Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-17C/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115215334
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1115215334.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: SONaP Sečovce

s. r. o., so sídlom Kochanovská 327, 078 01 Sečovce, IČO: 36 583 995, zastúpený: Mgr. Peter Hargaš,
advokát, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4-6, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, zastúpený: Martin
Pavle s. r. o., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 04.06.2015 sa žalobca

domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.
Z2711023056701 zo dňa 20.08.2010, ktoré žalovaný realizoval listom č. IA/PRJ/2015/2392-0073 zo dňa
25.02.2015.

2. Žalobca uviedol, že dňa 20.08.2010 došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej aj ,,NFP“, zmluva ďalej aj „zmluva“ alebo „Zmluva
oposkytnutíNFP“),atovsúladesozákonomč.528/2008Z.z.opomociapodporeposkytovanejzfondov

Európskeho spoločenstva na základe podanej žiadosti o poskytnutie NFP. Po uzatvorení zmluvy došlo k
realizovaniu schváleného projektu v zmysle zmluvy a pokynov žalovaného. Následne po viac ako dvoch
rokoch od ukončenia aktivít a schváleného projektu bol žalobcovi doručený list, ktorým žalovaný odstúpil
od zmluvy. Žalovaný v liste uviedol viacero dôvodov na odstúpenie, avšak ani jeden dôvod nebol riadne
zdôvodnený,pričomžalovanývychádzalznesprávnychinterpretáciízmluvnýchpodmienok,podporných
dokumentov a samotného zákona. Hlavným dôvodom odstúpenia bolo to, že žalobca mal poskytnúť
neúplné, nepravdivé a nesprávne informácie v dokumente „Čestné vyhlásenie“ v zmysle tabuľky č. 17

žiadosti o poskytnutie NFP, čím porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, a následne aj porušil povinnosť
vytvoriť nové pracovné miesta, keďže nešlo o nové pracovné miesta, ale len o presun zamestnancov z
prepojenéhopodnikuSONaPspol.sr.o.,sosídlomKochanovská327,07801Sečovce,IČO:36189812.
Vo vzťahu k čestnému vyhláseniu žalobca uviedol, že prípadné zistenie nesprávne uvedených údajov
nemohlo zakladať dôvod na odstúpenie od zmluvy, nakoľko čestné vyhlásenie sa vzťahovalo na proces
posúdenia žiadosti o poskytnutie NFP podľa § 14 zákona č. 528/2008 Z.z. Nesprávnou informáciou
malo byť, že žalobca uviedol, že je samostatným podnikom, pričom podľa žalovaného bol prepojeným

podnikom so spoločnosťou SONaP spol. s r.o. Samotná skutočnosť, že žalobca má zapísané niektoré
rovnaké predmety podnikania v obchodnom registri ako spoločnosť SONaP spol. s r.o. neznamená, že
poskytuje rovnaké alebo zameniteľné tovary a služby, a teda podniká na rovnakom relevantnom trhu.
Žalovaný nepreukázal prepojenosť žalobcu a spoločnosti SONaP spol. s r.o. a teda nemôže tvrdiť, ženeprišlo k vytvoreniu nových pracovných miest. Žalobca zdôraznil, že v priebehu realizácie projektu
predkladal žalovanému v pravidelných intervaloch žiadosti o platbu, pričom k žiadostiam prikladal
kópie výplatných pások a ďalšie dokumenty, ktoré presne identifikovali nových zamestnancov. Každá

žiadosť o platbu podliehala kontrole žalovaného a žalovaný ani v jednom prípade nenamietal, že ide
o zamestnancov, ktorí neboli evidovaní na Úrade práce. Žalobca uviedol, že počas realizácie projektu
nemal od žalovaného informáciu, že existuje podozrenie na neplnenie podmienok zmluvy, a teda na
toto podozrenie nemohol reagovať. Posledným dôvodom na odstúpenie malo byť neskoré doručenie
záverečnej monitorovacej správy k projektu, pričom žalobca sa pri jej predkladaní mal oneskoriť o 37

dní. Žalobca uviedol, že ide o nepodstatné porušenie zmluvy, pričom po dodatočnom splnení tejto
povinnosti došlo k zániku práva žalovaného na odstúpenie od zmluvy. Žalobca nedisponuje iným
právnym prostriedkom, ktorým by mohol odstrániť právnu neistotu, ktorá vznikla odstúpením Zmluvy o
poskytnutí NFP, a preto podal žalobu. V neskorších podaniach žalobca vzniesol námietku premlčania,
nakoľko podľa neho žalovaný svoje právo odstúpiť od zmluvy neuplatnil v zákonnej premlčacej lehote.

3. Žalovaný vo svojich písomných podaniach uviedol, že ako riadiaci orgán pre operačný
program zamestnanosť a sociálna inklúzia v zastúpení Sociálnou implementačnou agentúrou ako
sprostredkovateľským orgánom uzavrel so žalobcom zmluvu o poskytnutí NFP na realizáciu aktivít
projektu s názvom „SLZA - Motorcycle´s Pub“ za účelom skvalitnenia a rozšírenia prevádzky zariadenia
cestovného ruchu. Účelom zmluvy bolo spolufinancovanie schváleného projektu a to poskytnutím NFP

z prostriedkov pre operačný program zamestnanosť a sociálna inklúzia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu,
že nemal dôvod domnievať sa, že mohol porušiť ustanovenia zmluvy resp. nemohol reagovať na
možné podozrenia, žalovaný uviedol, že podozrenie mu vyplynulo z dokumentácie, ktorú na žiadosť
žalovaného predložil žalobca dňa 11. 10. 2011. Žalovaný následne prešetroval zistené skutočnosti,
pričom až na základe výsledkov kontroly pristúpil k odstúpeniu. Kontrolné zistenia boli definitívne

