Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122466519
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122466519.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej

a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, C. X, XXX XX D. D., právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Patajová
Pataj s.r.o., J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519 proti žalovanému: C. E., nar.
XX.XX.XXXX, F. XXXX/X, XXX XX D. D., o stanovenie povinnosti umožniť vstup na susedný pozemok,
o odvolaní žalovaného (a pôvodne žalovanej 2/) proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
9C/82/2022-274 zo dňa 09.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacie konanie v časti predmetu konania týkajúceho sa pozemku parcela G. H. XXXX/XX o výmere

7 m2 zast. plocha a nádvorie, predtým pozemok I. H. X-XXX o výmere 7 m2, druh pozemku záhrada
zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor katastrálny pre kat. úz.
J. z a s t a v u j e.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/82/2022-274 zo dňa 09.10.2024 v napadnutom
I. výroku m e n í tak, že žalovaný je povinný umožniť žalobcovi vstup na pozemky G. XXXX/XX
o výmere 9 m2 zast. plocha a nádvorie, predtým I. X - XXX o výmere 9 m2 záhrada zapísaný na LV

č. XXXX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor katastrálny pre kat. úz. J., G. XXXX/XX
o výmere 12 m2 zast. plocha a nádvorie, predtým I. X-XXX o výmere 12 m2 záhrada zapísaný na LV
č. XXXX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor katastrálny pre kat. úz. J., G. XXXX/XX
o výmere 9 m2 zast. plocha a nádvorie zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Banská
Bystrica, odbor katastrálny pre kat. úz. J., za účelom údržby a obhospodarovania pozemku a brania
plodovaúžitkovzpozemkovparcelaI.XXXovýmere224m2druhpozemkuzáhrada,pozemokzapísaný
na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor katastrálny pre kat. úz. J. dvakrát
týždenne v mesiacoch marec až október kalendárneho roka.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým
rozhodne o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo
„okresný súd“) rozhodol nasledovne:
„Žalovaný v 1/ rade je p o v i n n ý umožniť žalobcovi vstup na pozemky č. H. I. X-XXX o výmere 9 m2,

záhrada, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor katastrálny,
pre kat. úz. J.; H. I. X-XXX o výmere 12 m2, záhrada, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Banská Bystrica, odbor katastrálny, pre kat. úz. J.; H. G. XXXX/XX o výmere 9 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odborkatastrálny, pre kat. úz. J., za účelom údržby a obhospodarovania pozemku a brania plodov a úžitkov
z pozemkov parc. č. H. I. XXX o výmere 224 m2 druh pozemku záhrada, pozemok zapísaný na LV č.
XXXX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor katastrálny, pre kat. úz. J., 2-krát týždenne

v mesiacoch marec až október kalendárneho roka.

Žalovaná v 2/ rade je p o v i n n á umožniť žalobcovi vstup na pozemky č. H. I. X-XXX o výmere 7 m2,
druh pozemku záhrada, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor
katastrálny, pre kat. úz. J. za účelom údržby a obhospodarovania pozemku a brania plodov a úžitkov

z pozemkov parc. č. H. I. XXX o výmere 224 m2 druh pozemku záhrada, pozemok zapísaný na LV č.
XXXX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor katastrálny, pre kat. úz. J., 2-krát týždenne
v mesiacoch marec až október kalendárneho roka.

Žalobca m á voči žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, ktoré sú povinní zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne

o ich výške.“.

1.1. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tamojšiemu
súdudňa22.11.2022domáhaluloženiapovinnostižalovanémuumožniťmuvstupnajehopozemokparc.
H. č. XXX o výmere 224 m2, záhradu, cez pozemok žalovaného č. H. X-XXX o výmere 9 m2, č. H. X-XXX

o výmere 12 m2, vedených na LV č. XXXX, č. H. X-XXX o výmere 7 m2, vedeného na LV č. XXXX, č. H.
XXXX/XX o výmere 9 m2, zapísaného na LV č. XXXX, pre kat. úz. J. a to v mesiacoch marec až október
toho ktorého kalendárneho roka 2-krát týždenne za účelom údržby a obhospodarovania pozemku a
brania plodov a úžitkov z pozemku z dôvodu, že iný prístup na svoj pozemok nemá. Žalobu odôvodnil
znenímustanovení§123,§124a§127ods.1a3Občianskehozákonníka.Napodanietakejtožalobyho

odkázalo Mesto Banská Bystrica ako stavebný úrad v konaní o povolení stavby žalovaného - oplotenia,
okrem iného, aj predmetného pozemku, cez ktorý sa domáhal vstupu na svoj pozemok (rozhodnutie
Mesta Banská Bystrica zo dňa 12.09.2022 K. L. XXXXXX/XXXX/XXXX/M. str. 43 spisu). V ostatnom
obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie ďalej uviedol jednotlivé vyjadrenia a prednesy sporových strán,
vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce a taktiež doplnil, že žalobca požiadal o rozšírenie

žaloby o žalovanú 2/ a zmenu žaloby v tejto súvislosti, podaním došlým súdu dňa 08.03.2024 z dôvodu,
že v priebehu konania žalovaný previedol parcelu I. X - XXX o výmere 7 m2 pôvodne vedenú na LV č.
XXXX na N. O.. V súčasnej dobe je tento pozemok zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. J..
1.2. Súd konštatoval, že žalobca bol na podanie žaloby odkázaný v stavebnom konaní, ktoré inicioval
žalovaný, keď si chcel oplotiť svoje pozemky. Bolo preukázané, že predmetný pozemok reálne a

historicky slúžil ako úzky prechod pre každého, kto ho potreboval, t.j. pre vlastníkov susedných
pozemkov. Toto akceptovala aj právna predchodkyňa žalovaného, jeho stará mama. Takýto prechod bol
nevyhnutný.
1.3. Súd vo veci aplikoval ust. § 123, § 124 a § 127 Občianskeho zákonníka.
1.4. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právni predchodcovia strán

vlastnilirodinnédomyvokolítzv.spoločnéhodvora,terajšejparcely G.H.XXXX/XX,pričomanižalovaný
1/ nespochybnil, že z tohto spoločného dvora chodili vlastníci susedných záhrad a pozemkov smerom
až do B. za účelom ich obhospodarovania. Žalovaný 1/ len tvrdil, že skôr ako v roku 1970 takýto
prístup nemohol byť, nakoľko na začiatku tohto chodníka na parc. č. XXX/X O. XXX/X boli postavené
hospodárske stavby. Poukázal pritom na pozemnoknižnú vložku č. XXX. Parcela XXX/X mala podľa PKV

