Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100199
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100199.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Soukupovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu, v
právnejvecižalobcu:GreenTeq,s.r.o.,sosídlomOzanova147,01853Bolešov,IČO:45378657,právne
zastúpený:TAXLAW,s.r.o.,sosídlomBřeclavská3,90101Malacky,IČO:53160657,protižalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42
499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100335511/2024 zo dňa 19.01.2024, č.
100335773/2024 zo dňa 19.01.2024, č. 100335789/2024 zo dňa 19.01.2024, č. 100335995/2024 zo
dňa 19.01.2024, č. 100336034/2024 zo dňa 19.01.2024, č. 100336147/2024 zo dňa 19.01.2024, č.

100344323/2024 zo dňa 22.01.2024, č. 100336116/2024 zo dňa 19.01.2024, č. 100342538/2024 zo dňa
22.01.2024 a o návrhu žalobcu na zrušenie Protokolu Daňového úradu Trenčín č. 100897231/2023 zo
dňa 28.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100335511/2024 zo dňa 19.
januára 2024 z a m i e t a. II. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100335773/2024 zo dňa 19. januára 2024 z a m i e t a. 2 3Sf/19/2024 III. Správnu žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100335789/2024 zo dňa 19. januára 2024 z a m i e t a. IV. Správnu

žalobuopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.100335995/2024zodňa19.januára2024z
a m i e t a. V. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100336034/2024 zo
dňa 19. januára 2024 z a m i e t a. VI. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100336147/2024 zo dňa 19. januára 2024 z a m i e t a. VII. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100344323/2024 zo dňa 22. januára 2024 z a m i e t a. VIII. Správnu žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100336116/2024 zo dňa 19. januára 2024 z a m
i e t a. IX. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100342538/2024 zo
dňa 22. januára 2024 z a m i e t a. X. Návrh žalobcu na zrušenie Protokolu Daňového úradu Trenčín

č. 100897231/2023 zo dňa 28. marca 2023 o d m i e t a . XI. Žalobcovi právo na náhradu trov konania
nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie 1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) Oznámením o daňovej
kontrole zo dňa 14.04.2022, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 28.04.2022 oznámil výkon daňovej
kontroly pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až október
2018 s tým, že daňová kontrola začne dňa 12.05.2022. V deň začatia daňovej kontroly správca
dane spísal úradný záznam ohľadom získania informácií z iného konania správcu dane ohľadom

daňového subjektu (ďalej aj ako „žalobca“), ktoré budú použité aj v danej daňovej kontrole žalobcu pre
DPH. 2. Následne správca dane vyzval žalobcu výzvou zo dňa 03.06.2022 na predloženie dokladov,
konkrétne : - kompletné pokladničné doklady s prílohami za obdobie január - október 2018 (t.j. pri
príjmových pokladničných dokladoch aj doklady s potvrdením o odovzdaní hotovosti odberateľom apri výdavkových pokladničných dokladoch, doklad o nákupe tovaru/služby), - dodávateľské faktúry
za obdobie január – október 2018 spolu s prílohami, príp. objednávkami a zmluvami, - skladovú
evidenciu za rok 2018, - stav majetku 3 3Sf/19/2024 k 31.12.2018, - stav majetku k 31.05.2022, -

vyjadrenie k spolupráci so spoločnosťami: - Miroslav Bulla, Odboje 122/11, 737 01 Český Těšín 1,
IČ DPH: CZ8212194947, Česká republika (ďalej len „Miroslav Bulla“); - AUTOOPRAVNA KFK s.r.o.,
Halasova 402/7, 703 00 Ostrava 3 (Vítkovice), IČ DPH: 2 CZ25350552, Česká republika (ďalej len
„AUTOOPRAVNA KFK s.r.o.“), t. j. ako ste sa nakontaktovali na uvedených obchodných partnerov;
uveďte meno a kontakt osoby za každého obchodného partnera, s ktorou ste komunikovali; čo bolo

predmetom vzájomnej obchodnej spolupráce; aký spôsobom ste predmetným obchodným partnerom
dodávali tovar; akým spôsobom bol daný tovar prepravovaný; kde a komu bol tovar odovzdaný;
akým spôsobom prebiehali úhrady faktúr...), predložte zmluvy s jednotlivými obchodnými partnermi,
pokiaľ nimi disponujete. V reakcii na výzvu zaslal právny zástupca žalobcu vyjadrenie, v ktorom
odpovedal na otázky správcu dane a uviedol, že správca dane požaduje od daňového subjektu dodanie
veľkého množstva dokladov. Zdôraznil, že doklady správcovi dane predkladal už v priebehu miestneho

zisťovania a to tak fyzicky, ako aj prostredníctvom portálu Slovensko.sk v dňoch 14.09.2021, 16.09.2021,
20.09.2021, 09.01.2022, 13.02.2022, 23.03.2022, 24.03.2022 a emailovej adresy konateľa spoločnosti
pani A. v dňoch 10.09.2021, 27.12.2021, 06.01.2022, 11.03.2022. Vzhľadom na kapacitné obmedzenia
elektronického formulára portálu Slovensko.sk, doručil správcovi dane tieto doklady formou USB kľúča
prostredníctvom Slovenskej pošty. 3. Súčasťou administratívneho spisu je aj úradný záznam o získaní

informácií z inej daňovej kontroly ohľadom deklarovanej obchodnej spolupráce daňového subjektu s
odberateľom B. C. a zápisnica z ústneho pojednávania s konateľom žalobcu – pánom B. B. D. zo dňa
29.01.2020, ktorý odpovedal na otázky správcu dane týkajúce sa inej daňovej kontroly za mesiace
júl až september 2018 ohľadom spolupráce s B. C.. Ďalej správca dane pristúpil k využitiu inštitútu
Medzinárodnej výmeny informácii (ďalej len „MVI“), pričom odpoveď bola správcovi dane doručená dňa