potvrdené následnou finančnou kontrolou č. 11/2014, vykonávanou od 18.06.2014 do 29.08.2014 a to
na základe zákona o finančnej kontrole, pričom o postupoch vykonávania kontroly a auditu použitia
finančných prostriedkov bol žalobca upovedomený aj zmluvne v čl. III bod 3.6 zmluvy. Na základe
kontroly poskytol žalovaný svoje vyjadrenie a to listom zo dňa 14.11.2014 a následne pristúpil k
odstúpeniu od zmluvy. Žalobca si od augusta 2012 nenárokoval žiadne finančné prostriedky, pričom

poslednú monitorovaciu správu predložil v roku 2011. Žalobca nepreukázal žalovanému oprávnenosť
použitia finančných prostriedkov a to vo výške viac ako 21 000,- EUR. Žalobca teda nerealizoval
projekt v súlade so zmluvou, pričom nemal na riadnom ukončení zmluvy záujem. Žalobca k žiadosti
v prílohe č. 15 – ,,Modulové vyhlásenie na kvalifikovanie sa ako MSP“ (malý a stredný podnik)
nepostupoval pri určení typu podniku v súlade s vysvetlením definície podnikov (samostatných,

partnerských a prepojených) v podpornom dokumente výzvy, pretože uviedol nesprávnu informáciu,
že je samostatným podnikom. Žalobca spĺňal definíciu prepojených podnikov, nakoľko podľa výpisu z
Obchodného registra majú oba subjekty, t.j. žalobca. a SONaP spol. s r.o. zhodu v osobe konateľa – A.
B., bytom C. XXX/XX, C., oba subjekty majú 14 rovnakých predmetov činností, majú sídlo na rovnakom
mieste a zároveň pôsobia na rovnakom trhu. Oba subjekty sú formálne samostatné, ale z dôvodu

prepojenosti štatutárnych orgánov v obidvoch spoločnostiach je zrejmé, že v zmysle posudzovania počtu
zamestnancov pri určovaní malých a stredných podnikov je potrebné tieto spoločnosti posudzovať ako
celok. Rešpektujúc pracovnoprávnu povahu zamestnaneckého pomeru je zrejmé, že oba subjekty mohli
k otázke zamestnávania zamestnancov postupovať tak, aby získali výhodu a to pokiaľ ide o poskytnutie
finančného príspevku na novovytvorené pracovné miesta. V nadväznosti na prepojenosť podnikov

sa zistilo, že žalobca nepostupoval pri obsadzovaní pracovných miest vytvorených realizovaným
projektom v súlade so žiadosťou, pretože cieľovú skupinu nevytvoril prijatím nových zamestnancov
z radu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce ako to uviedol v žiadosti, ale v
dvanástich (resp. podľa neskoršieho vyjadrenia žalovaného v trinástich) prípadoch ju vytvoril ukončením
a následným uzavretím nových pracovných pomerov v rámci podnikov, ktoré sú prepojené, čím porušil

výzvu na predkladanie žiadostí o NFP, nesplnil podmienky oprávnenosti schémy podpory D./XXXX a
nesplnilcieleprojektu.Uvšetkýchzamestnancovdošlokukončeniupracovnéhopomerudňa31.12.2010
u SONaP spol. s r.o. a následne im dňa 01.01.2011 začal nový pracovný pomer u žalobcu. Išlo teda o
koordinované naplánované úkony zo strany zúčastnených subjektov. Predmetné pracovné miesta boli
vytvorené len fiktívne, pričom účel poskytnutia NFP bola podpora tvorby a udržania pracovných miest.

Takýmto konaním žalobcu došlo k porušeniu čl. 6 ods. 6.5 zmluvy o poskytnutí NFP a zároveň došlo k
porušeniu § 15 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z. Žalobca taktiež doručil žalovanému priebežnú monitorovaciu
správu č. 2 s oneskorením 35 kalendárnych dní, čím porušil čl. 3 ods. 2 všeobecných obchodných
podmienok zmluvy (ďalej aj „VZP“). Žalobca svojím konaním porušil čl. 2 bod 2.4 zmluvy, v zmyslektorého sa prijímateľ zaviazal prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými
v tejto zmluve v spojení s čl. 9 ods. 2 bod 2.4 písm. h), čl. 9 ods. 2 bod 2.4 písm. l) VZP, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Všetky výdavky na aktivitu „udržanie pracovných miest“, ktoré tvoria 60

% rozpočtu priamych výdavkov projektu, boli vynakladané v rozpore s čl. 2 zmluvy – so schémou de
minimis: D./XXXX a sú neoprávnené. Z tohto dôvodu žalovaný odstúpil od zmluvy, pričom vyzval žalobcu
na vrátenie poskytnutého NFP vo výške 121.855,51 EUR.

4. Podaním zo dňa 10.02.2017 podal žalovaný vzájomnú žalobu, v ktorej sa domáhal od žalobcu

zaplatenia poskytnutého NFP vo výške 121.855,51 EUR spolu s úrokom z omeškania. Uznesením č.k.
17C/112/2015-289 zo dňa 21.02.2017 súd vylúčil vzájomnú žalobu žalovaného na samostatné konanie,
ktoré je v čase tohto rozsudku vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-17C/10/2017.

5. Rozsudkom č.k. 17C/112/2015-707 zo dňa 23.10.2018 súd žalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru,
že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia v zmysle § 137 písm.

c) CSP. Súd uviedol, že naliehavý právny záujem nie je daný, nakoľko výsledok tohto konania by
neodstránil stav právnej neistoty, ale naopak vyvolal by ďalší právny spor. Rozsudok súdu prvej inštancie
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/221/2019-967 zo dňa 25.02.2020.

