Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123218990
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123218990.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a Mgr. Miloša Koleka vo veci starostlivosti súdu o maloletú
B. A., H.. XX.XX.XXXX, R. C. C. XXX, X.. E. - X., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny E., dieťa rodičov: matky P.. N. Š., H.. XX.X.XXXX, R. C. C. XXX, X.. E. -
X., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, a otca S. A., H..
XX.X.XXXX, R. C. A. H. XXX/X, E. P., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., Krivá
3, Košice, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní
matky proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 84P/85/2023-266 zo dňa 5.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výrokov I., II.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej B..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Maloletá B. A., H.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec sa zaväzuje prispievať na v ý ž i v u maloletej B. sumou 200 EUR mesačne od 09.11.2023 do
budúcna vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc marcom
2025.

IV. D l ž n é v ý ž i v n é na maloletú za obdobie od 09.11.2023 do 28.02.2025 spolu v sume 246,74
EUR sa otec zaväzuje zaplatiť do 3 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku k rukám matky.

V. Upravuje s t y k otca s maloletou B. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny
kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každý
nepárny kalendárny týždeň v stredu v čase od 12:00 hod. do 18:00 hod.Otec je oprávnený prevziať maloleté dieťa v predškolskom, resp. v školskom zariadení v dňoch účasti
dieťaťa na vyučovaní v tomto zariadení a v ostatných dňoch v mieste bydliska matky v určenom čase.

Otec je povinný maloleté dieťa v čase určenom na ukončenie styku matke odovzdať v mieste jej bydliska.
Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

VI. V prevyšujúcej miere návrh matky z a m i e t a.

VII. Ukladá obom rodičom v ý c h o v n é o p a t r e n i e vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému
poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych služieb a rodiny
E. po dobu 12 mesiacov.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77
ods. 1, § 24 ods. 5, § 37 ods. 2, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd zistil, že v otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky sa rodičia zhodujú, pričom
s ich zhodným návrhom sa stotožnil aj kolízny opatrovník. Na základe prešetrenia pomerov na strane

maloletého dieťaťa, bytových pomerov matky, správy materskej školy, ako aj výpoveďami účastníkov
v konaní má súd za preukázané, že matka vykonáva starostlivosť o maloletú na primeranej úrovni
a zotrvanie maloletej v známom prostredí a v starostlivosti matky zabezpečí kontinuitu výchovného
prostredia a stabilitu vo vývoji maloletej. Obaja rodičia sú rovnakými nositeľmi rodičovských práv a
povinností, a preto obaja budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Pri určení výživného zo strany otca pre maloletú súd vychádzal z otcom deklarovaného príjmu vo
výške 1.100 € mesačne priemerne (príjem zo zamestnania + brigády), keďže tento bol vyšší ako príjem
preukázaný mzdovými listami od zamestnávateľa. Pri aplikovaní princípu potenciálneho príjmu otca
vychádzajúc z jeho veku, miesta výkonu práce E., pozície N., by jeho potenciálny príjem predstavoval
1.057 € netto (zdroj www.platy.sk ), čo je nižší príjem, ako otec deklaroval, že

dosahuje, preto súd tento princíp neuplatnil, keďže by tým došlo k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti,
čo by nebolo v záujme maloletej. Ďalej súd prihliadal na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletú
zabezpečuje v prevažnej miere matka. Príjem matky súd vyčíslil na 1.050 € mesačne (príjem z výkonu
zárobkovej činnosti a podnikania), ďalej matka poberá rodičovský príspevok a prídavok na maloletú
spolu vo výške 533,30 € mesačne a otec jej na výživu maloletej prispieva sumou 200 € mesačne.

Súd posúdil aj výdavky rodičov a maloletej, pričom tieto mal za bežné výdavky zodpovedajúce životnej
úrovni rodiny a v prípade maloletej a jej veku Š. roky a skutočnosti, že maloletá navštevuje predškolské
zariadenie. Zhodnotiac všetky tieto hľadiská súd dospel k záveru, že suma 200 € mesačne je primeraná
ako zistenému príjmu na strane otca, tak aj majetkovým a výdavkovým pomerom oboch rodičov a
zároveň veku a výdavkom maloletého dieťaťa.

Matka od 19.1.2025 na základe svojvoľného rozhodnutia styk otca s dcérou neumožňuje, čím závažne
zasahuje do práv dieťaťa. Toto svoje rozhodnutie odôvodnila incidentom, pri popise ktorého súd
zavádzala (čo bolo preukázané jej ďalším výsluchom) a ktorý svojím konaním v interakcii s konaním
otca spôsobila. Námietky matky týkajúce sa rozrušenosti dieťaťa po návrate dieťaťa zo stretnutí s
otcom neboli v konaní preukázané, a to ani správou psychologičky, ktorú matka do konania predložila a

ktorá podľa názoru súdu preukazuje len reagovanie dieťaťa na situáciu, ktorá v rodine a medzi rodičmi
pretrváva. Podstatné v konaní boli vyjadrenia matky pri výsluchu, kedy na dotazy súdu potvrdila, že
dieťa sa na otca teší, na otca sa pýta, pozitívne reaguje na jeho príchod a samo k nemu ide. Taktiež
podstatné pre súd bolo vyhodnotenie matky, že dieťa sa od otca nikdy nevrátilo v stave, ktorý by
preukazoval nedostatky v starostlivosti zo strany otca počas styku, či ujmu, ktorú by dieťa u otca utrpelo.

K námietkam matky týkajúcim sa zdravotného stavu otca súd udáva, že touto otázkou sa zaoberal a
na základe správ psychiatričky otca, ktorú navštevoval, nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by u neho
vyvolávali dôvodnú obavu o schopnosť otca postarať sa o maloleté dieťa. Otec má stanovenú diagnózu
inú úzkostnú poruchu, pričom úzkosť možno charakterizovať ako nepríjemný pocit obáv a strachu,
môže byť sprevádzaná nepokojom, bolesťami hlavy, potením, búšením srdca, tlakmi na hrudníku,

