Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823202292
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7823202292.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom
v Bratislave, pobočka Rožňava, IČO: 30 807 484, so sídlom Šafáriková 22, 048 01 Rožňava, proti
žalovaným: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2/ E. F., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., zastúpený JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou

so sídlom Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava, IČO: 42 240 301, 3/ H. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. XXXX/XX, XXX XX D., t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody,
so sídlom K. L. X, XXX XX E., 4/ M. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX D.,
zastúpený JUDr. Viktórou Kerekešovou, advokátkou so sídlom Šafárikova 71, 048 01 Rožňava, IČO:
44 624 247, o zaplatenie 1.818,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava č.k. 1C/96/2023-391 zo dňa 10. decembra 2024

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok vo výroku č. IV. tak, že v právnom vzťahu žalobcu a žalovaných v 2. a 4. rade
stranám sporu nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie n e p r i z n á v a.

II. N e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu v právnom vzťahu
žalobcu a žalovaných v 2. a 4. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Súd z a v ä z u j e žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.618,80 Eur, v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu voči žalovaným 2/, 3/ a 4/ z a m i e t a.

III. Súd žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému 1/ n e p r i z n á v a.

IV. Súd žalovaným 2/ a 4/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania podľa
pomeru úspechu vo veci vo výške 100 % .

V. Súd žalovanému 3/ náhradu trov tohto konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.618, 80
eur od žalovaných v 1/ až 4/ rade titulom náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dôchodkových
dávok, v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Okresný súd Rožňava rozsudkom č.k.
6C/24/2017-108 z 21. júna 2018 uložil žalovaným 1/ až 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi 1.618,80 eur a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 29. apríla 2020 sp. zn. 3Co/45/2019 rozsudok súdu prvého stupňapotvrdil a nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Košiciach uznesením
sp. zn. 3Co/115/2023-304 zo dňa 07.08.2023 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uložil súdu prvej inštancie ako prvé preskúmať aj

zavinenie žalovaných 2/ a 4/ na vzniku škody s odkazom na rozhodnutie Okresného súdu v Rožňave
sp. zn. 8C/39/2019, ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/250/2020, keďže ustálenie zavinenia aj
voči žalovaným 2/ a 4/ má relevantný vplyv na vykonanie dôkazov aj ich vyhodnotenie, ako aj správne
právne posúdenie v danom spore a to aj s odkazom na naplnenie zákonných predpokladov riadneho
odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP tak, ako na to poukazoval vo svojom odôvodnení aj

Najvyšší súd Slovenskej republiky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2023. Po vrátení veci
na súd prvej inštancie, bola vec zapísaná pod sp. zn. 1C/96/2023. Súd zistil, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 11C/64/2020, ktoré sa týka identickej veci, s rovnakými stranami
sporu, s rozdielom len v období vyplatených dôchodkových dávok formou invalidného dôchodku, bolo
ustanovené znalecké dokazovanie za účelom zistenia miery zavinenia jednotlivých žalovaných na
ujme na zdraví voči poškodenému, ktorému sa vyplácajú dôchodkové dávky, ktoré si žalobca v tomto

konaní titulom náhrady škody uplatňuje. Žalovaní 2/ a 4/ prostredníctvom právneho zástupcu uviedli,
že v plnom rozsahu zotrváva na na svojich písomných, ako aj ústnych vyjadreniach. Poukazoval na
závery znaleckého posudku č. 82/2023 znalca MUDr. Halása Phd., zo záverov ktorého vyplynula miera
zavinenia v predmetnom konaní. Na základe vykonaného dokazovania navrhol, aby súd žalobu voči
žalovanému 2/, ako aj žalovanému 4/ zamietol a obom žalovaným priznal náhradu trov konania podľa

pomeru úspechu vo veci s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. . Rozsudkom Okresného súdu Rožňava
č.k. 1T/32/2013 zo dňa 15.5.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.10.22013 resp. 15.5.2013
boli obžalovaní A. B., nar. X.X.XXXX, E. F., nar. XX.X.XXXX, H. I., nar. XX.X.XXXX a ml. M. C., nar.
XX.XX.XXXX uznaní za vinných na tom skutkovom základe, že všetci štyria obžalovaní dňa 09.11.2012
v čase od 22:00 hod. do 23:00 hod. v Rožňave na ul. Letnej pod vplyvom alkoholických nápojov najprv

