Rozsudok – Zmluvy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123427352
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123427352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom
Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného obchodnou spoločnosťou ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO:
00 585 441, o zaplatenie 410,50 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 10C/9/2024-99 zo dňa 21. marca 2024 v spojení s opravným uznesením

Okresného súdu Martin č. k. 10C/9/2024-110 zo dňa 19. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 10C/9/2024-99 zo dňa 21. marca 2024 vo výroku II. v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Martin č. k. 10C/9/2024-110 zo dňa 19. apríla 2024 mení
nasledovne:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 330,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo
sumy 330,- eur od 13.07.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 27C/62/2024-163 zo dňa 17. marca 2025
vo výrokoch I. a IV. v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č. k. 10C/9/2024-110 zo
dňa 19. apríla 2024 zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným
uznesením zo dňa 19.04.2024 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 80,50 eur spolu s

9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 13.07.2023
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku uplatneného nároku
žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu
3/5 celkovo vzniknutých trov žalovaného (výrok III.) s tým, že o výške náhrady trov konania žalovaného
rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (IV.).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 410,50 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 13.07.2023

do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 31.05.2023 došlo vo
A. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bola spoločnosť JMZ-group, s.r.o. (poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou
motorovéhovozidlapovinnezmluvnepoistenéhoužalovaného.Poškodenýnechalpoškodenémotorovévozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 640/2023 zo dňa 01.06.2023, na základe ktorej
prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od

01.06.2023 do 14.06.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo
aj ku dňu 14.06.2023 a čakalo na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované
vozidlo, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na
ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom
náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného

vozidla vystavil poškodenému faktúru č. 7262023 splatnú dňa 29.06.2023 na sumu 795,- eur bez DPH
za 14 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla.
Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného
vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu
nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený následne odplatne postúpil svoju budúcu
pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom

náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za
postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej
faktúry v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.06.2023 vznikla voči žalovanému
pohľadávka vo výške 795,- eur
bez DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného

na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola
postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 29.06.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 384,50
eur. Podľa žalobcu, žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie
krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov.
Zo skutočnosti, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom jeho

pohľadávke titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo
používaného poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku
škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, odvodzoval žalobca svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v spore, v ktorom si uplatňoval nárok na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel
medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z uvedenej faktúry a poskytnutým poistným

plnením zo strany žalovaného. Žalobca mal zároveň za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s
poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré mu bol povinný poskytnúť
najneskôr do 12.07.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 27.06.2023 podľa oznámenia o poistnom

plnení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti si žalobca uplatňoval žalobou aj nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 9 % ročne od 13.07.2023 do zaplatenia v zmysle ust. § 517 ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný v spore považoval nárok uplatnený žalobou za nedôvodný a nepreukázaný. V časti sumy

330,- eur bol toho názoru, že sa nejednalo o účelne, nevyhnutne a odôvodnené vynaložené náklady
na nájom náhradného vozidla, keďže oprava poškodeného vozidla bola ukončená dňa 08.06.2023 a
prenájom náhradného vozidla tak bol účelný, nevyhnutný a odôvodnený len v období od 01.06.2023
do 08.06.2023. Konkrétne z faktúry č. 3341230496 zo dňa 08.06.2023 (faktúra za opravu vozidla)
vystavenej príslušným autoservisom, v ktorom sa oprava poškodeného motorového vozidla vykonávala,

vyplynulo, že oprava poškodeného motorového vozidla bola ukončená už dňa 08.06.2023, t. j. oprava
poškodeného motorového vozidla trvala celkovo 8 dní, namiesto 14 dní. Napriek uvedenému však
priznal žalobcovi náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v celkovom rozsahu 9 dní. Na
podklade uvedeného mal žalovaný za to, že žalobcom uplatňované náklady na prenájom náhradného
vozidla v období od 09.06.2023 do 14.06.2023, už nie je možné považovať za účelne, nevyhnutne a

odôvodnene vynaložené, keďže sa jedná o náklady, ktoré už vznikli mimo opravy poškodeného vozidla.
Dňa 08.06.2023 sa poškodené vozidlo stalo opätovne prevádzkyschopné a zanikla tak aj potreba
užívania náhradného vozidla poškodeným. Okamih, kedy sa poškodené vozidlo v dôsledku vykonanej
opravy stane opätovne prevádzkyschopné, možno považovať práve za jednu z iných, na konaní škodcu
nezávislých objektívnych skutočnosti, ktorá má za následok, že medzi konaním škodcu a nákladmi

na prenájom náhradného vozidla potom, čo sa poškodené vozidlo v dôsledku vykonanej opravy stalo
opätovneprevádzkyschopné,neexistujepríčinnásúvislosť.Inakpovedané,žalovanýmalzato,žemedzi
konaním škodcu a vznikom škody na strane poškodeného v podobe nákladov na prenájom náhradného
vozidlaexistujepríčinnásúvislosť(resp.prepojenýreťazecpostupnenastupujúcichpríčinanásledkovvovzťahu k vzniku škody) len do okamihu, kedy je zavŕšená oprava poškodeného vozidla, t. j. do okamihu,
kedy sa poškodené vozidlo stane opätovne prevádzkyschopné. Žalobca ani nereflektoval skutočnosť, že
v zmysle faktúry za opravu poškodeného vozidla zo dňa 08.06.2023 bol ako dátum splatnosti uvedený