09.09.2022, o čom bol dňa 30.09.2022 spísaný úradný záznam. Správcovi dane spolu s odpoveďou
k MVI bol doručený Protokol o výsluchu svedka – pána B. C. zo dňa 29.08.2022, ktorého obsahom
bol priebeh výsluchu svedka ako aj položené otázky a odpovede v zmysle žiadosti správcu dane.
4. Správca dane zaslal daňovému subjektu Oboznámenie s pochybnosťami správcu dane zo dňa
21.07.2022 týkajúcimi sa dodania tovaru B. C. za jednotlivé mesiace roka 2018 a zároveň pochybnosti

o dodaní tovaru spoločnosti AUTOOPRAVNA KFK s.r.o. (zdaňovacie obdobia január a február 2018 –
pozn. správneho súdu), ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 03.08.2022 pričom naň
žalobca nereagoval. Opätovne bol žalobca oboznámený so zisteniami správcu dane a pochybnosťami
výzvou zo dňa 12.12.2022. V reakcii na výzvu žalobca označil pána B. C. ako svojho dodávateľa,
avšak na predložených dokladoch figuroval ako odberateľ daňového subjektu – žalobcu. 5. Správca

dane zaslal Oznámenie skutočností zistenými výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január až október 2018 zo dňa 15.02.2023 u daňového subjektu – teda
žalobcu v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. 4 3Sf/19/2024 z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“). Pochybnosti
sa týkali nepreukázania oprávnenosti uplatneného odpočítania dane z dokladov predložených za

jednotlivé zdaňovacie obdobia roka 2018. Žalobca na uvedenú výzvu reagoval podaniami, avšak tieto
neobsahovali pokladničné doklady za jednotlivé zdaňovacie obdobia, z ktorých si žalobca v príslušných
mesiacoch roka 2018 uplatnil odpočítanie dane. Podanie obsahovalo faktúry pre AUTOOPRAVNA
KFK s.r.o. a B. C., avšak podanie neobsahovalo žiadne dôkazy preukazujúce splnenie podmienok na
oslobodenie dane v zmysle ustanovenia § 43 zákona o DPH z faktúr pre B. C. a AUTOOPRAVNA

KFK, s.r.o. 6. Následne dňa 28.03.2023 bol správcom dane vydaný Protokol z daňovej kontroly č.
100897231/2023, v ktorom uviedol svoje závery na základe získaných dôkazov, dokladov a výsledkov
daňovej kontroly DPH u daňového subjektu – spoločnosti GreenTeq, s.r.o. Protokol bol daňovému
subjektu doručený dňa 12.04.2023. Správcovi dane bolo dňa 26.05.2023 doručené vyjadrenie žalobcu
k protokolu. K prerokovaniu pripomienok k Protokolu došlo dňa 13.07.2023. 7. Správca dane následne

viedol vyrubovacie konania samostatne za každé zo zdaňovacích období roka 2018 a v rámci
vyrubovacích konaní boli vydané nasledujúce rozhodnutia: Rozhodnutie č. 102057961/2023 zo dňa
11.08.2023, ktorým správca dane v zmysle § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel dane v
sume 2 369,71 eur za zdaňovacie obdobie február 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 1 071,54
eur a vyrubil daň v sume 1 298,17 eur; Rozhodnutie č. 102058684/2023 zo dňa 11.08.2023, ktorým

správca dane v zmysle § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel dane v sume 1 722,59 eur za
zdaňovacie obdobie apríl 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 483,26 eur a vyrubil daň v sume
1 239,33 eur; Rozhodnutie č. 102058384/2023 zo dňa 11.08.2023, ktorým správca dane v zmysle § 68
ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel dane v sume 2 573,38 eur za zdaňovacie obdobie marec2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 1 161,43 eur a vyrubil daň v sume 1 411,95 eur; Rozhodnutie
č. 102059034/2023 zo dňa 11.08.2023, ktorým správca dane v zmysle § 68 ods. 5 a 6 Daňového
poriadku určil rozdiel dane v sume 1 865,77 eur za zdaňovacie obdobie máj 2018, nepriznal nadmerný

odpočet v sume 1 286,68 eur a vyrubil daň v sume 579,09 eur; Rozhodnutie č. 102059854/2023 zo
dňa 11.08.2023, ktorým správca dane v zmysle § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel dane
v sume 2 264,11 eur za zdaňovacie obdobie júl 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 1 066,36
eur a vyrubil daň v sume 1 197,75 eur; Rozhodnutie č. 102060530/2023 zo dňa 11.08.2023, ktorým
správca dane v zmysle § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel dane v sume 2 659,94 eur za

zdaňovacie obdobie september 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 556,32 eur a vyrubil daň v
sume 2 103,62 eur; Rozhodnutie č. 102060750/2023 zo dňa 11.08.2023, ktorým správca dane v zmysle
§68ods.5a6Daňovéhoporiadkuurčilrozdieldanevsume1551,19eurzazdaňovacieobdobieoktóber
2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 1 053,28 eur a vyrubil daň v sume 497,91 eur; Rozhodnutie
č. 102059574/2023 zo dňa 11.08.2023, ktorým správca dane v zmysle § 68 ods. 5 a 6 Daňového
poriadku určil rozdiel dane v sume 2 534,13 eur za zdaňovacie obdobie jún 2018, nepriznal nadmerný

odpočet v sume 1 259,32 eur a vyrubil daň v sume 1 274,81 eur; Rozhodnutie č. 102060241/2023 zo
5 3Sf/19/2024 dňa 11.08.2023, ktorým správca dane v zmysle § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil
rozdiel dane v sume 3 246,92 eur za zdaňovacie obdobie august 2018, nepriznal nadmerný odpočet v
sume 2 273,42 eur a vyrubil daň v sume 973,50 eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“). 8. Správca
danevprvostupňovýchrozhodnutiachpodrobnepopísalpriebehdaňovejkontroly,dôkazy,ktorévykonal,

skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním zistil, vyjadrenia daňového subjektu (žalobcu) ako aj svoje
stanoviská k týmto vyjadreniam. V rozhodnutiach za jednotlivé zdaňovacie obdobia správca dane
uviedol, že daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie odpočítania dane, nakoľko
nepreukázal použitie nakúpených zdaniteľných plnení ako platiteľ podľa § 49 ods. 2 zákona ž. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a nepredložil ani

pokladničné doklady, z ktorých si v jednotlivých zdaňovacích obdobiach uplatnil odpočítanie dane, čím
porušil § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 71 zákona o DPH. Zároveň daňový subjekt nepreukázal
splneniepodmienoknaoslobodeniedanepriplneniachpreMiroslavBullaaspoločnosťAUTOOPRAVNA
KFK s.r.o. v zmysle ustanovenia § 43 zákona o DPH, čím porušil § 69 ods. 1 zákona o DPH. V
prvostupňových rozhodnutiach za zdaňovacie obdobia apríl a júl 2018 správca dane navyše uviedol,