žalúdočnými ťažkosťami. Hlavným, ani sprievodným znakom tohto ochorenia nie sú žiadne prejavy,
ktoré by boli spôsobilé ohroziť maloleté dieťa. Na to, aby v konečnom dôsledku bolo ochorenie na
strane rodiča dôvodom na obmedzenie kontaktu rodiča a dieťaťa, musí zásadným spôsobom znižovať
schopnosť rodiča poskytovať dieťaťu starostlivosť, prípadne kvalitu tejto starostlivosti. Vychádzajúc zozákladnej charakteristiky ochorenia, na ktoré bol otec liečený, však má súd za to, že tieto atribúty
nie sú v tomto prípade splnené a samotná existencia úzkostnej poruchy na strane rodiča neznižuje
jeho schopnosť starať sa o svoje maloleté dieťa. Súd opätovne považuje za potrebné zdôrazniť, že

v konaní nebola tvrdená, ani preukázaná žiadna situácia, kedy by otec úmyselne, či nedbanlivostne
svoje dieťa nejakým spôsobom ohrozil. Matka v konaní uviedla aj problémy otca s alkoholom, ktoré
bližšie nešpecifikovala, ani nezdôvodnila. Šetrením pomerov na strane otca úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny, správou jeho psychiatričky, správou jeho zamestnávateľa, ani výsluchom oboch rodičov
požívanie alkoholu na strane otca v rozsahu, ktorý by ohrozoval jeho spôsobilosť poskytovať maloletej

starostlivosť, preukázaný nebol. Súd prihliadal aj na skutočnosť, že otec vykonáva prácu N., pričom
pre svojho zamestnávateľa vykonáva aj brigády spočívajúce v Q. R., takže je možné predpokladať, že
zamestnávateľ by nadmerné užívanie alkoholu na strane otca registroval, keďže by ho to vylučovalo
zo spôsobilosti prácu vykonávať. Takéto konanie na strane otca nereflektoval a keďže pracovný pomer
otca trvá, možno predpokladať, že ani nezaznamenal.
Pri určovaní rozsahu intervalu styku prihliadal na nízky vek maloletej, na skutočnosť, že styk sa zatiaľ

nerealizoval s prespatím v domácnosti otca, ako aj na skutočnosť, že styk sa takmer dva mesiace
na základe rozhodnutia matky nerealizoval. Považoval za najlepšie pre maloletú, v rámci postupného
zavedenia pravidelného styku do jej režimu, viacero kratších, ale pravidelných intervalov stretnutí otca s
maloletou tak, aby bol obnovený kontakt otca a dieťaťa spôsobom dieťaťu príjemným a predvídateľným.
Nateraz sa víkendový styk navrhovaný otcom s prespatím s dvoma nocami javil súdu ako príliš radikálna

zmena systému stretávania sa, na ktorý bola maloletá zvyknutá, pričom prihliadal aj na zvýšenú emočnú
úzkosť dieťaťa deklarovanú v správe klinickej psychologičky a má za to, že takýto styk bude najlepšie
zodpovedať záujmu dieťaťa, zabezpečí jeho pravidelný kontakt s otcom a do budúcna s pribúdajúcim
vekom dieťaťa pripraví maloletú aj na dlhšie časové intervaly v starostlivosti otca.
Keďže v konaní bolo nado všetky pochybnosti preukázané, že medzi rodičmi pretrváva hlboký konflikt

a narušená komunikácia, ktorá sa odráža v ich neochote spolupracovať v otázkach starostlivosti o
maloletú, čo má negatívny vplyv na dieťa, je nevyhnutné, aby od tohto svojho správania a konania
upustili. Z uvedeného dôvodu im nariadil výchovné opatrenie vo forme poradenstva v trvaní jedného
roka, keďže má za to, že len zmena postoja, správania, komunikácie a spolupráce rodičov môže
vyriešiť ich pretrvávajúci konflikt, čo v konečnom dôsledku zabezpečí pokojné detstvo maloletej s

predvídateľnými životnými podmienkami a za prítomnosti oboch rodičov v živote maloletej.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle ust. §
52 a § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

6.Vzákonomstanovenejlehotepodalaodvolaniematka,atovočivýrokomIII.,IV.,V.,VI.,VII.Napadnutý
rozsudok vo výrokoch III., IV. a VI. považuje za nesprávny z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a z dôvodu podľa § 61

ods. 1 CMP. Matka uvádza, že sa odvoláva proti výške výživného, ktorá nezodpovedá možnostiam a
schopnostiam otca, potrebám mal. B. a nezohľadňuje skutočnosť, že matka mal. B. si svoju vyživovaciu
povinnosť voči nej plní osobnou starostlivosťou a zabezpečovaním bývania. Namieta, že súd prvej
inštancie otcove zárobkové pomery nezisťoval v dostatočnom rozsahu a z vykonaného dokazovania
nevyvodil správne skutkové závery, predovšetkým pokiaľ otec uviedol, že v spoločnosti K., K.. Q..

X.. vykonáva práce na skrátený pracovný čas (polovičný úväzok) z dôvodu údajných zdravotných
problémov. Nevyhodnotil tvrdenie otca, ktorý skrátený pracovný úväzok v pracovnom pomere odôvodnil
údajnými zdravotnými problémami, ktoré nepreukázal, ale vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom
dňa 6. novembra 2024 zároveň uviedol, že si zarába u svojho zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom
pomere aj brigádami, pričom tieto brigády zahŕňajú Q. B. N. R.. Otec mal. B. zároveň uviedol, že vo

svojom pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa vykonáva tiež prácu Š., R. Q. R.. Nie je zrejmé,
prečo súd nezohľadnil aj ďalšie informácie zistiteľné napríklad zo stránky www.bazos.sk, z ktorých
vyplýva, že plat E. je inzerovaný za odmenu 1.300 € až 2.000 € v hrubom. Otec uvádzal ako čistý príjem
zo svojho pracovného pomeru na pojednávaní dňa 6. novembra 2024 sumu 400 €, v skutočnosti išlo o
hrubý príjem, a jeho čistý príjem predstavoval sumu od 288,18 € do 360 € (január až august 2024). Otec

zároveň nijakým spôsobom nevysvetlil, ako je možné a z akého dôvodu poberá z pracovného pomeru
mzdu približne vo výške 90 € až 100 € týždenne, zatiaľ čo pri „brigádach“ zarába týždenne 150 € až 200
€. Súd sa nezaoberal ani otázkou, aký vplyv má odsúdenie otca na jeho možnosť obstarávať si príjem
prostredníctvom samostatnej zárobkovej činnosti v oblasti E. K., keď sa uspokojil s vysvetlením otca, žev samostatnej zárobkovej činnosti mu bráni to, že „bol právoplatne odsúdený pre porušovanie povinnosti
pri správe cudzieho majetku“. Uvedená okolnosť je o to významnejšia, že ako to vyplýva z úplného
výpisu zo živnostenského registra na internete, otcovi vzniklo oprávnenie na „skladové, pomocné a

prepravné služby v doprave“ a to dňa 1. apríla 2025. Súd nepreskúmal ani otcovo tvrdenie, že v rámci
exekúcie, ktorá je voči nemu vedená za škodu, ktorú podľa samotného vyjadrenia otca, tento spôsobil
vo výške 2.000 €, mu zamestnávateľ „sťahuje vo forme splátok 100 € až 200 € mesačne“. Z potvrdenia
zamestnávateľavšaknevyplýva,žebyčiužvroku2024alebovroku2023,boliotcovizrážanéakékoľvek
zrážky. Vo vzťahu k výroku V. matka napadá a považuje tento výrok za nesprávny z odvolacích dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP a z dôvodu ust. § 61 ods. 1 CMP. K odvolaciemu dôvodu
uvedenému v ust. § 365 ods. 1 písm. b) považuje matka za potrebné poukázať na obsah spisu, z ktorého
je zrejmé, že otec predložil do súdneho spisu dňa 25. februára 2025 podanie s názvom „Vyjadrenie otca“,
datované dňom 21. februára 2025. Súd ho matke do termínu pojednávania nedoručil a neoboznámil ho
ani na pojednávaní dňa 5. marca 2025. Toto vyjadrenie otca bolo právnej zástupkyni matky doručené až
dňa 12. marca 2025. Otec sa v tomto vyjadrení vyjadroval ku skutočnostiam vzťahujúcim sa k úprave