deň 22.06.2023. Je teda zrejmé, že z tejto faktúry za opravu poškodeného vozidla vznikla povinnosť
poisťovne z titulu povinného zákonného poistenia plniť a tomu korelujúce právo autoopravovne domáhať
sa plnenia až dňa 22.06.2023, pričom ako dátum dodania tovaru/služby, t. j. opravy poškodeného vozidla
jeuvedenýdeň08.06.2023.Poisťovňajetedadodňa,kedydanáfaktúrazaopravupoškodenéhovozidla
nadobudnesplatnosť,oprávnenáaniepovinnáztitulupovinnéhozmluvnéhopoisteniaškodcupríslušnej

autoopravovni uhradiť faktúru za opravu poškodeného vozidla. Žalovaný zároveň poukazoval aj na to,
že v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.06.2023 nebolo poškodenému priznané ani poistné
plnenie
vo výške 72,05 eur z titulu zníženia o opotrebenie rozdielu technických hodnôt
pred najazdením km TH 1 a po najazdení 845 km TH 2, ako ani poistné plnenie vo výške 8,45 eur z titulu
zníženia 0,01 eur za 1 km. V kontexte s týmto žalovaný poukazoval na ust. § 442 ods. 1 OZ, v zmysle

ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
4. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úroky z omeškania, žalovaný bol toho názoru, že nárok
na úroky z omeškania z pomernej nevyplatenej časti poistného plnenia bez ohľadu na to,
od akého okamihu má poškodený na tieto úroky z omeškania nárok, možno vo všeobecnosti považovať
za sankciu pre poisťovne v prípadoch, kedy poisťovne nesprávne posúdia,

že poškodený nemá nárok na poistné plnenie v celom rozsahu (resp. že poškodený má nárok na poistné
plnenie len v krátenej časti). V posudzovanom prípade tak žalobca nemal podľa žalovaného nárok na
úroky z omeškania zo žalovanej istiny, a to predovšetkým z dôvodu,
že žalovaný považoval samotný nárok uplatňovaní žalobcom na zaplatenie istiny vo výške 410,50 eur
za nedôvodný a neuznal ho v celom rozsahu, t. j. inak povedané, žalovaný v tomto prípade správne

posúdil, že žalobca ako právny nástupca poškodeného nemá nárok na poistné plnenie v pomernej časti
rovnajúcej sa sume 410,50 eur.
5. Napokon žalovaný namietal, že na to, aby mal poškodený v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č.
381/2001 Z. z. právo domáhať sa od poisťovateľa náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla,
je potrebné, aby poškodenému takýto nárok na náhradu nákladov

za prenájom náhradného vozidla nielen vznikol, ale taktiež aby poškodený tento nárok voči
poisťovateľovi aj uplatnil a preukázal. V danom prípade bol voči žalovanému nárok
na úhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla uplatnený a preukázaný až žalobcom, ktorý si
tento nárok uplatňoval z titulu právneho nástupníctva podaním zo dňa 14.06.2023,
a to až potom, ako malo dôjsť k postúpeniu nároku z poškodeného na žalobcu. Žalovaný bol preto

názoru, že v dobe, kedy malo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky dôjsť
k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu, poškodený voči žalovanej v zmysle ust. § 4 ods.
2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. nemal právo domáhať sa náhrady nákladov
za prenájom náhradného vozidla, keďže poškodený si voči žalovanému tieto náklady
pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky so žalobcom výslovne neuplatnil

a nepreukázal ich žalovanému. Postúpenie žalovaného nároku z poškodeného na žalobcu bolo v
rozpore s kogentným ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a zmluvu o postúpení pohľadávky preto
pre rozpor so zákonom treba považovať za absolútne neplatný právny úkon. Samotná skutočnosť, že
žalovaný z hľadiska korektnosti plnil čiastočne voči žalobcovi ako subjektu, ktorý v mene poškodeného
daný nárok uplatnil, ešte sama o sebe neznamená,

že žalovaný by bol býval týmto čiastočným plnením akýmkoľvek spôsobom uznal aj aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu v spore. Teda čiastočným plnením nároku nie sú v zmysle platnej právnej úpravy
spojené aj účinky uznania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prípadnom súdnom konaní.
6. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu tvrdeného žalobcom, ktorý považoval
za preukázaný. Na podklade tohto skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že

žaloba bola dôvodná len čiastočne. Citujúc ust. § 4 ods. 1 a 2, § 11 ods. 6, 7 a 8, § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z. z. a ust. § 442 ods. 1 a § 524 ods. 1 OZ súd prvej inštancie považoval za dôvodný nájom
náhradného motorového vozidla len za obdobie
od odovzdania poškodeného motorového vozidla do servisu, teda od 01.06.2023 do doby, keď bolo
poškodené motorové vozidlo opravené, teda keď ho poškodená obchodná spoločnosť mohla znova

objektívne využívať, čo bol deň 08.06.2023. Ak poisťovňa poskytla plnenie
za prenájom až do 09.06.2023, bolo poskytnuté ešte o deň dlhšie, než mohla poškodená obchodná
spoločnosť predmetné vozidlo vybrať z autoservisu a začať ho objektívne užívať. Len po túto dobu,teda od 01.06.2023 do 08.06.2023, nemožnosť užívania poškodeného motorového vozidla poškodenou
obchodnou spoločnosťou bola v príčinnej súvislosti
soškodou,ktorábolaspôsobenáprevádzkoumotorovéhovozidlapoistencažalovaného.Pokiaľžalujúca

