Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 16C/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923202940
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6923202940.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25 16C/18/2023

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: A. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. XX, zastúpený Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so
sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00 151 866, sídlo Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie 3.583,16
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

21 16C/18/2023
Žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

21 16C/18/2023

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 10.08.2023 domáhal proti žalovanému zaplatenia nemajetkovej
ujmy vo výške 3.583,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.583,16 Eur
od 14.08.2023 do zaplatenia z titulu nároku na náhradu škody v dôsledku porušenia práva Európskej
únie konkrétne článku 6 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES zo dňa
04.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej len „Smernica“), ktorý stanovuje
maximálny priemerný týždenný pracovný čas vrátane nadčasov v rozsahu 48 hodín, pričom týždenný
pracovný čas žalobcu ako príslušníka Záchranného a hasičského zboru SR s výkonom štátnej služby

v Revúcej túto hodnotu pravidelne prekračuje, čím má dochádzať na strane žalobcu zásahom do jeho
osobnostných práv k ujme spočívajúcej v znížení voľného času, ktorý by inak mohol venovať rozvíjaniu
osobných, rodinných a priateľských vzťahov, ako aj fyzickej a psychickej relaxácii. Na odstránenie tohto
protiprávneho stavu doteraz neboli prijaté žiadne primerané prostriedky nápravy, preto žalobcovi patrí
nárok na primerané finančné odškodnenie v žalovanej sume, ktorá má byť ekvivalentom 1028,02 hodín
služobnej pohotovosti za obdobie 36 mesiacov od júla 2020 do júna 2023, ktorá žalobcovi nemala byť
započítaná do pracovného času.

2.Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril tak, že Smernica sa na výkon práce žalobcu
nevzťahuje, podaná žaloba smeruje proti nesprávnemu subjektu („Slovenská republika a Ministerstvo
vnútra SR sú dva samostatné a nezávislé subjekty právnych vzťahov“), Smernica mala byť do právnehoporiadku SR správne transponovaná, pričom na žalobcu sa majú vzťahovať výnimky z jej pôsobnosti,
vo vzťahu k žalobcovi Smernica porušená nebola, žalobcovi v súvislosti s prípadným porušením
práva Európskej únie nevznikla žiadna verifikovateľná škoda resp. ujma. Žalovaný zároveň namietol

miestnu nepríslušnosť súdu ako aj premlčanie žalobou uplatneného nároku a navrhoval podanú žalobu
zamietnuť.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výplatné pásky č. l. 12-22, plány služieb č. l.
23-27, 70-87, kolektívna zmluva pre rok 2021 č. l. 108, kolektívna zmluva pre rok 2022 s dodatkom č.

1 č. l. 109-110, kolektívna zmluva pre rok 2023 č. l. 111, a výsluchom žalobcu. Na základe vykonaných
dôkazov, s prihliadnutím k vyjadreniam účastníkov konania v ich písomných podaniach a na pojednávaní
vo veci, zistil súd nasledovný skutkový stav:

4.Žalobca je zamestnaný ako hasič už 16 rokov so zaradením na hasičskej stanici Revúca. Žalobca
vykonáva prácu hasiča v 24-hodinových službách, ktoré by sa mali pravidelne striedať vždy po dvoch

dňochvoľna.Vrámcijednej24hodinovejslužbypracovnýčasžalobcupozostávazodpracovanéhočasu
16 hodín (resp. 17 hodín do decembra 2021) a z 8 hodín (resp. 7 hodín do decembra 2021) pozostáva
z pracovnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby. Odpracované hodiny v súčte s pracovnou
pohotovosťou žalobcu v mieste výkonu štátnej služby spolu tvoria celkový pracovný čas žalobcu. Výkon
práce žalobcu za žalované obdobie od mesiaca júl 2020 do mesiaca jún 2023 je prehľadne spracovaný

v nasledovnej tabuľke:

kalendárny týždeň
pracovný čas (odpracované/pohotovosť/spolu)
29.06.2020-05.07.2020

34/14/48
06.-12.07.2020
1D + 17/7/24
13.-19.07.2020
53:30/14/67:30

20.-26.07.2020
1D + 17/7/24
27.07.2020-02.08.2020
34/14/48
03.-09.08.2020

4D + 17/7/24
10.-16.08.2020
1D + 17/7/24
17.-23.08.2020
41/14/55

24.-30.08.2020
51/21/72
31.08.2020-06.09.2020
17/7/24 + 3SKO(?)
07.-13.09.2020

34/14/48
14.-20.09.2020
17/7/24 + PN
21.-27.09.2020
PN + 17/7/24

28.09.2020-04.10.2020
34/14/48 + 1SKO(?)
05.-11.10.2020
36/7/43
12.-18.10.2020

34/14/48
19.-25.10.2020
PN
26.10.2020-01.11.2020PN
02.-08.11.2020
PN + 1D

09.-15.11.2020
34/26/60
16.-22.11.2020
1D + 39/14/53
23.-29.11.2020

1D + 17/7/24
30.11.2020-06.12.2020
1VSZ + 17/7/24
07.-13.12.2020
1LEK + 42/7/49
14.-20.12.2020

34/14/48
21.-27.12.2020
34/14/48
28.12.2020-03.01.2021
34/14/48

04.-10.01.2021
34/14/48
11.-17.01.2021
1SRP + 34/14/48
18.-24.01.2021

1D + 21:30/7/28:30
25.-31.01.2021
1VS + 17/7/24
01.-07.02.2021
1SVP + 17/7/24

08.-14.02.2021
34/7/41
15.-21.02.2021
39/14/53
22.-28.02.2021

34/14/48
01.-07.03.2021
34/14/48
08.-14.03.2021
34/14/48

15.-21.03.2021
51/14/65
22.-28.03.2021
1D + 10/0/10
29.03.2021-04.04.2021

1VSZ + 17/7/24
05.-11.04.2021
45:30/14/59:30 + 1SKO(?)
12.-18.04.2021
34/14/48 + 1SKO (?)

19.-25.04.2021
34/14/48
26.04.2021-02.05.2021
2VS + 17/7/24
03.-09.05.2021

17/7/24 + 1 SKO(?)
10.-16.05.2021
38/14/52 + 1SKO(?)
17.-23.05.202151/21/72
24.-30.05.2021
1VS + 17/7/24

31.05.2021-06.06.2021
1LEK + 13/0/13 + 1SKO(?)
07.-13.06.2021
1D + 34/14/48
14.-20.06.2021

1D + 17/7/24
21.-27.06.2021
1VSZ + 34/14/48
28.06.2021-04.07.2021
34/14/48
05.-11.07.2021

1D
12.-18.07.2021
1D + 17/7/24
19.-25.07.2021
57/21/78

26.07.2021-01.08.2021
1D + 17/7/24
02.-08.08.2021
1STH + 17/7/24
09.-15.08.2021

1D + 17/7/24
16.-22.08.2021
1D + 34/14/48
23.-29.08.2021
1D + 4RE

30.08.2021-05.09.2021
OČR
06.-12.09.2021
OČR + 1LEK + 17/7/24
13.-19.09.2021

34/14/48
20.-26.09.2021
1D + 24:30/7/31:30
27.09.2021-03.10.2021
17/7/24

04.-10.10.2021
OČR + 17/7/24
11.-17.10.2021
OČR + 17/7/24
18.-24.10.2021

1D + 17/7/24
25.-31.10.2021
34/26/60
01.-07.11.2021
1D + 34/14/48

08.-14.11.2021
34/14/48
15.-21.11.2021
1VSZ + 17/7/24
22.-28.11.2021

1D + 34/14/48
29.11.2021-05.12.2021
1D + 17/7/24
06.-12.12.2021PN
13.-19.12.2021
PN

20.-26.12.2021
PN + 1D + 14/7/21
27.12.2021-02.01.2022
1D + 17/7/24
03.-09.01.2022

2D + 16/8/24
10.-16.01.2022
32/16/48
17.-23.01.2022
1D + 16/8/24
24.-30.01.2022

1D + 32/16/48
31.01.2022-06.02.2022
32/16/48
07.-13.02.2022
32/16/48

14.-20.02.2022
1D + 40/8/48
21.-27.02.2022
32/16/48
28.02.2022-06.03.2022

32/16/48
07.-13.03.2022
1D + 32/16/48
14.-20.03.2022
OČR + PN

21.-27.03.2022
PN
28.03.2022-03.04.2022
PN + 29/8/37
04.-10.04.2022

1D + 16/8/24
11.-17.04.2022
1VSZ + 16/11/27 + 1SKO(?)
18.-24.04.2022
1D + 32/16/48

25.04.2022-01.05.2022
32/8/40
02.-08.05.2022
32/16/48
09.-15.05.2022

1D + 32/16/48
16.-22.05.2022
40/8/48
23.-29.05.2022
1VS + 11/0/11 + 1SKO(?)

30.05.2022-05.06.2022
28:30/8/36:30 + 2SKO(?)
06.-12.06.2022
16/8/24 + 1SKO(?)
13.-19.06.2022

32/16/48
20.-26.06.2022
1D + 39:15/8/47:15
27.06.2022-03.07.20221D + 16/8/24
04.-10.07.2022
1D + 16/8/24

11.-17.07.2022
1SVP + 1D + 16/8/24
18.-24.07.2022
1LEK + 7:30/0/7:30 + 1SKO(?)
25.-31.07.2022

40/8/48
01.-07.08.2022
40/16/56
08.-14.08.2022
RE + 13:30/0/13:30
15.-21.08.2022

RE
22.-28.08.2022
RE + 1D + 16/8/24
29.08.2022-04.09.2022
1SVP + 16/8/24

05.-11.09.2022
29/8/37
12.-18.09.2022
1D + 16/8/24 + 3SKO(?)
19.-25.09.2022

1D + 16/8/24
26.09.2022-02.10.2022
32/17/49
03.-09.10.2022
PN + 16/8/24

10.-16.10.2022
PN
17.-23.10.2022
PN
24.-30.10.2022

PN
31.10.2022-06.11.2022
PN
07.-13.11.2022
PN

14.-20.11.2022
PN
21.-27.11.2022
PN
28.11.2022-04.12.2022

PN
05.-11.12.2022
PN
12.-18.12.2022
PN

19.-25.12.2022
PN
26.12.2022-01.01.2023
PN
02.-08.01.2023

PN
09.-15.01.2023
PN
16.-22.01.2023PN
23.-29.01.2023
PN

30.01.2023-05.02.2023
PN
06.-12.02.2023
PN
13.-19.02.2023

PN
20.-26.02.2023
PN
27.02.2023-05.03.2023
PN
06.-12.03.2023

PN
13.-19.03.2023
PN
20.-26.03.2023
PN

27.03.2023-02.04.2023
PN
03.-09.04.2023
PN
10.-16.04.2023

PN
17.-23.04.2023
PN
24.-30.04.2023
PN

01.-07.05.2023
PN
08.-14.05.2023
PN
15.-21.05.2023

PN
22.-28.05.2023
PN
29.05.2023-04.06.2023
PN

05.-11.06.2023
PN
12.-18.06.2023
PN
19.-25.06.2023

PN
26.06.2023-02.07.2023
PN

5.V prvom stĺpci tabuľky je uvedený príslušný kalendárny týždeň, a v druhom stĺpci je uvedený pracovný

čas žalobcu v príslušnom kalendárnom týždni v členení odpracované hodiny/pohotovosť/spolu celkový
pracovný čas žalobcu. Napríklad v prvom kalendárnom týždni od 29.06.2020 do 05.07.2020 žalobca
odpracoval dve 24 hodinové služby, z ktorých 34 (2 x 17) hodín je evidovaných ako odpracované hodiny,
14 (2 x 7) hodín je evidovaných ako služobná pohotovosť v mieste výkonu štátnej služby a súčet týchto
dvoch hodnôt spolu 48 hodín predstavuje celkový pracovný čas žalobcu v tomto kalendárnom týždni

rozhodujúci z hľadiska právneho posúdenia veci t.j. ako údaj pre posúdenie maximálneho priemerného
týždenného pracovného času žalobcu. V prípade, ak v rámci kalendárneho týždňa žalobca vykonával
okrempravidelných24hodinovýchslužiebajinépracovnépovinnostiresp.činnosti(školenie,rekondičný
pobyt) je táto skutočnosť príslušným spôsobom v druhom stĺpci tabuľky vyjadrená. V prípade, ak žalobcav niektorých dňoch v kalendárnom týždni prácu nevykonával, je táto skutočnosť v tabuľke príslušným
spôsobom vyjadrená ako práceneschopnosť (PN), čerpanie dovolenky (D), alebo čerpanie služobného
voľna za prácu vo sviatok (VS), prípadne návšteva lekára žalobcom (LEK), alebo ako sprievod jeho

rodinného príslušníka (SRP) alebo z iných osobných dôvodov (SVP).

