Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/150/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317217725
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2317217725.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXX, zastúpený: Mgr. Peter Magdálik, advokát, so sídlom Vajanského 1520, Galanta, proti
žalovaným: 1. E. F. D., G. H., narodená X.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, I., 2. D. J., narodený
XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, L., obaja zastúpení: JUDr. Martin Hudák, advokát, so sídlom
Družstevná 31A, Sereď, 3. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO 00 585 441,
so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpený: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku
6, Bratislava, o pozostalostnú úrazovú rentu, o odvolaní žalovaného v 3. rade proti rozsudku Okresného

súdu Galanta č. k. 30C/56/2017-765 zo dňa 15. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov tohto odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 30C/56/2017-500 zo dňa 27. apríla 2023 výrokom I. žalovaným
v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 35.000,- eur do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť

ostatných žalovaných, výrokom II. žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a
nerozdielne žalobcovi pozostalostnú úrazovú rentu v sume 70,- eur mesačne, a to za obdobie od
X.X.XXXX do 31.8.2022, t.j. sumu 5.853,36 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom III.
žalobu vo zvyšnej časti náhrady nemajetkovej ujmy a nároku na pozostalostnú úrazovú rentu zamietol,
výrokom IV. rozhodol, že žalobca má voči žalovaným v 1., 2., a 3. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom č. k. 26Co/6/2024-641 zo dňa 17. apríla 2024
v dôsledku podania odvolania oboma stranami rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 30C/56/2017-500 zo
dňa 27. apríla 2023 vo výroku I., vo výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti náhrady nemajetkovej
ujmy a vo výroku IV. o náhrade trov konania v časti o nemajetkovú ujmu potvrdil (výrok II.), vo výroku II.,
vo výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti nároku na pozostalostnú úrazovú rentu, vo výroku IV.
onáhradetrovkonaniavčastiopozostalostnúúrazovúrentuzrušilavecsúduprvejinštancievzrušenom
rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok III.) a žalobcovi priznal voči žalovaným v 1.,

2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nemajetkovú ujmu v plnom rozsahu (výrok IV.),
žalobcovi a žalovanému v 3. rade nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania o nemajetkovú
ujmu (výrok V.).3. Súd prvej inštancie po čiastočnom zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
odvolacím súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 30C/56/2017-765 zo dňa 15. mája 2025 (ďalej
aj „napadnutý rozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaným v 1., 2., 3.

rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi pozostalostnú úrazovú rentu v sume 100,- eur mesačne, a to za
obdobie od X.X.XXXX do 31.8.2022, t.j. sumu 8.373,36 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatným žalovaným plniť v rozsahu tohto plnenia,
výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania v
časti o pozostalostnú úrazovú rentu v rozsahu 100%.

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 448 Občianskeho
zákonníka,§92ods.1,2,§93ods.1,2zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskorších
predpisov, § 62 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca je syn zosnulého, ktorý zomrel pri

dopravnej nehode dňa X.X.XXXX. V čase smrti bol žalobca maloletý a jediným vyživujúcim rodičom bol
práve zosnulý otec žalobcu. V čase smrti otca žalobcu, tento nedovŕšil dôchodkový vek, žalobca bol ku
dňu smrti nebohého nezaopatreným dieťaťom a vyživovaciu povinnosť voči nemu vykonával výlučne
nebohý, ktorá vyživovacia povinnosť (by) trvala do 31.8.2022, kedy žalobca ukončil sústavnú prípravu
na budúce povolanie. Nebohý bol zamestnaný v spol. GAZU s.r.o (ktorá zanikla z dôvodu zlúčenia ku

dňu 12.5.2016 a jej právnym nástupcom je spol. DANO s.r.o.) a ako zamestnanec GAZU s.r.o. vykonával
prácu v spoločnosti WIEGEL Sereď žiarové zinkovanie s.r.o.. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie
č. XXXXXXXXXX X zo dňa 7.5.2016 bol žalobcovi priznaný sirotský dôchodok od X.X.XXXX v sume
142,40 eur mesačne, ktorý sa valorizáciou zvýšil od 1.1.2016 na sumu 143 eur mesačne, od 1.1.2017
na sumu 145,60 eur mesačne, od 1.1.2018 na sumu 148,20 eur mesačne, od 1.1.2019 na sumu 152,10

eur mesačne, od 1.1.2020 na sumu 156,60 eur mesačne, od 1.1.2021 na sumu 160,70 eur mesačne,
od 1.1.2022 na sumu 162,80 eur mesačne s tým, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 16.6.2022 bola dňom 8.9.2022 zastavená výplata sirotského dôchodku. Žalobca
mal nasledovné mesačné výdavky v domácnosti: 34 eur na elektrinu, 4,33 eur na vodu, 4,75 eur na
stočné, 52 eur na plyn, spolu 95,08 eur mesačne, v súvislosti so školskou dochádzkou mal náklady cca

60,48 eur mesačne (internát, strava v škole), bežné výdavky na stravu, ošatenie, obuv, kozmetiku a
iné predstavovali sumu cca 348 eur mesačne, mimoriadnymi výdavkami boli napr. autoškola 800 eur,
elektronika 614 eur. Nebohý otec žalobcu bol zamestnaný vo výrobnej sfére, pracoval cez agentúru, aj
ako riadny zamestnanec, čiže v jeho možnostiach bolo dosahovať príjem na úrovni priemernej mzdy,
ktorá bola v roku 2015 v sume 883 eur.

