Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522010060
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2522010060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.

Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom C. C. XXXX/X, A., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29.01.2025, č. k. 23T/6/2022-492, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 16.12.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo
výroku o odkázaní poškodenej D. E., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom G., H. I. XXXX/X s nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 29.01.2025, sp. zn. 23T/6/2022 (ďalej len

napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 14.11.2020 v čase asi o 09:31 hodine v obci G. v križovatke ulíc Topoľčianska, cesta číslo 11/499
a Bananská, cesta číslo 11/507, pri prejazde križovatkou z ulice Bananskej, označenej dopravnou
značkou „Daj prednosť v jazde“ ako vedľajšia cesta a odbočovaní vpravo na ulicu Topoľčiansku,
označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta, ako vodič osobného motorového vozidla zn. BMW

530d x Drive, ev. č.: A. XXXXX, porušil ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c), písmeno e) zákona číslo
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
nakoľko sa plne nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedbal na zvýšenú
opatrnosť voči cyklistke D. E. idúcej po hlavnej ceste, v dôsledku čoho z nedbanlivosti ľavou stranou
prednej časti vozidla vrazil do zadného kolesa bicykla cyklistky, ktorá v dôsledku toho spadla z bicykla
na zem, čím spôsobil poškodenej D. E. z G. pomliaždenie a vyvrtnutie pravého ramena so zlomeninou
časti horného konca ramennej kosti vpravo bez posunutia úlomkov, pomliaždenie pravej časti hrudnej

steny, pomliaždenie oboch kolien výraznejšie vľavo a myknutie hlavy s ľahkým otrasom mozgu, čím
poškodená utrpela poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo liečenie, pričom podľa znaleckého
posudku z odvetvia zdravotníctvo a farmácia, odboru ortopédia, bol na 35 dní sťažený obvyklý spôsob
života poškodenej vo fyzickej záťaži, pohybovej aktivite, chôdzi, ako i v športe a základných hygienických
a stravovacích návykoch.

2. Okresný súd obžalovanému uložil podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného

zákona, § 56 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, peňažný trest vo výmere 200,- (dvesto) Eur. Podľa §
57 ods. 2 Trestného zákona rozhodol, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa §
57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Okresný súd podľa§ 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 1 a ods. 3 písm. f) Trestného zákona
uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej
premávke vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bolo rozhodnuté, že

poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO :
35 937 874, sa odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bolo rozhodnuté, že poškodená D. E., nar.
XX.XX.XXXX v F., trvale bytom G., H. I. XXXX/X, sa odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný
proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

3. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že vykonal dokazovanie výpoveďou obžalovaného, výpoveďou
poškodenej D. E., svedka J. K. K., výpoveďou znalca Ing. Štefana Cirbusa, výpoveďou znalca
MUDr. Ľuboša Klementa, výpoveďou znalca MUDr. Mariána Pamulu, výpoveďou znalca MUDr. Borisa
Lisánského, oboznámil návrh zástupkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, výpoveďou
svedkyne J. L. M., prečítaním znaleckých posudkov MUDr. Ľuboša Klimenta a Ing. Štefana Cirbusa,

oboznámením správ a posudkov k obžalovanému, oboznámením návrhov poškodených k náhrade
škody.

4. Okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že poškodená
cyklistka po náraze vozidla obžalovaného spadla na zem tak, že stranou prednej časti vozidla

obžalovaný vrazil do zadnej časti bicykla cyklistky, čo vyplýva z výpovede poškodenej a najmä
zo znaleckého posudku č. 46/2021, ktorý vypracoval Ing. Štefan Cirbus. Okresný súd uviedol, že
obžalovanýsvojímkonanímnaplnilskutkovúpodstatuprečinuublíženianazdravípodľa§158Trestného
zákona, nakoľko poškodenej z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť. Ujma na
zdraví poškodenej spočívala vo vzniku opísaných zranení, ktoré vznikli v priamej súvislosti s dopravnou

