Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4Odi/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125202409
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščinová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125202409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščinovou v spore žalobcu: A. A., nar. XX.X.XXXX,

bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., právne zast. AK MAZANEC, s.r.o., so sídlom Metodova 3331/12, 080
01 Prešov, IČO: 53 494 920, proti žalovanému: A. A. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Prešov,
adresa na doručovanie E. XX, XXX XX C., o zrušenie oddlženia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 31.3.2025 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil
oddlženie žalovaného na základe uznesenia sp. zn.: 2OdK/792/2018.

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný ako dlžník a Študentský pôžičkový fond ako veriteľ
uzatvorili zmluvu č. 2922/2004 o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu v akademickom roku
2004/2005; v tejto zmluve žalobkyňa vystupovala ako ručiteľka. Pre neplnenie splátkových povinností
došlo k vymáhaniu dlžnej sumy v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/219/2011.
Proti žalovanému bola vedená exekúcia, v rámci ktorej exekútor vymohol od žalobkyne čiastku 2
133,74 eur. Žalobkyňa sa následne domáhala náhrady tejto sumy na Okresnom súde Prešov, ktorý dňa

18.7.2014 vydal platobný rozkaz č. k. 16Ro/142/2014-8. Platobný rozkaz bol z dôvodu nemožnosti jeho
doručenia žalovanému zrušený. Žalovaný bol dňa 05.10.2015 e-mailom informovaný o podaní žaloby,
na čo reagoval dňa 08.10.2015 tým, že uviedol britskú adresu a tiež uviedol, že žalobkyňa sa môže
postaviť do radu vo vymáhaní pohľadávky od bezdomovca a človeka bez majetku - toto vyjadrenie
považuje žalobkyňa za výsmešné a spoliehajúce sa na poskytnutie právnej ochrany z dôvodu navonok
prezentovaného statusu nemajetnej osoby. Dňa 10.03.2016 Okresný súd Prešov vydal rozsudok č. k.
19C/30/2015 – 50, ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2 133,74 eur a trovy

konania vo výške 127,50 eur. Žalovaný svoju povinnosť nesplnil.

2.1 Až po oslovení Centra právnej pomoci so žiadosťou o pomoc pri vymáhaní pohľadávky bola
žalobkyňa informovaná, že voči žalovanému prebehol konkurz, a to na základe uznesena Okresného
súdu zo dňa 10.03.2016, č. k. 19C/30/2015 – 50. O vyhlásení konkurzu nebola žalobkyňa informovaná.
Poukazujúcnaustanovenie§166gods.2zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciiaozmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba ako "ZKR"), žalovaný podľa názoru žalobkyne naplnil zákonné

predpoklady nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. b/ ZKR, keďže neuviedol v zozname
veriteľov fyzickú osobu, podľa § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR, keďže neuviedol dôležitú informáciu, podľa
§ 166g ods. 2 písm. f/ ZKR, keďže nebol platobne neschopný, podľa § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR,
keďžemalsnahupoškodiťveriteľa,podľa§166gods.2písm.lZKR,keďževčasepodanianávrhunemalcentrum hlavných záujmov na území Slovenskej republiky, ako aj podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR, nakoľko
dlžník po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností.

2.2 Žalobkyňa nebola informovaná o vyhlásení konkurzu v dôsledku konania žalovaného, ktorý v návrhu
na vyhlásenie konkurzu a jeho prílohách zjavne neuviedol veriteľa - fyzickú osobu, čím zamedzil
žalobkyni uplatniť si svoje právo a prihlásiť svoju pohľadávku riadne a včas do konkurzného konania.
Podľa žalobkyne bolo sporné, či bol žalovaný skutočne platobne neschopný, a či nemohol požiadať
o splátkový kalendár, ktorý by postupne plnil. V čase vyhlásenia konkurzu bol žalovaný mužom

v najproduktívnejšom veku, kedy bolo v jeho schopnostiach a možnostiach pracovať, a mať pravidelný
príjem. Z konania žalovaného, a to neinformovania žalobkyne o vyhlásení konkurzu, ignorovania
jej telefonických hovorov a správ, ignorovania jej osoby pri stretnutí na verejnom priestranstve,
ako aj spôsob jednania žalovaného voči súdu jasne vyplývala snaha žalovaného poškodiť žalobkyňu.
Žalovaný nevynaložil žiadnu snahu riešiť svoj dlh.

2.3 Na základe uvedeného mala žalobkyňa za to, že žalovaný zneužil inštitút oddlženia a protiprávne
požíva právnu ochranu. Tento názor podložila rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 22Cdo
1917/2004 (správne ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, pozn. súdu), podľa ktorého „za zneužití
výkonu práva lze považovat pouze takové jednání, jehož cílem není dosažení účelu a smyslu
sledovaného právni normou, nýbrž ktoré je v rozporu s ustálenými dobrými mravy vedeno přímym

úmyslem způsobit jinému účastníku ujmu“, a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 22Cdo
1567/2004 (správne ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, pozn. súdu), podľa ktorého „šikanou je
takový výkon práva, jehož jediným cílem je poškodit jiného. Jednání které je šikanózní anebo ktoré je
zneužitím práva, je v rozporu s dobrými mravy a proto mu lze odepřít ochranu.“

