Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Judgement was issued on Thursday, October 9, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/82/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122466519
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6122466519.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. X, XXX XX D. D., zast. Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., J.
Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36867519 proti žalovaným: 1/ C. E., nar. XX. XX. XXXX, F.
XXXX/X, XXX XX D. D., 2/ G. H., nar. XX. XX. XXXX, I. XXXX/X, XXX XX G., o stanovenie povinnosti
umožniť vstup na susedný pozemok, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1/ rade je p o v i n n ý umožniť žalobcovi vstup na pozemky č. J. K. X-XXX o výmere 9 m2,
záhrada, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor katastrálny,
pre kat. úz. L.; J. K. X-XXX o výmere 12 m2, záhrada, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným

úradom Banská Bystrica, odbor katastrálny, pre kat. úz. L.; J. M. XXXX/XX o výmere 9 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor
katastrálny, pre kat. úz. L., za účelom údržby a obhospodarovania pozemku a brania plodov a úžitkov
z pozemkov parc. č. J. K. XXX o výmere 224 m2 druh pozemku záhrada, pozemok zapísaný na LV č.
XXXX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor katastrálny, pre kat. úz. L., 2-krát týždenne
v mesiacoch marec až október kalendárneho roka.

Žalovaná v 2/ rade je p o v i n n á umožniť žalobcovi vstup na pozemky č. J. K. X-XXX o výmere 7 m2,
druh pozemku záhrada, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor
katastrálny, pre kat. úz. L. za účelom údržby a obhospodarovania pozemku a brania plodov a úžitkov
z pozemkov parc. č. J. K. XXX o výmere 224 m2 druh pozemku záhrada, pozemok zapísaný na LV č.
XXXX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor katastrálny, pre kat. úz. L., 2-krát týždenne
v mesiacoch marec až október kalendárneho roka.

Žalobca m á voči žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %, ktoré sú povinní zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22. 11. 2022 domáhal uloženia povinnosti žalovanému
umožniť mu vstup na jeho pozemok parc. J. N. XXX o výmere 224 m2, záhradu, cez pozemok
žalovaného č. J. X-XXX o výmere 9 m2, č. J. X-XXX o výmere 12 m2, vedených na LV č. XXXX, č. J.
X-XXX o výmere 7 m2, vedeného na LV č. XXXX, č. J. XXXX/XX o výmere 9 m2, zapísaného na LV č.
XXXX, pre kat. úz. L. a to v mesiacoch marec až október toho ktorého kalendárneho roka 2-krát týždenne

za účelom údržby a obhospodarovania pozemku a brania plodov a úžitkov z pozemku z dôvodu, že iný
prístup na svoj pozemok nemá. Žalobu odôvodnil znením ustanovení § 123, § 124 a § 127 ods. 1 a 3
Občianskeho zákonníka.2. Na podanie takejto žaloby ho odkázalo Mesto Banská Bystrica ako stavebný úrad v konaní o povolení
stavby žalovaného – oplotenia, okrem iného, aj predmetného pozemku, cez ktorý sa domáhal vstupu na
svoj pozemok (rozhodnutie Mesta Banská Bystrica zo dňa 12. 09. 2022 č. OVZSÚ 153091/1600/2022/

HOME str. 43 spisu).
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca má možnosť prístupu na svoj pozemok inak
ako prechodom cez pozemky v jeho vlastníctve. Tieto si mieni oplotiť z dôvodu, že predstavujú jeho
obydlie. Nemal ani vedomosť o tom, že by žalobca niekedy cez tieto pozemky prechádzal. Na toto mu
nedával súhlas, rovnako ani tretím osobám. Poukázal na čl. 20 a 21 Ústavy.

4. Žalobca požiadal o rozšírenie žaloby o žalovanú v 2/ rade a zmenu žaloby v tejto súvislosti podaním
došlým súdu dňa 08. 03. 2024 z dôvodu, že v priebehu konania žalovaný previedol parcelu č. J. X-XXX
o výmere 7 m2 pôvodne vedenej na LV č. XXXX na G. H., O. P. . V súčasnej dobe je tento pozemok
zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. L..
5. Súd pripustil zmenu žalobného návrhu a rozšírenie žaloby o žalovanú v 2/ rade v znení uvedenom
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

6. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán, ich výpoveďou, rozhodnutiami Mesta Banská Bystrica
v stavenom konaní začatom na návrh žalovaného, Okresného úradu Banská Bystrica ako odvolacieho
orgánu v stavenom konaní, katastrálnou mapou, výpisom z pozemkovej knihy vložky XXX kat. úz.
L., ohliadkou na mieste samom, fotodokumentáciou, vyjadrením mesta ohľadom charakteru účelovej
komunikácie, jeho stanoviskom zo dňa 11. 09. 2023, výpisom LV č. XXXX kat. úz. L., čestným

prehlásením G. L., O. B. – sesternice žalovaného, výpisom z LV č. XXXX kat. úz. L., LV č. XXXX, LV č.
XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, svedeckou výpoveďou Q. N., Q. P., C. E., C. E., C. O.,
výpisom z LV č. XXXX a zistil tento skutkový stav:
7. Podľa tvrdenia žalobcu tento je spoluvlastníkom parcely č. J. XXX zapísanej na LV č. XXXX (J. XXXX/
X) v podiele jednej polovice. Jedná sa o záhradu, ktorú využíval tým spôsobom, že mal na nej včelín

a pestuje 6 ovocných stromov. Využívali ho tak vyše 50 rokov aj jeho právni predchodcovia, rodičia
a starí rodičia.
8. Parcely vo vlastníctve žalovaného J. X-XXX, X-XXX, X-XXX H. J. XXXX/XX predstavujú prístup k jeho
pozemku. Ich šírka je cca 1 m, celková výmera 37 m2. Tvoria prirodzenú a historicky existujúcu cestičku
pre peších na okolité pozemky, ktorá bola využívaná všetkými pôvodnými vlastníkmi týchto pozemkov

