Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317217725
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2317217725.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXX, zast. advokátom: Mgr. Peter Magdálik, so sídlom Vajanského 1520, Galanta, proti
žalovaným: 1. E. F. D., G. H., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, J., 2. D. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. M.
XXX, obaja zast. advokátom: JUDr. Martin Hudák, so sídlom Družstevná 31A, Sereď, 3. KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.:
JUDr. Danuše Tichá, s.r.o., so sídlom nám. M. Benku 6, Bratislava, o zaplatenie pozostalostnej úrazovej
renty, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi pozostalostnú úrazovú rentu v sume 100,- eur

mesačne, a to za obdobie od 8.9.2015 do 31.8.2022, t.j. sumu 8.373,36 eur, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudkustým,žeplnenímjednéhozožalovanýchzanikápovinnosťostatnýmžalovanýmplniťvrozsahu
tohto plnenia.

II. Žalobca má voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania v časti o pozostalostnú
úrazovú rentu v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 7.9.2017 sa žalobcovia v 1., 2. a 3. rade domáhali
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.

rade sumu 50.000,- eur, žalovanému v 2. rade sumu 50.000,- eur, žalovanému v 3. rade sumu 150.000,-
eur titulom nemajetkovej ujmy s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť
ostatných žalovaných, ako aj povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 663,88
eur, žalobcovi v 3. rade pozostalostnú úrazovú rentu v sume 100,- eur, počnúc od 8.9.2015, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred ako aj náhradu trov konania.

1.1. Žalobcovia v 1. a 2. rade po podaní žaloby zomreli, preto súd uznesením č. k. 30C/56/2017-242

zo dňa 19.9.2019 konanie o žalobe žalobcov v 1. a 2. rade o náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy zastavil.

1.2. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu (pôvodne žalobcu v 3. rade) o náhradu nemajetkovej
ujmy 150.000,- eur a nárok na pozostalostnú úrazovú rentu v sume 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred počnúc dňom 8.9.2015 k rukám opatrovníčky žalobcu. V priebehu konania žalobca
dosiahol plnoletosť a od septembra 2022 sa zamestnal, teda v príprave na ďalšie zamestnanie pokračuje

už iba externe, preto právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu dňa 4.10.2022 zmenil žalobu v
časti nároku na pozostalostnú úrazovú rentu, a to obdobím od 8.9.2015 do 31.8.2022, ktorú zmenu súd
pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní.2. Súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 30C/56/2017-500 zo dňa 27.4.2023 tak, že výrokom
I. žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 35.000,-
eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných

zaniká povinnosť ostatných žalovaných, výrokom II. žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne žalobcovi pozostalostnú úrazovú rentu v sume 70,- eur mesačne, a to za obdobie
od 8.9.2015 do 31.8.2022, t.j. sumu 5.853,36 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom III.
žalobu vo zvyšnej časti náhrady nemajetkovej ujmy a nároku na pozostalostnú úrazovú rentu zamietol,
výrokom IV. rozhodol, že žalobca má voči žalovaným v 1., 2., a 3. rade nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie vo výroku III. žalobca, vo výrokoch I., II., IV.
žalovaný v 3. rade a vo výrokoch I., IV. žalovaní v 1. a 2. rade.

3.1. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 26Co/6/2024-641 zo dňa 17.4.2024 tak,

že konanie o odvolaní žalovaných v 1., 2. rade zastavil, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., vo
výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti náhrady nemajetkovej ujmy a vo výroku IV. o náhrade trov
konania v časti o nemajetkovú ujmu potvrdil, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., vo výroku III. o
zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti nároku na pozostalostnú úrazovú rentu, vo výroku IV. o náhrade trov
konania v časti o pozostalostnú úrazovú rentu zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Žalobcovi priznal voči žalovaným v 1., 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania o nemajetkovú ujmu v plnom rozsahu a žalobcovi ani žalovanému v 3. rade nepriznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania o nemajetkovú ujmu.

