Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 52C/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423202251
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1423202251.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: U. Q., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. C.J., zastúpeného:

Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, IČO:
47 234 318, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje v časti o zaplatenie sumy 8.000,50 eur.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.176,50
eur od 28.09.2023 do 29.07.2024 a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 929,60 eur, a

to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

IV. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa13.06.2023sažalobcavočižalovanémudomáhalzaplateniabolestného
vo výške 7.648,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX W.. došlo v
Bratislave na F. E. pred križovatkou s Q. E. k dopravnej nehode, a to tak, že poškodený (žalobca, pozn.

súdu) jazdil s motocyklom značky Malaguti, EČV: Q., po F. E. smerom do mesta v ľavom jazdnom
pruhu, keďže pravý jazdný pruh bol uzavretý pre prácu na vozovke, a po skončení uzatvorenia pravého
jazdného pruhu sa začal preraďovať do pravého jazdného pruhu, pri ktorom došlo k stretu s osobným
motorovým vozidlom značky Toyota Auris, EČV: Q., vedeným vodičom U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XX, Q., jazdiacim pred poškodeným tým istým smerom pôvodne v ľavom jazdnom pruhu, ktoré sa
náhle preradilo do pravého pruhu. V dôsledku nehody žalobca utrpel ťažké zranenia, ktoré si vyžiadali
zdĺhavú a bolestivú liečbu. Ďalej uviedol, že zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 13.06.2022,

ktorý vypracoval I.. L. C., znalec v odbore cestná doprava, vyplýva dostatočne odôvodnený záver o
zodpovednostivodičaU.B.zavzniknutúdopravnúnehoduanáslednéublíženienazdravípoškodeného.
Technika jazdy vodiča U. B. bola nesprávna, keďže tento reagoval až na náraz, nie na motocyklistu,
nedal znamenie o zmene smeru jazdy včas pred začatím jazdného úkonu s ohľadom na okolnosti
cestnej premávky, najmä na vozidlá idúce za ním, čím motocyklistovi vyvolal kolíznu situáciu. Podľa
názoružalobcuprávevodičB.porušenímhneďniekoľkýchpravidielcestnejpremávkyzapočalnehodový
dej, v dôsledku čoho za dopravnú nehodu zodpovedá. Osoba škodcu je tým podľa žalobcu spoľahlivo

preukázaná. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného žalobca poukázal na to, že podľa § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému, pričom poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárokpreukázať. Žalobca ďalej uviedol, že podľa správy zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov bolo vozidlo
zn. Toyota Auris, EČV: Q., poistené v čase dopravnej nehody (t. j. ku dňu XX.XX.XXXX) žalovaným
(č. poistnej zmluvy: XXXXXXXXXX/X). Žalobca ďalej uviedol, že dňa 11.01.2023 vypracoval L.. C.

F., U.. (jeho ošetrujúci lekár) lekársky posudok o bolestnom, pričom žalobcovi v ňom priznal bodové
ohodnotenie bolestného vo výške 337,5 bodov. Vzhľadom na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo
v roku 2021, suma 2 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2020 predstavuje sumu 22,66 eur. Vzhľadom
na uvedené si žalobca uplatnil nárok na bolestné vo výške 7.648,- eur (337,5 x 22,66 eur).

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v celom rozsahu neuznáva žalobcom uplatnené nároky.
Ďalej uviedol, že žalobca si výzvou zo dňa 12.06.2023 u neho uplatnil nárok na náhradu za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 14.823,60 eur. Následne žalovaný listom zo dňa 16.06.2023
vyzval žalobcu na doloženie dokladov k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy číslo
XXXXXXXXXX, a to správu polície o dopravnej nehode, rozsudok súdu SR, pričom žalovaný okrem
iného uviedol, že v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. k danému dňu nemôže žalobcovi

poskytnúť poistné plnenie z uvedenej poistnej udalosti, keďže nebol preukázaný nárok alebo rozsah
poistného plnenia na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. V nadväznosti na
to žalovaný uviedol, že žalobca mu požadované dokumenty na riadne skončenie likvidácie škodovej
udalosti č. XXXXXXXXXX nepredložil. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na to, že žalobca
ním predložený znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 13.06.2022, ktorý vypracoval I.. L. C., znalec v

odbore cestná doprava, prezentuje jednostranne, uvádza tvrdenia vytrhnuté z kontextu a bez uvedenia
otázky, na ktorú znalec odpovedal. Poukázal na to, že na str. 35 znaleckého posudku znalec určil
technickú príčinu vzniku dopravnej nehody nasledovne: "Technickou príčinou dopravnej nehody sú iba
tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky
a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode. Na základe

vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody medzi vozidlom Toyota Auris a motocyklom Malaguti
je možné konštatovať, že pri tejto konkrétnej dopravnej nehode sú týmito prvkami: (i) z technického
hľadiska nesprávna technika jazdy motocyklistu Q. (nedodržanie takej vzdialenosti za vozidlom idúcim
pred ním, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho
pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví), (ii) z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča

B. (neskorá reakcia a nedanie znamenia o zmene smeru jazdy včas pred začatím jazdného úkonu, a
to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, najmä na vozidlá idúce za ním; motocyklistovi v danom
prípade vyvolal kolíznu situáciu, ak by vodič B. dal znamenie o zmene smeru jazdy, tak motocyklista Q.
by pri správnej reakcii, maximálnom brzdení a správnom smerovom vedení motocykla zastavil 5,1 m
pred koridorom pohybu vozidla Toyota Auris a dop ravnej nehode zabránil, a teda z technického hľadiska

technickou príčinou dopravnej nehody bolo nedodržanie dostatočného pozdĺžneho odstupu motocykla
Malaguti od vozidla Toyota Auris (motocyklista Q.) a vyvolanie kolíznej situácie vozidlom Toyota Auris
(vodič B.)." Podľa žalovaného tak závery znaleckého posudku nekorelujú s tvrdením žalobcu, že
osoba škodcu tým bola spoľahlivo preukázaná. Znalecký posudok znalca je podľa žalovaného potrebné
hodnotiť komplexne, a nie z neho abstrahovať a použiť v žalobe len niektoré (pre žalobcu) vyhovujúce

časti.ŽalovanýďalejpoukázalnaopispriebehudopravnejnehodyzReláciedopravnejpolícieopriebehu
dopravnej nehody, v zmysle ktorého: "K dopravnej nehode došlo tak, že vodič Q. jazdil na motocykli
EČ: Q. po F. E.. smerom von z mesta, pričom sa dostatočne nevenoval riadeniu a narazil do pred ním
jazdiaceho osobného motorového vozidla EČ: Q. riadeného vodičom B.." Vzhľadom na uvedené bol
žalovaný toho názoru, že doposiaľ nebol preukázaný nárok žalobcu na plnenie.