jeho styku s mal. B., pričom matka na toto vyjadrenie reagovať nijakým spôsobom nemohla. Je potrebné
uviesť, že už v návrhu na začatie konania matka poukazovala na násilné správanie otca, ako aj jeho
problémy s alkoholom. Na týchto tvrdeniach matka zotrvala v priebehu celého konania a navrhovala
nariadenie znaleckého dokazovania z odboru Psychológia, odvetví Klinická psychológia detí, Klinická
psychológia dospelých resp. Poradenská psychológia. Tento návrh matka predniesla aj na pojednávaní

konanom dňa 5. marca 2025, pričom potrebu nariadenia tohto dokazovania podporila aj skutočnosťou,
že v dôsledku verbálne násilného správania otca voči matke a v dôsledku toho, že sa otec návštevou
materskej školy, ktorú navštevuje mal. B. snažil domôcť styku s mal. B., došlo k zhoršeniu psychického
stavu mal. B., ktorý si vyžaduje odborné psychologické vedenie, o čom predložila aj lekársku správu
S.. G. Q. L.. Napriek uvedenému súd dokazovanie matkou navrhované nevykonal a rozhodol o styku

otca s mal. B. bez nariadenia tohto dokazovania. Ako už bolo vyššie uvedené, matka v priebehu celého
konaniapoukazovalanaproblematickéstránkyosobnostiotcamal.B.,atopredovšetkýmjehoprobléms
alkoholom a prejavy agresivity. Následne po tom, čo došlo k ukončeniu spolužitia rodičov mal. B. a začal
sa realizovať jej styk s otcom, matka poukazovala na to, že otec dieťaťu nezabezpečuje starostlivosť,
ktorú si vyžaduje jeho zdravotný stav (reflux a ortopedické problémy), ale aj to, že mal. B. prichádza z

týchto stretnutí otcom indukovaná voči matke, čo sa prejavuje rôznymi spôsobmi vrátane vyjadrovania
nevyberavým spôsobom na adresu matky. V konaní bolo preukázané, že problém s alkoholom neriešil
so psychiatričkou, a že v liečbe iných svojich psychických problémov nepokračuje od septembra či
decembra 2023. Preto je úplne nezdôvodniteľné, ako dospel súd k záveru, že v konaní nevyvstala
potreba posúdiť psychický stav otca mal. B., a to aj prostredníctvom konzultanta z odvetvia psychiatrie

na zistenie, či otcov psychický stav neovplyvňuje jeho schopnosť poskytovať starostlivosť o mal. B. a
reflektovať jej potreby.
Súd však pochybil v situácii, keď nenariadil znalecké odkazovanie aj z dôvodu, že spôsobom, ktorý nie
je zlučiteľný s najlepším záujmom mal. B., bagatelizoval stav, v ktorom sa táto nachádza po tom, čo
bola opakovane indukovaná otcom voči matke, a predovšetkým po tom, čo bola svedkom agresívneho

vulgárneho prejavu otca voči matke dňa 19. januára 2025 a po tom, čo bola vystrašená prítomnosťou
otca v materskej škole 7. februára 2025. Matka predložila súdu na pojednávaní konanom dňa 5. marca
2025správuodS..G.Q.F.X.L..(K.L.,K..Q..X..)zodňa26.februára2025,zktoréhovyplýva,žeemočný
vývin mal. B. je v súčasnosti inhibovaný regresnou pozíciou, pričom u mal. B. sa prejavuje zvýšená
emočná závislosť na objektových vzťahoch. Dieťa je podľa tejto správy vzťahovo ostražité a emočne

zvýšene úzkostné. Pokiaľ súd prvej inštancie skonštatoval, že nebolo zistené žiadne zanedbávanie ani
ohrozenie mal. dieťaťa zo strany otca, je potrebné opätovne odkázať na obsah spisu a na skutočnosť,
že zo samotných vyjadrení otca vyplýva, že nerešpektoval dietetické potreby mal. B., nepodal jej
liek, ktorý má užívať v súvislosti s refluxom a nerešpektoval ani potrebu nosenia ortopedickej obuvi.
Napadnutý výrok VII. týkajúci sa uloženého výchovného opatrenia považuje matka za nesprávny z

dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Ako je zrejmé z doterajšieho priebehu konania,
rodičia mal. B. sa už podrobovali výchovnému poradenstvu na Referáte poradenskopsychologických
služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v E.. Napriek tomu problémy, ktoré mieni súd riešiť
nariadeným výchovným opatrením, pretrvávajú. Z uvedených dôvodov je matka presvedčená o tom, že
bez toho, aby súd ňou navrhovaným znaleckým dokazovaním zistil, kto z rodičov je spôsobilý vnímať

a napĺňať potreby mal. B., je iluzórne očakávať, že nariadené výchovné opatrenie prinesie alebo splní
sledovaný cieľ.7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uvádza, že svoje majetkové pomery uviedol vo vyjadrení k návrhu
matky a taktiež na pojednávaní dňa 06.11.2024. Otec vysvetlil, že jeho príjem sa skladá z príjmu zo
závislej činnosti vo výške 400 € a z príjmu z brigád vo výške 600 až 800 € mesačne. Ako dôvod výkonu

práce na kratší ako ustanovený týždenný čas uviedol zdravotné problémy a pre právoplatné odsúdenie
za prečin porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku, v dôsledku čoho nemôže vykonávať
činnosť E. ako samostatne zárobkovo činná osoba. Príjem otca, z ktorého vychádzal prvostupňový súd
pri určení vyživovacej povinnosti, zároveň korešponduje aj s výškou odmeny zamestnanca na pracovnej
pozícii E. na ustanovený týždenný pracovný čas, ktorú predtým otec vykonával. Zo zverejnených

pracovných ponúk na stránke profesia.sk alebo bazos.sk vyplýva, že odmena za uvedený druh práce
sa pohybuje od 932 € do 1.100 €, čo zodpovedá súčasným príjmom otca. Matka poukazuje v odvolaní
na vznik živnostenského oprávnenia otca odo dňa 01.04.2025, ktoré opätovne spája s nedostatočným
preukázanímmajetkovýchpomerovnastraneotcaaodkazujepritomnapovinnosťpreukázaťtietopríjmy
podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Otec požiadal o zápis nového predmetu podnikania: Skladové,
pomocné a prepravné služby v doprave z toho dôvodu, aby vedľajšiu činnosť pre zamestnávateľa