obžalovaný A. B. a E. F. fyzicky napadli H. D. tak, že ho obžalovaný A. B. zhodil na zem a obžalovaný E.
F.hoviackrátkopoldohornejčastitelaanajmenejrazdooblastihlavy,vdôsledkučohopoškodenýutrpel
pomliaždenie ľavej ušnice bez práceneschopnosti a následne všetci štyria obžalovaní fyzicky napadli
F. K. tak, že ho zhodili na zem, kde ho opakovane bili päsťami a kopali do hlavy, čím mu spôsobili
zranenia a to: viacpočetné pomliaždeniny tváre a hlavy s dobou liečenia do 10 dní a obžalovaný A.

B. mu najmenej dvakrát udrel hlavou o betónový chodník, v dôsledku čoho poškodený F. K. utrpel
zlomeninu pravostrannej spánkovej kosti, pomliaždeninu ľavého spánkového laloka mozgu a poúrazové
podlebečnicové zakrvácanie v oblasti ľavého laloka mozgu s dobou liečenia až doposiaľ a obžalovaný A.
B. dňa 25.10.2012 v čase okolo 20.00 hod. v pohostinstve Belito na ulici Zlatej v Rožňave, pod vplyvom
alkoholu fyzicky napadol tam sediaceho N. B. tak, že ho najmenej raz udrel hlavou - čelom do jeho

tváre a najmenej dvakrát ho udrel päsťou do tváre, čím mu spôsobil obojstranné pomliaždeniny tváre,
okoloočnicovú krvnú podliatinu vpravo a odreninu na chrbte nosa s dobou liečenia do siedmich dní -
obžalovaný A. B. zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák, obžalovaní E. F., H. I. a ml. M. C. z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa

§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., nakoľko obžalovaný A.
B. inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil
výtržnosti tým, že napadol iného a obžalovaní E. F., H. I. a ml. M. C. inému úmyselne ublížili na zdraví,
fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustili výtržnosti tým, že napadli iného. Obžalovaný A. B.
bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6,5 roka, pre výkon trestu bol zaradený do

Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný E. F. bol odsúdený k úhrnnému
trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba
v trvaní 18 mesiacov. Obžalovaný H. I. bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 1
roka, ktorý bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov. Obžalovaný ml.
M. C. bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý bol podmienečne

odložený a určená skúšobná doba v trvaní 1 roka. Z odôvodnenia rozsudku tiež vyplýva, že všetci štyria
obžalovaní opakovanými údermi päsťou a kopnutím do hlavy spôsobili poškodenému F. K. viacpočetné
pomliaždeniny tváre a hlavy s dobou liečenia do 10 dní a obžalovaný B. mu spôsobil ďalšie ťažké
zranenie hlavy s dobou liečby doposiaľ. Zo znaleckého posudku č. 82/2023 zo dňa 30.6.2024 B.
B. O., E. znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia vyhotoveného v tomto

konaní vyplynulo, že miera zodpovednosti na vzniku invalidity F. K. v dôsledku protiprávneho konania
žalovaných l/ až 4/, ktoré bolo ustálené v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Rožňava
sp. zn. 1T/32/2013 je nasledovná: Žalovaný 1/ A. B., narodený X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. je
zodpovedný v plnej výške čiže 100%, žalovaný 2/ E. F., narodený XX.X.XXXX, bytom G. J. XXX, G.nie je zodpovedný vôbec čiže 0%, žalovaný 3/ H. I., narodený XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, D.
nie je zodpovedný vôbec čiže 0% a žalovaný 4/ M. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX nie
je zodpovedný vôbec čiže 0%. Pomer žalovaných na nároku F. K. na výplatu dôchodkových dávok je

nasledovný: žalovaný 1/ A. B., narodený X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. je zodpovedný v plnej výške
čiže 100%, žalovaný 2/ E. F., narodený XX.X.XXXX, bytom G. XXX, G. nie je zodpovedný vôbec čiže
0%, žalovaný 3/ rade H. I., narodený XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, D. nie je zodpovedný vôbec čiže
0%, žalovaný 4/ M. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, D. nie je zodpovedný vôbec čiže 0%.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle
§ 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení, § 238 ods. 2 citovaného zákona, § 438 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka s odkazom na čl. 4 ods. 1 CSP, súd prvej inštancie, keďže vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že žalobca vyplatil za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 dávky
dôchodkového poistenia, a to invalidný dôchodok poškodenému F. K. vo výške 1.618,80 eur, žalovaní
zásielku s výzvou žalobcu na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla

žalobcovi - Sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok prevzali a žalovanú sumu neuhradili.
Tieto skutočnosti neboli sporné. Sporným bolo určenie miery zavinenia jednotlivých žalovaných na
vzniku invalidity poškodeného F. K., následného nároku na výplatu dôchodkových dávok žalobcom
poškodenému a teda vzniku škody. Znaleckým dokazovaním bolo v spore jednoznačne preukázané,
že žalovaný 1/ výlučne svojim protiprávnym konaním spôsobil poškodenému F. K. zranenia, ktorých

dôsledkom bol vznik invalidity a následný vznik nároku poškodeného na výplatu invalidného dôchodku.
Tieto dávky poškodenému nepochybne vyplatil žalobca, preto mu vzniklo právo na náhradu škody voči
žalovanému 1/ ako osobe, ktorá svojim protiprávnym konaním škodu spôsobila. Výlučne žalovaný 1/
je preto povinný uhradiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla vyplatením dávok poškodenému. Aplikujúc
§ 438 ods. 2 OZ mal preto súd za to, že žalovaní 2/ až 4/ nezodpovedajú za spôsobenú škodu a

súd preto žalobu proti žalovaným 2/, 3/ a 4/ zamietol, nakoľko nebolo preukázané, že ich protiprávnym
konaním bola spôsobená invalidita poškodeného F. K. a s tým spojený nárok na výplatu dôchodkových
dávok poškodenému. Výrok o trovách konania vychádza zo zásady úspechu v spore podľa § 255 ods.
1 CSP. V spore bol plne úspešný žalobca, avšak len proti žalovanému 1/. Žalobca si nárok na náhradu
trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 1/ náhradu trov

konania nepriznal. Rovnaký záver vychádzajúc zo zásady úspechu v spore vyplýva aj pre rozhodnutie o
trovách konania vo vzťahu k spore úspešným žalovaným 2/ a 4/. Žalovaný 3/ si nárok na trovy konania
neuplatnil, súd preto vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 3/, žalovanému 3/ náhradu trov konania
nepriznal. Žalovaní 2/ a 3/ boli v spore úspešní, súd im preto voči žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. Súd v predmetnej veci nevzhliadol a strany ani netvrdili žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP odôvodňujúce nepriznanie nároku na náhradu trov konania
sporovým stranám (§ 251 CSP, § 255 ods. 1, 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 257 CSP).

4. Proti výroku rozsudku pod č. IV. podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Opisoval priebeh
konania a s poukazom na hore citované rozhodnutia súdu mal za to, že v danom prípade sú na strane

žalobcu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd nepriznal žalovaným nárok na náhradu trov
konania vo vzťahu k žalobcovi, keďže miera zavinenia jednotlivých žalovaných na vzniku invalidity
poškodeného F. K. bola až určená znaleckým posudkom č. 82/2023 zo dňa 30.6.2024 vypracovaného
MUDr. Martinom Holasom, PhD., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia,
pričom na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré citoval, aj žalobca poškodenému v celom

rozsahu plnila, a to titulom rozhodnutí za jednotlivé obdobie, dávajúc do pozornosti za iné obdobie aj
právoplatný rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/386/2017 zo dňa 10.5.2015. Navrhoval, aby
odvolací súd v zmysle ust. § 257 CSP nepriznal žalovaným v 2. a 4. rade nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný v 2. rade v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazoval na to, že ide o novoty

uplatnené v odvolacom konaní, na ktoré nemá odvolací súd prihliadať, keďže sú neprípustné
a nepriznanie náhrady trov konania v danom prípade považuje za neprípustné s odkazom na citované
ustanovenia Ústavy SR, Nálezy Ústavného súdu SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o základných ľudských
právach. Preto navrhoval napadnutý výrok rozsudku potvrdiť ako vecne správny.