strana argumentovala tvrdením, že poškodená obchodná spoločnosť nemohla vozidlo prevziať z
autoservisu po vykonaní opravy bez vystavenia krycieho listu a bez doručenia krycieho listu servisu, túto
argumentáciu opovažoval súd prvej inštancie
za nedôvodnú, keďže zo žiadneho ustanovenia OZ či zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej „ObZ“) nevyplýva oprávnenie vykonávateľa diela, teda opravy, zadržiavať vyhotovené dielo, teda

opravené motorové vozidlo v čase, keď pohľadávka na zaplatenie ceny motorového vozidla nebola ešte
splatná. Pokiaľ žalobca navrhoval ako dôkaz vyžiadať
a prečítať zmluvu o spolupráci, ktorú mal autorizovaný servis uzavrieť so žalovaným
a z ktorej mala vyplývať skutočnosť, že opravené motorové vozidlá nebudú vydávané bez vystavenia
krycieho listu, takýto dôkaz súd prvej inštancie odmietol, pretože takéto dojednanie bez účasti
poškodeného majiteľa motorového vozidla nezodpovedá žiadnemu zákonnému ustanoveniu a nemôže

zakladať záväzky v neprospech strany, ktorá nie je účastníkom takejto zmluvy. Navyše poškodený so
servisom, ktorému odovzdá vozidlo
na opravu, zakladá vlastnú zmluvu s najväčšou pravdepodobnosťou zmluvu o dielo, ktorej účastníkom
nie je žalovaný a skutočnosť, ako sa poškodený dohodne so servisom na vydaní motorového vozidla
po oprave motorového vozidla, nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Preto súd prvej inštancie žalobcovi

nepriznal sumu 330,- eur za 5 dní nájmu, teda za nájom prenajatého náhradného motorového vozidla
v období od 10.06.2023 do 14.06.2023. Na druhej strane ale priznal žalobcovi sumu 80,50 eur, teda
sumu, o ktorú bolo krátené poistné plnenie poisťovňou za tzv. opotrebenie - rozdiel technických hodnôt
pred najazdením
a po najazdení 845 km (72,05 eur) a zníženie 0,01 eur za 1 km (8,45 eur). Takéto krátenie považoval za

náležite nezdôvodnené a rozporné s dobrými mravmi. Pri dopravnej nehode,
pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo poškodeného postupcu, vznikla na vozidle škoda, ktorá
podľa presvedčenia súdu prvej inštancie nebola odstránená, alebo celkom nahradená ani dôsledným
vykonaním jeho opravy. Je totiž zrejmé, že každé havarované motorové vozidlo aj po vykonaní opravy
stráca na svojej všeobecnej hodnote, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že dopravnou

nehodou poškodené, aj keď neskôr opravené motorové vozidlá, sa na trhu predávajú ťažšie a za nižšiu
sumu, ako vozidlá nehavarované. Preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal ako dôvodnú sumu 80,50
eur.
7. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úroky z omeškania, súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou
žalobcu, ktorá vychádzala z rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, a to z nálezu Ústavného súdu

SR spis. zn. III.ÚS/309/2020 zo dňa 14.10.2021, ale aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR,
uvedených žalobcom. Žalovaný sa do omeškania dostal tak, ako uviedol žalobca v žalobe. V súlade
s uvedenými rozhodnutiami aj úd prvej inštancie zaujal právny názor, že špecifické ust. § 11 ods. 8
zákona č. 381/2001 Z. z. sa vzťahuje v prípade nároku na vznik omeškania v dôsledku nesplnenia
povinnosti poisťovateľa uvedenej v ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., avšak v prípade porušenia

povinnosti uvedenej v ust. § 11 ods. 7 je nutné aplikovať v prípade neposkytnutia poistného plnenia
v plnom rozsahu v tam uvedenej lehote ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z.. Ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré je vo vzťahu k OZ lex
specialis, nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia, a to aj v
prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. včas. Z

listu žalovaného o poskytnutí poistného plnenia adresovaného žalobcovi zo dňa 05.03.2023 vyplynulo,
že poisťovňa skončila šetrenie poistnej udalosti (keďže rozhodla o poskytnutí časti poistného plnenia),
a preto doba na poskytnutie poistného plnenia v plnom rozsahu poisťovni uplynula dňa 12.07.2023.
Dňom 13.07.2023 sa poisťovňa s poskytnutím časti poistného plnenia v sume 468,64 eur dostala do
omeškania. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie priznal žalobcovi nároky špecifikované vo

výroku I. rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.
8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a náhradu trov konania pomerne krátil. V spore
bol úspešnejší žalovaný, pričom z celkovo uplatneného nároku bol zaviazaný približne k 1/5-ine. Úspech
žalovaného potom predstavoval približne 4/5-iny celkovo uplatneného nároku. Čistý úspech žalovaného

je rozdiel medzi úspechom a neúspechom žalovaného a predstavoval 3/5-iny celkovo uplatneného
nároku. Len v takomto rozsahu súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a uložilžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 330,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 330,- eur od 13.07.2023 do zaplatenia a priznal mu proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %. Zároveň žalobca žiadal priznať mu proti

žalovanému aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
10. Žalobca odvodzoval ním produkované odvolacie dôvody z ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP,
ktoré konkretizoval tým, že považoval závery súdu prvej inštancie, že len po dobu
od 01.06.2023 do 08.06.2023 bola nemožnosť užívania poškodeného motorového vozidla poškodeným
v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poistenca

žalovaného. Súd prvej inštancie v podstate takto vylúčil zodpovednosť
za škodu vzniknutú poškodenému v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného,
a to absolútne nedôvodne s ohľadom na skutočnosti, ktoré nemožno poškodenému pričítať. Žalobca
argumentoval tým, že dôvod užívania náhradného vozidla poškodeným odpadol až ku dňu vydania
opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostalo do
jeho dispozície, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu SR č. k.

