Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/97/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200758
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200758.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: Bautechnik Služby,
spol. s r. o., IČO: 46 463 232, so sídlom Grajciar 18, Haniska, právne zastúpeného: JUDr. Peter
Majerník, advokát so sídlom Werferova 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101748206/2021 zo dňa 17.09.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101748206/2021 zo dňa
17.09.2021, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100759646/2021 zo dňa 05.05.2021 a vec

vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) dňa 07.12.2021
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101748206/2021 zo dňa
17.09.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Košice (ďalej aj „správca dane“) č. 100759646/2021 zo dňa 05.05.2021 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 8 041,58 eur na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2019. Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznanie úplnej náhrady
trov konania.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo
„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu

v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. KE-6S/97/2021.

Administratívne konanie

3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

máj 2019. Z daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 101483551/2020 zo dňa 24.09.2020. Dňa
10.11.2020 žalobca doručil správcovi dane písomné vyjadrenie k protokolu. Správca dane vykonal
na základe návrhu žalobcu vo vyrubovacom konaní ďalšie dokazovanie – opakovane vyzval konateľa
spoločnosti ALUCASS, s.r.o. (deklarovaný dodávateľ) na predloženie listinných podkladov, opakovanepredvolal svedkov A. B. (konateľ deklarovaného dodávateľa) a C. D. a vykonal výsluch svedka E. F.
(zamestnanec žalobcu).

4. Na základe vykonaného dokazovania vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 8 041,58 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2019. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca dane nepriznal žalobcovi právo
na odpočítanie DPH z faktúr vystavených spoločnosťou ALUCASS, s. r. o. (ďalej aj „deklarovaný
dodávateľ“):

- faktúra č. 19028, dátum vystavenia: 24.05.2019, predmet fakturácie: výpalky z TVA, základ dane:
9 890,40 eur, DPH: 1 978,08 eur;
- faktúra č. 19012, dátum vystavenia: 03.05.2019, predmet fakturácie: výpalky z TVA, základ dane: 6
615 eur, DPH: 1 323 eur;
- faktúra č. 19013, dátum vystavenia: 06.05.2019, predmet fakturácie: výpalky z TVA, základ dane:
9 890,40 eur, DPH: 1 978,08 eur;

- faktúra č. 19035, dátum vystavenia: 29.05.2019, predmet fakturácie: výpalky z TVA, základ dane:
13 812,12 eur, DPH: 2 762,42 eur.
Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že u deklarovaného dodávateľa nebolo možné zistiť
a preveriť v účtovníctve vznik daňovej povinnosti z titulu deklarovaného dodania tovaru a služieb,
ktorý bol uvedený na predložených faktúrach. Spoločnosť deklarovaného dodávateľa je nekontaktná,

so správcom dane nespolupracuje, poštu nepreberá. Konateľ deklarovaného dodávateľa výzvy správcu
dane prevzal, avšak na ne nereagoval. Dňa 24.03.2021 bola správcovi dane zo strany konateľa
deklarovaného dodávateľa doručená Zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti ALUCASS,
s.r.o. zo dňa 17.12.2020 a Preberací protokol účtovných dokladov. Z uvedených dôvodov správca dane
pristúpil k overeniu uskutočnenia deklarovaného dodania za máj 2019 vyžiadaním kontrolného výkazu

priameho dodávateľa spoločnosti ALUCASS, s.r.o.. Týmto dodávateľom bola spoločnosť PROPEM
GROUP, s.r.o., ktorá je nekontaktná, nepreberá poštu. Vyžiadaním kontrolného výkazu spoločnosti
PROPEM GROUP, s.r.o. bolo zistené, že jej deklarovaným dodávateľom bola spoločnosť STANKOV,
s.r.o.. Z elektronického spisu daňového subjektu PROPEM GROUP, s. r. o. správca dane zistil, že
spoločnosť podala posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2017, spoločnosť

nemala zamestnancov. Spoločnosť PROPEM GROUP, s.r.o. v daňovom priznaní na DPH vykázala
vysoké hodnoty uskutočnených zdaniteľných obchodov, vysoké hodnoty uplatnenia odpočítania dane
a nízku daňovú povinnosť. Z kontrolného výkazu bolo zistené, že si uplatnila odpočítanie dane od
spoločnosti STANKOV, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2019, ktoré predstavuje 100%-né dodania
deklarované od spoločnosti STANKOV, s.r.o. v sume 32 651,92 eur. Z elektronického spisu daňového

subjektu STANKOV, s.r.o. však bolo zistené, že táto spoločnosť v daňovom priznaní na DPH za
zdaňovacie obdobie máj 2019 vykázala predaj tovaru iba v základnej sume 1 804,79 eur (daň v sume
360,96 eur). Dňa 11.08.2020 bol správcovi dane doručený email p. D. (na základe výzvy správcu
dane zo dňa 24.07.2020), ktorý uviedol, že za spoločnosť deklarovaného dodávateľa konal ako
splnomocnená osoba. Potvrdil dodanie tovaru spoločnosti žalobcu, uviedol miesto vykládky a druh

tovaru a zároveň uviedol, že tovar kupovali od spoločnosti VF SK, s.r.o. (pozn.: teraz PROPEM GROUP
s.r.o.). Dokumentáciou k uvedeným transakciám nedisponuje a správcovi dane nepreložil ani písomné
splnomocnenie na konanie za deklarovaného dodávateľa. Správca dane preveroval aj spôsob prepravy
predmetného tovaru (výpalkov z TVA), pričom zistil, že vozidlo uvedené na predložených dokladoch
na základe informácií od jeho vlastníka v predmetnom zdaňovacom období nejazdilo. Správca dane