6. Po podanom dovolaní zo strany žalobcu rozhodoval vo veci Najvyšší súd SR, ktorý uznesením

č.k. 9Cdo/7/2021-1072 zo dňa 14.04.2021 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
nové konanie a rozhodnutie. Najvyšší súd uviedol, že v preskúmavanej veci došlo postupom a
rozhodnutím odvolacieho súdu k naplneniu znakov vady podľa § 420 písm. f) CSP. Táto vada spočíva v
nedostatočnom, rozpornom až nezrozumiteľnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu v podstatných
otázkach, od zodpovedania ktorých záviselo správne rozhodnutie veci. Odvolací súd vo svojom

rozhodnutí riadne neodôvodnil odpoveď na podstatnú otázku, prečo sa nemohol zaoberať určovacou
žalobou v tomto konaní, ale ju mal súd riešiť ako otázku predbežnú v samostatnom konaní o vzájomnej
žalobe na vrátenie plnenia (vylúčenej z tohto konania, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené).
Svoje právne a skutkové závery vyslovil bez jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky skutkovo
a právne relevantné otázky odvolateľa. Najvyšší súd označil za nelogický záver odvolacieho súdu (a

tým aj súdu prvej inštancie), že pokiaľ by súd rozhodol v zmysle žalobného petitu a určil neplatnosť
odstúpenia, nevyriešilo by sa úplne právne postavenie strán, keďže v skutočnosti je to presne naopak –
takýmto rozhodnutím by boli vzťahy medzi stranami definitívne vyriešené, nakoľko by nebol daný žiadny
nárok žalovaného na vrátenie NFP. Podľa dovolacieho súdu mali súdy nižšej inštancie vychádzať pri
posudzovaní naliehavého právneho záujmu z § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, a zároveň

z čl. 2 a 3 základných zásad CSP a dbať najmä na to, aby ochrana ohrozených alebo porušených
práv a právom chránených záujmov bola spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty. Postup súdu prvej inštancie, ktorý v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, po podaní
vzájomnej žaloby žalovaného na vrátenie plnenia v dôsledku odstúpenia od zmluvy, túto vzájomnú
žalobu vylúčil na samostatné konanie (pričom v tomto konaní riadne nepokračuje a čaká na výsledok

konania o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy) a následne rozhodol o zamietnutí žaloby o určenie
neplatnostiodstúpeniaodzmluvylenzdôvodunedostatkunaliehavéhoprávnehozáujmu,tedabeztoho,
aby sa predmetom sporu meritórne zaoberal, nemožno považovať za súladný so Základnými princípmi
CSP. Vzhľadom na to, že tento nedostatok nebol napravený ani v odvolacom konaní, bez logického
odôvodnenia, rovnakou vadou trpí aj toto odvolacie konanie. Najvyšší súd tak vrátil vec odvolaciemu

súdu na nové konanie a rozhodnutie.

7. V nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením
č.k. 5Co/80/2021-1079 zo dňa 22.11.2021 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, pričom odkázal na závery Najvyššieho súdu.

8. Súd prvej inštancie tak vo veci opätovne konal a rozhodol, pričom pri novom rozhodovaní bol v súlade
s § 455 CSP viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Súd v prvom rade v súlade s právnym
názorom vyjadrením dovolacím súdom dospel k záveru, že v zmysle § 470 ods. 2 CSP je potrebné na
žalobu podanú v roku 2015, t.j. pred účinnosťou CSP, potrebné pokiaľ ide o jej prípustnosť, aplikovať

ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňovalo žalobu o neplatnosť
právneho úkonu podať, pričom žalobca bol povinný preukázať naliehavý právny záujem. V danom
prípade je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy daný, nakoľko žalobca
je v situácii, že žalovaný mu doručil odstúpenie od zmluvy a na jeho základe mohol požadovať (a v časevyhlásenia tohto rozsudku aj požaduje) vrátenie NFP. Tento stav právnej neistoty je možné definitívne
vyriešiť v tomto konaní, nakoľko ak by súd žalobe vyhovel, a určil neplatnosť odstúpenia, bolo by
bez ďalšieho zrejmé, že nárok žalovaného na vrátenie NFP nie je dôvodný. Stav právnej neistoty by

mohol byť riešený aj v konaní o vrátenie NFP vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.
B1-17C/10/2017, kde by si súd mohol otázku platnosti odstúpenia zo strany žalovaného vyriešiť ako
predbežnú, avšak vzhľadom na skutočnosť, že práve toto konanie bolo vylúčené na samostatné konanie
z konania na tunajšom súde, pokladá súd toto riešenie za formalistické a nehospodárne. Inými slovami,
ak by žaloba v konaní na tunajšom súde mala byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho

záujmu žalobcu, nemal súd vzájomnú žalobu žalobcu na samostatné konanie vôbec vylučovať a mal
vo veci sám priamo rozhodnúť.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, a to: Zmluva o poskytnutí
NFP zo dňa 20.08.2010 (č.l. 8 až 16), dokument „Zaslanie požadovanej dokumentácie“ zo dňa
07.10.2011 s prílohami – modelové vyhlásenie na kvalifikovanie ako MSP a spoločenská zmluvy žalobcu

(č.l. 38, prílohy č.l. 39 až 47), vyjadrenie Implementačnej agentúry pre Operačný program zamestnanosť
a inklúzia zo dňa 14.11.2014 (č.l. 48 až 52), žiadosť Implementačnej agentúry zo dňa 05.11.2014 s
prílohou – Zistenia NFK č. 11/2014 (č.l. 53 až 68), čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 10.05.2010 (č.l. 69
až 70), žiadosť o NFP (č.l. 71 až 80), príloha č. 1 k žiadosti o NFP (č.l. 81 až 96), modelové vyhlásenie
na kvalifikovanie sa ako MSP (č.l. 97), zaslanie kópií ukončenia pracovného pomeru zo dňa 26.05.2014