III.ÚS/602/2022-34 zo dňa 16.02.2023. Ústavný súd SR vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania
nájmu náhradného vozidla v uvedenom náleze vyslovil stotožňujúci sa názor s názorom odvolacieho
súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa
opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne definoval,

že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej
nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať
svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného
vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok.
Vzhľadom na uvedené nepriznanie uplatneného nároku žalobcovi v celej uplatnenej výške predstavuje

porušenie zásady „neminem laedere“ – nikoho nepoškodzovať. Žalobca bol tak toho názoru, že deň
ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť
nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto
nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis
pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne

prostredníctvomkrycieholistu.Momentvydaniaopravenéhovozidlapoškodenémutakzávisíodkonania
poisťovne, preto je daný ním uplatnený nárok voči žalovanému na náhradu nákladov
za prenájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise.
V posudzovanej veci poškodený užíval náhradné vozidlo od 01.06.2023
do 14.06.2023, t. j. nájom k náhradnému vozidlu bol skončený ešte pred ukončením šetrenia poistnej

udalosti a doručením krycieho listu žalovaným (ako vyplýva z predloženého dôkazu v konaní pred
súdom prvej inštancie - oznámenie o poistnom plnení zo dňa 20.06.2023), ale žalovaný priznal a
vyplatil nárok na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla len za 9 dní trvania
nájomného vzťahu, a to do 09.06.2023, napriek tomu, že sa opravené motorové vozidlo ku dňu
14.06.2023 nachádzalo v autoservise, pričom sa čakalo na skončenie prešetrovania poistnej udalosti

a doručenie krycieho listu zo strany žalovaného. Je nepochybné, že poškodený nemôže nijakým
spôsobom ovplyvniť dĺžku doby, po ktorú je poškodené vozidlo v autoservise, rovnako ako ani nečinnosť
žalovaného. Žalobca mal za to, že v konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené
motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy, pričom zdôraznil skutočnosť, že bol
to práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a kedy sa ocitol v situácii, kedy

nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise
bolo priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený nemal žiaden
dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie
opraveného motorového vozidla poškodenému umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným
partnerom poisťovne (žalovaného), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou

motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa, a to v súlade so záväzkami plynúcimi zo
vzťahu medzi autoservisom a žalovaným. Prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného dňom
zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol poškodený svoje motorové
vozidlo užívať, škodová udalosť je sanovaná až ku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené motorové
vozidlo opäť užívať, a to jeho vydaním zo strany autoservisu. Až k uvedenému momentu sa stáva ďalšie

užívanie náhradného vozidla neúčelným. Ak autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade nákladov
na opravu motorového vozidla, resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne, a žalobca preukáže,
kedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo
vrátené, ide o unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradnéhovozidla, a teda nároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. Postup autoservisu, ktorý je
zmluvnýmpartnerompoisťovne,privykonávaníopravymotorovéhovozidlaajehovracanípoškodenému
nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového

vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny,
ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Náhrada
nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie krycieho listu, je povinnosťou
poisťovne. Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým
je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah tak vzniká medzi autoservisom a poisťovňou, v prípade vzniku

nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre prípadné porušenie povinností autoservisu. Táto prípadná
zodpovednosťvšaknevylučujevecnúsúvislosťmedzipôsobenímprvotnejpríčiny,atoškodovejudalosti,
so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov
na prenájom náhradného vozidla pre nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným,
ktoré sa za účelom vykonania jeho opravy nachádza v autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je
adekvátnym dôsledkom protiprávneho konania, a to podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí

a skúseností. Čakanie na skončenie šetrenia poistnej udalosti žalovaným a krycí list tak spadá do
sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného
na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho
motorového vozidla. Okamih vykonania opravy poškodeného vozidla zo strany autoservisu vzhľadom
na okolnosti prejednávanej veci, i obdobných sporov, ktorými sú jednak existencia povinného zmluvného

poistenia, či zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a autoservisom, nemôže predstavovať skutočnosť,
ktorá objektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať a užívať ho. Poškodený totiž nemôže
užívať svoje opravované vozidlo, ktoré bol nútený dať do opravy autoservisu pre spôsobenie škody
na ňom poistencom žalovaného, po celú dobu zotrvania jeho opravovaného vozidla v autoservise,
ak táto doba nebola ovplyvnená porušením povinnosti zo strany poškodeného. V posudzovanej

veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná
poškodenému, práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného
vozidlo súvisela výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho
zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Poškodený
je vo vzťahu k žalovanému v oprávnenom očakávaní, že mu bude kompenzovaná škoda spôsobená

prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Záväzkový vzťah s poisťovňou je držiteľom
motorových vozidiel vnútený zákonom. Poškodený je momentom vzniku škody nútený komunikovať s
poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si kladie podmienky pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej
jej poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných autoservisov, s ktorými je v zmluvnom
vzťahu. Výberom iného autoservisu by poškodený podstupoval značné riziko pri uplatňovaní nároku

na náhradu škody voči poisťovni. Poškodený sa tak stáva „vazalom“ poisťovne pri výbere autoservisu.
Výberom autoservisu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou
a túto v plnej miere preberá autorizovaný servis, ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie
opravy, a to práve doručením krycieho listu. Krycí list predstavuje zabezpečenie úhrady nákladov za
vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je vydanie opraveného vozidla poškodenému. Vydanie

opraveného vozidla až doručením krycieho listu zo strany poisťovne musí predstavovať dohodu medzi
autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie krycieho listu nemalo opodstatnenie. Zo strany autoservisu
tak nejde o uplatnenie zádržného práva, ktoré súd prvej inštancie vyhodnocuje ako neoprávnené, a to
dokonca s dopadom na príčinnú súvislosť medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a konaním
poistenca žalovaného. Je potrebné si uvedomiť, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom

autoservise, nebyť konania poistenca žalovaného a inštrukcií poisťovne. V tejto súvislosti poukázal
žalobca na ust. § 560 OZ, resp. ust. § 326 ObZ, o synalagmatickom záväzku, ktoré podľa jeho názoru
vylučujú súdom prvej inštancie konštatované neoprávnené konanie autoservisu. V kontexte s odvolacou
argumentáciou poukázal žalobca na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/202/2020 zo
dňa24.11.2021,č.k.3Cob/86/2023-145zodňa18.10.2023aspis.zn.3Cob/94/2023zodňa15.11.2023,

Krajského súdu v Žiline spis. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024 spis. zn. 9Co/107/2023 zo dňa
26.03.2024, ako aj na označené rozhodnutia okresných súdov.
11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru dostatočným a presvedčivým
spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, podstatnými z hľadiska

rozhodnutia vo veci samej. V otázke posúdenia, dokedy má poškodený nárok na náhradu nákladov za
prenájom náhradného vozidla, sa žalovaný v plnej miere stotožnil s právnym posúdením súdu prvej
inštancie a zároveň poukázal na to,že vozidlo sa po zavŕšení jeho opravy dňa 08.06.2023 nachádzalo v servise už nie preto, že bolo
opravované, ale preto, že podľa jeho názoru bolo bez akéhokoľvek právneho dôvodu servisom
zadržiavané. Ako teda uviedol aj súd prvej inštancie poškodený odovzdaním vozidla do autoservisu

založil vlastný záväzkový vzťah s autoservisom, ktorého účastníkom nebol žalovaný, pričom autoservis
bol tak z titulu faktúry za opravu poškodeného vozidla oprávnený sa domáhať úhrady nákladov za
opravu poškodeného vozidla len voči poškodenému, a nie aj voči žalovanému ako poisťovateľovi.
Uvedené navyše potvrdil aj fakt, že faktúra za opravu poškodeného vozidla č. 3341230496 zo dňa
08.06.2023 bola vystavená na poškodeného, a nie na žalovaného. Je to na druhej strane práve výlučne

len a len poškodený, ktorý mal v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. priamy nárok
na náhradu uplatnených a preukázaných nákladov za opravu poškodeného vozidla voči žalovanému
ako poisťovateľovi, a nie autoservis. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal aj na to, že faktúra za
opravu v čase zavŕšenia opravy poškodeného vozidla ešte nebola ani splatná (až dňa 22.06.2023).
Medzi autoservisom a žalovaným v zásade neexistoval žiadny relevantný právny vzťah, na základe
ktorého by autoservis bol býval oprávnený nevydať poškodenému opravené vozidlo až do úhrady faktúry

za opravu poškodeného vozidla žalovaným, resp. do vystavenia krycieho listu žalovaným. Žalovaný
považoval tiež za bezpredmetnú a irelevantnú aj argumentáciu žalobcu, podľa ktorej by bol autoservis
oprávnený zadržiavať opravené vozidlo z titulu tzv. funkčnej synalagmy podľa ust. § 560 OZ, resp.
podľa ust. § 326 ObZ. V súvislosti s tým žalovaný poukázal na to, že opravené vozidlo je vlastníctvom
tretej osoby - poškodeného, a toto vozidlo je predmetom záväzkového vzťahu medzi autoservisom

a poškodeným, a nie predmetom zmluvy o obchodnej spolupráci medzi autoservisom a žalovaným,
ktorá viac menej len vo všeobecnej rovine (genericky) upravuje práva a povinnosti zmluvných strán.
Takéto zmluvné dojednanie, ktoré vydanie veci vo vlastníctve fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá nie
je účastníkom danej zmluvy, podmieňuje splnením určitej povinnosti niektorého z účastníkov takejto
zmluvy, nezodpovedá žiadnemu zákonnému ustanoveniu a nemôže zakladať záväzky v neprospech