že uplatnením práva na odpočítanie dane vo výške 17,15 eur z faktúry č. 5180367430 od ALZA.sk a.s.
daňový subjekt porušil § 49 ods. 2 zákona o DPH, nakoľko nepreukázal použitie zdaniteľných plnení
ako platiteľ a uplatním odpočítania dane vo výške 21,17 eur z faktúry č. 183315 od Mi-Ka, s.r.o., ktorú
žalobca nepredložil došlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 71 zákona o DPH a
žalobca ani nepreukázal použitie zdaniteľných plnení na podnikanie ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2

zákona o DPH. 9. Voči prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane podal daňový subjekt odvolania,
o ktorých rozhodol žalovaný samostatne za každé zdaňovacie obdobie : Rozhodnutie žalovaného č.
100335511/2024 zo dňa 19. januára 2024; Rozhodnutie žalovaného č. 100335773/2024 zo dňa 19.
januára 2024; Rozhodnutie žalovaného č. 100335789/2024 zo dňa 19. januára 2024; Rozhodnutie
žalovaného č. 100335995/2024 zo dňa 19. januára 2024; Rozhodnutie žalovaného č. 100336034/2024

zo dňa 19. januára 2024; Rozhodnutie žalovaného č. 100336147/2024 zo dňa 19. januára 2024;
Rozhodnutie žalovaného č. 100344323/2024 zo dňa 22. januára 2024; Rozhodnutie žalovaného č.
100336116/2024 zo dňa 19. januára 2024 a Rozhodnutie žalovaného č. 100342538/2024 zo dňa 22.
januára 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“). Žalovaný napadnutými rozhodnutiami prvostupňové
rozhodnutia správcu dane potvrdil, nakoľko odvolania žalobcu neobsahovali žiadne právne relevantné

tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutých prvostupňových rozhodnutí
správcu dane. Zároveň sa žalovaný v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal s odvolacími námietkami
žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné. Správne žaloby – žalobné body 10. Žalobca podal samostatné
správne žaloby, ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedených napadnutých rozhodnutí
žalovaného. Konanie o správnej žalobe, 6 3Sf/19/2024 ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100335511/2024 zo dňa 19.01.2024, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018, bolo
vedené pod sp. zn. 3Sf/19/2024. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100335773/2024 zo dňa 19.01.2024, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018, bolo vedené

podsp.zn.3Sf/20/2024.Konanieosprávnejžalobe,ktorousažalobcadomáhalpreskúmaniazákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100335789/2023 zo dňa 19.01.2024, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
správcu dane o určení rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018, bolo vedené pod
sp. zn. 3Sf/21/2024. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnostirozhodnutia žalovaného č. 100335995/2024 zo dňa 19.01.2024, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
správcu dane o určení rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018, bolo vedené pod
sp. zn. 3Sf/22/2024. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 100336034/2024 zo dňa 19.01.2024, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
správcu dane o určení rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018, bolo vedené pod
sp. zn. 3Sf/23/2024. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100336147/2024 zo dňa 19.01.2024, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
správcu dane o určení rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie september 2018, bolo vedené pod

sp. zn. 3Sf/24/2024. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100344323/2024 zo dňa 22.01.2024, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
správcu dane o určení rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie október 2018, bolo vedené pod
sp. zn. 3Sf/25/2024. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100336116/2024 zo dňa 19.01.2024, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
správcu dane o určení rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018, bolo vedené pod

sp. zn. 3Sf/26/2024. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100342538/2024 zo dňa 22.01.2024, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
správcu dane o určení rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie august 2018, bolo vedené
pod sp. zn. 3Sf/27/2024. 11. Uznesením sp. zn. 3Sf/19/2024 zo dňa 29.10.2025 správny súd spojil
na spoločné konanie uvedené veci vedené pod sp. zn. 3Sf/19/2024, sp. zn. 3Sf/20/2024, sp. zn.

3Sf/21/2024, sp. zn. 3Sf/22/2024, sp. zn. 3Sf/23/2024, sp. zn. 3Sf/24/2024, sp. zn. 3Sf/25/2024, sp.
zn. 3Sf/26/2024 a sp. zn. 3Sf/27/2024 s tým, že ďalej budú vedené pod spoločnou spisovou značkou
3Sf/19/2024. Správny súd postupoval podľa § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) z dôvodu, že veci spolu skutkovo a právne
súvisia, preto je hospodárne a efektívne ich spojenie na spoločné konanie. 12. Žalobca namietal v

správnych žalobách rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní medzi daňovníka a správcu
dane, pričom žalobca – daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Podľa 7 3Sf/19/2024 žalobcu si svoju povinnosť preukázať svoje
tvrdenia splnil, predložil všetky potrebné doklady, ako aj vysvetlenia k predmetnej daňovej kontrole.
Uviedol, že doklady správcovi dane predkladal už v priebehu miestneho zisťovania a to tak fyzicky,

ako aj prostredníctvom portálu Slovensko.sk v dňoch 14.09.2021, 16.09.2021, 20.09.2021, 09.01.2022,
13.02.2022, 23.03.2022, 24.03.2022 a emailovej adresy správcu dane v dňoch 10.09.2021, 27.12.2021,
06.01.2022, 11.03.2022. Dodatočne nad rámec predložil žalobca doklady aj prostredníctvom USB
kľúča. Žalobca na túto skutočnosť poukázal aj vo svojom vyjadrení zo dňa 06.07.2022, správca dane
sa však s týmto vyjadrením žiadnym spôsobom nevysporiadal a tieto dôkazy do konania neprevzal.

Správca dane mal podľa žalobcu vo svojej sfére dôkazy, ktoré jasne preukazujú, že žalobca neporušil
žiadne zákonné povinnosti, ktoré sa na neho ako daňovníka uplatňujú. 13. V správnej žalobe týkajúcej
sa daňovej kontroly za mesiac február 2018 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 3Sf/19/2024 – pozn.
správneho súdu) navyše žalobca uviedol, že si uplatnil svoje právo z faktúry vystavenej pre odberateľa
AUTOOPRAVOVNA KFK s.r.o. a v priebehu konania daňový subjekt predložil dôkazy a vyjadrenia

o tom ako prebiehala obchodná spolupráca medzi obchodnými partnermi. Správca dane a žalovaný
odmietli žalobcovi jeho právo na uplatnenie DPH hoci v priebehu celého dokazovania nevykonali žiadne
dokazovanie vo vzťahu k tejto spoločnosti. 14. Ďalej žalobca v správnych žalobách namietal, že správca
dane mal v priebehu daňovej kontroly k dispozícii jednoznačné vyjadrenie a potvrdenie konateľa žalobcu
- pána D. o tom, ako prebiehali obchodné spolupráce s jeho odberateľom, a to v podobe zápisnice z