č. XXX výmeru 43 m2. Parcela XXXX/X z nej vytvorená takúto výmeru nemá, a nie je ani predmetom
sporu. Práve na jej konci však bola predchodkyňou žalovaného osadená bránička, čo svedčí o existencii
prechodu. Súd mal svedeckými výpoveďami preukázané, že týmto chodníkom sa chodievalo už dávno
pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalovaným ešte za čias starých rodičov strán, ako aj svedkov,
a to na základe ich vzájomnej ústnej dohody. Svedkyňa K. potvrdila takýto stav už v roku 1951, keď

mala tri roky. O tom, že sa jednalo o cestu/chodník, svedčí umiestnenie a tvar tohto pozemku na kópii
pozemkovej mapy. Jedná sa o pozemok predstavujúci úzky prechod medzi pozemkami spájajúci ich
spoločným dvorom. Taktiež z rozhodnutí v stavebnom konaní bolo zistené, že stavebný úrad - Mesto
Banská Bystrica rozhodnutím z 08.11.2021 povolil stavbu oplotenia pozemkov žalovaného 1/ s tým, že
mu zároveň uložil zabezpečiť trvalý prechod cez všetky parcely v jeho vlastníctve, ktoré majú v evidencii

katastra vedené funkčné využitie spoločný dvor a za účelom zabezpečenia trvalého prechodu pre
peších tým, že mu nariadil v oplotení zriadiť neuzamykateľné bráničky. Okresný úrad v Banskej Bystrici
rozhodnutím zo dňa 24.03.2022 zrušil prvostupňové rozhodnutie na základe odvolania stavebníka, a
vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Mesto Banská Bystrica ako prvostupňový orgán pozrušujúcom rozhodnutí dňa 12.09.2022 prerušil stavebné konanie do doby, kým nebude predložený
stavebnému úradu dôkaz o tom, že bol podaný súdu návrh na rozhodnutie o námietkach dotknutých
vlastníkov susedných pozemkov v lehote 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie v

priebehu konania urobil na Mesto Banská Bystrica ako orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie
vo veciach miestnych a účelových ciest dotaz, aby oznámilo, či predmetné pozemky predstavujú účelovú
komunikáciu v zmysle § 22 ods. 3 zákona č. 135/1961.
1.5. Mesto súdu oznámilo, že ako cestný správny orgán na základe miestnej obhliadky a poznatkov z
úradnej činnosti konštatuje, že na predmetných pozemkoch parc. G. XXXX/X (I. X - XXX, I. X - XXX O. I.

X -XXX) v kat. úz. J. sa nenachádza cestná komunikácia, ktorá by napĺňala znaky inžinierskej stavby v
zmysle ust. § 43 ods. 1 a ods. 3 písm. a) Stavebného zákona. Tieto pozemky vrátane parc. G. č. XXXX/
XX O. XXXX/XX tvoria historicky (zvyklostne) používaný koridor využívaný na účely prístupu k priľahlým
obhospodarovaným nehnuteľnostiam, okrem iného aj k pozemkom G. č. XXXX O. XXXX/X z verejnej
komunikácie miestnej cesty č. X.XXX po ďalších obdobným spôsobom užívaných koridoroch, resp. cez
dvory, čo cestný orgán považoval za reálne a dlhoročne overené riešenie v súlade s ust. § 127 ods.

3 OZ a mal za to, že vlastníci susediacich obhospodarovaných pozemkov majú právo na nevyhnutnú
dobu a v nevyhnutnej miere vstupovať na pozemky týchto koridorov. Keďže žalobca v žalobe tvrdil, že
prístup k jeho pozemku, rovnako i iných vlastníkov k ostatným okolitým pozemkom, bol zabezpečený
cez predmetný pozemok na základe dohody vtedajších vlastníkov, ktorí ho užívali dlhodobo a nerušene,
súd skúmal, či predmetné pozemky spĺňajú charakter účelovej komunikácie, za ktorú je možné označiť

komunikáciu, ktorá nemusí vzniknúť na základe rozhodnutia správneho orgánu, ale faktickým zriadením,
vybudovanímprisplnenízákonomvymedzenýchznakov,alebovprípadetzv. živelnéhoalebofaktického
vzniku splnením zákonných stanovených znakov, ako aj znakov dovodených judikatúrou. Zákonnými
znakmi verejnej prístupnej účelovej komunikácie sú zreteľná v teréne zjavná dopravná cesta určená k
použitiu vozidlami, chodcami alebo inými vozidlami; spájajúca jednotlivé nehnuteľnosti pre potreby ich

vlastníkov alebo spájajúca tieto nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo slúžiaca
k obhospodarovaniu poľnohospodárskych a lesných pozemkov. K tejto otázke súd prvej inštancie
poukázal na jestvujúcu judikatúru Najvyššieho súdu a Ústavného súdu Českej republiky.
1.6. Súd tak posudzoval otázku, či pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalovaných, predstavuje
verejnú účelovú komunikáciu, u ktorej žalobcovi svedčí právo užívania podľa cestného zákona ako

otázku predbežnú. Pokiaľ takáto komunikácia vznikla pre verejnoprávne potreby pre uspokojovanie
komunikačnejpotrebyverejnosti,prípadnekonkrétnehosúkromnoprávnehoužívateľa,ktorýmboliprávni
predchodcovia žalobcu, ako aj iných osôb, k takémuto režimu verejného užívania platia pravidlá
zákona o cestnej premávke a zákona o pozemných komunikáciách. Na vznik verejnej komunikácie
nie je potrebné samostatné rozhodnutie, ani nie je dôležité, či a ako je pozemok vedený v katastri

nehnuteľností. Túto predbežnú otázku potom súd v zmysle ust. § 194 CSP posúdil tak, že mal za
preukázané zriadenie účelovej komunikácie na predmetnom pozemku v dávnej minulosti, ako aj jej
existenciu v súčasnej dobe. V konaní mal svedeckými výpoveďami preukázané, že k vzniku účelovej
komunikácie na predmetnom pozemku došlo na základe dohody právnych predchodcov vlastníkov
predmetného pozemku s ostatnými vlastníkmi okolitých pozemkov, ktorí následne takémuto spôsobu

užívania nijakým spôsobom nebránili, keďže sa jednalo o spoločný konsenzus. Takýto stav pretrval
až do doby, kým predmetný pozemok nenadobudol žalovaný 1/, t.j. do roku 2020, a nezačal všetkým
užívateľom tohto prechodu k ich pozemkom v tomto brániť. V danom prípade bolo obhliadkou zistené, že
potom, čo žalovaný (1/) nadobudol vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, zabránil by v užívaní ostatným
vlastníkom okolitých nehnuteľností, a teda zanikla v súčasnej dobe aj poznateľnosť tejto komunikácii

v teréne. Zostala ako dôkaz o jej existencii len bránička, a aj tá bola v priebehu konania žalovaným
odstránená. Skutočnosť, že v súčasnej dobe, t.j. za obdobie takmer štyroch rokov, odkedy žalovaný
bráni prechodu ostatným vlastníkom pozemkov prechodu touto komunikáciou, a teda jej využitie už
nie je v teréne zreteľné, neznamená, že by prestala byť používaná dobrovoľne z dôvodu odpadnutia
komunikačnej potreby. Súd mal tak za to, že žalobca má právo užívať predmetný pozemok predstavujúci

účelovú komunikáciu obvyklým spôsobom, t.j. na prechod k jeho pozemku, keďže tento prechod od
nepamäti slúžil a aj slúži v súlade s ust. § 22 cestného zákona k spojeniu okolitých nehnuteľností s
pozemnými komunikáciami, čo potvrdil vo svojom stanovisku aj príslušný správny orgán – mesto. K
argumentácii o nedotknuteľnosti obydlia žalovaného súd uviedol, že obydlie znamená priestor určený
na bývanie, t.j. stavbu, ako aj primeraný priestor priľahlý k stavbe, t.j. pozemok pod a okolo stavby

umožňujúci jej riadne užívanie. Takýto pozemok predstavuje v prípade žalovaného parcela č. XXXX,
ktorú užíval až do roku 2020 spolu s domom, a ktorá je aj v súčasnej dobe ohraničená vysokým
zahusteným plotom z tují, odčleňujúcim práve túto parcelu od predmetnej účelovej komunikácie.
Prechod iných osôb touto komunikáciou v rozsahu požadovanom v žalobe teda nijakým spôsobomneohrozuje jeho súkromie. Ak aj medzičasom nadobudol žalovaný vlastnícke právo k ďalším pozemkom
vo vzdialenejšom okolí od svojho obydlia, toto samo osebe nemôže byť dôvodom pre bránenie výkonu
vlastníckeho práva iným osobám. Do nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto pozemku mal pri tom

vedomosť o tom, že tadiaľ prechádzajú i iné osoby. Záverom súd poukázal na to, že bez ohľadu na
to či, a v ktorom období žalobca neužíval predmetnú komunikáciu, nezanikol jej charakter ako verejnej
účelovej komunikácie, nakoľko túto komunikáciu užívali iní ako prístup k svojim pozemkom. Pokiaľ v
minulosti využíval žalobca aj prístup od hornej časti svojho pozemku, po výstavbe bytových domov
bolo preukázané, že takýto prístup už dnes nie je možný. Iné osoby, minimálne rodina C. a C. E. a

