Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124010364
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8124010364.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Matúša Tarcalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa
28.01.2026 v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/
Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19.06.2025, sp.
zn. 33T/13/2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.06.2025, sp. zn. 33T/13/2024 bol
obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona, na
tom skutkovom základe, že

- dňa 25.03.2023 v čase okolo 04:00 hod. v C. na ul. Partizánskej, na chodníku pred objektom
Pravoslávnej Bohosloveckej Fakulty Prešovskej Univerzity v Prešove, počas toho ako poškodený
D. E. spolu s kamarátom prechádzali smerom na vlakovú stanicu, pristúpil k nim obvinený a po
predchádzajúcej slovnej výmene názorov povedal poškodenému D. E. „chceš na piču, ce zabijem,
podrežem“, pričom v ruke držal rozbitú sklenenú fľašu, a túto ruku s fľašou priložil ku krku poškodeného

a povedal mu:„ davaj davaj šicko co máš“, na čo poškodený zo strachu o svoj život a zdravie vybral a
hodil na zem smerom k obvinenému peňaženku s dokladmi a finančnou hotovosťou 50,- EUR a mobilný
telefón zn. Huawei modrej farby, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX, SIM karta Orange s tel. č. XXXX XXX XXX
a následne zo strachu začal utekať smerom na železničnú stanicu, čím takýmto konaním poškodenému
D. E., trvale bytom F. XX, G. H. I., vznikla škoda odcudzením vecí vo výške 199,90,- EUR a týmto
konaním k zraneniu poškodeného nedošlo.

Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri
neexistencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný z titulu nároku na náhradu škody povinný zaplatiť
poškodenému D. E. sumu 199,90 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodeného D. E. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal
na civilný proces.Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.06.2025
prostredníctvom obhajcu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním zo dňa 23.10.2025,
doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom

prostredníctvom obhajcu. Namietal, že v priebehu súdneho konania bolo na hlavnom pojednávaní
vypočutých alebo prečítaných desať výpovedí svedkov a obžalovaného, pričom priamo pri skutku boli
štyria svedkovia, a to B. B., J. F., D. E. a C. G. a priebeh popisu skutku popísal samostatne aj on. Súd
prvého stupňa sa náležite a kriticky nevysporiadal s tvrdeniami menovaných svedkov, ako aj jeho, a
len stereotypne prebral tvrdenia svedka poškodeného, ako pravdivé. Nezaoberal sa a neskúmal ani

predpoklady svedka poškodeného vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité okolnosti, pričom na č.l.
108sanachádzazáznamovykonanídychovejskúškysvedkapoškodenéhoD.E.svýsledkom0,94mg/l,
čo predstavuje 1,96 promile. Dychová skúška pritom bola vykonaná v čase 05:21 hod., a teda približne 1
hodinu a 20 minút po inkriminovanom skutku. Je nepochybné, že v čase skutku tento svedok poškodený,
mal viac ako 2 promile alkoholu v krvi. Pri zohľadnení ľudskej individuality nie je celkom možné presne
ustáliť stupeň alkoholického ovplyvnenia človeka iba na základe detegovanej koncentrácie alkoholu v

krvi. Súdnolekárska alkohológia pri dvoch promile alkoholu v krvi hovorí o ťažkom stupni opitosti. Podľa
obhajoby sa tieto faktory prejavili aj v tom, že tak svedok poškodený, ako aj svedok G. sa na hlavných
pojednávaniach nevedeli v podstatnejších bodoch vyjadriť k priebehu skutku a v ich výpovediach boli
identifikované rozpory. Svedok G. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že k nim mali pristúpiť
neznámi chlapi a že sa potom naťahovali, pričom pod výrazom naťahovať sa svedok uviedol, že sa

slovne, verbálne napádali. S výsluchom z prípravného konania a jeho obsahom súhlasil, pričom v tomto
mal popísať ako k nim mala prísť skupina asi piatich Rómov, s ktorou sa mali naťahovať, pričom jeden z
nichmalfľašu,ktorúdržalvruke,tútomalnejakýmspôsobomrozbiť,svedkachytiťzatričkoavyhrážaťsa
mu, s tým, že svedok sa mal vyšmyknúť a utiecť preč a predtým sa mal ešte otočiť a vidieť poškodeného,
akojenazemi.Nadpoškodenýmvidelnejakéhomuža,ktorýmumalpovedať,,dávajmimobilapeniaze“.