6.Žalobou vymedzené obdobie od júla 2020 do júna 2023 zahŕňa celkovo 157 kalendárnych týždňov.
Od mesiaca október 2022 až do konca žalobou vymedzeného obdobia bol žalobca dlhodobo
práceneschopný, preto v prípade žalobcu posudzované obdobie predstavuje 119 kalendárnych týždňov,

z týchto 119 týždňov je 72 týždňov (60,5 %, teda zhruba každý 1,65 týždeň) takých, kde celkový
pracovný čas žalobca dosahuje menej ako 48 hodín/týždeň. Zároveň z týchto 72 týždňov je 11 týždňov
(9,24 %, teda zhruba každý 10,8 týždeň) takých, kde žalobca z dôvodu práceneschopnosti alebo
dovolenky a iných dôvodov neodpracoval ani jeden deň (zo všetkých 119 týždňov potom 108 týždňov
je takých, kde žalobca odpracoval aspoň jeden deň). Z týchto 72 týždňov potom 61 týždňov je takých,
kde žalobca odpracoval aspoň jeden deň, pričom z toho 40 týždňov (33,6 %, teda jedna tretina –

zhruba každý 3. týždeň) je takých, kde žalobca odpracoval iba jednu dvadsaťštyrihodinovú službu.
Celkový pracovný čas žalobcu v týchto 40 týždňoch potom kompenzuje spolu 960 hodín (40 x 24),
kedy v iných týždňoch žalobca prekročil maximálny povolený priemerný pracovný čas 48 hodín/týždeň.
V ostatných 21 týždňoch, kedy celkový pracovný čas žalobcu dosiahol menej ako 48 hodín/týždeň,
žalobcaodpracovalspoluoďalších323,25hodínmenejakobypripadlonapriemernýtýždennýpracovný

čas 48 hodín. Spolu za týchto 61 týždňov vznikla kompenzácia 1283,25 hodín, kedy v iných týždňoch
došlo k prekročeniu maximálneho povoleného priemerného pracovného času 48 hodín/týždeň. Z týchto
119 týždňov je 37 týždňov (31,1 %, teda zhruba každý 3,2 týždeň) takých, kde celkový pracovný
čas žalobcu dosiahol presne 48 hodín/týždeň (t.j. žalobca v priebehu týždňa odpracoval vždy dve 24
hodinové zmeny). Z týchto 119 týždňov je iba 15 týždňov (12,6 %, teda zhruba každý 8. týždeň) takých,

kde celkový pracovný čas žalobcu presiahol 48 hodín/týždeň. V týchto 15 týždňoch prekročil celkový
pracovný čas žalobcu maximálny povolený priemerný pracovný čas 48 hodín/týždeň spolu o 179 hodín.
Za obdobie 119 týždňov celkový počet odpracovaných hodín žalobcu dosiahol spolu 4081:45 hodín,
zaokrúhlene 4082 hodín, pričom okrem pracovnej činnosti žalobca počas tohto obdobia absolvoval aj
18 dní školení. Písomné podania žalobcu neobsahujú žiadne skutkové tvrdenia o tom, koľko hodín

trvali tieto školenia, preto pre účely výpočtu celkového pracovného času žalobcu súd vychádzal iba z
predpokladu, že každý deň školenie trvalo v priemere 8 hodín, spolu teda školenia trvali 144 hodín. Za
obdobie 119 týždňov takto celkový pracovný čas žalobcu dosiahol spolu 4226 hodín.
7.Celkový fond pracovného času (FPČ) žalobcu za obdobie 119 týždňov predstavuje 4578,7 hodín.
Žalobca má podľa § 93 zákona č. 315/2001 Z. z. nárok na šesť týždňov dovolenky v kalendárnom roku,

čo by pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času (40 hodín týždenne) predstavovalo v prepočte nárok
na 240 hodín dovolenky (6 x 40) za rok, ktoré v prepočte na nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas
žalobcu so 16 pracovnými hodinami počas jednej pracovnej zmeny zodpovedajú 15 dňom dovolenky
za rok (240/16). Spolu za žalobou vymedzené obdobie od júla 2020 do júna 2023 by vznikol žalobcovi
nárok na 45 dní dovolenky resp. 720 hodín, pričom žalobca za obdobie 119 týždňov čerpal celkom

43 dní dovolenky (27 dní do decembra 2021 a 16 dní od januára 2022), čo je ekvivalent 715 hodín
pracovného času (do decembra 2021 jeden deň dovolenky predstavuje ekvivalent 17 hodín a od januára
2022 jeden deň dovolenky predstavuje ekvivalent 16 hodín, potom 27 x 17 + 16 x 16 = 715). Odpočítaním
čerpanej dovolenky 715 hodín od celkového FPČ potom dostaneme 3863,7 hodín disponibilného FPČ
žalobcu, ktorý žalobca za obdobie 119 týždňov musel odpracovať ako základný pracovný čas. Žalobca

odpracoval spolu 4226 hodín, potom rozdiel oproti disponibilnému FPČ žalobcu predstavuje 362,3 hodín
(4226 – 3863,7) práce nadčas - teda práce vykonávanej nad rámec určeného základného týždenného
služobného času žalobcu. Celkový priemer nadčasov žalobcu za 108 týždňov, v ktorých odpracoval
aspoň jeden deň, potom predstavuje 3,35 hodín/týždeň, čo zodpovedá tomu, čo je uvedené vyššie, že
v 15 týždňoch, kedy prekročil celkový pracovný čas žalobcu maximálny povolený priemerný pracovný

čas 48 hodín/týždeň, žalobca odpracoval o 179 hodín viac, ale v 61 týždňoch, kedy žalobca odpracoval
menej ako 48 hodín/týždeň naopak vznikla rezerva spolu 1283,25 hodín. Pre obdobie do konca roka
2020 platila zákonná úprava základného služobného týždenného pracovného času v trvaní 40 hodín,
kolektívnou zmluvou pre rok 2021 bol základný služobný týždenný pracovný čas znížený na 38 hodín,
a kolektívnymi zmluvami pre rok 2022 a 2023 bol základný služobný týždenný pracovný čas znížený na

37,5 hodín. Za žalobou vymedzené obdobie od júla 2020 do júna 2023 tak základný služobný týždenný
pracovný čas žalobcu predstavoval v priemere 38,083 hodín týždenne. Vypočítaný priemer hodín práce
nadčas žalobcu 3,35 hodín za týždeň potom predstavuje jeho celkový priemerný pracovný čas 41,433
hodín za týždeň. Za obdobie 119 týždňov žalobca čerpal spolu 43 dní dovolenky a okrem toho ešteďalších 5 dní mal voľno za prácu vo sviatok, 4 dní bol u lekára sám, ďalšie 3 dni sprevádzal svojho
rodinného príslušníka, 1 deň neodpracoval z iných osobných dôvodov, 5 dní neodpracoval z dôvodu
všeobecného záujmu (darovanie krvi) a jeden deň neodpracoval z dôvodu sťahovania. Žalobca takto

vpriebehu119týždňovlenztýchtodôvodovneodpracovalspolu62dnít.j.vpriemere2,2dňadomesiaca
(popri tom ešte ďalšie dni neodpracoval z dôvodu práceneschopnosti), čo mám potom zásadný vplyv
na celkový priemerný týždenný pracovný čas žalobcu. Do celkového pracovného času žalobcu nebol
súdom započítaný čas rekondičných pobytov (RE), pretože tieto rekondičné pobyty majú rovnaký účel
regenerácie a oddychu ako dovolenka (D) alebo voľno za sviatok (VS), pričom čas trvania rekondičných

pobytov nebol súčasťou skutkových tvrdení žalobcu, a nebol ani dôvodom podanej žaloby, ktorým
bol výlučne iba počet hodín služobnej pohotovosti, ktorá nemala byť žalobcovi započítaná do fondu
pracovného času.

8.Z výsluchu žalobcu bolo zistené, že žalobca bol dlhodobo práceneschopný pre nádorové ochorenie
v kolene. Od 01.01.2024 znovu nastúpil do práce, ale už nepracuje ako hasič, ale pracuje na rovnomerne

rozvrhnutý osemhodinový pracovný čas ako samostatný odborný inšpektor - zisťovateľ príčin vzniku
požiaru. Žalobca sa stará o tri maloleté dcéry, z ktorých najmenšej sa raz stalo, že mala poruchu dychu,
ktorá bola zistená detektorom, pričom žalobca bol vtedy v práci, a musela sa o dcéru postarať jeho
manželka; dcére žalobcu boli následne zistené problémy so srdcom. Žalobca v súčasnosti už pracuje
len na rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, nevykonáva nočnú pohotovosť, ale máva pohotovosť tzv.

cez telefón, kedy každý druhý týždeň sa strieda s kolegom z Rimavskej Soboty. Kým pracoval ako
veliteľ, negatívne na práci hasiča bolo to, že napríklad ak službu vykonávali v piatok, tak potom pre neho
začínal víkend až v sobotu ráno o siedmej a končil sa v pondelok ráno o siedmej, keď išiel znovu do
roboty a aj to iba za predpokladu, že v noc nemali žiadny zásah, pretože inak by musel viac dospávať.
Z tohto dôvodu nedajú sa im v podstate ani plánovať výlety s rodinou a s deťmi, keďže každý tretí

deň vykonávajú službu a voľný víkend majú asi tak zhruba raz za tri týždne. Cez týždeň keď je doma,
tak deti sú väčšinou v škole, s deťmi strávi potom len poobede pár hodín, keď sa vrátia zo školy, ak
zrovna nie je z nova v práci. Kým je žalobca doma, vykonáva práce okolo domu. Po narodení detí
prestal hrať futbal, aj sa prestal venovať hasičskému športu, ktorému sa predtým aktívne venoval. Cez
deň alebo aj v noci, keď majú výjazd, tak musia do jednej minúty opustiť stanicu. Z tohto dôvodu

odpočívajú oblečení v služobnom oblečení, čo je dosť nepohodlné a spia tak na jedno oko alebo jedno
ucho. Na ohlasovni vždy jeden príslušník musí byť neustále prítomný, ktorý preberá hlásenia telefónom
z operačného strediska a tam sa v rámci smeny podľa nariadenia veliteľa striedajú. Pracujú, resp.
mali by pracovať v rámci smeny ôsmi, ale z dôvodu čerpania dovoleniek a iných absencií musia byť
spravidla minimálne piati v jednej smene. Keď žalobca bol mladší, ešte to tak nepociťoval, ale teraz

čím je starší, tak nedostatok času cíti stále viac. Okrem svojej rodiny má žalobca už len minimum
voľného času, tento pokiaľ môže venuje pastoračnej činnosti rodiny v rámci Rímsko-katolíckej cirkvi.
Ako veliteľ nad rámec povinností bežného hasiča vykonáva činnosti, ktoré súvisia s plánovaním činností
družstva na smeny, prítomnosti hasičov a podobne. Pri zásahu potom riadi aj ostatné zložky aj svoje
družstvo. Po zásahu radový hasič vyčistí vozidlo, hadice, dotankuje a podobne. Žalobca ako veliteľ

potom píše ešte správy o zásahu. Ako veliteľovi mu potom ešte aj v čase mimo služby volajú buď
podriadení, ktorí potrebujú vybaviť zastúpenie alebo nejaké neprítomnosti, a tak isto aj nadriadení,
ktorí potrebujú vybaviť zastúpenie v iných smenách alebo školenia a podobne. Tie dva dni voľna, ktoré
nasledujú po odpracovanej smene by boli dostatočné, keby pracoval ako radový hasič. Ako veliteľovi
už to nie je dostatočné práve kvôli tomu, že veľa voľného času trávi plánovaním školení, ktoré sa aj

realizujú väčšinou mimo miesta stanice a mimo určeného rozvrhu pracovných smien, teda v čase voľna.
Okrem toho niekedy sa stane, že aj v čase voľna ho zavolajú do práce. Za výkon funkcie veliteľa
poberal príplatok za riadenie, ktorý bol asi vo výške 60 Eur mesačne. Manželka žalobcu je zdravá,
má len problémy s očami, boli jej operované šošovky. Najmladšia bola teraz jedenkrát hospitalizovaná,
inak sú deti zdravé. Rodičia žalobcu žijú, sú zdraví, počas obdobia troch rokov, ktoré je predmetom

konania, s rodičmi nijaké starosti nemal. Otec žalobcu teraz bol dva týždne hospitalizovaný a mama má
problémy s tlakom. Rekondičné pobyty vykonáva žalobca v zariadeniach ministerstva v Bardejove, v
TrenčianskychTepliciachavLiptovskomJáne.Domamôžubyťažodminuléhoroku,aletoeštenevyužil.
Rekondičnépobytytrvajúdvatýždnevkusesnástupomvutorokalebovoštvrtokaskoncompotomodva
týždne v utorok alebo vo štvrtok. Počas týchto musia byť v určenom zariadení, a to nielen cez pracovné

dni, ale aj počas víkendov, keď tam nie sú žiadne procedúry. Potom to niekedy riešil tak, že cez týždeň
tamprišlazanímmanželkasdeťmi,alebývalivinomobjekte.Vrámcivýkonuprácebolodmenenýpoasi
10-12rokoch,dostalmedailuzaodslúženéroky.Malrazpracovnýúrazčlenkaprizásahu,aletoboloešte
v období, ktoré predchádzalo žalovanej dobe. Žalobu si podal až teraz, pretože najskôr to riešili plošnecez odborové združenie, ktorého je žalobca tu v Revúcej predsedom, ale nebolo to priechodné. Žalobca
najskôr chlapov od podania žaloby aj odhováral, ale keďže je potrebné to riešiť, aby štát nejako začal
konať, tak si potom žaloby podali. Žalobca bol najskôr preložený do Zvolena, kde bývali aj s manželkou,

ale potom keď manželka otehotnela, tak kvôli deťom sa vrátili naspäť do Revúcej. A čím viac mali detí,
tým mal žalobca stále menej času a preto začal aj negatívne pociťovať následky výkonu svojej práce
a to potom bolo dôvodom podania žaloby. Manželka žalobcu pracuje ako logopedička, na výkon má
založenú spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je žalobca spoločníkom, ale nie je konateľom.
Za to, že si podal túto žalobu, žalobcovi žiadna sankcia od zamestnávateľa nehrozí. Od 01.01.2024 bol

zaradený na výkon funkcie samostatný odborný inšpektor – zisťovateľ príčin vzniku požiaru, ktoré je
platovo vyššie ohodnotené ako predtým pri výkone funkcie veliteľa zásahu. Jeho zaradenie pracovné
je paralelné vo vzťahu k hasičom, ktorí bežne vykonávajú zásah, vo vzťahu k veliteľovi zásahu majú
spoločného nadriadeného.

