. J. B. zo dňa 30.05.2023 a taktiež bol oboznámený písomný prepis videozáznamu
výsluchu tejto poškodenej.

Ďalej boli na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku prečítané nasledovné listinné
dôkazy: trestné oznámenie (čl. 2), uznesenie Okresného súd Rimavská Sobota, sp. zn. 2P/73/2023 zo
dňa 01.06.2023, vykonateľné dňa 01.06.2023 (čl. 154 až 155), rozsudok Okresného súdu Rimavská
Sobota,sp.zn.2P/117/2017zodňa25.01.2018(čl.156až158),správaÚPSVaR(čl.159až160),úradné

záznamy z pohovorov s mal. deťmi (čl. 161 až 163), posudok základnej školy (čl. 167), lekárska správa
všeobecného lekára (čl. 168), lekárska správa z chirurgie (čl. 169), fotodokumentácia zranení (čl. 170
až 189), rodný list (čl. 190 až 192), správa o povesti (čl. 193), výpis z ústrednej evidencie priestupkov (čl.
194), aktuálny odpis registra trestov (čl. 286). Z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota,
sp. zn. 4T/35/2024 bol prečítaný trestný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 4T/35/2024

zo dňa 15.10.2024, právoplatný dňa 06.11.2024.

Vyššie uvedené vykonané dôkazy hodnotil samosudca podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, podľa
ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá
zo strán.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel samosudca k nasledovným skutkovým a právnym
záverom.

V zmysle § 208 ods. 1 Trestného zákona, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti
alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým

zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

V zmysle § 208 ods. 3 Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
d) závažnejším spôsobom konania.

V zmysle § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona
rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona, blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v
priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom

pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

V zmysle § 138 Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
b) po dlhší čas.

Objektomtohtotrestnéhočinujeochranablízkychosôbaochranaosôb,ktorésozreteľomnanedostatok
veku (deti) alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti
alebo výchove iných osôb. U oboch kategórií osôb ide najmä o ochranu pred domácim násilím.

Osobou blízkou sa rozumie príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné
osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke len vtedy, ak
by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú (porovnaj § 127 ods.
4). Na účely tohto trestného činu je blízkou osobou aj bývalý manžel, druh, bývalý druh atď. (porovnaj
§ 127 ods. 5).

Starostlivosťou a výchovou sa rozumie nielen takáto činnosť rodičov vo vzťahu k maloletým deťom, ale
aj akákoľvek iná starostlivosť a výchova, bez ohľadu na to, či ide o vzťah prechodný alebo trvalý, a
bez ohľadu na to, čím bol založený (zákonnou úpravou, úradným rozhodnutím, pracovnou alebo inou
zmluvou, resp. konkludentným činom).

Podľa novelizovaného znenia § 208 ods. 1 na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej a zverenej
osoby bude dostačujúce preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia jedným
z konaní podľa § 208 ods. 1 písm. a) až e).

Vzhľadom na to, že „fyzický alebo psychický stav utrpenia“ je individuálnou kategóriou závislou od
prahu znášanlivosti každého človeka, bude možné na dokazovanie objektívnej stránky trestného činu
analogicky použiť judikát sp. zn. 20/1984-I, ktorý je uvedený nižšie.

Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a

bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné
alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného činu sa možno dopustiť aj opomenutím povinnej
starostlivosti (§ 122 ods. 1). Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však
ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké
príkorie (porovnaj R 20/1984-I) .

Na naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho konania bolo spôsobené
fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm.
a) až e) .

Pod pojmom „fyzické alebo psychické utrpenie“ treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými
alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom
krátky, prechodný čas. Teda musí ísť o určitú sústavnosť (trvalosť) konania popísaného v písmenách
a) až e), ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou či bolestivosťou pociťuje poškodená osobaako fyzické alebo psychické utrpenie. Podstatou týrania a jeho následku vo forme psychických alebo
fyzických útrap teda je, že ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidla pozostáva
z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom nie je nutné, aby všetky, či niektoré z nich vyústili napríklad

do ublíženia na zdraví (prípadne, aby napĺňali samé o sebe znaky skutkovej podstaty trestného činu
ublíženia na zdraví, resp. iného trestného činu), teda útoky, ktoré sú uvedené v písmenách a) až
e) nemusia samostatne napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale napríklad, ak by boli
posudzované samostatne, môžu napĺňať len znaky priestupku. Kvalifikačným hľadiskom následku tohto
trestného činu je jeho hromadnosť (či trvalosť), teda to, že útoky sú opakované (či sústavné) a práve

táto opakovanosť spôsobuje fyzické či psychické utrpenie poškodenej osoby, ktorá nie je len celkom
krátkeho, prechodného charakteru.

Páchateľom (priamym) tohto trestného činu môže byť len ten, kto má týranú osobu vo svojej starostlivosti
alebo výchove. Pôjde nielen o rodičov, ale aj o príbuzných, učiteľov, vychovávateľov, ošetrovateľky,
športových trénerov, priateľov a známych rodičov týranej osoby, resp. aj o iné osoby, ktorých vzťah k

týranej osobe bude závisieť aj od náhodilého úkonu, napríklad od faktického prevzatia do starostlivosti
či výchovy. Účastníkom na tomto trestnom čine (§ 21) môže byť ktokoľvek.

Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.

Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že sa cíti byť nevinná zo spáchania skutku
kladeného jej za vinu v podanej obžalobe. K veci samej vypovedala o tom, že nežila v byte, kde sa
mal skutok stať, potvrdila len to, že tam chodila len na návštevu, pričom deti tam chodili aj dlhodobo.
Opakovane tvrdila, že byt v E. G. A. I. N. XXX/X nemala prenajatý, chodila tam len na návštevy,
oddýchnuť si, mala tam priateľa. Opakovane tiež poprela, že by v predmetnom byte aj s deťmi bývala,

viackrát zopakovala, že v byte nežila ale že v rozhodnom čase teda od apríla 2022 do konca mája 2023
bývala pri mame na E..