Na otázku vyšetrovateľa, či svedok vie povedať, či muž, ktorý sa vyhrážal svedkovi a muž, ktorý mal od
poškodenéhopýtaťmobilapeniaze,boltenistý,svedokuviedol,žetoneviepotvrdiť,anivyvrátiť.Svedok
G. pritom nebol svedkom žiadneho fyzického napadnutia poškodeného, rovnako tak nebol svedkom
toho, aby sa poškodenému niekto vyhrážal s rozbitou fľašou v ruke. Z výsluchu svedka G. nevyplynuli
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že skutok sa stal a síce, že by obžalovaný útočil

na poškodeného s črepom hrdla z fľaše. V ďalšom je preto potrebné pristúpiť k hodnoteniu výpovede
svedka poškodeného a komparácii týchto dvoch výpovedí. Celkom odlišne poškodený popísal priebeh
útoku na jeho osobu od výpovede svedka G.. Popísal osobu s črepinou, ktorú mu mala táto priložiť
ku krku a žiadať od neho všetko, čo má. Útok na svedka G. ale poškodený nepopísal. Rovnako tak
neuviedol, že by počas útoku spadol na zem. Pád na zem poškodeného pritom nevyplýva len z výsluchu

svedka G., ale aj z výpovede obvineného. Porovnávaním výsluchov svedka G. a svedka poškodeného
tak dospejeme k podstatným rozporom, ktoré neboli odstránené. Nejaký mobil mal zobrať, avšak popiera
odcudzenie peňaženky, resp. spáchanie skutku tak, ako som mu to kladie za vinu, a teda so zbraňou.
Súdom v odôvodnení rozhodnutia deklarovaný skutkový stav pritom nevyplýva ani z výsluchu svedkov
B. B., či J. F., ktorí boli očitými svedkami predmetného skutku. Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom

nevysporiadal práve aj s ich výpoveďami, keď svedkyňa B. potvrdila vo výpovedi, že dvaja gadžovia
na nich kričali, že sú cigáni, na čo k nim mal pristúpiť on s tým, že poprela, aby mal v rukách niečo
držať a potvrdila len akési hádky a strkanie medzi ním a nejakým pánom. Pomerne detailne vypovedal
svedok F., ktorý poprel, že by mal držať niečo v rukách, aj keď potvrdil, že sa s poškodeným naťahoval
a poškodený mal na konci spadnúť na zem. Na základe takto vykonaného dokazovania proti sebe stalo

viacero výpovedí osôb, ktoré sú vnútorne rozporné. Zatiaľ čo svedok G. a poškodený popisovali skupinu
piatich Rómov, ktorá k nim pristúpila, z jeho výsluchu a výsluchu ďalších svedkov (F., B.) uvedené
nevyplýva. Poškodený nepopísal jeho útok voči G., naproti tomu tento svedok uviedol konanie proti jeho
osobe. Tieto jeho popisy sú rovnako v rozpore s tvrdeniami jeho a svedkov J. F. a B. B.. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa posúdil okolnosti prípadu len v jednotlivosti,

avšak opomenul vyhodnotiť vykonané dokazovanie aj v súhrne. V súvislosti s úvahou o fľaši alkoholu na
mieste činu, čo mal potvrdiť svedok J. F., dáva do pozornosti, že toto tvrdenie je zavádzajúce. Skupina
okolo neho síce mala popíjať alkohol, avšak na druhej strane, pri bare Goldfish a nie na mieste činu,
ako to konštatuje súd prvého stupňa. Z jeho výsluchu pritom vyplýva, že poškodený a svedok G. stáli
cez ulicu na chodníku. Nie je preto správny záver súdu, že by svedok J. F. potvrdzoval prítomnosť fľaše

na mieste činu. So zreteľom na uvedené navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní celého na vec sa
vzťahujúcehospisuzrušilodvolanímnapadnutýrozsudokvcelomrozsahuaspodobžalobyhooslobodil,
alternatívne, aby vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.Na základe takto riadne a včas podaného odvolania, krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že zo skutku obžalovaného usvedčuje
poškodený D. E., ktorý popísal skutok, ako je uvedený v skutkovej vete a uviedol, že hodil peňaženku,

mobil a obžalovaný mal jednoznačne v ruke rozbitú fľašu a uviedol, že obžalovaný sa mu slovne
vyhrážal, aby dával peniaze a všetko, čo má pri sebe, nakoľko ho uvedenou fľašou podreže. Jeho
výpoveď podporuje aj výpoveď svedka C. G., ktorý uviedol, že tento muž k ním pristúpil s rozbitou
fľašou, ktorú držal za hrdlo, od poškodeného pýtal peniaze a mobil. Prítomnosť fľaše na mieste činu
potvrdil aj svedok J. F., ktorý uviedol, že obžalovaný s kamarátmi sedeli na schodoch a popíjali z fľaše,
ako aj fotodokumentácia z miesta činu, kde sú viditeľné črepiny bieleho číreho skla. Svedok J. F.