9.Podľa článku 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o

niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Maximálny týždenný pracovný čas), členské štáty
prijmúopatrenianevyhnutnénazabezpečenietoho,ževsúladespotrebouchrániťbezpečnosťazdravie
pracovníkov:
a) týždenný pracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi
opatreniami alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi;

b) priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.
Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas príslušníka
je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.
Podľa § 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas príslušníka
je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej

zmluve vyššieho stupňa.
Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas príslušníkov
môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý
na obdobie šiestich mesiacov.
Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, pri nerovnomernom

rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín.
Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej
pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.
Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, štátnou službou nadčas
je štátna služba vykonávaná nad rámec určeného služobného času.

Podľa § 86 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, v kalendárnom roku
možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.
Podľa§193zákonač.315/2001Z.z.oHasičskomazáchrannomzbore,naslužobnýpomerpríslušníkov
sa použijú primerane ustanovenia § 39, § 64 ods. 1 písm. a) a c), § 85 a 86, § 88 až 90, § 95, § 98 a
99, § 105, § 109 až 117, § 129 až 132, § 136 až 138, § 141 ods. 2 až 5, § 142 a 143, § 145 až 152

ods. 1 a 2, § 152a, § 152b, § 157 ods. 1 a 2, § 166 ods. 3, § 177 a 178, § 222, § 230, § 231 ods. 4
a 232 až 240 Zákonníka práce.
Podľa § 85 ods. 9 Zákonníka práce, priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce
nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

10.Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o niektorých aspektoch
organizácie pracovného času v článku 6 písm. b) stanovuje členským štátom povinnosť prijať opatrenia
zabezpečujúce, že priemerný pracovný čas pracovníkov pre každé obdobie siedmich dní vrátane
nadčasov neprekročí 48 hodín, pričom pre uplatnenie uvedeného pravidla podľa článku 16 Smernice
členské štáty môžu (ale nemusia) ustanoviť referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace. Smernica

sa vzťahuje aj na výkon práce hasičov (uznesenie Súdneho dvora vo veci C-52/04 vo vzťahu k práci
hasičov a rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-397/01 až C-403/01 vo vzťahu k práci
asistentov záchranárov ešte podľa starších ustanovení článku 2 smernice 89/391 a článku 1 ods.
3 smernice 93/104) a nebola zistená žiadna okolnosť, na ktorej by bolo možné založiť výnimku
zpôsobnostiSmerniceajnaprácužalobcu.Nazákladetzv.priamehoúčinkuúnijnéhoprávasavprípade

neúplnej transpozície Smernice do práva vnútroštátneho môžu fyzické a právnické osoby domáhať
proti štátu náhrady škody. Štát potom v konaní zastupuje ten štátny orgán, do ktorého pôsobnosti vec
patrí, pričom v oblasti štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru je týmto orgánom
Ministerstvo vnútra SR. V súkromnoprávnych vzťahoch má právnu subjektivitu iba štát samotný a nie ajjeho jednotlivé štátne orgány aj napriek tomu, že niektoré právne predpisy (rozpočtové pravidlá a pod.)
pracujú s fikciou osobitnej právnej subjektivity štátnych orgánov. Štátne orgány však vlastnú právnu
subjektivitu nemajú, ale zastupujú iba právnu subjektivitu štátu (metaforicky povedané, Ministerstvo

vnútra SR je iba jedným z chápadiel tej istej chobotnice, ktorou je štát). Miestna príslušnosť súdu je
potom podľa § 17 CSP a alternatívne aj podľa § 19 písm. b) CSP založená miestom, kde nastala
skutočnosť zakladajúca uplatnené právo resp. miestom, kde nastala skutočnosť zakladajúca právo na
náhradu škody, ktorým v prípade žalobcu je miesto jeho výkonu štátnej služby na hasičskej stanici v C.,
ktorá je v obvode miestne príslušného Okresného súdu Rimavská Sobota, preto námietka žalovaného,

že konajúci súd nie je miestne príslušný, nie je dôvodná.

11.Smernica je síce uvedená v prílohe 4 zákona č. 315/2001 Z. z. v zozname preberaných právne
záväzných aktov Európskej únie, nedošlo však k jej úplnej doslovnej transpozícii do tohto zákona, keďže
pravidlo, že priemerný pracovný čas pracovníkov pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov
neprekročí 48 hodín, v texte zákona č. 315/2001 Z. z. výslovne obsiahnuté nie je. Toto pravidlo je ale

obsiahnuté v § 85 ods. 9 Zákonníka práce, ktorý sa však vzťahuje aj na hasičov podľa § 193 zákona č.
315/2001 Z. z. K transpozícii tohto pravidla Smernice teda nedošlo priamo do zákona č. 315/2001 Z. z.,
ale došlo k jeho transpozícii do vnútroštátneho právneho poriadku tak, že toto pravidlo sa vzťahuje aj na
hasičov na základe pôsobnosti § 85 ods. 9 Zákonníka práce ako všeobecného právneho predpisu pre
oblasť pracovnoprávnych vzťahov, ktorý sa na základe odkazu v § 193 zákona č. 315/2001 Z. z. vzťahuje

aj na hasičov. Cieľom Smernice je v záujme ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov obmedziť
maximálny týždenný pracovný čas zamestnancov na 48 hodín vrátane nadčasov. Kalendárny rok má
v priemere minimálne 52 kalendárnych týždňov, potom zamestnanec, ktorý má nárok na 6 týždňov
dovolenky za rok, v ideálnom prípade má k dispozícii 46 kalendárnych pracovných týždňov. Ustanovenie
článku 6 písm. b) Smernice svojim obmedzením potom prakticky umožňuje, aby takýto zamestnanec,

ktorého ustanovený pracovný čas je 40 hodín týždenne, odpracoval ročne 368 hodín práce nadčas
(46 x 8); pri zamestnancoch, ktorých ustanovený pracovný čas je menej ako 40 hodín týždenne potom
Smernica umožňuje odpracovať ešte vyšší počet hodín práce nadčas, keďže Smernica nestanovuje
limit hodín práce nadčas, ale limit celkového pracovného času (napr. v prípade zamestnanca, ktorého
ustanovený pracovný čas je iba 38 hodín týždenne potom Smernica umožňuje odpracovať 10 hodín

práce nadčas/týždeň, t.j. 460 hodín/rok). Naproti tomu § 91 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. obmedzuje
rozsah práce nadčas v kalendárnom roku najviac na 300 hodín, t. j. menej ako vyplýva z článku 6 písm.
b) Smernice – v prepočte iba 6,52 hodín práce nadčas za týždeň (300/46) a to nie ako limit celkového
pracovného času, ale ako limit hodín práce nadčas. Z uvedeného vyplýva nielen to, že došlo k správnej
a úplnej transpozícii Smernice do vnútroštátneho právneho poriadku, ale aj to, že vnútroštátny poriadok

stanovuje pre prácu nadčas celkový limit (v prípade hasičov 300 hodín), ktorý je prísnejší, než požaduje
Smernica (368 resp. 460 hodín). Stanovenie referenčného obdobia v zmysle článku 16 Smernice
vo vnútroštátnom práve povinné nie je (arg. členské štáty „môžu“), preto pravidlo o maximálnom
priemernom pracovnom čase pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekračujúcom 48
hodín bude sa uplatňovať bez ohľadu na akokoľvek stanovené referenčné obdobie. Smernica ani zákon

(§ 85 ods. 1 Zákonníka práce vzťahujúci sa podľa § 193 zákona č. 315/2001 Z. z. aj na hasičov)
nezakazuje absolútne prekročenie 48-hodinového týždenného pracovného času. Dispozíciou právnej
normy je priemerný pracovný čas, pričom priemer je súčet minimálne dvoch a viacerých hodnôt vydelený
ich počtom, kde logicky niektorá z hodnôt môže byť vyššia ako 48, len ich celkový priemer nesmie toto
číslo presiahnuť. Napríklad obdobie štyroch týždňov, počas ktorých zamestnanec odpracuje 3 x 40 hodín

a 1 x 72 hodín, predstavuje priemer 48 hodín/týždeň, ktorý je v súlade so Smernicou, aj keď v jednom
z týždňov k prekročeniu počtu 48 hodín došlo. Ak by dispozíciou právnej normy bol absolútny zákaz
prekročiť 48-hodinový týždenný pracovný čas, potom by slovo „priemerný“ bolo nadbytočné resp. by
súčasťou dispozície právnej normy nebolo.

12.Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. sa za služobný čas príslušníka považuje nielen
časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu, ale aj akýkoľvek čas, po ktorý je príslušník
k dispozícii služobnému úradu. Pod pojmom výkon štátnej služby ustanovenia zákona č. 315/2001 Z.
z. (napr. § 116) považujú vlastný výkon práce hasiča t.j. hodiny evidované ako odpracované v rámci
základného pracovného času (z 24-hodinovej služby vždy 17 resp. 16 hodín) alebo ako práca nadčas.

Pojem byť k dispozícii služobnému úradu potom musí mať iný obsah ako vlastný výkon štátnej
služby. Týmto obsahom pojmu byť k dispozícii služobnému úradu je potom predovšetkým služobná
pohotovosť v mieste výkonu štátnej služby podľa § 92 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.
(služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnejslužby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci
rozvrhnutia služobného času a aj mimo rámca rozvrhnutia služobného času). Nie je preto žiadny
dôvod neposudzovať aj služobnú pohotovosť hasičov v mieste výkonu štátnej služby ako pracovný

čas pracovníka v zmysle Smernice t. j. ako služobný čas príslušníka aj podľa zákona č. 315/2001 Z.
z. podobne ako to upravuje § 96 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý sa podľa § 193 zákona č. 315/2001
Z. z. síce na hasičov nevzťahuje, ale citované ustanovenie § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.
platného pre hasičov len inými slovami vyjadruje to isté pravidlo obsiahnuté v § 96 ods. 2 Zákonníka
práce platné pre ostatných zamestnancov. Členenie pracovného času žalobcu na odpracované hodiny

a pohotovosť v mieste vykonávania štátnej služby neznamená, že hodiny takejto pracovnej pohotovosti
nie sú žalobcovi evidované, alebo že sa do jeho pracovného času nezapočítavajú. Toto členenie
pracovného času má význam len z hľadiska účtovania náhrady za služobnú pohotovosť a náhrady za
pohotovosť podľa § 122 zákona č. 315/2001 Z. z., ale nemá za následok, že čas takouto pohotovosťou
strávený v mieste výkonu štátnej služby by nemal byť posudzovaný ako pracovný čas a pre účely
právneho posúdenia veci aj tento čas je súdom započítaný do celkového pracovného času žalobcu.

V žiadnom zákone pritom nie je obsiahnuté pravidlo, že aj služobná pohotovosť na pracovisku musí
byť zaplatená rovnakou sadzbou ako tzv. odpracované hodiny, nie je tomu tak ani všeobecne podľa §
96 Zákonníka práce, ktorý sa podľa § 193 zákona č. 315/2001 na hasičov nevzťahuje, a nevyplýva to
ani zo žiadneho ustanovenia Smernice. Ak hasič v rámci služobnej pohotovosti vykonáva štátnu službu
nadčas, patrí mu odmena podľa § 116 zákona č. 315/2001 Z. z., ak je len v pohotovosti, patrí mu náhrada

za služobnú pohotovosť podľa § 122 zákona č. 315/2001 Z. z.

13.Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že ostatnými všeobecnými súdmi v zásade hromadným
konsenzom prijatý záver o neúplnej transpozícii Smernice do vnútroštátneho poriadku, nie je správny.
Smernica bola do vnútroštátneho poriadku transponovaná správne a v plnom rozsahu a to aj vo vzťahu

k hasičom, nie je potom splnený základný predpoklad žalobou uplatneného nároku, ktorým je porušenie
práva Európskej únie štátom, ktoré malo založiť nárok na náhradu uplatnenej škody. Ak pri správnej
transpozícii smernice zamestnávateľ prípadne porušuje stanovené pravidlá, nemožno uplatniť voči štátu
nárok na náhradu škody na základe tzv. priameho účinku smernice z titulu nesprávnej transpozície,
ale iba prípadný pracovnoprávny nárok zamestnanca voči jeho zamestnávateľovi vzniknutý z titulu

porušenia správne transponovaného platného vnútroštátneho práva.