výsluchu svedka, ktorý sa uskutočnil priamo v predmetnej daňovej kontrole, ako aj ďalších vyjadrení
v priebehu konania. Správca dane však zároveň odmietol potvrdiť obchodnú spoluprácu s pánom
C., nakoľko odberateľ nepotvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom. Vyjadril nesúhlas s vyjadrením
správcudaneonekonkrétnychvyjadreniachkonateľažalobcu.15.Žalobcatvrdil,ženepotvrdenieprijatia
(zaúčtovania) a priznania tovaru odberateľom nemožno stotožniť s preukázaným zistením, že tovar

nebol skutočne prepravený do Českej republiky tak, ako to tvrdil žalobca a preukazoval predloženými
dokladmi a vysvetleniami. Správca dane vo vzťahu k preverovaniu dodania nevykonal s výnimkou
výsluchu pána C. žiadne dokazovanie a z napadnutých rozhodnutí žalovaného nevyplynulo, že by
žalovaný či správca dane uzatvorili svoje závery na preverení účtovných dokladov, či podaní pána C..
Správca dane a žalovaný v priebehu konania spochybnili vyjadrenia žalobcu ako ničím nepodložené

vyjadrenia, avšak správca dane podľa žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil ústne vyjadrenia pána
C. a tieto prevzal bez ďalšieho do konania ako preukázané a potvrdené skutočnosti. 16. Žalobca tvrdil,
že správca dane svoje závery opieral o zodpovednosť za porušenia tretích strán – odberateľov, čo
je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora. Žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, a pretonie je možné mu uznať za chybu dodatočné pochybenia iných subjektov. Konanie kedy správca dane
preniesol zodpovednosť za práva 8 3Sf/19/2024 kontrolovaného daňového subjektu na jeho odberateľa
je arbitrárne, protizákonné a nepreskúmateľné. 17. V správnych žalobách žalobca namietal porušenie

ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy spočívajúce v absencii náležitosti podľa § 47 písm. b)
Daňového poriadku – číslo konania uvedené v Protokole z daňovej kontroly a tiež podľa § 63 ods. 3 písm.
b) Daňového poriadku – absencia náležitosti číslo a dátum rozhodnutia správcu dane. K uvedenému
uviedol, že ak číslo uvedené v záhlaví jednotlivých dokumentov spisu nie je označením spisu, toto
jednoznačne potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že správca dane netvorí z daňovej kontroly žurnalizovaný spis

a jednotlivé dokumenty vydávané správcom dane nie sú žiadnym spôsobom označené a evidované
pod jednotným číslom konania. Správca dane ani žalovaný nemohli na základe neexistujúceho spisu
dospieť k žiadnemu záveru. Ak dospeli, tak tento záver je absolútne nepreskúmateľný. Podľa stanoviska
ministerstva financií zo dňa 06.10.2021, správca dane je povinný viesť spis a mať ho vždy žurnalizovaný.
Skutočný spis nikdy nebol. Ak spis v čase podania tejto správnej žaloby existuje, nemôže byť datovaný
a žurnalizovaný od začiatku prebiehajúcej daňovej kontroly a napadnuté rozhodnutia žalovaného sú

na základe týchto skutočností absolútne nepreskúmateľné a naplňuje podstatu ust. § 191 ods. 1
písm. d) SSP. 18. V správnych žalobách žalobca namietal porušenie ustanovenia § 45 Daňového
poriadku a namietal postup správcu dane, ktorým dňa 17.10.2022 nesprístupnil osobe konajúcej v
mene právneho zástupcu daňového subjektu (C. C. A.) zúčastniť sa úkonov a výsluchu viacerých
svedkov správcom dane, napriek skutočnosti, že išlo o zamestnanca právneho zástupcu daňového

subjektu. Správca dane vo svojich vyjadreniach prekrúcal fakty a toto vyjadrenie nereflektuje skutočnosť,
nakoľko správca dane odmietol konať so zamestnancom právneho zástupcu žalobcu a znemožnil tak
doručenie dôkazov v predmetnej veci, keďže zamestnanec právneho zástupcu žalobcu bol pripravený
navrhovať dôkazy, zúčastniť sa výsluchov a klásť otázky svedkom. Uviedol, že žalovaný a správca dane
v konaní konštatovali, že zamestnankyňa správcovi dane žiadne dôkazy nepredložila. Zamestnankyňa

právneho zástupcu nemohla správcovi dane doklady predložiť nakoľko s ňou správca dane odmietol
konať. Všetky úkony vykonané dňa 17.10.2022 a všetky závery správcu dane uzatvorené na základe
týchto úkonov sú podľa žalobcu v rozpore so zákonom. Správca dane tieto dôkazy vykonal bez
akejkoľvek participácie daňového subjektu a kladenia otázok a zároveň znemožnil kontrolovanému
daňovému subjektu predložiť a navrhovať dôkazy a dokazovanie. 19. V závere správnych žalôb žalobca

zdôraznil nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňových rozhodnutí správcu
dane a navrhol ich zrušiť spolu s nezákonným Protokolom z daňovej kontroly zo dňa 28.03.2023 v
zmysle ustanovenia § 27 SSP. Vyjadrenie žalovaného k správnym žalobám žalobcu 9 3Sf/19/2024 20.
Vo vyjadreniach k jednotlivým správnym žalobám žalovaný zdôraznil, že žalobca v daňovom konaní
splnenie podmienok oslobodenia od DPH preukazoval iba predložením sporných faktúr. V danej veci

nepredložil žiadne prepravné doklady, neuviedol evidenčné číslo vozidla, ktorým, ako tvrdil, prepravil
tovar na Moravu, nekonkretizoval miesto odovzdania tovaru, neuviedol žiadne konkrétne informácie
ohľadom spolupráce s deklarovanými českými odberateľmi. Vzhľadom na uvedené nemožno tvrdiť,
že si žalobca riadne splnil všetky svoje povinnosti v oblasti dokazovania. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že tovar na základe preverovaných faktúr bol skutočne dodaný a prepravený do iného