(vykladanie a nakladanie tovaru) doteraz vykonávanú ako brigádu mohol v budúcnosti vykonávať ako
samostatne zárobkovo činná osoba. V čase rozhodovania prvostupňového súdu otec nemal iný príjem
ako príjem zo závislej činnosti, preto uplatnenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine upravujúce preukázanie
príjmov z inej než závislej činnosti ani neprichádzalo do úvahy. Príjmy otca korešpondujú tomu, ako
ich zistil prvostupňový súd a ani v súčasnosti nemá iný príjem než príjem zo závislej činnosti. Výška

vyživovacej povinnosti je podľa názoru otca primeraná aj vzhľadom na vek maloletej, zdravotný stav a
tiež skutočnosť, že všetky výdavky maloletej, ktoré uviedla matka, majú charakter bežných výdavkov.
Matka v podanom odvolaní napadla aj výrok napadnutého rozsudku upravujúceho styk otca s maloletou
dcérou, pričom opakovane poukazuje na údajné problémy otca s alkoholom, prejavy agresivity,
nedodržiavanie liečebného režimu maloletej, pre ktoré trvá na nariadení znaleckého dokazovania za

účelom zistenia spôsobilosti otca poskytovať starostlivosť maloletej. Otec naďalej popiera tvrdenia
matky o problémoch s alkoholom a odkazuje v tomto na svoje predchádzajúce vyjadrenia v konaní
pred súdom prvej inštancie. Otec sa nelieči, ani sa nikdy neliečil na závislosť na alkohole, nakoľko
takouto závislosťou nikdy netrpel. Samotná matka v konaní, ako aj v podanom odvolaní, nepopísala
ani jeden incident po odsťahovaní sa otca zo spoločnej domácnosti, ktorý by preukazoval údajné

nadmerné užívanie alkoholu otcom. Otec preberá maloletú v mieste bydliska matky a odváža ju
v osobnom vozidle, ktoré on sám šoféruje a následne ju po skončení styku rovnakým spôsobom
odovzdáva matke. Otec rovnako popiera existenciu psychických problémov, ktoré by mali mať vplyv
na poskytovanie starostlivosti maloletej. Otec vyhľadal psychologickú ambulanciu v čase odchodu zo
spoločnej domácnosti po rozpade družobného vzťahu s matkou a odlúčenia od maloletej, a to za tým

účelom, aby túto novú životnú situáciu vedel spracovať a prekonal ju, nie kvôli závislosti na alkohole.
Návšteva psychológa bola v tom čase jeho dobrovoľným rozhodnutím, preto po zlepšení psychického
stavu a vyrovnaní sa s novou životnou situáciou už otec ďalej pomoc psychológa nepotreboval a
psychologickú ambulanciu prestal navštevovať. K argumentu matky, podľa ktorého neliečený psychický
stav otca majú preukazovať nekontrolované výbuchy verbálnej agresivity, otec uvádza, že matka sa

vo vzájomnej komunikácie vyjadruje na jeho adresu taktiež vulgárne a podnecuje vzájomné konflikty.
O uvedenom svedčí aj predložená písomná komunikácia rodičov, z ktorej je zrejmé, že matka na otca
opakovane bezdôvodne slovne útočí, osočuje ho a vyvoláva konflikty. Nad rámec otec uvádza, že
matka mu naďalej, aj po vyhlásení napadnutého rozsudku, neumožňuje realizovať styk s maloletou,
nerešpektuje otca ako rovnocenného rodiča, spochybňuje jeho rodičovské kompetencie, a to až do

takej miery, že otcovi od januára tohto roka neumožňuje stretávania s maloletou. Ani kolízny opatrovník
nevidel dôvod na zamedzenie styku otca s maloletou a podporil úpravu styku v takom rozsahu, ako je
upravená vo výroku napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k namietanej procesnej chybe (nedoručenie a
neoboznámeniematkysVyjadrenímotcazodňa21.02.2025)otecuvádza,žepredmetomvyjadreniaboli
skutočnosti, ku ktorým sa účastníci konania mali možnosť vyjadriť na pojednávaní dňa 05.03.2025, kde

boli tie isté skutočnosti podrobne prebraté. Nedoručenie predmetného vyjadrenia matke nepredstavuje
takú vadu konania, ktorou došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Otec nesúhlasí s názorom matky, že cieľ smerovaný nariadeným výchovným opatrením vo forme
povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej ako RPPS) po dobu 12 mesiacov možno dosiahnuť až po

vykonaní znaleckého dokazovania navrhovaného matkou. Otec doteraz nariadené výchovné opatrenie
dobrovoľne plnil, absolvoval všetky dohodnuté sedenia na RPPS, dodržiaval odporúčania psychológa.
Otec súhlasí s názorom prvostupňového súdu, že medzi ním a matkou pretrváva hlboký konflikt
a narušená komunikácia, ktorý sa odráža v ich neochote spolupracovať v otázkach starostlivostio maloletú. Otec sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že zmeny v správaní maloletej
sú spôsobené konfliktom medzi rodičmi, preto je v záujme zdravého vývoja maloletej, aby rodičia
absolvovali nariadené výchovné opatrenie. Odvolanie matky proti výroku, ktorým prvostupňový súd

nariadil na odporúčanie kolízneho opatrovníka výchovne opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť
sa odbornému poradenstvu na RPPS potvrdzuje podľa názoru otca negatívny postoj matky k zlepšeniu
vzťahu s otcom a vzájomnej komunikácie. Matka zároveň podaním odvolania proti predmetnému výroku
napadnutého rozsudku opakovane nerešpektuje ani odporúčania kolízneho opatrovníka, podľa ktorého
sú zlepšenie komunikácie rodičov a nastavenie vzájomnej spolupráce rodičov nevyhnutné pre zdravý

všestranný vývoj maloletej. Na základe uvedeného otec navrhuje, aby Krajský súd v Prešove rozsudok
potvrdil.

8. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že z doterajšieho priebehu
psychologického poradenstva je zrejmé, že rodičia sa počas konzultácií k sebe nesprávajú s toleranciou,
prejavujú sa ako maximálne hostilní a nefunguje ani formálna spolupráca rodičov. V prípade, ak odvolací

súd dospeje k záveru, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca mu umožňujú podieľať sa
na výžive maloletej B. vo vyššej miere, ako to určil súd prvého stupňa, kolízny opatrovník navrhuje
určiť výživné na maloletú B. v sume zodpovedajúcej odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa,
ako aj majetkovým a zárobkovým možnostiam otca a určiť dlžné výživné odo dňa podania návrhu
na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Kolízny opatrovník má za to, že určený

rozsah styku otca s maloletou B. zohľadňuje vek maloletého dieťaťa, aj doterajší rozsah styku otca s
maloletou B. a zároveň zohľadňuje aj právo dieťaťa na trávenie plnohodnotného času s tým rodičom, v
starostlivosti ktorého sa nenachádza. Vzhľadom na potrebu komunikácie rodičov na pozitívnej úrovni,
ako aj vzhľadom na potrebu kooperácie rodičov pri výchove a starostlivosti o maloleté dieťa, je potrebné
rodičom sprostredkovať odbornú psychologickú pomoc za účelom zlepšenia komunikácie rodičov a

nastavenia vzájomnej spolupráce rodičov, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý všestranný vývoj maloletej B..