C. B. (žijúceho v susedstve žalovaného), ktorí sú spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/XX O. XXXX, tento
prechod užívali ako vlastníci parcely č. X/XXX a G. č. XXXX. To, že využívali výlučne tento prechod, a
nemajú inú možnosť prístupu k svojim pozemkom, vyplynulo z ich výpovedí a z obsahu ich námietok
v správnom konaní. Z vykonaného dokazovania tak súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, keďže
bolo preukázané, že žalovaný nechce umožniť žalobcovi prístup na jeho pozemok cez pozemok,
ktorý je v ich vlastníctve, ale predstavuje verejnú účelovú komunikáciu slúžiacu pre verejnosť. Rozsah

výkonu vlastníckeho práva, ktorého sa žalobca žalobou domáhal voči žalovaným, nezasahuje nad mieru
primeranú pomerom do výkonu ich vlastníckych práv a zodpovedá charakteru a účelu využitia jeho
pozemku. Nepredstavuje ani zásah do obydlia žalovaného z týchto dôvodov.
1.7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie v tom čase žalovaná 2/ a rozsudok súdu prvej
inštancie žiadala „zrušiť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu“.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie v tom čase žalovaný 1/ bez uvedenia dôvodov
v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Namietal, že súd prvej inštancie sa dôkladne neoboznámil so skutkovým

stavom a skutkovým stavom pozemkov v okolí pozemkov žalobcu, ako aj so všetkými potrebnými
skutočnosťami pre spravodlivé posúdenie veci. Namietol, že parcely I. X - XXX, I. X-XXX, I. X-XXX
O. G. XXXX/XX nie sú susediace s pozemkom žalobcu a s parcelou I. X - XXX. Súd prvej inštancie
sa dostatočne nevysporiadal s podmienkou nevyhnutnosti, a len súhlasil s požiadavkou žalobcu 2-
krát týždenne vstúpiť na označené parcely v mesiacoch marec až október. Údržba pozemku týždenne

osem mesiacov v roku nie je nevyhnutným obhospodarovaním a údržbou, ale pravidelným užívaním.
Prvostupňový súd neskúmal podmienku nevyhnutnosti obhospodarovania a údržby parcely G. XXX, ale
snažil sa vyhovieť návrhu žalobcu a podporiť tým predchádzajúce nezákonné rozhodnutia stavebného
úradu Mesta Banská Bystrica. Ak chce súd nariadiť vstup do obydlia žalovaného a jeho rodiny, musí
podľa názoru žalovaného jednoznačne určiť, čo je nevyhnutné obhospodarovanie, a čo je nevyhnutné

udržiavať na parcele G. XXX. Žalovaný uviedol, že žalobca nikdy nemal súhlas na vstup na pozemok
žalovaného a nikdy neprichádzal na svoj pozemok od ulice J. A. prechodom cez parcely žalovaného,
je to len jeho účelové klamstvo. Ako dôkaz priložil vyjadrenie právnej predchodkyne I. M., ktorá tiež
nedávala žalobcovi súhlas na prechod predmetnými parcelami, a ani nikomu inému. Žalobca užívacie
práva, t.j. obhospodarovania pravidelnú údržbu k pozemku parcela I. X/XX v súčasnosti vykonáva, ako

aj v minulosti, len zo strany svojho obydlia na C. P. X, a nie ako uvádza vo svojej žalobe od ulice J. A.
prístupom cez pozemky žalovaného. Toto tvrdenie potvrdila aj svedkyňa Q. vo výpovedi na súde prvej
inštancie. V doterajšom súdnom konaní svedčili svedkovia, ktorí v minulosti možno prešli týmto územím,
no súd vôbec neskúmal, kade presne prechádzali, keďže v socializme neboli parcely v predmetnom
území oplotené a boli voľne prístupné. Žalovaný odmietol, že by žalobca po roku 1990 niekedy mal voľný

prechod cez pozemky parc. I. X-XXX, X -XXX, X- XXX a G. XXXX/XX, ktoré nie sú a ani nikdy neboli
verejnouaanižiadnouúčelovoukomunikáciou,alesúzáhradouasúčasťouobydliažalovaného.Parcely,
cez ktoré chce žalobca tiež prechádzať, sú v spoluvlastníctve žalovaného - G. XXXX/XX, G. XXXX/X,
G. XXXX/XX, rovnako sú súkromným pozemkom a jediným bezbariérovým prístupom pešo k rodinným
domom J. A. XX, XX O. XX, ktorý vybudoval žalovaný a udržiava ho. Na parcelu XXXX/XX sa nedá

prísť autom, ako klamlivo uvádza žalobca. Žalobca k nim nemá žiadne práva a ani nikdy nemal. Takéto
práva k nim nemali ani právni predchodcovia žalobcu. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia
odvoláva na stanovisko úradníka stavebného úradu, ktoré žalovaný považuje za šikanu a pomstu
Mesta Banská Bystrica za to, že poukazoval na ich nezákonné konanie pri rekonštrukciách ciest a
výstavby nového verejného osvetlenia na cudzích pozemkoch bez stavebného povolenia a bez súhlasu

vlastníkov. V stanovisku mesta vyžiadaného prvostupňovým súdom sa uvádza, že na predmetných
plochách sa nenachádza žiadna účelová komunikácia - účelová cesta, ani chodník v zmysle zákonov
SR i Európskej únie. Podľa názoru žalovaného je úradník, ktorý v konaní oboznámené stanovisko vydal
nekompetentnýahistorickypoužívanýkoridorurčilsvojvoľneasám,nakoľkozpovahyastavupozemkovnie je preukázané, že by nimi niekto prechádzal, nie je preto preukázateľne dokázané, že tento priestor
je účelová komunikácia. Takisto nehnuteľnosti pri novom mapovaní THM predovšetkým parcela XXXX je
určenáakozastavanáplochaanádvoria,druhvyužitiaspoločnýdvor,pričomvšakpovykonanomROEP-

e sa vlastníctvo vrátilo pôvodným vlastníkom, avšak v katastri predmetné zostalo zapísané pre spôsob
využitia spoločný dvor, hoci sa to už viac ako 30 rokov takýmto spôsobom nevyužíva. Už pri vykonanej
obhliadke súdu v roku 2023 sa cez parcely nedalo prechádzať, nakoľko tieto parcely sú neprechodné, je
tam pôvodné oplotenie, živý plot. Takisto žalovaný poukázal na to, že žalobcovi bola navrhnutá v konaní
alternatíva na zriadenie odplatného vecného bremena prechodu na prístup na parcelu I. H. XXX od jeho

obydlia na C. ulici cez parcelu G. H. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovaného a následne cez parcelu
O. E., sesternice žalobcu, avšak prvostupňový súd túto možnosť prístupu žalobcu vôbec neberie do
úvahy a tvrdí, že sa jedná o cudzie pozemky, hoci si svoju záhradu žalobca a p. E. v roku 2013 sami takto
rozdelili. Žalovaný teda zotrval na tom, že i predmetné pozemky, cez ktoré súd určuje právo prechodu,
resp. vstupu, sú obydlím jeho a jeho rodiny. Uvedeným podľa názoru žalovaného dochádza k zásahu
do jeho ústavného práva. Spolu s odvolaním priložil vyhlásenie I. M., zápisnicu z miestneho šetrenia

