Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123383913
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123383913.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: SLOV-VIA, s. r. o., Nám. sv. Egídia 42/97,
058 01 Poprad, IČO: 44 541 252, zastúpený: Weis & Partners s. r. o., Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava
– mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II.
2802/3, 058 42 Poprad, IČO: 00 326 470, zastúpený: Mgr. Maroš Ježík, advokát, Murgašova 86/1, 058
01 Poprad, IČO: 37 877 291, o zaplatenie 16.049,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25Cb/7/2024 - 211 z 23. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 25Cb/7/2024-211 z

23. septembra 2024.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd v
upomínacom konaní uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 16.049,95 eura s príslušenstvom
2.1. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o dielo číslo 17/OV/2022 zo dňa 14.3.2022
(ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bola realizácia diela zo strany žalobcu pre žalovaného, ktorý bol
povinný zaplatiť cenu diela 572.910,74 eura s DPH.
2.1.1. Tvrdil, že dielo bolo žalovanému riadne odovzdané v primeranej lehote (ktorá bola prerušená
vzhľadom na vplyv nepriaznivých klimatických podmienok a meškanie dodania tovaru pre COVID-19).

Podľa projektovej dokumentácie vypracovanej A. B. C. sa predpokladalo s výstavbou cca 3-6 mesiacov,
čo reálne zodpovedá celkovej dobe výstavby predmetného diela, ktorá trvala od prevzatia staveniska
30.5.2022 do ukončenia stavby a jej pripravenia na odovzdanie investorovi dňa 22.11.2022.
2.1.2. Žalobca dodal, že žalovaný uplatnil proti žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 16.049,95 eura, na
ktorú mu však žalovanému nevznikol nárok, keďže - podľa tvrdenia žalobcu - žalobca sa nedostal do
omeškania s dodaním diela.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že predmetný nárok žalobcu neuznáva v celom
rozsahu, žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol, aby ju súd zamietol.
3.1. Žalovaný tvrdil, že právnym dôvodom žaloby, je zádržné právo žalovaného dojednané v článku VI.
odsek 6.5 uzavretej zmluvy v spojení s jej dodatkom. Výška zádržného predstavovala sumu 57.291,09eura, z ktorej žalovaný zaplatil žalobcovi 41.241,14 eura, zvyšok vo výške 16.049,95 eura
žalobcovi nezaplatil.
3.1.1. Žalovaný nezaplatenie žalovanej sumy odôvodňoval jednostranným zápočtom predmetnej sumy

so sumou vo výške 16.049,95 eura vyčíslenou faktúrou číslo 0501220005 vystavenou zo strany
žalovaného titulom zmluvnej pokuty.
3.1.2. Žalovaný poukázal na dohodu o zhotovení diela do 14.10.2022, a to na základe zmluvy v znení
jej dodatku číslo 4.
3.2. Žalovaný zdôraznil, že v článku X, bod 10.2 zmluvy bolo dojednané, že ak zhotoviteľ dielo odovzdá

po lehote uvedenej v článku IV, bod 4.1, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,07 % z celkovej ceny diela
vrátane DPH za každý kalendárny deň omeškania.
3.2.1. Poukázal na zápisy v stavebnom denníku a tvrdil, že žalobca bol v omeškaní s odovzdaním
diela od 15.10.2022 do 23.11.2022, kedy dielo dokončil, aj napriek tomu, že dielo mal žalovanému
odovzdať dňa 14.10.2022. Zmluvná pokuta z celkovej ceny diela predstavuje sumu 401,25 eura denne,
teda za celú dobu omeškania zmluvnú pokutu vyčíslil na sumu, ktorá je predmetom tohto sporu a dodal,

že žalovanú sumu žalovaný si započítal voči nároku žalobcu a uvedené žalobcovi oznámil listom zo
dňa 12.12.2022, doručeným dňa 15.12.2022.
3.3.Žalovanýtvrdilajto,ževlistezodňa22.12.2022žalobcovizdôvodnil,prečoneakceptovalpredĺženie
lehoty na odovzdanie diela zo strany žalobcu s poukazom na nepriaznivé klimatické podmienky.
Zdôraznil, že zmluva neobsahovala možnosť prekročenia dojednanej doby z dôvodu nepriaznivých

klimatických podmienok znemožňujúcich dielo vykonávať, ani stavebný denník neobsahuje zápisy
potvrdené zástupcom investora stavby, že v dané dni z uvedených dôvodov žalobca nemohol dielo
vykonávať.
3.3.1. Žalovaný uviedol aj to, že už v liste z 22.12.2022 žalobcovi zdôvodnil, prečo neakceptoval
predĺženie lehoty na odovzdanie diela zo strany žalobcu, pričom nepriaznivé klimatické podmienky

neboli preukázané ani údajmi SHMÚ, ako to tvrdí žalobca vo svojom sumárnom prehľade. Žalovaný je
toho názoru, že žaloba bola podaná z dôvodu, že žalovaný bol povinný vystaviť referenciu žalobcovi,
ktorú aj vystavil s výsledkom neuspokojivé dňa 29.12.2022 z dôvodu, že nebol dodržaný termín
ukončenia stavby v zmysle zmluvy a jej dodatkov.