Počas výsluchu opakovane popierala, že by deťom fyzicky prípadne psychicky ubližovala, že by ich
týrala akýmkoľvek spôsobom. Tvrdila, že sa o deti riadne starala, chodila s nimi k lekárovi, upratovala,

pričom väčšinou varila jej mama, keďže u nej bývala.

Na doplňujúcu otázku, prečo deti pri výsluchu tvrdili, že s ňou žili v byte v E. na ulici A. I. obžalovaná
uviedla, že deti nehovorili pravdu a dodala, že na ten byt nemala podpísanú žiadnu nájomnú zmluvu.

Na otázku, prečo dcéra – poškodená J. vypovedala proti nej a to že ju bila, budila zo spánku, kričala na
ňu a nadávala jej, obžalovaná uviedla, že to nie je pravda a pripustila, že len niekedy na ňu zvýšila hlas.

Z jej výsluchu bolo ďalej zistené, že deti už viac ako dva roky žijú na základe rozhodnutia súdu s otcom,
po rozvode ich manželstva boli deti zverené do jej starostlivosti, tvrdila, že s nimi bývala na E. pri mame,

kde deti chodili aj do školy.

Na ďalšie doplňujúce otázky uviedla, že v kritickom čase bola hlásená ako nezamestnaná na úrade
práce, otec detí jej posielal výživné na deti z čoho hradila ich potreby a dodala, že aj otec zvykol deťom
naviac niečo hradiť. Priznala, že v kritickom čase požívala alkohol, pričom si zvykla dať víno.

Svedok B. B., bývalý manžel obžalovanej a otec detí na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstatnom
obsahurovnakoakoajpočasvýsluchuvprípravnomkonaní.Podľasvedkadetiajsmatkoužilivkritickom
čase v byte, ktorý sa nachádzal v E. na ulici A. I. N. XXX/X. Aj on v tom čase žil s nimi v tomto
byte. Vysvetlil, že jeho manželstvo s obžalovanou bolo rozvedené v roku 2017, po rozvode mala

deti v starostlivosti obžalovaná. Po rozvode manželstva žili určitý čas oddelene, avšak asi v novembri
2018 začali žiť všetci spolu ako rodina v spoločnej domácnosti a od januára 2019 vo väčšom byte. Ide
o predmetný byt, ktorého vlastníkom je mesto a on má tento byt v nájme.

K veci samej uviedol, že podľa jeho názoru sa obžalovaná nedostatočne starala o deti. V kritickom čase,

keď žili spolu po rozvode, pracoval v zahraničí a bolo aj obdobie, keď vyše mesiaca nebol doma. Posielal
domov obžalovanej peniaze ako výživné riadne, ale deti mu opakovane telefonicky oznamovali, aby im
poslal peniaze, že nemajú čo jesť. Deti mu hovorili aj o tom, že mama bije najmä J. a to aj mopom a že
ju aj obliala studenou vodou. On sám žiadny fyzický útok obžalovanej na dcéru osobne nevidel.Svedkyňa mal. A. B., dcéra obžalovanej (v čase výsluchu na hlavnom pojednávaní mala 12 rokov),
bola na hlavnom pojednávaní vypočutá v prítomnosti otca B. B.. Na čas jej výsluchu bola podľa § 262

Trestného poriadku z pojednávacej miestnosti vylúčená obžalovaná a podľa § 249 ods. 3 Trestného
poriadku verejnosť. Zároveň je potrebné uviesť k jej výsluchu, že podľa § 267 písm. a) Trestného
poriadku nebola vzatá do prísahy, lebo v čase výsluchu nedovŕšila 14 rok svojho veku. Po poučení
zodpovedajúcom jej veku svedkyňa uviedla nasledovné.

V kritickom čase bývala s mamou, otcom a súrodencami v E. (nevedela uviesť konkrétnu ulicu), otec
vtedy pracoval v Nemecku, kam chodil na týždeň alebo dva týždne. Ona so súrodencami chodila do
školy na E. a jej brat B. neskôr do školy v Banskej Bystrici. Podľa svedkyne sa ku nej mama správala
normálne, avšak J. bila niekedy aj „z ničoho-nič“. V jednom prípade svedkyňa videla ako mama bila J. aj
mopom,pričomväčšinoujubilarukou.VidelatiežakorazmamaoblialaJ.vodou,nevedelavšakvysvetliť
prečo to spravila. Svedkyňa ďalej vypovedala o tom, že mama niekedy varila, niekedy nie, pričom často

sa stávalo, že keď boli so sestrou hladné tak si chodili kupovať jedlo do obchodu. Za jedlo platili kartou,
ktorú mali od otca. Šaty a oblečenie im kupoval otec.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že ju mama nebila, iba raz jej dala po zadku, ďalej že mama
na J. aj kričala ale nevedela prečo, a že im mama nepomáhala ani pri učení. Svedkyňa trvala na tom,

že v čase, keď chodila do školy v E., tak bývala v E..

Svedok B. B., syn obžalovanej, vypovedal na hlavnom pojednávaní v podstatnom obsahu rovnako ako
aj v prípravnom konaní. Hovoril o tom, že v kritickom období, pričom v prípravnom konaní dobu ustálil
od konca roku 2022 do mája 2023, najprv chodil do školy so sestrami na E., on potom neskôr na strednú

školu do Banskej Bystrice. Počas tohto obdobia stále žili a bývali všetci spolu v E. na ulici A. I.. Otec
v tom čase pracoval v zahraničí. Keď už chodil na strednú školu, tak býval cez pracovné dni na internáte
a domov chodieval len na víkend. Podľa svedka sa často stávalo, že keď prišiel cez víkend domov, tak
doma nebolo čo jesť. Preto volal otcovi, aby mu poslal peniaze, on išiel za peniaze nakúpiť potraviny
a potom aj varil. Podľa svedka mama peniaze, ktoré jej posielal otec ako výživné, minula na „blbosti“.