3. Žalobca v replike (podanie zo dňa 23.08.2023) vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy bolestného
vo výške 3.824,- eur. Späťvzatie žaloby v tejto časti žalobca odôvodnil tým, že žalovaný v zmysle
oznámenia o poistnom plnení zo dňa 03.08.2023 pristúpil k likvidácii poistnej udalosti a poskytol
žalobcovi odškodnenie bolestného vo výške 3.824,- eur, čo zodpovedalo bodovému ohodnoteniu

bolestného vo výške 337,5 bodov, avšak s uplatnením spoluzodpovednosti za dopravnú nehodu v
rozsahu 50 %. Po čiastočnom peňažnom plnení žalovaného zo dňa 03.08.2023 ostáva medzi stranami
konania naďalej sporné odškodnenie bolestného vo výške 3.824,- eur, nevyplatené pre žalovaným
tvrdenú spoluzodpovednosť. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný ako poisťovateľ poskytol
plnenie v zákonnej lehote troch mesiacov a 15 dní podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.

Žalobca vo svojom podaní ďalej navrhol zmenu (rozšírenie) žaloby, a to tak, že sa po zmene žaloby
domáhal zaplatenia bolestného vo výške 3.824,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 3.824,- eur od 04.08.2023 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo
výške 929,60 eur (náklady na vypracovanie znaleckého posudku I.. L. C. č. XX/XXXX). Zmenu žalobyodôvodnil tým, že žalovaný uplatnením spoluzodpovednosti žalobcu za dopravnú nehodu v rozsahu
50 % deklaroval (oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.08.2023), že odmieta poskytnúť plnenie v
rozsahu 50 %. Tým sa dostal do omeškania od 04.08.2023, a preto je povinný zaplatiť zákonné úroky z

omeškania. Súd pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 21.09.2023 č. k. 52C/3/2023-76.
K spoluzodpovednosti za dopravnú nehodu žalobca uviedol, že z hľadiska výpočtu porušení pravidiel
cestnej premávky jednotlivými účastníkmi (kvantitatívne hľadisko), ako aj z hľadiska závažnosti a
relevancie týchto porušení (kvalitatívne hľadisko) je zodpovednosť vodiča B. neporovnateľná so
zodpovednosťou žalobcu, ktorá bola podľa žalobcu zanedbateľná. Podľa žalobcu ak by vodič B. jazdil

správnou technikou jazdy, vôbec by nevznikla kolízna situácia, pretože (i) v prípade správnej reakcie
vodiča B. na vodiča Q., ktorého po preverení výhľadových pomerov mohol a mal vidieť, by vodič B. ani
nemal začať meniť smer jazdy, (ii) v prípade, že by vodič B. dal znamenie o zmene smeru jazdy, vodič Q.
by pri správnej reakcii mal možnosť zabrániť zrážke. Pre stanovenie vinníka dopravnej nehody je podľa
žalobcu prioritne potrebné ustanoviť, kto vytvoril kolíznu situáciu. Preto je potrebné zodpovedať otázku,
kto započal nehodový dej. Ak by vodič B.Č. náhle neodbočil, k nehode by nebolo došlo, a to bez ohľadu

na to, či vodič Q. dodržal pozdĺžnu vzdialenosť. Zároveň je nesporné, že vodič B. porušil hneď niekoľko
ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, keď (i) nejazdil pri pravom okraji vozovky, ale
jazdil v ľavej časti jazdného pruhu, (ii) pred začatím jazdného úkonu nedal znamenie o zmene smeru
jazdy, i keď bol povinný tak urobiť včas, a tiež (iii) ohrozil vozidlo idúce za ním, keď na toto vozidlo vôbec
nereagoval i keď ho vidieť mal a mohol minimálne tri sekundy pred zrážkou. Na druhej strane jediné

porušenie zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorého sa mal dopustiť žalobca, je porušenie §
17 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého je vodič povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú
vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho
pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví. Uvedené ustanovenie sa podľa žalobcu vzťahuje na inú
dopravnú situáciu v porovnaní s nehodovým dejom v prejednávanej veci, pretože vodič B. náhle zmenil

smer jazdy, nie rýchlosť. Ak by vodič B. (hypoteticky) náhle zastavil, k dopravnej nehode by nebolo došlo,
keďže žalobca jazdil (na rozdiel od vodiča B.) pri pravom okraji vozovky. Záver o spoluzodpovednosti
žalobcu pre nedodržanie pozdĺžneho odstupu by tak bol podľa žalobcu aplikáciou nepríslušnej právnej
normy, keďže tá sa viaže k iným dopravným situáciám, konkrétne k náhlej zmene rýchlosti, nie však
smeru jazdy vpredu idúceho vozidla. Podľa názoru žalobcu možno preto uzavrieť, že z kvantitatívneho

hľadiska porušil vodič B. viacero ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke naproti jedinému
pochybeniu žalobcu, ktoré by bolo relevantné len vtedy, ak by vodič B. náhle znížil rýchlosť jazdy alebo
zastavil. Z kvalitatívneho hľadiska je podľa žalobcu potrebné zdôrazniť, že konanie vodiča B. započalo
samotný nehodový dej, išlo teda o primárnu príčinu dopravnej nehody, bez ktorej by sa nedodržanie
odstupu žalobcom vôbec neprejavilo.

4. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že dňa 03.08.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi
poskytol poistné plnenie ako náhradu za bolesť vo výške 3.824,- eur. V žalovaným priznanom poistnom
plnení bola zohľadnená spoluvina žalobcu vo výške 50 %. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že v
prejednávanom prípade ide o stret prevádzok v zmysle § 431 Občianskeho zákonníka. Pod pojmom stret

prevádzok treba podľa žalovaného rozumieť predovšetkým stretnutie prevádzok dvoch alebo viacerých
prevádzateľov dopravných prostriedkov (napr. zrážka dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov);
v takomto prípade ide o tzv. priamy stret. Žalovaný ďalej uviedol, že z povahy prevádzky dopravných
prostriedkov vyplýva požiadavka, aby prevádzateľ aj v týchto prípadoch zodpovedal za škodu, ktorú
nezavinil. Ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka, ktoré nadväzuje na právnu úpravu zodpovednosti

podľa ustanovení § 427 a 429 Občianskeho zákonníka, umožňuje posudzovať zodpovednosť za
škodu spôsobenú stretom dvoch alebo viacerých prevádzok a škodu samu ako celok, pričom každý
z prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody úmerne k svojej účasti, ktorú mal na
spôsobení škody. Miera účasti na škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie
jednotlivých prevádzateľov, ak toto konanie či opomenutie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

Žalovaný ďalej uviedol, že ani objektívna občianskoprávna zodpovednosť prevádzkovateľa dopravných
prostriedkov,akokoľvekprísnaaširoká,niejeanemôžebyťbezvýnimočná.Vtejtosúvislostipoukázalna
ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka upravujúce zavinenie poškodeného, ktoré sa vzhľadom na
jeho všeobecnú povahu a systematické usporiadanie musí uplatniť aj v prípadoch osobitnej objektívnej
zodpovednosti. Žalovaný ďalej namietol, že bez zbytočného odkladu začal prešetrovanie potrebné na

zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia
žalobcu o škodovej udalosti oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia v zmysle § 11 ods. 6 písm. a)
zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaný si tak v zákonnej lehote splnil svoje povinnosti, a preto sa nemohol
dostať do omeškania.5. Podaním zo dňa 23.04.2024 žalobca opätovne navrhol zmenu (rozšírenie) žaloby, a to tak, že sa po
zmenežalobydomáhalzaplateniabolestnéhovovýške3.824,-eurspolusúrokomzomeškaniavovýške