nehodou a mali za následok, že poškodená bola po dobu 35 dní objektívne obmedzená na obvyklom
spôsobe života tým, že mala zlomeninu veľkého hrboľa pravej ramennej kosti bez posunu /dislokácie/
kostených úlomkov, pomliaždenie pravej strany hrudnej steny ľahkého stupňa, pomliaždenie oboch
kolien s povrchovými kožnými odreninami a tržnou cca 2,5 cm povrchovou tržnou ranou na prednej
ploche ľavého kolena, čo jej znemožňovalo pohybovú aktivitu, chôdzu ako aj fyzickú záťaž. Okresný súd

uviedol, že objektívne obmedzenie poškodenej na bežnom spôsobe života trvalo po dobu kratšiu ako 42
dní, aj keď doba liečenia trvala dlhšie, okresný súd vyhodnotil ujmu na zdraví ako ublíženie na zdraví, nie
ako ťažkú ujmu na zdraví. Obžalovaný tým, že vjazdom do križovatky oneskorene reagoval na cyklistku,
došlo z jeho strany k vzniku kolíznej situácie, a to zrážky cyklistky vozidlom, a preto svojou jazdou jej
vytvoril náhlu prekážku, porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c),

písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v zmysle ktorej je vodič je povinný venovať sa plne
vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom.

5. Okresný súd uviedol, že obžalovaný ako vodič, ktorý je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1982
a je dlhoročným šoférom, vedel, že pri vjazde do križovatky musí sledovať situáciu v cestnej premávke

a dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom. Okresný súd uviedol, že v danom prípade jednoznačne
obžalovaný svojím nedbanlivostným konaním vo forme vedomej nedbanlivosti, vytvoril kolíznu situáciu
čím došlo k zrážke cyklistky s motorovým vozidlom, v dôsledku ktorej poškodená cyklistka spadla na
zem a spôsobila si ujmu na zdraví. Obžalovaný si vo vzťahu k možným následkom musel byť vedomý
skutočnosti, že pri kontakte vozidla s cyklistkou, môže spôsobiť cyklistke ublíženie na zdraví aj v prípade,

že nejde rýchlo, keďže cyklistka je menej chránená od vzniku následkov pri kontakte s vozidlom.
Okresný súd uviedol, že k uznaniu viny obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v
§ 10 ods. 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (oneskorenou reakciou na cyklistku)
a najmä jeho následku (spôsobenie ublíženia na zdraví cyklistke, ktorá je zraniteľnejšou účastníčkou
cestnej premávky), a miere zavinenia obžalovaného, kedy konal vo forme vedomej nedbanlivosti, po

objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako
nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.

6. Okresný súd pri ukladaní trestu uviedol, že obžalovaný nemal v registri trestov žiadny záznam. Z
evidenčnej karty obžalovaného ako vodiča vyplynulo, že vodičské oprávnenie na motorové vozidlá

skupiny B má od roku 1982, pričom má evidovaných viacero blokových pokút na úseku bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky a obžalovanému dokonca bol v správnom konaní uložený zákaz činnosti
na 6 mesiacov za skutok spáchaný dňa 30.08.2014, kedy požil počas vedenia vozidla alkohol alebo
inú návykovú látku. Okresný súd poukázal, že pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby uvedenejv osobitnej časti Trestného zákona do jedného roka trestu odňatia slobody, pričom nezistil žiadnu
poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, a preto obžalovanému ukladal peňažný trest podľa § 56 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona, keďže tento trest ukladal za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu

okresný súd zohľadnil aj spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku. Okresný súd
ukladal peňažný trest vo výmere 200,- Eur (v rámci sadzby 160,- Eur až 3 000 000,- Eur) a zároveň pre
prípad, že by jeho výkon mohol byť úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní
3 mesiace, pričom pri ukladaní trestu vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Trestného zákona.