(č.l. 98 až 110), e-mail ohľadom ukončenia pracovných pomerov zo dňa 27.05.2014 (č.l. 111), často
kladené otázky k výzve DOP2010-SIP005 (č.l. 112 až 115), výzva na predkladanie žiadosti o NFP (č.l.
116 až 120), list Sociálnej implementačnej agentúry zo dňa 18.01.2012 (č.l. 148), dodatok č. 2 k Zmluve
o poskytnutí NFP (č.l. 149 až 160), výzva na predkladanie žiadostí o NFP č. DOP2010-SIP005 (č.l. 161
až 165), čestné vyhlásenia žalobcu z 19.10.2016 (č.l. 181 a 182), príloha č. 1 k Zmluve o poskytnutí NFP

– všeobecné zmluvné podmienky (č.l. 200 až 214), potvrdenia zo Sociálnej poisťovne (č.l. 221 až 233),
monitorovacia správu projektu zo dňa 04.08.2011 (č.l. 234 až 244), monitorovacia správu projektu zo
dňa 04.06.2012 (č.l. 245 až 254), potvrdenia Štátnej pokladnice (č.l. 255 až 262), odstúpenie od zmluvy
zo dňa 25.02.2015 s doručenkou (č.l. 263 až 272), žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa
25.02.2015 a 26.02.2015 (č.l. 273 až 280), účtovná závierka žalobcu zostavená k 31. 12. 2015 (č.l. 282

až 287), výpis z LV č. XXXX (č.l. 288), hodnotiace a vývojové kritériá Sociálnej implementačnej agentúry
(č.l. 333 až 336), nová definícia malých a stredných podnikov (č.l. 337 až 361), stanovisko Sociálnej
implementačnej agentúry k oznámeniu o pozastavení realizácie aktivít projektu zo dňa 06.10.2011 (č.l.
364), e-mailová komunikácia z 05.03.2012 (č.l. 365), správa z kontroly na mieste zo dňa 22.06.2012
(č.l. 366 až 367), oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže

spoločenstva 97/C 372/03 (č.l. 447 až 451), prehľady faktúr a faktúry žalobcu a spoločnosti SONaP spol.
s r.o. (č.l. 452 až 628), list Implementačnej agentúry ohľadom prepojenia podnikov zo dňa 14.05.2014
(č.l. 629) a výpisy z Obchodného registra žalobcu a spoločnosti SONaP spol. s r.o.

10. Z vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav. Z obsahu Zmluvy o poskytnutí NFP zo dňa

20.08.2010 uzatvorenej medzi žalovaným ako poskytovateľom v zastúpení Sociálnou implementačnou
agentúrou a žalobcom ako prijímateľom vyplýva dohoda o poskytnutí NFP na realizáciu aktivít projektu,
ktorý je predmetom schválenej žiadosti o NFP s názvom SLZA – Motorcycle´s Pub – investície
do skvalitnenia a rozšírenia prevádzky zariadenia cestovného ruchu kód, miesto realizácie projektu:
Košický kraj, č. výzvy: DOP 2010-SIP 005 a to podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb., podľa

§ 15 ods. 1 zákona č. 527/2008 Z. z. a podľa § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. za účelom
spolufinancovania schváleného projektu prijímateľa a to poskytnutím NFP z prostriedkov pre operačný
program zamestnanosť sociálna inklúzia pri spolufinancovaní Európskym sociálnym fondom. Žalovaný
ako poskytovateľ sa zaviazal, že na základe zmluvy poskytne NFP prijímateľovi, a to v súlade so
zmluvou, so všetkými dokumentami, na ktoré zmluva odkazuje, a platnými a účinnými všeobecne

záväznými predpismi SR a právnymi aktmi Európskych spoločenstiev. Prijímateľ sa zaviazal prijať
poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v zmluve a projekt realizovať riadne
a včas, avšak najneskôr v termíne ukončenia realizácie aktivít projektu, t.j. do 30.11.2011. Od Zmluvy o
poskytnutí NFP odstúpil žalovaný listom zo dňa 25.02.2015 (č.l. 263 až 272), pričom ako dôvod uviedol
neposkytnutie pravdivých, úplných a správnych informácií v procese žiadania o NFP, nedodržanie

podmienok zmluvy týkajúcich sa prepojenosti podnikov, nedodržania podmienok zmluvy týkajúcich sa
rastu zamestnanosti a nedodržania povinností ohľadom doručenia monitorovacích správ k projektu.
Žalobca všetky tieto tvrdenia žalovaného rozporoval a tvrdil, že odstúpenie od zmluvy je neplatné. Súdsa jednotlivými dôvodmi odstúpenia zaoberá nižšie, pričom sa zároveň vysporiadava s prostriedkami
procesného útoku a procesnej obrany oboch strán vzťahujúcimi sa na konkrétne dôvody odstúpenia.

11. Na vyššie uvedený skutkový stav, resp. na skutkový stav opísaný nižšie súd aplikoval právne
posúdenie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko odstúpenie žalovaného od
zmluvy zo dňa 25.02.2015 je platné.

12. Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalobcom. Žalobca tvrdil, že

nárok žalovaného na odstúpenie od zmluvy podlieha premlčaniu, pričom v zmysle § 397 Obchodného
zákonníka je premlčacia doba 4 roky a táto začala plynúť od momentu, keď mal žalobca podľa
žalovaného uviesť vo vyhlásení nepravdivé informácie o tom, či je prepojeným podnikom. Keďže toto
čestnévyhláseniežalobcapodľažalovanéhoposkytoldňa28.04.2010,došlokodstúpeniuažpouplynutí
štvorročnej subjektívnej premlčacej lehoty.