6. Žalovaný v 4. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadeniapojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné s tým, že predmetom
odvolacieho prieskumu bol odvolaním napadnutý výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi

žalobcom a žalovanými v 2. a 4. rade, t.j. výrok pod č. IV. z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/, h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako prvé tvrdil,
že odvolanie nespĺňa zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 363 CSP, čo ale v danej veci nie je
naplnené, nakoľko z odvolania žalobcu je zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom
rozsahu sa napáda a z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha, pričom žalobca ako odvolateľ poukazoval na konkrétne skutočnosti v spore, ktoré majú spĺňať
naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným v 2.

a 4. rade voči žalobcovi.

8. Odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia odvolania žalobcu sú tak zrejmé uplatnené odvolacie dôvody
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/, h/ CSP, ktorých dôvodnosť naplnenia ale odvolací súd vzhliadol
a teda aj naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.

9. V zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak
znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany

práva. Ide napr. o právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

10. Postup súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (napr. III.ÚS 156/06, III.ÚS 331/04, II.ÚS 174/04).

11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivé konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I.ÚS 46/05).

12. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

13.Aksúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je táto skutočnosť dôvodom,
pre ktorý odvolací súd napadnuté rozhodnutie musí zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom takouto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napr.
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 6/2010 z 26.3.2012, 3Cdo 158/2012 zo 14.11.2012,
4Cdo 108/2012 z 26.2.2013).

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania danou
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku
občianskoprávneho kolégia zo dňa 3.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR

a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrilžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v
zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

17. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo

byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj
inéokolnostiakosúvzájomnánadväznosť,súladaleborozpormedziskutočnosťami,ktorézvykonaného
dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,

ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy ,ak strana
sporu oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v súlade s § 366 CSP a z týchto skutočností

vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého
rozhodnutia, t.j. je zrejmé, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia
neobstojí. Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)
sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Z uvedeného je zrejmé, že zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v
ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v prvoinštančnom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Strana
sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť,

ale neurobila tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže
vziať do úvahy ani odvolací súd. V zmysle citovaných ustanovení právo tzv. novôt v odvolacom konaní
je nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú
prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred
súdom prvej inštancie. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný

prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len v
prípadoch uvedených v § 366 CSP.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.20. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (1). Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (2).

21. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

22. V tomto kontexte treba z hľadiska predmetu konania analogicky poukázať na to, že Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), čo sa ale týka meritórneho rozhodnutia, neprevzal z pôvodnej právnej úpravy
ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ktoré umožňovalo priznať
účastníkom plnú náhradu trov konania aj v prípade ich čiastočného úspechu, ak rozhodnutie o výške
záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy
nová právna úprava teda už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2, 3 O.s.p.), ale

len dve (§ 255 ods. 1 a 2 CSP), čo má dopad aj na posudzovanie daného sporu pri rozhodnutí o nároku
na náhradu trov konania.

23. Civilný sporový poriadok tak už neobsahuje zákonné ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo
spôsob rozhodovania o náhrade trov konania v situácii, keď rozhodnutie o výške plnenia závisí od

znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

25. Podľa komentára Civilného sporového poriadku vydaného Doc. JUDr. Marekom Štefčekom PhD. a
kolektívom v roku 2016 , zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia
závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde
o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Nemožno ho totiž „ad absurdum“ zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na

základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v takýchto
prípadoch treba rozlíšiť, čo je základné a čo je sprevádzajúce (pozri k tomu nález Ústavného súdu
Českej republiky III ÚS 170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo
zasiahnuté, t.j. že právny základ nároku na náhradu škody alebo náhradu nemajetkovej ujmy je dôvodný.
Výška nároku je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako, odborná otázka posudzovaná znalcom môže

presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je zrejmý primárny fakt,
že škoda bola spôsobená a posúdenie jej výšky len nasleduje ako druhotný fakt. Vhodným riešením
sa preto javí, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy
(nie zo sumy uplatňovanej). Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto
prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 CSP).