7. Okresný súd obžalovanému popri peňažnom treste uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, nakoľko obžalovaný sa skutku dopustil v súvislosti s
vedením motorového. Okresný súd uviedol, že samotný peňažný trest v danom prípade nepovažuje
za dostatočný z hľadiska výchovného účinku, keďže ani predchádzajúce priestupkové postihnutie na
úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky neviedlo u obžalovaného k tomu, aby bol obozretnejší
voči najzraniteľnejším účastníkom cestnej premávky akými sú cyklisti. Okresný súd uviedol, že účelom

trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto je jeho uloženie
úplne odôvodnené najmä vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej
spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo alebo ak vodič motorového vozidla opakovane
porušuje dôležité pravidlá cestnej premávky, čo svedčí o jeho nespoľahlivosti viesť motorové vozidlo.
Okresný súd uviedol, že aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona pri výmere trestu zákazu

činnosti, pretože v danom prípade u osoby obžalovaného postačuje pre dosiahnutie účelu trestu
vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu aj trest kratšieho trvania za súčasného uloženia aj ďalšieho
druhu trestu a to trestu peňažného podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona.

8. K výroku o náhrade škody okresný súd uviedol, že poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa si

uplatnilanáhraduškodyvsume1371,62Eurzanákladynazdravotnústarostlivosť.Okresnýsúduviedol,
že vychádzajúc zo znenia obžaloby, by bolo pre ustálenie konkrétnej výšky škody potrebné vykonať
ďalšie dokazovanie, čo presahuje potreby trestného konania, a preto poškodené osoby s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

9. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku si obžalovaný
ponechal lehotu na podanie odvolania a taktiež aj prokurátor si ponechal lehotu na podanie odvolania.
V zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie do výroku
o vine. Prokurátor v zákonom stanovenej lehote nepodal odvolanie.

10. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu doc. JUDr. Štefana
Kočana, PhD. (ďalej len obhajca) písomným podaním doručeným okresnému súdu 11.04.2025.

10.1. Obhajca v odôvodnení uviedol, že odvolanie podáva voči výroku o vine. Obhajca argumentoval
tým, že napadnutý rozsudok v skutkovej vete neuvádza skutočnosť, že obžalovaný nedal prednosť

cyklistke, ale že sa obžalovaný nevenoval riadeniu motorového vozidla a narazil do zadného kolesa
cyklistke. Obžalovaný počas celého konania uvádza, že nie je pravdou, že by cyklistke nedal prednosť
a že by jej narazil do zadného kolesa bicykla. Obžalovaný uviedol, že k pádu cyklistke došlo tým,
že išiel z vedľajšej cesty na hlavnú a cyklistka jazdila pri stredovej čiare a keď sa za ňu zaradil
tak ona pravdepodobne zo strachu spadla z bicykla. Obhajca poukázal na vyjadrenie znalca, že

obžalovaný nenarazil do zadného kolesa cyklistky. Obhajca poukázal, že v napadnutom rozsudku sa
uvádza, že skutočnosť o náraze vozidla do zadného kolesa bola potvrdená výpoveďou poškodenej,
svedkyne aj kamerového záznamu, avšak obhajca poukázal, že z kamerového záznamu nie je nič vidieť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti výrok rozsudku nekorešponduje so závermi dokazovania. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a obžalovaný bol spod obžaloby

oslobodený na základe zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).

11. Prokurátor sa k písomne odôvodnenému odvolaniu obžalovaného žiadnym spôsobom nevyjadril.

12. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného

23.05.2025.

13. Za účelom prejedania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
16.12.2025, ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný a jeho obhajca. Pokiaľide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu poverila člena senátu, aby podal správu o
stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Dokazovanie krajský súd na verejnom zasadnutí
nedopĺňal, nakoľko strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania. V rámci konečných návrhov

prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného uviedol, že navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu a vydať vlastný
rozsudok, ktorým bude obžalovaný oslobodený spod obžaloby. Obžalovaný uviedol, že sa prikláňa sa
k návrhu jeho obhajcu.

14. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

15. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané
oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu
podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku,

proti ktorému nie je prípustné.

16. Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

17. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

18. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
19. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

20. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo
3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len z časti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,

ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

21. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
22. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti

výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ustanovenie §
317 ods. 1 Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
ovine,výrokuotreste,výrokuonáhradeškody,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo
a zistil, že odvolanie obžalovaného v časti výroku o náhrade škody je dôvodné.23. Možno tiež pripomenúť, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria vzájomnú jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí

správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.