K veci samej uviedol aj to, že mama zvykla z ničoho-nič J. biť čo sám aj videl a tiež počul ako na ňu
kričala. Podľa neho k takémuto správaniu k jeho mladšej sestre J. mama nemala žiadny dôvod. Často sa
podľa neho stávalo aj to, že mu sestry cez víkend hovorili, že sú hladné, pričom mama väčšinou ležala
len na gauči. Podľa svedka otec hradil všetky potrebné výdavky, ktoré deti mali, teda stravu, ošatenie,

potreby do školy. Sestra J. mu veľakrát hovorila, že ju mama bije, nevedel však konkretizovať ako často
boli tieto bitky, sestra mu o tom hovorila väčšinou cez víkend, keď bol zo školy doma alebo mu o tom
zvykla aj niekedy zatelefonovať.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol aj to, že mama J. aj nadávala, vyslovene uviedol, že počul ako

jej nadávala, že je piča a kurva.

Na otázku, či skutočne v kritickom čase všetci žili a bývali v E. svedok uviedol, že na 100% bývali všetci
v E. asi štyri roky. Povedal to obžalovanej pri výsluchu priamo do očí, ona však opakovala, že klame
a že ona žila na E.. Ďalej svedok pri výsluchu do očí obžalovanej povedal, že teraz v novom prostredí

sa majú všetci lepšie a to preto, že ona predtým bila jeho sestru a nestarala sa o sestry.

Svedkyňa L. B., matka obžalovanej, sa ku skutku ako takému nevedela vyjadriť. Potvrdila však výpovede
predchádzajúcich svedkov o tom, že jej dcéra žila s deťmi v meste v E.. Opakovane poprela, že by dcéra
s deťmi bývala u nej a to najmä v čase, keď deti chodili do školy na E.. Niekoľkokrát bola dcéru s deťmi

v E. aj navštíviť, avšak nič, čo by sa týkalo skutku samotného, nepostrehla. Vypovedala tiež o tom, že
deťom zvykla aj navariť, že keď deti chodili do školy na E., tak potom prišli k nej a odtiaľ odišli domov
autobusom do E.. Niekedy ich u nej na E. čakala aj mama a potom všetci spolu odišli do E.. Vnučky sa
jej nesťažovali na správanie sa mamy.

Svedkyňa K. M. J. pracuje na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, odbor sociálnych
vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Táto svedkyňa podávala
v predmetnej trestnej veci trestné oznámenie na základe skutočností, o ktorých sa dozvedela od
maloletých detí A. a J. v rámci sociálneho zisťovania rodinných pomerov v súvislosti s návrhom otcadetí na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti. Vypovedala o tom, že šetrenie vykonávala v mieste
obvyklého pobytu maloletých detí čo v tom čase bolo v E. na ulici A. I. N. XXX/X. Keďže matka
detí nesúhlasila s neohláseným sociálnym zisťovaním, nebolo svedkyni umožnené vykonať tento úkon

v domácnosti, teda v mieste obvyklého pobytu detí. So samotnými deťmi vykonala svedkyňa pohovor
v základnej škole v E., pričom pri tomto pohovore maloletá J. uviedla, že mama ju ráno bezdôvodne
budí fackou a že v čase domáceho liečenia ju mama poliala pohárom vody a že ju bila aj po ruke takým
spôsobom, že musela byť ošetrená lekárom. Maloletá A. svedkyni počas pohovoru uviedla aj to, že
mama im nedáva jedlo, raňajky a desiatu do školy pripravuje J. alebo aj ona a potvrdila, že mama J.

ráno vyfackala z ničoho-nič. Obe deti tiež uviedli, že sa necítia v domácnosti s matkou dobre a že chcú
byť zverené do osobnej starostlivosti otca.

Tieto skutočnosti uvedené svedkyňou na hlavnom pojednávaní sú potvrdené samotným trestným
oznámením, ďalej úradnými záznamami z pohovoru s deťmi (čl. 161 až 163) ako aj so správou ÚPSVaR
zo dňa 31.05.2023 (čl. 159 až 160).

V spise je na čl. 169 žurnalizovaná lekárska správa K. O. P., podľa ktorej sa 05.05.2023 dostavila na
ošetrenie mal. J. B., bytom E., I. XXX. V správe sa uvádza, že bol zistený opuch v oblasti dorza, bolo
realizované Rtg vyšetrenie, ktoré je negatívne. Pacientka uviedla, že ju udrela mama na zápästie a na
predlaktí vľavo.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria K. J. L.
uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku č. XX/XXXX. Znalecký
posudok znalkyňa vyhotovila na poškodenú mal. J. B. a jej sestru A. B..

Zo záverov jej znaleckého posudku vyplýva, že maloletá J.B. po telesnej stránke doposiaľ vážne chorá
nebola, jej psychomotorický vývoj bol oneskorený v dôsledku vývinovej dysfázie. Osobnosť maloletej
v dôsledku vzťahového násilia, ktoré je asociované rôznymi formami deprivácie utrpela psychickú
ujmu. Mal. A. B. je osobnosť detská s primeraným intelektom. Maloletá A. aj napriek tomu, že stratila
pocit istoty a bezpečia počas súžitia s matkou, nejaví známky psychotraumatizácie. U maloletej J.B.