26. Odvolací súd uvádza, že tak ako samotný úspech strany v konaní nie je možné hodnotiť
mechanicky, len porovnaním toho, akú sumu si žalobca uplatnil podanou žalobou a aká suma mu bola v
konečnom rozhodnutí priznaná, nakoľko hodnotenie úspechu v konaní by malo byť prísne individuálne,
s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu vzťahujúcu sa k samotnému uplatnenému nároku, ako aj na

všetky relevantné okolnosti prípadu, keďže pri mechanickom prístupe k hodnoteniu úspechu v konaní
by veľmi jednoducho mohlo dôjsť k porušeniu základného princípu, na ktorom je civilné sporové konanie
postavené, je potrebné vykladať ust. § 255 ods. 1 CSP ako aj § 256 ods. 1 CSP práve v súlade so
základnými princípmi civilného sporového konania, a pre absenciu výslovnej právnej úpravy v novom
procesnom poriadku vychádzať z postupu v zmysle článku 4 ods. 2 CSP, na ktorých je Civilný sporový

poriadok založený.

27. Podľa čl. 4 Základných predpisov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (1). Ak

takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).28. Tu odvolací súd poukazuje na to, že Okresný súd Rožňava rozsudkom č.k. 6C/24/2017-108 z 21.
júna 2018 uložil žalovaným 1/ až 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.618,80 eur a

rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

29. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 29. apríla 2020 sp. zn. 3Co/45/2019 rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil a nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

30. V konaní bolo podané dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/45/2019 na
Najvyšší súd SR. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2Cdo/206/2021 zo dňa 27.04.2023,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2023, zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29.
apríla 2020 sp. zn. 3Co/45/2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, s odôvodnením,
že rozhodnutie odvolacieho súdu je podľa názoru dovolacieho súdu nedostatočne odôvodnené a teda
napĺňajúce vadu konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, keď úplne absentujú právne

úvahy odvolacieho súdu o možnosti aplikácie delenej zodpovednosti podľa § 438 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v prejednávanom spore. V tejto časti sa odvolací súd obmedzil len na konštatovanie, že sa
jedná o solidárnu zodpovednosť viacerých škodcov, no nijakým spôsobom nereflektoval na skutočnosť,
že žalovaní 1/ až 4/ boli trestným rozsudkom zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému
škodu vo výške 307,60 eur a samotnému žalovanému 1/ bola uložená povinnosť zaplatiť poškodenému

škodu vo výške 3.152,90 Eur. V odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu absentuje vysporiadanie sa s
touto podstatnou okolnosťou, ktorá mohla mať rozhodujúci význam pre spravodlivé rozhodnutie sporu, a
to určenie zodpovednosti žalovaného 2/ na vzniku škody, čím bolo porušené základné právo dovolateľa
na spravodlivý proces vyplývajúce z čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čo zakladá vadu v zmysle §
420 písm. f) CSP.

31. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3Co/115/2023-304 zo dňa 07.08.2023 zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uložil
súdu prvej inštancie ako prvé preskúmať aj zavinenie žalovaných 2/ a 4/ na vzniku škody s odkazom
na rozhodnutie Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 8C/39/2019, ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn.

2Cdo/250/2020, keďže ustálenie zavinenia aj voči žalovaným 2/ a 4/ má relevantný vplyv na vykonanie
dôkazov aj ich vyhodnotenie, ako aj správne právne posúdenie v danom spore a to aj s odkazom na
naplnenie zákonných predpokladov riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP tak,
ako na to poukazoval vo svojom odôvodnení aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.10.2023. Po vrátení veci na prvoinštančný súd, bola vec zapísaná pod sp. zn.

1C/96/2023.

32. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod
sp. zn. 11C/64/2020, ktoré sa týka identickej veci, s rovnakými stranami sporu s rozdielom len v

období vyplatených dôchodkových dávok formou invalidného dôchodku, bolo ustanovené znalecké
dokazovanie za účelom zistenia miery zavinenia jednotlivých žalovaných na ujme na zdraví voči
poškodenému, ktorému sa vyplácajú dôchodkové dávky, ktoré si žalobca v tomto konaní titulom náhrady
škody uplatňuje.

33. Žalovaní 2/ a 4/ prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že v plnom rozsahu zotrvávajú na na
svojich písomných, ako aj ústnych vyjadreniach. Poukazovali na závery ZP č. 82/2023 znalca MUDr.
Halása Phd., zo záverov ktorého vyplynula percentuálna miera zavinenia v predmetnom konaní. Na
základe vykonaného dokazovania navrhli, aby súd žalobu voči žalovanému 2/, ako aj žalovanému 4/
zamietol a obom žalovaným priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci s poukazom

na § 255 ods. 1 CSP, čo aj súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom učinil (viď výrok IV).

