Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoCsp/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122263798
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122263798.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Vladimíra Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci
žalobcu A. B., s miestom podnikania C. D. XXX/XX, E. F.: XXXXXXXX zastúpeného JUDr. Ľubomírom
Ivanom, advokátom so sídlom Námestie SNP 41, Zvolen IČO: 42197821, proti žalovanej G. H. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, J. H., zastúpenej JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom so sídlom

Vajnorská 20, Bratislava, o zaplatenie 11.835, 32 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. VK-2Csp/95/2022-424 zo dňa 23. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Čiastočné späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k.
VK-2Csp/95/2022-424 zo dňa 23. septembra 2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec
č.k. VK-2Csp/95/2022-491 zo dňa 22. júla 2025 v časti výroku I. o zaplatenie sumy 7.922,35 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.922,35 € od 17.10.2024 do zaplatenia z r u š
u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. VK-2Csp/95/2022-424 zo dňa 23. septembra
2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. VK-2Csp/95/2022-491
zo dňa 22. júla 2025 vo zvyšnej časti výroku I. p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. VK-2Csp/95/2022-424 zo dňa 23. septembra

2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. VK-2Csp/95/2022-491
zo dňa 22. júla 2025 vo výroku III. mení nasledovne:
III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 33,88 % v lehote troch
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. VK-2Csp/95/2022-424 zo dňa 23. septembra 2024 Okresný súd

Lučenec (ďalej aj len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 7.922,35 € spolu s 5% ročne zo sumy 7.922,35 € od 02.03.2022 až do zaplatenia
a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), vo zvyšku súd žalobu zamietol (II.
výrok) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 51,6% do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania (III. výrok) a štátu proti žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,4% a voči žalovanej v rozsahu 51,6 % (IV. výrok).

Uznesením č.k. VK-2Csp/95/2022-491 zo dňa 22. júla 2025 súd prvej inštancie opravil výrok I. rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. VK-2Csp/95/2022-424 zo dňa 23. septembra 2024 tak, že správne
znie, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.922,35 € spolu s úrokom z omeškania vovýške 5% ročne zo sumy 7.922,35 € od 02.03.2022 až do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
1.1 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podaným návrhom

na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
11.835,32 € spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.835,32 € od 04.01.2022 do zaplatenia
titulom zaplatenia ceny objednaných prác zmysle faktúry č. XX/XX zo dňa 03.01.2022. Žalovaná mu
napriek viacerým výzvam dlžnú sumu neuhradila.
1.2 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 23.03.2022 pod sp. 41Up/236/2022 vydal

platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu
zaplatiť žalobcovi istinu 11.835,32 €, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 11.835,32 € od 04.01.2022
do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 1.430,57 €. Žalovaná prostredníctvom
svojho právneho zástupcu podala voči vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že nárok
uplatnený návrhom na vydanie platobného rozkazu žalobcom čo do výšky istiny neuznáva a výslovne
popiera tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu, že si všetky svoje povinnosti

splnil riadne a včas a vykonal práce tak, ako sú špecifikované vo faktúre a v súpise z vykonaných prác.
1.3 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a
zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia § 517 ods. 2, § 580, § 581 ods. 1, § 631, § 632 a
§ 634 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.02.2013 a § 147 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
1.4 Súd prvej inštancie v konaní skúmal, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o dielo
v zmysle § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo či je na vzťah potrebné aplikovať ustanovenie
§ 451 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Dospel k záveru, že medzi stranami sporu

došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, nakoľko medzi nimi bola preukázaná dohoda o predmete
diela, teda, že predmetom rekonštrukcie bude byt číslo X, v bytovom dome na ulici I. XX J. J. H..
Žalovaná tvrdila, že mali dohodnutý termín dňa 31.07.2021, túto skutočnosť potvrdil svojou svedeckou
výpoveďou jej priateľ K. L.. Svedkyňa H. M., matka žalovanej a taktiež aj brat žalovanej svedok K. M.
mali v tomto smere len sprostredkovanú informáciu od žalovanej. Súd prvej inštancie tieto výpovede

nepovažoval za vierohodné, nakoľko išlo o priateľa žalovanej (K. L.) a matku a brata žalovanej (H.
M., K. M.), teda o osoby blízke žalovanej. Preto mal súd za to, že nebolo preukázané, že by termín
dodania diela bol dohodnutý. Práce sa realizovali od apríla 2021 do septembra 2021, pričom žalovaná
žalobcu vyzvala, aby už v prácach nepokračoval s tým, že uviedla, že od zmluvy odstúpila. Je síce
pravdou to, že objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo

nebudevykonanériadne,akzhotoviteľneurobínápravuanivposkytnutejprimeranejlehote(§642ods.2
Občianskehozákonníka),avšaksprihliadnutímnato,ženebolopreukázané,žebyboldohodnutýtermín
dodania diela, nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu zmluvy v zmysle tohto zákonného ustanovenia.
1.5Vzhľadomnaskutočnosť,žemedzistranaminedošlokdohodeocenediela,bolopotrebnéposkytnúť
primeranú cenu (§ 634 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na spornosť výšky ceny za dodané dielo,

súd potom ustanovil do konania znalkyňu F. N. L. z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. Znalkyňa predložila znalecký posudok
č. XX/XXXX zo dňa 30.10.2023, v ktorom vyčíslila hodnotu prác na rekonštrukcii predmetného bytu
v sume 9.027,44 € vrátane DPH. Po námietkach k znaleckému posudku zo strany žalobcu, týmto
námietkamvyhovelastým,žehodnotuprácupravilanasumu9.902,93€.Súdprvejinštanciesastotožnil