vykonaného za účelom riešenia žiadosti na ochranu zdravia osôb a majetku obyvateľov ulice J. A. z
18.10.2018, snímky z ortofotomapy.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že v
odvolaní žalovaný neuviedol, v čom konkrétne vidí pochybenie súdu, ani neuviedol, ktorý dôkaz

zamietnutý prvostupňovým súdom, ktorý nebol vykonaný, bol potrebný na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Ani jeden nevykonaný dôkaz žalovaný nepomenoval. Argument žalovaného, že si súd
nezaobstaral výpovede vlastníkov pozemkov G. XXXX/XX, XXXX/X a G. XXXX/XX neobstojí, keď
predvolanie týchto svedkov nebolo stranami sporu ani navrhnuté. Súd na návrh žalobcu vykonal
výsluchy svedkov, vrátane písomného prehlásenia svedkyne J. a na základe týchto dôkazov mal

za preukázanú skutočnosť, že predmetné pozemky boli v minulosti dlhodobo využívané vlastníkmi
susediacich pozemkov ako prístupový chodník. Títo svedkovia preukázali, že príslušné pozemky nikdy
neboli obhospodarovanou záhradou, ale vždy slúžili ako spojnica pozemkov v katastrálnom území J.
v smere od verejnej cesty spoločného dvora k susedným pozemkom slúžiacim ako záhrady alebo
záhumienky. Podľa výpovede svedkov bola pri vstupe v dávnejšej minulosti osadená bránička, avšak

táto nikdy nebola zamknutá, a vstup na dané pozemky, aj prechod nimi bol voľne prístupný. Neskôr
bola bránička odstránená. V kontexte výpovedí žalobcu a šiestich ďalších svedkov vyznieva veľmi
rozporuplne vyjadrenie predložené žalovaným, ktoré mala podpísať p. I. M. ako bývalá vlastníčka.
Uvedená nebola ani na jednom pojednávaní. Žalovaný ju nikdy neoznačil za svedkyňu, len náhle priložil
k odvolaniu jej vyhlásenie o tom, že nikto nemal jej súhlas na prechod parcelami. Pani M. mohla

vypovedať zároveň s vyššie uvedenými svedkami a mohla byť tak konfrontovaná s výpoveďami svojich
susedov, s ktorými ona aj rodičia žili v J. desaťročia. Žalobca je tak presvedčený, že jej vyjadrenie
je účelové a v priamom rozpore so skutočnosťou. Žalovaný v celom podaní opakuje tie isté tvrdenia,
ktoré uvádzal aj pred súdom prvej inštancie. Zhodnými argumentami namieta vyhodnotenie pojmu
susediaci, susedný pozemok, z čoho odvodzuje neexistenciu naplnenia podmienok ustanovení § 127

Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že k predmetnému pozemku si žalobca
vie zabezpečiť prístup i inak, žalobca zdôraznil, že vstup na pozemky žalovaného za účelom prístupu
k záhrade žalobcu nepredstavuje zásah do obydlia žalovaného v zmysle článku 21 Ústavy SR, keď
označené pozemky neslúžia žalovanému na bývanie, ani nepredstavujú pozemky patriace k priestorom
slúžiacim na bývanie. Vstupom na pozemky žalovaného vo vymedzených prípadoch a v časovom rámci

výlučne za účelom obhospodarovania pozemku nedochádza k zásahu do práva na nedotknuteľnosť
obydlia žalovaného, a nie je obmedzením jeho základných práv a slobôd chránených ústavou. I z
obhliadky na mieste samom bolo zistené, že tieto pozemky sú od pozemku žalovaného, na ktorom
stojí rodinný dom žalovaného, zreteľne oddelené hustým plotom z tují, ktorý vytvára vizuálnu aj faktickú
bariéru od jeho rodinného domu a priľahlej záhrady. Nie je tiež pravdivé tvrdenie, že žalobca má možnosť

zabezpečiť si prístup na pozemok aj inak. Každé iné riešenie sa týka viacerých pozemkov, viacerých
spoluvlastníkov, prístupov cez vzdialenejší a omnoho dlhší úsek pozemku alebo nie v dobre prístupnom
teréne. V tejto časti, z dôvodu hospodárnosti žalobca odkázal na svoju predchádzajúcu argumentáciu.
Takisto žalobca nemá žiadnu dohodu o prechode s C. a C. E.. Tieto tvrdenia žalovaného sú ničím
nepodložené. Rovnako žalobca poukázal na to, ako žalovaný neprípustným a neúctivým spôsobom

spochybnil a napadol stanovisko Mesta Banská Bystrica, ktoré ako cestný správny orgán na základe
obhliadky a vlastnej úradnej činnosti konštatovalo, že predmetné pozemky tvoria historicky používaný
koridor využívaný na prístup k priľahlým nehnuteľnostiam. Súd tak na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že sa jedná o účelovú komunikáciu v zmysle ustanovení § 22 ods. 3 zákona č.135/1965 o pozemných komunikáciách. Podľa judikatúry slovenských a českých súdov, ak vlastník
pozemku súhlasí, čo aj konkludentne, so zriadením účelovej komunikácie, stáva sa táto komunikácia
verejne prístupnou a vzťahuje sa na ňu všeobecné užívanie pozemnej komunikácie. Pozemok sa stáva

pozemnou komunikáciou v prípade, ak bola užívaná v minulosti, napríklad povozom alebo chodcami
a slúži k prepojeniu jednotlivých nehnuteľností pre potrebu vlastníkov týchto nehnuteľností. Záverom
žalobca zdôraznil, že rozsudok súdu prvej inštancie je riadne odôvodnený. Súd sa riadne vysporiadal
so všetkými prostriedkami procesného útok i obrany, vykonal riadne dokazovanie a odôvodnenie
rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 220 CSP. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Dňa 17.01.2025 sa žalobca vyjadril k odvolaniu vtedy žalovanej 2/ a navrhol zmenu subjektu na
strane žalovaného v časti predmetu sporu v čase po vyhlásení rozsudku, v ktorom podaní uviedol, že
po vyhlásení rozhodnutia došlo k zmene vlastníctva pozemku, ktorý je predmetom výroku odvolaním
napadnutého rozhodnutia a žalovaná 2/ už v súčasnosti nie je stranou sporu, keď na základe

informatívneho výpisu z LV XXXX je vlastníkom parc. č. I. H. X XXX na základe kúpnej zmluvy, ktorú
uzavrela N. O. a C. E., opäť žalovaný. Žalobca preto navrhol, aby súd postupom podľa § 80 CSP v časti
predmetu konania pozemku parc. č. I. X/XXX, druh pozemku záhrada zapísaný na LV XXXX pripustil
zmenu subjektov na strane žalovaného tak, že v tejto časti predmetu sporu na miesto žalovanej 2/ vstúpi
do konania žalovaný 1/.