9,25 % ročne zo sumy 3.824,- eur od 04.08.2023 do zaplatenia, náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 10.353,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 10.353,-
eur od 28.09.2023 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 929,60 eur
(náklady na vypracovanie znaleckého posudku I.. L. C. č. XX/XXXX). Zmenu žaloby odôvodnil tým,
že dňa 05.06.2023 vypracoval ošetrujúci lekár L.. C. F., U.. podľa zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky

posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, v ktorom priznal žalobcovi základné
bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 510 bodov. Vzhľadom na skutočnosť,
že k vzniku nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia došlo v roku 2022, suma 2 % z
priemernej mesačnej mzdy za rok 2021 predstavuje sumu 24,22 eur. Žalobca ďalej uviedol, že výzvou
na plnenie zo dňa 12.06.2023 sa domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody na zdraví titulom
základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 12.353,- eur (510

bodov x 24,22 eur). Žalovaný pristúpil len k čiastočnej likvidácii poistnej udalosti, keď dňa 06.09.2023
poskytol preddavok vo výške 2.000,- eur. Odvtedy žalovaný neposkytol žiadne plnenie. Vzhľadom na
uvedené sa žalobca domáhal sa nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
10.353,-eur(12.353,-eur-2.000,-eur).Žalobcaďalejuviedol,žepripredpokladanomdátumedoručenia
výzvy na plnenie dňa 12.06.2023 uplynula žalovanému lehota na šetrenie poistnej udalosti a lehota na

úhradu (3 mesiace + 15 dní podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z.) dňa 27.09.2024. Žalovaný
je preto v omeškaní s plnením zvyšného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia odo dňa
28.09.2024. Žalobca si preto uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Súd pripustil
v poradí druhú zmenu žaloby uznesením zo dňa 30.04.2024 č. k. 52C/3/2023-108.

6. Na pojednávaní dňa 29.10.2024 žalobca súdu doručil v poradí druhé čiastočné späťvzatie žaloby, a to
v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.176,50 eur. Späťvzatie
žaloby v tejto časti žalobca odôvodnil tým, že žalovaný mu v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo
dňa 29.07.2024 poskytol doúhradu nároku z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4.176,50
eur. Sporný tak ostáva nárok v rozsahu 50 %, t. j. vo výške 6.176,- eur, v ktorom žalovaný neposkytol

plnenie z dôvodu spoluzodpovednosti žalobcu.

7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") žalobca
môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 2 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Vo svojom podaní zo dňa 23.08.2023 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie bolestného vo
výške 3.824,- eur. Späťvzatie žaloby v tejto časti žalobca odôvodnil tým, že zo strany žalovaného došlo
k plneniu tejto sumy v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 03.08.2023.

Na pojednávaní dňa 29.10.2024 žalobca súdu doručil v poradí druhé čiastočné späťvzatie žaloby, a to
v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.176,50 eur. Späťvzatie
žaloby v tejto časti žalobca odôvodnil tým, že žalovaný mu v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa
29.07.2024 poskytol doúhradu nároku z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4.176,50 eur.
Keďže žalobca vzal vo vyššie uvedených častiach žalobu späť a keďže žalovaný nevyslovil so

späťvzatím žaloby v týchto častiach nesúhlas z vážnych dôvodov, súd konanie o žalobe v týchto častiach
v súlade s § 145 ods. 2 C. s. p. zastavil.

11. Súd tak vo veci samej rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie: (i) bolestného vo výške 3.824,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.824,- eur od 04.08.2023 do zaplatenia,

(ii) náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.176,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 10.353,- eur od 28.09.2023 do 29.07.2024 a zo sumy 6.176,- eur
od 30.07.2024 do zaplatenia a (iii) nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 929,60 eur
(náklady na vypracovanie znaleckého posudku I.. L. C. č. XX/XXXX).12. Žalobca v konaní predložil nasledovné (listinné) dôkazy: prepúšťacia správa zo dňa 14.07.2021,
lekárske správy zo dňa 06.08.2021, 20.08.2021, 22.10.2021, 15.11.2021, 19.11.2021 a 18.02.2022,

znalecký posudok znalca I.. L. C. č. X/XXXX zo dňa 13.06.2022, výsledok hľadania poisťovateľa podľa
EČV v evidencii Slovenskej kancelárie poisťovateľov, lekársky posudok L.. C. F., U.. o bolestnom zo
dňa 11.01.2023, upovedomenie o začatí priestupkového konania, oznámenie o poistnom plnení zo
dňa 03.08.2023, vyúčtovanie znaleckého úkonu č. X/XXXX, faktúra č. XX/XXXXz, faktúra č. XX/XXXX,
lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 05.06.2023, oznámenie o poistnom plnení

zo dňa 06.09.2023, lekárske správy zo dňa 28.02.2022 a 02.05.2022, videozáznam dopravnej nehody,
oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29.07.2024.

13. Žalovaný v konaní predložil iba jeden listinný dôkaz, a to reláciu dopravnej polície o priebehu
dopravnej nehody.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených
v súdnom spise a oboznámením videozáznamu dopravnej nehody, pričom na základe vykonaného
dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový
stav:

15. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX W.. došlo v Bratislave na
F. E. pred križovatkou s Q. E. k dopravnej nehode, a to tak, že poškodený (žalobca, pozn. súdu) jazdil s
motocyklom značky Malaguti, EČV: Q., po F. E. smerom do mesta v ľavom jazdnom pruhu, keďže pravý
jazdný pruh bol uzavretý pre prácu na vozovke, a po skončení uzatvorenia pravého jazdného pruhu sa
začal preraďovať do pravého jazdného pruhu, pri ktorom došlo k stretu s osobným motorovým vozidlom

značky Toyota Auris, EČV: Q., vedeným vodičom U. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. B.Č. XX, Q., jazdiacim
pred poškodeným tým istým smerom pôvodne v ľavom jazdnom pruhu, ktoré sa následne preradilo do
pravého pruhu. Priebeh dopravnej nehody vyplýva aj z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej
nehody a zo znaleckého posudku znalca I.. L. C. č. X/XXXX zo dňa 13.06.2022, ktorého súčasťou bol
aj videozáznam dopravnej nehody.

16. V znaleckom posudku znalca I.. L. C. č. X/XXXX zo dňa 13.06.2022 sa uvádza, že technickou
príčinou dopravnej nehody sú iba tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým
výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť
dopravnej nehode. Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody medzi vozidlom

Toyota Auris a motocyklom Malaguti je podľa znalca možné skonštatovať, že pri tejto konkrétnej
dopravnej nehode sú týmito prvkami: (i) z technického hľadiska nesprávna technika jazdy motocyklistu
Q. (nedodržanie takej vzdialenosti za vozidlom idúcim pred ním, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy,
prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví), (ii)
z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča B. (neskorá reakcia a nedanie znamenia o

zmene smeru jazdy včas pred začatím jazdného úkonu, a to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky,
najmä na vozidlá idúce za ním; motocyklistovi v danom prípade vyvolal kolíznu situáciu, ak by vodič
B. dal znamenie o zmene smeru jazdy, tak motocyklista Q. by pri správnej reakcii, maximálnom
brzdení a správnom smerovom vedení motocykla zastavil 5,1 m pred koridorom pohybu vozidla Toyota
Auris a dopravnej nehode zabránil), a teda z technického hľadiska technickou príčinou dopravnej

nehody bolo nedodržanie dostatočného pozdĺžneho odstupu motocykla Malaguti od vozidla Toyota Auris
(motocyklista Q.) a vyvolanie kolíznej situácie vozidlom Toyota Auris (vodič B.).