14.Len samotná prípadná nesprávna transpozícia smernice ešte žiadny nárok na náhradu škody
nezakladá,kuvznikuškodysúpotrebnéajnegatívnedôsledkyvpríčinnejsúvislostisporušenímpravidiel
obsiahnutých v Smernici. Vychádzajúc na tomto mieste z predpokladu, že Smernica by nebola do

vnútroštátneho poriadku transponovaná správne, a nijako nespochybňujúc dôvody uvedené vyššie,
potom pre prípadný vznik nároku na náhradu škody by bolo rozhodujúce porušenie dotknutých pravidiel
Smernice.Rozsahbremenažalobcutvrdiťrozhodujúceskutkovéokolnostiakoajrozsahjehodôkazného
bremena a vice versa aj miera zistenia skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci sú
určené tzv. teóriou noriem, t. j. právna norma, ktorej aplikácia pripadá do úvahy, svojou hypotézou

a dispozíciou určuje zameranie dokazovania a mieru a potrebu zisťovania rozhodujúcich skutkových
okolností. V tomto prípade aplikovanou normou je pravidlo o maximálnom priemernom pracovnom čase
pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekračujúcom 48 hodín. Prípadný nárok žalobcu
je preto potrebné založiť na skutkovom základe, ktorý bude vychádzať z pravidelne striedajúcich sa
sedemdňových období. Z tohto hľadiska z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca

vykonával v služobnom pomere prácu hasiča v žalovanom období v rozsahu uvedenom v tabuľke
vyššie. Z celkom 108 kalendárnych týždňov, v ktorých žalobca odpracoval aspoň jeden deň, dochádzalo
k prekračovaniu maximálneho týždenného pracovného času 48 hodín/týždeň konkrétne v 15 týždňoch,
pričom v 72 týždňoch žalobca odpracoval menej ako 48 hodín/týždeň (z toho 40 týždňov iba 24
hodín/týždeň) a v 37 týždňoch odpracoval presne 48 hodín/týždeň. Za obdobie 119 týždňov žalobca

vrátane služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby odpracoval spolu 4226 hodín, z toho
3863,7 hodín bol jeho základný pracovný čas a 362,3 hodín bola jeho práca nadčas (pričom podľa
§ 91 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. by žalobca mohol za tri roky odpracovať spolu až 900 hodín
práce nadčas, z toho pomerne za obdobie 119 týždňov 682 hodín práce nadčas). V priemere za 108
týždňov, v ktorých žalobca odpracoval aspoň jeden deň, potom predstavuje jeho práca nadčas 3,35

hodín/týždeň, čo je menej ako povoľuje zákon č. 315/2001 Z. z. (6,52 hodín/týždeň) a výrazne menej
ako stanovuje Smernica (10 hodín/týždeň pri 38 hodinovom základnom týždennom služobnom resp.
pracovnom čase). Aj pri akceptovaní predpokladu nesprávnej transpozície Smernice do vnútroštátneho
poriadku, potom v prípade žalobcu k porušeniu pravidla o maximálnom priemernom pracovnom časenedošlo a preto žalobcovi žiadna škoda resp. ujma z tohto dôvodu vzniknúť ani nemohla. Z vyjadrenia
žalobcu aj z vyjadrení ďalších hasičov, že hodiny pracovnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby
nemajú zaplatené (https://www.aktuality.sk/clanok/xLIufiw/kam-az-nas-nechate-padnut-slovensko-by-

nemalo-zotrocovat-ludi-hovori-hasic-ktory-zaluje-stat/" https://www.aktuality.sk/clanok/xLIufiw/kam-az-
nas-nechate-padnut-slovensko-by-nemalo-zotrocovat-ludi-hovori-hasic-ktory-zaluje-stat/) plynie, že
pohnútkou pre podanie predmetnej žaloby nie je samotné prekračovanie dĺžky 48-hodinového
týždenného pracovného času v niektorých týždňoch, keďže nerovnomerné rozvrhnutie pracovného
času na 24-hodinové služby hasičom vyhovuje, ale problémom je pre nich výška náhrady za služobnú

pohotovosť podľa § 122 zákona č. 315/2001 Z. z., s ktorou hasiči nie sú spokojní. Ako už bolo uvedené
vyššie, ani Smernica ani Zákonník práce ani zákon č. 315/2001 Z. z. nestanovuje, že aj služobná
pohotovosť na pracovisku musí byť zaplatená rovnakou sadzbou ako tzv. odpracované hodiny. Zákonom
stanovená výška náhrady za služobnú pohotovosť je pre súd záväzná a jej neuspokojivú hodnotu
nemožno obchádzať žalobou o náhradu nemajetkovej ujmy.

15.Aj keby ako porušenie pravidla obsiahnutého v článku 6 písm. b) Smernice postačilo už len samotné
prekročenie 48-hodinového času v niektorých týždňoch (v prípade žalobcu je to 30 týždňov za obdobie
36 mesiacov), bez ohľadu na celkový priemerný pracovný čas žalobcu, pre vznik nároku na náhradu
žalobou uplatnenej nemajetkovej ujmy okrem porušenia uvedeného pravidla je rozhodujúca existencia
peňažnou formou odčiniteľných negatívnych následkov v priamej príčinnej súvislosti s porušením

uvedeného pravidla t.j. v súvislosti so samotným prekročením 48-hodinového pracovného času v
týždni. V tejto súvislosti z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca vykonáva prácu
hasiča 16 rokov, pričom skutočnosť, že v práci strávi v niektorých týždňoch viac ako 48 hodín (v
prípade žalobcu to bolo 15 týždňov) má potom za následok, že v takomto týždni menej času môže
žalobca venovať svojej rodine a osobným záľubám. Na druhej strane, v prípade žalobcu bol zistený

takmer päťnásobok týždňov (72), v ktorých odpracoval menej ako 48 hodín, a z toho 40 týždňov
bolo takých, kde odpracoval iba jednu 24-hodinovú zmenu a 11 týždňov bolo takých, kde žalobca
neodpracoval ani jeden deň. V takýchto týždňoch potom žalobca môže realizovať všetky činnosti,
v ktorých je prípadne obmedzený v týždňoch, v ktorých k prekročeniu 48-hodinového týždenného
pracovného času došlo. Žalobcom uvádzané negatívne následky tak nie sú v príčinnej súvislosti s

prekračovaním povoleného priemerného 48-hodinového týždenného pracovného času v niektorých
týždňoch, ale sú v priamej príčinnej súvislosti s vlastným výkonom jeho práce hasiča a ich priamy
pôvod je v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. Inými slovami povedané, žalobcom zmienené
negatívne následky (potreba oddychu po 24-hodnovej smene a pod.) výkonu jeho práce by nastali aj
vtedy, keby nikdy k prekročeniu jeho maximálneho priemerného 48-hodinového týždenného pracovného

času nedošlo. Z vykonaného dokazovania tak neboli preukázané žiadne negatívne následky, ktoré by
boli v priamej príčinnej súvislosti výlučne s možným porušením pravidla o maximálnom priemernom
pracovnom čase, preto žalobcovi žiadna peňažnou formou odčiniteľná nemajetková ujma nevznikla.

16.Nárok žalobcu nemožno založiť na skutkovom základe vychádzajúcom z rozsahu jeho pracovného

času v priebehu jednotlivých mesiacov preto, že z pohľadu aplikovanej právnej normy nie je rozsah
pracovného času žalobcu v každom mesiaci rozhodujúci. Okrem toho aj výpočet nároku žalobcu, ktorý
je obsahom podanej žaloby na strane 6-7 a jej prílohy č. l. 28 alebo aj ďalších vyjadrení žalobcu je
už vo svojej podstate nesprávny a zavádzajúci tvrdením, že „do fondu pracovného času žalobcu neboli
započítané hodiny služobnej pohotovosti v rozsahu 1028,02 hodín“, pretože toto tvrdenie vychádza

z nepochopenia pojmu fond pracovného času a z nesprávneho výpočtu celkového pracovného času
žalobcu v mesiaci súčtom všetkých hodín FPČ a hodín pracovnej pohotovosti žalobcu, t.j. takýto
výpočet vychádza z nesprávneho predpokladu o tom, že žalobca v každom mesiaci odpracoval celý
FPČ a všetky hodiny pracovnej pohotovosti majú byť nielen prácou nadčas, ale dokonca majú byť
všetky prácou nadčas nad rozsah povoleného priemerného 48-hodinového týždenného pracovného

času (podobným nesprávnym spôsobom zjavne postupujú pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej
ujmy aj niektoré súdy). Uvedenú nesprávnosť dokumentuje skutočnosť, že hodnota FPČ vyjadruje iba
počet hodín základného pracovného času, a ak by počet hodín pracovnej pohotovosti mal predstavovať
prácu nadčas nad rozsah povoleného priemerného 48-hodinového týždenného pracovného času, potom
nie je zrejmé ako a kedy by mal zamestnanec odpracovať nadčas 8 hodín týždenne predstavujúci

rozdiel medzi základným pracovným časom a prácou nadčas nad rozsah povoleného priemerného 48-
hodinového týždenného pracovného času. Údaj o výške FPČ vo výplatných páskach je iba teoretické
číslo vyjadrujúce koľko pracovných hodín základného pracovného času má zamestnanec k dispozícii
v mesiaci pri jeho spôsobe rozvrhnutia pracovného času, nehovorí však nič o tom, koľko z tohozamestnanecvmesiaciajreálneodpracoval.Akopracovnýčasmožnoposudzovaťlenhodinystrávenév
práci ako odpracované hodiny alebo pohotovosťou v mieste výkonu štátnej služby, iba tieto hodiny spolu
tvoria celkový pracovný čas, a ich celkový počet je možné zistiť len po skončení mesiaca v závislosti

o reálneho výkonu práce zamestnancom. Čas dovolenky (D) ani čas voľna za sviatok (VS) nie sú
pracovným časom, ale sú práve dobou určenou na regeneráciu a oddych (zhodne článok 2 bod 1 a bod
2 Smernice, aj § 85 ods. 1 Zákonníka práce aj § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.). Ako výkon
práce nemožno posudzovať ani dni, v ktorých zamestnanec nepracoval z dôvodu práceneschopnosti
(PN), alebo z dôvodu návštevy lekára (LEK) či sprevádzania rodinného príslušníka (SRP) alebo z iných

dôvodov (SVP, VSZ, STH). Pracovné hodiny pripadajúce na deň, ktorý žalobca z rôznych dôvodov
neodpracoval (D, VS, PN, LEK, SRP, SVP, VSZ, STH) však stále zostávajú súčasťou hodnoty FPČ
v danom mesiaci. Celkový počet hodín FPČ v každom mesiaci je určený iba tým, koľko pracovných
dní v mesiaci prichádza do úvahy podľa spôsobu rozvrhnutia pracovného času zamestnanca a koľko
pracovných hodín v týchto dňoch zamestnanec môže teoreticky odpracovať, ak by odpracoval všetky dni
v mesiaci. Celkový počet hodín FPČ je pritom určený vopred na začiatku mesiaca bez ohľadu na to, že

neskôr v priebehu mesiaca zamestnanec jeden alebo viac pracovných dní reálne neodpracuje – takéto
skutočnosti sa potom na výplatnej páske zaznamenajú v iných položkách, ale nie v úprave hodnoty FPČ.