13. Súd námietku premlčania nevyhodnotil ako dôvodnú. Právo žalovaného odstúpiť od zmluvy trvalo
počas celej doby účinnosti Zmluvy o poskytnutí NFP. V zmysle článku 3.6 zmluvy žalobca ako prijímateľ
berie na vedomie, že NFP je poskytovaný zo štátneho rozpočtu, pričom využitie týchto prostriedkov
podlieha kontrole zo strany štátnych orgánov. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a
podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, v súlade s ktorým bol NFP poskytnutý, je

riadiaci orgán oprávnený v konaní o žiadosti zistiť splnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory
pri výzve, pričom prijímateľ je podľa § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.z. povinný spĺňať tieto podmienky
počas platnosti a účinnosti zmluvy, inak je riadiaci orgán oprávnený od zmluvy odstúpiť. Žalovaný má tak
právo odstúpiť od zmluvy počas celej jej doby trvania, a to vždy ak zistí, že neboli dodržané podmienky
poskytnutia pomoci. Keďže medzi stranami nebolo sporné, že zmluva trvala minimálne v druhej polovici

roka 2011, bez ďalšieho možno uzavrieť, že premlčacia doba na odstúpenie od zmluvy pred 25.02.2015
uplynúť. Navyše, podľa článku 2.7 všeobecných zmluvných podmienok, ktoré boli súčasťou Zmluvy o
poskytnutí NFP, bol žalovaný oprávnený od zmluvy odstúpiť od momentu, keď sa o porušení zmluvy zo
strany žalobcu dozvie; premlčacia lehota tak začína plynúť až týmto momentom. Je tak vylúčené, aby
právo žalovaného odstúpiť od Zmluvy o poskytnutí NFP bolo v čase odstúpenia premlčané.

14. Súd sa následne zaoberal jednotlivými dôvodmi odstúpenia žalovaného od zmluvy. Žalovaný tvrdil,
že právo odstúpiť od zmluvy má v dôsledku porušenia povinností žalobcu uviesť v žiadosti o poskytnutie
NFP úplné, pravdivé a správne informácie. Podľa žalovaného túto povinnosť žalobca porušil tým, že
neuviedol, že v prípade žalobcu a spoločnosti SONaP spol. s r.o. ide o prepojené podniky. Súd tak v

prvom rade skúmal, či žalobca a uvedená spoločnosť sú skutočne prepojenými podnikmi, a dospel k
záveru, že sú.

15.Medzistranaminebolosporné,žežalobcaprižiadostioNFPuviedol,žejesamostatnýmpodnikom,a
nie prepojeným podnikom (č.l. 97). Taktiež nebolo sporné, že súčasťou dokumentácie pri podaní žiadosti

bola aj Užívateľská príručka, ktorá slúži na všeobecnú orientáciu podnikateľov pri uplatňovaní definície
malých a stredných podnikov, pričom jej prílohou č. II bolo Odporúčanie komisie 2003/361/ES zo dňa
06.05.2003 (č.l. 636 až 644). Toto odporúčanie obsahuje v článku 3 odsek 3 definíciu prepojených
podnikov. Podľa tejto definície (preklady do slovenčiny tohto textu sa rôznia, podstata však ostáva
zachovaná):

„Prepojené podniky“ sú podniky, ktoré majú jeden z nasledovných vzájomných vzťahov:
(a) podnik má rozhodujúce akcionárske alebo členské hlasovacie práva v inom podniku;
(b) podnik má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného
orgánu iného podniku;

(c) podnik má právo uplatňovať rozhodujúci vplyv v inom podniku na základe zmluvy uzatvorenej s týmto
podnikom alebo na základe ustanovenia v jeho spoločenskej zmluve alebo stanovách;
(d) podnik, ktorý je akcionárom alebo členom iného podniku, sám kontroluje, na základe zmluvy s inými
akcionármi tohto podniku alebo jeho členmi, rozhodujúce akcionárske alebo členské hlasovacie práva
v tomto podniku.

Predpokladá sa však, že rozhodujúci vplyv neexistuje, ak sa investori uvedení v druhom pododseku
odseku 2 sami nepodieľajú priamo alebo nepriamo na riadení príslušného podniku, bez toho, aby boli
dotknuté ich akcionárske práva.Za prepojené sa tiež považujú podniky, ktoré majú niektorý zo vzťahov uvedených v prvom pododseku
prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov, alebo majú niektorého z investorov uvedených v
odseku 2.

Podniky, ktoré majú jeden z uvedených dvoch vzťahov prostredníctvom fyzickej osoby alebo skupiny
fyzických osôb konajúcich spoločne, sa tiež považujú za prepojené podniky, ak svoje činnosti alebo časti
svojich činností vykonávajú na rovnakom relevantnom trhu alebo na susedných trhoch.“

16. Žalobca argumentoval, že podľa definície nejde medzi žalobcom a spoločnosťou SONaP spol. s r.o.
o prepojené podniky, nakoľko tieto nepodnikajú na rovnakom relevantnom trhu.

17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže: „Relevantný trh je
priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých výrobkov, výkonov, prác a služieb (ďalej len „tovar“),
ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo zastupiteľné.“

18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže: „Tovarový relevantný trh
zahŕňa zhodné alebo zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu užívateľov. Zastupiteľnosť
tovarov sa posudzuje najmä z hľadiska ich charakteristík, ceny a účelu použitia.“

19. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 528/2008 Z.z.: „Riadiaci orgán v konaní o žiadosti zisťuje
splnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory určené vo výzve.“

20. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.z.: „Podmienky uvedené v § 14 ods. 2 musí prijímateľ spĺňať
počas platnosti a účinnosti zmluvy, inak je riadiaci orgán oprávnený od zmluvy odstúpiť.“

21. V zmysle uvedených právnych predpisov dospel súd k záveru, že obe spoločnosti v danom čase
podnikali na rovnakom relevantnom trhu, nakoľko podľa výpisu z Obchodného registra mala spoločnosť
SONaP spol. s r.o. zapísaných 14 predmetov podnikania, pričom všetkých týchto 14 predmetov
podnikania mal v Obchodnom registri zároveň zapísaný aj žalobca. Spoločnosť SONaP spol. s r.o. tak

nemohla vykonávať žiadne podnikanie bez toho, aby toto podnikanie bolo realizované na rovnakom
relevantnom tovarovom trhu. Je potom už bez významu, že žalobca mal zapísané aj ďalšie predmety
podnikania, ktoré so spoločnosťou SONaP spol. s r.o. už neboli zhodné.

