Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200289
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200289.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: WESTech,
spol. s r. o., so sídlom Stará Vajnorská 17, 831 04 Bratislava, IČO: 35 796 111, právne zastúpený:
Mgr. Dávid Štefanka, advokát, so sídlom Povoznícka 18, 841 03 Bratislava, IČO: 42 182 298, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102430029/2018 zo dňa 03.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného č. 102430029/2018 zo dňa 03.12.2018 a rozhodnutie Daňového
úradu pre vybrané daňové subjekty č. 101404157/2018 zo dňa 23.07.2018 z r u š u j

e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011. O výsledku tejto daňovej kontroly

vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. 101431871/2017 zo dňa 26.06.2017 (ďalej len
„protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom
uvedeným boli doručené žalobcovi, ktorý sa k týmto zisteniam vyjadril podaním zo dňa 18.07.2017.

2. Správca dane rozhodnutím č. 101404157/2018 zo dňa 23.07.2018 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)

vyrubilžalobcovirozdieldanevsume137279,36euranadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobie
máj 2011. V odôvodnení tohto rozhodnutia správca dane konštatoval, že žalobca porušil § 49 ods. 1
a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“), a že preverovaním
deklarovaných zdaniteľných plnení bolo zistené, že tieto vykazovali znaky karuselových transakcií, a že
išlo o transakcie bez ekonomického opodstatnenia. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca
dane taktiež poukazoval na splnenie, resp. nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva

na odpočítanie dane zo strany žalobcu.

3. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 102430029/2018 zo dňa 03.12.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňovérozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný konštatoval, že postup správcu
dane v daňovej kontrole nebol v rozpore s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku. Žalobca
nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav ním deklarovaných zdaniteľných plnení inak,

ako ich v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní vyhodnotil správca dane. Prvostupňové
rozhodnutie bolo zákonné a dôvody uvádzané žalobcom neboli spôsobilé spochybniť správnosť
prvostupňového rozhodnutia, ktorého odôvodnenie bolo logické, jasné a zrozumiteľné.

II.

Žaloba

4. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.02.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.02.2019,
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
(ďalej spolu len „rozhodnutie finančných orgánov“), ich zrušenia a priznania práva na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

5. Rozhodnutie finančných orgánov bolo poznačené viacerými nedostatkami a chybami, ktoré
spôsobovali jeho nezákonnosť. Rozhodnutie finančných orgánov totiž vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pričom bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok
dôvodov. Zistenie skutkového stavu zo strany finančných orgánov bolo nedostačujúce pre riadne

posúdenie veci. Skutkový stav, ktorý vzali finančné orgány za základ svojho rozhodnutia, bol v rozpore
s administratívnym spisom, resp. v ňom nemal oporu. V konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie
finančných orgánov, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V predmetnom konaní
došlo tiež k porušeniu zásad daňového konania a porušeniu práv žalobcu.

6. Dĺžka prerušenia daňovej kontroly bola neprimeraná a samotný správca dane nepostupoval
účelne a efektívne. Správca dane v priebehu celého trvania daňovej kontroly vykázal len v určitých
intervalochistúčinnosť,vdôsledkučohodošlokneúmernémupredĺženiudaňovejkontroly.Opakovaným
prerušovaním daňovej kontroly tak bola daňová kontrola prerušená celkom na 1 290 dní. Daňová

kontrola nebola vykonaná v súlade s relevantnou právnou úpravou a protokol z daňovej kontroly preto
nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemohol byť použitý v daňovom
konaní a nemohol byť ani podkladom pre začatie vyrubovacieho konania a vydanie rozhodnutia
o vyrubení dane.