s námietkou žalovanej v tom zmysle, že hodnota rekonštrukčných prác stanovená znalkyňou nemá
zahŕňať aj DPH, pretože žalobca nie je platcom DPH a nemá pridelené ani IČ DPH. Súd prvej inštancie
uzavrel, že cena diela predstavuje sumu 7.922,35 € (9.902,93 € – 20% DPH 1.980,58 €).
1.6 Podaním označeným ako vzájomná žaloba zo dňa 14.10.2022, žalovaná uplatnila voči žalobcovi
titulom náhrady škody sumu 1.050,00 €. Tento svoj nárok si uplatnila na základe toho, že žalobca porušil

zákonom stanovenú povinnosť a nevydal jej potvrdenie o prevzatí objednávky, pričom v žalobe tvrdil,
že vykonal práce riadne a včas. Tvrdila, že práce včas v dohodnutom termíne žalobcom dokončené a
odovzdané neboli. S prihliadnutím na to, že nebolo preukázané, že by bol dohodnutý čas odovzdania
diela, súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaná nemá nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorá bola
uplatnená na započítanie.

1.7 Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že práce boli vykonané vadne, tu súd prvej inštancie poukázal
na to, že zmluva o dielo v Občianskom zákonníku neobsahuje samostatnú úpravu zodpovednosti za
vady za vykonané dielo a je potrebné aplikovať všeobecnú úpravu obsiahnutú v § 499 a nasl., kde je
formulovaná úprava zo zodpovednosti za vady pri odplatných zmluvách. Keďže rekonštrukčné prácev byte žalovanej začali v apríli 2021, ukončené boli v septembri 2021 a žalovaná nepreukázala, že by si
u žalobcu riadne uplatnila nárok zodpovednosti za vady v zmysle § 504 Občianskeho zákonníka, pričom
by presne špecifikovala vady diela a ako sa vady prejavujú, súd prvej inštancie dospel k záveru, že

nárok žalobkyne na vytknutie prípadných vád diela zanikol, keďže tak neurobila bez zbytočného odkladu
potom, čo mala možnosť si vykonané práce prezrieť, najneskôr však do 6 mesiacov.
1.8 Preto potom súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pokiaľ ide o zaplatenie sumy 7.922,35 € istiny a
vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol a taktiež ani nepristúpil k započítaniu nároku žalovanej voči
žalobcovi na náhradu škody.

1.9 Keďže v konaní však nebolo preukázané, že faktúra bola žalovanej riadne doručená, súd prvej
inštancie ustálil omeškanie žalovanej len odo dňa uplynutia lehoty, ktorá jej bola stanovená v pokuse
o zmier pred podaním žaloby (zo dňa 22.02.2022), zásielka doručená žalovanej 24.02.2022, lehota na
plnenie bola určená do 01.03.2022, teda v omeškaní bola žalovaná od 02.03.2022. Preto potom súd
prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na úrok z omeškania od 02.03.2022, ktorého výška
bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 určená podľa

základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, t.j. vo výške
5% ročne zo sumy 7.922,35 € od 02.03.2022 až do zaplatenia. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu
ako nedôvodnú zamietol.
1.10 O náhrade trov konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V
predmetnom spore si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 11.835,32 €, pričom mal úspech v časti týkajúcej

sa zaplatenia sumy 7.922,35 € a bol taktiež úspešný v časti týkajúcej sa uplatnenej započítacej námietky
vo výške 1.050 €, teda žalobca mal úspech v rozsahu 75,80 %. Žalovaná mala úspech v rozsahu 24,2
%. Žalobca mal teda voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,6% (75,80% - 24,2%).
K žiadosti žalovanej, aby súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi tieto nebudú
priznané (zrejme v zmysle ustanovenia § 257 CSP), uviedol, že je síce pravdou to, že žalobca porušil

svoje povinnosti voči žalovanej ako spotrebiteľovi tak, ako to bolo uvádzané žalovanou, no na druhej
strane je potrebné zohľadniť aj to, že odvtedy, ako právny zástupca žalobcu doručil žalovanej pokus o
zmier, táto vedela o tom, že žalobca si voči nej uplatňuje zaplatenie sumy 11.835,32 €. Keďže žalovaná
mala za to, že žalobcovi neprináleží celá suma s prihliadnutím na to, že tvrdila, že sa dohodli na zaplatení
sumy 8.052,25 € (tvrdila, že práce neboli ukončené), nič jej nebránilo v tom, aby žalobcovi zaplatila

aspoň časť sumy, o ktorej si myslela, že má na ňu nárok, pričom tak neurobila takmer tri roky. Preto by
nebolo spravodlivé, aby žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznaný nebol.

2. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Žiadala, aby odvolací

súd výroky I. a III. napadnutého rozsudku zmenil tak, že jej bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 6.872,35 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu v časti o zaplatenie istiny 1.050,00
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.922,35 € od 02.03.2022 až do zaplatenia
zamietne a žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie neprizná.
Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

2.1 Napadnutý rozsudok považovala vo výroku I. za vecne nesprávny a vychádzajúci z nesprávneho
právneho posúdenia veci a z nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Zotrvala na svojom tvrdení,
že zhotovenie diela bolo dohodnuté v termíne do 31.07.2021, čo potvrdil aj svedok K. L.. Zo svedeckej
výpovede svedka K. M. vyplynulo, že aj pred ním sa žalovaná vyjadrovala tak, že prerábanie bytu sa
malo dokončiť do 31.07.2021. Súd prvej inštancie podľa nej pochybil, pokiaľ na tieto svedecké výpovede

uvedených svedkov neprihliadal s odôvodnením, že ide o jej blízke osoby. Namietla, že žalobca svoje
tvrdenie, že dielo pre žalovanú vykonal riadne a včas jej ho odovzdal, ničím nepreukázal.
2.2 Ďalej argumentovala, že predmetom diela bola rekonštrukcia, nešlo o zhotovenie diela na počkanie a
žalobca ako dodávateľ bol povinný žalovanej ako spotrebiteľovi vydať potvrdenie o prevzatí objednávky
podľa § 632 Občianskeho zákonníka,

ktoré malo obsahovať označenie predmetu diela ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie
diela a čas jeho zhotovenia. Tým, že žalobca ako dodávateľ si nesplnil túto svoju povinnosť
a nevydal jej ako objednávateľovi potvrdenie o prevzatí objednávky, zvýhodnil svoje postavenie v tomto
spotrebiteľskom spore oproti žalovanej, ktorej súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vytkol, že
nepreukázala, že by sa so žalobcom dohodla na termíne dokončenia diela a preto neprihliadol ani na

jej procesnú obranu - kompenzačnú námietku. Za takéhoto stavu mohla žalovaná dohodu so žalobcom
o termíne vykonania diela
preukazovať len výsluchom svedka K. L., ktorý bol osobne prítomný pri
dojednávaní podmienok zmluvy o dielo, čo aj urobila, no na tento dôkaz sa rozhodol súdprvej inštancie neprihliadnuť z dôvodu, že ide o osobu blízku žalovanej (o priateľa
žalovanej), čím súd prvej inštancie podľa nej zvýhodnil žalobcu. Súd prvej inštancie
mal na uvedený výsluch svedka prihliadať, a keďže tak neurobil, zaťažil tým konanie inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
2.3 Namietla, že súd prvej inštancie ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikoval
nedostatočne, pretože v spojení s ním mal na skutkový stav aplikovať aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ktoré sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, konkrétne § 10a ods. 1 písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z. a § 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalobca bol
pred uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy povinný jasným a zrozumiteľným spôsobom jej oznámiť ako
spotrebiteľovi lehotu, do ktorej sa zaväzuje poskytnúť službu (zhotovenie rekonštrukcie predmetného
bytu), a preto súd prvej inštancie podľa nej nemohol bez ďalšieho prihliadnuť na vznesenú obranu
žalobcu,ktoroupopreltvrdeniežalovanej,žezrekonštruovanýbytmalpodľavzájomnejdohodyodovzdať
žalovanej do dňa 31.07.2021. Za takéhoto stavu jej nemohol súd prvej inštancie vytknúť, že neuniesla

dôkazné bremeno o tom, že medzi ňou a žalobcom bol dohodnutý termín, do ktorého mala byť
rekonštrukcia bytu vykonaná. Hoci medzi sporovými stranami nebola uzatvorená písomná zmluva
o dielo, mal súd prvej inštancie aplikovať i § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, zmyslom ktorého
je ochrániť spotrebiteľa od neprijateľných zmluvných podmienok, ktorými sa obmedzuje spotrebiteľovi
prístup k dôkazom a prenášať na spotrebiteľa dôkazné bremeno, ktoré by mala podľa práva, ktorým

sa riadi zmluvný vzťah niesť iná zmluvná strana, v tomto prípade žalobca ako dodávateľ. Konanie
dodávateľa, ktorým zamedzí spotrebiteľovi preukázanie podstatného obsahu zmluvného záväzku
nemôže taktiež požívať právnu ochranu a nemôže byť vyhodnotené na prospech dodávateľa, že zhotovil
a odovzdal riadne a včas dielo spotrebiteľovi, pretože spotrebiteľ nepreukázal opak.
2.4 Považovala za nemysliteľné, aby žalobca v postavení silnejšej strany sporu - dodávateľa sa vďaka

porušovaniu svojich zákonných povinností dostal do výhodného postavenia v súdnom spore oproti
slabšej strane sporu - žalovanej, ako spotrebiteľovi, tým že na žalovanú súd prenesie bremeno
dokazovania tých skutočností, ktoré mali vyplynúť z informačnej povinnosti a z potvrdenia, ktoré mal
povinnosť vydať žalobca žalovanej. Pokiaľ súd prvej inštancie za takéhoto stavu neuznal a neprihliadal
na vznesenú kompenzačnú námietku žalovanou, ktorou sledovala započítanie jej pohľadávky na

náhradu škody, ktorá jej vznikla voči žalobcovi tým, že žalobca nezhotovil dohodnuté dielo v dohodnutom
čase, následkom čoho
musela uhradiť ďalšie nájomné za náhradné ubytovanie, ide podľa nej zjavne o nesprávne právne
posúdenie veci.
2.5 Za dôkaz toho, že došlo k porušeniu dohodnutého času zhotovenia diela i to, že od zmluvy o

dielo odstúpila potom, čo žalobcovi poskytla primeranú lehotu do 30.09.2021 na dokončenie prác,
v ktorej žalobca neurobil nápravu. Odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalovanej nebolo medzi
stranami sporné, žalobca toto odstúpenie rešpektoval, keď vo vykonávaní diela ďalej nepokračoval
a pracovníkom, ktorých prostredníctvom dielo zhotovoval, dal pokyn, aby byt opustili, odniesli z bytu
náradie a žalobca jej odovzdal kľúče od bytu. Žalobca sa nikdy nedomáhal u žalovanej toho, aby mu