24. Súčasne je potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní nie sú súdy povinné dať odpoveď na všetky
námietky uplatnené obžalovaným, ale len na tie, ktoré sú kľúčové pre posúdenie veci v otázke viny.
Inak vyjadrené, súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo obžalovaného na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu. Konajúci súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov trestnej veci uvádzaných obžalovaným.
Krajský súd je toho názoru, že rozsudok okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu takéto
odpovede obžalovanému poskytli.

K výroku o vine a konaniu, ktoré mu predchádzalo

21. Pokiaľ ide o konanie, preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd
dodržal všetky ustanovenia zákona viažuce sa ako k príprave a začiatku, tak aj k priebehu hlavného
pojednávania. Ani v procese dokazovania sa žiadneho procesného pochybenia okresný súd nedopustil,

keď na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na
spravodlivé a zákonné rozhodnutie v merite veci. Tieto dôkazy následne vyhodnotil individuálne a v
ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru,
že sa skutok stal a spáchal ho obžalovaný ako trestne zodpovedný páchateľ. Následne v odôvodnení
napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Krajský súd je
toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tomto smere presvedčivé a spĺňa kritériá
predpokladané v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku, nemá voči odôvodneniu napadnutého
rozsudku podstatné výhrady, preto naň odkazuje bez potreby na tomto mieste príslušné argumenty

detailne opakovať.

22. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že o spáchaní skutku obžalovaným v danom mieste a
čase nemal ani krajský súd najmenšie pochybnosti. Kľúčovými dôkazmi v tomto smere je najmä výpoveď
poškodenej a predovšetkým výsluch znalca Ing. Štefana Cirbusa a najmä závery jeho znaleckého

posudku č. 46/2021, taktiež závery vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 13/2021 vypracovaného
znalcom MUDr. Ľubošom Klementom, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia
a jeho doplnenom znaleckom posudku č. 33/2023, závery vyplývajúce zo znaleckého posudku č.
044/2023 znalca MUDr. Mariána Pamulu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácie, odvetvie chirurgia,
závery znaleckého posudku č. 103/2023 znaleckej organizácie MED PRO ORTO, s. r. o. z odboru

zdravotníctvo. Okresný súd správne v odôvodnení napadnutého rozsudku po obsahovej stránke tieto
dôkazy nielen podrobne rozviedol, ale ich aj správne vyhodnotil. Aj krajský súd svedkyňu poškodenú
považoval za vierohodnú a jej výpoveď za pravdivú, nakoľko vzájomne korešpondovala, dopĺňala a bola
v súlade aj s inými dôkazmi.

23. Obžalovaný namietal prostredníctvom svojho obhajcu skutočnosť, že okresným súdom uvádzané
skutkové zistenia sú nesprávne a v rozpore s obsahom vykonaných dôkazov, ktoré okresný súd
žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Krajský súd považuje k uvedenej skutočnosti tvrdenej obhajobou
uviesť, že z vykonaného dokazovania evidentne vyplýva, že skutok je jednoznačne preukázaný,
konanie obžalovaného, že spôsobil dopravnú kolíziu tým, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla,

nesledoval situáciu v cestnej premávke a nedbal na zvýšenú opatrnosť voči cyklistke poškodenej
a v tomto dôsledku spôsobil predmetnú dopravnú kolíziu. Krajský súd považuje za potrebné uviesť,
že z výsluchu poškodenej a najmä z výsluchu znalca Ing. Štefana Cirbusa vyplynula skutočnosť, že
jednoznačnou technickou príčinou dopravnej nehody bola oneskorená reakcia obžalovaného, ktorýviedol motorové vozidlo BMW, ktorý v priebehu pokračujúceho vjazdu do križovatky oneskorene
reagoval na cyklistku, čím došlo zo strany obžalovaného k vzniku kolíznej situácie a to zrážky cyklistky
smotorovýmvozidlomBMW.KrajskýsúdpoukazujenajmänauskutočnenúvýpoveďznalcaIng.Štefana