4. Žalobca v následných vyjadreniach poprel ako nepravdivé skutkové tvrdenia žalovaného
o neexistencii zápisov o nepriaznivých klimatických podmienkach v stavebnom denníku. Tvrdil, že bolo
16 daždivých dní a jeden deň bolo veterno. Objektívne pritom nebolo možné dielo zhotovovať ani deň
nasledujúci po daždi z dôvodu, že podklad bol mokrý a bolo nevyhnutné, aby uschol.
4.1. Tvrdil aj to, že niektoré drobné práce, ktoré bolo možné vykonať bez ohľadu na počasie žalobca

realizoval. Zo stavebného denníka zároveň vyplýva, že žalovaný nenamietal prerušenie prác.
4.2. Za alibistické označil aj tvrdenie žalovaného o tom, že prerušenie prác pre nepriaznivé počasie
nebolo v zmluve dojednané.
4.2.1. Zdôraznil, že nepriaznivé počasie je objektívna okolnosť vylučujúca zodpovednosť, nad ktorou
žalobca nemá žiadnu kontrolu a preto žalobca nemohol porušiť svoju zmluvnú povinnosť vykonať dielo

včas.
4.2.2. Poukázal aj na štatistické údaje SHMÚ za rok 2022, podľa ktorých bola v rozhodnom období
zrážková činnosť podstatne vyššia ako dlhodobý priemer.

5. Žalovanývnáslednýchvyjadreniachmimoinéhorozporovaltvrdeniažalobcu,žepočasniektorýchdní

(konkrétne 8.6.2022 - 10.6.2022, 22.7.2022, 6.8.2022, 22.8.2022, 24.8.2022, 9.9.2022) nebolo možné
vykonávať dielo pre nepriaznivé počasie. Tvrdil, že minimálne pri týchto dňoch sa v stavebnom denníku
neuvádza, že daždivé počasie malo byť dôvodom pre zníženie pracovného výkonu na zhotovovaní diela.
Takéto zápisky sú pri dňoch 14.9., 16.9., 19.9. - 21.9.2022, 26.9.2022, 29.9.-30.9.2022 a 3.10.2022.
Dodal, že to, že zamestnanci žalobcu pracovali so zníženým pracovným výkonom nemôže byť na ťarchu

žalovaného.
5.1.Žalovanýďalejpoukázalnato,žezmluvnebolomožnéprerušenievykonávaniadielaprenepriaznivé
klimatické podmienky iba vtedy, ak žalobca ako zhotoviteľ túto skutočnosť potvrdí predložením
písomného vyjadrenia projektanta A. B. C.. Žalobca však žiadne takéto potvrdenie nepredložil.
5.1.1. To, že projektantka vykonávala písomné pokyny vo vzťahu k zhotovovanému dielu vyplýva

zo zápisu v stavebnom denníku, pričom dňa 9.6.2022, kedy nariadila vykonanie skúšky únosnosti na
povrchu ŠD a po jej vykonaní toho istého dňa súhlasila s realizáciou ďalších stavebných prác na diele.
5.1.2. Konštatoval, že nevhodné klimatické podmienky v dňoch uvádzaných žalobcom neboli spôsobilé
na preukázanie skutočnosti, že žalobca nemohol objektívne dielo zhotovovať.5.2. Zároveň dodal, že nevhodné klimatické podmienky sú okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť za
vznik škody, žalovaný si však neuplatnil pohľadávku titulom vzniku škody, ale nárok na zaplatenie
dojednanej zmluvnej pokuty podľa zmluvných ustanovení.

5.2.1. Navyše, strany sporu podpísali dodatky číslo 2 zo dňa 25.8.2022, číslo 3 zo dňa 14.9.2022, číslo
4 zo dňa 27.9.2022, kde boli predlžované lehoty dodania diela z dôvodov naviac
prác oproti rozpočtu diela alebo omeškaním s dodávkou prvkov detského ihriska s odovzdaním diela
až do dňa 14.10.2022, pričom už minimálne posledným dodatkom zo dňa 27.9.2022 žalobca vedel o
existencii ním tvrdených daždivých dní a súhlasil s termínom zhotovenia diela 14.10.2022. Žalobca ešte

aj dňa 13.10.2022 uzavrel so žalovaným dodatok číslo 5., ktorým sa znížila cena diela z
dôvodu, že niektoré práce podľa rozpočtu žalobca nezhotovil a cena prác naviac neprevyšovala hodnotu
nevykonaných prác.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovenia § 1
ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník)

upravujúceho pôsobnosť Obchodného zákonníka, podľa ustanovenia § 261 ods. 1, 2 a 3 Obchodného
zákonníkaupravujúcehoobligatórnupôsobnosťObchodnéhozákonníkavzáväzkovýchvzťahoch,podľa
ustanovení§§536ods.1a3,537ods.1,546ods.1Obchodnéhozákonníkaupravujúcichzmluvuodielo,
podľa ustanovenia § 300 Obchodného zákonníka upravujúceho, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť
za škodu nemajú vplyv na zmluvnú pokutu, podľa ustanovení §§ 373, 374 ods. 1 Obchodného zákonníka

upravujúcich charakteristiku zodpovednosti za škodu a liberačné dôvody.