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66

CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok je vo výrokoch III.
(o určení bežného výživného), IV. (o dlžnom výživnom), V. (o úprave styku otca s maloletou B.), VI. (o
zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti), VII. (o výchovnom opatrení), VIII. (o trovách konania)

vecne správny.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vzhľadom na odvolacie námietky matky, vyjadrenie
účastníkov, bolo preskúmať, či súd prvej inštancie rozhodol zákonne a správne, keď zaviazal otca
prispievaťnavýživudcérysumou200€mesačne(III.),rozhodolodlžnomvýživnom(IV.),zároveňupravil

styk otca s maloletou (V.), v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol (VI.) a rozhodol o výchovnom
opatrení (VII.).

11. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd

v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie,
s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa
18.07.2018).

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, vo vzťahu k
výrokom III. (o určení bežného výživného), IV. (o dlžnom výživnom), V. (o úprave styku otca s maloletou
B.), VI. (o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti), VII. (o výchovnom opatrení), dospel k záveru,že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho
dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi

závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak,
prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil
(rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je

presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj
spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v
tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na
podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto
súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti

dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty matky v odvolaní.

13. Vo vzťahu k uvedeným odvolacím námietkam matky odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu
ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí

právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním
a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997,
II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp.

nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci
rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli
prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať

len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne
poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k
hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné
dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387
ods. 3 umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnenírozhodnutiasúdprvejinštancie,zčohovyplýva,žezákonodarcačiastočnúneodôvodnenosť
rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať
na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého
odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých

možno začať konanie aj bez návrhu.

14. K matkou namietanému odvolaciemu dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej
úvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti(§191CSP)avyhodnotenie

uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý
dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti
z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja.
Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti

dôkazov, prípadne porušením pravidiel formálnej logiky. Posúdenie úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností a hodnotiace úvahy súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej
interpretácie z nich vyvodených skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové
zistenie.15. Pokiaľ matka poukazovala na nevykonanie dôkazov (najmä nariadenie znaleckého dokazovania),
odvolací súd môže len zdôrazniť, že dôkazy, ktoré súd považuje pre svoje rozhodnutie za významné

(zvyšné dôkazy, ktoré považuje za nedôležité, nepodstatné, duplicitné, neplatné resp. neúčinné,
nevzťahujúce sa k veci vytriedi a nehodnotí), súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
pričom jeho hodnotiaca úvaha musí zodpovedať zásadám logiky, vychádzať zo zisteného skutočného
stavu veci, musí byť preskúmateľná odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie

vyplýva, že sa uvedeným postupom pri hodnotení dôkazov riadil. Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré z
návrhovnavykonaniedokazovaniapovažovalzanesúvisiacesdanouvecou,nadbytočné,nemajúcepre
vec význam, resp. preukazujúce nesporné tvrdenia alebo už preukázané skutočnosti, bolo legitímnou
možnosťou súdu prvej inštancie tieto dôkazy vytriediť a nehodnotiť ich. Navyše súd riadne zdôvodnil,
prečo nepotreboval doplňovať dokazovanie (bod č. 36. odôvodnenia). Odvolací súd konštatuje, že súd
vyčerpávajúcozdôvodnil,prečozamietolďalšienávrhynadoplneniedokazovania,zuvedenýchdôvodov

považuje tieto námietky matky za nedôvodné.

16. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie, pretože skutočný stav
zistený súdom prvej inštancie bol dostatočný pre prijatie rozhodnutia o najvhodnejšej úprave výkonu
rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. B.. Odvolací súd konštatuje, že vyjadrenia účastníkov

konania zisťoval súd prvej inštancie priebežne a odvolací súd má za to, že ich ďalší výsluch nie je
potrebný aj vzhľadom na ich vzájomný konflikt a napätie, ktoré vyvolávali vzájomné jednotlivé vyjadrenia.
Odvolací súd v tomto smere uvádza, že vzhľadom na dĺžku konania a doposiaľ vykonané dokazovanie,
s poukazom aj na hospodárnosť konania, ako aj stanovisko kolízneho opatrovníka, by doplňovanie
dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu neprinieslo žiadne nové výsledky vzhľadom na už

ustálený skutočný stav veci zistený ďalšími dôkazmi, realizovanými na súde prvej inštancie, správami
kolízneho opatrovníka a ktorý vyplynul i z celkového správania sa účastníkov v priebehu súdneho
konania, ktoré začalo už v roku 2023.

17. Matka namieta porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že jej nebolo pred pojednávaním

doručené písomné vyjadrenie otca zo dňa 21. februára 2025. Odvolací súd konštatuje, že aj keby došlo k
procesnému pochybeniu spočívajúcemu v oneskorenom doručení tohto podania, nejde o vadu konania,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Matka mala možnosť sa k rozhodujúcim
skutočnostiam vyjadriť na pojednávaní a jej procesné práva neboli porušené v takej miere, ktorá by
odôvodňovala zrušenie napadnutého rozsudku.

18. Zo zisteného skutočného stavu veci a obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že rodičia maloletej
viedli spoločnú domácnosť v C., kde maloletá B. žila od svojho narodenia do októbra 2023, kedy po
nezhodách odišiel otec zo spoločnej domácnosti. Vzťah rodičov je vážne narušený, ich komunikácia je
značne konfliktná, a to naďalej aj v priebehu celého súdneho konania. Rodičovský konflikt bráni rodičom,

aby sa dohodli na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, a príčiny tohto stavu prezentujú
rodičia diametrálne odlišne. Tento ich konflikt a neschopnosť sa konštruktívne dohodnúť v záujme
dcéry sa výrazne premietol aj v priebehu odvolacieho konania, kedy bolo odvolacím súdom uznesením
č.k. 4CoPno/1/2025-342 zo dňa 22.5.2025 nariadené neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého je otec
oprávnený stretávať sa s maloletou v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 10.00 hod. do

18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni v stredu od
12.00 hod. do 18.00 hod. Pri riešení vzájomného konfliktu rodičov intervenoval aj Referát poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E..

19. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom

pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťazásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. V súvislosti s odvolacou argumentáciou matky týkajúcou sa úpravy styku napadnutého rozsudku
odvolací súd musí konštatovať, že základom rodičovskej zrelosti je schopnosť akceptovať aj druhého

rodiča pri výchove maloletého dieťaťa. Za podstatné považuje odvolací súd dať do pozornosti vôľu otca
stretávať sa s maloletou, pričom z dokazovania jednoznačne vyplýva, že otec má s dcérou pozitívny
vzťah, má odôvodnený záujem na tom, aby mal možnosť podieľať sa na starostlivosti a výchove
maloletej. Odvolací súd poznamenáva, že podstatnou je aj skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané,
že by sa otec o maloletú nevedel postarať. Pokiaľ ide o tvrdenia matky ohľadom ohrozenia zdravia
maloletej, odvolací súd ich posúdil ako nedôvodné, nemajúce úplne oporu vo vykonanom dokazovaní

a bez hlbšej relevancie. Maloletá má právo na oboch rodičov a odvolací súd je presvedčený, že nie je
možné prijať záver z vykonaných dôkazov o tom, aby bol ohrozovaný zdravý vývoj maloletej, pokiaľ súd
pristúpi k stanoveniu styku autoritatívnym rozhodnutím. Odvolací súd považuje za potrebné opakovane
uviesť, že pri rozhodovaní súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvou a najdôležitejšou
požiadavkou, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.

Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom
k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rodič zabezpečujúci osobnú
starostlivosťomaloletédieťamátotižprvotnúzodpovednosťzaprípravudieťaťanastretávaniesdruhým
rodičom, a to pozitívnym usmerňovaním dieťaťa vo vzťahu k druhému rodičovi, nie však formálne
spôsobom „to je tvoj otec a musíš s ním ísť alebo sa s ním stretnúť“, a to ešte za situácie, keď dieťa

v rodine, v ktorej je vychovávané, nikdy nič dobré o druhom rodičovi nepočulo, skôr naopak a zároveň
nemôže nechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Obaja rodičia si
musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove dieťaťa má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov
niejeschopnýzabezpečiťdruhémurodičoviprávopodieľaťsanavýchovedieťaťaaspoňvobmedzenom
rozsahu, teda v rámci styku, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča.

Rodičovské práva sú koncipované na rovnoprávnom postavení oboch rodičov, a preto pri úprave styku
je potrebné vychádzať zásadne z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho
voľného času. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku. Rodič navrhujúci obmedzenie
alebo zákaz styku sa takmer vždy odvoláva na záujem dieťaťa daný predovšetkým tým, že dieťa sa s
druhýmrodičomnechcestretnúť,máznehostrach,zdravotnéproblémy,psychicképroblémyapodobne.

Judikatúra sa však s týmto postojom vysporiadala už v roku 1967, keď súdom uložila jednoznačnú
povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku dieťaťa s rodičom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa alebo či ide
iba o predstieraný stav vyvolaný zámerne pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti.

22. O uvedený prípad ide zjavne aj v prejednávanej veci. Maloleté dieťa sa stalo nástrojom na
vyporiadanie konfliktného až nenávistného vzťahu medzi svojimi rodičmi, ktorý pretrváva dlhodobo, a
to aj napriek realizovaným výchovným opatreniam. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že otec má
významné miesto v živote dieťaťa. Otec, či už je prítomný alebo nie, má svoje miesto v živote dieťaťa
a toto miesto mu musí dať matka v rôznej podobne, či už prostredníctvom fotiek, porovnaní alebo

spomienok, môže o otcovi hovoriť opisne. Nech zažila matka čokoľvek, otec nesmie byť očierňovaný
a príčiny neprítomnosti otca môžu byť vysvetlené aj bez zachádzania do detailov. Matka po celú
dobu trvania konania zotrváva na svojom stanovisku, že dieťa na základe okolností, ktoré si pamätá,
mnohokrát bolo vystavené traume, bolo svedkom agresívneho správania otca voči matke. V konečnom
dôsledku v podstate v priebehu celého konania na súde je potrebné podotknúť, že matka v podstate

tvrdí, že iba ona je schopná saturovať všetky potreby dieťaťa, avšak podľa názoru odvolacieho súdu
má snahu dieťa k sebe citovo viazať, čím mu zabraňuje v jeho individualizačnom procese a v možnosti
vytvoriť si citový vzťah k otcovi. Aj pre odvolací súd je teda otázne, ako obaja rodičia vnímajú potreby
svojho spoločného dieťaťa, keď ich nezhody sú dlhodobo „ astronomické“, ich negatívne nastavenie je
evidentné a prekračuje bežné hranice, ktoré vyúsťujú do mnohých konfliktov, a to v prítomnosti X-ročnej

dcéry, ktorá ich správanie vníma priamo.

23. Odvolací súd má za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že je v záujme mal.
B. mať vzťah s otcom, a určite je v záujme jej zdravého fyzického a psychického vývoja, aby mohla tútoväzbu udržiavať a rozvíjať. Rodičia by si mali uvedomiť, že negatívne prejavy, ich vzájomné správanie,
krik, konfliktné situácie, sú pre dieťa mimoriadne stresujúcim a negatívnym zážitkom. Je zrejmé, že dieťa
sa dostáva do vnútorného konfliktu, ktorý pre zdravý vývoj mal. B. rozhodne nie je prospešný, ale práve

naopak, jedine jej škodí. Práve túto skutočnosť by si mali uvedomiť obaja rodičia, ktorí síce verbálne
deklarujú, že nechcú ju vystavovať stresujúcim situáciám, resp. že stresujúcim situáciám vystavuje
maloletú druhý rodič, no práve svojim preukázaným konaním dosahujú obaja presný opak, čím dieťaťu
určite nepomáhajú prekonať negatívne spomienky z minulosti, mal. B. vystavujú konfliktu lojality.

24. Z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (body 35. - 36.)
je úprava styku súdom prvej inštancie najvhodnejším riešením akceptujúc právo dieťaťa na starostlivosť
oboch rodičov, keďže je zverené len do starostlivosti matky, pri zachovaní práva otca, priblíženiu sa k
zásade, aby sa mohol starať a podieľať na výchove svojej dcéry, rešpektujúc jej najlepší záujem. Pre
dieťa a jeho budúcnosť má veľký význam, aby sa do jeho výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby dieťa
mohlo čo najviac ťažiť zo znalostí, skúseností, výchovných schopností oboch rodičov a nielen jedného z

nich. Samozrejme bez prítomnosti matky alebo iných osôb, ktorých účasť na styku by nepriniesla žiadny
želateľný výsledok na budovanie ich vzájomných citových väzieb a navyše vzhľadom na vek maloletej,
ktorá dovŕšila X rokov veku, je zjavne absurdné, aby s ňou iné osoby trávili čas, ktorý má stráviť s otcom,
keďže pre tento vek dieťaťa je vo všeobecnosti príznačné získavanie určitej autonómie. Odvolací súd
nenašiel dôvody pre následné obmedzenie rodičovského práva otca vo forme zúženia styku, keďže

nebolo zistené, že styk s otcom negatívne vplýva na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená
obava z takéhoto negatívneho vplyvu.