vo vyrubovacom konaní vykonal výsluch svedka E. F., zamestnankyne žalobcu, ktorá bola osobne
prítomná pri preberaní tovaru. Potvrdila reálne prevzatie tovaru, nevedela však uviesť evidenčné číslo
vozidla ani meno vodiča, ktorý tovar priviezol. Popísala priebeh preberania a vykládky tovaru. Na otázku
správcu dane uviedla, že šofér, ktorý vozil tovar od firmy ALUCASS, s.r.o. pre nich nevozil tovar od
iných firiem. Správca dane jej výpoveď vyhodnotil tak, že potvrdila dodanie tovaru, avšak nie dodanie

tovaru deklarovaným dodávateľom. Správca dane následne uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal
reálne dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom. Zistenie, že deklarovaný dodávateľ je nekontaktný
vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov predložených žalobcom a odôvodňuje pochybnosti
o hodnovernosti údajov v nich uvedených. Na základe skutočností zistených v konaní správca dane
identifikoval obchodný reťazec spoločností, ktoré sa podieľali na obchodovaní:

STANKOV s.r.o. › PROPEM GROUP, s.r.o. › ALUCASS, s.r.o. › Bautechnik Služby spol. s r.o. (žalobca).
Správca dane poukázal na to, že deklarovaný dodávateľ žalobcu deklaroval faktúry od spoločnosti
PROPEM GROUP, s.r.o. (je nekontaktná a so správcom dane nespolupracuje), ktorá deklarovala faktúry
na vstupe od spoločnosti STANKOV, s.r.o., ktorá daň na výstupe nepriznala. V preverovanej obchodnejtransakcii tak bol porušený princíp neutrality DPH, ktorého porušenie spočívalo v tom, že daň nebola
reálne subdodávateľom odvedená. Správca dane poukázal na povinnosť daňového subjektu preukázať,
že spĺňa podmienky na odpočítanie dane, pričom je v jeho záujme zaobstarať si potrebné dôkazy

na preukázanie relevantných skutočností. Správca dane uviedol, že ak subdodávateľ deklarovaného
dodávateľa deklaroval nákup tovarov od ďalšieho subdodávateľa, avšak tento nákup nebol v konaní
preukázaný, je nevyhnutné dospieť k záveru, že tieto tovary nemohli byť dodané deklarovanému
dodávateľovi a ním následne ani žalobcovi.

5. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou
žalobou napadnutým rozhodnutím. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovým a právnym
posúdením správcu dane uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí. Poukázal na to, že správca dane
relevantným a preukázateľným spôsobom spochybnil tvrdenia žalobcu, čím preukázateľne došlo
k prenosu dôkazného bremena na žalobcu. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že
k dodaniu tovarov nedošlo spôsobom, ktorý bol deklarovaný žalobcom. Poukázal na to, že žalobca

v daňovom konaní nepreukázal, že deklarovaný dodávateľ skutočne dodal žalobcovi fakturovaný tovar.
Žalobca síce v konaní tvrdil, že tovar bol reálne dodaný, avšak podstatné je, že nepredložil žiadne
dôkazy, že tento tovar mu bol dodaný spoločnosťou ALUCASS s.r.o., ktorá vystavila predmetné faktúry.
Žalovaný v odôvodnení opätovne zhrnul skutkové zistenia správcu dane a uviedol, že všetky zistené
skutočnosti týkajúce sa deklarovaného dodávateľa a jeho subdodávateľov tvoria ucelený a logický

súbor nepriamych dôkazov, ktoré vo svojej celistvosti jednoznačne preukazujú záver správcu dane
uvedený v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný rovnako ako správca dane poukázal na zásadu
poctivého obchodného styku a s tým súvisiacu judikatúru (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, sp. zn.
4Sžf/1/2016). Zároveň poukázal na to, že správca dane rozhodnutie neodôvodňoval účasťou žalobcu na
daňovom podvode, a preto nepovažoval za relevantné odkazy žalobcu na príslušnú judikatúru Súdneho

dvora EÚ uvedené v odvolaní.

Súdne konanie

6. Žalobca v správnej žalobe namietal:

i. Nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (ako aj
z prvostupňového rozhodnutia správcu dane) vyplýva, že primárnym dôvodom nepriznania práva na
odpočet DPH bola nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa a jeho subdodávateľov.
ii. Nezákonný prenos dôkazného bremena – namietal, že ním predložené a navrhnuté dôkazy sú
dostatočné na preukázanie skutočností, ktoré je povinný preukázať na priznanie nároku na odpočet

DPH. Správca dane a žalovaný však žalobcom predložené dôkazy nebrali do úvahy (nevyhodnotili
ich). Uviedol, že je v rozpore so zákonom, aby takýmto spôsobom vyvodzovali voči žalobcovi
absolútnu dôkaznú povinnosť. Zároveň poukázal na to, že základné argumenty, z ktorých vychádzali
pri odôvodnení nepriznania práva na odpočet DPH žalobcovi sa týkali subdodávateľov deklarovaného
dodávateľa. V tejto súvislosti uviedol, že nemá možnosť preveriť subdodávateľov svojho dodávateľa,

ani skutkové okolnosti akým spôsobom jeho dodávateľ tovar nadobudne či vyrobí. Nekontaktnosť
subdodávateľov nemôže byť zo strany daňových orgánov kladené na ťarchu žalobcovi. V konaní tak
nedošlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, nakoľko správca dane relevantným
spôsobom nespochybnil žalobcom tvrdené a preukázané skutočnosti. Žalobca poukazoval na početnú
judikatúru v daňových veciach, ktorá sa týkala jednak nepriznania odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia