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pretože je postavená na úplne nesprávnom predpoklade,
nekorektných dátumoch a neexistujúcom skutkovom základe. Je pravda, že v minulosti čerpal
študentskúpôžičku,kuktorejboliručiteľmijehomatkaakrstnámamajehobrata(žalobkyňa).Dlhsplácali
ony, no nevie v akom pomere. Súd a následné splátky prebiehali niekedy okolo r. 2010. V tom čase bol
vo veľmi zlej sociálnej situácii, čo pramenilo z prostredia, z ktorého pochádzal. Toho si bola vedomá

aj žalobkyňa. Rodičia žalovaného prišli o byt, z piatich detí sa stali bezdomovci. Štyri z týchto detí
postupne skončili v zahraničí, pretože tu už nemali ako prežiť. Medzi nich patril aj žalovaný. Pre zlú
finančnú situáciu v r. 2013 odišiel do Veľkej Británie, kde si našiel prácu, a z výplaty riadne platil nájom
v Anglicku a živil partnerku s dcérou. V r. 2018 sa rozhodol vrátiť na Slovensko. Po návrate zistil, že ho
dobehli nielen staré, ale aj nové dlhy, pretože odchod do zahraničia nenahlásil. Celková dlžoba narástla

do takej miery, že by ju nikdy nedokázal splatiť. Na jeseň 2018 v súlade so svojím vedomím a svedomím
vyplnil a vydokladoval žiadosť o oddlženie; dňa 02.01.2019 ho súd oddlžil. Od toho momentu riadne
platil poistné, účty a už sa nedostal do dlhov. V r. 2020 založil spoločnosť s ručením obmedzeným. Nemá
žiaden majetok, a hoci dokáže zarobiť na seba aj rodinu, kvôli veľkým výdavkom (iba podnájom skoro
700,- eur) žije z mesiaca na mesiac.

3.1 Bolo pravdou, že v r. 2015 sa vyjadril , že je bezdomovec bez majetku. Reálne ním bol - človek
bez vlastného bývania, bez majetku, len s dlhmi. Nerozumie tvrdeniu žalobkyne, že išlo len o „navonok
prezentovaný status", pretože realita bola taká, že v zahraničí bol len preto, aby uživil seba a rodinu.
O tejto situácii žalovaná dokonale vedela - pozná sa s rodinnými príslušníkmi žalovaného, s ktorými

sa stretla.

3.2 Keď po návrate na Slovensko začal riešiť konkurzné konanie, obrátil sa žalovaný na súd, ktorý mu
poskytol zoznam všetkých exekúcií. Tento zoznam následne žalovaný uviedol vo svojej žiadosti, pričom
súčasťou zoznamu mala byť aj exekúcia žalobkyne. Nepamätal si, že by ju opomenul, a už vôbec nie

úmyselne. Ak žalobkyňa tvrdila, že o konkurze nevedela, žalovaný nevedel prečo tomu tak bolo. Správca
mu oznámil, že po rozhodnutí súdu budú všetci veritelia riadne oboznámení.

3.3 Žalovaný zároveň poukázal, že v žalobe je uvedený nesprávny dátum oddlženia, keď sa uvádza rok
2016 namiesto roku 2019, a preto žaloba vychádza z nepravdivého a nesprávneho skutkového základu.

Taktiež nevedel, o čom podľa žaloby údajne „uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, alebo nejakú
dôležitú informáciu zamlčal“. Vo svojom návrhu presne vykreslil svoju situáciu tak, ako bola. Nie je
pravda,ženebolplatobneneschopný.Nemalzámeraniškodiťaniznevýhodňovaťžalobkyňuoprotiiným
veriteľom. Svoje dlhy naozaj nemohol splatiť ani splátkovým kalendárom. V čase pôsobenia v Anglickuzarábal 1 000,- a neskôr 1 300,- libier mesačne, z ktorých platil nájom a živil seba aj rodinu. Preto
nerozumel narážke na to, že mohol pracovať a mať pravidelný príjem, nakoľko on pracoval, lenže jeho
príjem bol vzhľadom na okolnosti veľmi nedostatočný.

3.4 Žalovaný uviedol, že návrh podal na jeseň 2018, pričom žaloba nesprávne uvádza, že konkurz
prešiel v roku 2016, čo sa nikdy nestalo. K tomuto dátumu bol žalovaný už minimálne pol roka trvalo
na Slovensku, pričom od jari 2018 bol na Slovensku riadne prihlásený v poisťovniach, a dokonca bol
registrovaný na úrade práce. Na Slovensku mal vždy centrum právnych záujmov – mal tu partnerku

a dieťa, o ktoré sa staral, a chodieval na Slovensko pravidelne na dlhšie dovolenky, minimálne štyrikrát
ročne. Tvrdenie žalobkyne, že ju ignoroval, je lož. Nemal jej číslo, a svoje číslo jej nikdy neposkytol.
Žalovanému jeho matka, brat a sestra tvrdili, že hoci žalobkyňu stretli, tá si nikdy nepýtala jeho číslo či e-
mail. Žalobkyňu nevidel možno 15 rokov. V e-maile z r. 2015 patril dôvetok o bezdomovectve žalobkyni,
ktorá vedela, že žalovaný bol na tom zle, a pramenil z frustrácie. Podľa žaloby je práve v tomto e-maile
„jasný zámer poškodiť žalobkyni“, čo je však v ostrom kontraste s tým, že v e-maile píše, aby sudkyňa

rozhodla v prospech p. A.. Ani za 6 rokov žiadny majetok nenadobudol, a to, že v e-maile z r. 2015
napísal, že neplánuje na Slovensku budúcnosť, platilo len na tú dobu.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že vyjadrenie žalovaného považuje za zavádzajúce, založené
na nepravdivých a skreslených skutočnostiach, a že žalovaný svoje vyjadrenie opiera o skutočnosti,