vrátane právnych predchodcov žalobcu, žalovaného a ich susedmi desaťročia na základe ich ústnej
dohody z dôvodu prístupu zo spoločného dvora, pôvodnej parcely č. J. XXX/X o výmere 438 m2 vedenej
v pozemnoknižnej vložke č. XXX.
9. V minulosti nikdy neboli spory s právnymi predchodcami žalovaného ohľadom prechodu cez príslušné
parcely. Žalovaný im začal brániť vo vstupe na predmetný pozemok asi pred dvomi rokmi. Predtým

tam vôbec nebola bránička. Bráničku tam dal žalovaný asi pred 3 rokmi. Jeden až dva roky existovala
a následne ju úplne zlikvidoval.
10. Na ohliadke na mieste samom uviedol, že okolo spoločného dvora bývalo sedem rodín a všetci
chodievali predmetným pozemkom k svojim pozemkom. Len keď išli orať, chodievali s povozom zvrchu
od cesty. Jeho starorodičovský dom bol na parc. č. XXXX/X pri spoločnom dvore. V roku 1965 si postavil

dom na ulici C. na parc. č. XXXX/X. Od tej doby chodieval k predmetnému pozemku zvrchu cestou
a následne chodníkom, ktorý je v súčasnej dobe predmetom sporu a je vo vlastníctve žalovaného. Po
tom, čo mu žalovaný znemožnil tento prístup, chodil cez pozemok sesternice E. - parc. č. XXXX/X
a E. X-XXX, ktorý mu to umožnil z týchto dôvodov. Uviedol, že so sesternicami sa už rozprával a tieto
mu neumožnia prístup cez ich pozemok. Navyše vzdialenosť od jeho domu krížom cez jeho pozemok

a pozemok sesternice a žalovaného je celkove 100 až 150 metrov a keď príde autom na spoločný dvor
č. XXXX/XX, je to len 20 metrov.
11. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca má prístup k pozemku zachovaný od svojho
domu nachádzajúceho sa na Jedľovej ulici po neoplotených pozemkoch, ktoré nie sú nikoho obydlím,
cez parc. č. J. X-XXX, X-XXX, X-XXX, J. N. XXXX a následne cez pozemky J. N. XXXX/X, N. XXXX/

X, u ktorých je vedená ako vlastníčka pani H. E., O. B. – rodina žalobcu. Táto je aj podielovou
spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X. Z týchto dôvodov nie je daný naliehavý
právny záujem pre oklieštenie jeho vlastníckych práv prechodom cez jeho obydlie. Sám žalobca priznal,
že prístup k jeho pozemku je možné zabezpečiť z jeho obydlia, pričom táto trasa je aj kratšia.
12. Uviedol, že v minulosti existoval chodník medzi parcelou žalobcu č. XXXX/X a parc. č. XXXX, N.

XXXX/XX, ktorý pokračoval smerom k novo postaveným bytovkám tiahnucim sa od parc. č. XXXX/XX
až po č. XXXX/X. Bránička sa nachádzala medzi parcelou č.XXXX/X a č. X-XXX. Túto odstránil asi 2-3
týždne pred ohliadkou. Poukázal však na to, že od bráničky nie je vidno, že by ku koncu pozemku č.XXXXsmeromkparceležalobcubolvychodenýchodník./Zástupkyňažalobcuuviedla,žebolvychodený
až po koniec parcely č. XXXX/X, ale len do roku 2020, odkedy začali spory medzi stranami/.
13. Rodinný dom rekonštruoval v rokoch 1991 až 1993. Sťahovali sa doň v roku 2005 – 2006. Predtým

tam bývala do roku 1983 jeho stará mama. Do roku 2015 vlastnil len pozemky okolo svojho domu.
Do tej doby, pokiaľ aj niekto chodil sporným pozemkom, tak si to nevšímal lebo sa ho to netýkalo. Mal
vedomosť o tom, že ľudia chodievali k pozemkom aj zhora. Od roku 2012 sa to už nedalo z dôvodu
výstavby bytoviek.
14. V roku 2015 odkúpil predmetný pozemok spolu s parc. č. XXXX H. N. XXXX od pani I. R., ktorá

vtedy žila v I.. Mienil zabezpečiť jej prítomnosť na pojednávaní. Na pojednávanie dňa 06. 03. 2024 však
jej prítomnosť nezabezpečil a netrval už na jej výsluchu. Žalobca v priebehu konania svoj pozemok kosil,
a teda má možnosť prístupu cez iné pozemky. On sám mu navrhol uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného
bremena práva prechodu cez jeho parcelu č. XXXX. Poukázal na rozhodnutie OS Spišská Nová Ves
5C/1213/82, podľa ktorého nemôže byť umožnený vstup na celý susedný pozemok , ale len na tú časť,
ktorá je nevyhnutná na obhospodarovanie a údržbu pozemku. Opakovaný prechod cez pozemok riešia

v Občianskom zákonníku vecné bremená.
15. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že rodinný dom žalovaného je postavený na parcele
č. XXXX, ku ktorému priľahlá parcela č. XXXX vo vlastníctve žalovaného predstavuje záhradu. Táto
je oddelená hustým vysokým tujovým porastom od pozemku žalovaného, ktorý je predmetom sporu.
V susedstve žalovaného v starorodičovskom dome žalobcu býva C. S. s manželkou H., ktorí sú

spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/XX H. N. XXXX. Títo rovnako podali námietky voči stavbe oplotenia
predmetného pozemku v stavebnom konaní.
16. Žalobca doložil čestné prehlásenie jeho sesternice G. L., O. B., spoluvlastníčky vo veľkosti 1/24
k pozemku parc. J. N. X-XXX ako aj L.. J. N. XXXX, v ktorom uviedla, že pozemok J. N. X-XXX využíva
s jej súhlasom žalobca a parc. J. N. XXXX nevyužíva, jej rodina ju pravidelne kosí. Na vstup na pozemky

používali jej starí rodičia a rodičia prechod cez spoločný dvor, teraz parc. J. N. XXXX/XX, ďalej cez
pozemok J. N. X-XXX/X, cez chodník na pozemkoch parcely J. N. X-XXX, N. X-XXX, N. X-XXX H. J. N.
XXXX/XX, pokračujúc cez pozemok J. N. X-XXX, N. X-XXX a po hranici pozemkov smerom hore, kadiaľ
viedol chodník až na hlavnú cestu smerom na Laskomer. Ako dieťa tam chodievala s rodičmi s káričkou,
na ktorej vozili ovocie a vo vedrách nosili vodu. Iná cesta k záhradám nebola, nebolo to oplotené a túto

cestičku využívali všetci, čo tam mali záhrady okolo.
17. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že na parc. č. XXXX/X sa nachádzali vždy drevárne a nejednalo sa o chodník,
žalobca uviedol, že humno sa nachádzalo na parcele č. XXXX a pred ním sa nachádzal široký chodník.
18. Svedkyňa Q. N., suseda žalovaného, narodená v roku 1948 uviedla, že pozná starých rodičov ako aj
prastarých rodičov žalovaného. Jej rodičia bývali v susednom dome, kde bývala spolu s rodičmi do roku

1972. Následne sa presťahovala, ale býva v D. D.. Uviedla, že si pamätá, že predmetnými pozemkami
viedol chodníček, cez ktorý chodili ľudia z dediny na svoje záhumienky, vrátane rodičov a starých rodičov
žalovaného. Pamätala si tento prechod už ako 3-ročná. Pani R. bola vlastníčkou záhrady č. XXXX
a predala ju žalovanému. Pani R. dala bráničku niekde medzi dom žalovaného na parc. č. XXXX/X, ale
táto nebola zamknutá. Chodilo sa tadiaľ, až kým to nekúpil žalovaný, asi rok po tejto kúpe. Ona sama

tadiaľ išla asi pred 2 rokmi.
19. Svedkyňa Q. P., uviedla, že ich dom sa nachádza na parc. č. XXXX/X vedľa nových bytoviek. Býval
tam jej muž s rodičmi od roku 1968, ona od roku 2004. Svokrovci predtým bývali poniže, ako býva
žalovaný. Počas päťdesiatych rokov chodievali za svokrovcami tak, že vystúpili na zastávke v L., prešli
cez spoločný dvor predmetným chodníkom k svokrovcom. Chodila tadiaľ aj G. J., ktorá má vyššie dom.

Chodievali tam všetci, aj ľudia na prechádzky. Tiež tí, čo mali pozemky povyše. Nebol tam iný prístup.
Pokiaľ v roku 2004 keď pristavovali podkrovie, chodievali tam aj zvrchu, na základe súhlasu vlastníkov
susedných pozemkov do dokončenia stavby. V tej dobe tadiaľ chodieval aj žalovaný, keď potreboval
niečo doviezť.
20. Svedok C. E. narodený v roku XXXX uviedol, že jeho starí rodičia bývali, ako je spoločný dvor pri

parc. č. XXXX/X, kde v súčasnej dobe býva jeho sesternica T. E.. On sám je spoluvlastníkom parcely J.
N. X-XXX, N. X-XXX/X H. N. X-XXX/X. Predmetným chodníkom chodili do svojich záhrad. Chodilo tadiaľ
celé osadenstvo, čo tam bývalo. V súčasnej dobe nemajú žiaden prístup k týmto záhradám, nakoľko
parcelu č. X-XXX žalovaný zabarikádoval drevom. Chodievali tam obhospodarovať pole aj takým malým
traktoríkom. Pamätá si to od svojich piatich rokov. Kosilo sa ručne.

21. Svedok C. E. uviedol, že si pamätá ako dieťa, že chodievali k starým rodičom cez tento pozemok
k svojim záhradám. Chodievala tam, čo si pamätá, ich rodina až do minulého roku.
22. Svedok C. O. uviedol, že jeho mama vlastní pozemok nachádzajúci sa nad pozemkom svedkyne P.
a to parc. č. XXXX/X. Všetci chodievali k tomuto pozemku cez spoločný dvor zospodu cez predmetnýpozemok ako aj zvrchu. Chodili tam všetci, čo mali pozemky. Všetci s takýmto stavom súhlasili, nakoľko
ostatní, keď sa potrebovali dostať k svojim pozemkom, zasa užívali ich pozemky. Chodil tadiaľ aj
žalovaný, kým ešte nebol vlastníkom. Po postavení radoviek sa postavil múr a zvrchu už prístup nie je.