22. Súd však zároveň konštatuje, že aj keby existovali pochybnosti o podnikaní oboch spoločností na

rovnakom tovarovom trhu, v danom prípade súd nepokladal výlučne formalistický výklad Odporúčania
komisie za správny, a to s ohľadom na skutočnosť, že žalobca a spoločnosť SONaP spol. s r.o. boli
celkom zjavne komplexne prepojené vo všetkých ostatných ohľadoch. Obe spoločnosti mali identické
sídlo, obchodné meno s rovnakým základom, a boli personálne prepojené rovnakými spoločníkmi a
rovnakými konateľmi – A. B. a E. B.. Súd sa stotožnil so žalovaným, že v takom prípade nie je na mieste

formalistický výklad Odporúčania, a je potrebné postupovať v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ
C-110/13 zo dňa 27.02.2014 (č.l. 645 až 651), ktorého právna veta znie nasledovne:

„Článok 3 ods. 3 štvrtý pododsek prílohy odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o
vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov, sa má vykladať v tom zmysle, že podniky

možno považovať za „prepojené“ v zmysle tohto článku vtedy, keď z analýzy tak ich vzájomných
právnych, ako aj hospodárskych vzťahov vyplýva, že prostredníctvom fyzickej osoby alebo skupiny
fyzických osôb konajúcich spoločne predstavujú jeden hospodársky
subjekt napriek tomu, že medzi sebou formálne neudržujú nijaký zo vzťahov uvedených v článku 3 ods.
3 prvom pododseku tejto prílohy.

Za konajúce spoločne v zmysle článku 3 ods. 3 štvrtého pododseku tejto prílohy sa považujú fyzické
osoby, ktoré zosúlaďujú svoju činnosť s cieľom ovplyvňovať obchodné rozhodnutia dotknutých podnikov,
čo vylučuje, aby tieto podniky mohli byť považované za hospodársky nezávislé jeden od druhého.
Splnenie tejto podmienky závisí od okolností konkrétnej veci a nevyhnutne teda nepodlieha existencii
zmluvných vzťahov medzi týmito osobami, ani zisteniu ich úmyslu obchádzať definíciu mikropodnikov,

malých a stredných podnikov v zmysle tohto odporúčania.“
23. Súd je toho názoru, že Súdnym dvorom konštatovaná potreba materiálneho výkladu definície
prepojených osôb je v danom prípade jednoznačne namieste, a to vzhľadom na stupeň personálneho
prepojenia oboch spoločností. Vzhľadom na vyššie uvedenú úroveň prepojenia je zjavné, že nejde odve nezávislé entity, ale o spoločnosti, ktoré v praxi predstavujú takmer jeden a ten istý hospodársky
subjekt. V takejto situácii ide o prepojené podniky, a to bez ohľadu na to, či v danom čase skutočne
podnikali na tomu istom tovarovom trhu. Súd pre úplnosť uvádza, že nie je rozhodujúce, že predmetný

rozsudok Súdneho dvora je až z roku 2014, t.j. z obdobia potom, ako podal žalobca žiadosť o nenávratný
príspevok, resp. bola účinná Zmluva o poskytnutí NFP. Uvedený rozsudok nie je pre tunajší súd
rozhodujúci alebo záväzný, súd naň poukazuje s ohľadom na autoritu Súdneho dvora ako na potvrdenie
vlastných záverov o prepojenosti žalobcu a spoločnosti SONaP spol. s r.o.

24. Z uvedeného dôvodu tak súd pokladal za preukázané, že žalobca a spoločnosť SONaP spol. s
r.o. boli v čase podania žiadosti o NFP, resp. v čase účinnosti zmluvy prepojenými podnikmi. Súd tak
nepokladal za podstatné, že žalobca v konaní predloženými faktúrami preukazoval, že obe spoločnosti
podnikali na rozdielnom tovarovom trhu. Naopak, žalobcom tvrdené skutočnosti podľa názoru súdu
podporujú konštatovanie, že žalobca a spoločnosť SONaP spol. s r.o. sú prepojenými podnikmi. Žalobca
vo svojom vyjadrení zo dňa 31.10.2017 uviedol, že z ním predložených faktúr vyplýva, že žalobca

do 30.06.2010 nepodnikal v oblasti textilnej výroby a nedodával žiadne typy odevov. Žalobca v roku
2009 poskytoval pre spoločnosť SONaP spol. s r.o. zariadenia a personálny substrát. Až od faktúry č.
100030 vystavenej dňa 07.07.2010 začal poskytovať služby a tovary podobné ako spoločnosť SONaP
spol. s r.o., pričom táto spoločnosť tieto služby prestala poskytovať, resp. prestala vykonávať reálnu
činnosť a nevystavila následne žiadnu faktúru. Žalobca týmito tvrdeniami a dôkazmi preukazoval, že

medzi oboma spoločnosťami nejde o prepojené podniky, nakoľko nepodnikali na rovnakom trhu. Podľa
názoru súdu však práve zo žalobcom tvrdených skutočností naopak jednoznačne vyplýva prepojenosť
oboch podnikov, keď došlo k presunu výroby a podnikania na tom istom relevantnom tovarovom trhu
z jedného subjektu na druhý, pričom je zjavné, že sa tak stalo aj z dôvodu personálneho prepojenia
oboch subjektov.