6. Podaním zo dňa 18.02.2025 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich
tvrdeniach a argumentácii v podanom odvolaní a uviedol, že v súčasnosti jeho obydlie už obsahuje
nové parcely, ktoré sú v inom právnom režime ako „E“ parcely spomínané v žalobe a ide o parcely G.
XXXX/XX, G. XXXX/XX O. G. XXXX/XX, ktoré nikdy pred žalovaným nikto nevlastnil a neboli žiadnou

účelovou komunikáciou. Pôvodné parcely zanikli a všetko, čo bolo s nimi právne spojené, aj tieto parcely
čoskoro zaniknú tiež, aby bolo zjavné, že sa jedná o obydlie žalovaného. Súd v rozsudku bez opory
v zákone a chybne dospel k záveru, že na pozemkoch, ktoré podľa žaloby majú slúžiť ako prístup
na obhospodarovanie k parcele I. X - XXX vznikla všeobecne užívaná účelová komunikácia. Ak by
sme aj pripustili, že nejaká komunikácia v minulosti v tomto území bola, určite bola by využívaná len

obmedzeným počtom užívateľov - vlastníkom záhumienkov a nie verejnosťou, ako to tvrdí súd. Táto
hypotetická komunikácia však už aj tak svojvoľne zanikla zánikom potreby prístupu k záhumienkom,
radovou zástavbou, ako aj výstavbou plota R. Q.. Tento stav bez akejkoľvek pozemnej komunikácie
už trvá niekoľko desaťročí. Nikto týmto územím neprechádzal za účelom obhospodarovania, či údržby
svojich pozemkov. Opäť žalovaný poukázal na vyhlásenie Mesta Banská Bystrica, ktoré konštatovalo,

že na pozemkoch G. XXXX/X (I. X - XXX, I. X - XXX, I. X - XXX pre kat. úz. J.) mesto neeviduje miestnu
komunikáciu. Cestný správny orgán na základe miestnej obhliadky a poznatkov z úradnej činnosti
konštatoval, že na predmetných pozemkoch sa nenachádza cestná komunikácia, ktorá by napĺňala
znaky inžinierskej stavby v zmysle ustanovení § 43 ods. 1 a 43 ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.
Vo zvyšku žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní.

7. Dňa 19.02.2025 bolo doručené súdu prvej inštancie podanie označené ako „Späťvzatie odvolania
žalovanej 2/“, v ktorom žalovaná 2/ uviedla, že berie späť odvolanie proti rozsudku okresného súdu v
predmetnej veci, ktoré podala dňa 23.12.2024, nakoľko už nie je vlastníčkou predmetného pozemku a
ani stranu sporu. Žiadala tiež o vrátenie súdneho poplatku.

8. Dňa 20.03.2025 bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorému súd prvej inštancie čiastočne vyhovel a uznesením č. k. 9C/82/2022-387 z
09.04.2025 rozhodol:
„Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zdržať sa nakladania s pozemkom parc. č. H. XXXX/XX o výmere 9 m2, druh

pozemku zastavaná plocha a nádvorie zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným
úradom Banská Bystrica, odbor katastrálny pre katastrálne územie J., s pozemkom parc. č. H. XXXX/XX
o výmere 12 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX
vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor katastrálny pre katastrálne územie J., s pozemkom
parc. č. H. XXXX/XX o výmere 7 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie zapísaným na liste

vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor katastrálny pre katastrálne
územie J. a s pozemkom parc. č. H. XXXX/XX o výmere 9 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odborkatastrálny pre katastrálne územie J., a to ich scudziť, zaťažiť právami tretích osôb, rozdeliť alebo zlúčiť
geometrickým plánom až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

V prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 50 % v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.“.

8.1. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že s prihliadnutím na predmet konania vo veci samej, ktorým
je uloženie povinnosti žalovanému 1/ umožniť vstup na pozemky, je dôvodné v záujme skončenia
predmetného konania na istý čas obmedziť právo žalovaného 1/ nakladať s nehnuteľnosťami za účelom
dočasného vyriešenia vzťahu medzi účastníkmi tak, aby mohla byť trvalo vyriešená otázka, ktorá
je predmetom tohto konania. Vydaním neodkladného opatrenia nedôjde k podstatnejšiemu zásahu,
prípadne ohrozeniu žalovaného 1/, avšak nevydaním neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť práve

k neprimeranému zásahu do práv žalobcu, pokiaľ by žalovaný 1/ opätovne nakladal s uvedenou
nehnuteľnosťou. Žalovaný 1/ môže nehnuteľnosť užívať, ale za účelom zabezpečenia ukončenia
konania bez zmien vlastníkov ju nesmie previesť na ďalšiu osobu, zaťažiť právami tretích osôb, rozdeliť
a zlúčiť geometrickým plánom. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa názoru súdu opodstatnené
s poukazom na skutočnosť, že žalovaný 1/ napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu časť dotknutých

pozemkov previedol na ďalšiu osobu, dotknuté pozemky zmenil geometrickým plánom z parciel E na
parcely registra C, a tiež sa zmenil ich druh zo záhrad na zastavané plochy a nádvorie. Zo zápisu na
LV č. XXXX O. XXXX mal súd osvedčené, že i v súčasnej dobe na pozemkoch, ktoré sú predmetom
súdneho sporu, prebiehajú nejaké zmeny (plomba vyznačená na základe N. - XXXX/XXXX). Všetky
zmeny v osobe vlastníka a tiež v označení parciel a ich druhu majú za následok nevykonateľnosť súdom

vydaného rozsudku a predlžovanie súdneho konania. Z návrhu žalobcu je podľa názoru súdu zrejmé,
že celkové okolnosti prípadu, správanie žalovaného 1/ a jeho predchádzajúce úkony osvedčujú, že k
neželanému úkonu môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné.

9. O odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol Krajský

súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením č. k. 14Co/64/2025-422 zo dňa 24.06.2025 tak, že
uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/82/2022-387 zo dňa 09.04.2025 v prvom výroku
potvrdil a v treťom výroku o trovách konania zmenil tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal právo
na náhradu prvoinštančného konania o neodkladnom opatrení.

10.Dňa14.10.2025KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,uznesenímč.k.14Co/90/2025-436
rozhodol tak, že pripustil, aby z konania v časti týkajúcej sa pozemku parc. registra I. K. X - XXX o
výmere 7 m2, druh pozemku záhrada, vystúpila pôvodne žalovaná 2/ N. O., bytom N., R. XXXX/X a na
jej miesto vstúpil do konania žalovaný 1/ C. E., s ktorým bude súd ďalej konať ako so žalovaným

11. Následne dňa 21.10.2025 odvolací súd sporovým stranám oznámil, že vo veci vykoná pojednávanie
a o veci rozhodne, a zároveň im umožnil učiniť dôkazné návrhy tak, aby bolo možné vo veci rozhodnúť
v súlade so súčasným stavom evidencie nehnuteľností v katastri nehnuteľností.

12. Na základe uvedeného sporové strany doručili odvolaciemu súdu návrhy na vykonanie dokazovania.

13. Dňa 10.11.2025 žalovaný doručil odvolaciemu súdu návrhy na vykonanie dokazovania a to
oboznámením s LV č. XXXX. Ďalej v podaní uviedol, že žalobca nemá žiadne práva k parcelám G.
XXXX/XX, G. XXXX/X O. XXXX/XX, a nie je mu zrejmé, akým právom chce na ne vstupovať (dôkaz LV č.
XXXX). Navrhol preto predvolať všetkých vlastníkov týchto pozemkov. Ako dôkaz č. 3 navrhol oboznámiť

fotodokumentáciu o nepriechodnosti jeho obydlia cez predmetné parcely. Na predmetných parcelách G.
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX O. XXXX/XX sa nenachádza žiadna verejná komunikácia. O uvedenom
svedčí stanovisko mesta z 15.04.2025 (dôkaz č. 4) a k uvedenému navrhol predvolať primátora R. D.
D. C. S.. Taktiež uviedol, že vyjadrenie I. M. je dôkazom o tom, že žalobca neobhospodaroval a ani
v súčasnosti neobhospodaruje záhradu na parc. I. XXX s prístupom od ulice J. A.. Žalobca navrhol

predvolať I. M. a opätovne vykonať obhliadku na mieste samom.