vlastníka veci. Nevydanie opraveného vozidla autoservisom z titulu tzv. funkčnej synalagmy podľa
ust. § 560 OZ, by tak prichádzalo do úvahy len v rámci záväzkového vzťahu medzi autoservisom
a poškodeným, kedy by autoservis mohol podmieňovať vydanie opraveného vozidla poškodenému
úhradoufaktúryzaopravupoškodenéhovozidlazostranypoškodeného.Argumentáciužalobcutýkajúcu
sa bežnej obchodnej praxe v súvislosti s vydaním opraveného vozidla až po doručení krycieho listu

poisťovňou príslušnému autoservisu podľa žalovaného nemožno považovať za relevantný a účinný
prostriedok procesného útoku aj z toho dôvodu, že v danom prípade sa jednalo o občianskoprávny
vzťah, pričom na obchodné zvyklostí (resp. bežnú obchodnú prax) je v zmysle ust. § 2 ods. 2 ObZ
možné prihliadať len v obchodnoprávnych vzťahoch. Aj z povahy samotnej veci je vylúčené, aby za
účelne a nevyhnutne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla boli považované aj náklady,

kedy poisťovňa v súlade s jej zákonnými povinnosťami vyplývajúcimi jej z ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č.
381/2001 Z. z., po zavŕšení opravy poškodeného vozidla prešetruje opodstatnenosť nároku na náhradu
škody (ktorý práve spočíva v oprave poškodeného vozidla) a rozsah povinnosti poisťovne poskytnúť
poistné plnenie. Napokon žalovaný poukazoval
na to, že žalobca v odvolaní sám spochybnil svoju argumentáciu, týkajúcu sa vydania opraveného

vozidla poškodenému až po doručení krycieho listu autoservisu zo strany žalovaného, tvrdením, že
autoservis vydal poškodenému opravené vozidlo niekoľko dní pred tým (t. j. dňa 14.06.2023), než
žalovaný vôbec krycí list - oznámenie o poistnom plnení vystavil (t. j. dňa 20.06.2023).
12. Žalobca odvolaciu repliku nepodal a odvolaciemu súdu neboli doručené ani žiadne iné podania strán
produkované v odvolacom konaní.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu proti rozsudku
súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. bolo podané oprávneným subjektom
(§ 359 CSP) - súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech, keďže žalobu čiastočne zamietol a priznal
žalovanému proti nemu nárok na náhradu trov konania, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu,
ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm.

m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. vo
výrokoch II. a III., viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku II. v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.04.2024 podľa ust. § 388 CSP
zmenil tak,

že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 330,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 330,- eur od 13.07.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V odvolaním nenapadnutých výrokoch I. a IV. zostal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením zo dňa 19.04.2024 nedotknutý.14. Odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení otázky [§
365 ods. 1 písm. h) CSP] príčinnej súvislosti medzi vznikom škody (v podobe vynaloženého nájomného
za nájom náhradného vozidla v období od 09.06.2023

do14.06.2023)aprevádzkoumotorovéhovozidlaškodcu,ktoréhozodpovednosťzaškodubolapoistená
u žalovaného, za dôvodnú.
15.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil

nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a
napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
16. Ako vyplýva zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré strany nenamietali, vozidlo
poškodeného bolo prijaté autoservisom do opravy dňa 01.06.2023, pričom jeho oprava bola ukončená
dňa 08.06.2023, t. j. vozidlo bolo opravované 8 dní. Žalovaný v spore považoval
za nevyhnutný čas na opravu poškodeného vozidla dobu 8 dní, avšak poistné plnenie poskytol za

dobu o jeden deň dlhšiu (do 09.06.2023). Nájom náhradného vozidla poškodeným však trval nesporne
až do dňa 14.06.2023. Ako ďalej vyplýva z nesporných tvrdení žalobcu uvedených v konaní na súde
prvej inštancie, v období od 01.06.2023 do 14.06.2023 sa vozidlo poškodeného nachádzalo naďalej
v autoservise, a zároveň do dňa 14.06.2023 nebol žalovaným vystavený pre autoservis krycí list -
oznámenie o poistnom plnení (tento, ako uviedol žalovaný aj vo vyjadrení k odvolaniu, bol vydaný až

dňa 20.06.2023). Žalobca zároveň v žalobe tvrdil, že vozidlo nebolo poškodenému vydané, keďže nebol
autoservisu doručený krycí list, bez ktorého autoservis nevydá opravené vozidlo poškodenému.
17. Medzi stranami tak bola zásadne spornou otázka, či po vykonaní opravy poškodeného motorového
vozidla, ktorá bola ukončená dňa 08.06.2023, až do dňa 14.06.2023 (predtým ako autoservis odovzdal
poškodenému opravené motorové vozidlo po tom, ako mu žalovaný doručil krycí list), možno nájomné

za toto obdobie (od 08.06.2023, resp. 09.06.2023
do 14.06.2023) považovať za náklady vynaložené na nájom náhradného vozidla v príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou, keď opravené motorové vozidlo poškodeného servis podľa názoru žalovaného
(i názoru súdu prvej inštancie) zadržiaval poškodenému protiprávne.
18. Je notoricky známou, a tiež z vlastnej rozhodovacej činnosti v identických veciach je pritom

odvolaciemu súdu známa prax, že autoservis je zo strany poškodeného splnomocnený
na komunikáciu s poisťovateľom škodcu, keď poistné plnenie nežiada uhradiť na svoj účet, ale žiada,
aby cena opravy bola likvidovaná zo strany poisťovateľa škodcu (t. j. žalovaného) formou vydania
krycieho listu žalovaným (čo bolo nesporne aj nesporne v posudzovanej veci). V tejto súvislosti
odvolací súd akcentuje tú skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako poisťovateľ v oblasti