7. Správca dane rozhodnutím zo dňa 20.06.2013 prvýkrát prerušil daňovú kontrolu, a to odo dňa
28.06.2013 do dňa prijatia konečných odpovedí na jeho žiadosti o informácie realizované v rámci
medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“). Podľa údajov vyplývajúcich z administratívneho
spisu, od začatia daňovej kontroly do jej prvého prerušenia správca dane vyhotovil dve dožiadania.
V júni 2013 zasielal správca dane prvé žiadosti o MVI z dôvodu, že získané informácie bolo možné

považovať za skutočnosti rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia, avšak posledná odpoveď na MVI bola
doručená až v roku 2015. Rozhodnutím zo dňa 28.04.2015 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa
16.04.2015 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Rozhodnutím zo dňa 07.07.2015
správca dane rozhodol o opätovnom prerušení daňovej kontroly odo dňa 10.07.2015, pričom žiadosti o
MVI sa týkali spoločnosti prepravcu TOMBACZ ÉS KFT. a odberateľov, na ktorých sa správca dane pri

ústnom pojednávaní dňa 13.05.2015 nedotazoval. Z prehľadu dátumov odoslania žiadostí o MVI z júna
2015 je zrejmé, že správca dane odosielal žiadosti dňa 02.06.2015, avšak daňovú kontrolu prerušil až
odo dňa 10.07.2015. Podobne v prípade prvých žiadostí zo dňa 10.06.2013 došlo k prerušeniu daňovej
kontroly až odo dňa 28.06.2013. Žalobcovi nebolo zrejmé, ktorá odpoveď na MVI mala byť správcovi
dane doručená až v apríli 2017, keď odpovede na žiadosti na MVI z júna 2015 boli správcovi dane

doručené koncom roka 2015. Tiež mu nebolo zrejmé, akú činnosť vykonával správca dane v rámci
daňovej kontroly v priebehu roka 2016 a na základe čoho sa rozhodol pokračovať v daňovej kontrole
odo dňa 03.04.2017.

8. Správca dane ešte v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 26.04.2017 tvrdil, že u žalobcu sú

pochybnosti o neexistencii tovaru a o preprave tovaru a neuvádzal žiadnu zmienku o karuselovom
obchode. Predmetná zápisnica pritom mala byť aj podľa žalovaného zhrnutím výsledkov náročného
preverovania zo strany správcu dane. V protokole z daňovej kontroly potom už bola jednoznačne
žalobcovi pripísaná účasť na karuselovom obchode. K významnému odklonu od záverov uvedenýchv zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 26.04.2017 a záverov uvedených v protokole z daňovej kontroly
sa žalovaný nevyjadril. Žalovaný sa nevysporiadal ani s otázkou zavinenia žalobcu a nezabezpečil
si, resp. nevyvrátil dôkazy predložené takým spôsobom, aby mohol konštatovať, že žalobca mal byť

súčasťou karuselového obchodu, resp. že si bol vedomý, že je súčasťou karuselového obchodu.
Bremenodokazovaniauvedenéhozáverubolonasprávcovidane,ktorývšaknepreukázal,žebyžalobca
bol súčasťou karuselového obchodu. V rozhodnutí finančných orgánov absentovalo vysporiadanie sa s
otázkou zavinenia žalobcu a zdôvodnenie záveru, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že bol účastný
na podvode typu karuselového obchodu. Pokiaľ išlo o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, žalovaný

len v celom rozsahu prevzal tvrdenia a argumentáciu správcu dane a prvostupňové rozhodnutie riadne
nepreskúmal.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.06.2019 konštatujúc, že trvá na zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, a že navrhuje žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

10. Správca dane pri prerušení daňovej kontroly postupoval v súlade s § 61 daňového poriadku, t.

j. vydaním rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly a vydaním oznámenia o pominutí dôvodov, pre
ktoré bola daňová kontrola prerušená. Ak mal žalobca nejaké pochybnosti, mal možnosť overiť si tieto
skutočnosti nahliadnutím do spisu. V zmysle § 61 ods. 5 daňového poriadku počas prerušenia kontroly
lehoty neplynú, t. j. dni prerušenia sa nezarátavajú do výkonu daňovej kontroly. Informácie, ktoré správca
dane získaval prostredníctvom zahraničných finančných správ, boli nevyhnutné pre správne určenie

daneabolivyžiadavanévnadväznostinazískanévýsledkypreverovaní.Celkovývýkondaňovejkontroly
preto predstavoval 360 dní, z čoho vyplývalo, že predmetná daňová kontrola bola vykonaná v zákonnej
lehote a zákonnými prostriedkami. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a
ukončil ju v primeranej lehote v kontexte so zložitosťou prípadu, pričom jednotlivé kroky daňovej kontroly
nasledovali po sebe v primeraných časových a logických intervaloch. Informácie, ktoré správca dane

získaval prostredníctvom zahraničných finančných správ, boli nevyhnutné pre správne určenie dane a
boli vyžiadavané v nadväznosti na získané výsledky preverovaní.