Odspodu sa už nevie dostať.
23. V písomnom vyjadrení k výpovediam svedkov žalovaný uviedol, že nikdy netvrdil, že sa cez
predmetné parcely nedalo prejsť. Tvrdil len, že keď na parc. J. N. XXX/X H. N. XXX/X boli v zmysle
zápisov v pozemkovej knihe postavené pôvodné hospodárske budovy, nedalo sa cez tento priestor
chodiť. Tento priestor vznikol až v 70-tych rokoch po zbúraní hospodárskych budov a niektorých

pôvodných domov, ktoré vtedajší vlastníci predali. Žalobca nikdy nemal žiadne práva k predmetným
parcelám a ak tadiaľ prechádzal, tak bez jeho vedomia. Pokiaľ svedkyňa P. uviedla, že v minulosti sa
chodievalo z dediny až na poľnú cestu do B., keďže pozemky neboli oplotené, chodilo sa po okraji
pozemkov, nie krížom cez ne. Tieto však boli inak obhospodarované ako dnes a vtedajší vlastníci sa
na takom prechode dohodli, nakoľko to bolo recipročne výhodné. Svedkyňa rovnako ako ostatní však
nemá žiadne práva k pozemkom, cez ktoré v minulosti chodili. To, že niekto chce niekade pohodlnejšie

chodiť, mu nedáva žiadne právo prechádzania cez cudzie pozemky. On ako spoluvlastník uvedených
parciel požaduje finančnú náhradu za vstup na tieto pozemky. Súd by mal skúmať vyjadrenia všetkých
vlastníkov prístupových parciel v kat. úz. L. J. N. XXXX/XX, N. XXXX/X, N. XXXX/X, ktorí by umožnili
žalobcovi vstup na tieto pozemky.
24. Žalovaná v 2/ rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27. 04. 2024 žiadala žalobu

zamietnuť. Žalobca podľa nej nemá žiaden zákonný nárok na prechod jej parcelou. Má prístup cez
susednú parcelu J. N. X-XXX, kde sú spoluvlastníkmi žalovaný v 1/ rade, C. B. a H. B. a následne cez
neoplotený pozemok J. N. X-XXX H. J. X-XXX od svojho domu, ktorým prístupom obhospodaroval aj
v minulosti aj v súčasnej dobe predmetnú parcelu. Parcela J. N. X-XXX nesusedí s parcelou žalobcu J.
X-XXX. Kúpila ju ako záhradu a zriadila si na nej pietne miesto na zosnulých ľudí, na ktorých spomína.

25. K vyjadreniu žalovanej v 2/ rade žalobca uviedol, že bolo písané pod vplyvom žalovaného v 1/ rade,
ktorý prevod na žalovanú v 2/ rade urobil účelovo. Je s ňou v blízkom príbuzenskom pomere. Pokiaľ
žalovaná tvrdila, že žije v dome seniorov a je nevládna a zároveň opisuje, ako záhradu kúpila z dôvodu,
aby tom mohla chodiť za účelom spomínania na svojich blízkych, takéto vyjadrenie považoval za
neadekvátne, neprimerané a nejedná sa o relevantný dôvod nepovolenia vstupu žalobcu na predmetný

pozemok.
26. Na pojednávaní dňa 09. 10. 2024 žalovaný v 1/ rade predložil výpis z listu vlastníctva zo dňa 08. 10.
2024, v ktorom je žalovaná v 2/ rade vedená ako vlastníčka, ale je tam uvedená plomba na základe
kúpnej zmluvy Q.. Žalobca trval na žalobe voči nej vzhľadom k tomu, že táto je stále vedená ako
vlastníčka nehnuteľnosti časti predmetného pozemku.

27. Poukázal na to, že na podanie žaloby bol odkázaný v stavebnom konaní, ktoré inicioval samotný
žalovaný v 1/ rade, keď si chcel oplotiť svoje pozemky. Aj on má právo na výkon svojho vlastníckeho
práva k svojmu pozemku. Je ústavnokonformné obmedzenie vlastníckeho práva z dôvodu údržby
a obhospodarovania jeho pozemku vo forme práva vstupu tak, ako ho požadoval, t. j. len v určitom
rozsahuazaurčitýchpodmienok.Bolopreukázané,žepredmetnýpozemok reálneahistorickyslúžilako

úzky prechod pre každého, kto ho potreboval, t. j. pre vlastníkov susedných pozemkov. Toto akceptovala
aj právna predchodkyňa žalovaného v 1/ rade, jeho stará mama. Takýto prechod bol nevyhnutný.
K obrane žalovaného nedotknuteľnosťou jeho obydlia uviedol, že ústavnokonformný výklad považuje
obydlie za nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie. Pozemok je len priamo napojený na túto nehnuteľnosť.
28. Žalovaný v 1/ rade v záverečnej reči žiadal žalobu zamietnuť ako protiústavnú. Vstup do jeho obydlia

môže povoliť len on a on ho neumožnil. Poukázal tiež na to, že sa ani nejedná o susediaci pozemok
a žalobca má možnosť prístupu cez iné pozemky.
29. Žalobca sa domáhal voči žalovaným umožnenia prístupu k svojmu pozemku za účelom jeho
obhospodarovania, brania plodov a úžitkov v období mesiacov marec až október kalendárneho roka 2-
krát týždenne s poukazom na znenie ustanovení § 123, § 124 a § 127 ods. 1 a 3 O. z.

30. Podľa § 123 O. z. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
31. Podľa § 124 O. z. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.
32. Podľa § 127 ods. 1 O. z. vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú

pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnýmiatekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