znalkyňa nezistila duševnú poruchu v zmysle pravej psychózy, zistila u nej známky psychotraumatizácie
(narušenie jej psychickej integrity), ktorá súvisí s prežitými udalosťami v súvislosti s predmetným
trestnýmčinom.Mal.J.B.savsúčasnejdobe(vpostviktimizačnomobdobí)nachádzavofázepredbežnej
adaptácie na prežitú psychickú ujmu (fáza hojenia) vzťahového násilia. Nedisponuje dostatočnými
copingovými (adapatačnými) stratégiami na udržanie psychickej rovnováhy pod vplyvom nepriaznivých

vonkajších okolností môže nastať prehľlbenie následov psychickej traumatizácie, preto u nej znalkyňa
navrhuje individuálne psychoterapeutické vedenie u odborníka so zameraním na pomoc detským
obetiam pokračujúceho vzťahového násilia (can syndrom). U mal. J.B. v dôsledku pokračujúceho
vzťahového násilia bol narušení psychosociálny a emocionálny vývoj, až budúcnosť ukáže, ako sa bude
vytvárať jej seba obraz a vzťah k iným ľuďom v sociálnom kontexte. U mal. A. B. znalkyňa nezistila

známky psychotraumatizácie, nedošlo k narušeniu jej psychickej integrity. Páchateľka a v dôsledku
pokračujúceho vzťahového násilia, ktoré malo charakter fyzického a psychického násilia, pri ktorom
páchateľka demonštrovala moc a kontrolu nad maloletou J., dosiahol asimetriu vzťahu, trvalé rozdelenie
rolí na páchateľku a obeť. Na správaní maloletej J. nezáležalo, páchateľka si našla dôvod, resp.
bezdôvodne dochádzalo k výbuchom násilných incidentov voči mal. J.B. V dôsledku pokračujúce

vzťahového násilia nastala vážna porucha psychickej integrity u mal. J.B. s rozvojom viktimizačného
syndrómu, ktorý sa manifestuje vo viktimizačnom, aj v postviktimizačnom období. Výchova zo strany
matky bola ľahostajná a benevolentná, matka zanedbávala s dcérami návštevu odborných ambulancií
a CPaP. U mal. J.B. v postviktimizačnom období pod vplyvom vnútorných spúšťačov a pod vplyvom
nepriaznivých vonkajších okolností nastáva prehĺbenie jej psychickej ujmy. Nepriaznivé vonkajšie

okolnosti sú reakcie zo strany jej blízkeho sociálneho okolia a súčasne prebieha vyšetrovanie OČTK,
všetky uvedené okolnosti vedú k sekundárne viktimizácii mal. J.B. Sekundárna viktimizácia predstavuje
výlučne psychickú ujmu obete. Jej závažnosť závisí od sumáru reakcií najbližšieho laického aj
odborného okolia. Mal. J.B. je schopná chápať zmysel trestného konania na bazálnej úrovni. U mal. J.B.
takisto ako aj u mal. A. znalkyňa nezistila, že by boli duševne choré. ich schopnosť správne vnímať javy

a skutočnosti, pamätať si ich a reprodukovať ich s odstupom času nie je narušená. U mal. J.B. znalkyňa
zistila v rámci viktimizačného syndrómu prejavy disociatívnej amnézie. Mal. J. si nevie spomenúť na
niektoré detaily z traumatických udalostí. Znalkyňa u mal. J.B. teda jednoznačne v dôsledku dlhodobého
fyzického a psychického násilia (pokračujúce vzťahové násilie) zistila viktimizačný syndróm v rámcisyndrómu týranej osoby. Viktimizačný syndróm predstavuje spektrum porúch integrácie a regulácie
psychických funkcií na úrovni kognitívnej, emocionálnej, celkového psychického prežívania a správania
sa mal J.B. v čase viktimizácie a v postviktimizačnom období. U mal. J.B. sa v dôsledku konania

páchateľky vyskytli prejavy zníženého sebavedomia pocity beznádeje, naučenej bezmocnosti. Mal. J.B.
stratila v traumatických situáciách autonómiu nad sebou samou, nemohla dať najavo svoje emócie
voči páchateľke. Mal. J. nebol akcie schopná, ocitla s v traumatickej pasci (bezvýchodiskovej situácii).
V celkovom psychickom prežívaní znalkyňa u mal. J.B. zistila jadrové príznaky psychotraumatizácie
v podobe disociatívnych fenoménov ako sú vtieravé príznaky a disociatívne reakcie (flashbaky),

známky kognitívneho vyhýbania sa, známky zvýšenej psychickej a telesnej dráždivosti, kedy sa
neprijateľné psychické konflikty transformovali do telesných príznakov, ktoré sa nedajú vôľou ovplyvniť
a sú bez medicínskeho vysvetliteľného dôvodu. Jedná sa o prechodnú, ale vracajúcu sa disociatívnu
poruchu hybnosti a disociatívne kŕče. U mal. J.B. znalkyňa identifikovala maladaptívne stratégie
ako pocity zníženého sebavedomia, zo začiatku zatajovanie vzťahového násilia pred otcom, aj keď
sa pred starou matkou deklarovala, ako obeť fyzického násilia, podozrivá osoba manipulovala so

starou matkou takým spôsobom, že stará matka vnučke neverila. U mal. J.B. znalkyňa idetifikovala
kontraintuitávne reakcie, jedná sa o zvláštne následky v rámci viktimizačného syndrómu v období
viktimizácie a v postviktimizačnom období.

Znalkyňa z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí K. M. K. taktiež na hlavnom

pojednávaní uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku č. XX/XXXX.
Znalecký posudok znalkyňa vyhotovila na poškodenú mal. J. B. a jej sestru A. B..

Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že pamäťové funkcie mal. A. sú na dobrej úrovni.
Osobnosť mal. J.B. sa vyvíja disharmonicky s traumatizujúcim vplyvom. Odráža sa u nej nestabilita

rodinného prostredia, v poslednom období významne podporená závažnými traumatickými zážitkami
vo veľmi významnom formujúcom blízkom vzťahu – vzťahu matky s dcérou. V prežívaní sú u nej
prítomné známky depresie, je neistá s pocitmi nedostatočnosti. Čiastočne je to na podklade nízkeho
vrodeného potenciálu s celkovo nižšou mentálnou úrovňou a čiastočne je jej kognitívny vývin oslabený,
pravdepodobne následkom veľkej psychickej záťaže vo forme traumy. Znalkyňa z psychologického

hľadiska u mal. A. B. nazachytila prítomnosť závažného traumatického prežívania vo vzťahu k maminmu
správaniu voči nej. U mal. J.B. sú prítomné známky komplexných následkov traumy – známky
traumatizácie na viacerých úrovniach, na emocionálnej úrovni, kde sa aktuálne prejavuje depresívne
prežívanie, neistota, emočne afektívna instabilita. U mal. J.B. sú prítomné známky psychotraumatizácie,
ktoré majú vzhľadom na vek maloletej a na charakter udalostí (traumatizáciu vo veľmi blízkom vzťahu)