navyše potvrdil, že obžalovaný kričal na poškodeného, aby mu dal peňaženku, mobil a všetko, čo pri
sebe má. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal a
dopustil sa ho obžalovaný A. B., lebo ho zo skutku usvedčuje poškodený D. E., svedkovia C. G. a J. F.,
fotodokumentácia z miesta činu a nepriamo aj výpoveď svedka K. L., ktorý popísal, že poškodený bol
po skutku v ťažkom šoku a uvádzal, že ho nejaký cigán chce zabiť.

Krajský súd po preskúmaní odvolania obžalovaného, týmto odvolaním napadnutého rozsudku, ako
aj obsahu predloženého spisu, v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku,
ktorý bol zákonným spôsobom posúdený ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr.
zákona, s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli pred súdom prvého

stupňa vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to
zákonnýmspôsobom.Ztaktoprocesnezabezpečenýchdôkazovnásledneokresnýsúdvyvodilskutkové
okolnosti, pričom tieto majú oporu aj vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti
považuje aj krajský súd za správne, stotožnil sa s nimi, a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu

veci vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, z dôvodu
neopakovania tých istých okolností a skutočností, odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj
prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom
rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom
rozsahu, a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán. Úplnosť vykonaných dôkazných

prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v
zhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a na vytvorenie
záveru o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno, ako, a k akému. Z obsahu uvedeného rozsudku
súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom
logického myslenia.

Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z
ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný A. B. spáchal skutok tak, ako
ho ustálil súd prvého stupňa.

V prejednávanej trestnej veci je nesporné, že došlo ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným,
kde obžalovaný mal násilím poškodenému zobrať mobilný telefón a peňaženku, čo vyplýva zhodne
z výpovedí svedka poškodeného E., svedka G. a svedka F., ktorí zhodne potvrdili konflikt medzi
obžalovaným a poškodeným a skutočnosť, že obžalovaný mal od poškodeného násilím pýtať mobil
a peniaze, ako aj, že následne tieto obžalovaný zobral, vyplýva čiastočne aj z výpovede svedka L.,

ktorý potvrdil, že mu zvonil poškodený a vravel, že ho chce zabiť nejaký cigán a mal sa mu vyhrážať,
pričom všetko mu zobrali. O uvedenom agresívnom správaní obžalovaného svedčí aj výpoveď svedka
E., ktorý uviedol, že keď upratoval vonku, tak do neho obžalovaný skočil, držal ho za bundu a snažil
sa ho provokovať. Z uvedených dôvodov krajský súd nemal pochybnosti, že obžalovaný hrozbou
bezprostredného násilia sa zmocnil cudzej veci, a to peňaženky s dokladmi a finančnou hotovosťou a

mobilného telefónu značky Huawei poškodeného a sporným preto zostalo, či tento skutok obžalovaný
spáchal so zbraňou, ktorým mala byť rozbitá sklenená fľaša, ktorú mal poškodenému priložiť ku krku
alebo nie. V prejednávanej trestnej veci stoja proti sebe antagonické výpovede svedka poškodeného E.,
ktorýuviedol,žekeďknimpribehliRómovia,jedenznichbolagresívny,malfľašuodalkoholu,ktorúdržalza hrdlo, bola rozbitá, priložil mu ju na krk a povedal ,,dávaj peniaze, bo ce podrežem“ a obžalovaného,
ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá, či mal niečo v rukách a v prípravnom konaní,
že keď išiel k poškodenému v rukách nemal nič, k čomu pri odstraňovaní rozporov uviedol, že bol opitý

a nepamätá si. Výpoveď svedka poškodeného E. je podporovaná výpoveďou svedka G., ktorý uviedol,
že išli z Ponorky na stanicu, prišla skupina Rómov asi piatich, z ktorých jeden pristúpil k nemu, držal
sklenenú fľašu, rozbil ju, otočil ju proti nemu a pýtal sa, či chce na piču, preto sa vytrhol a utiekol
a čiastočne aj výpoveď svedka F., ktorý uviedol, že obžalovaný sedel na schodoch a popíjal, pričom
výpoveď obžalovaného podporuje výpoveď svedkyne B., ktorá uviedla, že nevidela, aby obžalovaný