17.Ako ilustratívny príklad významu pojmu FPČ môže slúžiť mesiac november 2021, v ktorom výška
FPČ žalobcu pri jeho spôsobe nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času predstavuje 170 hodín

zodpovedajúcich tomu, že žalobca mal naplánovaných na tento mesiac 10 pracovných dní (01., 04.,
07., 10., 13., 16., 19., 22., 25. a 28.), z ktorých každý deň by odpracoval 17 hodín (17 x 10 = 170)
a ďalších 7 hodín denne by vykonával pohotovosť v mieste výkonu štátnej služby, čo by za celý mesiac
predstavovalo spolu ďalších 70 hodín (7 x 10 = 70) pracovného času. Celkový pracovný čas žalobcu
by tak v tomto mesiaci dosiahol spolu 240 hodín za predpokladu, ak by žalobca odpracoval všetkých

10 dní. Pre porovnanie hodnota FPČ pre zamestnanca s rovnomerne rozvrhnutým 40-hodinovým
týždenným pracovným časom v mesiaci november 2021 predstavuje vrátane platených sviatkov 176
hodín, keďže mesiac november 2021 mal 22 pracovných dní (22 x 8 = 176). Pre ďalšie porovnanie
hodnota FPČ hasiča vykonávajúceho prácu na tom istom pracovisku ako žalobca, ktorého rozpis
pracovných zmien v mesiaci november 2021 začína prvou dňa 03.11.2021 a končí poslednou dňa

27.11.2021, by bola 153 hodín, pretože takýto hasič by v priebehu mesiaca november 2021 mal
naplánovaných resp. by odpracoval 9 pracovných dní (9 x 17 = 153). Žalobca v mesiaci november 2021
mal dva dni (01.11.2021 a 22.11.2021) dovolenku a jeden deň (16.11.2021) neodpracoval z dôvodu
všeobecného záujmu (darovanie krvi), a po zvyšok mesiaca odpracoval už len sedem služieb v trvaní
24 hodín, t.j. spolu odpracoval namiesto 240 hodín iba 168 hodín (7 x 24 = 168), z ktorých 119 hodín

(7 x 17 = 119) je evidovaných ako odpracované a 49 hodín (7 x 7 = 49) je evidovaných ako pohotovosť
(na výplatnej páske je uvedený počet odpracovaných hodín 121,43 a počet hodín pohotovosti 46,57,
súčet však stále predstavuje 168 hodín). Teoretický FPČ žalobcu v mesiaci november 2021 v počte
170 hodín by bol naplnený iba odpracovanými hodinami, ak by žalobca odpracoval všetky zmeny,
ktoré mal v mesiaci naplánované, t.j. ak by odpracoval aj tie tri, ktoré neodpracoval pre čerpanie

dovolenky a z dôvodu všeobecného záujmu. Tieto tri dni, ktoré žalobca neodpracoval zodpovedajú
spolu 51 hodinám pracovného času, ktorý by bol evidovaný ako odpracované hodiny, čo spolu s ďalšími
119 skutočne odpracovanými hodinami by potom dávalo dokopy FPČ 170. Skutočný pracovný čas
žalobcu v tomto mesiaci bol však namiesto 170 iba 119 odpracovaných hodín a zvyšok pracovného
času žalobcu (v tomto mesiaci 49 hodín) predstavuje pohotovosť. Potom FPČ žalobcu v počte 170

hodín v tomto mesiaci v skutočnosti bol naplnený v časti 119 hodín odpracovanými hodinami a vo
zvyšnej časti pracovnou pohotovosťou, žalobca tak neodpracoval ani jednu hodinu práce nadčas a
k prekročeniu maximálneho týždenného priemerného pracovného času žalobcu tak v priebehu mesiaca
nedošlo. Napokon ako posledný príklad významu pojmu FPČ môžu slúžiť výplatné pásky hasičov
za mesiace, počas ktorých hasiči z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti neodpracovali ani jednu

hodinu, napriek tomu hodnota FPČ na výplatnej páske v takomto mesiaci nebola nulová, ale zostala
vždy nezmenená zodpovedajúca predpokladanému počtu plánovaných pracovných zmien pripadajúcich
podľa rozvrhnutia na príslušný kalendárny mesiac (mesiac február 2021 v prípade hasiča vo veci sp.
zn. 16C/11/2023, alebo mesiace september 2022 – jún 2023 v prípade žalobcu). Z uvedených príkladov
je zrejmé, že takmer v každom mesiaci základný 40-hodinový týždenný pracovný čas žalobcu nie je

naplnený iba hodinami pracovného času, ktoré sú evidované ako odpracované hodiny, ale jeho základný
pracovný čas je naplnený sčasti vždy aj služobnou pohotovosťou (napr. ak žalobca odpracuje v priebehu
týždňa dve 24-hodinové služby, celkový pracovný čas žalobcu dosiahne 48 hodín, z ktorých 32 hodín
predstavujúhodinyevidovanéakoodpracované,zvyšokzákladnéhopracovnéhočasuvrozsahu8hodínje tvorený pohotovosťou v mieste výkonu štátnej služby a iba zvyšných 8 hodín pohotovosti v mieste
výkonu štátnej služby predstavuje prácu nadčas, pričom prácou nadčas nad rozsah 48-hodinového
týždenného pracovného času sú iba hodiny odpracované v týždňoch, kedy pracovný čas žalobcu

prekročí 48 hodín). Z uvedeného vyplýva potom tiež to, že časť náhrady za služobnú pohotovosť podľa
§ 122 zákona č. 315/2001 Z. z. je žalobcovi vyplácaná aj za hodiny, ktoré tvoria základný pracovný čas
žalobcu. Žalobca ako zamestnanec v štátnej službe pritom nie je odmeňovaný hodinovou odmenou, ale
funkčným platom, ktorý je žalobcovi v každom mesiaci vyplatený celý aj v prípade, ak žalobca v mesiaci
neodpracoval celý FPČ.

18.Nárok žalobcu nemožno založiť na skutkovom základe vychádzajúcom z rozsahu jeho pracovného
času v priebehu jednotlivých mesiacov napokon aj preto, že okrem mesiaca február v nepriestupnom
roku každý z mesiacov v roku má viac ako 28 dní, dochádza tak k prelínaniu jednotlivých sedemdňových
období v rámci mesiacov. Uzatvorením výpočtu pracovného času na úrovni mesiacov potom nutne
dochádza v rôznej miere k skresleniu týždenného pracovného času, čo možno dokumentovať v prípade

žalobcu v kalendárnom týždni od 26.09.2022 do 02.10.2022, kedy žalobca v priebehu siedmych dní
odpracoval dve 24-hodinové zmeny a jednu čiastočnú, pričom jeho celkový pracovný čas v tomto týždni
tak dosiahol spolu 49 hodín. Prvé dve pracovné zmeny v tomto týždni 27.09.2022 a 30.09.2022 sú však
ešte súčasťou kalendárneho mesiaca september 2022 a čiastočne odpracovaná zmena 01.10.2022 už
je súčasťou kalendárneho mesiaca október 2022.

19. Z dôvodov zhora uvedených preto súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol prvýkrát
rozsudkomč.k.16C/18/2023-115zodňa07.05.2024,pretožeSmernicaboladovnútroštátnehoporiadku
transponovaná správne a podaná žaloba tak nie je už v jej samom základe opodstatnená, ďalej
pretoževprípadežalobcunedošlokprekročeniumaximálnehopriemernéhotýždennéhopracovného48-

hodinovéhopracovnéhočasu,anapokonpretoževprípadežalobcunebolipreukázanéžiadnenegatívne
následky, ktoré by boli v priamej príčinnej súvislosti výlučne s prípadným prekročením maximálneho
priemerného týždenného pracovného 48-hodinového pracovného času. Súd prvej inštancie pri svojom
rozhodnutí zvažoval aj rozhodnutia iných všeobecných súdov v podobných veciach. Pritom je potrebné
poznamenať, že základnou hodnotou práva je spravodlivosť, a už v myšlienke rímskeho právnika

Ulpiana: „Juris praecepta sunt haec: honeste vivere, alterum non laedere, suum cuique tribuere“ (D
1.1.10), bola popri prvých dvoch princípoch (čestne žiť, nikomu neškodiť) obsiahnutá ako jedna z troch
základných princípov práva aj distributívna spravodlivosť (každému dať, čo mu patrí). Z distributívnej
spravodlivosti vyplýva základná metanorma všetkej (nielen súdnej) rozhodovacej činnosti spočívajúca
v povinnosti podobné prípady posudzovať podobne a rozdielne prípady posudzovať rozdielne.

V rozsudkoch iných všeobecných súdov, na ktoré poukazuje žalobca, alebo ktoré si aj súd sám obstaral,
nebol zistený žiadny skutkovo podobný prípad porovnateľný s prípadom žalobcu (potrebné je ale
poznamenať, že to často súvisí s mierou zistenia skutkového stavu v podobných veciach, ktorý z textu
odôvodnení nie je možné v podstatných skutkových okolnostiach dostatočne konkrétne vyabstrahovať
tak, aby jednotlivé prípady bolo možné navzájom porovnať).

20.O podanom odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.
134Co/62/2024-194 zo dňa 25.02.2025 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP (t. j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom) a podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP (t.j. že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom),
pretože právne posúdenie veci okresným súdom nepovažuje za správne. Okresnému súdu odvolací
súd uložil preskúmať, či na strane žalobcu došlo k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného

pracovného času v rámci šesťmesačných referenčných období, ktoré je potrebné počítať od momentu,
od ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok. V závislosti od výsledku má okresný súd vo veci rozhodnúť
a svoje závery v dostatočnej miere zdôvodniť.

21.Dôvod zrušenia rozhodnutia okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP mal byť naplnený

tým, že rozhodnutie okresného súdu má byť pre žalobcu tzv. prekvapivé a v rozpore so zásadou
vyjadrenou v článku 2 ods. 2 a ods. 3 CSP, pretože malo byť porušené legitímne očakávanie
žalobcu, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, ktorými sú pri absencii judikatúry Najvyššieho súdu rozhodnutia všeobecných súdov nižšiehostupňa v skutkovo analogických prípadoch. Niekde sa však pritom asi vytratilo legitímne očakávanie
žalovaného, že jeho prípad bude rozhodnutý nezávislým a nestranným súdom na základe zisteného
skutkového stavu a v súlade s právom. Odvolací súd údajne nebráni rozvíjaniu judikatúry, ale sa jej

ani nevenuje, keď ignorujúc podstatné časti odôvodnenia rozsudku okresného súdu konštatuje, že
v prípade okresného súdu k takémuto odklonu malo dôjsť bez poskytnutia dostatočných dôvodov (bod
15., 16., 17. a 18. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu). Odvolací súd zredukoval odôvodnenie
rozsudku okresného súdu do jednej zo záverečných poznámok: „V rozsudkoch iných všeobecných
súdov, na ktoré poukazuje žalobca, alebo ktoré si aj súd sám obstaral, nebol zistený žiadny skutkovo

podobný prípad porovnateľný s prípadom žalobcu (potrebné je ale poznamenať, že to často súvisí
s mierou zistenia skutkového stavu v podobných veciach, ktorý z textu odôvodnení nie je možné v
podstatných skutkových okolnostiach dostatočne konkrétne vyabstrahovať tak, aby jednotlivé prípady
bolo možné navzájom porovnať)“, ktorá má byť nedostatočnou odpoveďou predovšetkým v otázke
právnych záverov o správnosti transponovania Smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky
v aspekte výkonu štátnej služby príslušníka hasičského zboru. Takýto postup odvolacieho súdu je

nekorektný. Citovaná časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je odôvodnením správnosti
transpozície Smernice (podrobné odôvodnenie sa nachádza v bode 11. a 12. odôvodnenia rozsudku
okresného súdu), ale je len reakciou na argumentáciu žalobcu rôznymi rozhodnutiami ostatných
všeobecných súdov. Táto veta má výlučne deskriptívnu povahu a nevyjadruje nič iné iba skutočnosť,
že v žiadnom z rozhodnutí označených žalobcom, alebo obstaraných súdom, nebol skutkový stav

zisťovaný v miere, ktorá by umožnila vzájomné porovnanie jednotlivých prípadov, pretože žiadne
z týchto rozhodnutí nebolo skutkovo založené na zistení skutočného počtu hodín pracovného času
a nezaoberalo sa reálnym rozsahom prekročenia 48-hodinového priemerného týždenného pracovného
času. Ak také rozhodnutie existuje, odvolací súd ho určite pozná, a okresný súd si ho rád prečíta.
Hodnotenie odvolacieho súdu o údajnej nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku okresného súdu nemá

vecné opodstatnenie; nedostatok odôvodnenia rozsudku okresného súdu nespôsobuje skutočnosť, že
odvolací súd vec právne posúdi odlišne. Rovnako tak nemá vecné opodstatnenie ani hodnotenie údajnej
prekvapivosti rozsudku okresného súdu pre žalobcu, keďže prekvapivým je iba také rozhodnutie, ktoré
je založené na dôvodoch a argumentoch, s ktorými žalobca nebol vopred oboznámený a nemohol
tak na tieto dôvody a argumenty reagovať primeranou skutkovou alebo právnou argumentáciou.

V predmetnej veci žalobca bol pred vyhlásením rozsudku v rámci pojednávania podrobne oboznámený
so skutkovými a právnymi dôvodmi rozhodnutia vo veci, vyhláseným rozhodnutím preto nemohol byť
nijako tzv. „prekvapený“. Odôvodnenie zrušenia rozhodnutia okresného súdu podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP tak nemá vecné opodstatnenie. Naopak z ďalšieho odôvodnenia uznesenie odvolacieho
súdu vyplýva, že dôvodom zrušenia je výlučne odlišné právne posúdenie veci v otázke transpozície

Smernice a posúdenia nároku žalobcu na náhradu ujmy, čo ilustruje skutočnosť, že v prípade zrušenia
rozsudku okresného súdu z dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP by súčasťou odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu mal byť aj konkrétny pokyn adresovaný súdu prvej inštancie, akým
opatrením alebo postupom má napraviť identifikované pochybenie v procesnom postupe, ktorým bolo
pôvodne znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie odvolacieho súdu však žiadny takýto pokyn
neobsahuje, a ani obsahovať nemôže, keďže nedošlo k žiadnemu nesprávnemu procesnému postupu
okresného súdu, ktorým by bolo žalobcovi znemožnené uskutočňovať jeho procesné práva. Nesprávny
procesný postup spočíva v opatreniach a postupoch uskutočnených v rámci procesu, ktorý predchádza
vyhláseniu rozhodnutia. Samotné rozhodnutie vo veci ani právne posúdenie veci však procesným

postupom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP nie sú. Preto súd prvej inštancie po vrátení veci
odvolacím súdom nevykonal žiadne procesné opatrenia alebo postupy, ktorými by nejako naprával
údajne porušené procesné práva, a iba vo veci nariadil ďalší termín pojednávania, čo je v súlade s tým,
že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá ani odvolací dôvod podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP ani
vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, keďže realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi

neznemožňuje právnym posúdením veci (porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR: R 54/2012, 1 Cdo
62/2010,2Cdo97/2010,3Cdo53/2011,4Cdo68/2011,4Cdo169/2021,5Cdo44/2011,6Cdo41/2011,
7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).