14. Žalobca navrhol na odvolacom pojednávaní oboznámiť LV č. XXXX a LV č. XXXX, keďže zápisom
geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX došlo k zmene parciel uvádzaných vo výrokovej častirozsudku na parcely vedené v KN ako parcely G. XXXX/XX, XXXX/XX O. XXXX/XX zhodnej výmery
a veľkosti. Týmto úkonom taktiež došlo k zmene druhu pozemku, kde pôvodné parcely registra E boli
evidované ako záhrady, súčasné parcely registra C sú evidované ako zastavané plochy a nádvoria.

15. Dňa 16.12.2025 odvolací súd vykonal pojednávanie vo veci, na ktorom vykonal dokazovanie
oboznámením obsahu LV č. XXXX O. XXXX, a umožnil sporovým stranám vo veci učiniť svoje prednesy.

16. V dôsledku podaného odvolania žalobcu, Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a § 380 CSP a po vykonanom pojednávaní a doplnení dokazovania podľa § 385
ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním žalobcu, podľa ust. § 388 CSP zmenil,
nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. V súdenej veci sa žalobca žalobou, na podanie ktorej ho odkázalo Mesto Banská Bystrica, domáhal
uloženia povinnosti pôvodne žalovaným 1/ a 2/ umožniť mu vstup na susedný pozemok za účelom
prechodu na parcelu I. - H. XXX, a to za účelom obhospodarovania tejto parcely, brania plodov a úžitkov

z nej. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné, pomerne rozsiahle
dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, keď okrem výpovedí sporových strán,
svedeckých výpovedí a oboznamovaním s obsahom listinných dôkazov, vykonal i obhliadku na mieste
samom a oboznámil sa s aktuálnym stavom na mieste samom na pozemkoch, cez ktoré žiadal žalobca
prechádzaťaktorésúvovlastníctvežalovaného.Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštancievykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o veci, v rozsahu náležitom pre riadne zistenie
skutkového stavu, a nebolo preto v odvolacom konaní potrebné dopĺňať dokazovanie pre zodpovedanie
otázky dôvodnosti žaloby. Vykonanie pojednávania na odvolacom súde a vykonanie dokazovania
v rámci odvolacieho konania si vyžiadalo konanie pôvodne žalovaného 1/, neskôr označeného len ako
ˇ“žalovaný“,ktorýdisponovalpredmetomkonania,keďtento,resp.jehočasť vlastníckyprevádzalnainé

osoby, následne bol realizovaný spätný prevod, a takisto zadaním vypracovania geometrického plánu
zmenil i označenie parciel a druh pozemku, ktorých sa konanie týkalo, resp., ktoré boli jeho predmetom.

19. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť
na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich

stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

20.CitovanézákonnéustanovenieObčianskehozákonníka upravujemožnosťvstupunacudzípozemok

a to za účelom nevyhnutnej údržby susediacich pozemkov a stavieb a za účelom nevyhnutného
obhospodarovania susediacich pozemkov a stavieb. Obhospodarovanie je potrebné chápať ako
realizáciu hospodárskej hodnoty dotknutých pozemkov a stavieb (napr. oberanie ovocia z vetiev
presahujúcich na cudzí pozemok alebo padnutého zo stromu na cudzí pozemok). Vstup na cudzí
pozemok, resp. stavbu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia však nemožno realizovať a ani

chápať v neobmedzenej miere. Musí ísť len o nevyhnutnú a nie bežnú údržbu a obhospodarovanie, ktoré
je vyjadrené zákonným ustanovením tak, že vlastník je povinný takýto vstup umožniť len na nevyhnutnú
dobu a v nevyhnutnej miere. Pod vstupom sa rozumie nevyhnutné zotrvanie na cudzom pozemku alebo
stavbe, a toto oprávnenie sa vzťahuje i na ďalšie osoby, ktoré majú so súhlasom oprávneného vlastníka
vykonať údržbu alebo obhospodarovacie práce.

21. V súdenej veci bolo vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané, že cez parcely pôvodne
vedené v registri E katastra nehnuteľností X-XXX, I. X-XXX o výmere 9 m2 záhrada a I. H. X-XXX
o výmere 12 m2 záhrada, všetky vedené na LV č. XXXX a tiež po časti G. XXXX/XX o výmere 9
m2 zastavaná plocha a nádvorie, viedol v minulosti zvykový chodník, ktorý bol využívaný vlastníkmi

pozemkov nachádzajúcich sa nad predmetnými vyššie označenými pozemkami, ktorý (chodník) slúžil
ako spojnica pozemkov, na ktorých sa realizovala poľnohospodárska činnosť - záhrad a záhumienkov
na jednej strane a verejnou komunikáciou na strane druhej. O takomto charaktere a spôsobe
využívania dotknutých nehnuteľností v konaní zhodne vypovedalo šesť svedkov, ktorí uvedenú situáciuužívania predmetných pozemkov za účelom prechodu a zabezpečenia prístupu k rodičovským alebo
starorodičovským nehnuteľnostiam sami zažívali a predmetné pozemky, resp. ich časti na prechod
sami využívali a to s konkludentným súhlasom právneho predchodcu žalovaného. Všetky v konaní

učinené svedecké výpovede sa zhodovali v tom, že uvedené pozemky nachádzajúce sa na označených
parcelách slúžili na prístup k pozemkom nachádzajúcim sa za nimi, teda vytvárali akýsi zvykový chodník,
ktorý bol v minulosti v teréne zrejmý, viditeľný a roky takto využívaný. Zhodne svedkovia predmetné
popisovali ako „chodník“, resp. „chodníček“, po ktorom chodili ľudia z dediny na svoje záhumienky a to
vrátane rodičov a starých rodičov žalovaného.

22. Zo svedeckých výpovedí, ale aj zo skutočností zistených obhliadkou na mieste samom súd zistil,
že v minulosti v danej lokalite existoval spoločný dvor, v ktorom bývalo sedem rodín a všetci chodievali
predmetným pozemkom k svojim pozemkom – napr. záhradám, záhumienkom, poliam, kam chodievali
kosiť i orať, práve cez predmetné pozemky vždy po rovnakej trase, rovnakom zvykovom chodníku
vedúcom od spoločného dvora. Vykonaným dokazovaním tak bolo ustálené, že cca od päťdesiatych

rokov minulého storočia po predmetných pozemkoch viedol zvykový koridor, ktoré Mesto Banská
Bystrica v konaní označilo aj ako historický koridor, ktorý spĺňal a zabezpečoval komunikačnú potrebu
medzi verejnou komunikáciou na jednej strane a pozemkami, ktoré bolo potrebné obhospodarovať na
strane druhej, pričom uvedené sa netýkalo len žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov, ale mnohých
ďalších vlastníkov a spoluvlastníkov, ktorí mali svoje pozemky – záhrady, polia „záhumienky“ nad

spoločným dvorom. Tieto boli dosiahnuteľné od verejnej komunikácii len cez predmetné pozemky, ktoré
tvoria predmet sporu. Jednoznačne tak možno konštatovať, že vykonaným dokazovaním pred súdom
prvej inštancie bolo preukázané, že predmetné pozemky od päťdesiatych rokov minulého storočia až
do času, pokiaľ prechodu nezačal brániť žalovaný cca v roku 2020 jednoznačne napĺňali komunikačnú
potrebu. O takomto využívaní predmetných pozemkov za účelom prístupu cez spoločný dvor, resp. od

spoločného dvora vypovedala v konaní svedkyňa T. K.; taktiež súd oboznámil prehlásenie N. J., podľa
ktorého pre vstup na pozemky používali jej starí rodičia a rodičia na prechod cez spoločný dvor, cez
chodník na pozemkoch parcely I. K. X-XXX, X-XXX, K. X-XXX O. G. XXXX pokračujúc cez pozemok G.
X/XXXO.X/XXXapohranicipozemkov,kadiaľviedolchodníknahlavnúcestusmeromnaB..Menovaná
svedkyňa popísala i tú skutočnosť, že tento chodník bol schodný i s káričkou, na ktorej vozievali vo