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, pri rozhodovaní o výške renty vychádzal z ustanovenia
§ 448 Občianskeho zákonníka a aplikoval ustanovenia Zákona o rodine (§ 62 ods. 1 a § 75 ods. 1),
v zmysle ktorých sú rodičia povinní zabezpečovať výživu detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov a odôvodnených potrieb oprávneného z výživného. V prejednávanej veci žalobca

v súvislosti s príjmom zosnulého poukazoval na údaje zo Sociálnej poisťovne, podľa ktorých dosahoval
vymeriavací základ vo výške 9.888 eur ročne, čo predstavuje hrubý mesačný príjem 824 eur (a čistý
príjem na úrovni približne 500 eur). Žalobca zároveň preukázal, že v rozhodnom období mal bežné
mesačné výdavky súvisiace s výživou a životnými potrebami v sume cca 490 eur mesačne, vrátane
nákladov na bývanie, stravu, ošatenie, hygienu a školskú dochádzku. Mimoriadnymi výdavkami boli

autoškola 800 eur, elektronika 614 eur. Vzhľadom na to, že zosnulý bol jediným vyživujúcim rodičom,
dôvodným by bolo pri uvádzaných výdavkoch žalobcu výživné vo výške polovice príjmu nebohého
otca, t. j. v sume 250 eur. Žalobcovi bol priznaný sirotský dôchodok, ktorého výška v jednotlivých
rokoch predstavovala sumy od 142,40 eur (od X.X.XXXX) do 162,80 eur (od 1.1.2022). Dôvodne
stanovené výživné (250,- eur) prevyšovalo sumu sirotského dôchodku s tým, že žalobca požadoval za

celérozhodnéobdobiejednotnúsumu100eurmesačne,pričompoukazovalinamimoriadnevýdavkyza
autoškolu a elektroniku v rozhodnom období. Takúto požiadavku považoval súd prvej inštancie potom za
primeranú a spravodlivú, a preto žalobe vyhovel. Žalobca trvanie nároku ohraničil obdobím od X.X.XXXX
do 31.8.2022 a celkovú sumu pozostalostnej úrazovej renty za dané obdobie vyčíslil sumou 8.376,36
eur, ktorý výpočet žalovaní nespochybnili, a preto ho súd prvej inštancie akceptoval.

7. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovaným v 1., 2., 3. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, nakoľko bol ohľadom nároku na pozostalostnú úrazovú rentu úspešný.8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 3. rade z dôvodov podľa ustanovenia §
365ods.1písm.f),h)Civilnéhosporovéhoporiadku.Vodvolaníuviedol,žesúdprvejinštanciesaneriadil
právnym názorom odvolacieho súdu, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu na pozostalostnú úrazovú

rentu má vychádzať z kritérií stanovených Zákonom o rodine. Pokiaľ ide o príjem nebohého otca žalobcu
súdprvejinštancievychádzalzovšeobecnéhovymeriavaciehozákladu9.888euruvedenéhovosobnom
liste dôchodkového poistenia, ktorý údaj je podľa názoru žalovaného v 3. rade nepoužiteľný pre tieto
účely. Pokiaľ chcel súd prvej inštancie vychádzať z osobného listu dôchodkového poistenia, relevantným
údajom by bol osobný vymeriavací základ za rok 2014, teda suma 1441,17 eur. V tomto prípade je to

skutočný príjem nebohého otca žalobcu, ktorý vychádza na 120,10 eur mesačne. Podľa tohto údaja,
keďže príjem nedosahoval ani životné minimum, by bol nebohý otec žalobcu povinný prispievať na jeho
výživu v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine. V roku 2015 bolo určené životné minimum na
jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa sumou 90,42 eur, teda povinnosť výživného bola v sume 27,13 eur.
Vzhľadom k tomu, že suma sirotského dôchodku priznaná žalobcovi niekoľko násobne prevyšuje takto
určené výživné, nárok na pozostalostnú úrazovú rentu žalobcovi nevznikol. Žalovaný v 3. rade navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.