ktoré sú nepodstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Žalovaným prezentovaná nevedomosť o tom, akým
dielom bol jeho dlh ručiteľkami splatený, len svedčí o ľahostajnom prístupe žalovaného k jeho záväzkom,
ktoré prenechal k úhrade tretiemu subjektu. Žalobkyňa zotrvala na tom, že žalovaný mal centrum
hlavných záujmov vo Veľkej Británii, čo potvrdil v samotnom vyjadrení. Skutočnosť, že kvôli vyhláseniu
konkurzu prišiel na Slovensko, požiadal o oddlženie a teoreticky na Slovensku po oddlžení aj zotrval,

nemá vplyv na to, že žalovaný nemal právo žiadať o oddlženie na Slovensku. Žalobkyňa upozornila
na výklad pojmu „centrum hlavných záujmov na Slovensku“ Centra právnej pomoci, ktorý uvádza
aj presný príklad kedy dlžník nemá centrum hlavným záujmom na Slovensku: „dlžník žije na Slovensku
prevažnú časť roka, má ekonomické, sociálne, rodinné väzby (Príklad: dlhodobo žijem a pracujem vo
Veľkej Británii, avšak trvalý pobyt a rodinu mám stále na Slovensku. Taktiež mám na Slovensku aj dlhy

a exekúcie, čo bolo dôvodom na môj odchod. Môžem absolvovať oddlžení na Slovensku? Nie. Bez
ohľadu na to, kde má osoba trvalý a prechodný pobyt, centrum hlavným záujmom a tej krajine, kde trávi
prevažnú časť roka a má na tú krajinu väzby, či už pracovné alebo ekonomické, sociálne a pod. V takom
prípade by bolo potrebné informovať sa o možnostiach a podmienkach absolvovanie oddlžovacieho
konania vo Veľkej Británii)."

4.1 Žalovaný vedel, že žalobkyni vznikol nárok požadovať náhradu za plnenie poskytnuté jeho veriteľovi,
avšak voči žalobkyni sa stal nekontaktný, vyhýbal sa jej a svoj dlh nikdy neuhradil. Bolo zarážajúce,
že žalovaný uviedol, že súčasťou príloh k návrhu na vyhlásenie konkurzu mala byť aj exekúcia
vedená v prospech žalobkyne, a že si nepamätá, aby práve túto opomenul uviesť. Je povinnosťou

žalovaného uviesť v prílohách návrh na vyhlásenie konkurzu všetkých veriteľov. Chyba v označení
dátumu vyhlásenia konkurzu nemení nič na tom, že žalovaný neuviedol žalobkyňu ako svojho veriteľa,
dôsledkom čoho žalobkyňa nemala vedomosť o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, a teda si
nemohla uplatniť svoje veriteľské právo a prihlásiť pohľadávku do konkurzu. Poukazujúc na ust.
§ 166g ods. 2 písmeno b/ ZKR mala žalobkyňa za to, že žalovaný ju úmyselne opomenul uviesť

medzi svojimi veriteľmi, čím mal nepoctivý zámer. Správny dátum vyhlásenia konkurzu v roku 2019
svedčí len v prospech žalobkyne, a to v kontexte príchodu žalovaného na Slovensko za účelom
oddlženia, kdežto centrum jeho záujmov bolo vo Veľkej Británii. Žalovaný sám uviedol, že vo Veľkej
Británii mal zarábať 1 000,- až 1 300,- libier mesačne, a je nelogické, aby žalovaný odišiel pracovať
do zahraničia na niekoľko rokov od svojej rodiny kvôli tomu, aby zarábal príjem, ktorý sám označil

ako nedostatočný. Žalovaný sa mohol domnievať, že žalobkyňa bude napádať jeho nepoctivý zámer
už v čase vyhlásenia konkurzu, a tak ju mohol chcieť ponechať v nevedomosti, v tichosti si prejsť
konaním o oddlžení, čo sa mu aj podarilo. E-mail z r. 2015 svedčí nie iba o arogantnom prístupe
žalovaného, ale obsahuje aj nevhodnú narážku na stav žalobkyne, keď sa vyjadril, aby súd rozhodol
v prospech žalobkyne, aby „dostala vytúžený papier“ a „následne sa môže postaviť do radu vo vymáhaní

pohľadávky od bezdomovca a človeka bez majetku.“ Žalovaný síce mohol na území Slovenska pôsobiť
ako bezdomovec, avšak centrum jeho záujmov bolo vo Veľkej Británii. Žalovaný svoje vyjadrenie o
centre jeho hlavných záujmov na Slovensku žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Žalovaný
nepreukázal, že mal poctivý zámer, a nepredložil jediný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia.4.2 Žalobkyňa zotrvala na tom, že žalovaný nevynaložil žiadnu snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich
schopností a možností. Konanie žalovaného sa javilo ako účelové zneužitie práva, pričom nemožno

opomenúť, že žalovaný nepreukázal, že by mal záujem uhradiť svoj dlh voči žalobkyni, resp. že by sa
snažil riešiť vzniknutú situáciu a akýmkoľvek spôsobom sa so žalobkyňou dohodnúť. Ani teraz neuviedol
možnosť riešenia situácie, ktorým by žalobkyni vrátil to, čo jej dlží. Na otázku posúdenia platobnej
neschopnosti dlžníka nemožno hľadieť len z formálneho hľadiska. Je nevyhnutné preskúmať a preveriť
majetkovú situáciu dlžníka v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, a tiež skutočnosť, či tento

neplatil svoje dlhy z dôvodu vlastného subjektívneho rozhodnutia, a nie z objektívnych dôvodov, ktoré
úmyselne nezapríčinil. Žalovaný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pracoval v zahraničí,
a tak existujú dôvodné pochybnosti o jeho platobnej neschopnosti.

5. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že žaloba bola svojimi argumentmi postavená na tom,
že ku konkurzu došlo v čase, kedy pracoval v Anglicku, hoci on sám dokázal, že sa tak stalo až

02.01.2019, kedy už trvale žil a pôsobil na Slovensku. Na Slovensko sa vrátil v r. 2018, zostal tu,
a minimálne v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu mal centrum záujmov na Slovensku -
s Veľkou Britániou už mesiace nemal žiadne väzby. Vo Veľkej Británii sa zdržiaval len pracovne, a
od apríla 2018 túto krajinu nikdy nenavštívil. Centrum hlavných záujmov mal vždy na Slovensku. V čase
svojho pracovného pobytu vo Veľkej Británii žila na Slovensku jeho partnerka a dieťa – mal tu teda tie

najužšie rodinné väzby. Na dieťa posielal peniaze, a pravidelne partnerku s dieťaťom navštevoval. Aj
počas pracovného pobytu vo Veľkej Británii navštevoval lekárov na Slovensku, a nikdy si od žiadneho
nevypýtal kartu, aby zdravotnú starostlivosť vyhľadával v zahraničí. Trvalé bydlisko žalovaného bolo
vždy na Slovensku, v zahraničí býval len v prenájme. Taktiež nikdy neuvažoval o zmene občianstva,
hoci na to mal nárok. Centrum hlavných záujmov žalovaného potvrdili aj úrady, keďže od 09.05.2018

bol registrovaný na úrade práce, a poberal podporu v nezamestnanosti, čím aj úrad práce na základe
dokladov jasne určil, že centrum jeho záujmov bolo na Slovensku - inak by mu dávku v nezamestnanosti
nepriznali, a poslali by ho žiadať ju do Británie. Veľkú Britániu natrvalo opustil v apríli 2018, a až zhruba
pol roka po jeho trvalom usadení sa na Slovensku požiadal Centrum právnej pomoci o oddlženie. Preto
nerozumie argumentácii, že v čase, keď už dlho nemal s Veľkou Britániou nič spoločné, mal by tam mať

centrum hlavných záujmov.

5.1 Podľa žalovaného žalobkyňa zabudla, že pri žalobe na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer
je dôkazné bremeno na strane žalobcu, nie na strane žalovaného. To znamená, že je to žalobca,
ktorý má preukázať dôkazmi, že v čase konkurzu žalovaný nežil na Slovensku, čo je zjavná nepravda.

Dňa 28.03.2018 si žalovaný objednal prepravu všetkých vecí z Veľkej Británie na Slovensko, čím sa
dokázateľne dlhodobo chystal natrvalo sa z Veľkej Británie odsťahovať. Následne dňa 15.04.2018
bol jeho posledný pracovný deň, pričom pracovná zmluva bola ukončená k dátumu 29.04.2018
kvôli čerpaniu dovolenky. Dňa 21.04.2018 odletel z Británie a nikdy sa tam nevrátil. Návrh na oddlženie
podal dňa 16.10.2018.

5.2ŽalovanýponahliadnutídospisuOkresnéhosúduPrešovsp.zn.2OdK/792/2018zistil,ževzozname
veriteľov je vyslovene uvedená fyzická osoba A. A. - táto informácia je voľne dostupná. V návrhu uviedol
všetky exekúcie, a vpísal 15 osôb a subjektov, čo samo osebe dokazuje, že nemohol mať nepoctivý
zámer. Po zavŕšení konkurzu navštívil ohľadom svojich ďalších povinnosti správcu JUDr. Vladimíra

Babina, ktorý ho uistil, že pre žalovaného sa vyhlásením konkurzu všetky úkony skončili a správca
zabezpečí oznámenie o úpadku všetkým exekútorom a veriteľom. To je dôkaz toho, že v celej záležitosti,
a aj po nej, žalovaný plne spolupracoval, nič nechcel zatajiť, a vynaložil to najväčšie úsilie, aby celý
proces prešiel podľa zákonných požiadaviek. Ako úpadca bol verejne publikovaný v Obchodnom
vestníku.Procesoddlženiajeverejnýadostupnýprekaždého,apretoneexistovalamožnosť,abyprešiel

tajne. V žalobe o zrušenie oddlženia je dôkazné bremeno na strane žaloby, ktorá musí dokázať, že išlo
o údajný nepoctivý zámer. Podaná žaloba však nepriniesla žiadny fyzický dôkaz, a naopak, argumentuje
domnienkami, vymyslenými dátumami, nesprávnou chronológiu, a to bez dôkazov na podporu svojich
tvrdení.

6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením vyjadrení strán
sporu, skutočností známych z verejných registrov a stranami predložených listinných dôkazov, najmä
Zmluvou č. 2922/2004 o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu v akademickom roku 2004/2005,
rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 29C/219/2011 z 22.02.2012, Platobným rozkazom Okresnéhosúdu Prešov č. k. 16Ro/142/2014 – 8 z 18.7.2014, uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 19C/30/2015
– 39 z 13.10.2015, e-mailovou komunikáciou z 5.-8.10.2015, rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k.
19C/30/2015 – 50 z 10.3.2016, výpisom z Obchodného vestníka č. 8/2019, Potvrdením Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny, výpisom z Centrálneho registra exekúcií, životopisom dlžníka, zoznamom
veriteľov, e-mailovým potvrdením prijatia objednávky z 28.3.2018, potvrdením o ukončení pracovnej
činnosti v anglickom jazyku, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

7.OkresnýsúdPrešovuznesenímč.k.2OdK/792/2018-18zodňa2.1.2019vyhlásilkonkurznamajetok

dlžníka A. A. D., ustanovil správcu JUDr. Vladimíra Babina, vyzval veriteľov dlžníka, aby prihlásili svoje
pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, v základnej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu,
a súčasne oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto
konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 8/2019 zo dňa 11.1.2019.

8. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 12.1.2019. (§§ 167a ods. 3, 199 ods. 9 ZKR)

9. K vyhláseniu konkurzu a oddlženiu žalovaného v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod
sp. zn. XXXX/XXX/XXXX došlo na základe návrhu, podloženého žiadosťou žalovaného ako dlžníka,
obsahujúcou jeho vyhlásenie zo dňa 16.10.2018 o jeho platobnej neschopnosti a o tom, že do tohto

stavu sa nepriviedol úmyselne; že pri preberaní záväzkov sa nespoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť
oddlžením; že nemal snahu poškodiť svojich veriteľov a zvýhodniť niektorého veriteľa; že na území
Slovenskej republiky má centrum hlavných záujmov; a že všetky vyššie ním uvedené údaje sú pravdivé
a úplné. Podľa predloženého životopisu spísaného žalovaným bola adresa jeho trvalého pobytu E. XX,
C.. Do mesiaca apríl 2018 bol zamestnaný vo Veľkej Británii, a v čase spísania životopisu (16.10.2018)

bol nezamestnaný, uchádzač o zamestnanie a poberateľ sociálnych dávok. Dosiahol vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v odbore história, jeho zdravotný stav bol dobrý. K popisu svojej životnej
situácie uviedol, že počas štúdia sa dostal do dlhu, keď študentskú pôžičku kvôli nedostatočným
príjmom nesplácal. Nízky príjem viedol k neplateniu odvodov, a v tejto nepriaznivej situácii sa objavili
tiež pohľadávky voči dopravnému podniku, pôžičkovým spoločnostiam a telefónnym operátorom. Aby

uživil rodinu, odišiel do zahraničia, avšak príjmy pokryli len réžiu živobytia, dlhy ostali. Od návratu žil
v podnájme, bol nezamestnaný a nemal žiadny majetok. V zozname veriteľov zo dňa 14.12.2018 (pod
číslom podania 9200398371 pre klienta A. D.) žalovaný uviedol ako veriteľa A. A. s uvedením jej dátumu
narodenia a adresy. V danom čase bolo podľa indikatívnej informácie z centrálneho registra exekúcii,
generovanej dňa 14.12.2018, voči dlžníkovi vedených 9 exekučných konaní.

10. Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2025 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla,
že dohľadala upovedomenie podľa § 166c ods. 1 písm. a/ ZKR, ktoré jej bolo doručené, a ktoré
na pojednávaní poskytla k nahliadnutiu. Tým došlo k ustáleniu skutočnosti, že ako veriteľ dlžníka bola
zo strany správcu konkurznej podstaty upovedomená o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v

konaní vedenom Okresným súdom Prešov sp. zn. 2OdK/792/2018, a to listom zo dňa 2.12.2020.

11. Medzi sporovými stranami bolo nesporné, že pohľadávka žalobkyne voči žalovanému bola
judikovanározsudkomOkresnéhosúduPrešovč.k.19C/30/2015–50zodňa10.03.2016,právoplatným
dňa 05.05.2016, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2 133,74 eur a trovy konania

na súdnom poplatku vo výške 127,50 eur, a to do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. Jednalo
sa o nárok žalobkyne ako ručiteľky pôžičky, ktorá za žalovaného splnila na základe exekučného titulu
dlh v rozsahu 2 133,74 eur, pričom podľa § 550 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ručiteľ,
ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

12. Z listín týkajúcich sa priebehu uplatňovania nároku žalobkyne voči žalovanému vyplynulo,
žeplatobnýrozkazvydanýdňa18.07.2014OkresnýmsúdomPrešovpodč.k.16Ro/142/2014–8nebolo
možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, čo viedlo k jeho zrušeniu uznesením č. k. 19C/30/2015 - 39
zo dňa 13.10.2015. Súd na e-mailovú adresu žalovaného zaslal dňa 05.10.2015 informáciu o podaní
žaloby s výzvou, aby žalovaný obratom súdu oznámil adresu svojho terajšieho pobytu za účelom

doručenia žaloby, listinných dôkazov a iných súdnych písomností.

13. Žalovaný odpovedal na e-mailovú výzvu súdu dňa 08.10.2015 tým, že prostredníctvom e-mailu
oznámil svoju britskú adresu. Poprosil o rozhodnutie na základe zákona v čo najkratšom možnom čase,a uviedol, že konania sa nezúčastní, na Slovensku prakticky nemá trvalý pobyt, nezdržiava sa tam a
ani tam neplánuje budúcnosť, má zablokované všetky účty, a nevlastní tam žiaden majetok. Istý čas
oficiálne býval na E. XX, C., hoci v skutočnosti tam nebol a nepreberal poštu. Za jediný záväzok k územiu

považoval svoju dcéru. V závere dodal, že „tieto informácie môžete poskytnúť ešte stále slečne A.,
pokojne rozhodnete v jej prospech, nech dostane vytúžený papier. Následne sa môže postaviť do radu
vo vymáhaní pohľadávky od bezdomovca a človeka bez majetku."

14. Žalobkyňa vrámci svojho výsluchu vypovedala, že exekútor ju oslovil, lebo nemohli nájsť žalovaného

a jeho mamu. Splatila všetko, čo mala, a cez centrum riešila všetky dlhy, oddlženie. Snažila sa vymáhať
to, čo požičala. Exekútor sa jej ozval v roku 2013, keď nevedel nájsť žalovaného ani jeho mamu.
Nemala vedomosť o tom, kedy sa žalovaný vrátil na Slovensko. Nepamätala si ako sa dostala k jeho
e-mailovej adrese, keďže je to už 10 rokov, no žalovaného kontaktovala e-mailom, a nejaká reakcia
tam bola. Na súdne konanie v r. 2015 sa žalovaný nedostavil. Poslednú informáciu o tom, kde sa
zdržiaval žalovaný mala z r. 2013. Skontaktovala sa s jeho mamou, ale potom sa žalobkyni vyhrážal

otec žalovaného. Keď prišiel papier o vyhlásení konkurzu, nevedela, o čo sa jedná - vysvetlili jej to
až v Centre právnej pomoci. O tom, či sa v priebehu r. 2018 žalovaný nachádzal na území Slovenskej
republiky alebo Veľkej Británie nemala žiadne dôkazy.