7.Súdprvejinštancieustálilakonespornéskutočnosti-uzavretieZmluvyodielozodňa14.3.2022medzi
stranami sporu, odovzdanie diela zo strany žalobcu žalovanému po lehote ustanovenej v zmluve
a jej dodatkoch a uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného proti žalobcovi vo výške 16.049,95

eura. Za sporné označil tvrdenia o vplyve klimatických podmienok na lehotu odovzdanie diela, klimatické
podmienky ako okolnosť vylučujúca zodpovednosť a dôvodnosť/nedôvodnosť oprávnenia žalovaného
uplatniť si proti žalobcovi zmluvnú pokutu.

8. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe Zmluvy o dielo

zo 14.3.2022 bol žalobca (ako zhotoviteľ) povinný zhotoviť pre žalovaného (ako objednávateľa) dielo
vlehote90kalendárnychdníododovzdaniastaveniska.Cenadielaboladohodnutávovýške547.785,26
eura.
8.1. V zmysle článku IV. bod 4.8 písmeno a/ sa zmluvné strany ďalej dohodli, že dôvodom na prerušenie
prác na zhotovovaní diela sú nevyhovujúce klimatické podmienky pre realizáciu technologických

postupov v rámci realizácie stavby, pričom zhotoviteľ túto skutočnosť potvrdí predložením písomného
vyjadrenia projektanta. Podľa článku IV. bod 4.9 zmluvy okolnosť vylučujúca zodpovednosť zhotoviteľa
a/alebo udalosť predstavujúca vyššiu moc vylučuje nárok objednávateľa na náhradu škody, na zmluvnú
pokutu a na akýkoľvek iný nárok objednávateľa podľa tejto zmluvy, ktorý objednávateľovi vznikol v
dôsledku porušenia alebo nesplnenia povinnosti zhotoviteľa podľa tejto zmluvy zhotoviteľom v súvislosti

s okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť zhotoviteľa a/alebo udalosťou predstavujúcou vyššiu moc. (...)
Za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť zhotoviteľa a/alebo udalosť predstavujúcu vyššiu moc sa pre
účely tejto zmluvy považujú rozhodnutia a nariadenia orgánov verejnej moci SR v súvislosti so šírením
infekčného ochorenia COVID-19 spôsobeným novým koronavírusom (...).
8.2. Podľa článku X. bod 10.2 sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,07 %

z celkovej ceny diela vrátane DPH za každý deň omeškania po lehote uvedenej v zmluve.
8.3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že zmluvné strany uzavreli viaceré dodatky
k zmluve, pričom dodatkom číslo 4. zo dňa 27.9.2022 sa zmluvné strany dohodli na zmene dátumu
zhotovenia stavby do 14.10.2022.
8.4. Zo žalobcom predloženého stavebného denníka zistil, že stavenisko bolo žalobcom prevzaté dňa

30.5.2022.
8.4.1. Dňa 8.6.2022 je zápis v znení premenlivé daždivé počasie, dňa 9.6.2022 bola vykonaná skúška
únosnosti,pričomprojektantprojektuvzmyslezmluvysúhlasil spokračovanímstavbyvzhľadom
na namerané hodnoty únosnosti. Počasie v tento deň bolo zaznamenané ako polojasno (premenlivo
daždivo).

8.4.2. Obdobné zápisy týkajúce sa počasia boli aj v ďalších dňoch, na ktoré poukázal žalobca, napr.
22.7., 22.8., 24.8., 9.9. (zamračené, daždivo), 14.9. (daždivo), 16.9., 20.-21.9., 26.9. (daždivo), 29.9. -
30.9., 3.10. (daždivo/premenlivo).8.5. Súd prvej inštancie poukázal aj na údaje zo SHMÚ, ktoré mali preukazovať nadpriemernú hodnotu
zrážok za september 2022, čo malo preukazovať žalobcom uvádzané skutočnosti o nevyhnutnosti v
tieto dni nepokračovať vo výstavbe diela, a teda odôvodnenom neskoršom odovzdaní diela.

8.6. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že žalobca ukončil práce na diele dňa 23.11.2022, kedy
sa začalo aj odovzdávacie konanie.
8.7. Žalovaný, vzhľadom na to, že žalobca dielo ukončil po lehote dojednanej v zmluve a jej
dodatkoch, si voči žalobcovi uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 16.049,95 eura, čoho dôsledkom
vystavil žalobcovi faktúru číslo 0501220005 splatnú dňa 4.12.2022 v uvedenej výške, ktorú si započítal

oproti nároku žalobcu na vrátenie zádržného. Žalobca odmietol uplatnenie si zmluvnej pokuty zo strany
žalovaného z dôvodu, že dielo neodovzdal na čas pre nevhodné klimatické podmienky a
zdržanie dodávok externých dodávateľov pre pretrvávajúce opatrenia COVID-19, pričom ide o okolnosť
vylučujúcu jeho zodpovednosť.

9. Súd prvej inštancie zo zápisov v stavebnom denníku ohľadom dní, kedy podľa žalobcu nebolo možné

vykonávať dielo zistil, že bolo premenlivé/daždivé, resp. daždivé počasie, avšak ani v jednom prípade v
stavebnom denníku nie je potvrdenie projektanta, že nie je možné vykonávať stavebné práce tak, ako to
vyžaduje uzavretá zmluva. Dokonca v deň 9.6., kedy (podľa žalobcu) nebolo možné vykonávať dielo pre
nepriaznivé klimatické podmienky dal projektant súhlas s pokračovaním v stavbe po nameraní hodnôt
únosnosti.