členského štátu pre odberateľov Miroslav Bulla a AUTOOPRAVNA KFK s.r.o. a že na tieto osoby
prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Dôkaznej núdzi žalobcu tiež nepridali ani informácie
z dožiadania v rámci MVI, keď český správca dane vypočul ako svedka pána B. C., ktorý poprel
akúkoľvek obchodnú spoluprácu so žalobcom. 21. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom dostatočnej
obozretnosti vo vzťahu k odberateľom, žalovaný poukazuje na to, že dôvodom rozhodnutí správcu

dane a žalovaného bolo nepreukázanie splnenia podmienok potrebných pre oslobodenie od dane
z pridanej hodnoty v zmysle § 43 zákona o DPH. Správca dane a ani žalovaný nedôvodili svoje
rozhodnutia nedostatkami na strane žalobcom deklarovaných odberateľov. 22. K žalobným námietkam
voči procesnému postupu správcu dane, ktorý odmietol konať s povereným zamestnancom právneho
zástupcu žalobcu a znemožnil mu účasť na vypočutí svedkov, ktoré sa konali v deň 17.10.2022,

pričom mu znemožnil predložiť ďalšie dôkazy, žalovaný uviedol, že predmetné svedecké výpovede boli
vykonávané za účelom preverenia práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločností
M STAV, s.r.o. a CLEAN s. r. o., ktoré si žalobca uplatnil v zdaňovacom období január 2018. Tieto
skutočnosti nesúvisia so zdaňovacím obdobím február až október 2018, v rámci ktorého si žalobca
odpočítanie dane z faktúr od spoločností M STAV, s.r.o. a CLEAN s. r. o. neuplatňoval. 23. V súvislosti

so žalobnou námietkou o nedostatoch protokolu z daňovej kontroly, resp. rozhodnutia, pre ktorý bol
zákonným podkladom, keď tieto nemali obsahovať číslo konania žalovaný poukázal na to, že § 47
písm. b) Daňového poriadku upravuje, že protokol musí obsahovať číslo konania a rozhodnutie v
zmysle § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku musí byť označené jeho číslom a dátumom vydania. Vpredmetnej veci tak protokol zo dňa 28.03.2023 bol označený číslom 100897231/2023 a v rozhodnutiach
správcu dane zo dňa 11.08.2023 je uvedené aj ich číslo. Uvedeným označením je splnená požiadavka
nezameniteľnosti jednotlivých dokumentov tvoriacich daňový spis, resp. sa umožňuje ich identifikácia

tým, že ide o číselné označenie vygenerované pre daný/konkrétny dokument tvoriaci súčasť daňového
spisu - evidovaného podľa daňového identifikačného čísla daňového subjektu. Posúdenie podstatných
skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom 24. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť
žalobcu pojednávanie na deň 10.12.2025, na ktorom oboznámil obsah podania žalovaného zo dňa
05.12.2025, ktorým ospravedlnil svoju 10 3Sf/19/2024 neúčasť na pojednávaní a oznámil, že súhlasí

s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, preto súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podaných správnych žalôb a v
nich uvedených dôvodov nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňových
rozhodnutí správcu dane a zdôraznil jednotlivé žalobné námietky. 25. Správny súd v Banskej Bystrici,
ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného
a im predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia správcu dane, ako aj postup daňových orgánov, a

to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobách (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že
žaloby nie sú dôvodné, preto správne žaloby zamietol podľa § 190 SSP. 26. Podľa § 19 ods. 1 zákona
o DPH; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom
dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo
inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1
písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 27. Podľa § 43 ods. 1 zákona o
DPH; Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo

na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej
osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ
podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo
pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. 28. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH; Platiteľ
je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou

faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ
poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo
osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ
alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru
nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o

prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo
odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa
a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle
zdržiava,2.množstvoadruhtovaru,3.adresumiestaadátumprevzatiatovaruvinomčlenskomštáte,ak
prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru

vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým
písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila
preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o 11 3Sf/19/2024 dodaní tovaru, dodacím listom,
dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 29. Podľa § 49 ods. 1 zákona
o DPH; Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo

službe vznikla daňová povinnosť. 30. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH; Platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 31. Podľa §
51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri

odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 32. Podľa
§ 3 ods. 1 Daňového poriadku; Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb. 33. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; Správca dane
postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im

poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je
povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez
zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu
dane. 34. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ato každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo
pri správe daní vyšlo najavo. 35. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; Pri uplatňovaní osobitných
predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti

rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov
alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý
odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo
získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe
daní neprihliada. 36. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti,

ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní
alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií
a záznamov, ktoré je povinný viesť. 12 3Sf/19/2024 37. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku; Správca
dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo
najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 38. Podľa § 24 ods. 3 Daňového

poriadku; Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré
sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 39. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; Ako dôkaz
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o

rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim. 40. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku; Ak vzniknú pochybnosti
o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom
alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému

daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti
vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 41. Podľa § 63 ods.
5 Daňového poriadku; Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V
odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,

podľa ktorých sa rozhodovalo. 42. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí,
opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej
správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného
postupu), či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných

dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán
verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba
to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia

alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy
predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo
skutkového stavu, ktorý bol v čase vyhlásenia, resp. vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy v
zmysle § 135 ods. 1 SSP, s výnimkami vymedzenými v § 135 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná
vec nespadá. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou

správneho súdu v 13 3Sf/19/2024 správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej
správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí (prípadne iných správnych aktov a postupov) orgánov
verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom. 43.
Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo na
odpočítaniedaneuvedenévčl.167anasl.SmerniceRady2006/112/ESzodňa28.11.2006ospoločnom

systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť
obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú
navstupeztovarov,ktorénadobudlialeboslužieb,ktoréprijali,predstavujezákladnúzásaduspoločného
európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť

zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností.
Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých
hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom
dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitneuplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale
každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH
splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce

napr. z Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/
Staatssecretaris van Financi?n). 44. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov
Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.
45. Správny súd uvádza, že oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu musí spĺňať všetky

podstatné znaky podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, teda: a) tovar musí byť prepravený (odoslaný)
z tuzemska do iného členského štátu, b) prepravený (odoslaný) predávajúcim alebo nadobúdateľom,
alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak c) nadobúdateľom je
zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická
osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a d) nadobúdateľ je identifikovaný pre daň v inom členskom
štáte a oznámi svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. 46.