25. Matka v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nenariadil znalecké dokazovanie z odboru
psychológie a psychiatrie, hoci poukazovala na agresívne správanie otca, jeho problémy s alkoholom

a zhoršený psychický stav maloletého dieťaťa. Zo správy kolízneho opatrovníka, ani z ostatných
vykonaných dôkazov nevyplýva, že by styk otca s maloletou predstavoval bezprostredné ohrozenie
jej zdravia alebo priaznivého vývinu. Psychologická správa predložená matkou poukazuje na zvýšenú
emočnú úzkosť maloletého dieťaťa, avšak sama o sebe nepreukazuje, že by príčinou tohto stavu bol
výlučne alebo rozhodujúcim spôsobom styk s otcom, ani že by bolo nevyhnutné tento styk obmedziť.

Pokiaľ ide o tvrdenia o nadmernom požívaní alkoholu zo strany otca, odvolací súd poukazuje na
to, že tieto tvrdenia neboli v konaní preukázané v rozsahu, ktorý by odôvodňoval obmedzenie alebo
zákaz styku. Samotné priznanie minulých problémov s alkoholom bez preukázania aktuálneho rizika
nepostačuje na takýto zásah. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zistené
ťažkosti maloletého dieťaťa sú primárne dôsledkom dlhodobého konfliktu rodičov, a nie preukázaného

nevhodného správania otca voči dieťaťu. Rozhodujúcim pre posúdenie rozsahu styku bolo zistenie, že
maloletá má k otcovi pozitívny vzťah, na kontakt s ním sa teší a zo stretnutí sa nevracia zanedbaná
ani ohrozená. Úprava styku určená súdom prvej inštancie zodpovedá jeho najlepšiemu záujmu v
zmysle čl. 5 Zákona o rodine. Záujem mal. dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo
akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine, uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí

nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho mal. dieťaťa.

26. Spornou otázkou výkonu rodičovských práv a povinností ostáva aj výška vyživovacej povinnosti otca.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou
200 € mesačne. Matka s rozhodnutím súdu nesúhlasí a v odvolaní namieta, že určená výška výživného

nezodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, nezohľadňuje potreby maloletej, ani rozsah osobnej
starostlivosti matky vrátane zabezpečenia bývania pre maloletú. Po oboznámení sa s obsahom spisu
však odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom a dlžnom výživnom (III. a IV.) za
vecne správny, pričom prijatý právny záver argumentuje odvolací súd nasledovne.

27. Mal. B. bola v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vo veku X rokov. Svojou výchovou a
výživou je prirodzene odkázaná na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť
pred ostatnými ich výdavkami. Odôvodnené potreby mal. B. boli v konaní kvantifikované a zhrnuté v
bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku. S ohľadom na rovnocenné postavenie rodičov, čo do
plnenia vyživovacej povinnosti, na výdavkoch mal. dieťaťa by sa mali podieľať obidvaja rodičia. Odvolací

súd predpokladá výdavky pohybujúce sa na úrovni medzi 300-400 € mesačne na maloletú, ak k tomu
pripočítame výdavky matky na ubytovanie, cestovné, a výdavky v súvislosti s voľnočasovými aktivitami
dieťaťa, ostatné nepravidelné výdaje. Odvolací súd tak vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletej
považuje súdom prvej inštancie určenú sumu 200 €, ktorou sa má podieľať otec na výžive dcéry, zaprimeranú, zohľadňujúc aj prídavok na dieťa v sume 60 €, ktorým štát prispieva matke na výchovu
a výživu dieťaťa, a tiež podiel matky na výživnom. Pokiaľ teda ide o pravidelné odôvodnené potreby
maloletej, časť z nich mohla a aj mala byť uspokojovaná z prídavkov na dieťa v sume 60 €. Následne

treba konštatovať, že pri výživnom zo strany matky vo výške 200 € a výživnom zo strany otca v tej istej
sume vo výške 200 € a prídavkoch na dieťa vo výške 60 €, celková suma 460 €, je postačujúca na
výživu maloletej.

28. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bodoch 32., 33., 34. odôvodnenia

napadnutého rozsudku a v plnom rozsahu na neho poukazuje. Súd ustálil príjem otca v rozhodnom
období pre určenie výživného vo výške 1.100 €. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie zisťoval príjmy
otca zo závislej činnosti, aj z ďalších činností vykonávaných pre toho istého zamestnávateľa formou
brigád. Otec deklaroval príjem približne 400 € mesačne z pracovného pomeru a ďalší príjem z brigád vo
výške 150 € až 200 € týždenne, čo súd vyhodnotil ako celkový mesačný príjem presahujúci 1.000 €.

29. Matka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nezistil zárobkové pomery otca v dostatočnom
rozsahu,resp.ženevyhodnotilsprávnejehopracovnéapríjmovémožnosti,najmävsúvislostisvýkonom
práce na skrátený pracovný úväzok a s príjmami z brigád. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
nevychádzal výlučne z preukázaného príjmu otca zo závislej činnosti, ale zohľadnil aj otcom deklarovaný
celkový mesačný príjem vo výške približne 1.100 €, ktorý zahŕňal príjem zo zamestnania aj z brigádnickej

činnosti.Tentopríjembolvyššínežpríjempreukázanýmzdovýmilistami,apretobolsprávnepovažovaný
za rozhodujúci. Pokiaľ matka namietala, že otec uvádzal nepresné údaje o čistom a hrubom príjme zo
zamestnania, odvolací súd poukazuje na to, že tieto nepresnosti nemali vplyv na výsledok konania,
keďže súd prvej inštancie vychádzal z vyššieho, otcom deklarovaného príjmu, a nie z nižšieho príjmu
vyplývajúceho z potvrdení zamestnávateľa.

30. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli
splnené podmienky na aplikáciu princípu potencionality. Ako vyplýva zo spisu, potenciálny príjem otca,
vychádzajúc z jeho veku, kvalifikácie, miesta výkonu práce a pracovnej pozície N., by predstavoval
približne 1.057 € netto mesačne, čo je nižšia suma, než príjem, ktorý otec sám uviedol, že dosahuje.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že princíp potenciality nemožno uplatňovať mechanicky, ale
vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.