17.Vreláciidopravnejpolícieopriebehudopravnejnehodyjeuvedené,žekdopravnejnehodedošlotak,
že vodič Q. jazdil na motocykli EČ: Q. po F. E.. smerom von z mesta, pričom sa dostatočne nevenoval

riadeniu a narazil do pred ním jazdiaceho osobného motorového vozidla EČ: Q. riadeného vodičom B..

18. Nesporným bolo v konaní aj to, že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody žalobca utrpel škodu na
zdraví spočívajúcu v utrpenej bolesti a v sťažení spoločenského uplatnenia. Dňa 11.01.2023 vypracoval
ošetrujúci lekár žalobcu L.. C. F., U.. lekársky posudok o bolestnom, pričom žalobcovi v ňom priznal

bodové ohodnotenie bolestného vo výške 337,5 bodov: (i) zlomenina oboch kostí predkolenia vpravo
otvorená, trieštivá a liečená operáciou - 270 bodov (180 bodov základné bodové ohodnotenie a zvýšenie
o 90 bodov v zmysle § 9 ods. 5 písm. b) zákona č. 437/2004 Z. z.), (ii) pomliaždenie pravého kolena
- 22,5 bodov (15 bodov základné bodové ohodnotenie a zvýšenie o 7,5 bodov v zmysle § 9 ods. 5písm. b) zákona č. 437/2004 Z. z.), (iii) ťažké pomliaždenie pravého členka - 22,5 bodov (15 bodov
základné bodové ohodnotenie a zvýšenie o 7,5 bodov v zmysle § 9 ods. 5 písm. b) zákona č. 437/2004
Z. z.), (iv) tržná rana predkolenia vpravo liečená chirurgicky - 22,5 bodov (15 bodov základné bodové

ohodnotenie a zvýšenie o 7,5 bodov v zmysle § 9 ods. 5 písm. b) zákona č. 437/2004 Z. z.). Dňa
05.06.2023 vypracoval ošetrujúci lekár žalobcu L.. C. F., U.. podľa zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky
posudokobolestnomaosťaženíspoločenskéhouplatnenia,vktorompriznalžalobcovizákladnébodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 510 bodov: (i) obmedzenie pohyblivosti
kolenného kĺbu stredne ťažkého stupňa spôsobené pakľbom ihlice - 225 bodov (150 bodov základné

bodové ohodnotenie a zvýšenie o 75 bodov v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.), (ii)
obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu stredne ťažkého stupňa spôsobené pakľbom ihlice - 180
bodov (120 bodov základné bodové ohodnotenie a zvýšenie o 60 bodov v zmysle § 10 ods. 4 zákona
č. 437/2004 Z. z.), (iii) rozsiahle plošné jazvy po poraneniach a po operačných zákrokoch o ploche 62
cm2 - 105 bodov (70 bodov základné bodové ohodnotenie a zvýšenie o 35 bodov v zmysle § 10 ods. 4
zákona č. 437/2004 Z. z.). Poškodenia zdravia žalobcu potvrdzujú aj ním predložené lekárske správy.

19. V konaní bolo ďalej nesporné, že osobné motorové vozidlo zn. Toyota Auris, EČV: Q., bolo v čase
dopravnej nehody (t. j. ku dňu XX.XX.XXXX) poistené žalovaným (č. poistnej zmluvy: XXXXXXXXXX/
X). Uvedené potvrdzuje aj žalobcom predložený výsledok hľadania poisťovateľa podľa EČV v evidencii
Slovenskej kancelárie poisťovateľov.

20. V konaní bolo takisto nesporné (keďže žalobca skutkové tvrdenia žalovaného v tejto súvislosti
nepoprel), že žalobca si výzvou zo dňa 12.06.2023 u žalovaného uplatnil nárok na náhradu za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 14.823,60 eur. Žalovaný listom zo dňa 16.06.2023 vyzval
žalobcu na doloženie dokladov k škodovej udalosti, a to správu polície o dopravnej nehode, rozsudok

súdu SR, pričom žalovaný okrem iného uviedol, že v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001
Z. z. k danému dňu nemôže žalobcovi poskytnúť poistné plnenie z uvedenej poistnej udalosti, keďže
nebol preukázaný nárok alebo rozsah poistného plnenia na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. Žalobca žalovanému požadované dokumenty nepredložil (mimo rámca tohto súdneho
konania).

21. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.08.2023 žalovaný pristúpil k likvidácii poistnej udalosti
a poskytol žalobcovi odškodnenie bolestného vo výške 3.824,- eur, čo zodpovedalo bodovému
ohodnoteniu bolestného vo výške 337,5 bodov podľa lekárskeho posudku ošetrujúceho lekára žalobcu
L.. C. F., U.., avšak s uplatnením spoluzodpovednosti žalobcu za dopravnú nehodu v rozsahu 50 %.

22. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 06.09.2023 žalovaný uviedol, že poskytuje žalobcovi
primeraný preddavok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.000,- eur. Ďalej
uviedol, že o nároku prebiehajú odborné konzultácie so znaleckou organizáciou forensic.sk, Inštitút
forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. O výsledku šetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti

poskytnúť poistné plnenie bude žalovaný žalobcu písomne informovať.

23. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.07.2024 žalovaný pristúpil k likvidácii poistnej udalosti
a poskytol žalobcovi odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4.176,50 eur, čo
zodpovedalo bodovému ohodnoteniu bolestného vo výške 510 bodov podľa lekárskeho posudku

ošetrujúceho lekára žalobcu L.. C. F.W., U.., avšak s uplatnením spoluzodpovednosti žalobcu za
dopravnú nehodu v rozsahu 50 %. Žalovaný uhradil nárok (doúhradu nároku) na základe odborného
vyjadrenia znaleckej organizácie forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. Žalovaný
tak poskytol žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo výške 6.176,50 eur.

24. Vyúčtovaním znaleckého úkonu č. X/XXXX znalec I.. L. C. vyúčtoval žalobcovi vypracovanie
znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 13.06.2022 spolu vo výške 993,12 eur. Faktúrou č. XX/XXXXz
zo dňa 02.06.2022 znalec vyúčtoval žalobcovi preddavok na znalečné vo výške 700,- eur. Faktúrou č.
XX/XXXX zo dňa 13.06.2022 znalec vyúčtoval žalobcovi doplatok znalečného vo výške 293,12 eur.

25. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

26. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31.07.2024 (ďalej len "zákon č.381/2001 Z. z.") poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu: a)

škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením
alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní
nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a)
alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene
krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo,

aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Poistený má
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak
ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania

poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

28. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

29. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je

povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

31. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník")
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s
jej uplatnením.

32. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

33. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola

škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

34. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov
a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej

škody.

35. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.36. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

37. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

39. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následok").

40. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí
byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

41. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby

bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

42. Podľa § 5 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženiespoločenskéhouplatneniaohodnotilovlekárskomposudku(§7a8).Výškanáhradyzabolesťa

výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za
kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a
výslednásumasazaokrúhlinanajbližšieceléeurosmeromnahor.MinisterstvozdravotníctvaSlovenskej
republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením
oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. V prípadoch hodných
osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
zvýšiť najviac o 50 %.

43. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S14243-2021-OL (ďalej len "opatrenie
Ministerstva zdravotníctva za rok 2021") výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2021 za jeden bod je 22,66 eur.

44. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S15921-2022-OL (ďalej len "opatrenie

Ministerstva zdravotníctva za rok 2022") výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2022 za jeden bod je 24,22 eur.

45. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až

po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

46. Podľa § 9 ods. 1, 3 a 5 zákona č. 437/2004 Z. z. posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb
ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútnafáza bolesti. Ak je sadzba bodového hodnotenia za bolesť ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa
prihliadanarozsahaspôsobpoškodenianazdraví,jehozávažnosťapriebehliečeniavrátanenáročnosti
liečenia a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesti sa použije počet

bodov pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri ťažšom alebo dlhšom priebehu liečenia sa použije počet
bodov pri hornej hranici rozpätia bodov. Pri popáleninách sa prihliada v rámci rozpätia bodov na ich
umiestnenie a pôvod. Bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany
okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa
infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení

nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný
výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa
nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.

47. Podľa § 10 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 437/2004 Z. z. posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia

sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný
vývoj následkov. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár
primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V
prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k

odporúčanému zákroku. Ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu
súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo
trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.

48. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu škody na zdraví je dôvodný len v
časti príslušenstva pohľadávky, t. j. úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.176,50 eur od
28.09.2023 do 29.07.2024 a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 929,60 eur (náklady
na vypracovanie znaleckého posudku I.. L. C. č. XX/XXXX). Žalobca si podanou žalobou uplatnil (po

čiastočných späťvzatiach žaloby) nárok na zaplatenie náhrady za bolesť (bolestného) vo výške 3.824,-
eur a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.176,- eur v zmysle § 444 Občianskeho
zákonníkavspojeníspríslušnýmiustanoveniamizákonač.437/2004Z.z.Vychádzalpritomzlekárskych
posudkov svojho ošetrujúceho lekára L.. C. F., U.. o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia.
Súd považoval základ nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví za daný, pričom výška spôsobenej

škody na zdraví v konaní ani nebola sporná - žalovanému vznikla škoda na zdraví za utrpenú bolesť vo
výške 7.648,- eur (337,5 bodov x 22,66 eur) a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.353,-
eur (510 bodov x 24,22 eur). Súd však na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v
prejednávanom prípade došlo k tzv. stretu prevádzok medzi vodičom vozidla U. B. a vodičom motocykla
(t. j. žalobcom) v zmysle § 431 Občianskeho zákonníka s tým, že mieru účasti na spôsobení vzniknutej

škody súd vyhodnotil u oboch prevádzateľov ako rovnocennú. Keďže žalovaný ako poisťovateľ škodcu
pristúpil v priebehu konania k plneniu v rozsahu 50 % spôsobenej škody na zdraví, t. j. zaplatil žalobcovi
za utrpenú bolesť sumu 3.824,- eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 6.176,50 eur (2.000,-
eur preddavok + 4.176,50 eur doúhradu), plnil v celom rozsahu svojho dielu zodpovednosti za vzniknutú
škodu (resp. škodcu ako jeho poistníka). Súd tak vyhodnotil žalobu čo do istiny uplatnenej pohľadávky

na náhradu škody na zdraví ako nedôvodnú.

49. V prejednávanom prípade bolo medzi stranami nesporné, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX
W.. došlo v Bratislave na F. E. pred križovatkou s Q. E. k dopravnej nehode, a to tak, že žalobca jazdil s
motocyklom značky Malaguti, EČV: Q., po F. E. smerom do mesta v ľavom jazdnom pruhu, keďže pravý

jazdný pruh bol uzavretý pre prácu na vozovke, a po skončení uzatvorenia pravého jazdného pruhu sa
začal preraďovať do pravého jazdného pruhu, pri ktorom došlo k stretu s osobným motorovým vozidlom
značky Toyota Auris, EČV: Q., vedeným vodičom U. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. B.Č. XX, Q., jazdiacim
pred poškodeným tým istým smerom pôvodne v ľavom jazdnom pruhu, ktoré sa následne preradilo do
pravého pruhu. Nesporným bolo v konaní aj to, že osobné motorové vozidlo zn. Toyota Auris, EČV:

Q., bolo v čase dopravnej nehody (t. j. ku dňu XX.XX.XXXX) poistené žalovaným (č. poistnej zmluvy:
XXXXXXXXXX/X).50. Z vyššie uvedeného vyplýva, že škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená pri strete prevádzok
dvoch dopravných prostriedkov - osobného motorového vozidla značky Toyota Auris, EČV: Q., a
motocykla značky Malaguti, EČV: Q.. Zodpovednosť za škodu sa v takom prípade riadi ustanoveniami

§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú: (i) udalosť vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi danou udalosťou
a vznikom škody. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie škodcu a
dokonca ani existencia protiprávneho úkonu. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou

dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto
zodpovednosti. Môže mať však význam najmä pri strete prevádzok (pozri § 431 Občianskeho
zákonníka). Zodpovednosť za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka spočíva v tom,
že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.
Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť.
Osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva

pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného
prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického
charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym
spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva
spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré prevádzkovateľ ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové

vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna
zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne
len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkov
zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo
zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. (porovnaj CIRÁK, Ján a kol. Občiansky zákonník - komentár.
Iura Edition. Wolters Kluwer s.r.o. Dostupné v Systéme ASPI).

51. Pod pojmom stret prevádzok v zmysle § 431 Občianskeho zákonníka treba rozumieť predovšetkým
stretnutie prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov dopravných prostriedkov (napr. zrážka dvoch

alebo viacerých dopravných prostriedkov); ide o tzv. priamy stret prevádzok. Pri strete prevádzok podľa §
431Občianskehozákonníkaidetakistooobjektívnuzodpovednosť,t.j.zodpovednosťvznikábezohľadu
na zavinenie. Ak ide o vyporiadanie medzi dvoma alebo viacerými prevádzateľmi, zodpovedajú podľa
účastinaspôsobenívzniknutejškody.Tátoúčasťjeobjektívnouúčasťounaspôsobeníškody,môževšak
spočívať aj v zavinenom konaní alebo opomenutí niektorého prevádzateľa, pokiaľ ním bola založená

príčinná súvislosť, ktorá viedla ku vzniku škody. Ak ide o také okolnosti alebo také konanie alebo
opomenutie, s ktorými škodlivý výsledok nebol v príčinnej súvislosti, nie je splnený zákonný predpoklad
účasti na vzniknutej škode, a teda nevzniká ani zodpovednosť ani dôvod na vyporiadanie (judikát R
64/1972). Ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka, ktoré nadväzuje na právnu úpravu zodpovednosti
podľa ustanovení § 427 a 429 Občianskeho zákonníka, umožňuje posudzovať zodpovednosť za

škodu spôsobenú stretom dvoch alebo viacerých prevádzok a škodu samu ako celok, pričom každý
z prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody úmerne k svojej účasti, ktorú mal na
spôsobení škody. Miera účasti na škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie
jednotlivých prevádzateľov, ak toto konanie či opomenutie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody
(judikát R 3/1984). Pri hodnotení miery účasti oboch prevádzateľov na spôsobení celkovej škody

vzniknutej zo stretu ich vozidiel podľa § 431 Občianskeho zákonníka je potrebné skúmať jednotlivé
skutkové okolnosti konkrétneho stretu, ktoré boli hlavnými príčinami, a to nie izolovane, ale všetky vo
vzájomnej súvislosti z hľadiska ich významu pre vznik škody (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
289.05.2003 sp. zn. 25 Cdo 974/2002).