vedrách vodu a tiež ovocie, pričom iná cesta k záhradám nebola, a túto cestu, resp. „cestičku“ využívali
všetci, čo mali záhrady okolo. Rovnako svedkyňa T. Q. uviedla, že za svokrovcami chodievali tak, že
vystúpili na zastávke v J., prešli cez spoločný dvor predmetným chodníkom k svokrovcom. Chodievali
tadiaľ všetci, všetci tí, čo mali pozemky povyše, nakoľko tam nebol iný prístup a uvedenou cestičkou
chodievali i ľudia na prechádzky. O uvedenom zhodne vypovedal i svedok C. E., ktorý taktiež vypovedal

o tom, že predmetným chodníkom chodili do svojich záhrad, „chodilo tadiaľ celé osadenstvo“, čo tam
bývalo, pričom zvýraznil, že v súčasnej dobe nemajú žiaden prístup k týmto záhradám, nakoľko parcelu
X-XXX zabarikádoval práve žalovaný drevom. Takéto využitie predmetných pozemkov za účelom
prístupu k pozemkom si svedok pamätá od svojich piatich rokov. Rovnako vypovedal svedok C. E.
a svedok C. U. taktiež potvrdil, že všetci mali prístup k pozemku cez spoločný dvor zospodu cez

pozemky tvoriace predmet konania, ako aj zvrchu. Uviedol, že takýmto spôsobom tam chodili všetci, čo
mali pozemky, a všetci s takýmto stavom súhlasili, nakoľko ostatní, keď sa potrebovali dostať k svojim
pozemkom, zas využívali ich pozemky. Chodieval tadiaľ aj žalovaný, kým ešte nebol vlastníkom. Po
postavení radoviek sa postavil múr a zvrchu sem už prístup nie je. V dôsledku konania žalovaného sa
už odspodu na pozemok nevie dostať.

23. Po ustálení skutočností, že predmetné pozemky boli využívané na prechod a spĺňali akúsi
komunikačnú potrebu, sa už súd prvej inštancie správne zameral na zodpovedanie otázky, či pozemky,
ktoré sú predmetom sporu, spĺňajú charakter „účelovej komunikácie“, pričom za takúto je možné
označiť komunikáciu, ktorá nemusí vzniknúť na základe rozhodnutia správneho orgánu, ale i faktickým

zriadením. V odsekoch 43., 44., 45., 46., 47., 48., 49., 50., 51., 52. a 53. súd prvej inštancie podrobne
uviedol podmienky naplnenia pojmu verejnej prístupnej účelovej komunikácie, ako i predpoklady jej
vzniku a taktiež judikatúru k tejto otázke jestvujúcu a výklad daného pojmu. Právne posúdenie veci
a právne úvahy súdu prvej inštancie boli správne a odvolací súd v tejto časti odkazuje na detailné
a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v tejto časti stotožňuje.

24. Súd prvej inštancie tak správne dospel k záveru, že pozemky, cez ktoré sa domáha prechodu
žalobca, spĺňajú charakter účelovej komunikácie, ktorá však nevznikla rozhodnutím správneho orgánu,ale bola faktickým predchádzajúcim užívaním so všeobecným so súhlasom zriadená, a takéto
využívanie na prechod a prístup k ostatným pozemkom bolo predchádzajúcim vlastníkom - právnym
predchodcom žalovaného roky akceptované. Samotná skutočnosť, že neexistuje rozhodnutie alebo

evidencia predmetných pozemkov ako cestnej komunikácie, napr. Mestom Banská Bystrica nevylučuje,
že uvedené pozemky je potrebné považovať za verejnú komunikáciu vzniknutú faktickým zriadením a
dlhoročne uvedeným spôsobom využívanú, keď významným v súdenej veci je listinný dôkaz - stanovisko
Mesta Banská Bystrica, oboznámený v konaní, v ktorom sa uvádza: „pozemky parc. č. G. XXXX/X (I. X-
XXX, I. X/XXX O. I. X/XXX) v kat. úz. J. vrátanie pozemkov parc. č. G. XXXX/XX O. G. XXXX/XX, tvoria

historicky (zvyklostne) používaný koridor využívaný na účely prístupu k priľahlým obhospodarovaným
nehnuteľnostiam, o.i. aj k pozemkom G. XXXX O. XXXX/X v kat. úz. J. z verejnej komunikácie –
miestnej cesty č. X.XXX (parc. č. G. XXXX/X) po ďalších obdobným spôsobom užívaných koridoroch
cez „dvory“, čo cestný správny orgán považuje za reálne a dlhoročne overené riešenie, ktoré je v
súlade s ustanovením § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a má za to, že vlastníci susediacich
obhospodarovaných pozemkov majú právo na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstupovať na

pozemky týchto koridorov („chodníkov“).

25. Na charaktere týchto pozemkov ako zvyklostnej komunikácie, ktorá zabezpečovala a spĺňala nutnú
komunikačnú potrebu, nič nemení ani a tá okolnosť, že v súčasnosti, resp. po dobu cca piatich rokov,
žalovaný bráni v prechode žalobcovi, ako aj iným osobám tým, že sám znepriechodnil predmetné

pozemky, napr. oplotením, zložením dreva alebo umiestnením akéhokoľvek materiálu. Verejnú
prístupnosť (alebo aj verejný charakter) tohto zvykového chodníka, resp. zvykovej cesty potvrdzuje aj
v konaní nesporne zistená skutočnosť, že táto bola dlhodobo užívaná obyvateľmi obce, vlastníkmi vyššie
situovaných pozemkov bez toho, aby boli v tomto užívaní niekým rušení, čo obmedzovaní, z čoho možno
vyvodiť konkludentný súhlas predchádzajúcich vlastníkov s takýmto verejným užívaním.

26. Odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú odvolaciu argumentáciu žalovaného o tom, že vysloveným
rozhodnutím mu je neprimerane zasahované do vlastníckeho práva, resp., že je zásahom do jeho
obydlia. Už súd prvej inštancie v prvoinštančnom konaní zistil a tiež v odôvodnení rozhodnutia
zrozumiteľne uviedol, že samotný rodinný dom žalovaného sa nachádza na parc. č. XXXX, ktorá

predstavuje i pozemok okolo rodinného domu, a zároveň na hranici uvedenej parcely sa nachádza
vysoký hustý plot z tují, ktorý vytvára prirodzenú hranicu od časti pozemkov žalovaného, ktoré sú
predmetom konania, a ktoré boli dlhoročne využívané na prechod. V teréne je tak fakticky hustým
stromovým porastom vytvorená akási prírodná hranica prirodzene odčleňujúca pozemky, po ktorých
bolo a má byť realizované právo nevyhnutného prechodu, od parcely na ktorej sa jednak nachádza

rodinný dom žalovaného a tiež záhrada bezprostredne obklopujúca rodinný dom a tvoriaca okolie
rodinného domu. I týmto spôsobom má žalovaný vytvorené „reálne odčlenenie“ a zachovanie
súkromia od časti pozemkov popri ich hranici, slúžiacich na občasný prechod osôb, ktoré potrebujú
obhospodarovať a zabezpečiť údržbu na pozemkoch nachádzajúcich sa nad bývalým spoločným
dvorom. Odvolací súd tak konštatuje, že uvedeným spôsobom nedochádza k narušeniu, resp. zásahom