(3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere
vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a
obhospodarovaniesusediacichpozemkovastavieb.Aktýmvznikneškodanapozemkualebonastavbe,
je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právni predchodcovia strán vlastnili rodinné

domy v okolí tzv. spoločného dvora, terajšej parcely č. XXXX/XX, pričom ani žalovaný v 1/ rade
nespochybnil,žeztohtospoločnéhodvorachodilivlastnícisusednýchzáhradapozemkovsmeromaždo
B. za účelom ich obhospodarovania. Žalovaný v 1/ rade len tvrdil, že skôr ako v roku 1970 takýto prístup
nemohol byť, nakoľko na začiatku tohto chodníka na parc. XXX/X H. XXX/X boli postavené hospodárske
stavby. Poukázal pri tom na pozemnoknižnú vložku č. XXX. Iným dôkazom toto svoje tvrdenie nepodložil.
Parcela XXX/X mala podľa PKV XXX výmeru 43 m2. Parcela XXXX/X z nej vytvorená, takúto výmeru

nemá a nie je ani predmetom sporu. Práve na jej konci však bola predchodkyňou žalovaného osadená
bránička, čo svedčí o existencii prechodu.
34. Súd mal za preukázané svedeckými výpoveďami, že týmto chodníkom sa chodievalo už dávno
pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalovaným, ešte za čias starých rodičov strán ako aj svedkov,
a to na základe ich vzájomnej ústnej dohody. Svedkyňa N. potvrdila takýto stav už v roku 1951, keď

mala 3 roky. O tom, že sa jednalo o cestu /chodník/ svedčí umiestnenie a tvar tohto pozemku na kópii
pozemkovej mapy. Jedná sa o pozemok predstavujúci úzky prechod medzi pozemkami spájajúci ich so
spoločným dvorom.
35. Z pripojených rozhodnutí v stavebnom konaní bolo zistené, že stavebný úrad Mesto Banská
Bystrica rozhodnutím z 08. 11. 2021 povolil stavbu oplotenia pozemkov žalovaného v 1/ rade s tým,

že mu zároveň uložil zabezpečiť trvalý prechod cez všetky parcely v jeho vlastníctve, ktoré majú
v evidencii katastra vedené funkčné využitie spoločný dvor a za účelom zabezpečenia trvalého prechodu
pre peších tým, že mu nariadil v oplotení zriadiť neuzamykateľné bráničky. Okresný úrad v Banskej
Bystrici rozhodnutím zo dňa 24. 03. 2022 zrušil prvostupňové rozhodnutie na základe odvolania
stavebníka a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,

že stavebný úrad nemá pôsobnosť k riešeniu občianskoprávnych vzťahov prechodu po pozemku
stavebníkov a môže v tejto veci len odkázať na súd.
36.MestoBanskáBystrica,akoprvostupňovýorgán,pozrušujúcomrozhodnutídňa12.09.2022prerušil
stavebné konanie do doby, kým nebude predložený stavebnému úradu dôkaz o tom, že bol podaný súdu
návrh na rozhodnutie o námietkach dotknutých vlastníkov susedných pozemkov v lehote 60 dní odo dňa

doručenia tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo vyvesené mestským úradom dňa 23. 09. 2022.
37. Súd v priebehu konania urobil na Mesto Banská Bystrica ako na orgán štátnej správy pre pozemné
komunikácie vo veciach miestnych a účelových ciest dotaz, aby oznámilo, či predmetné pozemky
predstavujú účelovú komunikáciu v zmysle § 22 ods. 3 zákona o pozemných komunikáciách č. 135/1961
Zb. a ak áno, či má charakter verejnej alebo neverejnej.

38. Mesto oznámilo súdu dňa 11. 09. 2023, že ako cestný správny orgán na základe miestnej obhliadky
a poznatkov z úradnej činnosti konštatuje, že na predmetných pozemkoch parc. M. N. XXXX/X (K. X-
XXX, K. X-XXX H. K. X-XXX) v katastrálnom území L., sa nenachádza cestná komunikácia, ktorá by
napĺňala znaky inžinierskej stavby v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 a § 43 ods. 3 písm. a) stavebného
zákona. Tieto pozemky vrátane parc. M. N. XXXX/XX H. M. N. XXXX/XX tvoria historicky (zvyklostne)

používaný koridor využívaný na účely prístupu k priľahlým obhospodarovaným nehnuteľnostiam, okrem
iného aj k pozemkom M. N. XXXX, N. XXXX/X Q. J. U. L., z verejnej komunikácie miestnej cesty č.
X.XXX po ďalších obdobným spôsobom užívaných koridoroch, resp. cez dvory, čo cestný správny orgán
považujezareálneadlhoročneoverenériešenievsúladesustanovením§127ods.3O.z.amázato,že
vlastníci susediacich obhospodarovaných pozemkov majú právo na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej

miere vstupovať na pozemky týchto koridorov
39. Súd skúmal svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci žaloby, na ktoré podanie odkázalo
žalobcu v uznesení o prerušení správneho konania Mesto Banská Bystrica. Ústavný súd Slovenskej
republiky pod sp. zn. III.ÚS 689/2017 vyslovil, že úprava užívania verejnej komunikácie je svojou
povahou verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom, preto o využívaní a úprave práv

a povinností vo vzťahu k verejnej komunikácii je oprávnený a povinný rozhodnúť príslušný správny
orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnej žaloby. Toto rozhodnutie bolo publikované aj v zbierke
nálezov a uznesení Ústavného súdu pod č. 72/2017. Z uvedeného vyplýva, že nespadá do právomoci
súdov rozhodovanie o návrhu týkajúceho sa využívania, či úpravy práv a povinností vo vzťahu k verejnejkomunikácie, vrátane verejnej účelovej komunikácie. Najvyšší súd SR v konaní 9Cdo/177/2023 aj keď
citoval už uvedené rozhodnutie Ústavného súdu, však uviedol, že pri riešení, či vec patrí do právomoci
súdov, je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu si žalobca vyvodzuje v konaní ním

uplatňovaný nárok, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu.
Správne zodpovedanie tejto otázky je potom kľúčové pre prijatie záveru o právomoci súdu danú vec
prejednať a rozhodnúť.
40. Súd skúmal, čo je podstatou sporu medzi stranami, t. j. z akého právneho vzťahu si žalobca
odvodzujenímuplatňovanýnárok. Žalobcasiuplatniltento nieztituluužívaniapredmetnejkomunikácie,