52. Súd sa pozorne oboznámil so znaleckým posudkom znalca I.. L. C. č. X/XXXX, ako aj s kamerovým
videozáznamom predmetnej dopravnej nehody, pričom dospel k záveru o rovnakej účasti prevádzok
oboch dopravných prostriedkov na spôsobení vzniknutej škody. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu,
že primárnou príčinou dopravnej nehody bolo konanie vodiča vozidla B. (t. j. neskorá reakcia na žalobcu
a nedanie znamenia o zmene smeru jazdy pred začatím jazdného úkonu). Za rovnocennú príčinu

predmetnej dopravnej nehody súd považuje aj konanie samotného žalobcu, ktorý nedodržal bezpečnú
vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním tak, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy či prípadne zastaviť
motocykel. Aj v takom prípade by totiž k dopravnej nehode nedošlo. Naopak, žalobca začal nebezpečne
predbiehať vozidlo B. (obiehať ho z pravej strany) v čase, keď mu to ešte situácia na ceste bezpečnenedovoľovala, lebo pravý jazdný pruh bol na tomto mieste ešte stále neprejazdný a označený dočasným
dopravným značením (tzv. smerovacími doskami). Žalobca sa tak chcel nebezpečne "vopchať" do úzkej
medzery medzi týmto dopravným značením a vozidlom vodiča B., čím sám vyvolal kolíznu situáciu.

Žalobca ako motocyklista mal mať pritom skorší reakčný čas ako vodič vozidla B., keďže žalobca pred
zrážkou priamo pozoroval vozidlo jazdiace pred ním (str. 31-32 znaleckého posudku). V tejto súvislosti je
významné tiež to, že žalobca nebrzdil plným brzdným spomalením, ale dopravnej nehode chcel zabrániť
vyhýbacím manévrom do pravej strany (str. 33 znaleckého posudku), t. j. napriek nebezpečnej (kolíznej)
situácii chcel svoj jazdný úkon dokončiť. Z videozáznamu dopravnej nehody pritom vyplýva, že nielen

vodič B., ale ani samotný žalobca v čase pred dopravnou nehodou nedával znamenie o zmene smeru
jazdy. Pokiaľ by tak žalobca včas urobil, je možné (v rozumnej miere pravdepodobné), že vodič vozidla
B. by si ho v spätných zrkadlách svojho vozidla všimol. Na druhej strane je pravdou, že ani vodič B.
nedal znamenie o zmene smeru jazdy pred začatím jazdného úkonu (pred preraďovaním sa do pravého
jazdného pruhu) a pravdepodobne sa v spätných zrkadlách nepresvedčil o tom, či môže tento jazdný
úkon vykonať, v dôsledku čoho vôbec nereagoval na žalobcu idúceho za ním (a neskôr vedľa neho) na

motocykli. Skutočnosť, že obe tieto nesprávne techniky jazdy (žalobcu ako motocyklistu a vodiča vozidla
B.) boli rovnocennými príčinami predmetnej dopravnej nehody, vyplýva aj zo samotného znaleckého
posudku znalca I.. L. C. č. X/XXXX, keďže znalec ich vo svojich znaleckých záveroch uviedol ako
príčiny vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska, a to bez toho, aby niektorú z nich označil ako
významnejšiu či menej významnú.

53. Čo sa týka zavineného porušenia povinností žalobcu a vodiča B. ako účastníkov cestnej
premávky, obaja sa dopustili porušenia základnej povinnosti správať sa disciplinovane a ohľaduplne
tak, aby neohrozili bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, a prispôsobiť svoje správanie
najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným

podmienkam a svojim schopnostiam (§ 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke).
Vodič B. porušil svoju povinnosť venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke
(§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.), keď nereagoval na žalobcu jazdiaceho za ním a neskôr vedľa
neho. Žalobca zasa porušil svoju povinnosť dodržiavať za vozidlom idúcim pred ním takú vzdialenosť,
aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním

zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví (§ 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.). Konajúci súd sa nestotožňuje
s argumentáciou žalobcu v tejto súvislosti, že o porušenie tejto povinnosti nešlo, pretože vodič B.
neznižoval rýchlosť ani nezastavoval, ale menil jazdný pruh. Je síce pravda, vodič B. vo svojom vozidle
neznižoval rýchlosť ani nezastavoval (ale išiel konštantnou rýchlosťou), to však nič nemení na povinnosti
účastníka cestnej premávky dodržiavať za vozidlom idúcim pred ním bezpečnú vzdialenosť. Žalobca

ale išiel po celý čas vyššou rýchlosťou ako vodič B. a bezpečnú vzdialenosť od neho nedodržal. K
samotnému stretu prevádzok (k dopravnej nehode) pritom došlo ešte v ľavom jazdnom pruhu (!), v
ktorom išli žalobca a vodič B. po celý čas pred dopravnou nehodou. Pokiaľ by žalobca rešpektoval
pravidlá cestnej premávky, nenachádzal by sa v danom čase na mieste stretu oboch vozidiel. Obaja
účastníci cestnej premávky - žalobca i vodič B. - porušili tiež svoju povinnosť dať znamenie o zmene

smeru jazdy pri prechádzaní z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu (§ 10 ods. 6
zákona č. 8/2009 Z. z.). Napokon, súd sa nestotožnil ani s ďalším tvrdením žalobcu, že vodič B.
porušil povinnosť jazdiť v jazdnom pruhu pri jeho pravom okraji (§ 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.).
Táto povinnosť totiž neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní. Z vykonaného
dokazovania pritom vyplýva, že v pravom jazdnom pruhu boli vykonávané práce na ceste, pričom

dočasné dopravné značenia (smerové dosky) boli položené na čiare oddeľujúcej oba jazdné pruhy.
PokiaľvodičB.jazdilpoľavejstranejazdnéhopruhu,obchádzalprekážkucestnejpremávkyaprispôsobil
svoju jazdu situácii v cestnej premávke. Konajúci súd preto konštatuje, že tak z kvantitatívneho hľadiska,
ako aj z kvalitatívneho hľadiska išlo u oboch účastníkov cestnej premávky - žalobcu ako motocyklistu
a vodiča vozidla B. - o rovnocenné porušenie povinností uložených zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej

premávke.