3.2. Súdu prvej inštancie vytkol, že v časti nároku na pozostalostnú úrazovú rentu rozsudok neobsahuje

dostatočné vecné dôvody a právne dôvody, že sa nezaoberal argumentami žalovaného v 3. rade
(v podaní zo dňa 2.11.2022), ktorý predostrel rozsiahlu argumentáciu, prečo nepovažoval nárok na
pozostalostnú úrazovú rentu za opodstatnený (a ktorú zopakoval aj v odvolaní) s tým, že súd tiež
neuviedol žiadnu právnu normu, z ktorej by vyplýval solidárny záväzok všetkých troch žalovaných
platiť žalobcovi pozostalostnú úrazovú rentu. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku

zrozumiteľnosti a presvedčivosti a závery prijaté súdom prvej inštancie dostatočne nerezultujú z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

3.3. V zmysle záverov rozsudku odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vec
prejednať a posúdiť žalobou uplatnený nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, pri rozhodovaní o výške

pozostalostnej úrazovej renty pre žalobcu dôsledne postupovať podľa kritérií stanovených Zákonom
o rodine pre určenie výživného pre deti zo strany rodičov vychádzajúc z už vykonaných dôkazov,
eventuálne umožniť stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany.

4. Súd v spore ďalej postupoval v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu.

5. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení zo dňa 2.10.2024 odkazoval na argumentáciu uvedenú v podaní zo
dňa 2.11.2022, ako aj v odvolaní, a síce že žalobcovi nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevznikol,
pretože nepredložil dôkazy, na základe ktorých by konajúci súd mohol prijať jednoznačný záver, že
žalobcovi pozostalostná úrazová renta patrí, a už vôbec nie v akej výške a v akom období, keďže

nepredložil dôkaz preukazujúci priemerný mesačný zárobok otca pred smrťou, ani rozhodnutie sociálnej
poisťovne o priznaní sirotského dôchodku (teda nie je zrejmé od kedy bol žalobcovi sirotský dôchodok
vyplácaný, v akej výške, ako sa v priebehu rokov, do dosiahnutia plnoletosti žalobcu, valorizoval). Vo
vyjadrení zo dňa 1.4.2025 mal s poukazom na oznámenie Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta
(že neeviduje daňové priznanie daňového subjektu N. B. k dani z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie

obdobie rokov 2014 a 2015) za to, že žalobca nepreukázal nárok na pozostalostnú úrazovú rentu,
pretože nie je možné nárok na pozostalostnú úrazovú rentu spoľahlivo zistiť.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu dňa 15.4.2025 zotrval na zvyšnom uplatnenom nároku
(nazaplateniepozostalostnejúrazovejrenty),ktorýbolvkonanínáslednečasovoohraničenýnaobdobie

od 8.9.2015 do 31.8.2022, v sume 100,- eur mesačne za uvedené obdobie, čo celkovo predstavuje sumu
8.373,26 eur za celé toto obdobie, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatným
žalovaným plniť v rozsahu tohto plnenia. Zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v
jeho skorších písomných a ústnych vyjadreniach a doplnil, že pri určení výšky pozostalostnej rentytreba zohľadniť potenciálny príjem nebohého otca žalobcu, vychádzajúc z priemernej mzdy v národnom
hospodárstve, ktorá bola v roku 2015 vo výške 883,- eur a postupne sa zvyšovala do roku 2022 až na
sumu 1.300,- eur. Mal za to, že v konaní riadne preukázal aj výdavky žalobcu, ktoré boli v rozhodnom

období v sume cca 490,- eur mesačne, čo aj po zohľadnení sirotského dôchodku, ktorý žalobca v
rozhodnom období poberal, odôvodňuje priznanie pozostalostnej úrazovej renty v uplatnenej sume.
Pokiaľ ide o príjem nebohého otca podľa údajov Sociálnej poisťovne vymeriavací základ na určenie
poistného bol v sume 9.888,- eur, čo vychádza na príjem 824,- eur mesačne. Zdôraznil, že je možné
a potrebné zohľadniť aj potenciálny príjem podľa priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Nebohý