žalovaná umožnila v diele pokračovať z dôvodu, že by odstúpenie žalovanej od zmluvy o dielo považoval
za neplatné.
2.6 Rozsudok považovala v časti odôvodnenia uvedeného v bode 34. za nepresvedčivý a arbitrárny.
Poukázalanato,žeužkodporupredložilae-mailovúsprávuzodňa10.1.2022zaslanúžalobcovi,vktorej
si uplatnila zľavu z ceny tak, že žiadala, aby jej žalobca vyúčtoval sumu 5.000.00 € za nedokončené dielo

s vadami, pričom konkrétne uviedla, v čom spočívajú aj vady nedokončeného diela. Súd prvej inštancie
sa však s týmto dôkazom v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal, a preto je jeho rozhodnutie v
tejto časti absolútne nepresvedčivé a podľa nej aj nesprávne.
2.7 Namietla aj právne posúdenie žalobou uplatneného nároku ako nárok na zaplatenie primeranej ceny
diela, pretože podľa nej mal súd prvej inštancie na skutkový stav aplikovať § 642 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a nárok žalobcovi priznať ako sumu za práce už
vykonané do zrušenia zmluvy o dielo odstúpením žalovanej, ktorú sa podarilo zistiť až
na základe znaleckého dokazovania v súdnom spore a rozhodnutím súdu, a preto s jej
zaplatením sa nemohla žalovaná dostať ani do omeškania skôr, ako by o nej rozhodol
súd, a preto súd prvej inštancie nemal žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania

priznať. Pokiaľ aj súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie primeranej ceny diela,
nemohol žalobcovi priznať aj úrok z omeškania od 02.03.2022 až do zaplatenia, pretože žalovaná ku dňu
02.03.2022 nepoznala primeranú cenu (nedokončeného a neodovzdaného diela), na ktorej zaplatenie
vzniká naviac nárok (pokiaľ nie je dohodnuté inak) až skončením diela podľa § 634 ods. 2 Občianskehozákonníka. Primeranú cenu (nedokončeného) diela súd zistil a určil až v súdnom konaní na základe
znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie preto podľa nej pochybil pokiaľ žalobcovi priznal aj úrok
z omeškania od 02.03.2022 až do zaplatenia, keď žalobca dielo neskončil a keď žalovaná po prvýkrát

sa dozvedela výšku priemernej ceny diela až z výroku napadnutého rozsudku, a preto ju objektívne
nemohla skôr ani zaplatiť.
2.8 Súd prvej inštancie podľa žalovanej nesprávne právne posúdil aj nárok žalobcu
na náhradu trov konania, keď ju zaviazal povinnosťou, aby žalobcovi zaplatila trovy konania v rozsahu
51,6%. Súd prvej inštancie mal podľa nej otázku náhrady trov konania žalobcu v danom prípade posúdiť

podľa § 257 CSP a nemal priznať právo na náhradu trov konania
žalobcovi, hoci bol sčasti v konaní úspešný. V danom prípade podľa nej
existujú dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by súd právo na náhradu trov konania
žalobcovi nemal priznať. Súd prvej inštancie mal brať zreteľ na povahu tohto sporu, ktorým bol
spotrebiteľský spor s ochranou slabšej strany sporu - žalovanej ako spotrebiteľa, na podiel oboch
strán na vzniku a priebehu sporu a to i s ohľadom na postoj strán sporu (postoj žalovanej, ktorá

sa snažila so žalobcom pred podaním žaloby dohodnúť a predísť tak súdnemu sporu, ako aj postoj
žalobcu, ktorý na telefonáty žalovanej nereagoval, stav nedokončeného diela a chybne vykonané práce
popísané žalovanou ho nezaujímali a nevynaložil žiadnu snahu sa so žalovanou dohodnúť na vyriešení
úhrady sumy za nedokončené práce dohodou a ani jej na e-mail zo dňa 10.1.2022 žiadnym spôsobom
nereagoval.) Ďalej mal súd prvej inštancie podľa nej prihliadať aj na množstvo porušených ustanovení

zákona zo strany žalobcu, ktorými boli porušené práva žalovanej ako spotrebiteľa. Okrem toho mal
prihliadnuť aj na jej osobu, ktorá bola v predmetnom spore spotrebiteľom, nepodnikateľom a ekonomicky
slabším subjektom. Taktiež mal prihliadať na osobité okolnosti tohto prípadu, kedy si žalovaná ako
spotrebiteľ objednala u žalobcu ako dodávateľa rekonštrukciu bytu v jej vlastníctve, do ktorého sa
mala záujem čo najskôr nasťahovať a uspokojiť svoju potrebu bývania a za čas do vykonania diela si

musela zabezpečiť platené náhradné bývanie. Vzhľadom na osobitnosti tohto prípadu považovala za
neprimerane tvrdé, aby znášala povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania.
2.9 Odhliadnuc od uvedeného, namietla, že súd prvej inštancie nesprávne určil rozsah nároku na
náhradu trov konania žalobcu, keď do predmetu konania zahrnul aj procesnú obranu žalovanej -
kompenzačnú námietku vo výške 1.050,00 €, ktorá nemá povahu vzájomnej žaloby podľa § 147 ods. 2