34. Odvolací súd apeluje na rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 1T/32/2013 zo dňa 15.5.2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.10.22013 resp. 15.5.2013 boli obžalovaní A. B., nar. X.X.XXXX,
E. F., nar. XX.X.XXXX, H. I., nar. XX.X.XXXX a ml. M. C., nar. XX.XX.XXXX uznaní za vinných na tom

skutkovom základe, že všetci štyria obžalovaní dňa 9.11.2012 v čase od 22:00 hod. do 23:00 hod. v
Rožňave na ul. Letnej pod vplyvom alkoholických nápojov najprv obžalovaný A. B. a E. F. fyzicky napadli
H. D. tak, že ho obžalovaný A. B. zhodil na zem a obžalovaný E. F. ho viackrát kopol do hornej časti
tela a najmenej raz do oblasti hlavy, v dôsledku čoho poškodený utrpel pomliaždenie ľavej ušnice bezpráceneschopnostianáslednevšetcištyriaobžalovanífyzickynapadliF.K.tak,žehozhodilinazem,kde
ho opakovane bili päsťami a kopali do hlavy, čím mu spôsobili zranenia a to: viacpočetné pomliaždeniny
tváre a hlavy s dobou liečenia do 10 dní a obžalovaný A. B. mu najmenej dvakrát udrel hlavou o

betónový chodník, v dôsledku čoho poškodený F. K. utrpel zlomeninu pravostrannej spánkovej kosti,
pomliaždeninu ľavého spánkového laloka mozgu a poúrazové podlebečnicové zakrvácanie v oblasti
ľavého laloka mozgu s dobou liečenia až doposiaľ a obžalovaný A. B. dňa 25.10.2012 v čase okolo 20.00
hod.vpohostinstveBelitonauliciZlatejvRožňave,podvplyvomalkoholufyzickynapadoltamsediaceho
N. B. tak, že ho najmenej raz udrel hlavou - čelom do jeho tváre a najmenej dvakrát ho udrel päsťou

do tváre, čím mu spôsobil obojstranné pomliaždeniny tváre, okoloočnicovú krvnú podliatinu vpravo a
odreninu na chrbte nosa s dobou liečenia do siedmich dní - obžalovaný A. B. zo zločinu ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Tr. zák, obžalovaní E. F., H. I. a ml. M. C. z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák formou
spolupáchateľstvapodľa§20Tr.zák.,nakoľkoobžalovanýA.B.inémuúmyselnespôsobilťažkúujmuna

zdraví, fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a obžalovaní
E. F., H. I. a ml. M. C. inému úmyselne ublížili na zdraví, fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa
dopustili výtržnosti tým, že napadli iného. Obžalovaný A. B. bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia
slobodyvtrvaní6,5roka,prevýkontrestubolzaradenýdoÚstavunavýkontrestusminimálnymstupňom
stráženia. Obžalovaný E. F. bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov,

ktorý bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov. Obžalovaný H. I. bol
odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorý bol podmienečne odložený a určená
skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov. Obžalovaný ml. M. C. bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 1 roka. Z
odôvodnenia rozsudku tiež vyplýva, že všetci štyria obžalovaní opakovanými údermi päsťou a kopnutím

do hlavy spôsobili poškodenému F. K. viacpočetné pomliaždeniny tváre a hlavy s dobou liečenia do 10
dní a obžalovaný B. mu spôsobil ďalšie ťažké zranenie hlavy s dobou liečby doposiaľ.

35. Zo znaleckého posudku č. 82/2023 zo dňa 30.6.2024 B. B. O., E. znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie traumatológia vyhotoveného v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn.

11C/64/2020vyplýva,žemierazodpovednostinavznikuinvalidityF.K.vdôsledkuprotiprávnehokonania
žalovaných l/ až 4/, ktoré bolo ustálené v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Rožňava
sp. zn. 1T/32/2013 je nasledovná: Žalovaný 1/ A. B., narodený X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. je
zodpovedný v plnej výške čiže 100%, žalovaný 2/ E. F., narodený XX.X.XXXX, bytom G. J. XXX, G.
nie je zodpovedný vôbec čiže 0%, žalovaný 3/ H. I., narodený XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, D. nie

je zodpovedný vôbec čiže 0% a žalovaný 4/ M. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX nie
je zodpovedný vôbec čiže 0%. Pomer žalovaných na nároku F. K. na výplatu dôchodkových dávok je
nasledovný: žalovaný 1/ A. B., narodený X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. je zodpovedný v plnej výške
čiže 100%, žalovaný 2/ E. F., narodený XX.X.XXXX, bytom G. XXX, G. nie je zodpovedný vôbec čiže
0%, žalovaný 3/ rade H. I., narodený XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, D. nie je zodpovedný vôbec čiže

0%, žalovaný 4/ M. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, D. nie je zodpovedný vôbec čiže 0%.