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a teda v rámci svojej
činnosti poskytuje poistné plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď nezriedka
poskytuje poistné plnenia
za škodu, ktorú zavinil jeho poistník (poistený) na motorovom vozidle poškodeného pri strete prevádzok
ich motorových vozidiel. Poškodenia motorového vozidla sa spravidla opravujú v opravovniach

- servisoch, s ktorými môže mať poisťovateľ ako „zmluvný partner“ osobitný (exkluzívny) vzťah,
premietnutý do poskytnutia určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu opravy motorového vozidla
poškodeného opravy, na čo slúži práve tzv. krycí list (oznámenie o poistnom plnení). Ako zmluvný
partner poisťovne má nepochybne skúsenosti s komunikáciou so žalovaným ohľadne poistných plnení
pri škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla s tým, že úhrada ceny opravy poškodeného

motorového vozidla je v takýchto prípadoch likvidovaná formou „krycieho listu“. Je tak zrejmé, že
poškodený vstupoval do právneho vzťahu s autoservisom založeného zmluvou o dielo s tým, že on
nebude uhrádzať cenu diela, a že úhrada ceny diela bude zabezpečená zo strany poisťovateľa škodcu, t.
j.žalovaného.Ouvedenomsvedčíajpostupsamotnéhoautoservisu,ktorýfaktúruzaopravumotorového
vozidla zaslal priamo žalovanému ako poisťovni škodcu. V kontexte uvedeného muselo byť žalovanému

zrejmé, že pri bežnom (očakávanom) chode udalostí bude predmetné motorové vozidlo poškodeného
vydané až po vydaní krycieho listu, prípadne úhrade fakturovanej sumy, teda že ukončenie tohto procesu
bude podmienené úhradou (prípadne zabezpečením úhrady, ktorú mal vykonať samotný žalovaný).
Argumentácia žalovaného potom prinajmenšom ignoruje existujúci faktický stav založený poškodeným
a autoservisom. Bol to práve žalovaný, ktorý po doručení faktúry autoservisom nevzniesol žiadne

námietky voči cene vykonanej opravy a bolo na ňom, či zrealizuje jej úhradu, alebo len doručí krycí list
autoservisu. V danom prípade to bol teda žalovaný, ktorý objektívne oddialil vydanie motorového vozidla
poškodenému.
19. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolaciemu súdu známa obchodná prax (odvolací súd nemána mysli obchodné zvyklosti podľa ust. § 1 ods. 2 veta tretia ObZ), že autoservis po vykonaní opravy
vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného povinného zmluvného
poistenia) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu

opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Podľa názoru odvolacieho súdu takáto prax autoservisov
nachádza v určitej miere oporu aj v existujúcich inštitútoch súkromného práva, a to zádržnom práve tak,
ako je prezumované ust. § 151s OZ. Zádržné právo vzniká na základe jednostranného právneho úkonu
zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci. Predpokladom na realizáciu jednostranného
právneho úkonu je existencia splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to,

že hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa, t. j. veriteľ má nad ňou faktickú
moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva napríklad pri zmluve o úschove,
zmluve o dielo (zmluve o oprave veci), ale aj pri uplatnení nároku
zo zodpovednosti za vady a podobne. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru
odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v

tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise
poisťovateľa škodcu a že splnomocní príslušný servis
na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to,
že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako
objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu a tento následne vykoná úhradu. Napriek

tomu, že žalovaný sa v posudzovanom spore snažil navodiť dojem, že on nijakým spôsobom
nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou
medzi poškodeným a zmluvným servisom (ako sa s ním stotožnil aj súd prvej inštancie), jeho
ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou
motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť

postaveniažalovaného(akopoisťovateľaškodcu),ktoréhosipoškodenýsámneurčuje,keďžepovinnosti
žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje
dovzťahusvymedzenýmrozsahomprávapovinnostíspoškodeným„nútene“vdôsledkuvznikupoistnej
udalosti (tak ako ich prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do
vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je

výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá
by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah) nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného
motorovéhovozidlapoškodenýmajvovzťahukdĺžkedobymedziukončenímopravymotorovéhovozidla
poškodeného a vydaním krycieho listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od
toho, či by bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela

nesystematicky, keďže dôvodnosť nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si
poškodený v rámci kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by
si potom poškodený „musel“ dojednať
so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové vozidlo
po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom napr. de

facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis pri uzatváraní
zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy zo
strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom
medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho-ktorého servisu zo strany
poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane

jednej a servisu
na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej) úvahy je potom potrebné o to viac nahliadať na
prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v partnerskom servise poisťovateľa škodcu
(tak ako to bolo nesporne aj v posudzovanom prípade). Odvolací súd má za to, že práve „partnerský“
vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho

listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi -
partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému
jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátila
nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného vozidla.
Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné

pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu cenu opravy
uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo
strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na
základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentáciažalovaného v intenciách uvedeného vyznieva jednostranne a nereflektuje na skutočnosť, že servis je
(vo všeobecnosti), či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, oprávnený zadržať motorové vozidlo do
vykonania úhrady opravy. Uvedená prax autoservisov nepochybne svedčí tiež o danosti tzv. funkčnej