ale z titulu výkonu svojho vlastníckeho práva k inému pozemku vo forme umožnenia prístupu k nemu.
Žalovaní tiež argumentovali ochranou výkonu svojho vlastníckeho práva k ich pozemku. Z uvedených
dôvodov mal súd za to, že sa jedná o spor vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov spravujúcich sa
princípom rovnosti strán, a z tohto dôvodu je daná právomoc súdu.
41. Z ustanovenia § 123 OZ vyplýva, že vlastník veci je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať a nakladať s ním. Zároveň podľa ustanovenie § 124 OZ sa všetkým vlastníkom poskytuje rovnaká

právna ochrana. Znamená to, že vlastnícke právo každej osoby má mať rovnaký zákonný obsah.
Výkon vlastníckeho práva jedného vlastníka nemôže v neprimeranom rozsahu zasiahnuť do výkonu
vlastníckeho práva druhého. V ustanovení § 127 ods. 1 a 3 O. z. je upravená všeobecná formulácia
obmedzeniavlastníckehopráva,ktoréhoobsahjetrebavykladaťobjektívnesprihliadnutímna konkrétnu
situáciu,pričomposúdenieprimeranostivýkonuprávajenaúvahesúdu.Súdvšakniejeviazanýprávnou

kvalifikáciou žaloby.
42. V konaní bolo zistené, že žalobca ako podielový spoluvlastník k parc. J. N. XXX o výmere 224 m2 –
záhrady, nemá k nej zabezpečený priamy vstup z cestnej komunikácie ani zo svojho rodinného domu.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že má iný prístup, jednalo sa o prístup cez pozemky tretích osôb.
43. Žalobca v žalobe tvrdil, že prístup k jeho pozemku, rovnako aj iných vlastníkov k ostatným okolitým

pozemkov bol zabezpečený cez predmetný pozemok na základe dohody vtedajších vlastníkov, ktorí ho
tak užívali dlhodobo a nerušene. Súd z uvedených dôvodov skúmal, či predmetné pozemky spĺňajú
charakter účelovej komunikácie, za ktorú je možné označiť komunikáciu, ktorá nemusí vzniknúť na
základe rozhodnutia správneho orgánu, ale faktickým zriadením, vybudovaním, pri splnení zákonom
vymedzených znakov alebo v prípade tzv. živelného alebo faktického vzniku splnením zákonom

stanovených znakov ako aj znakov dovodených judikatúrou.
44. Zákonnými znakmi verejne prístupnej účelovej komunikácie sú:
– zreteľná, v teréne zjavná dopravná cesta určená k použitiu vozidlami, chodcami alebo inými vozidlami
– spájajúca jednotlivé nehnuteľnosti pre potreby ich vlastníkov alebo spájajúca tieto nehnuteľnosti
s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo slúžiaca k obhospodarovaniu poľnohospodárskych

a lesných pozemkov.
45. U živelného vzniku účelových komunikácií a ich verejného užívania judikatúra vymedzila ďalšie dva
znaky:
– súhlas vlastníka s užívaním cesty neobmedzeným okruhom osôb, t. j. verejným užívaním,
– nutná komunikačná potreba.

46. Aby vznikla verejne prístupná účelová komunikácia, je potom potrebné, aby boli splnené všetky
vyššie uvedené znaky. Účelová komunikácia môže fakticky vzniknúť užívaním, ale môže aj zaniknúť
zánikom užívania.
47. Český Najvyšší správny súd v konaní 1 As76/09, 1 As 32/12 pre vymedzenie posledných dvoch
znakov uviedol, že súhlas vlastníka s užívaním osoby je možné uznať v prípade, že pozemok bol

venovaný tomuto účelu buď výslovným alebo konkludentným činom a že toto užívanie slúži k trvalému
uspokojeniu nutnej komunikačnej potreby. Pokiaľ vlastník pozemku strpí prechádzanie po svojom
pozemku neurčitému okruhu osôb, dal tým konkludentný súhlas s jeho verejným užívaním, a teda so
vznikom verejne prístupnej účelovej komunikácie, ktorý nemožno odvolať ani jeho právnym nástupcom.
Konkludentný súhlas s užívaním pritom môže byť dovodený tiež z toho, že cesta je užívaná tzv. od

nepamäti. Ako bolo už uvedené, jej právny status je záväzný aj pre budúcich majiteľov pozemku.
48. Súhlasom vlastníka s užívaním cesty sa zaoberal Ústavný súd ČR vo svojom náleze II.ÚS
ČR 268/06 aj z hľadiska článku 11 ods. 4 Listiny ľudských práv. Vychádzal pri tom z rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu prvej republiky, ktorý upravil už uvedené znaky verejnej cesty. Teória
venovania veci verejnému užívaniu vychádza z toho, že vlastník sám dobrovoľne obmedzí svoje

súkromnoprávne vlastnícke práva verejnoprávnym inštitútom verejného užívania. Stačí, ak s tým
vlastník nevysloví kvalifikovaný nesúhlas, verejnoprávnou účelovou komunikáciou sa potom stáva táto
komunikácia zo zákona (viď. rozhodnutie NSS sp. zn. 3742/35, 567/34).49. Najvyšší súd ČR v rozsudku vedenom pod sp. zn. 22 Cdo 2191/2003 zo dňa 07. 10. 2003 citoval
stále použiteľné rozhodnutie zo dňa 01. 02. 1938 pod sp. zn.Rv 421/37, publikované v ASPI pod číslom
8514 (JUD), v ktorom je uvedené, že účelovou komunikáciou je pozemná komunikácia, ktorá spĺňa