otec žalobcu bol zamestnaný vo výrobnej sfére, pracoval cez agentúru, aj ako riadny zamestnanec, čiže
v jeho možnostiach bolo dosahovať príjem na úrovni priemernej mzdy, ktorá bola v roku 2015 v sume
883,- eur s tým, že v nasledujúcich rokoch je možné vychádzať len z potenciálnych príjmov, keďže otec
žalobcu zomrel.

7. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní súdu dňa 15.4.2025 žiadal žalobu vo

zvyšnej časti zamietnuť a súhlasil s argumentáciu žalovaného v 3. rade. Poukazoval, že nebol zistený
reálnypríjemnebohého,pretonemožnouplatňovanémunárokuvyhovieť.Nesúhlasilsnázoromžalobcu,
abysavychádzalozpotencionálnehozárobkuvzhľadomnato,ženebohýdosahovalpočassvojhoživota
reálny príjem, z ktorého treba vychádzať, u reálnych zamestnávateľov v rámci reálnych pracovných
pozícii.

8. Podľa ust. § 448 Občianskeho zákonníka (v znení v čase vzniku nároku) fyzická osoba, voči ktorej
mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.
Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení.

9.Podľaust.§92ods.1a2z.č.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisovfyzická
osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,
v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu
nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Pozostalostná

úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku 1.

10. Podľa ust. § 93 ods. 1 a 2 z. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu,
ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti. Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn

súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty,
na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj
vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej
schopnosti.

11. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

12. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Ustanovenie § 448 Občianskeho zákonníka upravuje nároky pozostalých osôb, ak následkom

protiprávneho úkonu došlo k usmrteniu poškodeného. Podľa tohto ustanovenia fyzická osoba, voči
ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú
rentu. Zmyslom a účelom peňažnej renty podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka je odškodnenie
majetkovej ujmy, ktorá vznikla pozostalým tým, že ten, kto mal voči nim vyživovaciu povinnosť, zomrelnásledkom škodnej udalosti, za ktorú zodpovedá škodca. Občianskoprávna úprava pozostalostnej
úrazovej renty podmieňuje vznik nároku existenciou vyživovacej povinnosti voči fyzickej osobe, ktorú
mal zomrelý v čase svojho úmrtia. Výška sumy pozostalostnej úrazovej renty sa potom posúdi a určí

podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Týmto predpisom je v súčasnosti z. č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení, ktorý upravuje úrazové dávky a v rámci úrazových dávok aj podmienky
na priznanie pozostalostnej úrazovej renty. Podľa ust. § 92 ods. 1 z. č. 461/2003 Z. z. fyzická osoba,
voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v
čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom, a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu

nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Pozostalostná
úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť poškodeného, ktorý
zomrel voči fyzickej osobe. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený
dovŕšil dôchodkový vek. Náhrada sa teda uskutočňuje formou peňažného dôchodku, nie jednorazovo.
Na posúdenie nároku na pozostalostnú úrazovú rentu je určujúci stav v dobe smrti poškodeného. Podľa
toho stavu rozhoduje súd o povinnosti nahradiť škodu a aj o rozsahu škody. Ustanovenie § 93 ods.

1 z. č. 461/2003 Z. z. upravuje, že mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške
výživnéhoalebopríspevkunavýživu,ktorébolpoškodenýpovinnýplatiťkudňusvojejsmrti.Niejepritom
rozhodujúce, či táto vyživovacia povinnosť bola určená rozhodnutím súdu. V prípade, že vyživovacia
povinnosť nie je určená súdnym rozhodnutím, konajúci súd je povinný si podmienky existencie trvania
a výšky vyživovacej povinnosti posúdiť sám ako otázku predbežnú.