synalagmy,
v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Odvolací súd potom v základe nevidí dôvod, aby zo strany
zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených
s nájmom náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, príp.
vydania krycieho listu.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej
súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou) a vznikom súvisiacej škody,
spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do realizácie úhrady
žalovaným, prípadne do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného, daná.
21. Zároveň odvolací súd dodáva, že je pravdou, že hypoteticky mohol faktúru za opravu vozidla zaplatiť
aj poškodený, ktorý by si tak mohol vozidlo v autoservise vyzdvihnúť už po reálnom ukončení opravy

dňa 08.06.2023. Pokiaľ by však aj poškodený disponoval určitou disponibilnou finančnou rezervou na
účely krytia náhodných udalostí (v danom prípade zodpovedajúcou cene opravy 2.222,05 eur s DPH,
resp. 1.851,71 eur bez DPH), nemožno podľa mienky odvolacieho súdu spravodlivo žiadať, aby túto
použil práve na (hoc dočasne) prekrytie nákladov škody škodovej udalosti zavinenej tretím subjektom.
Skutočnou otázkou však je, či aj bolo povinnosťou poškodeného postupovať takýmto spôsobom.

Odpoveď
na túto otázku pritom treba hľadať výkladom e ratione legis zákona č. 381/2001 Z. z. Konkrétne si treba
uvedomiť, že cieľom povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel je zabezpečenie prostriedkov
na zaplatenie škôd spôsobených iným na zdraví alebo
na majetku. Je teda namieste, aby škodu na majetku uhrádzala priamo poisťovňa bez toho, aby

sa vyžadovala aktivita poškodeného – najmä aktivita spočívajúca v použití vlastných prostriedkov
poškodeného na úhradu ceny za opravu motorového vozidla. Nakoniec - vzhľadom na to, že prevádzkou
motorových vozidiel vznikajú často škody relatívne vyššieho rozsahu, pre väčšinu populácie by bolo
zložité zaplatiť cenu za opravu vozidla a následne čakať, kým poisťovňa tieto výdavky refunduje.
22. Za absurdný považoval odvolací súd argument žalovaného, že práve skutočnosť,

že poškodený bez toho, aby mal k dispozícii svoje, už opravené, vozidlo, ukončil nájom náhradného
vozidla(dňa14.06.2023),nasvedčujetomu,žežalobcanepreukázalúčelnosťnájmunáhradnéhovozidla
(jeho potrebu) ako jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti poukazuje
odvolací súd na to, že žalovaný uznal nutnosť nájmu náhradného vozidla v období do 09.06.2023
tým, že uhradil náklady nájmu náhradného vozidla za obdobie od 01.06.2023 do 09.06.2023. Ako už

bolo spomenuté, účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže
opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla tak slúži na zabezpečenie
náhradnej veci za vec, ktorá je dočasne, v dôsledku škodovej udalosti, nespôsobilá na obvyklé užívanie.
V posudzovanom prípade nemohlo byť na ťarchu poškodeného, že sa rozhodol nevyužívať náhradné

vozidlo po celú dobu, po ktorú nemal k dispozícii svoje motorové vozidlo. Táto skutočnosť tak nie
je dôkazom neúčelnosti nájmu náhradného vozidla po dni 08.06.2023, ako sa to snažil prezentovať
žalovaný.
23. V nadväznosti na uvedené bol odvolací súd toho názoru, že nárok na náhradu škody zodpovedajúcej
nájomnému za náhradné vozidlo za dni od 10.06.2023 do 14.06.2023 v celkovej sume 330,- eur bol

uplatnený žalobcom dôvodne. Rovnako dôvodne (s odkazom na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie, pokiaľ ide o priznanie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 80,50 eur) bol
žalobcom uplatnený aj nárok na úroky z omeškania zo sumy 330,- eur. Stotožniac sa v plnom rozsahu
so skutkovým i právnym záverom súdu prvej inštancie o omeškaní žalovaného s poskytnutím poistného
plnenia

(k tomu viď odsek č. 85 odôvodnenia napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením súdu
prvej inštancie zo dňa 19.04.2024), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že základná úroková sadzba bola
ku prvému dňu omeškania žalovaného s plnením žalovaného nároku vo výške 4 %, odvolací súd dospel
k záveru, že žalobcovi vznikol v zmysle ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s ust. § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z. a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. nárok na úroky z omeškania zo

sumy 330,- eur od 13.07.2023 do zaplatenia. Preto odvolací súd, konštatujúc dôvodnosť odvolania
žalobcu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v spojení s opravným uznesením zo
dňa 19.04.2024 podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovisumu 330,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 330,- eur od 13.07.2023 do
zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
24. Odvolací súd zároveň podľa ust. § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania

na súde prvej inštancie. Žalobca bol v konaní napokon v celom rozsahu úspešný (jeho žalobe bolo
vyhovené v celom rozsahu), a preto mu proti v celom rozsahu neúspešnému žalovanému (§ 255 ods. 1
CSP) odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %.
25. Žalobca bol rovnako úspešný v celom rozsahu aj v odvolacom konaní, a preto mu odvolací súd
(rozhodujúc podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP) priznal podľa ust.

§ 255 ods. 1 CSP proti žalovanému i nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
26. O výške náhrady trov konania na súde prvej inštancie, ako i odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].