11. Správca dane sa aj v prvostupňovom rozhodnutí vyjadril k námietke žalobcu k dĺžke daňovej
kontroly, v ktorom uviedol, že po prijatí všetkých odpovedí na žiadosti o MVI (posledná prišla dňa

16.04.2015) správca dane pokračoval v kontrole odo dňa 16.04.2015, t. j. bezodkladne po tom, ako
pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. Na základe výsledkov preverovaní správca dane vykonal
ústne pojednávania s kontrolovaným platiteľom, v ktorých žiadal o vyjadrenie a predloženie dôkazov
k preverovaným transakciám, predvolal a vypočul svedkov, preveroval finančné toky v reťazí dodaní
tovaru, ktoré sa odkrývali postupne. Vyšli najavo také skutočnosti, ktoré vyžadovali ďalšie preverovania

prostredníctvom MVI. Správca dane preto zaslal žiadosti o MVI finančným správam zahraničných
odberateľov a prepravcu a opätovne prerušil daňovú kontrolu odo dňa 10.07.2015. Po prijatí všetkých
odpovedí na žiadosti o MVI (posledná prišla dňa 03.04.2017) správca dane pokračoval v kontrole odo
dňa 03.04.2017, t. j. opäť bezodkladne po tom, ako pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly.

12. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 20221907/2015 zo dňa 13.05.2015 vyplýva, že hlavným
predmetom tohto pojednávania bolo vyjadrenie sa žalobcu k dokladom predloženým v priebehu
výkonu kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2011, február 2011, marec
2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, ktorou správca dane požadoval získať ďalšie informácie na
základe odpovedí na dožiadania a žiadostí o MVI. Zamestnanci správcu dane požiadali splnomocnenú

zástupkyňu žalobcu, aby sa vyjadrila k otázkam správcu dane týkajúcich sa obchodných partnerov
ASC SPEDITION s.r.o., TONER EXPRESS, s.r.o., Andreas Print, s.r.o., ELKO GRUPA A/S, Vivacitas,
s.r.o. Z-Consumer Electronics Distribution GmbH, Vár-Tec-Trade Kft. Z otázok správcu dane uvedených
v predmetnej zápisnici jednoznačne vyplynuli pochybnosti správcu dane v súvislosti s obchodnými
transakciami s uvedenými dodávateľmi a odberateľmi. Až po získaní všetkých dôkazov, na základe

ktorých mohol správca dane vyhodnotiť zistený skutkový stav komplexne a vo všetkých súvislostiach
tak, aby bolo možné aj číselne vyjadriť správne určenie dane, oboznámil žalobcu so všetkými zisteniami
dňa 26.04.2017. K námietke žalobcu o jeho zapojení do karuselového obchodu žalovaný uviedol, že dňa26.04.2017 bol žalobca oboznámený so skutkovým stavom zisteným počas výkonu daňovej kontroly,
bez jeho vyhodnotenia a prijatia konečných záverov.

13. Dokazovaním správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že deklarované transakcie neboli v
súladeseurópskymaanivnútroštátnymprávom,bolibezekonomickéhoopodstatneniaanebolivsúlade
s princípmi právnej úpravy dane z pridanej hodnoty, pričom žalobca nepreukázal opak. Správca dane
v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázal, že žalobca bol súčasťou tzv. karuselového obchodu, pri
ktorom zúčastnené spoločnosti predkladali doklady, ktoré síce navodzovali dojem reálnych obchodných

transakcií, ale v konečnom dôsledku neboli odrazom hospodárskej reality a zastierali skutočný stav.
Tvorili kruh, v ktorom koloval rovnaký druh tovaru bez jednoznačnej identifikácie (chýbajúce výrobné
čísla na dokladoch), pri ktorom nebolo možné jednoznačne stanoviť reálne množstvo tovaru, ktorý
takýmto spôsobom koloval.

14. Právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke vyhotovenou dodávateľskou

faktúrou. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18.04.2012. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm.
a) zákona o dani z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa
viaže nárok na odpočítanie dane. Dôkazné bremeno bolo primárne na daňovom subjekte a dokazovanie
správcu dane slúžilo na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

15. Námietky žalobcu o nezákonnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia finančných orgánov neboli
dôvodné. Rozhodnutie finančných orgánov bolo založené na dostatočne zistenom skutkovom stave
a bolo aj riadne odôvodnené. Skutočnosť, že žalovaný sa stotožnil s prijatým záverom správcu dane,
neznamenala, že vôbec nevykonal preskúmanie prvostupňového rozhodnutia.

IV.
Replika a ďalšie vyjadrenie žalobcu

16. Žalobca v replike zo dňa 01.07.2019 zotrval na stanovisku, že žaloba je dôvodná. Žalobca v replike

konštatoval, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol podrobne dôvody, na
základektorýchvdanejvecirozhodolasnámietkamižalobcusaaniriadnenevysporiadal.Účasťžalobcu
v podvodnom reťazci bola len nepodloženým tvrdením správcu dane na základe jeho vykonštruovaných
domnienok nahradzujúcich nevykonané daňové kontroly v celom správcom dane deklarovanom reťazci.

17. Podaním zo dňa 20.10.2020 žalobca opätovne poukázal na neprimeranú dĺžku daňovej kontroly v
trvaní 1 290 dní, pričom namietal, že po odpočítaní dĺžky prerušenia daňová kontrola trvala 370 dní,
keďže nezačala od 19.12.2012, ale od 10.12.2012. Ďalej poukázal na neúčelné využívanie prostriedkov
na zabezpečenie priebehu a účelu správneho konania, na nezákonný postup správcu dane počas
prerušenia daňovej kontroly, ako aj na porušenie povinnosti správcu dane informovať daňový subjekt o

pochybnostiach, na porušenie zásady postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a na ďalšie
pochybenia finančných orgánov.

18. Žalovaný možnosť podať dupliku k replike a ďalšiemu podaniu žalobcu zo dňa 20.10.2020 nevyužil.

V.
Konanie na správnom súde

19. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023

vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od
01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave
a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec
vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/36/2019 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov

a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená
do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-1S/36/2019.20. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3
ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania,

ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol na
pojednávaní dňa 02.12.2025.

VI.
Relevantné právne predpisy

21. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

22. Podľa § 46 ods. 1 prvá veta daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení

správcu dane o daňovej kontrole.

23.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim

vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

24. Podľa § 46 ods. 8 veta prvá daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly
vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa

nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c).

25. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

26. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o
12 kalendárnych mesiacov.

27. Podľa § 61 ods.1 daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť,
že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu.

28. Podľa § 61 odsek 3 daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o
prerušení konania; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

29. Podľa § 61 odsek 4 daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného

podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

30. Podľa § 61 odsek 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona

neplynú.

31. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

32. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

33. Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

34. Podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb,
pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku
pri dovoze tovaru.

35. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa
§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.

36.Podľačlánku7ods.1SmerniceRadyč.2011/16/EÚz15.februára2011oadministratívnejspolupráci

v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS v platnom znení (ďalej len ,,smernica o administratívnej
spolupráci v oblasti daní“), dožiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 5 čo najrýchlejšie,
najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán už tieto
informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa.

37. Podľa článku 7 ods. 2 smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní, v niektorých osobitných
prípadoch môžu byť medzi dožiadaným a dožadujúcim orgánom dohodnuté iné konečné lehoty, ako sú
ustanovené v odseku 1.

38. Podľa článku 7 ods. 5 smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní, ak dožiadaný orgán

nemôže odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, bezodkladne a v každom prípade do troch mesiacov
od prijatia žiadosti oznámi dožadujúcemu orgánu dôvody, pre ktoré nedodržal termín, a dátum, do
ktorého bude pravdepodobne môcť odpovedať.