vplyv na zmenený – traumatický vývin osobnosti. Následky psychotraumatizácie sú z psychologického
hľadiska skôr dlhodobé. U mal. J.B. sú prítomné špecifické známky psychotraumatizácie, vysoko
pravdepodobne následkom konania obvinenej. Obidve dievčatá sú schopné chápať zmysel trestného
konania, správne vnímať javy a skutočnosti, pamätať si ich a reprodukovať s odstupom času
s prihliadnutím na dobu, kedy bol spáchaný trestný čin. U mal. J.B. sa môžu vyskytnúť nepresnosti vo

výpovedi, ale podstata jej výpovede po obsahovej stránke tým nie je narušená. U mal. J.B. znalkyňa
nezistila sklon ku skresľovaniu výpovedi. Prítomná je jej snaha o zmierňovanie vyjadrení, čiastočné
ospravedlňovanie matkinho správania, čo je pomerne častý jav, pokiaľ ide o obeť – páchateľ v tak
blízkom vzťahu, ako je rodič – dieťa. Znalkyňa u menovaných nezistila sklon ku konfabulácii, špecifická
vierohodnosť u oboch dievčat vo vzťahu k ich výpovediam sa javí primerane zachovaná. V závere

znalkyňa skonštatovala, že u mal. A. B. psychotraumatizáciu nezachytila. U mal. J.B. sú prítomné
známky psychotraumatizácie vo vzťahu s veľmi blízkou osobou, v tomto vzťahu je prirodzená asymetria
– v hierarchii matka – dcéra, táto asymetria bola pravdepodobne výrazne zneužitá proti mal. J.. Situácia
bola pre ňu bezvýchodisková, nedokázala ju ovplyvniť svojou aktivitou, čo viedlo k rozvoju naučenej
bezmocnosti. J. venovala veľa energie a snahy, aby sa mame zavďačila, aby získala jej uznanie, ale zo

vzťahu si odniesla skúsenosť, že nič čo urobí, nezabezpečí kľud a bezpečie. Vzťah bol poznamenaný
nestabilitou a nepredvídateľnosťou, čo viedla k pretrvávajúcemu vypätiu a ostražitosti, pretrvávajúcej
úzkosti.

Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu je potrebné uviesť, že na odporúčanie znalcov nebola na

hlavnom pojednávaní vypočutá samotná poškodená mal. J. B.. Na hlavnom pojednávaní bol prehratý
videozáznam o jej výsluchu v prípravnom konaní zo dňa 30.05.2023 a zároveň bol prečítaný aj prepis
tohto videozáznamu z jej výsluchu.K prehratiu videozáznamu, čítaniu prepisu z výsluchu mal. poškodenej z prípravného konania
a k hodnoteniu tohto dôkazu aj napriek tomu, že bol vykonaný pred vznesením obvinenia pristúpil
samosudca aj z dôvodu, že jej výpoveď nie je jediným dôkazom, ktorý by usvedčoval obžalovanú

z predmetnej trestnej činnosti, ale okrem tohto dôkazu boli na hlavnom pojednávaní vykonané aj ďalšie
dôkazy, ktoré či už priamo alebo nepriamo svedčia o predmetnej trestnej činnosti obžalovanej. Z týchto
ďalších dôkazov ide najmä o výpoveď priamych svedkov – mal. A. B., B. B., ako aj nepriamych svedkov
B. B. a K. M. J. a v neposlednom rade ide aj o závery vykonaného znaleckého dokazovania, ďalej o
čítanú lekársku správu, trestné oznámenie, úradné záznamy o pohovore s deťmi ako aj o správu z

ÚPSVaR zo dňa 31.05.2023.

Samosudca uvedený postup zdôvodňuje Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. Tpj 63/2009, ktoré bolo publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 4/2020. Toto
stanovisko v právnej vete II. vyslovene ustanovuje, že „ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim
dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ

dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až
po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť) a tak zachovať
právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup). Takto je povinný postupovať aj vtedy,
ak ide o svedka, ktorý má právo odoprieť vypovedať podľa § 130 Trestného poriadku“.

Súd tieto okolnosti uvádza aj preto, nakoľko vyššie spomenuté Stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR konštatuje v právnej vete II. aj výnimky z kontradiktórneho postupu, pričom takúto
„výnimku z kontradiktórneho postupu predstavujú výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods. 3
písm. b) Trestného poriadku charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu, takýto charakter
majú podľa súčasného platného Trestného poriadku aj výpovede svedkov mladších ako 18 rokov (§ 135

ods. 2 Trestného poriadku)“.

Pokiaľ ide o výnimky z kontradiktórneho postupu pri osobách mladších ako osemnásť rokov, tak súd
upozorňuje, že táto výnimka sa môže uplatniť len vtedy, ak svedok v konaní pred súdom, na hlavnom
pojednávaní, je naďalej osobou mladšou ako osemnásť rokov. Len v takom prípade totiž možno

„aktivovať“ustanovenie§135ods.2Trestnéhoporiadkuaprečítaťvýpoveďsvedkavkonanípredsúdom
bez splnenia podmienok uvedených v § 263 Trestného poriadku, pretože ustanovenie § 135 Trestného
poriadku vyslovene dopadá len na svedkov mladších ako osemnásť rokov.

Z videozáznamu o výpovedí mal. poškodenej J. B. a z čítaného jeho prepisu zo dňa 30.05.2023 boli

zistené nasledovné skutočnosti.