mal v rukách fľašu. Vzhľadom na uvedené krajský súd skúmal, ktorej skupine dôkazov je potrebné
uveriť, pričom dospel k záveru, že je potrebné uveriť výpovediam svedka poškodeného E. a svedka
G., u ktorých nezistil dôvod, prečo by si mali vymyslieť skutočnosť o použití rozbitej fľaše obžalovaným
pri skutku, pričom poukazuje aj na zápisnicu o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, z ktorej
vyplýva, že bezprostredne po skutku boli na mieste skutku nájdené na zemi črepiny úlomkov skla, ktoré
sa nachádzali aj ďalej a v tesnej blízkosti pri chodníku pre chodcov a križovatky ciest ulice Partizánskej

je na ceste rozbité sklo, s tým, že na fotodokumentácii k uvedenej zápisnici je zachytená rozbitá časť
fľaše od vodky bez hrdla fľaše, čo by zodpovedalo tvrdeniu svedka poškodeného E. a svedka G. o tom,
že obžalovaný fľašu rozbil ale hrdlo fľaše držal v ruke a týmto pri skutku útočil na poškodeného.

Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním tým, že proti inému

použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania, so zbraňou, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu
žalovaného zločinu.

Na základe uvedeného aj krajský súd má za to, že správne preto prvostupňový súd konanie

obžalovaného posúdil ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom
na § 138 písm. a/ Tr. zákona.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa správne zhodnotil všetky okolnosti prípadu
a prihliadal aj na osobu obžalovaného, pričom správne u obžalovaného konštatoval neexistenciu

poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností. Vzhľadom na skutočnosť, že z odpisu registra trestov
obžalovaného vyplýva, že tento má v ňom evidované 2 záznamy, avšak v oboch prípadoch sa na neho
hľadí ako keby nebol odsúdený pre fikciu zahladenia odsúdenia, krajský súd dospel k záveru, že trest
odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, so zaradením obžalovaného
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom

na skutočnosť, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, je možné považovať za
trest primeraný a zákonný, vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, aj s
poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle
§ 34 Tr. zákona.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že prvostupňový súd prevzal len stereotypne tvrdenie
svedka poškodeného ako pravdivé, nezaoberal sa výpoveďami ďalších svedkov, a to najmä B. a F.,
nevysporiadal sa s ich výpoveďami a uveril výpovediam svedka poškodeného E. a svedka G. o tom,
že obžalovaný mal mať v rukách rozbitú fľašu, ktorou sa mal poškodenému E. vyhrážať, krajský súd

v súhrne udáva, že v odôvodnení rozhodnutia uviedol z akých dôvodov uveril výpovediam svedka
poškodeného E. a svedka G. o tom, že obžalovaný mal skutok spáchať so zbraňou a neuveril
výpovediam svedkov B. a F., že fľašu, čiže zbraň, v rukách nemal.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúc na to, že svedok E. mal mať približne 1

hodinua20minútpoinkriminovanomskutkuviacako2promilealkoholuvkrvi,krajskýsúdkonštatuje,že
vzhľadom na uvedené, výpoveď svedka poškodeného E. podrobil dôkladnej verifikácii, avšak v kontexte
ostatných vykonaných dôkazov ju nepovažoval za nevierohodnú, a to najmä s poukazom na výpoveď
svedka G. a zápisnicu o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že zápisnica o obhliadke miesta činu bola vykonaná
približneaž2hodinyposkutkuavzhľadomnato,žečrepinynebolipredmetomznaleckéhoskúmaniaako
vecné stopy, nemožno automaticky toto považovať za dôkazný materiál v neprospech obžalovaného,
krajský súd v súhrne udáva, že predmetné črepiny zistené pri ohliadke miesta činu sa nachádzalipribližne na mieste, kde sa skutok mal stať, pričom je potrebné poukázať na to, že z výpovede svedka
poškodeného E. a svedka G. zhodne vyplýva, že obžalovaný sa mal svedkovi poškodenému E. vyhrážať
so zbraňou, ktorou mala byť rozbitá fľaša od alkoholu, ktorú mal predtým rozbiť tak, že ju držal za hrdlo,

pričom z fotodokumentácie k zápisnici o obhliadke miesta činu vyplýva, že na mieste sa nachádza časť
fľaše vodky Nicolaus, kde práve hrdlo fľaše absentuje, čo by zodpovedalo popisu skutku v časti o útoku
na poškodeného hrdlom rozbitej fľaše.

Na základe uvedených skutočností krajský súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne

a zákonné, odvolanie obžalovaného za nedôvodné a toto odvolanie postupom podľa § 319 Tr. poriadku
zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.