hmotnoprávnych podmienok, ako aj z dôvodu účasti daňového subjektu na transakciách poznačených
podvodom. Žalobca záverom poukázal na to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka
preukázania účasti žalobcu na daňovom podvode.
iii. Nedostatočne zistený skutkový stav – žalobca namietal, že skutkový stav nebol správcom dane
zistený správne, pričom aj dôkazy ktoré boli v konaní vykonané neboli správcom dane správne

vyhodnotené. Trval na tom, že tovar mu bol doručený deklarovaným dodávateľom, pričom správca dane
dostatočným spôsobom v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil, že ak bola preukázaná existencia tovaru,
akým spôsobom sa mali realizovať obchodné transakcie medzi žalobcom, jeho dodávateľom a následne
aj jeho odberateľmi.
iv. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia – nezrozumiteľnosť, ktorá spočíva v tom, že z odôvodnenia

rozhodnutia nie je zrejmé, z akých logických úvah a dôkazov správca dane a žalovaný vyvodili
závery prezentované v týchto rozhodnutiach. V odôvodnení rozhodnutia sa správca dane a žalovaný
zaoberali výlučne dôkazmi, ktoré sa týkali deklarovaného dodávateľa a jeho subdodávateľov, pričom
však nevyhodnotili vyjadrenia a dôkazy predložené samotným žalobcom. Z rozhodnutia tak nie jezrejmé, prečo správca dane považoval objektívne zdokumentované dodanie tovaru za nedostatočné.
Žalobca rozsiahlym spôsobom citoval judikatúru súdov, ako aj teoretické východiská vo vzťahu
k odôvodneniu rozhodnutí orgánov verejnej správy. Žalovaný sa podľa jeho názoru nevysporiadal s

jeho tvrdeniami a dostatočne nevyhodnotil vykonané dôkazy. Poukázal na to, že žalovaným nebola
v konaní spochybnená reálna existencia fakturovaného tovaru. Správcovi dane predložil výrobnú
dokumentáciu, ktorá tvorila podklad objednávky pre deklarovaného dodávateľa, podľa ktorej boli výpalky
vyrobené a dodané. Výpalky boli následne zo strany žalobcu ďalej dodané spoločnosti Goodman
Kosice Logistics (Slovakia) s.r.o. ako súčasť dodaného oceľového vstavku, ako aj spoločnosti Faurecia

Automotive Slovakia s.r.o. ako súčasť dodanej pracovnej plošiny. Správcovi dane bola poskytnutá
dokumentácia, z ktorej bolo zrejmé, kde boli dodané výpalky použité. Zároveň namietal vyhodnotenie
svedeckej výpovede zamestnankyne žalobcu (E. F.) správcom dane, ktorý mal za to, že jej výpoveď
nebola podporená žiadnymi dôkazmi. Uviedol, že výpoveď svedka je sama osebe dôkazom v konaní
a nie je možné od svedka vyžadovať, aby preukazoval tvrdené skutočnosti zároveň inými dôkazmi.
Hodnotenie jej výpovede správcom dane bolo zároveň v priamom rozpore s obsahom jej výpovede, keď

správca dane konštatoval, že nepreukazuje, že by bol tovar dodaný deklarovaným dodávateľom, pričom
však svedkyňa vyslovene uviedla, že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom, pretože šofér, ktorý
ho priviezol nevozil tovar od iných dodávateľov.
v. Nedodržanie procesných lehôt na vydanie rozhodnutia (napadnuté rozhodnutie) – uviedol, že dňa
24.06.2021 doručil správcovi dane odvolanie, dňa 19.07.2021 správca dane žalobcovi oznámil, že

jeho odvolanie postúpil na rozhodnutie žalovanému, následne dňa 17.09.2021 bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, ktoré bolo odoslané dňa 20.09.2021, teda po uplynutí 30 aj 60- dňovej lehoty, pričom
žalovaný nepožiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty. Uviedol, že daňové konanie predstavuje
značný zásah do súkromnoprávnej sféry daňového subjektu, a preto je neprípustné, aby trvalo nad
rámec stanovený zákonom.

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe podrobne zopakoval skutkové okolnosti ako aj právne
posúdenie veci uvedené v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k žalobnej námietke
týkajúcej sa nedodržania procesných lehôt na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní žalovaný uviedol,
že správca dane aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom a všetky procesné lehoty vyplývajúce zo

zákona č. 563/2009 Z. z. boli dodržané:
i. daňová kontrola začala dňa 07.11.2019 a ukončená dňa 01.10.2020 (v súlade s § 46 ods. 10 zákona
č. 563/2009 Z. z.);
ii. vyrubovacie konanie začalo dňa 02.10.2020 deň nasledujúci po doručení protokolu z daňovej kontroly,
na základe žiadosti správcu dane bola žalovaným predĺžená lehota na vydanie rozhodnutia o tri mesiace

(žalobca bol upovedomený dňa 05.01.2020), prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 05.05.2021;
iii. žalobca podal odvolanie dňa 24.06.2021, odvolanie s predkladacou správou bolo žalovanému
doručené dňa 27.07.2021, napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 17.09.2021 a doručené žalobcovi
dňa 20.09.2021, teda na 55. deň odo dňa doručenia predkladacej správy žalovanému.
V daňovom konaní boli všetky lehoty žalovaným, ako aj správcom dane dodržané, preto podľa jeho

názoru nie je možné túto žalobnú námietku považovať za dôvodnú. Rovnako ani žalobnú námietku
nedostatočne odôvodneného rozhodnutia (námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia). Poukázal na
to, že v odôvodnení rozhodnutia je podrobne uvedený zistený skutkový stav, ktorý bol následne
náležitým spôsobom vyhodnotený. Záver, ku ktorému žalovaný dospel na základe skutkových zistení
zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je zároveň v súlade s hmotnoprávnymi

ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z.. Správca dane sa počas daňovej kontroly neobmedzil len na
formálnu kontrolu žalobcom predložených dokladov, ale preveroval, či žalobca splnil všetky podmienky
pre uznanie odpočítania dane. Keďže správca dane mal pochybnosti o tom, či sa zdaniteľné obchody
uskutočnili tak, ako to deklaroval žalobca, vykonal dokazovanie, na základe ktorého opodstatnene
dospel k záveru, že žalobca si odpočítanie dane zo sporných faktúr uplatnil neoprávnene. Základným

predpokladom vzniku nároku na odpočítanie dane u príjemcu tovaru alebo služieb je, že vznikla
daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže
vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane. Ide o základnú zásadu, ktorá spočíva v tom, že právo na
vrátenie dane zo štátneho rozpočtu nemôže vzniknúť skôr, ako vznikne povinnosť odvodu dane do
štátneho rozpočtu. Ďalšou podmienkou je, aby išlo o tovary, ktoré príjemcovi tovaru boli naozaj dodané

konkrétnym platiteľom dane z pridanej hodnoty. Nie je povinnosťou správcu dane v prípade pochybností
o tom, že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom, zisťovať od ktorého iného dodávateľa žalobca
tovar v skutočnosti prevzal, pokiaľ zistené skutkové okolnosti spochybňujú, že tovar bol dodaný
dodávateľom uvedeným na faktúre. Správcom dane bol zistený dodávateľský reťazec: STANKOV, s.r.o.– PROPEM GROUP, s.r.o. – ALLUCASS, s.r.o. – žalobca. Spoločnosti STANKOV, s.r.o. správca dane
zrušil registráciu pre daň dňom 25.03.2020, spoločnosti PROPEM GROUP, s.r.o. dňom 06.07.2021
a spoločnosti ALLUCASS, s.r.o. dňom 15.03.2022 (tento dodávateľ bol zaregistrovaný ako platiteľ DPH

dňa 20.03.2019). Uvedené skutočnosti podľa žalovaného dotvárajú celkový obraz o opodstatnených
pochybnostiach ohľadne reálneho dodania faktúrovaného tovaru dodávateľom uvedených na sporných
faktúrach, o vierohodnosti dodávateľa žalobcu a jeho subdodávateľov, ako aj o nedostatočnej
obozretnosti žalobcu pri výbere svojho dodávateľa. V otázke obozretnosti podnikateľa pri uzatváraní
zdaniteľných obchodov poukázal na judikatúru súdov (rozsudky NS SR sp. zn. 4Sžf/1/2016, sp. zn.

8Sžfk/79/2020, sp. zn. 4Sžfk/57/2017, rozsudky SD EÚ č. C-80/11 a č. C-145/11), v zmysle ktorej je
povinnosťou podnikateľského subjektu zistiť si informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnom
konaní obchodného partnera.

8.Právnemuzástupcovižalobcubolovyjadreniežalovanéhospolusvýzvounapodaniereplikydoručené
dňa 19.04.2022, žalobca repliku nepodal.

9. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez
nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 27.11.2025 rozsudok, ktorým zrušil

rozhodnutie žalovaného č. 101748206/2021 zo dňa 17.09.2021, ako aj rozhodnutie Daňového úradu
Košice č. 100759646/2021 zo dňa 05.05.2021 a vec vrátil Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.
Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Právne východiská

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

11. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

12. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov.

13. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

14. Podľa § 63 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie je vydané dňom vykonania úkonu
smerujúceho k jeho doručeniu; rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje, je vydané dňom jeho podpísania

osobou uvedenou v odseku 3 písm. f).

15. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní
rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí
pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do

30dníododňazačatiakonania.Vosobitnezložitýchprípadochorgánpríslušnýnarozhodnutierozhodne
do 60 dní.16. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. ak vzhľadom na zložitosť prípadu alebo iné
závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote 60 dní, môže
túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový

orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného
odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister.

17. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. ak vzhľadom na zložitosť prípadu alebo iné
závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote 60 dní, môže

túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový
orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného
odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister.
18. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní
nemôže vo veci rozhodnúť v lehote 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť
daňový subjekt.

19. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní
nemôže vo veci rozhodnúť v lehote 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť
daňový subjekt.

20. Podľa § 2 zákona ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) je predmetom dane poskytnutie služby
(ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby.

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je dodaním služby každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8.

22. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania
služby.

23. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. odpočítanie dane platiteľom platiteľ môže

odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

Právne posúdenie veci správnym súdom

25. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane
podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba
bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP)
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

26. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko žalovaný odôvodnil
nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočet DPH primárne nekontaktnosťou
deklarovaného dodávateľa a jeho subdodávateľov.

27. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalobcovi nebolo priznané právo na odpočet
DPH z vyššie uvedených faktúr za dodanie tovaru od dodávateľa ALUCASS, s.r.o.. Správca dane
pri preverovaní žalobcom uplatneného nároku na odpočet DPH zistil, že deklarovaný dodávateľ
je nekontaktný, na výzvy správcu dane nereagoval. Správca dane predvolal na výsluch konateľa
deklarovaného dodávateľa, ktorý sa však na výsluch nedostavil, správcovi dane oznámil predaj

obchodného podielu spoločnosti a odovzdanie dokumentácie spoločnosti nadobúdateľovi. Správca
dane následne na základe preverovania deklarovaného dodávateľa vo vlastných informačných
systémoch zistil jeho subdodávateľov. Títo však rovnako na výzvy správcu dane nereagovali, boli
nekontaktní. Správca dane na základe údajov zistených z vlastných informačných systémov a spisovzistil, že subdodávatelia deklarovaného dodávateľa nemohli predmetný tovar dodať. Na základe
uvedeného dospel žalovaný k záveru, že zo zistených skutočností vyplýva, že bolo preukázané, že
nedošlo k dodaniu tovaru subdodávateľmi žalobcu, z toho následne vyplýva, že tovar nemohol byť