15. Žalovaný vypovedal, že na konci r. 2018 mal zablokované všetky účty, nemohol sa v tom čase

zamestnať. V súčasnosti podniká, žije slušne. Zo Slovenska odišiel 12.01.2013. V zahraničí žila jeho
sestra, ktorá ho oslovila, aby prišiel za ňou a švagrom. Na Slovensku býval v najlacnejšej ubytovni,
a keď si zháňal prácu, odmietali ho s argumentáciou, že je prekvalifikovaný. V tom čase mal nulový
príjem a priateľka iba rodičovský príspevok. V čase, keď si ešte bral pôžičky, mal nízky plat, takže dlhy
nezvládal splácať. V r. 2012 jeho rodičia prišli o byt, tým pádom stratil trvalé bydlisko. Partnerka s dcérou

odišli žiť k jej rodičom. On býval po ubytovniach, ktoré mu splácali iní. Nevedel, aký mal príjem v čase,
keďvznikoljehodlhvočižalobkyni.Myslelsi,žetúpôžičkusplácalajehomama,aažneskôrsadozvedel,
že to splácala žalobkyňa. V čase súdneho konania bol už 3 roky v Anglicku, a bol sklamaný z toho,
že hoci v Anglicku pracuje, aj tak si nedokáže dostatočne zarobiť. Z príjmu okolo 1 200,- až 1 300,-
libier platil nájom, ktorý sa postupne navyšoval až do výšky zhruba tisíc libier. Peniaze posielal taktiež

svojej partnerke. Od druhého roka mohol dostať prémie, ale tie záviseli od ďalších okolností. Peniaze
išli aj na letenky, keď cestoval za rodinou na Slovensko alebo keď partnerka s dieťaťom išli za ním. V r.
2015 - 2016 s partnerkou rozmýšľali, či neostanú v Británii, ale nakoniec sa rozhodli, že sa vráti. E-
mail z 08.10.2015 napísal z frustrácie, pričom v tom čase rozmýšľal, že v Anglicku ostane. Napokon si
aleuvedomil,žeanivoVeľkejBritániitoniejeružové.Otom,žežalobkyňakontaktovalajehopríbuzných,

a že sa jej otec vyhrážal, sa dozvedel až teraz. Otec zomrel pred dvoma rokmi. Je zvláštne, že ho
žalobkyňa nekontaktovala, keďže na Slovensku bol žalovaný už nejaký čas, a žalobkyňa stretávala jeho
brata a sestru, ktorí mali na neho kontakt.

16. Súd nemal v dostatočnej miere za preukázané, že by sa žalovaná inak ako prostredníctvom

súdneho konania z r. 2015 pokúsila akokoľvek kontaktovať žalovaného, čo by viedlo k možnosti prijať
záver o účelovom ignorovaní jej výziev a účelovom sa vyhýbaní plneniu svojich záväzkov. Žalovaný
poprel vedomosť o pokusoch o kontaktovanie zo strany žalobkyne a uviedol vlastné tvrdenia o tom,
že žalobkyňa stretávala jeho príbuzných, ktorý mu neposkytli žiadne informácie o pokusoch o kontakt
so žalovaným. Od žalovaného tak za daných okolností nemožno požadovať preukázanie negatívnej

skutočnosti (kontinuálne ignorovanie žalobkyne). V spore neboli produkované také dôkazy, ktoré by
presvedčivo svedčili tomu, že žalovaný sa pred podaním návrhu na oddlženie účelovo a po dlhší čas
vyhýbal plneniu svojich záväzkov a že mu jeho finančná situácia (aj s ohľadom na nevyhnutné výdavky
a plnenie vyživovacej povinnosti, ktoré žalobkyňa nespochybňovala) uhrádzanie týchto záväzkov
dovoľovala.

17. V spore žalovaný predložil potvrdenie o ukončení pracovnej činnosti v anglickom jazyku z 21. mája
2018, ktorým preukazoval, že k dátumu 29.04.2018 ukončil svoju pracovnú činnosť vo Veľkej Británii.
Táto skutočnosť zhodne vyplynula aj zo životopisu dlžníka, ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie
konkurzu, vypracovaného a podaného prostredníctvom Centra právnej pomoci na príslušný súd. Z

potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. zo dňa 25.06.2025 vyplynulo, že žalovaný v období
od 09.05.2018 do 18.11.2018 vrátane, ako aj v období od 31.03.2020 do 08.12.2020 vrátane, bol riadne
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.18. Podľa e-mailu z 28.03.2018 spoločnosť UK kuriér potvrdila prijatie objednávky prepravy zásielky (4
krabice a i., váha: 60) z Veľkej Británie na Slovensko.

19. V Obchodnom vestníku č. 54/2021 zo dňa 19. 03. 2021 zverejnil správca konkurznej podstaty JUDr.
Vladimír Babin vo veci F. A. A. D. podľa § 167v ZKR oznámenie o zrušení konkurzu z dôvodu, že
konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu vedeného pod sp. zn. 2OdK/792/2018.

20. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia

oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

21. V zmysle § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so

šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie
alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, (a) v čase
odo dňa účinnosti tohto zákona (27.03.2020, pozn.) do 30. apríla 2020 neplynú, (b) ktoré uplynuli po 12.
marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti

tohto zákona. Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie
alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, (a) v čase
odo dňa účinnosti tohto zákona (19.01.2021, pozn.) do 28. februára 2021 neplynú, (b) ktoré uplynuli po
31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona.

22. Na základe vyhlásenia žalobkyne o tom, že bola správcom konkurznej podstaty úpadcu listom
zo dňa 02.12.2020 informovaná v zmysle § 166c ods. 1 písm. a/ ZKR, súd dospel k záveru, že
žalobkyňa je veriteľom, ktorý bol dotknutý oddlžením žalovaného na základe uznesenia Okresného
súdu Prešov sp. zn. 2OdK/792/2018. Predmetným uznesením bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz

dňom 12.01.2019, pričom s prihliadnutím na zákonné prerušenie plynutia lehôt bol návrh žalobkyne na
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer podaný na súd v zákonnej lehote.

23. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,

najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo
inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry
zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti

opätovne zaradil.

24. Podľa § 166g ods. 2 písm. b/, c/ f/, h/ a l/ ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
b/ v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na

drobných veriteľov sa neprihliada,
c/ v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
f/ v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na

okolnosti musel vedieť,
h/ zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
l/ dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

25. V zmysle čl. 3 ods. 1 a čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a RADY (EÚ) 2015/848 z 20. mája
2015 o insolvenčnom konaní sa má za to, že právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského
štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčnékonanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich
záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. V prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že
centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa

uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia
šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Súd, na ktorý
bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa
článku 3.

26. Podľa § 166g ods. 3, 4 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti. Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer
u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku,
má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť,

ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

27. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“), prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrh na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov

a hmotnoprávne námietky.

28. Súd po preskúmaní skutkového stavu dospel na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení
k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zistený skutkový stav nesvedčí o nepoctivom zámere dlžníka, ktorý
by odôvodňoval zrušenie jeho oddlženia.

29. Pre vyhovenie návrhu na zrušenie oddlženia z dôvodu nepoctivého zámeru je rozhodujúce,
aby žalobca uniesol nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnostiam,
ktoré odôvodňujú záver o absencii poctivého zámeru dlžníka. Žalobca teda musí tvrdiť a preukázať
konkrétne okolnosti, z ktorých vyplýva, že dlžník pri svojom oddlžení nekonal s poctivým zámerom.

Posúdenie poctivosti zámeru vychádza najmä zo správania dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie
a po rozhodnutí o oddlžení; súd pritom prihliada aj na časové súvislosti. Nepoctivé konanie, ak je
bezprostredné alebo kontinuálne, je silným indikátorom nepoctivého zámeru, zatiaľ čo izolované a
vzdialené konanie má nižšiu dôkaznú hodnotu. Nepreukázanie týchto skutočností žalobcom vedie k
neúspechu sporu, a to bez ohľadu na to, či dlžník v postavení žalovaného tvrdil a preukázal svoj poctivý

zámer .

30. V prípade prejednávanej veci súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa bola v prílohe
návrhu žalovaného na oddlženie dostatočne konkrétne označená ako veriteľ – fyzická osoba. O
vyhlásení konkurzu bola žalobkyňa informovaná oznámením podľa § 166c ods. 1 písm. a/ ZKR.

31. V spore nedošlo k preukázaniu dôvodnosti návrhu na zrušenie oddlženia, keď žalobkyňa
nepreukázala, že by žalovaný v čase podania návrhu na oddlženie na súd nemal na území Slovenskej
republiky centrum hlavných záujmov v zmysle Európskeho parlamentu a RADY (EÚ) 2015/848 z 20.
mája 2015 o insolvenčnom konaní. Skutočnosť, že žalovaný v e-maile adresovanom súdu v r. 2015

deklaroval úmysel zotrvať vo Veľkej Británii, nemala pre posúdenie stavu rozhodného pre konkurzné
konanie zásadný význam, najmä vzhľadom na výrazný časový odstup, počas ktorého mohol žalovaný
svoje rozhodnutie zmeniť. O návrate žalovaného z Veľkej Británie na Slovensko nemala žalobkyňa
informácie. Vykonané dôkazy však osvedčili, že žalovaný najneskôr k 28.03.2018 začal s prípravami
svojho návratu, keď prijal potvrdenie objednávky na prepravu väčšej zásielky. V práci zotrval do

15.04.2018, následne čerpal dovolenku až do ukončenia pracovného pomeru ku dňu 29.04.2018,
pričom už 21.04.2018 odletel z Veľkej Británie. Po príchode na Slovensko sa zaevidoval na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadosť o oddlženie adresoval Centru právnej pomoci dňa 16.10.2018,
a po spracovaní podkladov k vyhláseniu konkurzu centrom dňa 14.12.2018 bol návrh na vyhlásenie
konkurzu doručený príslušnému konkurznému súdu, ktorý o oddlžení žalovaného rozhodol. Keďže

predchádzajúci pobyt a pracovná činnosť v zahraničí nevylučuje existenciu centra hlavných záujmov na
území Slovenskej republiky v čase podania návrhu na oddlženie, najmä ak sa po návrate dlžník reálne
usadil a vytvoril tu osobné a ekonomické väzby. V okolnostiach prejednávanej veci bolo zrejmé, že po
návrate na územie Slovenskej republiky si žalovaný trvalo upevnil svoje osobné a ekonomické väzby,pričom jeho návrat nebol formálny a ani krátkodobý. Tieto skutočnosti, ktoré svedčia o stabilnom pobyte,
rodinnom zázemí a reálnej snahe obnoviť pracovné väzby na Slovensku, neboli v spore vyvrátené, a
preto súd uzavrel, že v čase podania návrhu na oddlženie sa centrum hlavných záujmov žalovaného

nachádzalo na území Slovenskej republiky.