14. V konaniach o určenie výživného podľa Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“) súd
zisťuje skutočný stav veci a za účelom jeho zistenia je povinný vykonať všetky potrebné dôkazy aj keď
ich účastníci konania nenavrhli (čl. 6 C.m.p.). Prejednávaná vec je sporovým konaním riadiacim sa
ustanoveniami C.s.p., podľa ktorého súd nezisťuje skutočný stav veci, ale povinnosť označiť skutkové

tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie zaťažuje strany sporu.

15. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má povinnosť tvrdenia, a dôkaznú
povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá
strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na

preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani
povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o
veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej
aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva

pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

16. Žalobca v žalobe nárok na pozostalostnú úrazovú rentu podľa ust. § 448 Občianskeho zákonníka
v sume 100,- eur mesačne odvodzoval od skutočnosti, že nebohý bol jeho otcom, v čase smrti nemal
súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči žalobcovi, pričom bol zamestnaný v spol. GAZU s.r.o., ktorá
zanikla z dôvodu zlúčenia ku dňu 12.5.2016 a jej právnym nástupcom je spol. DANO s.r.o.. Nebohý ako

zamestnanec GAZU s.r.o. vykonával prácu v spoločnosti WIEGEL Sereď žiarové zinkovanie s.r.o., avšak
presná výška príjmu nebohého v čase jeho smrti mu nie je známa. V čase smrti nebohého mesačné
náklady na domácnosť predstavovali 44,90 eur za elektrinu, 86,32 eur za plyn a RTVS a 27,68 eur za
vodu, spolu 158,90 eur. Náklady na stravu v školskej jedálni približne 20,- eur mesačne a ďalšie náklady
predstavujú výdavky na stravu, ošatenie, hygienu a iné bežné výdavky.

16.1. V priebehu konania právny zástupca žalobcu doplnil, že nárok na pozostalostnú úrazovú rentu
sa v právnej praxi posudzuje obdobne ako nárok na výživné a že z hľadiska nákladov žalobcu je
zrejmé, že požadovaná suma je primeraná a v súlade so zákonom. Suma 100,- eur mesačne zohľadňuje
bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu atď., pričom je potrebné zohľadniť aj vývoj objektívnych

skutočností, teda zmenu životnej úrovne od smrti nebohého v r. 2015, ako aj čas, počas ktorého sa
žalobca domáha svojho nároku v tomto konaní.16.2. V písomnom podaní zo dňa 19.10.2022 doplnil svoju argumentáciu, že obdobne ako pri výživnom
savychádzazmožností,schopnostíamajetkovýchpomerovpovinnejosobynaúhraduvýživného,akoaj
z oprávnených potrieb oprávneného z výživného. Poukazoval, že žalobca je od septembra 2022 riadne

zamestnanývtrvalompracovnompomereaškolu(StrednáodbornáškolatechnickáGalanta)navštevuje
už len externe, a teda si za nasledujúce obdobie nárok na pozostalostnú úrazovú rentu neuplatňuje.
Nebohý bol otcom žalobcu, zo zákona bol okrem iného aj povinný vyživovať svojho maloletého syna,
a teda pozostalostná úrazová renta má nahradiť oprávnenej osobe škodu v podobe ujmy na výživnom,
t. j. kompenzovať výpadok výživného zo strany jeho rodiča, ktorý zomrel pri dopravnej nehode dňa