dodaný žalobcovi deklarovaným dodávateľom. Na návrh žalobcu bola v konaní vypočutá svedkyňa
– zamestnankyňa žalobcu, ktorá preberala predmetný tovar pri jeho dodaní. Podrobne opísala
priebeh doručenia tovaru a jeho vykládku, pričom však uviedla, že nekontrolovala ŠPZ vozidla,
ktoré tovar priviezlo a nepoznala meno šoféra, aj keď vedela, že tento šofér vozil len tovar od
tohto konkrétneho dodávateľa. Správca dane následne zistil, že auto, ktorého ŠPZ bola uvedená

v dodacom liste v predmetnom mesiaci nejazdilo. Žalobca uviedol, že pri uzatváraní obchodov bol
okrem konateľa dodávateľskej spoločnosti prítomný aj p. D., nevedel však uviesť, v akom vzťahu bol
k dodávateľskej spoločnosti. Správcovi dane bol v konaní doručený email od p. D., ktorý uviedol,
že bol splnomocnený na konanie za dodávateľskú spoločnosť (splnomocnenie však nepredložil),
pričom potvrdil dodanie predmetného tovaru žalobcovi, ako aj skutočnosť, že dodávateľom tovaru bola
spoločnosť deklarovaného dodávateľa. Za subdodávateľa označil spoločnosť VF SK, s.r.o. (pôvodne

PROPEM GROUP, s.r.o.).

28. Vo vzťahu k tomuto žalobnému bodu je potrebné v prvom rade uviesť, že v rámci daňového konania
je v prvom rade nevyhnutné diferencovať medzi (i) preukazovaním hmotnoprávnych a formálnych
podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (ii) odopretím nároku na odpočet DPH z dôvodu

účasti daňového subjektu na daňovom podvode a (iii) odopretím nároku na odpočet DPH z dôvodu
zneužitia práva (k tomu porovnaj napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 3Sfk/47/2021 zo dňa 26.04.2023).
V prejednávanej veci žalovaný odôvodnil nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi z dôvodu
nesplnenia hmotnoprávnych podmienok. Z uvedeného dôvodu sa súd ďalej bude zameriavať na právne
posúdenie tejto otázky.

29. Hmotnoprávne podmienky na priznanie práva na odpočet DPH v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z.
spočívajú v tom, že (i) daňový subjekt nárokujúci si odpočet DPH je zdaniteľnou osobou, (ii) tovar (alebo
služba) bol dodaný inou zdaniteľnou osobou a (iii) tovar bol následne použitý na vlastné zdaniteľné
plnenia. Z obsahu napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva,

že ako dôvod nepriznania práva na odpočet DPH označili nesplnenie hmotnoprávnej podmienky, teda
že tovar bol dodaný dodávateľom deklarovaným na predložených faktúrach. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaný nespochybnil reálne dodanie tovaru, avšak jeho dodanie deklarovaným dodávateľom. V tejto
súvislosti je však nevyhnutné zdôrazniť, že zákon č. 222/2004 Z. z. vyslovene nehovorí o dodávateľovi
uvedenom na faktúre, iba o inej zdaniteľnej osobe.

30. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú
majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré
prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr.
C-409/99 Metropol a Stadler a C-324/11 Tóth). Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou

mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade nemôže byť obmedzené a toto právo sa osobitne
uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe (napr. C-110/98
až C-147/98 Gabalfrisa a i., C-465/03 Kretztechnik, C-438/09 Dankowski a C-285/11 Bonik). Cieľom
režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v
rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje

úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účel alebo
výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik). Z judikatúry Súdneho
dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na
dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden).

31. Otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa sa venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí
vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval, že uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa
na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby
deklarovanéhododávateľahmotnoprávnoupodmienkoujeadôkaznébremenoohľadnetejtoskutočnosti
znáša osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (žalobca).

32. V prejednávanom prípade správca dane nadobudol pochybnosti o tom, že fakturovaný tovar bol
dodaný žalobcovi dodávateľom deklarovaným na predložených faktúrach. Jeho pochybnosti spočívali
na tom skutkovom základe, že deklarovaný dodávateľ bol nekontaktný, rovnako aj jeho subdodávatelia,pričom z kontrolných výkazov deklarovaného dodávateľa a jeho subdodávateľov správcovi dane
vyplynulo, že nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru tak, ako to bolo deklarované na sporných faktúrach (v
poradí druhý subdodávateľ nevykázal v preverovanom období dodanie tovarov v takom rozsahu, aby to

zodpovedalo dodaniu fakturovaných tovarov). Zároveň ďalšou skutočnosťou, ktorou žalovaný podporil
svoj záver bolo zistenie, že motorové vozidlo uvedené na prepravných dokladoch v preverovanom
zdaňovacom období nejazdilo. Je nevyhnutné uviesť, že materiálne podmienky priznania práva na
odpočítanie dane sa zásadne týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom -
daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce

sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o
spochybnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane. Preto pochybnosti
týkajúce sa výlučne subdodávateľského článku reťazca nemôžu preniesť dôkazné bremeno na
preukázaní hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane opätovne na daňový subjekt
(ZNSS 23/2022). Samotná skutočnosť, že nebol zistený alebo je pochybný pôvod tovaru ešte totiž
neznamená, že deklarovaný dodávateľ tovar daňovému subjektu - sťažovateľovi skutočne nedodal,

resp. že deklarovaný dodávateľ tovar nezískal z iných, hoci nepriznaných, zdrojov a následne dodal
daňovému subjektu.