Citované ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH taxatívne vymedzuje rozsah dôkazného bremena na
preukázanie nároku na oslobodené dodanie do iného členského štátu, pričom toto ustanovenie ostalo od
01.01.2020 bezo zmeny. Súčasne však s účinnosťou od 01.01.2020 došlo k zavedeniu jednotnej úpravy
v EÚ v oblasti preukazovania uskutočnenia prepravy (odoslania) do iného členského štátu v článku 45a
vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 282/2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice

2006/112/ES o spoločnom systéme DPH v znení neskorších predpisov (ostatná novela č. 2018/1912).
14 3Sf/19/2024 47. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutia správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol
stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnych žalobách. 48. V preskúmavanom
prípade správca dane (i žalovaný) založil svoje rozhodnutia o nepriznaní uplatneného odpočtu DPH

na závere, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane v zmysle
§ 51 zákona o DPH z výdavkových pokladničných dokladov, nakoľko žalobca nepredložil za jednotlivé
zdaňovacie obdobia faktúry, resp. zjednodušené faktúry (doklady vyhotovené elektronickou registračnou
pokladnicou alebo pokladnicou e-kasa podľa osobitného predpisu), a teda žalobca nepreukázal, že
predmet plnenia použil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ dane, a tým nepreukázal splnenie

zákonnej podmienky na odpočítanie dane uvedenej v ustanovení § 49 ods. 2 zákona o DPH za
jednotlivé zdaňovacie obdobia február až október 2018. Za zdaňovacie obdobia apríl a júl 2018 žalobca
nepreukázal použitie zdaniteľných plnení ako platiteľ a uplatním odpočítania dane z faktúry od ALZA.sk
a.s. a Mi-Ka, s.r.o., ktoré žalobca ani nepredložil došlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti
na § 71 zákona o DPH a žalobca ani nepreukázal použitie zdaniteľných plnení na podnikanie ako

platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Voči uvedeným záverom žalobca v správnych žalobách
ani neuvádzal žiadne žalobné námietky. 49. Zároveň žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal
dodanie tovaru (ani uskutočnenie prepravy) z tuzemska do iného členského štátu, a teda správca dane,
resp. žalovaný nepriznali žalobcovi oslobodenie od dane pri deklarovanom dodaní tovaru českému
odberateľovi B. C. a spoločnosti AUTOOPRAVNA KFK s.r.o., nakoľko žalobca nepreukázal, že právo

nakladať s tovarom ako vlastník prešlo v členskom štáte určenia na deklarovaných odberateľov B.
C. (zdaňovacie obdobia február až október 2018) a AUTOOPRAVNA KFK s.r.o. (február 2018), čím
žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Voči uvedeným
záverom žalobca v správnych žalobách rovnako neuvádzal relevantné žalobné námietky. 50. V úvode
správnych žalôb žalobca namietal rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní medzi žalobcom

a správcom dane. Tvrdil, že svoje dôkazné bremeno uniesol, predložil všetky potrebné doklady, ktorými
disponoval, a teda uniesol dôkazné bremeno v plnom rozsahu. Správny súd uvádza, že dôkazné
bremeno v daňovom konaní je skutočne primerane rozložené medzi daňovníka a správcu dane, ako
tvrdí žalobca. Správny súd uvádza, že úlohou správcu dane je po vyčerpaní dôkazného bremena
kontrolovaným daňovým subjektom následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje.

Ak správca dane identifikuje konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti o tvrdeniach daňového
subjektu, predložených dokladoch alebo údajoch v nich uvedených, je povinný tieto pochybnosti a ich
dôvody daňovému subjektu oznámiť a vyzvať ho na vyjadrenie k nim a na opravu alebo doplnenie
dokladov,čiobjasneniealebokorekciuúdajov.Aktaksprávcadaneurobí,jeopäťpovinnosťpreukazovať
svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu. Ten je povinný preukazovať len

skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 15 3Sf/19/2024 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e)
Daňového poriadku (viď Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018,
bod 21). 51. Žalobca v konaní síce predložil faktúry, avšak tieto by boli spôsobilé privodiť žalobcovi
uplatnenie nároku na oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, že bybolo v daňovom konaní preukázané dodanie tovaru z územia Slovenskej republiky do Českej republiky
pre odberateľov B. C. a AUTOOPRAVNA KFK s.r.o., na ktorých prešlo právo nakladať s tovarom ako
vlastník. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že preukázanie uvedených podmienok je

súčasťou dôkazného bremena platcu DPH, t. j. žalobcu, deklarujúceho oslobodenie od dane. Vo vzťahu
k režimu oslobodenia dane priamo zákon predpisuje, ako je potrebné preukazovať splnenie podmienok
daňových nárokov platiteľa dane, keď dôkazy sú presne identifikované vo vyššie citovanom ustanovení
§ 43 ods. 5 zákona o DPH. Ich preukázaním platiteľ dane unesie dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia
o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu (Rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4Sžfk/53/2019 zo dňa 13.01.2021). V predmetnom konaní žalobca nesplnil svoje
povinnosti v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH a v dôsledku svojej pasivity neuniesol svoje dôkazné
bremeno vo vzťahu k splneniu podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (na zaslané
oboznámenie č. 102061089/2022 zo dňa 21.07.2022, v ktorom správca dane vzniesol pochybnosti o
reálnom dodaní tovaru tak, ako to bolo deklarované predloženými faktúrami pre českých odberateľov
žalobca vôbec nereagoval, na ďalšie oboznámenie č. 103324601/2022 zo dňa 12.12.2022 na vyjadrenie

sa k zisteným skutočnostiam a ich vyhodnoteniu síce reagoval, avšak namietal predovšetkým popretie
základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, keď správca dane neumožnil osobe
konajúcejvmenesplnomocnenéhozástupcužalobcuzúčastniťsavýsluchovsvedkov,avšakvovzťahuk
splneniu podmienok pre oslobodenie odo dane v zmysle § 43 zákona o DPH žiadne dôkazy nepredložil).
52. Správny súd uvádza, že správca dane poukázal na jednotlivé doklady predložené žalobcom v

priebehu daňovej kontroly, s ktorými sa v napadnutých rozhodnutiach aj vysporiadal. K výdavkovým
pokladničnýmdokladomzajednotlivézdaňovacieobdobiažalobcaničinénepredložil,hocibolsprávcom
dane opakovane vyzvaný na ich predloženia (aj čo sa týka nefunkčného USB kľúča – pozn. správneho
súdu) a rovnako bol žalobca v súlade s ustanovením § 46 ods. 5 Daňového poriadku oboznámený
s pochybnosťami správcu dane, pričom na uvedené výzvy nereagoval, resp. pochybnosti správcu