znaky uvedené v zákone o pozemných komunikáciách a to aj v prípade, že o charaktere tejto pozemnej
komunikácienebolovydanésprávnerozhodnutie.Verejnoucestou-účelovoukomunikáciousapozemok
v súkromnom vlastníctve stáva venovaním. Ak je cesta venovaná obecnému užívaniu, nemôže byť
odňatá súkromnoprávnou dispozíciou vlastníka. Pri dokazovaní verejnosti starých ciest, ktoré boli
užívané od nepamäti sa v staršej judikatúre vychádza z domnienky venovania, ak bolo preukázané, že

cesty boli užívané trvalo z naliehavej komunikačnej potreby.
50. Najvyšší súd odkázal v tomto smere na publikáciu Právní rozhledy ročník 2001 číslo 2, ďalšie
rozhodnutia NS ČR ako aj na prácu „Ochrana vlastnictví a držby v občanském zákonníku" vydavateľstvo
C. H . Beck Praha 2002.
51. Súd tiež poukazuje na publikáciu autorov Aleš Mácha a Karel Huneš „Místní a účelové komunikace"
vydavateľstva Leges s.r.o. Praha, v ktorej je citovaná staršia aj aktuálna judikatúra Najvyššieho súdu s

obdobnou argumentáciou.
52. Pokiaľ vlastník zriadi pozemnú komunikáciu, ktorá má znaky účelovej komunikácie podľa § 22
zákona č.135/1961 Z. z. /cestného zákona/, vznikne na nej právo všeobecného užívania. Je potom
potrebné vychádzať z toho, že vlastník komunikáciu zriadil s vedomím a predpokladaným súhlasom jej
všeobecného užívania. V tomto prípade potom nejde o nútené obmedzenie jeho vlastníckeho práva ale

o obmedzenie vzniknuté na základe dobrovoľného konania.
53. Právo všeobecného užívania pozemnej komunikácie znamená, že každý môže užívať pozemnú
komunikáciu obvyklým spôsobom na účely, na ktoré je určená. Všeobecné užívanie sa vzťahuje na
všetky pozemné komunikácie t. j. v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 cestného zákona, t.j aj na účelovú
komunikáciu. Vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza účelová komunikácia, môže byť aj fyzická

osoba (§ 3 d/ ods.4 citovaného zákona). Podľa § 1 ods. 2 písm. d) v spojení s § 22 cestného zákona s
poukazom aj na ustanovenie § 22 vyhlášky č. 35/84, účelovými komunikácie môžu byť aj poľné a lesné
cesty a príchodové cesty.
54. Súd posudzoval otázku, či pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalovaných, predstavuje verejnú účelovú
komunikácie, u ktorej žalobcovi svedčí právo užívania podľa cestného zákona, ako otázku predbežnú.

Vlastnícke právo k pozemku nevylučuje vznik, existenciu, ani trvanie verejnej účelovej komunikácie
na tomto pozemku. Pokiaľ takáto komunikácia vznikla pre verejnoprávne potreby pre uspokojovanie
komunikačnejpotrebyverejnosti,prípadnekonkrétnehosúkromnoprávnehoužívateľa,ktorýmboliprávni
predchodcovia žalobcu ako aj iných osôb, k takémuto režimu verejného užívania platia pravidlá zákona
o cestnej premávke a zákona o pozemných komunikáciách. Ako už bolo uvedené, na vznik verejnej

komunikácie nie je potrené samostatné rozhodnutia, ani nie je dôležité, či a ako je pozemok vedený
v katastri nehnuteľností.
55. Túto predbežnú otázku potom súd v zmysle ustanovenia § 194 CSP posúdil tak, že mal za
preukázané zriadenie účelovej komunikácie na predmetnom pozemku v dávnej minulosti, ako aj jej
existenciu v súčasnej dobe.

56. V konaní bolo preukázané svedeckými výpoveďami, že ku vzniku účelovej komunikácie na
predmetnom pozemku došlo na základe dohody právnych predchodcov vlastníkov predmetného
pozemku s ostatnými vlastníkmi okolitých pozemkov, ktorí následne takémuto spôsobu užívania nijakým
spôsobom nebránili, keďže sa jednalo o spoločný konsenzus. Takýto stav pretrval až do doby, kým
predmetný pozemok nenadobudol žalovaný v 1/ rade, t. j. do roku 2020 a nezačal všetkým užívateľom

tohto prechodu k ich pozemkom v tomto brániť.
57. Tvrdenie žalovaného, že žalobca má možnosť iného prístupu nebolo preukázané. Všetky možnosti,
ktoré uviedol, sú možnosťami predpokladajúcimi existenciu dvojstranných dohôd, k uzatvoreniu ktorých
však nedošlo, a ani nemôže byť vynútiteľné. Z týchto dôvodov súd ani nevykonal dôkaz svedeckou
výpoveďou sesternice žalobcu E., prípadne iných vlastníkov susedných pozemkov.

58. Podľa § 22 ods. 3 cestného zákona je potrebné rozlišovať účelové komunikácie na verejné a
neverejné. Za neverejné sa považujú cesty v uzatvorených priestoroch alebo objektoch. Všetky ostatné
jepotrebnépovažovaťzaverejné,pokiaľichobecnevyhlásisosúhlasomvlastníkaúčelovejkomunikácie
za neverejné.
59. Ako už bolo uvedené,verejne prístupná účelová komunikácia existuje pri splnení podmienok: stálosť

a poznateľnosť v teréne, zákonný účel podľa § 22 cestného zákona, súhlas vlastníka s verejným
užívaním a nutná komunikačná potreba. V danom prípade bolo ohliadkou zistené, že potom, čo žalovaný
vprvomradenadobudolvlastníckeprávoktejtonehnuteľnosti,zabránilvjejužívaníostatnýmvlastníkom
okolitých nehnuteľností a teda zanikla v súčasnej dobe aj poznateľnosť tejto komunikácie v teréne.Zostala ako dôkaz o jej existencii len bránička a aj tá bola v priebehu konania žalovaným v prvom
rade odstránená.
60. Skutočnosť, že v súčasnej dobe, t. j. za obdobie takmer 4 rokov, odkedy žalovaný bráni prechodu