33. Vo vzťahu k uvedenému je nevyhnutné poukázať na to, že Súdny dvor EÚ vo veci C-610/19 Vikingo
vyjadril záväzný právny názor, vychádzajúc z ktorého Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra

2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity
a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej praxi, na základe ktorej
daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH zaplatenej za nadobudnutie
tovaru, ktorá jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za
hodnoverné, pretože (i) osoba, ktorá vyhotovila faktúru uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku

potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti
nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, (ii) neboli dodržané vnútroštátne právne
predpisy v oblasti účtovníctva, (iii) dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom nebol
ekonomicky opodstatnený, (iv) v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou
tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je

právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom
podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu,
ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na
predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

34. Z uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci V-610/19 Vikingo vyplýva, že v prípade
spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie DPH
v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo vedomosť žalobcu o podvodnom konaní niektorého zo
subjektov správcom dane označeného obchodného reťazca. Z napadnutého rozhodnutia však vyplýva,
že žalovaný svoje úvahy neviedol týmto smerom.

35. Daňové orgány spochybnenie dodania tovaru dodávateľom postavili na jeho nekontaktnosti, ako
aj nekontaktnosti jeho subdodávateľov. Išlo teda o okolnosti na strane dodávateľa a nie žalobcu
samotného. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci
Mahagében Kft., C-80/11, podľa ktorého daňové orgány nemôžu zamietnuť právo daňového subjektu

na odpočet DPH z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru
vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala
podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si
splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty, alebo z dôvodu, že
uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala,

že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu
práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112 boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala
informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonností alebo daňového podvodu na
strane uvedeného vystaviteľa faktúry.

36. Záverom teda k tomuto žalobnému bodu súd konštatuje, že ho považoval za dôvodný, nakoľko
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný (ako aj správca dane) vyvodzovali
nesplnenie hmotnoprávnej podmienky (nedodanie tovaru, resp. nedodanie tovaru dodávateľomdeklarovaným na faktúre) primárne z nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa a jeho subdodávateľov.
Takéto právne posúdenie veci však nie je súladné s ustálenou (vyššie uvedenou) judikatúrou súdov.

37. Žalobca v správnej žalobe namietal aj nezákonný prenos dôkazného bremena na žalobcu zo strany
správcu dane. Mal za to, že z jeho strany došlo k preukázaniu tvrdených skutočností, správca dane
od neho vyžadoval preukázanie ďalších skutočností nad rámec zákona, pričom poukázal na to, že
vyvodzovanie absolútnej dôkaznej povinnosti nie je v súlade so zákonom.

38. V otázke preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočet DPH
znáša bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno prioritne daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§
24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.). Obchodné transakcie nepostačuje deklarovať len po formálnej
stránke (faktúra, zmluva), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade
vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno,
svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť daňové oprávnenie uznané (rozhodnutia NS SR

sp. zn. 9Sžfk/1/2019 z 21.04.2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 z 11.06.2019). Uvedené však neznamená,
že dôkazné bremeno daňového subjektu je neobmedzené, pretože dokazovanie v daňovom konaní
a prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový
subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia
dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené

daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,
ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní
svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju

dôkaznúpovinnosťavtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredloženímalebonavrhnutím
ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS

377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra
2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na
základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia,
vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto
naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane

(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017,
publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).

39. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť

dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie daňového oprávnenia (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa

15. februára 2022).

40. Aplikujúc uvedené na prejednávaný prípad žalobca splnil prvotnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť, nakoľko v daňovom konaní predložil faktúry a dodacie listy k týmto faktúram. Správca
dane následne preverovaním jednotlivých faktúr dospel k pochybnostiam o tom, že deklarované

dodania sa uskutočnili spôsobom deklarovaným na faktúrach, a to na základe zistení: nekontaktnosť
dodávateľa a subdodávateľov žalobcu, preverenie kontrolných výkazov dodávateľa a subdodávateľov
(z ktorých dospel k záveru, že sa nepotvrdilo dodane tvarov zo strany subdodávateľov deklarovanému
dodávateľovi), informácia o tom, že motorové vozidlo uvedené na prepravných dokladoch v mesiaci máj
2019 nejazdilo. Posudzujúc uvedené zistenia z hľadiska ich materiálneho obsahu, súd dospel k záveru,

že žalovaným prezentované skutkové zistenia nie sú takého charakteru a váhy, aby jednoznačným
spôsobom spochybnili žalobcom deklarované a preukázané skutočnosti. Žalovaný vychádzal primárne
z nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa a jeho subdodávateľov, čo znemožnilo overenie, či
bolo preverované dodanie tovaru uskutočnené žalobcom deklarovaným spôsobom. Nekontaktnosťdeklarovaného dodávateľa, či jeho subdodávateľov, prípadne nesplnenie daňových (alebo iných)
povinností zo strany týchto subjektov, však sama osebe nie je dôkazom, ktorý by preukazoval nedodanie
tovaru, prípadne jeho nedodanie osobou deklarovaného dodávateľa. Na základe uvedeného súd

považoval aj túto žalobnú námietku za dôvodnú.

41. V ďalších žalobných bodoch žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, ako aj nesprávne
vyhodnotenie dôkazov vykonaných v konaní. Súd z obsahu napadnutých rozhodnutí zistil, že správca
danevykonaldokazovaniejednaktým,žesasnažilkontaktovaťosobudeklarovanéhododávateľa,akoaj

jeho subdodávateľov. Po zistení, že tieto subjekty so správcom dane nespolupracujú, vykonal zisťovanie
z vlastných evidencií vo vzťahu k týmto subjektom. Zároveň vykonal výsluch zamestnankyne žalobcu,
ktorá bola osobne prítomná pri preberaní fakturovaného tovaru. Zisťoval u vlastníka motorového
vozidla uvedeného na dokladoch predložených žalobcom, či bola skutočne vykonaná preprava tovaru.
V administratívnom spise sa nachádza aj email pána D., ktorý sa označil sa osobu splnomocnenú konať
v mene deklarovaného dodávateľa, ktorý je odpoveďou na výzvu správcu dane.