36. Súd prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobca vyplatil za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 dávky
dôchodkového poistenia, a to invalidný dôchodok poškodenému F. K. vo výške 1.618,80 eur. Žalovaní

zásielku s výzvou žalobcu na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla
žalobcovi - Sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok prevzali a žalovanú sumu neuhradili.
Tieto skutočnosti neboli sporné. Sporným bolo určenie miery zavinenia jednotlivých žalovaných na
vzniku invalidity poškodeného F. K., následného nároku na výplatu dôchodkových dávok žalobcom
poškodenému a teda vzniku škody. Znaleckým dokazovaním bolo v spore jednoznačne preukázané,

že žalovaný 1/ výlučne svojim protiprávnym konaním spôsobil poškodenému F. K. zranenia, ktorých
dôsledkom bol vznik invalidity a následný vznik nároku poškodeného na výplatu invalidného dôchodku.
Tieto dávky poškodenému nepochybne vyplatil žalobca, preto mu vzniklo právo na náhradu škody voči
žalovanému 1/ ako osobe, ktorá svojim protiprávnym konaním škodu spôsobila. Výlučne žalovaný 1/ je
preto povinný uhradiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla vyplatením dávok poškodenému. Aplikujúc §

438 ods. 2 OZ má preto súd za to, že žalovaní 2/ až 4/ nezodpovedajú za spôsobenú škodu a súd preto
žalobu proti žalovaným 2/, 3/ a 4/ zamietol, nakoľko nebolo preukázané, že ich protiprávnym konaním
bola spôsobená invalidita poškodeného F. K. a s tým spojený nárok na výplatu dôchodkových dávok
poškodenému.37. Odvolací súd uvádza, že nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch v zmysle ust.
§ 257 CSP spočíva buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného

sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech
má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný.
Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí

byť v rozhodnutiach náležite odôvodnená v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Pri skúmaní existencie
podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym,
osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej strany, ktorej by inak
patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 257 CSP na jej
majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza, vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej
praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku

na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie okolnosti, berúc do úvahy relevantný dopad
aj na predmet konania.

38.Vsporovomkonanívzásadeplatí,žekaždástranaznášatrovyspojenésjejúčasťouvspore,kýmnie
je spor ukončený. Ak bude rozhodnutím súdu určené, ktorá procesná strana úspešne uplatňovala alebo

bránila svoj spor, vznikne úspešnej strane nárok na náhradu trov konania, ktoré boli účelne vynaložené
na dosiahnutie rozhodnutia svedčiaceho v jej prospech. V sporovom konaní sa v zásade uplatňuje
princíp úspechu, ktorý je základným kritériom pre priznanie náhrady trov konania. Úspech procesnej
strany sa posudzuje vo vzťahu k predmetu sporu porovnaním procesnej pozície, ktorú sporová strana vo
veci zastávala a právoplatného rozhodnutia súdu vo veci. Plný úspech žalobcu sa prejavuje vtedy, ak sa

výrok konečného meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený
vo veci samej, to znamená, ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu (porovnaj Števček M. a kolektív.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck 2016, strana 925 a nasledujúce).

39. Ustanovenie § 257 CSP ale upravuje moderačné právo súdu vo vzťahu k základným pravidlám pre

rozhodovanie o náhrade trov konania. Uplatnenie tohto moderačného práva konajúceho súdu vo vzťahu
k výnimočnej možnosti nepriznať celkom alebo sčasti nárok na náhradu trov konania úspešnej strane
musí vychádzať výlučne z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v danej veci existujú.

40. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma „ex offo“, teda aj bez návrhu strany

sporu, nakoľko od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania „ex offo“. Z úradnej
povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP a svoj názor
aj odôvodniť v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP.