ostatným vlastníkom pozemkov prechodu touto komunikáciou a teda jej využitie už nie je v teréne
zreteľné, neznamená, že by prestala byť používaná dobrovoľne z dôvodu odpadnutia komunikačnej
potreby.
61. Pokiaľ žalobca nevyužíva prechod k svojej nehnuteľnosti cez predmetné pozemky len v dôsledku
bránenia prechodu zo strany žalovaného a dočasnej dohody žalobcu s inými osobami – vlastníkmi

priechodzích pozemkov, neznamená to, že má zabezpečenú inú možnosť prístupu k svojmu pozemku..
Takéto riešenie pre žalobcu nie je trvalé a so zmenou vlastníctva susedných pozemkov nemusí mu
byť umožnený ani takýto dočasný prístup /rovnako ako k tomu došlo nadobudnutím vlastníckeho práva
predmetného pozemku žalovaným/.
62. Na základe horeuvedeného mal súd za to, že žalobca má právo užívať predmetný pozemok
predstavujúci účelovú komunikáciu obvyklým spôsobom t. j. na prechod k jeho pozemku, keďže tento

prechod od nepamäti slúžila aj slúži v súlade s ustanovením § 22 cestného zákona k spojeniu okolitých
nehnuteľností s pozemnými komunikáciami, čo potvrdil vo svojom stanovisku aj príslušný správny orgán
– mesto.
63. K argumentácii nedotknuteľnosti obydlia žalovaného v 1/ rade súd uvádza, že obydlie znamená
priestor určený na bývanie, t. j. stavbu ako aj primeraný priestor priľahlý k stavbe, t. j. pozemok pod

a okolo stavby umožňujúci jej riadne užívanie. Takýto pozemok predstavuje v prípade žalovaného
v 1/ rade parc. č. XXXX, ktorú užíval až do roku 2020 spolu s domom a ktorá je aj v súčasnej
dobe ohraničená vysokým zahusteným plotom z tují, odčleňujúcim práve túto parcelu od predmetnej
účelovej komunikácie. Prechod iných osôb touto komunikáciou v rozsahu požadovanom v žalobe teda
nijakým spôsobom neohrozuje jeho súkromie. Ak aj medzičasom nadobudol žalovaný vlastnícke právo

k ďalším pozemkom vo vzdialenejšom okolí od svojho obydlia, toto samo o sebe nemôže byť dôvodom
pre bránenie výkonu vlastníckeho práva iným osobám. Do nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
pozemku mal pritom vedomosť o tom, že tadiaľ prechádzajú iné osoby.
64. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že bez ohľadu na to, či a v ktorom období žalobca neužíval
predmetnú komunikáciu, nezanikol jej charakter ako verejnej účelovej komunikácie, nakoľko túto

komunikáciu užívali iní ako prístup ku svojim pozemkom. Pokiaľ v minulosti využíval žalobca aj prístup
od hornej časti svojho pozemku, po výstavbe bytových domov bolo preukázané, že takýto prístup už
dnes nie je možný. Každopádne iné osoby, minimálne rodina C. a C. E. a C. B. /žijúceho v susedstve
žalovaného/ ktorísúspoluvlastníkmiparcelyč.XXXX/XXH.N.XXXXtentoprechodužívalaakovlastníci
parc. X-XXX H. J. N. XXXX. To, že využívali výlučne tento prechod a nemajú inú možnosť prístupu ku

svojim pozemkom vyplynulo z ich výpovedí a z obsahu ich námietok v správnom konaní.
65. Z uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, keď bolo preukázané, že žalovaní
nechcú umožniť žalobcovi prístup na jeho pozemok cez pozemok, ktorý je v ich vlastníctve, ale
predstavuje verejnú účelovú komunikáciu slúžiacu pre verejnosť. Rozsah výkonu vlastníckeho práva,
ktorého sa žalobca žalobou domáhal voči žalovaným, nezasahuje nad mieru primeranú pomerom do

výkonu ich vlastníckych práv a zodpovedá charakteru a účelu využitia jeho pozemku. Nepredstavuje ani
zásah do obydlia žalovaného už z uvedených dôvodov.
66. Argumentáciu žalovanej v 2/ rade, ktorá mala nadobudnúť vlastnícke právo k parcele J. K. X-XXX
o výmere 7 m2 v priebehu konania , pričom tvrdila, že vo veku 84 rokov ako nevládna osoba žijúca
v domove dôchodcov si potrebovala práve na tomto pozemku, ktorý predstavuje prístup k predmetnej

komunikácii, zriadiť pamätné miesto, súd považoval len za účelovú a nevierohodnú. Žiadnym dôkazom
ani svoje tvrdenie nepodložila. K tvrdeniu, že predmetný pozemok nepredstavuje priľahlý pozemok,
súd analogicky poukazuje na judikatúru vo veciach nárokov podľa § 151o ods. 3 O. z., podľa ktorej
priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník ku komunikácii, prípadne k pozemku,
z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Nerozumie sa tým len pozemok bezprostredne

priľahlý k pozemku vlastníka, ale všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, to znamená
aj pozemky vzdialenejšie. Účelom je zabezpečiť prístup k verejnej komunikácii (viď. napr. NS SR
1Cdo/39/2021).
67.Otrováchkonaniabolorozhodnutépodľazásadyúspechuvspore.Súdúspešnémužalobcovipriznal
náhradu trov konania voči žalovaným v plnom rozsahu v zmysle ust. § 225 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).