32. Podľa názoru súdu rovnaké okolnosti prípadu vytvárajú presvedčivý obraz poctivého zámeru
žalovaného pri racionálnom riešení jeho nepriaznivej finančnej situácie, ktorá začala už študentskou
pôžičkou z r. 2004. Sociálne a rodinné pomery žalovaného, jeho nízky príjem, resp. neskoršia úplná

absencia príjmu, ho viedli k hľadaniu zamestnania v zahraničí. Napriek tomu, že vo Veľkej Británii získal
pravidelný príjem, tento bol použitý na úhradu nákladov bývania, plnenie vyživovacej povinnosti voči
dieťaťu a na náklady spojené s cestovaním medzi Slovenskom a Veľkou Britániou. Tieto skutočnosti
žalobkyňa nespochybňovala, avšak poukazovala na hypotetickú možnosť vyššieho príjmu, ktorý by
umožnil riadne plnenie záväzku voči nej, a to bez toho, aby túto možnosť konkretizovala vo vzťahu k
osobe žalovaného. Súd konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný kedykoľvek v minulosti

dosahoval vysoký príjem, ani že vzhľadom na jeho osobné skúsenosti a kvalifikáciu mohol reálne
takýtopríjemdosiahnuť.Zatýchtookolnostísúdpovažujeobjektívnunedostupnosťdostatočnéhopríjmu,
presun do zahraničia a v dôsledku nezlepšenia sociálnej situácie návrat na Slovensko, a následné
využitiezákonnýchforiempodporyzarozumnékonaniemotivovanéreálnounemožnosťouplniťzáväzky,
nie za prejav nepoctivého zámeru.

33. Súd posúdil aj otázku účelovosti návratu žalovaného na územie Slovenskej republiky, teda či bol
motivovaný výlučne snahou dosiahnuť oddlženie v režime právnej úpravy Slovenskej republiky. Zo
samotnej časovej súvislosti medzi návratom žalovaného a podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
však nebolo možné vyvodiť nepoctivý zámer žalovaného, keďže účelovosť v zmysle § 166g ZKR musí

byť preukázaná konkrétnymi okolnosťami svedčiacimi o zneužití inštitútu oddlženia. V posudzovanom
prípade sa žalovaný po návrate trvalo zdržiaval na Slovensku, upevnil si osobné aj ekonomické väzby
a jeho pobyt nebol formálny a ani krátkodobý.

34. V čase podania návrhu na oddlženie mal žalovaný obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky,

kde bol od 09.05.2018 evidovaný príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač
o zamestnanie. Žalobkyňa nepreukázala opak ani neprodukovala dôkazy spochybňujúce návrat
žalovaného na Slovensko, či poberanie dávok, ktoré deklaroval už v návrhu na oddlženie. Hoci
žalobkyňa videla nepoctivý zámer žalovaného v samotnej existencii jeho príjmov vo Veľkej Británii
a v hypotetickej možnosti jeho ďalšieho zárobku, uvedené vzhľadom na celkovú sociálnu situáciu

žalovaného nebolo spôsobilé viesť k záveru o nepoctivom zámere žalovaného, keďže v spore
absentovali konkrétne dôkazy o úmyselnom vyhýbaní sa vyššiemu príjmu s cieľom poškodiť veriteľov.

35. V tomto smere súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní poctivého zámeru je treba hodnotiť správanie
žalovaného/dlžníka v čase podania návrhu, pričom sa zohľadňujú aj udalosti majúce blízku väzbu

k tomuto obdobiu. Prejavy z minulosti nemožno vytrhávať z časového skutkového kontextu, a ich vplyv
na celkový zámer musí byť posudzovaný s ohľadom na aktuálnu situáciu. Poukazovanie na komunikáciu
žalovaného z r. 2015 ako údajný dôkaz o jeho nepoctivosti nie je dôkazom, že by žalovaný
dlhodobo alebo systematicky konal s cieľom poškodiť veriteľov či vyhýbať sa svojim povinnostiam.
Vyjadrenia z minulosti, hoci môžu pôsobiť necitlivo, nevylučujú poctivý zámer pri podaní návrhu

na oddlženie.

36. Pokiaľ ide o možnosť riešenia úpadku formou splátkového kalendára, z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaný v období bezprostredne predchádzajúcom podaniu návrhu na oddlženie,
ako aj v čase jeho podania, už nedisponoval pravidelným príjmom, ktorý by mu objektívne umožňoval

plniť splátkový kalendár pri súčasnom zachovaní základných životných potrieb. Teoretická existencia
alternatívneho spôsobu riešenia úpadku ešte neznamená, že jeho nevyužitie zakladá nepoctivý zámer,
nakoľko možnosť voľby závisí nielen od subjektívneho rozhodnutia dlžníka, ale aj od objektívnych
okolností a reálnej vykonateľnosti vzhľadom na príjmové a majetkové pomery dlžníka.

37. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
o opodstatnenosti návrhu na zrušenie oddlženia žalovaného, a preto žalobu zamietol v celom rozsahu.38. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania súd rozhodol v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami tak,
že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, keďže v dôsledku
zamietnutia žaloby bol v spore v celom rozsahu úspešný. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval
v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/65/2017 zo dňa
30.5.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6Cdo 222/2016 zo dňa 23.3.2017, podľa ktorého musí v ňom byť
uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania.

42. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Prešov, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 355 a § 356 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)