9. K odvolaniu žalovaného v 3. rade sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že vykonaným
dokazovaním bolo riadne preukázané, že mu vznikol nárok na pozostalostnú úrazovú rentu v ním
uplatnenej výške. V tomto konaní žalobca riadne predložil relevantné doklady ohľadom jeho príjmov

(výška sirotského dôchodku), jeho výdavkov (na domácnosť, na školu, bežné výdavky), bola preukázaná
aj výška príjmu (ako aj potenciálneho príjmu) jeho nebohého otca pred smrťou dňa X.X.XXXX, a
to dokladmi Sociálnej poisťovne k príjmom a vymeriavaciemu základu povinného (otca maloletého).
Nebohý M. B. bol otcom žalobcu, mal voči žalobcovi vyživovaciu povinnosť, táto (by) trvala do 31.8.2022
(žalobca ukončil sústavnú prípravu na budúce povolanie), teda boli splnené všetky zákonné podmienky

na priznanie tohto nároku žalobcovi, pričom zohľadnením možností, schopností a majetkových pomerov
povinného na jednej strane a oprávnených potrieb oprávneného (žalobcu) na strane druhej, je
adekvátna a zákonná suma výživného a pozostalostnej úrazovej renty v sume 100 eur mesačne. Suma
pozostalostnej úrazovej renty uplatnená žalobcom je sumou primeranou a zákonnou, ako to vyplynulo
aj z vykonaného dokazovania, čo súd prvej inštancie správne zohľadnil v napadnutom rozsudku. Súd

prvej inštancie v konaní riadne postupoval v súlade so Zákonom o rodine, v danom smere aj riadne
zohľadnil možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného vo vzťahu k určovaniu výživného ako
jednéhozurčujúcichfaktorovprerozhodovanieopozostalostnejúrazovejrentevprospechoprávneného
(žalobcu). Žalobca odvolanie žalovaného v 3. rade považuje za účelové a nedôvodné. Žalobca navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.

2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 3. rade nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11. Žalovaný v 3. rade podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného
sporového poriadku.

12. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovaťlen zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

14. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na pozostalostnú úrazovú rentu vo výške 100 eur
mesačne od X.X.XXXX do 31.8.2022, t. j. celkom v sume 8.373,36 eur. Súd prvej inštancie vychádzajúc
z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že v súdenom spore bol opodstatnený uplatnený nárok

žalobcu na pozostalostnú úrazovú rentu, nakoľko obeť dopravnej nehody mala vyživovaciu povinnosť
k žalobcovi. Žalovaný v 3. rade nesúhlasil s vyhovujúcim rozsudkom súdu prvej inštancie, namietal, že
nárok na pozostalostnú úrazovú rentu žalobcovi nevznikol, keďže suma sirotského dôchodku priznaná
žalobcovi niekoľko násobne prevyšovala súdom prvej inštancie určené výživné. Vzhľadom na rozsah
a dôvody odvolania žalovaného v 3. rade je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne
právne posúdil.

15. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,

že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť

v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací
súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci samej,

keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku vo veci samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanému v 3. rade. Na
zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

17. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.

18. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri

hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tietoskutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

19. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku

hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudkuupravenéhovustanovení§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,pričomsúdmápovinnosť
dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke
preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie
dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj
presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v 3. rade v odvolaní nemajú za následok úvahu

odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu
prvej inštancie.

20. S poukazom na dôvody súdu prvej inštancie pre vyhovenie žalobe o pozostalostnú úrazovú rentu
a na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného v 3. rade, spornou a odvolaním nastolenou otázkou

bolo, či žalobcovi vôbec vznikol nárok na pozostalostnú úrazovú rentu v dôsledku smrti jeho otca.
Žalovaný v 3. rade vyjadril nesúhlas s priznaním tohto nároku žalobcovi dôvodiac, že skutočný príjem
zosnulého otca žalobcu bol 120,10 eur mesačne (vychádzajúc z vymeriavacieho základu zosnulého
otca žalobcu za rok 2014 v sume 1.441,17 eur), povinnosť výživného tak bola v zmysle ustanovenia §
62 ods. 3 Zákona o rodine v sume 27,13 eur mesačne, a keďže suma sirotského dôchodku priznaná

žalobcovi niekoľko násobne prevyšuje takto určené výživné, nárok na pozostalostnú úrazovú rentu
žalobcovi vôbec nevznikol.