22.Súčasneniejeokresnémusúduanizrejmé,čomáodvolacísúdnamyslipodustálenourozhodovacou

činnosťou všeobecných súdov nižšieho stupňa, ktorých nenasledovaním okresný súd mal tak zásadne
porušiť procesné práva žalobcu, keď uzneseniami sp. zn. 13Co/97/2024 a sp. zn. 14Co/62/2024 boli
zrušené rozsudky okresného súdu s odôvodnením, že pre účely výpočtu priemerného týždenného
pracovného času je potrebné vychádzať zo šesťmesačných referenčných období počítaných odmomentu, od ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok, hoci v doterajších rozhodnutiach (ich porovnanie
je uvedené nižšie) ani súd odvolací ani súdy okresné nezaoberali sa nikdy ani priemerným týždenným
pracovným časom a už vôbec nie priemerným týždenným pracovným časom v rámci akokoľvek

stanovených šesťmesačných období, ale výšku ujmy určovali výlučne na základe súčtu hodín služobnej
pohotovosti bez ohľadu na celkový pracovný čas ako aj bez ohľadu na priemerný týždenný pracovný
čas. Ako teda v tomto smere konkrétne mal okresný súd nasledovať neexistujúce rozhodnutia iných
všeobecnýchsúdovjemetafyzickouzáhadou.Zároveňodvolacísúdvuvedenýchuzneseniachnapríklad
tiežuviedol,ženiejeprevecrelevantné,oakékonkrétne(vyšpecifikované)činnostičiaktivitybolžalobca

porušením práva únie ukrátený, nie je treba sa zaoberať individuálnymi následkami, ale postačuje už
zistenie, že v referenčnom období k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného pracovného
času skutočne došlo. V kontradikcii k tomu však prakticky v rovnakom čase uznesením sp. zn.
15Co/87/2024 odvolací súd naopak okresnému súdu okrem iného uložil aj zohľadniť účinky pohotovosti
na pracovisku z hľadiska ich zásahu do osobnostných práv a uplatniť kritérium proporcionality podľa §
13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri určení výšky náhrady. Okresný súd tak bude v blízkej budúcnosti

postavenýpredpomerneťažkoriešiteľnúsituáciu,ktorýznavzájomvylučujúcichsaaspektovmáskúmať
a ktoré z navzájom odporujúcich si rozhodnutí má nasledovať, aby sa vyhol porušeniu procesných práv
ďalších žalobcov čakajúcich na „naplnenie legitímnej miery spravodlivosti“. V tejto súvislosti tiež nie je
vôbec zrejmé, ako môže byť pre okresný súd autoritou iný okresný súd, ktorý sa v rámci inštitucionálnej
organizácie nachádza na tom istom stupni hierarchie.

23.Okresnému súdu sa z rozhodnutia odvolacieho súdu (ani z textu, ani z kontextu) nepodarilo zistiť,
včomspočívadruhýodvolacímsúdomuvádzanýdôvodzrušeniarozhodnutiaokresnéhosúdu–t.j.ktoré
navrhnutédôkazyokresnýsúdnevykonalvdôsledkunesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Zrozsudku
č. k. 16C/18/2023-115 zo dňa 07.05.2024 je zrejmé, že okresný súd vo veci vykonal a vyhodnotil všetky

navrhnuté dôkazy, a nie sú žiadne iné dôkazy, ktoré by vo veci bolo potrebné vykonať alebo zopakovať
prípadne doplniť, pričom odvolací súd ani neuviedol, ktoré navrhnuté nevykonané dôkazy má okresný
súd vykonať, prípadne zopakovať alebo doplniť. Iný spôsob usporiadania skutkových zistení v tieni
odlišného právneho posúdenia veci odvolacím súdom (prepočet priemerného týždenného pracovného
času v rámci odvolacím súdom stanovených šesťmesačných referenčných období) nie je doplnením

dokazovania, ale iba inou interpretáciou zisteného skutkového stavu. Preto okresný súd na pojednávaní
vo veci 15.05.2025 žiadne doposiaľ vykonané dokazovanie neopakoval ani nedopĺňal, dokazovanie vo
veci bolo vyhlásené za skončené uznesením na pojednávaní vo veci už dňa 07.05.2024, preto súd na
pojednávaní vo veci dňa 15.05.2025 len vyhlásil rozsudok vo veci. Aj tento dôvod zrušenia rozsudku
okresnéhosúdupretomateriálnenaplnenýnebol.Zodôvodneniauzneseniaodvolaciehosúdujezrejmé,

že dôvodom zrušenia rozsudku okresného súdu je len odlišné právne posúdenie veci, ktoré samostatne
bez potreby vykonať ďalšie dokazovanie vo veci dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP nie je.

24.To, prečo rozhodnutia ďalších súdov nie sú skutkovo porovnateľné a prečo tieto rozhodnutia nie sú

pre okresný súd autoritou bolo uvedené stručne už vyššie v úvode bodu 16. odôvodnenia. Podrobnejšie
to vyplýva z nasledovného porovnania prípadov doposiaľ rozhodovaných okresným súdom a prípadov v
rozhodnutiach, na ktoré odkazuje v odôvodnení uznesenia odvolací súd:

veci rozhodované

OS Rimavská Sobota
FPČ za posudzované obdobie
celkový pracovný čas
(odpracované + pohotovosť spolu)
pohotovosť

priemer celkového pracovného času za týždeň
priemerný počet 24-hodinových pracovných zmien za mesiac
16C/11/2023
(15Co/67/2024)
5991,27

5898
1632,02
37,7
6,8316C/12/2023
(15Co/110/2024)
6063,5

6913
1976,03
44,19
8
16C/13/2023

(16Co/78/2024)
6086,6
6386
1933,79
40,82
7,39

16C/14/2023
(17Co/87/2024)
6024,61
6290
1940,5

40,21
7,28
16C/15/2023
(15Co/87/2024)
6022,90

5956
1723,56
38,07
6,89
16C/16/2023

(13Co/97/2024)
6031,10
6532
1877,56
41,76

7,56
16C/17/2023
(16Co/62/2024)
6090,4
6706

2117,21
42,87
7,76
16C/18/2023
(14Co/62/2024)

4578,7
4226
1028,02
35,77
6,48

veci rozhodované
OS Zvolen

17C/15/2021
(14Co/34/2022)6413,75
nezisťované
2045,87

52,54
9,53
17C/17/2021
(16Co/36/2022)
6546

nezisťované
1890,23
52,4
9,5
18C/15/2021
(17Co/59/2022)

6445,25
nezisťované
1898,46
51,82
9,4

19C/13/2021
(17Co/47/2022)
nezisťované
nezisťované
2019,45

nedá sa zistiť
nedá sa zistiť
19C/2/2023
(14Co/113/2023)
5886,2

nezisťované
2331,83
54
9,78
8C/15/2021

(16Co/11/2022)
nedá sa zistiť
nezisťované
1763,58
nedá sa zistiť

nedá sa zistiť

25.Okresný súd doposiaľ riešil osem prípadov hasičov, všetky sa týkali rovnakého posudzovaného
obdobia 36 mesiacov od júla 2020 do júna 2023. Okresný súd pritom postupoval tak, že z výplatných
pások najskôr spočítal fond pracovného času, ktorý síce nič nevypovedá o skutočnom pracovnom čase,

ale je potrebný pre výpočet práce nadčas. Zo záznamov v tzv. systéme SAP a z výplatných pások
súd zistil, koľko hodín pracovného času každý hasič dosiahol spolu za celé posudzované obdobie,
pričom okresný súd pre tento účel spočítal dokopy hodiny výkonu štátnej služby (t.j. odpracované
hodiny) aj hodiny pohotovosti na pracovisku (okresný súd teda urobil to, čo sa zamestnávateľovi
žalobcu vyčíta, že nerobí). Okresný súd nijako osobitne nevyčleňoval hodiny pohotovosti na pracovisku,

pretože samostatne tento údaj z hľadiska posudzovania celkového pracovného času a dodržiavania
Smernice žiadnu informačnú hodnotu nemá; význam nadobúda len v spojení s ostatnými hodinami
pracovného času evidovanými ako odpracované hodiny výkonu štátnej služby. Takto bol vypočítaný
celkový pracovný čas každého hasiča a z toho potom práca nadčas a jej priemer v posudzovanom
období. Údaje zo všetkých spisov sú spracované v tabuľke, kde v prvom stĺpci je uvedený FPČ,

v druhom stĺpci je uvedený celkový pracovný čas (t. j. odpracované hodiny výkonu štátnej služby v súčte
s pohotovosťou na pracovisku), v treťom stĺpci je uvedený počet hodín pohotovosti na pracovisku. Štvrtý
stĺpec (priemer pracovného času za týždeň) a piaty stĺpec (priemerný počet 24-hodinových pracovných
zmien za mesiac) potom slúžia pre porovnanie s prípadmi vo veciach, v ktorých na svoje vlastnépredchádzajúce rozhodnutia odkazoval odvolací súd. Vo všetkých prípadoch ide o veci riešené v prvom
stupniOkresnýmsúdomZvolen,vovšetkýchprípadochideotakmeridentickérozhodnutiatakpostránke
zistenia skutkového stavu ako aj po stránke jeho právneho posúdenia. Veci sp. zn. 17C/15/2021, sp. zn.

17C/17/2021, sp. zn. 18C/15/2021, sp. zn. 19C/13/2021 sa týkali posudzovaného obdobia 37 mesiacov
od marca 2018 do marca 2021 (teda o jeden mesiac dlhšieho ako v prípade vecí posudzovaných OS
Rimavská Sobota), čo je hlavný dôvod toho, že hodnoty FPČ a pohotovosti na pracovisku sú v týchto
veciach mierne vyššie ako vo veciach posudzovaných OS Rimavská Sobota; vo veci sp. zn. 19C/2/2023
sa naopak posudzované obdobie týkalo iba 35 mesiacov od januára 2020 do novembra 2022, preto

v tejto veci je zase hodnota FPČ mierne nižšia (hodnota pohotovosti na pracovisku v tejto veci je však
naopak neštandardne vysoká, ale verifikovať sa nedá). Rozhodnutie vo veci sp. zn. 8C/15/2021 sa
dohľadať nepodarilo a odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu z relevantných údajov obsahuje len údaj
o počte hodín pohotovosti.

26.Pre vysvetlenie ako príklad môže slúžiť porovnanie prípadu žalobcu s prípadom vo veci Okresného

súdu Zvolen sp. zn. 17C/17/2021 (16Co/36/2022). Žalobca z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti
odpracoval iba časť posudzovaného obdobia v rozsahu 27 mesiacov a päť dní (27,16 mesiaca),
posudzované obdobie v prípade žalobcu bolo preto primerane skrátené. FPČ žalobcu v takto
stanovenom období predstavuje 4578,7 hodín, celkový pracovný čas žalobcu za toto obdobie dosiahol
4226 hodín (odpracované hodiny a hodiny pohotovosti na pracovisku spolu), z čoho pohotovosť na

pracovisku predstavuje 1028,02 hodín. Aby bolo možné vzájomné porovnanie, potom pre výpočet
priemerného týždenného pracovného času žalobcu v posudzovanom období nebol použitý pre vec
podstatný výkon práce nadčas, ale čistý priemerný pracovný čas vypočítaný rovnakou metodikou, akú
použil Okresný súd Zvolen: celkový pracovný čas žalobcu 4226 hodín, bol vydelený počtom 118,14
týždňov pripadajúcich na posudzované obdobie od júla 2020 do 05.10.2022 v trvaní 827 kalendárnych

dní (827 dní/7 = 118,14 týždňov). Priemer pracovného času žalobcu za týždeň počas posudzovaného
obdobia takto dosiahol 35,77 hodín/týždeň. Z dôvodu odlišnej miery zistenia skutkového stavu potom pre
vzájomné porovnanie bol stanovený ešte priemerný počet odpracovaných 24-hodinových pracovných
zmien za mesiac podielom počtu hodín celkového pracovného času (4226), keďže až na nepatrnú
časť práve v 24-hodinových pracovných zmenách hasiči odpracujú celý svoj pracovný čas (výkonom

štátnej služby alebo pohotovosťou na pracovisku). Žalobca takto v posudzovanom období 27,16
mesiacov odpracoval 24-hodinových pracovný zmien v počte 176,08 (4226/24), čo predstavuje 6,48
24-hodinových pracovných zmien (176,08/27,16) za mesiac v priemere (z pôvodne plánovaných 10
za mesiac). Vypočítaný mesačný priemer pracovných zmien je presne v súlade s tým, že v konaní
bolo zistené, že žalobca v priebehu posudzovaných 27,16 mesiacov neodpracoval spolu 62 dní t.j.