8.9.2015. Podľa podkladov zo Sociálnej poisťovne bol vymeriavací základ na účely výpočtu odvodu na
sociálne poistenie nebohého pred smrťou zo dňa 8.9.2015 v priemere za rok 2015 v sume cca 360,- eur
mesačne. Na žalobcu pripadajú nasledovné mesačné výdavky v domácnosti: 34,- eur na elektrinu, 4,33
eur na vodu, 4,75 eur na stočné, 52,- eur na plyn, spolu 95,08 eur mesačne. V súvislosti so školskou
dochádzkou predstavovali náklady cca 60,48 eur mesačne (internát, strava v škole). Bežné výdavky
na stravu, ošatenie, obuv, kozmetiku a iné predstavovali sumu cca 348,- eur mesačne. Mimoriadnymi

výdavkami boli napr. autoškola 800,- eur, elektronika 614,- eur atď. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom
uplatnený nárok na pozostalostnú úrazovú rentu v sume 100,- eur mesačne za obdobie od septembra
2015 do augusta 2022 je plne adekvátny a zodpovedá jednak oprávneným potrebám žalobcu, ako aj
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom žalovaných, a to aj pri zohľadnení toho, že žalovaný
je v tomto prípade poisťovateľom, u ktorého bolo uzavreté platné poistenie zodpovednosti za škodu pre

dotknuté motorové vozidlo a pre obdobné prípady je zo zákona stanovené minimálne poistné krytie v
sume 5.000.000,- eur. Uvedená suma zohľadňuje aj predchádzajúce príjmové pomery nebohého, ako
aj vývoj životnej úrovne na území Slovenskej republiky za ostatných 7 rokov od jeho smrti (rast životnej
úrovne, rast minimálnej a priemernej mzdy, inflácia). Zároveň pripojil súpis výdavkov žalobcu, potvrdenie
o návštevy školy, doklady - vodné a stočné, elektrina, plyn a škola.

16.3. V ďalšom priebehu sporu ešte doplnil, že zohľadniac doposiaľ uvedené skutočnosti, predložené
dôkazy, a prihliadajúc na vek žalobcu v čase dopravnej nehody, jeho potreby, ale i potreby, ktoré s
narastajúcim vekom pribúdali, mohol žiadať o mesačnú úrazovú rentu vo výške 260,- eur s tým, že by
išlo stále o priemernú výšku výživného. Žalobca však poberal sirotský dôchodok v sume 162,80 eur

mesačne, a teda sumu sirotského dôchodku je nutné od mesačnej úrazovej renty odpočítať, nakoľko
kryje jej časť. Žalobca žiadal priznať mesačnú rentu iba vo výške 100,- eur.

17. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade vo vyjadrení k žalobe nárok žalobcu na pozostalostnú
úrazovú rentu neuznával dôvodiac, že nie je jasné za aké obdobie a po aké obdobie sa má poskytovať,

z čoho pozostáva, prečo je jeho výška 100,- eur, aké náklady má pokrývať, čo konkrétne má uhrádzať,
a čo konkrétne sa ňou má obdobne ako v prípade výživného kompenzovať, a ako je v ňom zohľadnená
preukázaná spoluvina nebohého. V prípade jeho vyplácania by opäť išlo o náklady pri usmrtení.

18. Právny zástupca žalovaného v 3. rade vo vyjadrení k žalobe v súvislosti s nárokom na priznanie

pozostalostnej úrazovej renty uviedol, že tento je neopodstatnený, keďže vyživovaciu povinnosť voči
žalobcovi mala súdom uloženú iba matka žalobcu.

18.1. V písomnom podaní zo dňa 2.11.2022 uviedol, že pokiaľ ide o pozostalostnú rentu, fyzická osoba,
voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú

rentu. Tento nárok sa posudzuje a suma úrazovej renty sa určí podľa § 92 a § 93 z. č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení. Toto znenie ust. § 448 Občianskeho zákonníka bolo účinné do 30.11.2019 a od
1.12.2019 sa toto ustanovenie zmenilo tak, že pri usmrtení uhrádza ten, ktorý spôsobil škodu, formou
peňažného dôchodku náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu svojej smrti povinný
poskytovať výživu. Peňažný dôchodok pre pozostalých sa uhrádza vo výške rozdielu medzi tým, čo by

poškodený mal podľa primeraného očakávania pozostalým na nákladoch na výživu poskytovať, ak by
k usmrteniu nebolo došlo a dávkami podľa osobitného predpisu poskytovanými z rovnakého dôvodu.
Prechodnéust.§879wObčianskehozákonníkaupravuje,žeustanoveniami§446,§447,§447ba§448
sa spravujú právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2019; vznik týchto právnych vzťahov a vznik
nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.11.2019.