9.1. Súd prvej inštancie dodal, že ak by aj žalobca týmito zápismi, resp. výpisom zo SHMÚ preukázal,
že v dané dni bolo daždivé počasie, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že dodržal zmluvné
ustanovenia ohľadom písomného potvrdenia projektanta o nevyhovujúcich klimatických podmienkach
pre pokračovanie v stavebných prácach, ev., že tieto klimatické podmienky, t. j. daždivé počasie mu
bránili v riadnom vykonávaní diela.

9.2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal taktiež za preukázané, že dôvod, pre ktorý bolo
dielo odovzdané po dohodnutej lehote bol spôsobený tým, že jednak žalobca objednal mobiliár (herné
prvky) až dňa 4.7., pričom stavenisko mu bolo odovzdané už dňa 31.5., navyše, žalobca zabezpečil
predmetnú stavbu nedostatočným počtom pracovníkov, na čo bol zo strany žalovaného upozorňovaný.
Tvrdenia svedka D. mal súd prvej inštancie za preukázané z dodatkov uzavretých medzi stranami sporu,

ktorými bol predlžovaný termín odovzdania stavby, keď ako dôvod bol uvedený „predĺženie lehoty na
dodanie prvkov detského ihriska“.

10. Súd prvej inštancie ako nedôvodnú posúdil aj obranu žalobcu o tom, že nepriaznivé klimatické
podmienky sú okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť žalobcu v zmysle § 373 a § 374 Obchodného

zákonníka v prípade náhrady škody.
10.1. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný si proti žalobcovi uplatnil nárok na zmluvnú
pokutu titulom neukončenia diela včas a preto ustanovenia vylučujúce zodpovednosť za škodu uvedené
v § 373 a § 374 Obchodného zákonníka nemajú vplyv na zmluvnú pokutu, a to s poukazom na § 300
Obchodného zákonníka.

11.Súdprvejinštanciezároveňzdôraznil,žemedzistranamisporudošlo kuzavretiuviacerých
dodatkov k zmluve, pričom dodatkom číslo 4 uzavretým 27.9.2022 sa zmenil dátum ukončenia diela na
deň 14.10.2022. V tento deň podľa vyjadrení žalobcu, žalobca nemohol vykonávať dielo súhrnne už 14
dní (z celkovo 17 dní), pričom v tomto ani v ostatných dodatkoch nebol uvedený ako dôvod posunutia

lehoty na odovzdanie diela nepriaznivé klimatické podmienky a to aj napriek tomu, že žalobcovi v danom
čase muselo byť zrejmé, aký dopad na čas ukončenia diela to bude mať. Navyše, ako je v spore
nesporné, žalobca bol v omeškaní s odovzdaním diela celkovo 40 dní.
11.1. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 9.2.2024 vyplýva, že žalobca označil 17 dní, kedy nemohol vykonávať
dielo pre nepriaznivé klimatické podmienky. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno ani v tom, že

omeškanie ukončenia diela spôsobilo nepriaznivé počasie, keď z celkovo 40 dní omeškania odôvodnil
iba 17 dní, kedy údajne nemohol vykonávať dielo.
11.2. Uvedené žalobca nepreukázal ani v prípade, ak by súd prvej inštancie vychádzal z jeho tvrdení,
že nemohol vykonávať dielo ani nasledujúci deň po dni, kedy bolo nevhodné počasie (uvedené by
preukazovalo odôvodnenie s omeškaním diela iba o 30 dní), zvyšných 10 dní omeškania žalobca

žiadnym spôsobom nepreukázal.

12. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhov žalobcu na vykonanie dokazovania odôvodnil sudcovskou
koncentráciou v spore.12.1. Poukázal na to, že žalobca na pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne
C., ktorá bola projektantkou uvedeného diela a súčasne znaleckým dokazovaním
znalcomzodboruzhotovovaniestavieb,ktorýbysavyjadrilkstavebnémudenníku,vyjadreniamsvedkov

a klimatickým podmienkam, či tieto mohli mať vplyv na odovzdanie diela.
12.2. Zdôraznil, že žalobca navrhol doplniť vyššie uvedené dokazovanie až na pojednávaní aj napriek
tomu, že tieto dôkazy mohol navrhnúť v rámci svojich písomných vyjadrení, kedy navrhol výsluch
svedkov E. a D.. To, že uvedené dokazovanie navrhol doplniť až na pojednávaní, by spôsobilo jeho
odročenie.

12.3. Okrem toho, v zmysle článku IV. bod 4.8 písmeno a/ sa zmluvné strany dohodli, že dôvodom
na prerušenie prác na zhotovovaní diela sú nevyhovujúce klimatické podmienky pre realizáciu
technologických postupov v rámci realizácie stavby, pričom zhotoviteľ túto skutočnosť potvrdí
predložením písomného vyjadrenia projektanta. Žalobca v spore nepredložil tieto písomné vyjadrenia
projektanta, teda znalecké dokazovanie by v tomto smere nezmenilo závery súdu prvej inštancie z
doposiaľ vykonaného dokazovania.

13. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keď žalovaný v súlade so
zmluvou v znení jej dodatkov a zákonom, vystavil žalobcovi faktúru, ktorou si uplatnil zmluvnú pokutu
za omeškanie s ukončením a odovzdaním diela a túto započítal oproti nároku žalobcu na vrátenie
zádržného, a preto žalobu zamietol.

14. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 2 C. s. p. a § 255
ods. 1 a 2 C. s. p. tak, že plne úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania v celom rozsahu.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu
z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písmena h/ C. s. p.)
15.1. Nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie odôvodnil tým, že súd prvej

inštancie neposúdil článok IV. bod 4.8. a v ňom stanovené podmieňovanie nevyhovujúcich klimatických
podmienok písomným vyjadrením (súhlasom) projektanta ako absolútne neplatnú podmienku z dôvodu
jej neurčitosti a teda nezrozumiteľnosti, na ktorú mal prihliadať „ex offo“.
15.1.1. Dôvodil, že nie je spravodlivo možné od žalobcu vyžadovať dodržiavanie takéhoto ustanovenia
zmluvy bez akýchkoľvek kritérií, na základe ktorých by mal projektant vyhodnocovať klimatické

podmienky, či sú vyhovujúce, alebo nie.
15.2. Zároveň poukázal na § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prejav vôle, ktorý
obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba v pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako
prvá v konaní tento výraz použila.
15.3. Nesúhlasil ani so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odsekoch 20. a 21. odôvodnenia

napadnutého rozsudku.
15.3.1. Poukázal na to, že súd prvej inštancie na jednej strane poukazuje na zmluvnú úpravu medzi
stranami sporu v bode 4.9 zmluvy o dielo a na druhej strane argumentoval ustanoveniami Obchodného
zákonníka, ktoré sú dispozitívne a ktoré boli stranami sporu upravené.
15.3.2. Zdôraznil aj to, že text bodu 4.9 zmluvy o dielo neobsahuje taxatívne vymedzenie okolností

vylučujúcich zodpovednosť, resp. vyššiu moc. Vyčítal súdu prvej inštancie, že nesprávne právne posúdil
existenciu klimatických podmienok ako imanentnej súčasti vyššej moci, ktoré nemusia byť explicitne
vyjadrené.
15.4. Žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhované dokazovanie na zistenie
rozhodujúcich skutočností (výsluch projektantky Dunajskej, znalecké dokazovanie znalcom z odboru

zhotovovanie stavieb, ktorý by sa vyjadril k stavebnému denníku, výpovediam svedkov a klimatickým
podmienkam, či tieto mohli mať vplyv na odovzdanie diela), ktoré – podľa názoru žalobcu – vyplynuli
z výsluchov svedkov E. a D..
15.5.Vpodanízodňa18.11.2024odvolaniedoplnilorozhodnutiaKrajskéhosúduvTrenčíneaKrajského
súdu v Trnave poukazujúc na dôvodnosť argumentácie žalobcu o absolútnej neplatnosti článku IV. bodu

4.8 zmluvy o dielo.
15.6. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu označil predmetné odvolanie za nedôvodné. Tvrdil, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a správne právne odôvodnený.
16.1. K námietke žalobcu, že súd mal zmluvné dojednanie uvedené v čl. IV. bod 4.8 zmluvy o

dielo vyhodnotiť ako neplatné zmluvné dojednanie, ktoré je neurčité a odporujúce zásade poctivého
obchodného styku, žalovaný označil za neprípustné novoty v odvolacom konaní. Dôvodil, že žalobca
takúto právnu argumentáciu nevzniesol počas celého prvoinštančného konania, ale až v rámci
odvolacieho konania, čo podľa žalovaného už takéto prostriedky procesného útoku žalobca nie je
oprávnený uplatniť.

16.2. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny.

17. Žalobca v odvolacej replike nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného o neprípustných novotách
v odvolacom konaní.
17.1. Dôvodil, že novotami v odvolacom konaní môžu teoreticky byť len prostriedky procesného

útoku spočívajúce v skutkových tvrdeniach. Negatívne kritérium možno vymedziť tak, že prostriedkom
procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany nie sú vyjadrenia strán sporu k právnej stránke veci
a vyjadrenia k tomu, ako má súd vyhodnotiť vykonané dôkazy. Zo zásady, že súd pozná právo („iura novit
curia“), ako aj zo zásady voľného hodnotenia dôkazov súdom vyplýva, že strany sa k týmto otázkam
nevyjadrujú obligatórne. Ak sa však vyjadria, nevyžadujú tým od súdu žiadnu „dodatočnú“ procesnú

aktivitu.

18. Žalovanému bola odvolacia replika žalobcu doručená 20.12.2024, žalovaný odvolaciu dupliku
nepodal.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C. s. p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom
verejnevyhlásený,čobolopodľa§219ods.3C.s.p.oznámené naúradnejtabulikrajskéhosúdu.

21. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, keď (podľa názoru žalobcu)
nesprávneposúdilplatnosťpredmetnejzmluvy -článkuIV.bodu4.8.,napriekjehoabsolútnejneplatnosti
z dôvodu jeho neurčitosti a zároveň nevykonaním dokazovania na základe návrhov žalobcu dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam spočívajúcim v dôvodnosti a odôvodnenosti zmluvnej pokuty

uplatnenej zo strany žalovaného pre oneskorené odovzdanie diela zo strany žalobcu.