25. Súd tak dospel k záveru, že žalobca v čestnom vyhlásení priloženom k žiadosti o NFP neuviedol
pravdivé skutočnosti, v dôsledku čoho porušil článok 6 odsek 6.6 Zmluvy o poskytnutí NFP, v zmysle
ktorého vyhlásil, že všetky vyhlásenia pripojené k žiadosti o NFP ako aj zaslané pred podpisom Zmluvy
o poskytnutí NFP sú pravdivé a zostávajú účinné pri podpise zmluvy v nezmenenej forme.

26. Súd sa však nestotožnil so žalovaným a túto skutočnosť samú osebe nepokladal za podstatné
porušenie zmluvy podľa článku 9 ods. 2.4 písm. l) Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o
poskytnutí NFP. Samotné neposkytnutie pravdivej informácie, že žalobca je prepojený podnik, totiž

nebolo pre uzatvorenie zmluvy rozhodujúce; túto skutočnosť potvrdil aj samotný žalovaný. Aj v prípade,
ak by žalobca poskytol žalovanému pravdivé údaje o svojom prepojení so spoločnosťou SONaP spol.
s r.o., mohol NFP získať. Samotná skutočnosť, že túto informáciu neuviedol pravdivo, tak podľa názoru
súdu nie je podstatným porušením zmluvy.

27.Súdvšakdospelkzáveru,žeskutočnosť,žežalobcaaspoločnosťSONaPspol.sr.o.súprepojenými
podnikmi, je relevantná pri posudzovaní práva žalovaného od zmluvy odstúpiť pre ďalší ním uvedený
dôvod, a to porušenie povinnosti žalobcu vytvoriť nové pracovné miesta.

28. Žalobca sa v bode 10 písm. a) a b) žiadosti o poskytnutie NFP zaviazal, že vytvorí 13 nových

pracovných miest v zariadení cestovného ruchu. Ďalej sa v bode 10 písm. c) žiadosti zaviazal, že výber
novýchzamestnancovbuderealizovanývspoluprácisÚradompráce,sociálnychvecíarodiny.Nakoniec
v časti 1.3 prílohy č. 1 k žiadosti o poskytnutie NFP uviedol, že cieľovou skupinou projektu sú 2 súčasní
zamestnanci zariadenia SLZA a taktiež 13 novoprijatých zamestnancov. Novoprijatí zamestnanci budú
z radov znevýhodnených zamestnancov na trhu práce. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

Žalobca tieto záväzky nesplnil. Žalovaný predložil potvrdenia Sociálnej poisťovne (č.l. 221 až 233), z
ktorých vyplývalo, že predmetných 13 zamestnancov, t.j. F. G., H. I., F. D., F. D., E. B., J. B., A. B. starší,
A. B. F., F. B., F. B., K. F., F. E. a A. C., ukončilo dňa 31.12.2010 pracovný pomer so spoločnosťou
SONaP spol. s r.o. a od nasledujúceho dňa 01.01.2011 uzatvorili pracovný pomer so žalobcom. Žalobca
túto skutočnosť nerozporoval. Z dokazovania tak bolo preukázané, že žalobca závažným spôsobom

porušil svoje záväzky zo Zmluvy o poskytnutí NFP. Žalobca nevytvoril žiadne pracovné miesta, nakoľko
uňho došlo len k presunu zamestnancov z jedného prepojeného podniku do druhého. Zároveň pri
tomto presune nezamestnal znevýhodnených uchádzačov na trhu práce, keďže išlo o zamestnancov,
ktorí boli deň pred nástupom k novému zamestnávateľovi zamestnaní u prepojeného zamestnávateľa.Ak súd na účely posudzovania porušenia povinností žalobcu pri neuvedení informácie o prepojených
podnikoch postupoval v prospech žalobcu, a túto skutočnosť nepokladal za podstatné porušenie zmluvy,
pri vytváraní pracovných miest nepochybne ide o podstatné porušenie zmluvy, nakoľko vytvorenie

nových pracovných miest tvorilo samotnú podstatu poskytnutia NFP, resp. bolo hlavným dôvodom na
poskytnutie tohto príspevku. Žalobca však tieto pracovné miesta vytvoril iba fiktívne, a to ich presunom
z jedného prepojeného podniku do druhého.

29. Žalobca tak porušil článok 6 odseky 6.5 a 6.6 Zmluvy o poskytnutí NFP, resp. povinnosť uvedenú

v § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.z., v dôsledku čoho vzniklo právo žalovaného odstúpiť od Zmluvy
o poskytnutí NFP v zmysle článku 9 ods. 2.4 písm. l) Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o
poskytnutí NFP. Keďže žalovaný dňa 25.02.2015 toto právo z tohto dôvodu platne realizoval, súd dospel
k záveru, že žaloba na určenie neplatnosti odstúpenia nie je dôvodná a prvým výrokom tohto rozsudku
ju v celom rozsahu zamietol.

30. Pre úplnosť súd uvádza, že realizáciou projektu nedošlo napriek záväzku žalobcu ani k rastu
zamestnanosti. Túto skutočnosť tvrdil žalovaný na základe dokumentu Zistenia následnej finančnej
kontroly č. 11/2014 (č.l. 53 až 68), podľa ktorých nielenže nedošlo k rastu zamestnanosti, ale naopak
došlo k poklesu počtu o 7,9 zamestnancov prepojených podnikov. Toto skutkové tvrdenie žalovaného
rozporoval žalobca len tým, že žalobca a spoločnosť SONaP spol. s r.o. nie sú prepojené podniky; k

tejto skutočnosti sa súd už vyjadril vyššie.

31. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný porušil svoju povinnosť v zmysle § 345 ods.
1 Obchodného zákonníka a od zmluvy neodstúpil bezodkladne potom, ako sa dozvedel o porušení
zmluvy. Žalobca argumentoval, že žalovaný v liste zo dňa 14.05.2014 (č.l. 629) uviedol, že šetrenie u

žalobcuvykonávaodroku2013.Súdvprvomradekonštatuje,žeprávožalovanéhoodstúpiťnevychádza
z ustanovení Obchodného zákonníka, ale je upravené v § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.z., ktorý
predstavuje osobitnú úpravu voči Obchodnému zákonníku. Tento zákon neupravuje povinnosť štátu
(riadiaceho orgánu) odstúpiť od zmluvy bezodkladne. V konaní bolo preukázané, že žalovaný závery
o porušeniach Zmluvy o poskytnutí NFP čerpal z následnej finančnej kontroly, ktorá bola ukončená

Zisteniami NFK, ktoré boli adresované riaditeľke odboru implementácie Implementačnej agentúry ako
príloha listu zo dňa 05.11.2014. Ak žalovaný následne odstúpil od zmluvy listom zo dňa 25.02.2015, je
súd toho názoru, že žalovaný vzhľadom na nevyhnutné procesy na strane štátnych orgánov súvisiace s
ukončením Zmluvy o poskytnutí NFP odstúpil od zmluvy dostatočne včas, a to aj keby súd na povinnosť
žalovaného aplikoval analogicky ustanovenia Obchodného zákonníka o bezodkladnom odstúpení od

zmluvy.

32. Súd sa taktiež nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný v roku 2011 vedel, akých
zamestnancov žalobca prijal, a napriek tomu ďalej financoval projekt, v dôsledku čoho podľa žalobcu
došlo ku konkludentnej zmene zmluvy. Žalobca uviedol, že ak prijatie zamestnancov nebolo v súlade so

ZmluvouoposkytnutíNFP,nemalžalovanývyplácaťžalobcovižiadneďalšieprostriedkyamalodzmluvy
odstúpiť. Keďže tak nespravil, došlo ku konkludentnej zmene zmluvy. Súd sa s touto argumentáciou
nestotožnil. V zmysle článku 5.16 Zmluvy o poskytnutí NFP sa strany dohodli, že akékoľvek zmeny
zmluvy je možné realizovať iba v písomnej forme; zmluvu tak nebolo možné meniť konkludentne len
na základe toho, že žalovaný jej porušenie bezodkladne neriešil, nakoľko takéto porušenie nemal

potvrdené kontrolou. Súd taktiež nepokladal za rozhodujúce, že žalovaný v liste zo dňa 06.10.2011 či
v správe z kontroly na mieste zo dňa 02.07.2012 nekonštatoval, že žalobca a spoločnosť SONaP spol.
s r.o. sú prepojené podniky. Z uvedených dokumentov tieto závery nevyplývajú, a navyše akékoľvek
predchádzajúce závery žalovaného nemajú vplyv na skutočnosť, či žalobca v konečnom dôsledku
porušil Zmluvu o poskytnutí NFP a či mal žalovaný na základe následnej finančnej kontroly právo od

zmluvy odstúpiť.

33. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že odstúpenie žalovaného od
Zmluvy o poskytnutí NFP bolo v súlade so zmluvou a právnymi predpismi, v dôsledku čoho súd prvým
výrokom tohto rozsudku žalobu v celom rozsahu zamietol.

34.Vzhľadomnazáverysúdutýkajúcesaplatnostiodstúpeniaprenesplneniezáväzkuvytvoriťpracovné
miesta sa súd už nezaoberal posledným dôvodom odstúpenia zo strany žalovaného, ktorým bolo
neskoré predloženie monitorovacích správ zo strany žalobcu.35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP a trovy konania priznal stranám podľa úspechu v konaní. V konaní bol plne úspešný žalovaný; súd

mu tak druhým výrokom tohto rozsudku priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100%. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovanému nemožno priznať nárok na trovy konania
z toho dôvodu, že ide o štátny orgán. Štátny orgán má rovnaké právo ako akákoľvek iná strana byť
v konaní zastúpený advokátom; táto skutočnosť platí osobitne konaniach, ktoré nie sú skutkovo alebo
právne triviálne, resp. ktorých predmet nie je vo finančnom vyjadrení zanedbateľný. Súd tak nevidel

dôvod, aby žalovanému nárok na trovy konania nepriznal. K nálezom Ústavného súdu SR, na ktoré vo
svojej argumentácii odkazoval žalobcu (napr. č.k. IV. ÚS 84/2014-31) súd uvádza, že z nich len vyplýva,
že v konkrétnych prípadoch nemusia byť náklady na advokáta vynaložené štátnym orgánom účelné; v
danom prípade ale nárok žalovaného na právne zastúpenie nepochybne existuje, a to práve s ohľadom
na charakter sporu.

36. Súd pre úplnosť uvádza, že v čase, keď bol právoplatný pôvodný rozsudok Okresného súdu
Bratislava č.k. 17C/112/2015-707 zo dňa 23.10.2018, t.j. v čase pred zrušením tohto rozhodnutia v
dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu, súd uznesením č.k. 17C/112/2015-987 zo dňa 09.06.2020
rozhodol aj o výške nároku na trovy konania žalovaného. Súd je toho názoru, že ak toto rozhodnutie
nezrušil Najvyšší súd v rozhodnutí, ktorým zrušil právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave

vo veci samej, je toto rozhodnutie aj bez osobitného rozhodnutia Najvyššieho súdu zrušené zo zákona
v zmysle § 453 ods. 3 CSP.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).