Svedkyňa a zároveň poškodená mal. J. B. pred vyšetrovateľom PZ vypovedala po primeranom poučení
svojmu veku. Uviedla, že od kedy umrel mamin otec, tak sa to začalo robiť, diať. Potom asi tri roky sa
to deje. Bez ničoho ju mama udrie, bije. Nič nevarí, nestará sa. Proste maloletá riadi, varí, perie. Aj sa

učí so sestrou, lebo mama sa s ňou učiť nechce, ani nič robiť. Je toho na maloletú veľa. Na otázky
vyšetrovateľa PZ maloletá J.B. vypovedala, že mama ju bije po chrbte, po rukách. Aj minule ju zbila, že
bola na chirurgii s rukou, bije ju aj po nohách. Zbila ju aj s mopom. Bije len ju často, tak z ničoho nič.
S mopom ju bila po nohách, čo videla moja sestra asi aj sesternica a sesternicin syn. Jej zranenia aj
odfotili a poslali ich otcovi z toho, čo ju mama búchala. Mama brata nebije, lebo jeho sa bojí, aj sestru

udrie, ale nie tak často, ako maloletú J.. Mama varí, keď jej oco pošle výživné, alebo keď dostane detské
prídavky, tak raz za čas navarí. Inak si za tie peniaze kupuje aj iné a tabak. Mama jej dá peniaze, keď si
vypýta, tak jej niekedy dá jedno euro. Minule si od mami pýtala peniaze, keď prišli prídavky, ale nakoniec
jej nič mama nedala. Mama je zlá, doma sa správa zle. Nechodí do roboty, iba doma leží. Niekedy im
mama perie aj veci. Keď mama dostane peniaze, tak kupuje potraviny. Ale ona nerobí nákup. Keď oco

bol doma, tak robil nákupy. Maloletá doma varí všetko, aj raňajky, aj obed, aj večeru. Keď mama proste
nenavarí, tak musí variť maloletá J.B. K. dakedy aj upratala doma, ale teraz nie. K. maloletú J.B. bije
dosť často. Aj minule ju zbila. Nič nepovie, len ju zbije. Toto sa deje stále iba doma. Stalo sa, keď ju
mama zbila, tak to odfotila a poslala to otcovi. Bola na ošetrení na chirurgii, kde bola bez mami, bola
pri O. P.. Ešte predtým bola pri jej detskej doktorke a tá ju k nemu poslala. Vtedy mala zranenú ruku.

I. povedal, že je to udreté, ale keby viac, tak by mala náraz. Mama ju aj obliala vodou. Nevie prečo
maloletá bola vtedy chorá, prišla domov od doktorky a ležala. Mama k nej prišla, z ničoho nič ju začala
oblievať a potom ju začala biť. Keď je maloletá chorá, mama s ňou nechodí k lekárovi. Chodí s ňou
otcova snúbenica, alebo starká. Na lieky jej dáva peniaze otec. Otec jej kupuje aj pomôcky do školy, ajoblečenia, aj obuv. Mama im nekupuje nič. Mama ju bije aj pred sestrou. V jednom prípade to videla aj
tehotná otcova sesternica. Aj jej brat to riešil, že prečo ju vkuse bije a riešil to aj otec. Brat s nimi nebýval.
Býva v Q., chodí ku frajerke a potom ide rovno na internát. Maloletá nevie, prečo brat nechodí k mame.

Ku bratovi sa mama správa dobre, lebo sa ho bojí. Ku sestre sa správa dakedy dobre, dakedy zle. Keď
mama dostane peniaze, tak im kupuje aj hygienické potreby. Otec sa ku nim správa dobre. Od mami
nevie koľko presne mala zranení, ale asi dosť. Doma sa vie nachystať do školy, ale učiť sa jej tam nedá.
maloletá J.B. sa učí väčšinou v škole. Ako je pri otcovi, tak sa jej dá učiť, už aj dostala jednotku. Na
ďalšie doplňujúce otázky maloletá J.B. uviedla, že mama ju naposledy udrela asi pred dvoma týždňami.

Bolo to vtedy, keď prišla od doktorky, ľahla si a pozerala seriál. Mama ju poliala hrnčekom s vodou a keď
ju obliala, tak ju začala byť rukou, päsťami ruky. Nič nehovorila, len ju všade bila. Na druhý deň sa jej
mama už prihovárala, ale maloletá ju ignorovala. Jedine si od mami vypýtala kartu poistenca a išla do
C. D. s rukou. Keď ju mama udrela, tak už maloletá mala nervy, sadla si a celá sa triasla. Potom ju aj
kopla, keď ju mama začala byť a tak sa ukľudnila.

V podanej obžalobe kládla prokurátorka obžalovanej A. B. za vinu, že konaním popísaným v skutkovej
vete obžaloby sa na poškodenej mal. dcére dopustila zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 127 ods. 4 Trestného zákona a s poukazom na ustanovenie § 123 ods. 3 písm. i)
Trestného zákona a § 138 písm. b) Trestného zákona. Navrhovala tak uznať vinu obžalovanej nie len

zo základnej skutkovej podstaty tohto zločinu ale aj kvalifikovanej skutkovej podstaty, pretože mala za
to, že svojim činom obžalovaná spôsobila poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, poruchu zdravia trvajúcu
dlhší čas a že uvedený čin spáchala aj závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní však niektoré zo skutkových tvrdení

v obžalobe neboli preukázané vôbec, resp. vo vzťahu k nim boli zistené vážne rozpory. Ide najmä
o skutkové okolnosti, na základe ktorých prokurátorka odvodzovala trestnú zodpovednosť obžalovanej
aj za spáchanie kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby.

V konkrétnej predmetnej trestnej veci tak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaná
spáchala skutok po dlhší čas a že skutkom spôsobila poškodenej ťažkú ujmu na zdraví.

Obžaloba tvrdila a stanovila začiatok a koniec páchania skutku tak, že to bolo od presne nezisteného dňa
v mesiaci apríl 2022 do dňa 30.05.2023. Takto ohraničený začiatok skutku však na hlavnom pojednávaní

nebol preukázaný žiadnym z vykonaných dôkazov. Obžalovaná kategoricky odmietala, že sa skutku
vôbec dopustila, poškodená sa k začiatku, od kedy mal byť skutok na nej páchaný tiež bližšie nevyjadrila.
AnizvýpovedísvedkovB.B.,A.B.,K..M.J.,nemožnoodvodiťzačiatokpáchaniaskutkuatentozačiatok
nevyplýva ani zo žiadneho ďalšieho vykonaného listinného dôkazu, prípadne znaleckého dokazovania.