dane v priebehu administratívneho konania neodstránil. Nakoniec uvedené skutočnosti, resp. postup
správcu dane žalobca v správnych žalobách ani nenamietal. Správny súd žalobné námietky žalobcu
ohľadom dôkazného bremena považoval za nekonkrétne a len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu
žalobcu so závermi správcu dane i žalovaného. 53. K správnej žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho
obdobia február 2018 žalobca predložil len faktúru pre odberateľa AUTOOPRAVNA KFK s.r.o. Správca

dane na základe vykonaných dôkazov nadobudol pochybnosti o uskutočnení deklarovaných dodaní
do iného členského štátu, a preto bol žalobca správcom dane v súlade s ustanovením § 46 ods. 5
Daňového poriadku vyzvaný na predloženie ďalších dokladov, čím bolo dôkazné bremeno opätovne 16
3Sf/19/2024 prenesené na žalobcu, ktorý však na predmetnú výzvu nereagoval a pochybnosti správcu
dane neodstránil. Za nedôvodnú preto správny súd považoval námietku žalobcu, že práve správca

dane v priebehu celého konania nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k tejto spoločnosti. Správny
súd dodáva, že v zmysle ustálenej judikatúry nestačí len predloženie faktúry. 54. V neposlednom
rade správny súd dáva žalobcovi do pozornosti skutočnosť, ktorá vyplynula z výsluchu pána B. C.,
ktorú správca dane získal z MVI, ako aj z inej daňovej kontroly žalobcu a to, že pán B. C. (odberateľ
žalobcu) poprel spoluprácu so žalobcom, resp. žalobcu nepoznal a nepoznal ani konateľov žalobcu. Je

teda irelevantné tvrdenia žalobcu, že správcovi dane malo stačiť na preukázania dodania tovarov do
iného členského štátu potvrdenie konateľa žalobcu pána D. ohľadom spolupráce s jeho odberateľmi. Z
administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že ohľadom spolupráce s B. C. a spoločnosťou
AUTOOPRAVNA KFK s.r.o. žalobca poskytol len všeobecné vyjadrenia, nekonkrétne tvrdenia, nevedel
uviesť osoby, s ktorými jednal, nepredložil žiadne prepravné doklady, nevedel uviesť konkrétne miesto

odovzdania tovaru a ani konkrétne informácie o nadviazaní spolupráce s deklarovanými českými
odberateľmi. Žalobca v správnych žalobách vyjadril všeobecný nesúhlas s tvrdeniami správcu dane o
nekonkrétnych vyjadreniach konateľa žalobcu, avšak bez príslušnej argumentácie žalobcu, prečo boli
tieto vyjadrenia správcu dane nesprávne. Navyše správny súd uvádza, že v priebehu administratívneho
konania žalobca predložil faktúry za jednotlivé zdaňovacie obdobia roka 2018, na ktorých bol B. C.

a spoločnosť AUTOOPRAVNA KFK s.r.o. uvedená ako dodávateľ, inokedy ako odberateľ žalobcu.
Uvedené skutočnosti svedčia o správnom procesnom postupe správcu dane, ktorý žalobcovi oznámil
svoje pochybnosti a rovnako umožnil žalobcovi uniesť jeho dôkazné bremeno. 55. Čo sa týka žalobných
námietok ohľadom porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, tieto nemal správny
súd preukázané. Hoci v ustanovenie § 47 písm. b) Daňového poriadku je uvedené ako náležitosť

protokolu o výsledku daňovej kontroly „číslo konania“, nemal správny súd preukázanú dôvodnosť
ani tejto námietky žalobcu. Protokol o výsledku daňovej kontroly zo dňa 28.03.2023 je uvedený pod
č. 100897231/2023. Podľa správneho súdu je protokol o výsledku daňovej kontroly dostatočne a
jasne identifikovaný, má požadované náležitosti v zmysle zákona, hoci nie je doslovne označený podčíslom konania ako takým, keďže správca dane nevedie daňovú kontrolu pod jednotným číslom, ale
identifikátorom vygenerovaným pre konkrétny daňový subjekt a jemu prebiehajúcu daňovú kontrolu.
Rovnako nedôvodnú námietku vzniesol žalobca i k číslu konania prvostupňového rozhodnutia správcu

dane, pričom z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že prvostupňové rozhodnutie
obsahuje aj číslo, pod ktorým je identifikované a aj dátum vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia.
Je zrejmé, z akej daňovej kontroly bol Protokol vyhotovený, akého daňového subjektu sa týka, akého
zdaňovacieho obdobia, taktiež aké je jeho identifikačné číslo, je datovaný a podpísaný. 56. Žalobca
ďalej v správnych žalobách namietal, že správca dane netvoril z daňovej kontroly žurnalizovaný spis,

čo správny súd nepovažoval za preukázané, keďže závery tohto rozsudku správneho súdu majú oporu
v administratívnom spise, ktorý bol na základe výzvy 17 3Sf/19/2024 súdu žalovaným predložený v
elektronickej forme spolu s vyjadrením k správnej žalobe žalobcu. Správny súd nad rámec uvádza, že
administratívny spis orgánu verejnej správy predstavuje základný dôkaz o priebehu celého správneho
konania, podkladoch rozhodnutia a spôsobe ich obstarania. Má preto zásadný význam v rámci súdneho
prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy a nepochybne aj v kontexte realizácie procesných práv

účastníka konania. I prípadné formálne nedostatky administratívneho spisu, pokiaľ netvoria prekážku
pre súdny prieskum a nie je relevantným spôsobom spochybnená úplnosť spisu, nezakladajú zásadnú
vadu konania odôvodňujúcu zrušenie vydaného rozhodnutia (Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 1Sžk/27/2020 zo dňa 16.12.2021, bod 53 a 54, Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Sžfk 8/2019 zo dňa 26. februára 2020, bod 98). 57. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom

porušeniaustanovenia§45Daňovéhoporiadkukonanímsprávcudane,ktorýnepripustilosobukonajúcu
v mene právneho zástupcu žalobcu zúčastniť sa úkonov a výsluchu viacerých svedkov správcom
dane, túto námietku považoval správny súd rovnako za nedôvodnú. V zmysle ustanovenia § 65 ods. 2
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov : „advokát je oprávnený odborných a

iných zamestnancov poveriť vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré robia samostatne;
odborný zamestnanec nie je oprávnený zastupovať klienta pred súdom, prokuratúrou alebo orgánom
verejnej správy.“ Osoba, ktorá bola dňa 17.10.2022 u správcu dane nebola advokátom, ani advokátskym
koncipientom, a teda nebola osobou oprávnenou zastupovať klienta (žalobcu) na konkrétnom úkone
pred orgánom verejnej správy. Uvedené nakoniec nerozporoval ani žalobca. Navyše treba uviesť,