do obydlia žalovaného tak, ako to uvádza v podanom odvolaní (a ako to rovnako namietal i v konaní
pred súdom prvej inštancie). Žalovaný býva v rodinnom doma nachádzajúcom na inej parcele, ktorá
vytvára i záhradu a okolie rodinného domu žalovaného a spolu s pozemkami, po ktorých má byť
realizované právo prechodu nevytvára jeden neoddeliteľný a uzavretý celok. Vzhľadom na oddelenosť
uvedenýchpozemkov„živýmplotom“žalovanýaninemusímaťvedomosť,žeprávoprechodu(vrozsahu

dvakrát týždenne) bolo realizované a v jeho súkromie zostane zachované. Nemožno tiež opomenúť
tú skutočnosť, že žalovaný už nadobúdal uvedené nehnuteľnosti, teda rodinný dom a ostatné priľahlé
pozemky s vedomosťou o tom, že práve po označených pozemkoch, resp. ich častiach je možný prístup
k ostatným susediacim obhospodarovaným pozemkov a že uvedené právo prechodu sa i skutočne
realizovalo viac ako šesťdesiat rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že v podanom odvolaní žalovaný

predovšetkým produkoval rovnakú argumentáciu a procesnú obranu, akú predkladal už súdu prvej
inštancie a konajúci súd sa s uvedenou i náležitým spôsobom vysporiadal, odvolací súd vyhodnotil
odvolanie žalovaného ako nedôvodné.

27. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ v odvolacom konaní žalovaný navrhol vykonať

dokazovanie a doplniť dokazovanie na odvolacom súde, o vykonanie obhliadky na mieste samom,
výsluchom primátora Mesta Banská Bystrica C. S., výsluchom I. M., výsluchom bližšie neoznačených
vlastníkov pozemkov: G. XXXX/XX, G. XXXX/X O. XXXX/XX, fotodokumentáciou o nepriechodnosti
obydlia žalovaného cez predmetné parcely a stanoviskom mesta z 15.04.2025, uvedené dôkaznénávrhy žalovaného odvolací súd zamietol, nakoľko všetky uvedené dôkazy predstavujú nepovolené
novoty v odvolacom konaní, keď tieto dôkazné návrhy mohol predniesť žalobca už pred súdom prvej
inštancie, a neuvádza žiadny z dôvodov v zmysle § 366 CSP, prečo tak bez svojej viny urobiť nemohol, a

ani nie je naplnená žiadna zákonná podmienka pre pripustenie a vykonanie týchto dôkazov v odvolacom
konaní. Odvolací súd opätovne zvýrazňuje, že bolo potrebné vykonať odvolacie pojednávanie a na
uvedenom vykonať dokazovanie práve za tým účelom, aby bolo možné rozhodnúť o predmete konania
v súlade so zápismi nehnuteľností v katastri nehnuteľností, keď i napriek prebiehajúcemu konaniu pred
súdom prvej inštancie, žalovaný účelovo (čo i sám výslovne uviedol), právne nakladal s predmetnými

pozemkami a okrem prevodov vlastníctva k pozemku parc. registra I. X – XXX na svoju blízku príbuznú
a následne spätne na svoju osobu, geometrickým plánom zmenil označenie predmetných pozemkov
a ich evidenciu v registri E na parcely registra C, v dôsledku čoho došlo k zmene a označenia
jednotlivých parciel v registroch katastra, prečíslovania a zmeny charakteru pozemku. Odvolací súd
za účelom zabezpečenia materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia vykonal dokazovanie listami
vlastníctva,zktorýchobsahubolozrejmé,žezmenaoznačeniapredmetnýchparcielsaudialavdôsledku

vypracovaného geometrického plánu č. XXXXXXXX – XX/XXXX, úradne overeného V. – XXXX/XXXX
na základe zadania žalovaného a to v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd
pokladal za dostatočné a pre rozhodnutie o veci náležité vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie,
ktorým súd ustaľoval charakter pozemku, jeho využívanie a zameral sa na zodpovedanie otázky, či
sa i v minulosti predmetné pozemky využívali na prechod, resp. či slúžili na zabezpečenie prístupu

k priľahlým pozemkom, na ktorých mali viacerí (rôzni iní) vlastníci svoje záhrady, ktoré bolo potrebné
obhospodarovať. V tomto smere ohľadom charakteru predmetných pozemkov a to v minulosti, ako aj
v súčasnosti, odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie a nebolo dôvodné
vykonávať dokazovanie dôkaznými návrhmi žalovaného prednesenými v odvolacom konaní k zisteniu
aktuálneho stavu pozemku - najmä fotodokumentáciou preukazujúcou nepriechodnosť predmetných

pozemkov, keď uvedený stav bol účelovo spôsobený práve konaním žalovaného a to v priebehu
konania, a to i napriek vedomosti o prebiehajúcom spore a napriek vedomosti, že uvedené časti jeho
pozemkov zabezpečujú prístup k ostatným, v blízkosti nachádzajúcim sa pozemkom. Z uvedených
dôvodov odvolací súd návrh na vykonanie dokazovania vyššie uvedenými dôkaznými návrhmi zamietol.

28. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd dospel síce k vecnej správnosti záverov prijatých
v rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak z dôvodu potreby zosúladenia výroku súdneho rozhodnutia s
evidenčným stavom nehnuteľností v katastri nehnuteľností, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
prvom výroku zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, postupom podľa § 388 CSP.

29. Taktiež je potrebné uviesť, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie predmetným rozsudkom, uvedený
odvolaním napadla v tom čase žalovaná 2/, ktorá rozsudok súdu prvej inštancie napadla v jeho druhom
výroku, pojednávajúcom o povinnosti umožniť vstup na pozemok parc. I. H. X - XXX. Následne žalovaná
2/ však svoje odvolanie vzala späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že vlastníctvo k vyššie uvedenej
parcele previedla opätovne na pôvodne žalovaného 1/. V tejto časti odvolací súd rozhodol tak, že v

dôsledku podaného späťvzatia odvolania pôvodne žalovanou, odvolacie konanie v časti týkajúcej sa
pozemku parc. registra I. X - XXX, v súčasnosti G. XXXX/XX o výmere 7 m2 zast. plocha a nádvorie
zastavil. Je potrebné zvýrazniť, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie v merite odvolací súd pripustil, aby
z konania vystúpila žalovaná 2/ a na jej miesto vstúpil pôvodne žalovaný 1/, s ktorým súd už koná ako s
(jediným) žalovaným. Tento v zmysle ust. § 80 ods. 3 CSP prijal stav konania ku dňu jeho vstupu, a preto

vzhľadom na podanie odvolania a následné späťvzatie odvolania žalovanou 2/, odvolací súd konanie
o tejto časti (t.j. k pozemku pôvodne parc. I. X - XXX, v súčasnosti G. XXXX/XX o výmere 7 m2 zast.
plocha a nádvorie) zastavil s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie ukladajúci povinnosť žalovanému
umožniť vstup žalobcovi na pozemok I. X-XXX, už v dôsledku späťvzatia odvolania nadobudol účinky
právoplatnosti. Je tak nutné zvýrazniť, že žalovanému je súdnymi rozhodnutiami súdu prvej inštancie

a odvolacieho súdu uložená i povinnosť umožniť vstup žalobcovi na pozemok pôvodne vedený ako I.
X-XXX, ktorý počas konania účelovo previedol na pôvodne žalovanú 2/, a následne, rovnako v rámci
predmetného konania, spätne zo žalovanej 2/ do svojho vlastníctva.

30. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnom výroku postupom

podľa § 388 CSP, sám rozhodol aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania. V konaní pred
súdom prvej inštancie, tak i v konaní pred odvolacím súdom bol plne procesne úspešný žalobca, ktorého
žalobe súd prvej inštancie vyhovel, a preto odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP
uložil procesne neúspešnému žalovanému v celom rozsahu zaplatiť procesne úspešnému žalobcovináhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.

31. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).