Cirbusa, ktorý uviedol, že obžalovaný nedodržal bočný odstup. Znalec poukázal, že ak je rýchlosť 18
km, vypočíta sa bočný odstup podľa vzorca 1,1 x v + 60, čiže keď si zoberie, že obžalovaný sa pohyboval
18 km rýchlosťou x 1,1 + 60, čiže by mal obchádzať cyklistku 0,8 metra po pravej strane. Znalec
uviedol, že keby obžalovaný porušil napríklad pravidlá cestnej premávky a rozhodol by sa cyklistku
predchádzať po pravej strane, tak by ju musel predchádzať vo vzdialenosti 0,8 m vpravo od nej. Čiže

vlastne obžalovaný so svojím vjazdom nedodržal bočný odstup. Krajský súd poukazuje na skutočnosť,
že znalec jednoznačne poukázal na skutočnosť, že obžalovaný jazdil takým spôsobom čo zaznamenané
na kamere, že sa obžalovaný nachádzal v strede križovatky. Obžalovaný mal možnosť ísť po tej pravej
strane cesty pri výjazde, kde je dosť široký výjazd na cestu. Krajský súd poukazuje na tvrdenia znalca,
že obžalovaný cyklistku akurát dobehol za križovatkou, dobehol ju na hlavnej ceste. Cyklistka vozidlo
obžalovaného nevidela, cyklistka sa mu vyhla a to vozidlo prišlo za ňou. Vozidlo obžalovaného išlo za

ňou, zrýchľovalo, čiže ona na to vozidlo nemohla reagovať, úplne sa mu vyhla na ľavú stranu cesty a to
vozidlo vlastne zozadu k nej prišlo. Znalec jednoznačne uviedol, že obžalovaný spôsobil kolíznu situáciu
tým, že prišlo ku kontaktu motorového vozidla s bicyklom cyklistky. Čiže obžalovaný cyklistku iba odtlačil
týmto vozidlom. Ku kontaktu vozidla s cyklistkou prišlo bokom ľavého predného blatníka s jej nohou.
Uvedené skutočnosti podľa názoru krajského súdu v plnej miere vyvracajú tvrdenia obžalovaného, že

sa mu poškodená cyklistka nekontrolovateľne vbehla do jazdnej dráhy obžalovaného.

24. Obhajoba namietala taktiež aj skutočnosť, že znalec Ing. Štefan Cirbus uviedol, že nenarazil
obžalovaný do zadného kolesa cyklistky, avšak jednoznačne z výpovede znalca vyplýva, že prišlo ku
kontaktu a odtlačeniu zadnej časti bicykla, čím poškodená stratila rovnováhu a prišlo k pádu poškodenej

na vozovku. Obhajoba v odvolacích námietkach použila iba časť výpovede znalca, avšak nepoukázala
na celé a úplné znenie znaleckého posudku. Krajský súd taktiež poukazuje, že okresný súd sa v
dostatočnom rozsahu vysporiadal s odôvodením skutočností vyplývajúcich zo znaleckého posudku č.
46/2022 znalca Ing. Štefana Cirbusa, z ktorého vyplynulo, že prišlo ku kontaktu motorového vozidla
BMW s bicyklom poškodenej, čím poškodená stratila rovnováhu a padla na vozovku, čím si spôsobila

predmetné zranenia.

25. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom
stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich
je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok

nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,
ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho
množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé
pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods.
12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrneadospelklogickyodôvodneným

skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe
svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom
prípadetotižniejemožnénapadnutémurozsudkuvytknúťžiadnuvaduvzmysleuvedenéhoustanovenia
(porovnaj R 53/1992). Krajský súd tiež v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov opakovane vo
svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola

stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak
si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to
nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je

ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo
veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani
nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jedinýmvšeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10
Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).

26. Z prezentovaných dôvodov považoval krajský súd odvolacie námietky obžalovaného smerujúce proti
rozsahu dokazovania, spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov a z neho plynúcich skutkových zistení,
ktoré okresný súd premietol v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku, za nedôvodné.

Možno pripomenúť v tomto smere, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola
stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov.