CSP, ale má povahu len prostriedku procesnej obrany, ktorá sa nestáva predmetom konania, o ktorom
by súd mohol zvlášť výrokom rozhodnúť. Preto pokiaľ súd prvej inštancie pri úspechu žalobcu prihliadal i
na kompenzačnú námietku vznesenú žalovanou vo výške 1.050,00 €, nesprávne právne posúdil rozsah
úspechu žalobcu, pretože kompenzačná námietka sa nestala predmetom konania, o ktorom by mohol
súd zvlášť rozhodovať. Správny postup pri (ňou namietanej nesprávnej) aplikácii § 255 ods. 2 CSP

mohol byť však len taký, že súd prvej inštancie mohol vychádzať pri určení úspešnosti strán sporu len z
predmetusporu,tedaztohočohosažalobcavsporedomáhal,t.j.zaplateniasumy11.83532€akonečný
úspech žalobcu by činil len 33,88 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa s odvolaním žalovanej v celom rozsahu nestotožňuje,

podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie so všetkými skutočnosťami uvedenými v konaní riadne
vysporiadal a na základe týchto riadne vo veci rozhodol. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je
podľa neho v celom rozsahu správne, nakoľko tento sa náležite vysporiadal so všetkými skutočnosťami
tvrdenými v konaní a rovnako aj so spornými skutočnosťami, pričom na riadne a spravodlivé rozhodnutie
využil všetky dôkazné prostriedky a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.

3.1 V prvom rade poukázal na to, že dňa 16.10.2024 došlo k úhrade istiny priznanej mu napadnutým
rozsudkom vo výške 7.922,35 € zo strany žalovanej. Na základe uvedeného zobral žalobu v rozsahu
istiny vo výške 7.922,35 € a v rozsahu nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 7.922,35 € od 17.10.2024 do zaplatenia, späť. Vo zvyšnej časti zotrval na podanom návrhu o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.922,35 € od 02.03.2022 do 16.10.2024.

Úhradusumyžalovanoupovažovalza uznaniunároku,ktorýsivočižalovanejvrámcikonaniauplatňoval
v rozsahu sumy 7.922,35 €.
3.2 Čo sa týka vyjadrení žalovanej, že je slabšou stranou sporu – spotrebiteľom, a vo veci konajúci
súd na uvedené neprihliadol s tým, že jej neposkytol náležitú pomoc, nezohľadnil jej postavenie a
zaťažil ju dôkazným bremenom, s týmto v celom rozsahu nesúhlasil. Podľa neho v prípade, že sa

strana nechá zastúpiť advokátom, ktorý predstavuje kvalifikovanú právnu pomoc, stráca postavenie
slabšej strany sporu a § 296 CSP sa neaplikuje. Z uvedeného teda vyplýva, že sa následne nebude
uplatňovať vyšetrovací princíp, ale začne sa uplatňovať prejednací princíp, a teda každá strana sporu
na preukázanie svojich tvrdení navrhuje dôkazy a znáša dôkazné bremeno sama za seba.3.3 Ohľadom otázky trov konania sa vo veci konajúci súd vyjadril v bode 40. rozhodnutia, v ktorom
vysvetlil postup, ktorým postupoval pri určení náhrady trov konania. Vo veci konajúci súd zohľadnil nielen
sumu 7.922,35 €, ale taktiež aj sumu započítacej námietky vo výške 1.050 €, nakoľko aj v tomto smere

bolžalobcaúspešný,atedatútosumupodľanehosprávnesúdprvejinštanciepripočítalksume7.922,35
€, v ktorej bol taktiež úspešný a z tejto výslednej hodnoty (8.972,35 €) vypočítal pomer úspechu vo veci.
3.4 Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, považoval odvolanie žalovanej v celom jeho rozsahu za
nedôvodné.

4. Žalovaná v odvolacej replike v celom rozsahu zotrvala na podanom odvolaní.
4.1 Napadnutý rozsudok považovala za nesprávny z dôvodov uvedených v odvolaní, avšak uznala, že
žalobca má právo na zaplatenie vykonaných prác v rozsahu, v akom boli vykonané do zrušenia zmluvy o
dielo odstúpením žalovanej, avšak po zohľadnení kompenzačnej námietky žalovanej (1.050,00 €) teda
len vo výške 6.872,35 € a to bez úroku z omeškania.
4.2 Potvrdila úhradu sumy 7.022.35 € žalobcovi dňa 16.10.2024, avšak nie z dôvodu, že uznáva v takejto

výške nárok žalobcu na zaplatenie istiny, ktorú mu priznal súd, ale z dôvodu, aby zamedzila úhradou
sumy 7.922.35 € narastaniu úroku z omeškania pre prípad, že by odvolací súd nevyhovel jej odvolaniu
v časti nepriznania úroku z omeškania žalobcovi, a pre prípad, že by nevyhovel jej odvolaniu v časti
zohľadnenia kompenzačnej námietky.
4.3 Vyjadrila svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby (v rozsahu istiny vo výške 7.922,35 €) a v

rozsahunárokunazaplatenieúrokovzomeškaniavovýške5%ročnezosumy7.922,35€od17.10.2024
do zaplatenia) urobeným žalobcom v podaní zo dňa 25.11.2024 z dôvodu podaného odvolania proti
rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré žiadala v celom
rozsahu prejednať odvolacím súdom.
4.4 Dôvodila, že jej zastúpenie advokátom v tomto spotrebiteľskom spore nezbavuje súd

povinnostiaplikovaťnaspotrebiteľskýsporaj§52ods.2Občianskehozákonníka.Nedodržanietakéhoto
zákonného postupu súdom v spotrebiteľskom spore neumožňuje
ani § 291 ods. 3 CSP, z ktorého taktiež nie je možné dôvodiť, že by súd v prípade
zastúpenia spotrebiteľa advokátom nemusel alebo nesmel postupovať podľa § 295
CSP, teda postupovať vyšetrovacím princípom. Tvrdenie žalobcu, že zastúpenie

spotrebiteľa advokátom v spotrebiteľskom spore má vylučovať uplatňovanie
vyšetrovacieho princípu nemá podľa nej oporu v zákone.
4.5 Trvala na tom, že jej odvolanie je v celom rozsah podané dôvodne a žiadala odvolací súd, aby jej
odvolaniu vyhovel.