Podľa ustálenej súdne praxe sa vypočíta náhrada nákladov pozostalých obdobne ako výživné na deti.
Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť
poškodeného, ktorý zomrel, voči fyzickej osobe. Podľa § 93 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa suma
pozostalostnej úrazovej renty určí ako mesačná suma vo výške výživného alebo príspevku na výživné,ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti. Výška náhrady nákladov na výživu pozostalému
je daná rozdielom medzi tým, čo mu bol zomretý povinný na výživnom podľa zákona o rodine poskytovať
a medzi výškou dôchodkových dávok poberaných pozostalým z dôvodu smrti výživou povinnej alebo

výživu mu poskytujúcej osoby. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva záver, že výška pozostalostnej
renty sa určí ako rozdiel medzi výškou výživného, ktoré by poškodený, ktorý zomrel, platil na výživnom
a sumou dôchodkových dávok, ktoré sú priznané podľa zákona o sociálnom poistení. Poukazoval, že
nemá vedomosť o tom, či bol žalobcovi vymeraný sirotský dôchodok a ako áno, v akej výške a tiež, že
žalobca nepredložil žiaden doklad od zamestnávateľa poškodeného (otca žalobcu) aký bol priemerný

mesačný zárobok poškodeného. Bez týchto dôkazov nie je možné, aby súd určil, či žalobcovi nárok
na výplatu pozostalostnej úrazovej renty vôbec vznikol. Pokiaľ tento rozdiel nie je daný, resp. nie je
preukázaný (čo je posudzovaný prípad), nárok na výplatu pozostalostnej renty nevzniká.

18.2. Nepreukázanie nároku žalobcom namietal i v odvolaní. Zopakoval, že nemá vedomosť o tom, či bol
žalobcovi vymeraný sirotský dôchodok a ak áno, v akej výške, že žalobca nepredložil žiaden doklad od

zamestnávateľa poškodeného (otca žalobcu), aký bol priemerný mesačný zárobok poškodeného. Súdu
prvej inštancie tiež vytýkal, že vychádzal z podkladov zo Sociálnej poisťovne, že vymeriavací základ
na účely odvodu na sociálne poistenie nebohého pred smrťou za rok 2015 bol 360,- eur, avšak takýto
doklad mu nebol doručený a že žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaviazal na plnenie uloženej povinnosti
spoločne a nerozdielne, t. j. akoby žalovaní v 1., 2. a 3. rade boli solidárnymi dlžníkmi.

19. V prejednávanej veci neboli medzi stranami sporné skutkové tvrdenia, že v čase smrti otca žalobcu,
tento nedovŕšil dôchodkový vek, že žalobca bol ku dňu smrti nebohého nezaopatreným dieťaťom a
vyživovaciu povinnosť voči nemu vykonával výlučne nebohý, ktorá vyživovacia povinnosť (by) trvala do
31.8.2022 (žalobca ukončil sústavnú prípravu na budúce povolanie). Tiež nebolo sporné, že nebohý

bol zamestnaný v spol. GAZU s.r.o (ktorá zanikla z dôvodu zlúčenia ku dňu 12.5.2016 a jej právnym
nástupcom je spol. DANO s.r.o.), a že ako zamestnanec GAZU s.r.o. vykonával prácu v spoločnosti
WIEGEL Sereď žiarové zinkovanie s.r.o..

20. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXXXXXXXXX X zo dňa 7.5.2016 bol žalobcovi

priznaný sirotský dôchodok od 8.9.2015 v sume 142,40 eur mesačne, ktorý sa valorizáciou zvýšil od
1.1.2016 na sumu 143,- eur mesačne, od 1.1.2017 na sumu 145,60 eur mesačne, od 1.1.2018 na sumu
148,20 eur mesačne, od 1.1.2019 na sumu 152,10 eur mesačne, od 1.1.2020 na sumu 156,60 eur
mesačne, od 1.1.2021 na sumu 160,70 eur mesačne, od 1.1.2022 na sumu 162,80 eur mesačne, s tým,
že rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.6.2022 bola dňom 8.9.2022

zastavená výplata sirotského dôchodku.

21. Žalobca v konaní tvrdil, že mal nasledovné mesačné výdavky v domácnosti: 34,- eur na elektrinu,
4,33 eur na vodu, 4,75 eur na stočné, 52,- eur na plyn, spolu 95,08 eur mesačne. V súvislosti so školskou
dochádzkou mal náklady cca 60,48 eur mesačne (internát, strava v škole). Bežné výdavky na stravu,

ošatenie, obuv, kozmetiku a iné predstavovali sumu cca 348,- eur mesačne. Mimoriadnymi výdavkami
boli napr. autoškola 800,- eur, elektronika 614,- eur. Pripojil súpis výdavkov žalobcu, potvrdenie o
návštevy školy, doklady - vodné a stočné, elektrina, plyn a škola. Tieto tvrdenia žalovaní počas konania
nenamietali ani nespochybnili, preto ich súd považoval za nesporné. V priebehu sporu právny zástupca
žalobcudoplnil,žespoukazomnavekžalobcuvčasedopravnejnehody,jehopotreby,aleipotreby,ktoré

s narastajúcim vekom pribúdali, mohol žiadať o mesačnú úrazovú rentu vo výške 260,- eur, s tým, že
by išlo stále o priemernú výšku výživného. Keďže žalobca poberal sirotský dôchodok, sumu sirotského
dôchodku je nutné od mesačnej úrazovej renty odpočítať, nakoľko kryje jej časť, preto žiadal priznať
mesačnú rentu iba vo výške 100,- eur. Pokiaľ ide o príjem nebohého otca žalovaného, žalobcovi nebol
jeho príjem známy. Poukazoval, že podľa údajov Sociálnej poisťovne vymeriavací základ na určenie

poistného bol v sume 9.888,- eur, čo vychádza na príjem 824,- eur mesačne s tým, že je možné a
potrebné zohľadniť aj potenciálny príjem podľa priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Nebohý
otec žalobcu bol zamestnaný vo výrobnej sfére, pracoval cez agentúru, aj ako riadny zamestnanec, čiže
v jeho možnostiach bolo dosahovať príjem na úrovni priemernej mzdy, ktorá bola v roku 2015 v sume
883,- eur. Obrana žalovaných spočívala v tom, že žalobca nepredložil žiaden doklad od zamestnávateľa

poškodeného ohľadne jeho priemerného mesačného zárobku bez ktorých dôkazov nie je možné, aby
súd určil, či žalobcovi nárok na výplatu pozostalostnej úrazovej renty vôbec vznikol.22. Žalobca je syn zosnulého, ktorý zomrel pri dopravnej nehode dňa 8.9.2015. V čase smrti bol žalobca
maloletý a jediným vyživujúcim rodičom bol práve zosnulý otec žalobcu. Táto skutočnosť bola v konaní
nesporná. Vzťah rodiča a dieťaťa zakladá zo zákona vyživovaciu povinnosť, a teda v prípade jeho smrti

vzniká oprávnenému dieťaťu nárok na náhradu tejto ujmy v podobe pozostalostnej renty. Preto dospel
súd k záveru, že nárok žalobcu na pozostalostnú úrazovú rentu je daný. Pri rozhodovaní o výške renty
súd vychádzal z ust. § 448 Občianskeho zákonníka a aplikoval ustanovenia Zákona o rodine (§ 62 ods.
1 a § 75 ods. 1), v zmysle ktorých sú rodičia povinní zabezpečovať výživu detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov, a odôvodnených potrieb oprávneného z výživného. V prejednávanej