41. Keďže v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia účinného v čase jeho

rozhodovania, t.j. § 257 CSP nezaoberal dôsledne (viď bod 36 odôvodnenia rozsudku), t.j. konkrétne
pre danú vec, tak to učinil odvolací súd, keď ex offo v každom štádiu konania súdy preskúmavajú
existenciu okolností tvrdených žalobcom pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným v 2. a 4. rade
v zmysle ust. § 257 CSP a iba v prípade záveru, že nejde o výnimočný prípad v konkrétne namietaných
skutočnostiach, rozhodne o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

42. Čo sa týka napadnutého výroku č. IV. aj s odkazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP, berúc ale
relevantný zreteľ na predmet konania a vychádzajúc z relevantného dôkazu t.j. z trestného rozhodnutia
súdu (viď bod 34 odôvodnenia tohto rozsudku ako aj právoplatného rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 15.5.2013 sp. zn. 1T/32/2013 o odsúdení aj žalovaných v 2. a 4. rade a teda z existencie ich

zásahu do zdravia poškodeného, tak žalobca v čase podania žaloby nemohol mať vedomosť o výsledku
a záverov ZP vypracovaného až v tomto konaní.

43. Odvolací súd vychádzajúc z vykonaných dokazovaní, ktoré hore citoval, berúc do úvahy aj odvolacie

námietky žalobcu má ale za to, že základ uplatneného nároku predovšetkým vychádzal z rozsudku
Okresného súdu Rožňava č.k. 1T/32/2013 zo dňa 15.5.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
7.10.2013 resp. 15.5.2013, kedy boli obžalovaný A. B., E. F., H. I. a ml. M. C. a teda aj žalovaní v 2.
a 4. rade v tomto konaní uznaní za vinných na tom skutkovom základe, že všetci štyria obžalovanípod vplyvom alkoholických nápojov fyzicky napadli H. D., čo jednoznačne nemožno spochybniť, keďže
ide o právoplatné rozhodnutie súdu a prekážku právoplatne rozhodnutej veci, čím základ zavinenia na
ublížení na zdraví je daný, aj keď znaleckým posudkom č. 82/2023 zo dňa 30.6.2024 vypracovaným

MUDr. Martinom Halásom, PhD. bolo konštatované, že len žalovaný v 1. rade je zodpovedný na vzniku
invalidity v dôsledku protiprávneho konania žalovaných v 2. a 4. rade, nakoľko žalovaní v 2. a 4. rade
nie sú zodpovední na vzniku invalidity F. K. v dôsledku protiprávneho konania žalovaných.

44. Predmetom tohto konania bol nárok z titulu náhrady škody v dôsledku výplaty dôchodkových dávok

v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, na čo netreba zabúdať, a keďže táto skutočnosť
v konaní preukázaná bola a tak aj základ uplatneného nároku žalobcu voči žalovaným v 2. a 4. rade,
tak odvolací súd s odkazom na to, že až znaleckým posudkom bolo konštatované, že miera zavinenia
žalovaných v 2 a 4. rade je percentuálne nulová na výplate dávok titulom priznanej invalidity, čo ale
žalobca v čase podania žaloby nemohol vedieť, tak berúc do úvahy osobitosti tohto konania, na ktoré
žalobca v podanom odvolaní poukazoval a ich dôvodnosť, vzhliadol odvolací súd v spore výnimočne

dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v mysle § 257 CSP úspešných
žalovaných v 2. a 4. rade v konaní a keďže k ust. § 257 CSP sa strany sporu mali možnosť vyjadriť,
nejde o novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP.

45. Napadnutý rozsudok vo výroku pod č. IV. odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil a rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

46. O nároku na náhradu odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, § 262

ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, ako aj § 257 v právnom vzťahu žalobcu a žalovaných v 2. a 4. rade a
keďže s poukazom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd zistil dôvodnosť uplatnenia predpokladov
v zmysle § 257 CSP ani v odvolacom konaní nepriznal z rovnakých dôvodov stranám sporu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konanialen príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a

včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).

Ref. Mgr. Sopoligová
Kanc.: opíš a daj na kontrolu referentovi
Predsedníčka senátu

1 x kópia referentovi
Spis zašli OS Rožňava
Prepísala: P., B. Q., Nemesova 19/12