54. Na základe vykonaného dokazovania tak konajúci súd dospel k záveru, že škoda na zdraví žalobcu
vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou dvoch dopravných prostriedkov - osobného motorového
vozidla značky Toyota Auris, EČV: Q., a motocykla značky Malaguti, EČV: Q.. Vznik dopravnej nehody

z technického hľadiska zapríčinila nesprávna technika jazdy žalobcu ako vodiča motocykla a nesprávna
technika jazdy U. B. ako vodiča vozidla značky Toyota Auris, pričom miera účasti na spôsobení škody
bola u oboch rovnocenná. Nesprávnu techniku jazdy vodiča je pritom potrebné považovať za zlyhanie
(nedostatok) činnosti organizmu osoby použitej v prevádzke, ktoré je okolnosťou majúcou pôvod vprevádzke v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka. Za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke sa vždy
považujú okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a ktoré sú v
príčinnej súvislosti so škodou (porovnaj napr. stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 5/2014 zo dňa

03.06.2014, zverejnené v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. R 135/2014). Vodič motorového vozidla značky Toyota Auris U. B. tak zodpovedá za vzniknutú
škodunazdravížalobcupodľamierysvojejúčastinavzniknutejškode,tedavrozsahu50%.Žalobcaako
poškodený si pritom svoj nárok na náhradu škody na zdraví mohol uplatniť priamo proti žalovanému ako
poisťovateľovi motorového vozidla v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Súd preto konštatuje,

že v konaní bola daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Ostatne, uvedená skutočnosť v konaní
ani nebola sporná.

55. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví v zmysle § 444 Občianskeho
zákonníka. Pri stanovení výšky náhrady za bolesť (bolestného) a náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa postupuje podľa ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. Žalobca si v konaní uplatnil nárok

na zaplatenie náhrady za bolesť vo výške 3.824,- eur a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
6.176,- eur. Vychádzal pritom z lekárskych posudkov svojho ošetrujúceho lekára L.. C. F., U.., v ktorých
bola utrpená bolesť ohodnotená na 337,5 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené
na 510 bodov. Súd preskúmal žalobcom predložené lekárske posudky na základe hľadísk stanovených
v § 4, § 5 a § 10 zákona č. 437/2004 Z. z., pričom v nich nevzhliadol žiadne pochybenie či odklon

od zákonnej úpravy. Tieto lekárske posudky zároveň spĺňali všetky obsahové a formálne náležitosti
lekárskeho posudku stanovené v § 8 zákona č. 437/2004 Z. z. Bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia v nich bolo stanovené v rámci sadzieb uvedených v prílohe č. 1 zákona č.
437/2004Z.z.Žalovanýpredloženélekárskeposudkynerozporoval,alenaopaksastýmitostotožnilana
ich základe poskytol žalobcovi poistné plnenie (krátené o spoluzodpovednosť žalobcu v rozsahu 50 %).

Súd preto vychádzal pri svojom rozhodovaní z týchto lekárskych posudkov a z bodového ohodnotenia
utrpenej bolesti v rozsahu 337,5 bodov a bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v
rozsahu 510 bodov ako z nesporných skutočností. Výška utrpenej škody na zdraví totiž medzi stranami
nebola sporná.

56. K dopravnej nehode (a teda aj k utrpenej bolesti) došlo v roku 2021, a preto pre účely stanovenia
výšky náhrady za bolesť treba vychádzať z hodnoty bodu za rok 2021. Hodnota jedného bodu za rok
2021 bola vo výške 22,66 eur. Výška náhrady za bolesť tak predstavuje po zaokrúhlení na najbližšie
celé euro smerom nahor sumu 7.648,- eur (337,5 bodov x 22,66 eur). Keďže žalovaný zodpovedá za
vzniknutú škodu v rozsahu 50 %, žalobcovi vznikol voči nemu nárok na zaplatenie bolestného vo výške

3.824,- eur. Preto, pokiaľ žalovaný poskytol v priebehu konania žalobcovi bolestné vo výške 3.824,- eur
(čo medzi stranami nebolo sporné), uspokojil jeho nárok na zaplatenie bolestného v celom rozsahu. Z
uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie bolestného vo výške 3.824,- eur s príslušným
úrokom z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

57. Pre účely bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia treba vychádzať z toho, že
zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený spravidla až po uplynutí jedného roka od
poškodenia na zdraví (§ 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.). Súd preto pri určení výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z hodnoty bodu za rok 2021. Hodnota jedného bodu za
rok 2022 bola vo výške 24,22 eur. Výška náhrady za bolesť tak predstavuje po zaokrúhlení na najbližšie

celé euro smerom nahor sumu 12.353,- eur (510 bodov x 24,22 eur). Keďže žalovaný zodpovedá za
vzniknutú škodu v rozsahu 50 %, žalobcovi vznikol voči nemu nárok na zaplatenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 6.176,50 eur. Preto, pokiaľ žalovaný poskytol v priebehu konania
žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.176,50 eur (čo medzi stranami
nebolo sporné), uspokojil jeho nárok na zaplatenie tejto náhrady v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu

súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.176,-
eur ako nedôvodnú zamietol.

58. Žalobca si podanou žalobou uplatnil takisto nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaný bol
povinný do troch mesiacov od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné

na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť žalobcovi výšku poistného
plnenia(§11ods.6písm.a)zákonač.381/2001Z.z.).Následnebolpovinnýposkytnúťžalobcovipoistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť
poistné plnenie (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.). Nezaplatením náhrady škody (poistného plnenia)v lehote do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, bol preto
povinný zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania. Ustanovenia § 11 ods. 6, 7, a 8 zákona č.

381/2001 Z. z. nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade, ak je
poisťovateľ v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Zákon č. 381/2001 Z. z. je lex specialis vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku ako lex generalis, čo znamená, že ustanovenia Občianskeho zákonníka ako
lex generalis sa vzťahujú na špeciálnu právnu úpravu (lex specialis) iba vtedy, ak táto špeciálna právna
úprava neustanovuje inak. Vo všeobecnosti platí, že ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od neho popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Ustanovenia § 11 ods. 6 a 8 zákona č. 381/2001 Z. z. postihujú inú nečinnosť
a včasné nesplnenie odlišných povinností, než vyplývajú z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
a to nečinnosť spočívajúcu v nepeňažnom plnení, t. j. sankcionujú neskoré prešetrenie a vybavenie
poistnej udalosti, avšak nezbavujú poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené
plnenie podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to i v prípade, že poisťovateľ svoje povinnosti

uvedené v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. splnil včas (t. j. skončil prešetrenie poistnej udalosti
alebo poskytol poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia). Súd v tejto súvislosti
podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.09.2020 sp. zn. 2Cob/200/2019
a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.05.2020 sp. zn. 1Cob/100/2019, ako aj na nález
Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021 sp. zn. III. ÚS 309/2020 a nález Ústavného súdu SR zo dňa