K právnej kvalifikácii skutku

27. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, okresný súd zistený skutkový stav správne právne posúdil
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Krajský súd poukazuje, že okresný súd
precizoval a správne upravil čiastočne skutkovú vetu obžaloby, keď doplnil časový údaj týkajúci sa doby

liečenia poškodenej na 35 dní, počas ktorej bol sťažený obvyklý spôsob života poškodenej vo fyzickej
záťaži, pohybovej aktivite, chôdzi, ako i v športe a základných hygienických a stravovacích návykoch.

28. Krajský súd taktiež poukazuje, že okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou skúmania
materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona ohľadom vyvodenia trestnej zodpovednosti

v prejednávanom prípadne, kde správne uviedol, že vzhľadom na následok spôsobený trestným činnom
je možné dospieť k záveru, že závažnosť činu uvedeného v skutkovej vete je vyššia ako nepatrná,
čo použitie materiálneho korektívu vylučuje, a preto konanie tak bolo treba definovať ako prečin. K
uvedenému krajský súd považuje za potrebné uviesť, že skutok spáchaný obžalovaným jednoznačne
preukazoval stupeň závažnosti činu vyšším spôsobom ako nepatrným a z ohľadom na dobu liečenia u

poškodenej sa evidentne jedná o trestný čin spadajúci do trestnoprávnej zodpovednosti.

29. Ohľadom modifikácie skutkovej vety krajský súd uvádza, že okresný súd správnym spôsobom
reflektoval na skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, tým
spôsobom, že čiastočne upravil skutkovú vetu obžaloby v tom kontexte, že doplnil časový údaj týkajúci

sa doby liečenia poškodenej a rozpísania jej sťaženia obvyklého spôsobu života, a preto okresný súd
na danú skutočnosť reflektoval a premietol to aj do skutkovej vety napadnutého rozsudku oproti podanej
obžalobe. Krajský súd v tejto súvislosti pripomína, že okresný súd musí skutok uvedený v obžalobe
prejednať vždy v celom rozsahu, pričom má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky
dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, ktoré prípadne aj oproti obžalobe modifikuje, pokiaľ

sa neporuší totožnosť skutku.

30. Totožnosť skutku znamená jeho zhodnosť, identitu, vyžaduje skúmanie, či sa trestné konanie týka
tej istej udalosti vo vonkajšom svete toho istého skutkového deja, preto musí byť skutok, pre ktorý
je obžalovaný trestne stíhaný, presne označený s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,

prípadne s uvedením iných skutočností, pokiaľ ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s
iným. To ale neznamená, že musí ísť od začiatku trestného stíhania až do jeho skončenia o úplnú zhodu
popisu udalosti, o ktorej sa rozhoduje, t. j. že v uznesení o vznesení obvinenia, v obžalobe a v rozsudku
sa musí skutkový dej úplne rovnako popisovať, pretože vykonávaním dôkazov v priebehu trestného
stíhania, teda aktivitou orgánov činných v trestnom konaní i súdu získané poznatky o skutočnosti sa

môžu zmeniť. Niektoré skutočnosti môžu odpadnúť, niektoré môžu pribudnúť a iné sa môžu upresniť.
Krajskýsúdzároveňpoukazujenatúskutočnosť,žeaksazmenialenokolnostitýkajúcesamiestaačasu
spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu alebo forma zavinenia, ale je zachovaná
podstataskutku,t.j.samotnékonaniealebonásledok,ktorýboltýmtokonanímspôsobený,jezachovaná
totožnosť skutku (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Tz 109/95).

K výroku o treste všeobecne31. Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické
východiská rozhodné pre ukladanie trestu.

32. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať

iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

33. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,

obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.

34. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný

zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

35. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

36. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

37. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a

preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia

trestu do pôsobenia výchovného.

38. Po novele trestného zákona už súd pri ukladaní trestu nemusí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38
ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Zároveňpriurčovanídruhuavýmerytrestumusísúdvsúladesustanovení§34ods.4Trestnéhozákona
prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

K výroku o treste konkrétne pre obžalovaného

39. Krajský súd sa stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku ohľadom uloženého trestu a spôsobe
jeho výkonu pre obžalovaného.

40.Pokiaľideosamotnývýrokotreste,obhajobasavodvolacíchnámietkachtomutovýrokunevenovala.