v priemere 2,2 dňa do mesiaca (z dôvodu čerpania dovolenky, voľna za prácu vo sviatok, návštev
lekára alebo z iných osobných dôvodov a z dôvodu všeobecného záujmu), a popri tom žalobca ešte
ďalšie dni neodpracoval z dôvodu práceneschopnosti a ošetrovania člena rodiny. Uskutočnený výpočet
priemerného počtu 24-hodinových pracovných zmien za mesiac tak možno považovať za kontrolu
správnosti skutkových zistení okresného súdu s pozitívnym záverom verifikácie ich validity. Z pohľadu do

vyššie umiestnenej tabuľky je pritom zrejmé, že v zásade podobné hodnoty pracovného času dosahujú
všetci hasiči, ktorých prípady posudzoval okresný súd (až na posudzovanú vec sp. zn. 16C/18/2023,
kde žalobca z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti odpracoval v posudzovanom období iba jeho časť
v rozsahu 27,16 mesiaca). Zároveň z toho tiež vyplýva, že pri správnych a úplných skutkových zisteniach
k žiadnemu systematickému prekračovaniu priemerného 48-hodinového týždenného pracovného času

hasičov nedochádza.
27.Naproti tomu Okresný súd Zvolen vo veci sp. zn. 17C/17/2021 (16Co/36/2022) v rámci
posudzovaného 37 mesačného obdobia stanovil hneď tri rôzne referenčné obdobia (1 x 10 mesiacov,
2 x 12 mesiacov a 1 x 3 mesiace): (i) marec 2018 - december 2018, počas ktorého dotknutý žalobca
odpracoval spolu 2267,77 hodín, z toho FPČ 1748,50 hodín a služobná pohotovosť 519,27 hodín, za

odpracovaných 43,71 týždňov týždenný pracovný čas dosiahol v priemere 51,88 hodín (2267,77/43,71);
(ii) január 2019 - december 2019, počas ktorého žalobca odpracoval spolu 2670,41 hodín, z toho
FPČ 2088 hodín a služobná pohotovosť 582,41 hodín, za odpracovaných 52,14 týždňov týždenný
pracovný čas dosiahol v priemere 51,23 hodín (2670,41/52,14); (iii) január 2020 - december 2020, počas
ktorého žalobca odpracoval spolu 2721,05 hodín, z toho FPČ 2086,5 hodín a služobná pohotovosť

634,55 hodín, za odpracovaných 52,29 týždňov týždenný pracovný čas dosiahol v priemere 52,04 hodín
(2721,05/52,29); a (iv) január 2021 – marec 2021, počas ktorého žalobca odpracoval spolu 777 hodín,
z toho FPČ 623 hodín a služobná pohotovosť 154 hodín, za odpracovaných 12,86 týždňov týždenný
pracovný čas dosiahol v priemere 60,42 hodín (777/12,86). Z opakovane uvádzaného slovného spojenia„preukázateľne odpracoval ... z toho fond pracovného času predstavuje“ vyplýva, že Okresný súd Zvolen
stotožňoval fond pracovného času so skutočne odpracovanými hodinami t.j. časom výkonu štátnej
služby, čo (ako už bolo podrobne vysvetlené vyššie v bode 16. a 17.) je nesprávne. Okresný súd Zvolen

preto vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu a tento nedostatok
tiež prevzal a nijako neodstránil ani súd odvolací. Okresný súd Zvolen takto dospel k nesprávnemu
skutkovému záveru, že dotknutý žalobca odpracoval za posudzované obdobie 37 mesiacov celkovo
8436,23 hodín (z toho FPČ 6546 hodín a pohotovosť na pracovisku 1890,23 hodín). Preto prípad
posudzovaný vo veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/17/2021 (a rovnako ani všetky ostatné

uvedené prípady) nie je skutkovo porovnateľný s prípadom žalobcu v prejednávanej veci, u ktorého bolo
dokazovaním zistené, že jeho skutočný celkový pracovný čas dosiahol iba 4226 hodín za 27,16 mesiaca
(rozdiel v pomere posudzovaných období predstavuje cca 2680 hodín). Dôvodom, prečo obe veci nie
sú navzájom skutkovo porovnateľné, je odlišná miera zistenia skutkového stavu, keď Okresný súd
Zvolen sa skutočným pracovným časom vôbec nezaoberal. Aj v prípade žalobcu pritom súčet jeho FPČ
(4578,7 hodín) a pohotovosti na pracovisku (1028,02 hodín) dosahuje omnoho vyššiu hodnotu 5254,02

hodín (t. j. 44,47 hodín/týždeň, resp. osem 24-hodinových pracovných zmien priemerne za mesiac),
ale tento súčet nie je skutočným celkovým pracovným časom. Pre vzájomné porovnanie bol potom aj
vo veci sp. zn. 17C/17/2021 urobený výpočet priemerného týždenného pracovného času, tak ako bol
zistený Okresným súdom Zvolen: celkový pracovný čas 8436,23 hodín bol vydelený počtom 161 týždňov
pripadajúcich na posudzované obdobie od marca 2018 do marca 2021 v trvaní 1127 kalendárnych dní

(1127 dní/7 = 161 týždňov), pričom priemer pracovného času za týždeň počas celého posudzovaného
obdobia takto dosiahol 52,4 hodín/týždeň. Hasiči svoju prácu vykonávajú v pravidelne opakujúcich
sa 24-hodinových pracovných zmenách pripadajúcich spravidla na každý tretí deň v mesiaci. Za celý
rok takto každý mesiac pripadne na každého hasiča v priemere desať 24-hodinových pracovných
zmien. Pre kontrolu správnosti skutkových zistení Okresného súdu Zvolen je preto potrebné uskutočniť

rovnaký výpočet priemerného počtu odpracovaných 24-hodinových pracovných zmien za mesiac. E.,
ktorého celkový pracovný čas bol vo veci sp. zn. 17C/17/2021 „zistený“ v rozsahu 8436,23 hodín,
by takto v posudzovanom období 37 mesiacov odpracoval 24-hodinových pracovných zmien v počte
351,51 (8436,23/24), čo by predstavovalo 9,5 24-hodinových pracovných zmien (351,51/37) za mesiac
v priemere (z pôvodne plánovaných 10 za mesiac). Uskutočnenou kontrolou správnosti skutkových

zisteníOkresnéhosúduZvolentaktobolapotvrdenánesprávnosťskutkovýchzisteníohľadomcelkového
pracovného času posudzovaného hasiča, ktorý by takto počas celej doby trvania služobného pomeru
v posudzovanom období odslúžil prakticky takmer každú naplánovanú 24-hodinovú pracovnú zmenu (z
10 dní v každom mesiaci by odslúžil 9,5 a iba 0,5 dňa by mal voľno), a za celé posudzované obdobie
by vyčerpal iba 18,5 dní voľna (37 mesiacov x 0,5 dňa, t.j. iba cca 6 dní za každý jeden kalendárny rok)

zo štandardných dôvodov čerpania dovolenky, voľna za prácu vo sviatok, návštev lekára alebo z iných
osobných dôvodov, ako aj z dôvodu prípadnej práceneschopnosti. Takýto stav však možno považovať
s istotou za vylúčený, aj hasiči v obvode Okresného súdu Zvolen určite čerpajú nárok na celú dovolenku,
aj voľno za prácu vo sviatok, navštevujú lekára alebo v práci chýbajú z iných osobných dôvodov, a tiež
bývajú určite aj práceneschopní; verifikovať to však možno len preskúmaním dôkazov (záznamov v tzv.

systéme SAP a výplatných pások) v príslušnom spise. V každom prípade to dokumentuje nesprávnosť
takýchto „skutkových zistení“. Ak by aj boli skutkové zistenia Okresného súdu Zvolen o celkovom
počte odpracovaných hodín (8436,23 hodín za posudzované obdobie 37 mesiacov) naozaj pravdivé,
potom pre hasičov v obvode Okresného súdu Zvolen je prípadná nesprávna transpozícia Smernice iba
marginálnym problémom. Ich skutočným problémom by bolo, že dlhodobo nečerpajú zákonné nároky

na dovolenku (14-16 dní ročne) ani voľno za prácu vo sviatok, nemôžu navštevovať lekára alebo chýbať
v práci pre iné osobné dôvody, a nemôžu byť ani práceneschopní. Namiesto žaloby o náhradu škody
spôsobnej nesprávnou transpozíciou Smernice by si tak mali hasiči z obvodu Okresného súdu Zvolen
podávať antidiskriminačné žaloby, pretože hasiči pracujúci v obvode Okresného súdu Rimavská Sobota
za tých istých zákonných a materiálnych podmienok ako hasiči v obvode Okresného súdu Zvolen,

majú zo strany zamestnávateľa umožnené uplatnenie všetkých vymenovaných zákonných nárokov
(v prípade žalobcu je to v priebehu posudzovaných 27,16 mesiacov spolu 62 dní plus ďalšie dni
z dôvodu práceneschopnosti a ošetrovania člena rodiny). Zostáva záhadou, prečo Okresný súd Zvolen
ako aj odvolací súd, na základe zistenia takto masívneho porušovania pracovného práva zo strany
zamestnávateľa odškodnili dotknutého žalobcu len za v tomto kontexte úplne marginálnu záležitosť

údajne nesprávnej transpozície Smernice a omnoho závažnejšie zásahy ponechali bez povšimnutia.
Okresný súd Zvolen takto síce na jednej strane vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu,
ale zase na druhej strane zrejme podľa odvolacieho súdu dosiahol také „naplnenie legitímnej miery
spravodlivosti“, že odvolací súd jeho rozsudok potvrdil, a takto sa Okresný súd Zvolen stal autoritoupre Okresný súd Rimavská Sobota. Z pohľadu do vyššie umiestnenej tabuľky je pritom zrejmé, že
rovnakou vadou nesprávnosti v zistení skutkového stavu sú postihnuté všetky prípady posudzované
Okresným súdom Zvolen, keďže zistené hodnoty pracovného času sú vo všetkých spisoch s malými

rozdielmipraktickytotožné.Rovnakúchybusystematickyopakujúajďalšierozhodnutiaokresnýchsúdov
aj odvolacieho súdu, rovnako by preto dopadlo porovnanie s ktoroukoľvek z ďalších takýchto vecí.
Rozhodnutia týchto súdov sú založené na neúplnom a teda nesprávnom zistení skutkového stavu,
vychádzajú z nepochopenia údajov na výplatnej páske a zmyslu a výpovednej hodnoty pojmu fond
pracovného času, ktoré boli už podrobne vysvetlené vyššie v bodoch 16. a 17. odôvodnenia rozsudku

okresného súdu.

28.Na základe pokynu odvolacieho súdu potom nad rámec už vyššie uvedeného odôvodnenia okresný
súd preskúmal, či na strane žalobcu došlo k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného
pracovného času v rámci šesťmesačných referenčných období, ktoré počítal od momentu, od ktorého
si žalobca uplatňuje svoj nárok:

a) šesťmesačné obdobie od stredy 01.07.2020 do štvrtka 31.12.2020 v trvaní 184 kalendárnych dní
zahŕňajúcich26sedemdňovýchobdobí(týždňov)plusdvadni(t.j.26,28týždňov),počasktorýchcelkový
pracovný čas žalobcu dosiahol spolu 1007,5 hodín (v súčte hodín evidovaných ako odpracované t. j. ako
výkon štátnej služby a hodín evidovaných ako pohotovosť na pracovisku). FPČ žalobcu za toto obdobie
predstavuje 1064 hodín, žalobca teda neodpracoval ani len celý FPČ, jeho priemerný čistý pracovný

čas dosiahol 38,34 hodín/týždeň (1007,5/26,28),
b) šesťmesačné obdobie od piatka 01.01.2021 do stredy 30.06.2021 v trvaní 181 kalendárnych dní
zahŕňajúcich25sedemdňovýchobdobí(týždňov)plusšesťdní(t.j.25,86týždňov),počasktorýchcelkový
pracovný čas žalobcu dosiahol spolu 1058 hodín (v súčte hodín evidovaných ako odpracované t. j. ako
výkon štátnej služby a hodín evidovaných ako pohotovosť na pracovisku). FPČ žalobcu za toto obdobie

predstavuje 989 hodín, žalobca teda odpracoval o 69 hodín viac ako FPČ, jeho priemerný čistý pracovný
čas dosiahol 40,91 hodín/týždeň (1058/25,86),
c) šesťmesačné obdobie od štvrtka 01.07.2021 do piatka 31.12.2021 v trvaní 184 kalendárnych dní
zahŕňajúcich 26 sedemdňových období (týždňov) plus dva dni (t.j. 26,28 týždňov), počas ktorých celkový
pracovný čas žalobcu dosiahol spolu 766,5 hodín (v súčte hodín evidovaných ako odpracované t. j. ako

výkon štátnej služby a hodín evidovaných ako pohotovosť na pracovisku). FPČ žalobcu za toto obdobie
predstavuje 1013,2 hodín, žalobca teda neodpracoval ani len celý FPČ, jeho priemerný čistý pracovný
čas dosiahol 29,17 hodín/týždeň (766,5/26,28),
d) šesťmesačné obdobie od soboty 01.01.2022 do štvrtka 30.06.2022 v trvaní 181 kalendárnych dní
zahŕňajúcich25sedemdňovýchobdobí(týždňov)plusšesťdní(t.j.25,86týždňov),počasktorýchcelkový

pracovný čas žalobcu dosiahol spolu 982,75 hodín (v súčte hodín evidovaných ako odpracované t. j. ako
výkon štátnej služby a hodín evidovaných ako pohotovosť na pracovisku). FPČ žalobcu za toto obdobie
predstavuje 1002 hodín, žalobca teda neodpracoval ani len celý FPČ, jeho priemerný čistý pracovný
čas dosiahol 38 hodín/týždeň (982,75/25,86),
e) časť šesťmesačného obdobia od piatka 01.07.2022 do stredy 05.10.2022 v trvaní 97 kalendárnych dní

zahŕňajúcich 13 sedemdňových období (týždňov) plus dva dni (t.j. 13,86 týždňov), počas ktorých celkový
pracovný čas žalobcu dosiahol spolu 411 hodín (v súčte hodín evidovaných ako odpracované t. j. ako
výkon štátnej služby a hodín evidovaných ako pohotovosť na pracovisku). FPČ žalobcu za toto obdobie
predstavuje 510,5 hodín, žalobca teda neodpracoval ani len celý FPČ, jeho priemerný čistý pracovný čas
dosiahol 29,65 hodín/týždeň (411/13,86); zvyšok tohto šesťmesačného obdobia bol žalobca dlhodobo

práceneschopný a nepracoval,
f) šesťmesačné obdobie od nedele 01.01.2023 do piatka 30.06.2023 žalobca z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti neodpracoval.