21. Pre vznik nároku podľa ustanovenia § 448 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci stav, ktorý
v pomeroch žalobcu existoval v čase smrti jeho otca, nie je pritom rozhodujúce, či táto vyživovacia

povinnosť bola určená rozhodnutím súdu. V prípade, ak vyživovacia povinnosť nebola určená
rozhodnutím súdu, konajúci súd si podmienky existencie, trvania a výšky vyživovacej povinnosti posúdi
sám ako otázku predbežnú, pretože podmienkou nároku podľa ustanovenia § 448 Občianskeho
zákonníka je existencia vyživovacej povinnosti, ktorá závisí od naplnenia podmienok Zákona o rodine.
Ustanovenia predpisu o sociálnom poistení, na ktorý Občiansky zákonník odkazuje pri posúdení nároku

a určenia sumy pozostalostnej úrazovej renty (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení), sú v danom
prípade použiteľné len z hľadiska technického výpočtu mesačnej sumy pozostalostnej úrazovej renty,
ktorá sa určí vo výške výživného, ktoré by bol poškodený (zosnulý otec žalobcu) povinný platiť ku dňu
svojej smrti.

22. Súd prvej inštancie posudzujúc nárok žalobcu na pozostalostnú úrazovú rentu postupoval pri určení
vyživovacej povinnosti v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine z potencionálneho príjmu
zosnulého otca žalobcu vychádzajúc z údajov Sociálnej poisťovne o vymeriavacom základe na určenie
poistného v sume 9.888 eur, čo predstavuje hrubý mesačný príjem 824 eur (čistý mesačný príjem
približne 500 eur). Z tohto potencionálneho príjmu potom súd prvej inštancie určil výživné v sume 250

eur mesačne, od ktorej sumy 250 eur odrátal priznaný sirotský dôchodok žalobcovi a dospel záveru,
že žalobcom požadovaná pozostalostná úrazová renta vo výške 100 eur mesačne je opodstatnená.
Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že pri určovaní vyživovacej povinnosti zosnulého otca
žalobcu bolo potrebné prihliadnuť nielen na skutočný príjem, ale aj na možnosti a schopnosti povinného.
Správne súd prvej inštancie postupoval, keď pri určovaní vyživovacej povinnosti nevychádzal len

z faktického príjmu nebohého otca žalobcu, ale dôsledne sa zaoberal aj jeho potencionálnymi príjmami
(ods. 21. napadnutého rozsudku). Odvolací súd sa stotožňuje s určením vyživovacej povinnosti súdom
prvej inštancie a vo vzťahu k posudzovaniu potencionality príjmov povinného v preskúmavanom prípade
odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby ho opakovať. Odvolacie
námietky žalovaného v 3. rade, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pri určení vyživovacej

povinnosti nevychádzal výhradne zo skutočného príjmu zosnulého otca žalobcu, sú neopodstatnené.

23. Nenáležitá je ďalšia odvolacia námietka žalovaného v 3. rade, že súd prvej inštancie sa neriadil
právnym názorom odvolacieho súdu v ostatnom zrušujúcom uznesení, nakoľko sa súd prvej inštanciepri určení vyživovacej povinnosti v preskúmavanom prípade dôsledne zhodnotil individuálne okolnosti
prípadu a zaoberal sa jednotlivými kritériami na určenie výšky výživného podľa ustanovení § 62 ods. 1,
2, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V nadväznosti na správne určenie vyživovacej povinnosti súd prvej

inštancie potom v súlade s ustanovením § 93 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení uskutočnil
výpočet pozostalostnej úrazovej renty, do ktorého náležite zahrnul aj sirotský dôchodok poberaný
žalobcomvrozhodnomobdobí(ods.22.napadnutéhorozsudku).Výsledkydôkaznejverifikácievšetkých
právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú
z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 448

Občianskeho zákonníka, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť
pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
že požiadavka na zaplatenie pozostalostnej úrazovej renty vo výške 100 eur mesačne v rozhodnom
období je opodstatnená. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vyslovených právnych záverov
pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou
pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Závery súdu prvej inštancie

týkajúce sa priznania nároku na pozostalostnú úrazovú rentu obsiahnuté v napadnutom rozsudku
treba považovať za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania
a odvolaciemu súdu ostáva len konštatovať správnosť dôvodov použitých na podporu takýchto záverov
a s týmito sa v rozhodujúcej časti stotožniť. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil
žiadne právne vady napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vec správne

právne posúdil.

24. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovaného v 3. rade s napadnutým rozsudkom odvolací súd
poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.
II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS

162/05, I. ÚS 140/2017). Žalovaný v 3. rade v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov, než
súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa uplatneného nároku
žalobcu. Odvolacie námietky žalovaného v 3. rade ohľadne nesprávnych skutkových zistení a právnych
záverov konštatovaných súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

25. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným v 3.
rade nie sú naplnené.

26. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného v 3. rade odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

27. Vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalovaný v 3.
rade v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej za vecne správny a žalovaný v 3. rade žiadnym
relevantným spôsobom správnosť rozhodnutia o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie
vychádzajúcich z tzv. zásady úspechu nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne

zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolanie dôvodné.28.Zuvedenéhovyplýva,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,ktorýmsúdprvejinštanciežalobe
o pozostalostnú úrazovú rentu vyhovel, je vecne správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

29. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov tohto odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie

osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).