41. Krajský súd poukazuje, že okresný súd pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery pre
obžalovaného správne nezistil existenciu ani jednej poľahčujúcej okolnosti a taktiež ani jednej
priťažujúcej okolnosti u obžalovaného. Na základe uvedených skutočností ukladal peňažný trest

vo výmere 200,- (dvesto) Eur so súčasným uložením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 3
mesiace. Okresný súd správne odôvodnil skutočnosť, že pri ukladaní trestu zohľadnil spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce i poľahčujúce okolnosti a tiež osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Aj podľa názoru krajského súdu tak možno od
obžalovaného racionálne očakávať, že v prípade uloženia peňažného trestu bude účel trestu sledovaný

ustanovením § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie naplnený.

42. Krajský súd ohľadom peňažného trestu u obžalovaného uvádza, že na uloženie daného druhu trestu
boli splnené všetky zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem závažnosti spáchaného
prečinu je potrebné zvážiť aj možnosti určitého vplyvu na obžalovaného. Krajský súd považuje za

potrebné uviesť, že výšku peňažného trestu v sume 200,- Eur považuje za veľmi nízku, avšak z dôvodu
absencie odvolania prokurátora nemôže krajský súd pristúpiť k sprísneniu uloženého peňažného trestu.

43.Krajskýsúdsastotožnilajsuložímtrestuzákazučinnostiviesťmotorovévozidlá,pretožeobžalovaný
sa trestného činu dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. Okresný súd správne zohľadnil

všetky okolnosti prípadu správne poukázal aj na priestupkovú minulosť obžalovaného. Aj podľa názoru
krajského súdu je účelom trestu zákazu činnosti predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a
preto je jeho uloženie úplne odôvodnené. Okresný súd správne poukázal, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo,že obžalovanývminulostiakovodičopakovaneporušovaldôležitépravidlácestnejpremávky.
Podľa názoru krajského súdu skutočnosti vyplývajúce z evidenčnej karty vodiča a registra priestupkov

a s poukazom na počet a charakter spáchaných priestupkov ako aj výšku uložených pokút možno
konštatovať, že obžalovaný v minulosti porušoval dopravné predpisy o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Krajský súd považuje uložený trest zákazu činnosti vo výmere 6 mesiacov za veľmi mierny,
avšak z dôvodu absencie odvolania prokurátora, krajský súd nemohol pristúpiť k zmene uloženého
trestu.

44. Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu zákonný, zodpovedajúci kritériám stanoveným
v ustanovení § 33a a § 34 Trestného zákona, je tiež spravodlivý, obsahujúci v sebe obsahuje prvky tak
individuálnej, ako aj generálnej prevencie, vrátane morálneho odsúdenia konania obžalovaného.

K výroku o náhrade škody

45. Krajský súd uvádza ohľadom výrokov o náhrade škody napadnutého rozsudku, že po preskúmaní
celého spisového materiálu, dospel k záveru, že okresný súd pri odkázaní poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni a. s. na civilný proces nepochybil, keď poškodenú odkázal na civilný proces.

Avšak pri druhom výroku ohľadom odkázaní poškodenej D. E. na civilný proces okresný súd
pochybil, keď vyhlásil napadnutý výrok. Krajský súd po preskúmaní výpovede poškodenej zistil, že si
poškodená náhradu škody neuplatnila, a preto okresný súd nemal ani rozhodovať predmetným výrokom,
ktorým poškodenú odkázal na civilný proces. Krajský súd taktiež považuje za potrebné poukázať, že
predmetnývýrokonáhradeškodyokresnýsúdžiadnymspôsobomvodôvodnenínapadnutéhorozsudku

neodôvodnil,neuviedolžiadnuprávnuargumentáciuprečoodkázalpoškodenúnacivilnýproces.Krajský
súd zdôrazňuje, že ide o pochybenie okresného súdu, a preto musel dané pochybenie reparovať tým
spôsobom, že prišlo k zrušeniu predmetného výroku o náhrade škody u poškodenej.Záver

46. Z vyššie uvedených dôvodov potom bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku

krajského súdu.

47. Tento rozsudok bolo senátom prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.