veci žalobca v súvislosti s príjmom zosnulého poukazoval na údaje zo Sociálnej poisťovne, podľa
ktorých dosahoval vymeriavací základ vo výške 9.888,- eur ročne, čo predstavuje hrubý mesačný príjem
824,- eur (a čistý príjem na úrovni približne 500,- eur). Žalovaní túto skutočnosť nenamietali vecne ani
neuniesli dôkazné bremeno preukázania nižšieho reálneho príjmu. Žalobca zároveň preukázal, že v
rozhodnom období mal bežné mesačné výdavky súvisiace s výživou a životnými potrebami v sume
cca 490,- eur mesačne, vrátane nákladov na bývanie, stravu, ošatenie, hygienu a školskú dochádzku.

Tieto výdavky doložil konkrétnymi účtami, potvrdeniami a rozpisom výdavkov, pričom žalovaní ich počas
konania nenamietali ani nespochybnili. Súd ich preto považoval za nesporné. Mimoriadnymi výdavkami
boliautoškola800,-eur,elektronika614,-eur.Anitietovýdavkyžalovanínenamietali.Vzhľadomnato,že
zosnulý bol jediným vyživujúcim rodičom, dôvodným by bolo pri uvádzaných výdavkoch žalobcu výživné
vo výške polovice príjmu nebohého otca, t. j. v sume 250,- eur. Žalobcovi bol priznaný sirotský dôchodok,

ktorého výška v jednotlivých rokoch predstavovala sumy od 142,40 eur (od 8.9.2015) do 162,80 eur
(od 1.1.2022). Ide o štátnu dávku, ktorá čiastočne kryje potrebu výživy. Dôvodne stanovené výživné
(250,- eur) prevyšovalo sumu sirotského dôchodku, s tým, že žalobca požadoval za celé rozhodné
obdobie jednotnú sumu 100,- eur mesačne, pričom poukazoval i na mimoriadne výdavky za autoškolu
a elektroniku v rozhodnom období. Takúto požiadavku považoval súd potom za primeranú a spravodlivú,

a preto žalobe vyhovel. Žalobca trvanie nároku ohraničil obdobím od 8.9.2015 do 31.8.2022, a celkovú
sumu pozostalostnej úrazovej renty za dané obdobie vyčíslil sumou 8.376,36 eur, ktorý výpočet žalovaní
nespochybnili, a preto ho súd akceptoval.

23. K obrane žalovaných, ktorí namietali, že žalobca nepredložil potvrdenie o príjme od konkrétneho

zamestnávateľa zosnulého, súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalobca nebol schopný získať takýto
dôkaz, čo vyplýva z charakteru situácie (smrť rodiča, absencia kontaktu so zamestnávateľmi). Napriek
tomu žalobca doložil údaje zo Sociálnej poisťovne, ktoré sú relevantným údajom o príjme osoby, a
ktoré súd považuje za dostatočný podklad na odhad čistého príjmu. Obrana žalovaných spočívala
len v namietaní nedostatku dôkazov a podľa názoru súdu takáto obrana nemohla obstáť. Súd preto

konštatuje, že žalovaní neuniesli svoje dôkazné bremeno, ktorým by spochybnili dôveryhodnosť
predložených údajov alebo preukázali, že zosnulý reálne dosahoval nižší príjem. Záverom súd dodáva,
že medzi žalovanými skutočne nejde o solidárnu zodpovednosť, keďže nároky u každého z nich
vychádzajú z iného právneho základu a uzatvára, že žalovaná 1, žalovaný 2 a žalovaný 3 majú
postavenie samostatných spoločníkov (§ 76 C.s.p.).

24. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe žalobcu vyhovel.

25. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
aj o nároku na náhradu trov konania v časti o pozostalostnú úrazovú rentu. Žalobca bol ohľadne tohto

nároku úspešný, preto mu súd priznal voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%, keď nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal, a tieto v konaní neboli ani tvrdené. O výške trov prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.