že úkon správcu dane – výsluch svedkov sa týkal iných zdaňovacích období roka 2018, a teda
uvedená žalobná námietka žalobcu o vykonaní dokazovania (dôkazy ohľadom zdaňovacích období
február až október 2018 – pozn. správneho súdu) bez participácie žalobcu je irelevantná. Žalobca
taktiež nepreukázal, že správca dane znemožnil danej zamestnankyni právneho zástupcu žalobcu
práve dňa 17.10.2022 odovzdať, resp. navrhnúť dôkazy týkajúce sa zdaňovacích období február až

október 2018. Žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi v priebehu daňovej kontroly a následných
samostatných vyrubovacích konaní nebolo bránené predkladať dôkazy a navrhovať vykonanie ďalších
dôkazov v súlade s ustanovením § 45 Daňového poriadku. Správny súd uvádza, že uvedené tvrdenia
právnehozástupcužalobcusúnakoniecajvrozporesvyjadrenímprávnehozástupcužalobcuvpriebehu
administratívneho konania, ktorý na výzvu správcu dane zo dňa 03.06.20222 reagoval podaním, v

ktorom uviedol, že správca dane požaduje od daňového subjektu dodanie veľkého množstva dokladov,
pričom uviedol, že doklady správcovi dane predkladal už v priebehu miestneho zisťovania a to tak
fyzicky, ako aj prostredníctvom portálu Slovensko.sk v dňoch 14.09.2021, 16.09.2021, 20.09.2021,
09.01.2022, 13.02.2022, 23.03.2022, 24.03.2022 a emailovej adresy konateľa spoločnosti pani A. v
dňoch 10.09.2021, 27.12.2021, 06.01.2022, 11.03.2022 (teda pred dňom začatia daňovej kontroly

dňa 12.05.2022 za zdaňovacie obdobia február až október 2018 – pozn. správneho súdu). Vzhľadom
na kapacitné obmedzenia elektronického formulára portálu Slovensko.sk, doručil správcovi dane tieto
doklady formou USB kľúča prostredníctvom Slovenskej pošty. 18 3Sf/19/2024 58. Z uvedených dôvodov
dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti správnych žalôb a preto ich podľa § 190 SSP zamietol.
59. K návrhu žalobcu na preskúmanie zákonnosti Protokolu zo dňa 28.03.2023 ako opatrenia orgánu

verejnej správy podľa § 27 ods. 1 SSP správny súd uvádza, že neboli splnené zákonné podmienky na
postup podľa § 27 ods. 1 SSP. Správny súd môže v rámci konania o správnej žalobe preskúmať aj
opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré predchádzali napadnutému rozhodnutiu, avšak len za splnenia
podmienok podľa § 27 SSP, v zmysle ktorého „správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy na návrh žalobcu posúdi aj zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej

správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané opatrenie záväzné
a ak skôr vydané opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods.
2 SSP“. Z uvedeného vyplýva, že na spôsobilosť opatrenia orgánu verejnej správy byť predmetom
súdneho prieskumu správnym súdom musia byť súčasne splnené štyri podmienky, a to a) návrhžalobcu, b) preskúmavané rozhodnutie musí vychádzať z predmetného skôr vydaného opatrenia
orgánu verejnej správy, c) predmetné skôr vydané opatrenie orgánu verejnej správy musí byť pre
preskúmavané rozhodnutie záväzné a d) nie je možné ho samostatne preskúmať správnym súdom.

Protokol z daňovej kontroly však nie je možné samostatne preskúmať správnym súdom, keďže je len
podkladom pre rozhodnutie správcu dane a nemá povahu opatrenia, ktoré sa priamo dotýka práv,
právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. 60. Prvostupňové rozhodnutia správcu dane
(za jednotlivé zdaňovacie obdobia február až október 2018) vychádzajú z Protokolu, avšak nie výlučne,
keďže pre správcu dane predstavuje protokol z daňovej kontroly len jeden z pokladov rozhodnutia.

Správca dane môže pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj iné dôkazy a podklady, predovšetkým dôkazy
vykonané vo vyrubovacom konaní. Rozhodne nie je splnená podmienka uvedená vyššie pod písm.
c), teda že Protokol zo dňa 28.03.2023 by bol pre prvostupňové rozhodnutia správcu dane záväzný.
Záväznosť protokolu z daňovej kontroly pre správcu dane a jeho rozhodovanie nevyplýva z ustanovení
Daňového poriadku a ani žiadneho iného všeobecne-záväzného právneho predpisu. Správca dane pri
rozhodovaní nezohľadňuje len protokol z daňovej kontroly, keďže podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku

môže ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
pričom ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné
listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Správca dane môže vykonať dokazovanie aj vo vyrubovacom konaní, pričom výsledky vykonaného
dokazovania môžu dopĺňať alebo modifikovať závery obsiahnuté v protokole z daňovej kontroly.
Nemožno preto konštatovať, že Protokol zo dňa 28.03.2023 je záväzný pre prvostupňové rozhodnutie
správcu dane. Keďže všetky podmienky podľa § 27 ods. 1 SSP musia byť na to, aby správny súd
mohol preskúmať zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, splnené súčasne, pričom

nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok nemožnosť takéhoto prieskumu, správny súd návrh
žalobcu na zrušenie Protokolu zo dňa 28.03.2023 odmietol ako neprípustný podľa § 98 ods. 1 písm. g)
SSP. 19 3Sf/19/2024 61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario,
podľa ktorého žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní nemal úspech.
Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému podľa § 168

SSP. Správny súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalobca
sa podanou správnou žalobou domáhal i súdneho prieskumu Protokolu č. 100897231/2023 zo dňa
28.03.2023, pričom žalobu správny súd v tejto časti odmietol. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
správny súd teda zohľadnil i ustanovenie § 170 SSP. 62. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho
súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods.
1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contrario), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods.

2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici
(§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§
443 ods. 1 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných
náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté

rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v
konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo

opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a)
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o
správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), 20 3Sf/19/2024 c) je žalovaným Centrum právnej pomoci