5. Žalobca v odvolacej duplike za zmätočné označil vyjadrenia žalovanej, kedy na jednej strane uvádza,
že sa nestotožňuje s priznaným nárokom žalobcovi a na druhej strane uhradí istinu, ktorú mu priznal vo
veci konajúci prvostupňový súd. V tomto smere sú nielen vyjadrenia, ale aj samotné konanie žalovanej,
zmätočné. Aj naďalej trval na tom, že uhradením istiny zo strany žalovanej, táto uznala ním uplatňovaný
nárok v celom rozsahu, a takéto konanie sa nedá považovať za konanie „z opatrnosti” na zabránenie

narastaniu úrokov. Žalovaná podľa neho neuviedla žiadny relevantný dôvod, pre ktorý nesúhlasí so
späťvzatím žaloby. Podľa neho uhradenie istiny „z opatrnosti” nie je vážny dôvod na nezastavenie
konania.

6. Podľa § 370 CSP (1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
(2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
(3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

7. Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení
žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými
úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho
konania (tzv. dispozičný princíp). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania procesným úkonom,
ktorým berie žalobu späť, je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej

strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno.
Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 8/2013).8. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že k úhrade súdom prvej inštancie priznanej istiny zo strany
žalovanej došlo po vydaní napadnutého rozsudku a pred podaním odvolania proti tomuto rozsudku
žalovanou, t.j. v čase, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť. Žalobca vo

vyjadrení k odvolaniu žalovanej zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 7.922,35 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.922,35 € od 17.10.2024 do zaplatenia z dôvodu,
že zo strany žalovanej došlo dňa 16.10.2024 k úhrade istiny priznanej mu napadnutým rozsudkom.
Žalovaná vyjadrila s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby svoj nesúhlas a požadovala, aby bolo
ňou podané odvolanie proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu prejednané odvolacím súdom.

Svoj postoj odôvodnila tvrdením, že k úhrade súdom prvej inštancie žalobcovi neprávoplatne prisúdenej
istiny pristúpila z dôvodu, aby zamedzila narastaniu úroku z omeškania pre prípad, že by odvolací súd
jej odvolaniu nevyhovel.

9. Zákon bližšie nestanovuje, čo možno považovať za vážne dôvody na strane žalovaného. Posúdenie
dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím žaloby je výlučne vecou úvahy súdu. Nemusí sa jednať len

o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného
charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví (rozhodnutie sp. zn. 4 Obo 81/2010). Súd pri posudzovaní
závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného
nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického
stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím

na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. V sporovom konaní je záujem na
pokračovaní v konaní i napriek nedostatku vôle žalobcu spravidla daný, ak ide o konanie, ktoré mohlo
začať aj na návrh žalovaného a ktorého výsledkom je rozhodnutie majúce povahu tzv. iudicium duplex
(napr. konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), alebo vtedy, ak má meritórne
rozhodnutie význam pre právne postavenie žalovanej strany. To však platí len za predpokladu, že

doposiaľ nedošlo k platnému mimosúdnemu vyriešeniu veci dohodou strán, či k dobrovoľnému splneniu
uplatneného nároku žalovaným.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/144/2023 skonštatoval, že nemožno
nútiť žalobcu, aby pokračoval v konaní po uspokojení jeho pohľadávky žalovaným. Rovnako

z predchádzajúcej súdnej praxe (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/254/2012) vyplýva, že odporca nemôže mať vážny dôvod pre nesúhlas so späťvzatím návrhu (o.
i.) vtedy, keď už navrhovateľovi poskytol peňažné plnenie uplatnené návrhom na začatie konania.

11. O vážnych dôvodoch nesúhlasu žalovaného so späťvzatím časti žaloby je potrebné uvažovať z

hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu uplatneným v žalobe. Keď
požiadavka žalobcu (zaplatenie žalovanej istiny v súdom prvej inštancie stanovenej výške) bola splnená
neskorším dobrovoľným správaním (konaním) žalovanej bez toho, aby o veci právoplatne rozhodol
súd, pričom práve v dôsledku tohto správania žalovanej bola žaloba v príslušnej časti vzatá späť,
nie je možné z procesného hľadiska podľa odvolacieho súdu považovať takúto dobrovoľnú úhradu

súdom prvej inštancie neprávoplatne priznanej žalovanej istiny zo strany žalovanej za vážny dôvod
na nepripustenie čiastočného späťvzatia žaloby. Pokiaľ k úhrade žalovanej istiny zo strany žalovanej
malo dôjsť z opatrnosti, v záujme zabrániť ďalšiemu narastaniu úrokov z omeškania, žalovaná si mala
v danej súvislosti zvoliť inú formu splnenia peňažného záväzku. Odvolací súd preto dospel k záveru,
že nesúhlas žalovanej so späťvzatím návrhu nemožno považovať za nesúhlas z vážnych dôvodov v

zmysle § 370 CSP.

12. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 7.922,35 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.922,35 € od 17.10.2024 do zaplatenia a odvolací súd nezistil
existenciu vážnych dôvodov na strane žalovanej, ktoré by odôvodňovali nepripustenie späťvzatia žaloby

žalobcom, odvolací súd späťvzatie žaloby v súlade s § 370 ods. 1 CSP pripustil, výrok I. napadnutého
rozsudku v príslušnej späťvzatím dotknutej časti žaloby zrušil a konanie čiastočne zastavil podľa § 370
ods. 2, druhej vety v spojení s § 370 ods. 3 CSP.

13. V dôsledku odvolania podaného žalobcom proti rozsudku súdu prvej inštancie, krajský súd ako

súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti
výroku I. postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a vo výroku III. napadnutýrozsudok podľa § 388 CSP zmenil z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na
jeho zrušenie.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Po čiastočnom zastavení konania predmetom odvolacieho prieskumu zostala časť výroku I.
napadnutého rozsudku, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania

vo výške 5% ročne zo sumy 7.922,35 € od 02.03.2022 do zaplatenia, t.j. do 16.10.2024 a III. výrok
napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 51,6% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.

16. Keďže v konaní však nebolo preukázané, že faktúra žalobcu bola žalovanej riadne doručená, súd
prvej inštancie v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku ustálil omeškanie žalovanej len odo

dňa uplynutia lehoty, ktorá jej bola stanovená v pokuse o zmier pred podaním žaloby, t.j. od 02.03.2022
(lehota na plnenie bola určená do 01.03.2022). Žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 priznal voči žalovanej nárok na úrok z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 7.922,35 € od 02.03.2022 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie podľa žalovanej
pochybil, pokiaľ žalobcovi priznal úrok z omeškania od 02.03.2022 až do zaplatenia, a to z dôvodu, že

žalobca dielo neskončil a ona výšku priemernej ceny diela nemohla skôr zaplatiť, pretože sa ju po
prvýkrát dozvedela až z výroku napadnutého rozsudku.

17. Za situácie, keď žalobca na pokyn žalovanej ukončil realizáciu dohodnutého diela pred jeho
zhotovením je nutné prisvedčiť správnosti odvolacej argumentácie žalovanej v časti, v ktorej namietala,

že súd prvej inštancie mal na skutkový stav aplikovať § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka po tom, ako
vyhodnotil, že sa nejedná o prípad odstúpenia od zmluvy pre anticipované porušenie zmluvy v zmysle §
642 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovanej, ako objednávateľovi, totiž Občiansky zákonník priznáva
v uvedenom ustanovení právo v ktoromkoľvek okamihu od vzniku zmluvy o dielo až do jeho zhotovenia
od zmluvy o dielo odstúpiť. Dôsledkom využitia toho práva je zrušenie zmluvy o dielo od začiatku, čím

zanikajú všetky práva a povinnosti jej účastníkov z nej vyplývajúce a nastúpenie osobitných účinkov
odstúpenia od zmluvy v podobe povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na
práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené
náklady.

18. V konaní však nebolo preukázané, že faktúra žalobcu, ktorou bola žalovanej vyfakturovaná cena
vykonaných prác, jej bola riadne doručená, a preto súd prvej inštancie ustálil omeškanie žalovanej
len odo dňa uplynutia lehoty, ktorá jej bola stanovená v pokuse o zmier pred podaním žaloby, t.j. od
02.03.2022. Vzhľadom k tomu, že splatnosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy pripadajúcej na už
vykonané práce a na náhradu účelne vynaložených nákladov zo zákona nevyplýva a nebola medzi

sporovými stranami stanovená ani dohodou, žalovaná bola povinná splniť dlh prvého dňa po tom, čo ju
o plnenie žalobca ako veriteľ požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ súd prvej inštancie ako
prvý deň omeškania žalovanej ustálil prvý nasledujúci deň po uplynutí žalobcom poskytnutej lehoty na
dobrovoľnéplnenie,odvolacísúdsastakýmtoprávnymposúdením splatnostidlhužalovanejstotožňuje.
Následné spochybňovanie žalobcom uplatňovanej sumy, rozsahu a kvality prác zo strany žalovanej

nemá vplyv na takýmto spôsobom stanovený termín splatnosti peňažného dlhu žalovanej.

19. Pre rozsudok je v zmysle § 217 ods. 1 CSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Odvolací súd je
v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak
dokazovanie zopakuje alebo doplní. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo zvyšnej

časti výroku I., t.j. v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.922,35 € od
02.03.2022 do zaplatenia potvrdil napriek tomu, že žalovaná istinu 7.922,35 € po vyhlásení napadnutého
rozsudku počas odvolacieho konania dňa 16.10.2024 uhradila. Žalobcovi priznaný úrok z omeškania
sa teda vzťahuje na obdobie od 02.03.2022 do zaplatenia, t.j. do 16.10.2024.