Jediný kto vo výpovedi ohraničuje začiatok páchania skutku je svedok B. B., syn obžalovanej, ktorý vo
svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 19.12.2023 uviedol, že jeho mama žila spolu so sestrami v E.
byte na I. N. XXX v dobe od konca roka 2022 do mája 2023.

K tomuto kvalifikovanému znaku považuje samosudca pre úplnosť uviesť aj to, že Trestný zákon v

žiadnom svojom ustanovení neurčuje, čo sa považuje za páchanie trestného činu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby po dlhší čas. Naplnenie tohto zákonného znaku osobitného kvalifikačného pojmu
závažnejšieho spôsobu konania je preto potrebné posudzovať striktne individuálne, v závislosti od
osobitosti konkrétneho prípadu. Ako určitá pomôcka môže slúžiť aktuálna judikatúra slovenských súdov,
ktoré napríklad konštatovali, že pokiaľ je obvyklou dobou páchania tohto trestného činu doba do 2 rokov,

bude trojnásobné prekročenie tejto doby nesporne napĺňať zákonné znaky páchania tohto trestného
činu po dlhší čas podľa § 208 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. b) Trestného zákona (uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára 2017, sp. zn. II. ÚS
46/2017-12). V inom súdnom rozhodnutí sa zase uvádza, že všeobecne nie je možné stanoviť, aký
konkrétny časový úsek sa považuje za dlhší čas, ktorý je možné ešte považovať za závažnejší spôsob

konania. Konanie po dlhší čas pripadá do úvahy nielen pri pokračovacích trestných činoch, ale najmä
pri trvácich trestných činoch, t. j. vtedy, keď sa udržiava protiprávny stav po určitú dobu. Pritom dĺžku
časového úseku, ktorý je možné považovať za dlhšiu dobu, treba posudzovať predovšetkým na základe
intenzity konania obvineného a závažnosti trestného činu; konanie páchateľa trvajúce 10 mesiacov jemožné v týchto intenciách považovať za konanie trvajúce dlhší čas (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16. decembra 2013, sp. zn. 2 Tdo 69/2013). Teda posúdenie, či ide o trestný čin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby páchaný po dlhší čas, musí byť striktne individuálne, vykonané najmä s ohľadom na

charakter útokov uvedených v odseku 1 písm. a) až e) a tiež na ich následok v podobe fyzického alebo
psychického utrpenia poškodenej osoby.

Čo sa týka tvrdenia obžaloby, že uvedeným činom spôsobila obžalovaná poškodenej ťažkú ujmu
na zdraví, teda poruchu zdravia trvajúcu po dlhší čas, tak ani tento kvalifikačný znak vykonaným

dokazovaním preukázaný nebol. Takýto záver prokurátorky k obžalobe nie je podložený žiadnym
dôkazom, ktorý bol vykonaný na hlavnom pojednávaní, nevyplýva z čítaných lekárskych správ a ani zo
záverov vykonaných znaleckých posudkov.

Na uvedenom základe preto nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaná svojím
konaním naplnila zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby aj podľa ustanovenia §

208 ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s použitím ustanovenia § 123 ods. 3 písm. i) Trestného
zákona a § 138 písm. b) Trestného zákona.

Na uvedenom základe preto samosudca skutok na rozdiel od podanej obžaloby ustálil tak, ako je to
uvedené v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku, pričom zo skutkovej vety obžaloby vypustil konanie

obžalovanej, ktoré podľa prokurátorky malo byť spáchané po dlhší čas a že ním bola spôsobená ťažká
ujma na zdraví.

Zároveň na základe záverov a zhodnotenia vykonaného dokazovania ohraničil skutok tak, že bol
obžalovanou spáchaný od presne nezisteného dňa konca roku 2022 do dňa 30.05.2023.

Obžalovaná sa počas celého trestného stíhania bránila tým, že svoju dcéru netýrala, že jej fyzicky
neubližovala, že sa o všetky deti riadne starala. Opakovane popierala aj to, že by s poškodenou ako aj
ďalšími deťmi žila v spoločnej domácnosti v byte, ktorý sa nachádza v E. na ulici A. I. N. XXX/X, teda
v byte, kde mala podľa obžaloby páchať skutok.

Obrana obžalovanej však bola na hlavnom pojednávaní vyvrátená v celom rozsahu samotnou
poškodenou, ktorá pri výsluchu v prípravnom konaní podrobne špecifikovala akým spôsobom jej
obžalovaná matka, či už fyzicky alebo psychicky ubližovala. Podrobne popísala, že ju matka opakovane
udieralabezdôvodu,porukách,nohách,vjednomprípadejuudrelaajmopom,žejuránobudilafackami,

raz ju obliala vodou a následne bila, že sa nestarala riadne o domácnosť, nevykonávala domáce práce
a riadne nezabezpečovala ani stravu.

Výpoveď poškodenej, na rozdiel od obrany obžalovanej, je podporená aj ďalšími vykonanými nie
len priamymi ale aj nepriamymi dôkazmi. Samosudca považoval výpoveď poškodenej za vierohodnú,

pretože jej výpoveď potvrdzujú aj výpovede svedkov B. B., B. B., A. B., M. M. J. (samosudca
v tejto súvislosti odkazuje na vyššie uvedený obsah výpovedí týchto svedkov). Okrem výpovedí
svedkov je vierohodnosť výpovede poškodenej podporená aj listinnými dôkazmi a to nielen samotným
trestným oznámením ale aj lekárskou správou, správou ÚPSVaR, úradnými záznamami z pohovoru detí
a v neposlednom rade aj znaleckým dokazovaním.