31. Matka namietala, že otec nepreukázal zdravotné dôvody výkonu práce na skrátený pracovný
čas. Odvolací súd uvádza, že aj keby zdravotné dôvody neboli preukázané v rozsahu, ako matka

požaduje, táto skutočnosť nemala rozhodujúci význam, keďže súd prvej inštancie vychádzal z reálne
dosahovanéhopríjmuotca,vrátanebrigád,ktorýzohľadňujejehoskutočnépracovnémožnosti.Navyšez
vykonanéhodokazovaniavyplýva,žeotecpopripracovnompomerevykonávaajfyzickynáročnéčinnosti
(Q. B. N. R.), čo súd prvej inštancie pri hodnotení jeho schopností a možností primerane zohľadnil.
Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom matky, že súd prvej inštancie mal povinnosť vychádzať z

inzerovaných ponúk práce zverejnených na internetových portáloch. Tieto ponuky majú iba orientačný
charakter a nepreukazujú, že konkrétny rodič by bol schopný a reálne dosahoval uvádzaný príjem,
najmä za situácie, keď súd vychádzal z konkrétnych údajov o skutočnom príjme otca. Príjmy uvedené
v pracovných inzerátoch samy osebe nemôžu nahradiť dokazovanie reálnych zárobkových možností
konkrétneho rodiča.

32. Matka v odvolaní poukazovala na vznik živnostenského oprávnenia otca odo dňa 1.4.2025. Odvolací
súd konštatuje, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie otec nepodnikal a nemal príjem z inej než
závislej činnosti. Skutočnosť, že mu neskôr vzniklo živnostenské oprávnenie, nemôže spätne ovplyvniť
zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ak by v budúcnosti došlo k podstatnej

zmene pomerov na strane otca, najmä k zvýšeniu jeho príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti, táto
skutočnosť môže byť predmetom konania o zmene výživného podľa § 78 Zákona o rodine.

33. Pokiaľ ide o námietku matky týkajúcu sa tvrdených zrážok zo mzdy otca, odvolací súd poukazuje
na to, že zo spisu, ani z potvrdení zamestnávateľa nevyplýva, že by v rozhodnom období boli otcovi

vykonávané zrážky zo mzdy. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na túto okolnosť
neprihliadal.34. Odvolací súd zároveň uvádza, že osobná starostlivosť matky o maloletú, ako aj zabezpečenie
bývania pre dieťa, boli súdom prvej inštancie zohľadnené. Tieto skutočnosti však nemôžu viesť k
neprimeranému zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca nad rámec jeho reálnych možností. Určené

výživné vo výške stanovenej súdom prvej inštancie odvolací súd považuje za primerané potrebám
maloletého dieťaťa aj schopnostiam oboch rodičov. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že otec
nemal možnosť sa s mal. dcérou stretávať v dôsledku nepodporujúceho postoja matky, čo vyplýva z
obsahu spisu. Odvolací súd na túto skutočnosť poukazuje v súvislosti s tým, že otec sa bude v rozsahu
určeného styku podieľať na uspokojovaní potrieb mal. B. výkonom osobnej starostlivosti, ktorú je podľa

zákonapotrebnépovažovaťzaformuplneniavýživného,načosúdmusíprihliadnuťpriurčenívýživného.

35. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku vo výroku o určení výživného zistil, že súd
prvej inštancie správne ustálil osobné a majetkové pomery oboch rodičov, a tiež odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa, z čoho mal za preukázané, že na strane otca ako povinnej osoby vo vzťahu k
maloletej, sú dané dostatočné pomery pre to, aby boli potreby maloletej pokryté výživným v rozsahu,

v akom určil súd prvej inštancie, t.j. vo výške 200 € mesačne pre dieťa. Odvolací súd pri určení
výživného nezistil vybočenie z medzí zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov. Odvolací súd zároveň
dôsledne preskúmal výpočet dlžného výživného a dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri jeho
výpočte postupoval v zmysle zákona a vypočítal ho matematicky správne a čo sa týka splatnosti dlžného
výživného, súd postupoval podľa § 232 ods. 3 CSP.

36. Matka napáda aj výrok o uložení výchovného opatrenia, pričom uvádza, že rodičia už v minulosti
absolvovali poradenstvo bez želaného efektu. Výsledky vykonaného dokazovania realizovaného na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie svedčia o tom, že výchovné opatrenie, ktoré súd obom
rodičom uložil, má oporu v zistenom skutočnom stave. Z obsahu vykonaného dokazovania jednoznačne

vyplýva narušenosť vzťahov medzi rodičmi z dôvodov, ktoré odvolací súd vyššie uviedol. Bola nesporne
preukázaná potreba zlepšenia komunikácie medzi jednotlivými členmi rodiny, ktorá vykazuje vážne
nedostatky, s cieľom riadne a bez konfliktov realizovať styk otca s dcérou, nevystavovať mal. dieťa
konfrontačným a emočne náročným situáciám v prítomnosti rodičov, v záujme poskytnutia odbornej
pomoci a kontinuálneho vedenia rodičov, ako zvládnuť vzniknutú rodinnú situáciu, vyrovnať sa s ňou

a zlepšiť ich vzájomné porozumenie a vzťahy. Takto nariadené výchovné opatrenie by malo prispieť k
naplneniu oprávnených práv a záujmov maloletej a tiež k tomu, aby matka získala schopnosť akceptovať
úlohu a význam druhého rodiča pri výchove dieťaťa. Odvolací súd sa prikláňa k tomu záveru, že bez
cielenej intervencie odborníka vo vzťahu k rodičom nie je možné dosiahnuť zmenu ich postojov a
ich zlepšenie. Odvolací súd poukazuje na to, že účelom výchovného opatrenia nie je sankcionovanie

rodičov, ale ochrana maloletého dieťaťa a snaha o zlepšenie rodičovskej komunikácie. Skutočnosť, že
predchádzajúce poradenstvo neviedlo k odstráneniu konfliktov, sama osebe nevylučuje potrebu ďalšej
odbornej intervencie, najmä ak konflikt rodičov pretrváva a negatívne vplýva na dieťa. Odvolací súd
preto považuje uložené výchovné opatrenie za zákonné, primerané a odôvodnené.

37. Čo sa týka námietok a pochýb matky ohľadne naplnenia účelu výchovného opatrenia, jej závery
sú zatiaľ predčasné. Matka bezdôvodne vopred spochybňuje význam práce odborníkov, ktorí budú
odborné poradenstvo realizovať, pričom vyhodnotiť splnenie účelu, ktorý sa ním sleduje, prináleží v
zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine súdu. Súd v zmysle § 37 ods. 7 Zákona o rodine sleduje
vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou,

neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. V zmysle ust, § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí
účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí
o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Ak splnilo svoj účel, súd zruší výchovné
opatrenie.

38. Z vyššie uvedených dôvodov prijal odvolací súd záver, že súd prvej inštancie správne a zákonne
rozhodol o určení bežného výživného, o dlžnom výživnom, o úprave styku otca s maloletou B., o
zamietnutínávrhumatkyvprevyšujúcejčasti,ovýchovnomopatrení,otrováchkonania,pretonapadnutý
rozsudok s výnimkou výrokov I. (o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky), II. (o oprávnení
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok), ktoré odvolaním napadnuté neboli, ako vecne správny

potvrdil, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1
CMP.39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadal dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov v zmysle § 55 CMP.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).