07.09.2022 sp. zn. II. ÚS 263/2022.
V konaní bolo nesporné, že žalobca uplatnil svoj nárok na bolestné voči žalovanému výzvou zo dňa
12.06.2023. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie dňa 03.08.2023, t. j. v lehote stanovenej v §
11 ods. 6 písm. a) v spojení s § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaný nebol v omeškaní so
zaplatením bolestného, súd preto žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy bolestného

ako nedôvodnú zamietol.
V konaní bolo ďalej nesporné, že žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia voči žalovanému takisto výzvou zo dňa 12.06.2023. Lehota troch mesiacov a 15 dní v zmysle
§ 11 ods. 6 písm. a) v spojení s § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. tak žalovanému uplynula dňa
27.09.2023 a od 28.09.2023 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením tohto svojho peňažného dlhu. Súd

preto v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne (t.
j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania) zo sumy 4.176,50 eur od 28.09.2023 do 29.07.2024. Žalovaný
totiž dňa 06.09.2023 poskytol žalobcovi preddavok vo výške 2.000,- eur a dňa 29.07.2024 mu uhradil

zvyšok nároku vo výške 4.176,50 eur (čo v konaní nebolo sporné). Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov
z omeškania zo sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

59. Žalobca si ďalej podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 993,12 eur, spočívajúcich v nákladoch na vypracovanie znaleckého posudku č. X/
XXXX znalcom I.. L. C.. V konaní bolo nesporné, že vyúčtovaním znaleckého úkonu č. X/XXXX znalec
I.. L. C. vyúčtoval žalobcovi vypracovanie znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 13.06.2022 spolu
vo výške 993,12 eur. Faktúrou č. XX/XXXXz zo dňa 02.06.2022 znalec vyúčtoval žalobcovi preddavok
na znalečné vo výške 700,- eur. Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 13.06.2022 znalec vyúčtoval žalobcovi

doplatok znalečného vo výške 293,12 eur.
Veriteľ má v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky. Musí ísť o skutočne vynaložené, účelné a preukázané výdavky. Žalovaný v
konaní nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, že vynaložil na znalecké dokazovanie náklady vo výške
993,12 eur. Žalobca pritom vynaloženie týchto nákladov preukázal vyššie uvedenými listinami. Súd

vyhodnotil tieto žalobcom vynaložené náklady ako účelne vynaložené, keďže pri priznaní nárokov
žalobcovi vychádzal práve z tohto znaleckého posudku I.. L. C.. Vypracovanie znaleckého posudku tak
bolo potrebné na uplatnenie pohľadávky. Vyúčtovanie znaleckého posudku bolo vykonané v súlade so
zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v spojení s vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre

znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, súd
žalobe v časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 929,60 eur (t. j. v
žalobcom uplatnenej výške) vyhovel v celom rozsahu.60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V časti o zaplatenie bolestného vo výške 3.824,- eur, v ktorej bolo konanie zastavené, zavinil zastavenie

konania žalobca. Žalobca vzal žalobu v tejto časti späť z dôvodu, že žalovaný mu poskytol plnenie v
lehote stanovenej v § 11 ods. 6 písm. a) v spojení s § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaný
v čase podania žaloby ešte nebol v omeškaní so splnením svojej povinnosti. Žalobca tak v tejto časti
podal žalobu predčasne, a preto je zavinenie na zastavení konania potrebné pričítať žalobcovi.
V časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.176,50 eur, v ktorej bolo

konanie takisto zastavené, zavinil zastavenie konania žalovaný, a to tým, že plnil až po uplynutí lehoty
na plnenie stanovenej v § 11 ods. 6 písm. a) v spojení s § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Žaloba
v tejto časti tak bola podaná dôvodne a späťvzatie žaloby v tejto časti bolo zapríčinené oneskoreným
plnením zo strany žalovaného.
Žalovaný bol v konaní ďalej úspešný v zamietnutej časti o zaplatenie bolestného vo výške 3.824,- eur a
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.176,- eur.

Žalovaný tak mal v konaní väčší úspech ako žalobca. Keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli
(zo spisu mu žiadne nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal.
Súd v konaní posudzoval mieru spoluzodpovednosti žalobcu na strete prevádzok v zmysle § 431
Občianskeho zákonníka. Posúdenie miery spoluzodpovednosti pritom nie je úvahou súdu o výške
plnenia, preto ho bolo potrebné zohľadniť pri vyhodnocovaní miery úspechu v spore. Rozhodovanie

súdu o miere spoluzodpovednosti smeruje k posúdeniu existencie príčinnej súvislosti medzi škodou a
okolnosťami pričítateľnými účastníkom stretu prevádzok. Ide tak o posúdenie jedného zo základných
predpokladov zodpovednosti za škodu, teda o právne posúdenie základu nároku, nielen jeho výšky.
Z toho potom takisto vyplýva, že o rozsahu spoluzodpovednosti je potrebné rozhodnúť už v rámci
medzitýmneho rozsudku. V prípade posudzovania miery spoluzodpovednosti teda nejde o úvahu súdu

o výške plnenia v zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 24.03.2015 sp. zn. 25 Cdo 37/2015). Žalobca bol pritom ešte pred podaním žaloby
upozornený v znaleckom posudku znalca I.. L. C. Č.. X/XXXX na svoju spoluzodpovednosť. Pokiaľ sa
žalobca napriek tomu rozhodol uplatniť si žalobou nárok na náhradu škody na zdraví v plnom rozsahu
(t. j. bez zohľadnenia vlastnej zodpovednosti na strete prevádzok), musí pri rozhodovaní o nároku na

náhradu trov konania znášať procesný neúspech v zamietnutej časti.

61. Záverom konajúci súd uvádza, že vo veci nevydal rozsudok pre zmeškanie v zmysle § 172 ods.
2 C. s. p., a to napriek tomu, že žalovaný sa bez ospravedlnia nedostavil na predbežné prejednanie
sporu dňa 30.04.2024 a žalobca na tomto predbežnom prejednaní sporu navrhol vydanie rozsudku pre

zmeškanie.Vzmysleustanovenia§172ods.2C.s.p.totižplatí,žesúdrozsudokprezmeškanienevydá,
ak sú splnené podmienky (okrem iného aj) na zamietnutie žaloby. V prejednávanom prípade pritom
boli splnené podmienky na zamietnutie žaloby prinajmenšom v určitej časti, a to z dôvodu uplatnenia
spoluzodpovednosti žalobcu na vzniknutej škode v zmysle § 431 Občianskeho zákonníka. Súd pritom
nevedel určiť mieru účasti žalobcu na spôsobení vzniknutej škody bez vykonania dokazovania. Z

tohto dôvodu neprichádzalo do úvahy ani vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v určitej časti.
Navyše, žalovaný bol v konaní po celý čas aktívny a jeho neprítomnosť na predbežnom prejednaní
sporu bola jednorazovým pochybením (o čom svedčí aj jeho neskoršia prítomnosť na predbežnom
prejednaní sporu, resp. pojednávaní). Žalovaný by tak podľa názoru súdu nemal byť sankcionovaný
vydaním rozsudku pre zmeškanie v spore, v ktorom bol inak aktívny. Išlo by o prílišnú tvrdosť zákona,

resp. formalistický výklad zákona, ktorý by v konečnom dôsledku mohol znamenať porušenie práva
žalovaného na spravodlivý súdny proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.