Na druhej strane nebola obrana obžalovanej na hlavnom pojednávaní podporená žiadnym vykonaným
dôkazom. Všetci svedkovia vyvrátili aj tvrdenie obžalovanej o tom, že s deťmi v E. na ulici A. I. XXX/X
v kritickom čase nebývala a vypočutí svedkovia ako aj listinné dôkazy potvrdzujú, že v čase skutku bolo
miesto obvyklého pobytu maloletej poškodenej v E. na vyššie uvedenej adrese.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel samosudca aj k záveru, že obžalovaná sa počas
celého trestného stíhania snažila svoje konanie zľahčovať a bagatelizovať a prezentovala sa v sociálne
priaznivom svetle. Jej obhajoba a obrana sa však javila len ako účelová, vykonané v snahe zbaviť sa
trestnej zodpovednosti.

Na uvedenom základe mal samosudca po zhodnotení vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek
rozumných pochybností za preukázané, že obžalovaná sa dopustila na poškodenej maloletej dcére
konania, ktoré je špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná tam špecifikovanýmkonaním svojej maloletej dcére, teda blízkej osobe spôsobila fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi,
vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie,
bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu a spánku, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti,

hygieny, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania. Bola preto uznaná za vinnou zo spáchania zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 4 Trestného zákona.

Za spáchaný zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b)

Trestného zákona bolo možné obžalovanej podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na
ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 3 rokov až do 8 rokov.
Pri ukladaní trestu obžalovanej samosudca vychádzal z nižšie uvedených zásad pre ukladanie trestov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z dokazovania vykonaného vo vzťahu k trestu bolo zistené, že obžalovaná A. B. je nezamestnaná.
Podľa správy z miesta bydliska má evidovaný trvalý pobyt a býva na adrese E., K. X/X, číslo bytu X
so svojou mamou od 08.11.2023. Dovtedy bývala so svojou rodinou v E.. Komisiou verejného poriadku
doposiaľ riešená nebola. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MVSR sa nedopustila žiadneho
priestupku. Podľa aktuálneho odpisu registra trestov bola jedenkrát súdom trestaná pre skutok, ktorý

spáchala od 24.08.2023 do 09.10.2024. Ide o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská
Sobota, sp. zn. 4T/35/2024 zo dňa 15.10.2024, právoplatný dňa 06.11.2024, ktorým bola uznaná vinnou
zo spáchania prečinu podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol jej za to uložený trest
odňatiaslobodyvtrvaní1rokspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobuvtrvaní1rokdo07.11.2025.
Táto skutočnosť vyplýva aj z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 4T/35/2024.

U obžalovanej nebola vzhliadnutá žiadna poľahčujúca okolnosť, na druhej strane bola vzhliadnutá jedna
priťažujúca okolnosť, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchala viac trestných činov.
K priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona bolo prihliadnuté vzhľadom k tomu, že
obžalovanej bolo potrebné ukladať súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k trestu, ktorý jej bol uložený

trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 4T/35/2024 zo dňa 15.10.2024.

Ohľadom trestu bolo zvažované, či je v danej veci potrebné ukladať obžalovanej nepodmienečný trest
odňatia slobody, tak ako to navrhovala prokurátorka v záverečnej reči. Samosudca dospel k záveru, že
pokiaľ by bol obžalovanej uložený trest, ktorého výkon by nebol podmienečne odložený, tak takýto trest

by bol s prihliadnutím na následok konania obžalovanej neprimerane prísny a zároveň by postihoval
nielen obžalovanú, ale v konečnom dôsledku aj maloleté deti, ku ktorým má obžalovaná ako ich matka
zákonnú vyživovaciu povinnosť. Okrem mal. poškodenej J. B., nar. XX.XX.XXXX, je obžalovaná matkou
aj mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX. Ku všetkým týmto trom deťom jej bola
rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2P/73/2023 zo dňa 04.07.2023, právoplatným

23.08.2023 uložená povinnosť platiť výživné v minimálnej zákonom stanovenej výške. Pokiaľ by bol
obžalovanej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, bola by takýmto trestom ohrozená aj
povinnosť obžalovanej platiť súdom určené výživné na jej deti, ktoré sú počnúc dňom 23.08.2023
zverené do osobnej starostlivosti otca B. B. (rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.
2P/73/2023, ktorý je žurnalizovaný v pripojenom spise Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.

4T/35/2024)

Na uvedenom základe mal samosudca za to, že za spáchaný trestný čin je potrebné obžalovanej ukladať
súhrnný trest odňatia slobody, výkon ktorého bude podmienečne odložený. Zároveň s prihliadnutímna charakter trestnej činnosti, pre ktorú bola obžalovaná odsúdená, ako aj pre postoj obžalovanej
k prejednávanej veci počas celého trestného stíhania mal samosudca zároveň za to, že na posilnenie
účinku trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, je na obžalovanú potrebné pôsobiť aj

probačným dohľadom.

Z vyššie uvedených dôvodov bol preto obžalovanej podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím
na ustanovenie § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného
zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.

Zároveň jej podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a uložený probačný dohľad
nad jej správaním v skúšobnej dobe, pričom podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona jej bola ustanovená
skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov.

Keďže obžalovanej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, bola jej podľa
§ 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona uložená povinnosť zaplatiť otcovi detí B. B., nar. XX.XX.XXXX
v E., zameškané výživné vo výške 1.330,08 € a plnoletému synovi B. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D.,
zameškané výživné vo výške 185,46 € (prevzatá povinnosť zo zrušeného výroku o treste v trestnom
rozkaze Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 4T/35/2024).

Zároveň jej podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona bola uložená povinnosť zamestnať sa
v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

V súvislosti so súhrnným trestom samosudca podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona u obžalovanej

zrušil výrok o treste odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu 12 mesiacov, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
4T/35/2024, zo dňa 15.10.2024, právoplatným dňa 06.11.2024, za prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a súčasne zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

blízkej osobe, teda príbuznej v priamom pokolení, spôsobila fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi,
vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie,
bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu a spánku, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti,
hygieny, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).

Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).

Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.