22. Žalobca odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmen e) a h) C. s. p.
Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.) je v sporovom
konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť,
že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že
nevykonal navrhnutédôkazynemôžebyťvsporovomkonaníspôsobilýmodvolacímdôvodom.Zpovahy

veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý
- hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písmena h) C. s. p. je daný vtedy, ak súd vec nesprávne
právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdenímveci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne

aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach
a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,
ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým a právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a následne na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či
svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

26. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387
ods. 2 C. s. p.).

27. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

28. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v prejednávanom spore v rámci odvolacieho konania sa

domáhal absolútnej neplatnosti článku IV. bodu 4.8. zmluvy o dielo z dôvodu jeho neurčitosti, a to
s poukazom na zmluvou neupravený rozsah oprávnenia projektanta rozhodnúť, či klimatické podmienky
pre realizáciu technologických postupov v rámci realizácie stavby sú/nie sú vyhovujúce a článku IV.
bodu 4.9. zmluvy s poukazom na § 266 Obchodného zákonníka spočívajúci v absencii taxatívneho
vymedzenia okolností vylučujúcich zodpovednosť, resp. vyššiu moc a zároveň tvrdil, že súd prvej

inštancie nesprávne posúdil neexistenciu klimatických podmienok, ktoré spôsobili dôvodné odovzdanie
diela po dohodnutej lehote zo strany žalobcu a preto dospel k nesprávnemu záveru o dôvodnosti
žalovaným uplatnenej a vyčíslenej zmluvnej pokute.

29. Odvolací súd preto skúmal, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o dôvodnosti

žalovaným uplatnenej a vyčíslenej zmluvnej pokute, ktorej výšku si žalovaný započítal s nárokom
žalobcu uplatneným predmetnou žalobou.

30. Odvolací súd poukazuje na to, že zodpovednosť za porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou
pokutou podľa Obchodného zákonníka je objektívnou zodpovednosťou, ktorá môže byť zmenená

dohodu zmluvných strán, nakoľko § 300 Obchodného zákonníka je dispozitívnym (nie kogentným)
ustanovením Obchodného zákonníka.
30.1. Odvolací súd pritom poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1.1.2003, sp. zn. M
Obdo V 5/2003, podľa ktorého Obchodný zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe objektívnej
zodpovednosti. Ide však o úpravu dispozitívnu, preto účastníci obchodného záväzkového vzťahu majú

možnosť upraviť podmienky vzniku povinnosti platiť pokutu odchylne a dohodnúť sa na uplatnení
princípu zavinenia.

31.Odvolacísúdvovzťahuk vznikuprávanazmluvnúpokutuudáva,žeprvoupodmienkouvznikupráva
na zmluvnú pokutu je platné uzavretie dohody medzi veriteľom (ktorý si zmluvnou pokutou zabezpečuje

splnenie určitého záväzku zo strany dlžníka) a dlžníkom o zmluvnej pokute. Strana sporu v spore
je povinná uplatniť námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu, zatiaľ čo absolútna neplatnosť
právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona, a to bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá.
OdvolacísúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo208/2010),vktoromnajvyšší
súd zdôraznil, že v spore je pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy potrebné rozlišovať medzi

dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor
s dobrými mravmi prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd môže prihliadnuť aj z úradnej povinnosti
(nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).31.1. Ďalšou podmienkou platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je presné špecifikovanie
povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá. Zabezpečený záväzok musí byť
– v súlade so všeobecnou podmienkou platnosti právnych úkonov podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka – vymedzený určite a zrozumiteľne; túto požiadavku nespĺňajú (a teda sú absolútne neplatné)
zmluvné ustanovenia dojednávajúce zmluvnú pokutu pre prípad „hrubého porušenia zmluvného vzťahu“
či pre prípad „pozastavenia predmetu plnenia zo strany objednávateľa“ v rámci zmluvy o dielo.
31.1.1. Odvolací súd konštatuje, že právny úkon je neurčitý, a teda nezrozumiteľný, pokiaľ je prejav vôle
síce z jazykovej stránky zrozumiteľný, ale nejednoznačný je jeho vecný obsah – a tým je neurčitý s tým,

že neurčitosť nie je možné odstrániť ani použitím výkladových alebo dispozitívnych ustanovení zákona.
Pri neurčitom právnom úkone totiž nemožno zistiť, čo je jeho predmetom.

32. Odvolací súd vo vzťahu k skúmaniu absolútnej neplatnosti právneho úkonu uvádza, že súd prvej
inštancie napriek tomu, že bližšie neodôvodňoval platnosť článku IV. bodu 4.8 a bodu 4.9. predmetnej
zmluvy o dielo, no tým, že súd prvej inštancie za dôvodnú označil obranu žalovaného o vznesení

odôvodnenej obrany spočívajúcej v riadnom a dôvodnom uplatnení zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie
vyhodnotil predmetný článok zmluvy za platný.

33. Odvolací súd zistil v zhode so súdom prvej inštancie, že zmluvné strany v článku IV. bodu 4.8
písm. a) zmluvy o dielo si výslovne dohodli, že dôvodom pre prerušenie prác pri zhotovovaní diela sú

nevyhovujúce klimatické podmienky pre realizáciu technologických postupov v rámci realizácie stavby,
pričom zhotoviteľ túto skutočnosť potvrdí predložením písomného vyjadrenia projektanta.