20. Podľa § 388. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.21. Integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu je aj právo strany, ktorá v konaní uspela, vo
všeobecnosti na to, aby jej boli nahradené všetky trovy, ktoré vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho
práva vynaložila. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou

procesnej zodpovednosti za zavinenie. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu)
a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25.SúdprvejinštancieodvolanímnapadnutýmIII.výrokomžalovanejuložilpovinnosťnahradiťžalobcovi
trovy konania v rozsahu 51,6% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov
konania. Pri určení ich výšky vychádzal z toho, že v žalobca si v predmetnom spore uplatnil zaplatenie
sumy 11.835,32 € a mal úspech v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 7.922,35 € a bol taktiež úspešný
aj v časti týkajúcej sa uplatnenej započítacej námietky vo výške 1.050,00 € a teda žalobca mal úspech

v rozsahu 75,80% a žalovaná v rozsahu 24,2 %, pričom konečný úspech žalobcu stanovil v rozsahu
51,6 % (75,80% - 24,2%).
Žalovanávpodanomodvolanívsúvislostisrozhodnutímsúduprvejinštancieotrováchkonanianamietla
nesprávne právne posúdenie, nesprávne určený rozsah nároku na náhradu trov konania žalobcu
a zdôraznila potrebu posúdiť otázku náhrady trov konania žalobcu v danom prípade podľa § 257 CSP.

26. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné skonštatovať, že základ, z ktorého sa určuje
pomer úspechu strán v spore podľa § 255 CSP, sa ako správne namietla v podanom odvolaní žalovaná
nenavyšuje o sumu uplatnenú len kompenzačnou námietkou započítania. Ústavný súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 474/2018 uviedol, že „Miera úspechu vo veci vo všeobecnosti závisí

od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej.“
Kompenzačná námietka, ktorou si žalovaná uplatnila menej alebo rovnako, ako si uplatnil žalobca
sa posudzuje len ako prostriedok procesnej obrany žalovanej. Keďže v takomto prípade nejde
o vzájomnú žalobu, nemusí kompenzačný úkon žalovanej spĺňať náležitosti žaloby, nezakladá prekážku
litispendencie, nevyvoláva účinky začatia konania a v jeho dôsledku nevzniká na strane žalovanej

poplatková povinnosť. Takáto námietka nerozširuje predmet konania, a preto ani nezvyšuje základ pre
určenie pomeru úspechu podľa § 255 CSP.

27. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená
to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať

stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto
ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania.
Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej
veci (okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, podiel oboch strán na vzniku a

priebehu sporu, povaha okolností sporu, postoj strán v konaní, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej
problematiky), ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania (osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov konania). Zákon teda pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného
zreteľa a výnimočné okolnosti. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda

na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

28. Súd prvej inštancie sa návrhom žalovanej na nepriznanie trov konania vo veci čiastočne úspešnému
žalobcovi zaoberal a k možnosti aplikácie § 257 CSP uviedol, že je síce pravdou to, že žalobca porušil
svoje povinnosti voči žalovanej ako spotrebiteľovi tak, ako to bolo uvádzané žalovanou, no na druhej

strane bolo potrebné zohľadniť aj to, že odvtedy, ako právny zástupca žalobcu doručil žalovanej pokus
o zmier, táto vedela o tom, že žalobca si voči nej uplatňuje zaplatenie sumy 11.835,32 €, a nič jej
nebránilo v tom, aby žalobcovi zaplatila aspoň časť sumy, o ktorej si myslela, že má na ňu nárok,
pričom tak neurobila takmer tri roky. Preto by nebolo spravodlivé, aby žalobcovi nárok na náhradutrov konania priznaný nebol. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje
a konštatuje, že dôvody uvádzané v odvolacej argumentácii žalovanej nenaplňujú intenzitu dôvodov tak,
ako prezumuje zákon v ustanovení § 257 CSP.

29. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1
CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 11.835,32 € s príslušenstvom, odvolací súd konanie v časti
o zaplatenie súdom prvej inštancie pôvodne priznanej časti istiny vo výške 7.922,35 € zastavil a vo
zvyšnej časti o zaplatenie 3.912,97 € bola žaloba súdom prvej inštancie II. odvolaním nenapadnutým

výrokomprávoplatnezamietnutá.Zprocesnéhohľadiskazastaveniekonaniazavinilažalovaná, ktorápo
rozhodnutí súdu prvej inštancie zaplatila žalobcovi sumu 7.922,35 €, ktorej úhradu jej súd prvej inštancie
uložil neprávoplatným I. výrokom napadnutého rozsudku, čím v tejto časti odpadol predmet konania a
zadala tým žalobcovi dôvod pre čiastočné späťvzatie žaloby. V konaní tak mal žalobca úspech v 66,94
% a jeho neúspech predstavuje 33,06 %. Celkový úspech vo veci ktorý predstavuje 33,88 % (66,94
% - 33,06 %) mal teda žalobca, a v takomto rozsahu mu odvolací súd vo výroku tohto rozhodnutia

priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, §

262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovanej, táto
nebola úspešná len v sčasti, v ktorej odvolací súd zmenil výrok o trovách konania, v ostávajúcej časti
odvolacieho konania bola neúspešná. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní strany sporu dosiahli
len čiastočný úspech, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

31. Odvolací súd, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/69/2022 zo dňa 25. mája 2023 dodáva, že s ďalšími námietkami, resp. argumentmi žalovanej
uvedených v odvolaní sa nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie v intenciách zabezpečenia práva na
spravodlivý súdny proces sa jedná o argumenty, ktoré nemajú pre spravodlivé rozhodnutie v predmetnej

veci rozhodujúci význam (m. m. rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 314/2018). Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní
alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava. Preto na ostatnú
odvolaciu argumentáciu odvolateľky, zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom

na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp
hospodárnosti konania, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

32. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).