29.Právo na náhradu škody nevzniká iba z titulu nesprávnej transpozície Smernice (v takom prípade

by bolo potrebné odškodniť všetkých zamestnancov vrátane tých, ktorí prácu nadčas alebo pohotovosť
na pracovisku nevykonávajú a nedosahujú priemerný 48-hodinový pracovný čas). V prípade nesprávnej
transpozície Smernice náhrada škody patrí za to, že subjekt (v tomto prípade zamestnanec) nemôže
realizovať právo, ktoré má na základe Smernice a ktoré v prípade jej správnej a úplnej transpozície by
moholuplatňovať.Pretojepotrebnéskúmaťnielento,čidošloktranspozíciiSmerniceavakejkvalite,ale

pre vznik nároku na náhradu škody je potrebné posúdiť právny vzťah z pohľadu aplikácie právnej normy,
ktorá nebola do právneho poriadku správne transponovaná, čo vyplýva z ochranného účelu normy. Za
základ pre ustálenie výšky škody pritom nemožno vziať do úvahy súčet odpracovaných hodín služobnej
pohotovosti za žalované obdobie už z dôvodu, že prevažná časť tejto pohotovosti je odpracovanáv týždňoch, kedy celkový pracovný čas nedosahuje ani 48 hodín. Základom nároku na náhradu škody
môže byť len rozsah celkového pracovného času (v súčte hodín evidovaných ako odpracované hodiny
výkonu štátnej služby a hodín evidovaných ako pohotovosť na pracovisku), ktorý presahuje Smernicou

stanovených priemerných 48-hodín/týždeň. Aj po preskúmaní priemerného týždenného pracovného
času žalobcu v rámci odvolacím súdom stanovených šesťmesačných referenčných období bolo zistené,
že priemerný týždenný pracovný čas žalobcu vrátane započítaných hodín pohotovosti na pracovisku
nepresahuje Smernicou stanovených 48 hodín. Žalobca zo všetkých okresným súdom posudzovaných
prípadov odpracoval najmenej a to aj v pomere k skrátenému posudzovanému obdobiu, ktoré v jeho

prípade predstavuje iba 27,16 mesiacov. Žalobca v rámci takto stanoveného obdobia v podstate
neodpracoval ani len celý FPČ a to najmä z dôvodu častej práceneschopnosti a ošetrovania člena
rodiny. Z pravidiel komutatívnosti sčitovania a násobenia vyplýva, že pri zhruba rovnomerne rozložených
pracovných zmenách a ich odpracovaní v pravidelných intervaloch v rámci posudzovaného obdobia
budú výsledky v konečnom dôsledku vždy rovnaké pri akokoľvek stanovenom referenčnom období,
a čím dlhšie bude posudzované obdobie, tým vyššiu výpovednú hodnotu budú mať zistené údaje

z hľadiska celkového priemerného pracovného času.

30.Pojem fond pracovného času nemá síce legálnu definíciu, ale to nemá ani mnoho ďalších pojmov
(napr. dobré mravy). Napriek tomu má tento pojem jasne stanovený obsah, ktorý nemožno formulovať
svojvoľne, a prikladať tomuto pojmu iný význam ako skutočne má. FPČ vyjadruje iba počet hodín

základného pracovného času v príslušnom mesiaci. Pre zamestnanca s ustanoveným týždenným
pracovným časom 40 hodín, bude potom v prípade dvadsiatich pracovných dní v mesiaci FPČ
predstavovať vždy 160 hodín, a to bez ohľadu na to, koľko hodín pracovného času zamestnanec
skutočne odpracuje. Jeho FPČ bude predstavovať 160 hodín aj v prípade, ak bude v priebehu celého
mesiaca práceneschopný a neodpracuje ani jednu hodinu pracovného času, a rovnako aj v prípade,

ak odpracuje okrem základného pracovného času 160 hodín napr. ďalších 20 hodín nadčas a napr.
ďalších 20 hodín pohotovosti na pracovisku, kedy by celkový pracovný čas zamestnanca dosiahol 200
hodín v rámci mesiaca. Táto skutočnosť sa ale na výplatnej páske neprejaví zmenou hodnoty FPČ
(ktorá zostane stále 160), ale na iných miestach, kde bude uvedený počet 20 hodín práce nadčas
a počet 20 hodín pohotovosti. Ani Smernica, ani Zákonník práce ani zákon č. 315/2001 Z. z. nikde

nestanovujú, že každá hodina, ktorú zamestnanec strávi na pracovisku musí byť posudzovaná iba ako
odpracovaná. Okrem hasičov, sú aj ďalšie profesie (zamestnanci poruchových služieb v zariadeniach
s nepretržitou prevádzkou, a hlavne zdravotnícki pracovníci), ktoré vykonávajú v rámci povahy svojej
práce aj pohotovosť na pracovisku. Ak v rámci pohotovosti dôjde k výkonu práce nadčas, potom takýto
čas sa posudzuje už nie ako pohotovosť, ale ako odpracované hodiny, ktoré ak by presiahli ustanovený

týždenný pracovný čas na základe vopred rozvrhnutých pracovných zmien predstavujú výkon práce
nadčas. Požiadavka Smernice spočíva iba v tom, aby sa takto vykonávaná pohotovosť započítala
do limitu priemerného 48-hodinového týždenného pracovného času. Z používaného argumentu, že
hodiny odpracovanej služobnej pohotovosti nie sú započítavané do fondu pracovného času vyplýva, že
súdy si túto požiadavku Smernice zjavne nesprávne stotožnili s podmienkou započítania pohotovosti

na pracovisku do FPČ. To, či pohotovosť na pracovisku bude súčasťou FPČ, bude závislé na jednej
strane od rozvrhnutia pracovného času zamestnanca v mesiaci a na strane druhej od konkrétneho
počtu hodín skutočného pracovného času (odpracovaných hodín a hodín pohotovosti na pracovisku).
V prípade hasičov je to s prihliadnutím k rozvrhnutiu ich pracovného času zhodou okolností tak, že
ak hasič odpracuje všetkých 10 plánovaných pracovných zmien v mesiaci, jeho základný pracovný

čas (FPČ) pozostáva z hodín pracovného času evidovaných ako odpracované hodiny výkonu štátnej
služby, a hodiny pohotovosti na pracovisku potom predstavujú pracovný čas nad tento rozsah (ale
hodnotu FPČ nemenia). Situácia sa ale dramaticky zmení v prípade, ak hasič neodpracuje všetky
pracovné zmeny v priebehu mesiaca, ale odpracuje napr. ako žalobca v priemere o dva prípadne
aj viac dní do mesiaca menej (odpracuje teda napr. iba 8 alebo ešte menej z pôvodne plánovaných

10 pracovných zmien). V takom prípade potom značná časť prípadne aj všetky hodiny pohotovosti na
pracovisku budú tvoriť súčasť FPČ (podrobne je to vysvetlené vyššie v bode 17. odôvodnenia). Ak
by naozaj požiadavku Smernice bolo potrebné chápať tak, že FPČ sa upravuje v závislosti od počtu
hodín skutočne odpracovaného času vrátane hodín pohotovosti na pracovisku, potom omnoho väčším
problémom z hľadiska dodržiavania Smernice sú zdravotnícki pracovníci v slovenskom zdravotníctve,

ktorí reálne odpracujú vrátane pohotovosti na pracovisku viac hodín ako hasiči, a ktorí tiež nemajú
vo fonde pracovného času započítané ani hodiny práce nadčas ani pohotovosť na pracovisku a to
napriek tomu, že podľa § 96 ods. 2 Zákonníka práce sa čas neaktívnej pracovnej pohotovosti považuje
za pracovný čas (ich FPČ tiež pozostáva iba zo základného pracovného času v príslušnom mesiaci).Ustanovenie § 96 ods. 2 Zákonníka práce pritom nebolo do zákona č. 315/2001 Z. z. doslovne prevzaté.
Rovnakú myšlienku však možno vždy vyjadriť aj inými slovami. To isté pravidlo, obsiahnuté v § 96
ods. 2 Zákonníka práce platného pre ostatných zamestnancov, vyjadruje pre hasičov len inými slovami

§ 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., podľa ktorého služobný čas príslušníka je časový úsek, v
ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu. Pre porozumenie tohto
ustanovenia je potrebné použitým výrazom a slovným spojeniam pripisovať význam, ktorý im patrí
v zákone č. 315/2001 Z. z. Služobným časom podľa zákona č. 315/2001 Z. z. nie je len časový úsek,
v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu (či už vo forme základného služobného času podľa § 85

ods. 2 alebo ako prácu nadčas podľa § 122 ods. 3), ale aj časový úsek, v ktorom príslušník je k
dispozícii služobnému úradu. Časovým úsekom, v ktorom je príslušník k dispozícii služobnému úradu,
je predovšetkým služobná pohotovosť v mieste výkonu štátnej služby podľa § 92 ods. 1 a ods. 2 zákona
č. 315/2001 Z. z. Slovné spojenie, že hasič je k dispozícii služobnému úradu v § 85 ods. 1 zákona č.
315/2001 Z. z. vyjadruje skutočnosť, že sa hasič zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce,
ale prácu nevykonáva tak, ako to stanovuje aj § 96 ods. 2 Zákonníka práce. K rovnakému záveru pritom

dospel aj odvolací súd, keď rovnako ako súd prvej inštancie uviedol, že počas neaktívnej časti služobnej
pohotovosti je príslušník v službe a k dispozícii služobnému úradu (bod 21. odôvodnenia uznesenia
odvolacieho súdu). Nie je teda žiadna prekážka, ktorá by bránila posudzovať pohotovosť na pracovisku
ako služobný čas. Vnútroštátna úprava naopak ukladá zamestnávateľovi posudzovať aj pohotovosť na
pracovisku ako služobný čas.

31.Ani opätovným preskúmaním teda nebolo zistené prekročenie maximálneho priemerného
týždenného pracovného času žalobcu ani za celé posudzované obdobie, ani v rámci odvolacím
súdom stanovených šesťmesačných referenčných období. Prípad hasiča, ktorý v priebehu 37 mesiacov
odpracoval cca 8400 hodín a presiahol 48-hodinový priemerný týždenný pracovný čas (a ktorého by tak

teoreticky za splnenia predpokladov bolo potrebné odškodniť), je skutkovo neporovnateľný s prípadom
žalobcu, ktorý v priebehu 27,16 mesiacov odpracoval 4226 hodín a 48-hodinový priemerný týždenný
pracovný čas nepresiahol (a ktorému tak žiadny nárok na náhradu škody nevznikol), preto rozhodnutia
iných všeobecných súdov v tejto veci nasledovať nemožno. Skutkové zistenia z okresným súdom
posudzovaných vecí smerujú k záveru, že všetkých desať pracovných zmien v mesiaci t.j. celkový

počet 240 hodín pracovného času (v súčte hodín evidovaných ako odpracované hodiny výkonu štátnej
služby a hodín evidovaných ako pohotovosť na pracovisku) nedosahuje v skutočnosti nikto z hasičov
a už vôbec nie dlhodobo počas troch rokov. Hoci nemožno úplne vylúčiť, že by niekde (napr. v obvode
Okresného súdu Zvolen) naozaj mohol existovať hasič, ktorý skutočne dlhodobo odpracuje v každom
mesiaci všetkých desať pracovných dní v trvaní 24 hodín, spolu teda 240 hodín mesačne, t. j. 8640

hodín v priebehu troch rokov, takýto hasič však podľa zistení okresného súdu určite na hasičskej stanici
v Revúcej ani v Tornali nepracuje. V súlade s pokynom odvolacieho súdu potom v závislosti od zisteného
výsledku preskúmania bola preto podaná žaloba ako nedôvodná v celom rozsahu znovu zamietnutá.

32.O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyplývajúcej z § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, o trovách konania preto súd rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému náhradu trov doterajšieho prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

21 16C/18/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní odo dňa

jeho doručenia.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).