34. Odvolací súd zistil z výpisu z obchodného registra žalobcu, že predmetom činnosti žalobcu
je mimo iného aj: vykonávanie bytových, občianskych, dopravných, inžinierskych a priemyselných

stavieb, poradenská činnosť v stavebníctve, prípravné práce k realizácii stavby, výkon činnosti vedenia
uskutočňovania stavieb na individuálnu rekreáciu, prízemných stavieb a stavieb zariadenia staveniska,
ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m, drobných stavieb a ich zmien.
34.1. Odvolací súd konštatuje, že žalobca bol preto osobou, ktorá bola pri vynaložení odbornej
starostlivosti spôsobilá posúdiť vhodnosť/nevhodnosť pokynov žalovaného (projektantky žalovaného).

35. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný ako osoba, ktorá nie je osobitne
odborne spôsobilá na posúdenie dôvodnosti/nedôvodnosti splnenia podmienok na prerušenie prác pri
zhotovovaní diela z dôvodu nevyhovujúcich klimatických podmienok (aby nedochádzalo k svojvoľnému,
alebo nedôvodnému prerušeniu prác zo strany žalobcu) na predmetné posúdenie dôvodnosti/

nedôvodnosti splnenia podmienok poveril projektanta, pričom žalobca, ako osoba odborne spôsobilá
na realizáciu tohto diela, obsah predmetného článku nijako nenamietal. Nemožno preto súhlasiť
s tvrdením žalobcu o neurčitosti pojmu nevyhovujúce klimatické podmienky, nakoľko aj žalobcovi, ako
osobe odborne spôsobilej bolo zrejmé, že musí ísť o také nevyhovujúce klimatické podmienky, pre
ktoré nemožno v realizácii diela pokračovať, pričom zo strany žalovaného to malo byť posúdené práve

projektantom. Žalobca bol povinný (v prípade absencie pokynu projektantky žalovaného nepokračovať
v realizácii diela napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam) oznámiť žalovanému, že nevhodné
pokyny (posúdenie vhodnosti klimatických podmienok na realizáciu diela zo strany projektantky
žalovaného) prekážajú v riadnom vykonávaní diela a je preto potrebné vykonanie diela na nevyhnutnú
dobu prerušiť. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca splnenie uvedenej povinnosti v prejednávanom

spore žiadnym spôsobom nepreukázal.

36. Odvolací súd vo vzťahu k posúdeniu platnosti/neplatnosti predmetnej časti zmluvy o dielo poukazuje
aj na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa
preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu.

36.1. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. júla 2008 uviedol, že
„... základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred
takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený
a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená
spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou.

Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká
prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti
zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim“.36.2. Obdobne Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, (publikovaný v
Zbierke nálezov Ústavného súdu pod č. 16/2015) konštatoval, že „určitosť právneho úkonu je zákonnou
podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať

za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený.
Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj
v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len
vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v § 35
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka. Ak totiž tieto nedostatky

možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad,
ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak. Preferencia výkladu uchovávajúceho právny
úkon v platnosti kladie vysoké nároky aj na odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa
právny úkon vyhlasuje za neplatný. Z takého rozhodnutia musí byť najmä dostatočne zrejmé, z akého
právneho dôvodu má neplatnosť právneho úkonu vyplývať, či porušenie danej právnej normy skutočne
vedie k neplatnosti právneho úkonu a aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej

normy, z ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného
súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri
hľadaní riešenia súdnej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo
„vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v
poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem

iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov
a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“

37. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil predmetný článok
zmluvy ako dostatočne určitý a preto platný.

38. Odvolací súd zároveň dodáva, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať odôvodnené prerušenie
prác z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok a to predložením písomného vyjadrenia
projektanta. Odvolací súd opäť zdôrazňuje, že žalobca pri uzatváraní zmluvy obsah predmetného článku
nenamietal.

38.1. Odvolací súd zároveň opäť pre úplnosť poznamenáva, že v prípade, ak by projektant
neodôvodnene neposkytol žalobcovi predmetné vyjadrenie a napriek tomu, by realizácia diela bola
nemožná z dôvodu poškodenia diela pre nepriaznivé klimatické podmienky, žalobca bol povinný
upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnosť pokynov daných mu objednávateľom
na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

39. Odvolací súd zistil v zhode so súdom prvej inštancie, že ani v jednom prípade v stavebnom denníku
nie je predmetné potvrdenie projektanta umožňujúce žalobcovi prerušiť realizáciu diela pre nepriaznivé
klimatické podmienky a navyše dňa 9.6. – kedy podľa žalobcu nebolo možné vykonávať dielo pre
nepriaznivé klimatické podmienky – projektant dal súhlas s pokračovaním v stavbe po nameraní hodnôt

únosnosti.

40. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje (opäť v zhode so súdom prvej inštancie), že napriek tvrdeniam
žalobcu o nemožnosti vykonávať dielo v dňoch uvedených žalobcom pre nepriaznivé klimatické
podmienky, žalobca uzavrel so žalovaným následne po dňoch s nepriaznivými klimatickými podmienka

(podľa tvrdení žalobcu) dodatok č. 4 k zmluve o dielo, ktorým došlo mimo iného aj k zmene termínu
odovzdania diela na deň 14.10.2022, pričom ako dôvod posunu termínu odovzdania diela neboli
uvedenéžalobcomtvrdenénepriaznivéklimaticképodmienkyazároveňžalobcavprejednávanomspore
ani nepreukázal, žeby žalovaného upozornil na nemožnosť odovzdania diela v stanovenom termíne
práve z dôvodu odôvodnenej potreby prerušenia prác pre nepriaznivé klimatické podmienky.

41. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu o nesprávnom výklade článku 4.9 zmluvy s poukazom na § 266
Obchodného zákonníka udáva, že ani toto tvrdenie žalobcu nie je dôvodné.

42. Odvolací súd opäť poukazuje na prísnosť obchodnoprávnej úpravy zmluvnej pokuty, ktorá vyplýva

z absolútnej objektívnej zodpovednosti, od ktorej sa však zmluvné strany môžu odchýliť ich dohodou.
42.1. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zároveň zistil, že strany sporu si v článku IV. bodu
4.9. vyslovene dohodli okolnosti vylučujúce udalosti predstavujúce vyššiu moc, ktoré vylučujú mimoiného aj nárok žalovaného na zmluvnú pokutu, a to výslovne pre účely predmetnej zmluvy o dielo, pričom
si zmluvné strany nedohodli, že takouto podmienkou sú aj nevyhovujúce klimatické podmienky.
42.2. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že žalobca údajnú nejednoznačnosť predmetného článku nijako

nenamietal, namietal ju až v prejednávanom spore.

43. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že nevykonaním dokazovania na základe návrhu žalobcu
nesprávnym a nedôvodným využitím sudcovskej koncentrácie konania, súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam udáva, že ani tieto tvrdenia žalobcu nie sú dôvodné.

44. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie náležite odôvodnil zamietnutie návrhu na vykonanie
dokazovania na základe návrhov žalobcu. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodním
súdu prvej inštancie uvedeným v odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku
44.1. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že predmetné návrhy na vykonanie dokazovania vyplynuli
z výsluchov svedkov, odvolací súd udáva, že rovnako nie sú dôvodné, pretože ani tvrdenia svedkov

špecifikované v odvolaní nepreukazujú, že predmetné návrhy na vykonanie dokazovania nemohol
žalobca uplatniť skôr, ako na pojednávaní 23.9.2024.
44.2. Odvolací súd poukazuje na to, že výsluch projektantky by bol aj nadbytočný, pretože práve
projektantka žalovaného posudzovala potrebu prerušenia prác z dôvodu nepriaznivých klimatický
podmienok, pričom v stavebnom denníku (okrem posúdenia klimatických podmienok dňa 9.6.) sa

nenachádza stanovisko projektantky k prerušeniu predmetných prác práve s poukazom na nepriaznivé
klimatické podmienky. Výsluch svedka je pritom jeden z dôkazných prostriedkov, ktorý nemá oproti iným
dôkazným prostriedkom osobitnú (väčšiu) dôkaznú silu.
44.2.1. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca bol povinný predložiť také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé
preukázať tvrdenia žalobcu o nedôvodnosti uplatnenia zmluvnej pokuty zo strany žalovaného pre

omeškanie žalobcu s odovzdaním diela v rozpore s termínom odovzdania diela upraveným v dodatku
č. 4 zmluvy o dielo.
44.3. Odvolací súd zároveň dodáva, že vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru
zhotovovanie stavieb, ktorý by sa vyjadril k stavebnému denníku, výpovediam svedkov a klimatickým
podmienkam,čitietomohlimaťvplyvnaodovzdaniediela(takakototvrdilžalobca)udáva,žepredmetné

posúdenia sú posúdeniami právnymi, nie odbornými a tie neprináležia znalcovi, ale súdu.

45. Odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré
súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať ani
za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

46. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil, že žalovaný dôkazmi predloženými
v spore preukázal odôvodnenosť nároku žalovaného na zmluvnú pokutu z dôvodu oneskoreného
odovzdania diela zo strany žalobcu čo do dôvodu a výšky a zároveň súd prvej inštancie správne posúdil

ako platné ustanovenia čl. IV. bodu 4.8. a 4.9. zmluvy a tým aj dôvodnosť nároku žalovaného na zmluvnú
pokutu.
46.1. Žalobca zároveň nepreukázal tvrdenia o tom, že dielo odovzdal riadne a včas, keď dokonca so
žalovaným uzavrel dodatok č. 4 k predmetnej zmluve, kde súhlasil s dátumom odovzdania diela a to už
potom, čo bol v omeškaní so zhotovením diela z dôvodu nemožnosti dielo vykonávať pre nepriaznivé

klimatické podmienky. Súd prvej inštancie tak rozhodol správne, ak žalobu zamietol ako nedôvodnú.

47. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny (prvý výrok), pretože odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil ako vecne správny
výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok), ktorým priznal žalovanému ako

úspešnej strane sporu plnú náhradu trov konania proti žalobcovi, ako neúspešnej strane sporu.

48. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný

žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.49.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).