42. K zisteniu skutkového stavu a vyhodnoteniu dôkazov súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 10.02.2015, z ktorého vyplýva, že
aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha

zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

43. Je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového
subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom
voľného hodnotenia dôkazov ustáľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva
daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový
subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1

daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej
kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré
je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý

faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnymi
dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva
iba nepreukázaným tvrdením. (NSS SR sp. z. 4Sfk/19/2025 )

44. Súd na základe uvedeného konštatuje, že skutkové zistenia správcu dane nevedú nepochybne

k záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že
zamestnankyňa žalobcu (E. F.) vypovedala ako svedok ohľadne okolností týkajúcich sa dodania
fakturovaného tovaru. Jej výpoveď však nebola zo strany žalovaného (ani správcu dane) vyhodnotená
čo sa týka skutočností, ktoré boli vo výpovedi uvedené, teda ktoré skutkové zistenia táto výpoveď
potvrdila, a ktoré nie. Jej výpoveď bola vyhodnotená výlučne s poukazom na to, že jej tvrdenia neboli

podložené žiadnym listinným dôkazom. Z obsahu výpovede však jednoznačne vyplýva napríklad aj to,
že v úvode uviedla, že šofér pri príchode uviedol z akej firmy prichádza a aký tovar priviezol, na základe
čoho aj napriek tomu, že si s odstupom času nevedela vybaviť meno vodiča ani ŠPZ vozidla (ktorú
obvykle nekontroluje), je možné vyvodiť záver, že potvrdila prijatie tovaru od deklarovaného dodávateľa.
Tu súd zdôrazňuje, že výsluch svedka je samostatným dôkazným prostriedkom, ktorý má svoju váhu

(svedok je poučený o povinnosti vypovedať pravdivo, ako aj o právnych následkoch nepravdivej
výpovede). Svedok nie je povinný skutočnosti, ktoré tvrdí preukazovať aj listinnými podkladmi, jeho
výpoveď má v konaní rovnakú váhu ako iné dôkazy (pokiaľ nie je relevantne spochybnená). Zároveň
vo vzťahu k zisťovaniu reálnosti uskutočnenia prepravy vozidlom uvedeným na dokladoch, správca
dane nepokračoval v preverovaní skutočností, či mohla byť preprava vykonaná prípadne iným vozidlom.

Vnútorne rozporným je následne aj záver žalovaného, ktorý vzhľadom na nepotvrdenie prepravy
tovaru označeným vozidlom, nemal pochybnosti o dodaní tovaru, iba o jeho dodaní deklarovaným
dodávateľom.45. V ďalšej žalobnej námietke žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, jeho
nezrozumiteľnosť. Tento žalobný bod sa čiastočne prelína s už vyššie uvedenými žalobnými námietkami.
Súd v nadväznosti na už vyššie uvedené dopĺňa, že skutkové zistenia, ktoré správca dane vyvodil

z vykonaného dokazovania nevychádzajú z hodnotenia vykonaných dôkazov tak, ako to vyžaduje §
3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., teda jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Zároveň skutkový stav,
ktorý mal správca dane za preukázaný nevyplýva jednoznačne z vykonaného dokazovania. Hodnotenie
skutkového stavu žalovaným (a správcom dane) tak trpí vnútornou rozpornosťou, pričom niektoré
otázky neboli v rámci konania dostatočným spôsobom ozrejmené (ak bola preprava spochybnená,

bol alebo nebol tovar dodaný). Súd poukazuje aj na to, že tak správca dane, ako aj žalovaný
v odôvodnení rozhodnutia zdôrazňovali zásadu poctivého obchodného styku a zodpovednosť daňového
subjektu za to, aby si dôsledne preveril svojich dodávateľov. Konštatovali, že žalobca v konaní
nepreukázal, aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených
podmienok pre odpočítanie dane. Pokiaľ správca dane a žalovaný akcentujú nedostatok primeranej
obozretnosti sťažovateľa pri uskutočňovaní zdaniteľných obchodov súd uvádza, že táto požiadavka

sa uplatňuje pri posudzovaní otázky zapojenia daňového subjektu do obchodov spojených s daňovým
podvodom. Vychádza z požiadavky, aby daňové subjekty prijímali rozumne očakávateľné opatrenia na
predchádzanie účasti na daňovom podvode, a je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu,
resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.

septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58). Daňový subjekt je totiž povinný prijať všetky opatrenia, ktoré
od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19
zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna

2012, bod 54). Ak ich neprijme, nesie zodpovednosť za to, že bol zahrnutý do obchodného reťazca
poznačeného daňovým podvodom, keďže pri vykonaní potrebných opatrení mohol vedieť, že bude do
takéhoto podvodného reťazca zatiahnutý. Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,

bod 59). Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že ani pri vyžadovaní a skúmaní primeranej
obozretnosti podnikateľa nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená
povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa/subdodávateľom
a tým sa na neho fakticky prenesie kontrolná činnosť, ktorá patrí správcovi dane na to vybavenému
príslušnými oprávneniami (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL,

C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci G. H. F., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod
56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57).

46. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že vyjadrenie požiadavky primeranej obozretnosti
sakcentovanímzásadypoctivéhoobchodnéhostyku,vkonaníkdedošloknepriznaniuprávanaodpočet

DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, teda vyznieva pomerne zmätočne. Zároveň
súd konštatuje, že pokiaľ správca dane a žalovaný konštatovali, že daňový subjekt mal podrobne
skúmať situáciu na strane subdodávateľov, teda dodávateľov jeho dodávateľa a podrobne skúmať,
či ide o spoločnosti, ktoré sú spôsobilé zaobstarať dodávaný tovar pre jeho dodávateľa, nepochybne
zaťažil sťažovateľa takým zisťovaním, ktoré mu nepatrí a ktoré nemal ako uskutočniť. Správca dane ani

žalovaný neuvádzajú žiadne rozumné skutočnosti, typické pre bežný obchodný styk, z ktorých by bolo
možné vyvodiť, ako mal sťažovateľ zisťovať, od koho má tovar jeho dodávateľ (teda aké opatrenia mal
prijať a zanedbal ich).

47. Záverom súd poukazuje na rozsudok Najvyššie správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/33/2024 zo dňa

19.12.2024, v ktorom vyjadril požiadavku na kvalitu odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov: „K
tomu najvyšší správny súd vo všeobecnej rovine uvádza, že je nežiaducim javom to, keď správny
súd (alebo kasačný súd) musí - v rámci rozhodnutia orgánu verejnej správy - dohľadávať, príp.
dodatočne interpretovať argumentáciu, ktorá je pre vec podstatná a suplovať tak činnosť orgánov
verejnej správy. Rozhodnutia orgánov verejnej správy, a to osobitne, keď sa účastníkom konania nejaké

právo nepriznáva, príp. sa im ukladá nejaká povinnosť, musia vykazovať vysokú mieru presvedčivosti,
konkrétnosti/adresnosti a zároveň musia spĺňať relevantné kritériá formálnej a vecnej ucelenosti. Tak,
ako už kasačný súd neraz uviedol v rámci svojej rozhodovacej činnosti, podstatným nie je rozsah
rozhodnutia, ale adresnosť reakcií správneho orgánu na zákonné predpoklady pre priznanie alebonepriznanie určitého subjektívneho práva, resp. pre uloženie nejakej povinnosti. Takáto adresnosť
reakcie správnych orgánov musí byť, samozrejme, na adekvátnej úrovni aj vo vzťahu k námietkam a
návrhom účastníka konania.“

48. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zároveň
aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane nie je možné považovať za dostatočné, a to z dôvodu
jednak jeho zmätočnosti čo sa týka jednoznačného vymedzenia dôvodu nepriznania práva na odpočet
DPH žalobcovi. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že preferovaným dôvodom bolo nesplnenie

hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane (väčšia časť odôvodnenia sa viaže práve k tomuto
dôvodu), avšak ani odôvodnenie nesplnenia hmotnoprávnych podmienok nie je možné považovať
za dostatočné. Aj v tejto časti trpí odôvodnenie istou vnútornou rozpornosťou, z jeho obsahu nie
je bez ďalšieho zrejmé, nesplnenie ktorej hmotnoprávnej podmienky je dôvodom pre nepriznanie
práva na odpočet DPH. V časti odôvodnenia je konštatované, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru
deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúre (bez pochybností o jeho dodaní) v ďalšej časti však

zároveň žalovaný a správca dane spochybňujú reálne dodanie tovaru (subdodávatelia tovar dodať
nemohli, a teda ani dodávateľ, motorové vozidlo uvedené v prepravných dokladoch v danom čase
nejazdilo). Na základe uvedeného súd konštatuje dôvodnosť žalobnej námietky, ktorou žalobca namietal
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.

49. Poslednou žalobnou námietkou bolo nedodržanie procesných lehôt na vydanie rozhodnutia
žalovaným v odvolacom konaní. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že odvolanie žalobcu
bolo správcovi dane doručené dňa 24.06.2021, následne správca dane predložil odvolanie spolu
s predkladacou správou žalovanému dňa 27.07.2021 (aj keď upovedomenie o predložení veci
žalovanémunarozhodnutieopodanomodvolaníboložalobcoviexpedovanédňa20.07.2021adatované

19.07.2021). Rozhodnutie žalovaného o odvolaní je datované dňom 17.09.2021 (piatok) a žalobcovi
bolo odoslané dňa 20.09.2021 (pondelok). Doručené bolo žalobcovi dňa 08.10.2021. Podľa § 63 ods. 11
zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie je vydané dňom vykonania úkonu smerujúceho k jeho doručeniu.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo teda vydané dňa 20.09.2021, t. j. 55. deň od predloženie
veci žalovanému na rozhodnutie o odvolaní žalobcu. Vychádzajúc z uvedených skutočností zistených

z obsahu administratívneho spisu súd nezistil porušenie zákonných lehôt na vydanie rozhodnutia
žalovaným. Z uvedeného dôvodu konštatuje nedôvodnosť v poradí poslednej žalobnej námietky.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru o opodstatnenosti podanej správnej
žaloby, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

51. V ďalšom konaní je nevyhnutné, aby správca dane ustálil skutkový stav doplnením dokazovania tak,
ako je to uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia. Následne správca dane vyhodnotí vykonané
dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, na základe čoho ustáli zistený skutkový stav, ktorý

následne právne posúdi rešpektujúc vyššie uvedený právny názor súdu týkajúci sa otázok právneho
posúdenia veci s ohľadom citovanú ustálenú judikatúru. V prípade, že správca dane opätovne dospeje
k záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočet DPH, jednoznačným spôsobom v odôvodnení
rozhodnutia vymedzí dôvod nepriznania práva na odpočet DPH, ktorý následne skutkovo a právne
odôvodní.

52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo
na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému (§ 167 ods. 1 SSP). O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie uvedenej
lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).