VII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

39. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie finančných orgánov
vo veci vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na
žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné orgány pri vydaní

svojho rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými
právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

40. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie finančných
orgánov vo veci vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty, správny súd prvotne uvádza,

že právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už
zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú
zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty. I keď právo zdaniteľných osôb
na odpočítanie dane predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej
hodnoty, môže byť obmedzené, resp. odopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže

splnenie hmotnoprávnych podmienok (alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie
dane alebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/41/2021 zo dňa 30.03.2023, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa
26.10.2022 a sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022). Ide o rôzne právne dôvody pre obmedzenie,
resp. odopretie práva na odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti

s rozsahom a predmetom dokazovania či inštitútom dôkazného bremena. V rámci správneho súdneho
prieskumu rozhodnutí finančných orgánov, ktorými tie odopreli žalobcovi právo na odpočítanie dane
a vyrubili mu rozdiel dane, je potom správny súd viazaný dôvodom obmedzenia, resp. odopretia práva
na odpočítanie dane vymedzeným finančnými orgánmi.41. Pokiaľ ide o zmienené hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane, v
zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty sa nimi rozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho

dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho
ekonomickej činnosti (iii). Právo na odpočítanie dane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom
splnení týchto podmienok. Ak čo i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre
priznanie práva na odpočítanie dane nie je splnená, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

42. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje.
Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,
zmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností
preukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je
bezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje

povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú
mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť
daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy
preukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu
požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne

nemožné.

43. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i)
povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom
uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok

a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu.
Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt
preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami
správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy
nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového

subjektujednoznačnevyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednú
schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé,
že úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je
vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri
predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad.

44. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov

správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje
predložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú
pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie

ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom
rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

45. Zatiaľ čo dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok pre priznanie práva na odpočítanie
dane ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (napr. rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021,
bod 34), v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä
na finančné orgány, ktoré existenciu takéhoto konania musia dostatočne preukázať inak, než len na
základe domnienok (napr. rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C- 281/20 zo
dňa 11.11.2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 03.09.2020, body 37, 43). Sumarizujúc

uvedené možno konštatovať, že zatiaľ čo pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie
práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt
a jeho dobrá viera v zásade nezohráva žiadnu rolu (napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vspojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17 zo dňa 27.06.2018), v prípade preukazovania
účasti na podvode a pri zneužití práva dôkazné bremeno zaťažuje finančné orgány.

46. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť aj
preskúmavanú právnu vec majúc pritom na zreteli zásadný význam jednoznačného vymedzenia dôvodu
obmedzenia, resp. odopretia práva zdaniteľných osôb na odpočítanie dane v rozhodnutí finančných
orgánov pri posúdení preskúmateľnosti ich rozhodnutia.

47. Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk a s prihliadnutím k žalobným námietkam sa správny
súd musel v prvom rade vysporiadať s otázkou identifikácie dôvodu pre vyrubenie rozdielu dane v sume
137 279,36 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011, t.j. identifikovať, či
dôvodom na vyrubenie rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty bolo nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane alebo podvodné, resp. zneužívajúce konanie. Až
po jednoznačnom zodpovedaní tejto otázky by mohol správny súd pristúpiť k hodnoteniu toho, koho

a v akom momente zaťažovalo dôkazné bremeno a či bolo unesené.

48. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že nebolo preukázané, že žalobca splnil
hmotnoprávne podmienky v zmysle § 49 zákona o dani z pridanej hodnoty pre odpočítanie dane z
faktúr za dodanie počítačových procesorov od deklarovaného dodávateľa. Pokiaľ by aj boli formálne

podmienky v zmysle príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty na uplatnenie práva
na odpočítanie dane splnené, správca dane bol toho názoru, že v prípade pochybností bol oprávnený
preverovať aj celý obchodný reťazec, pričom dôkazné bremeno ostalo na strane žalobcu. Správca
dane v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným
zneužitiam a príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, pričom uviedol, že obchody žalobcu

sa uskutočňovali v dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, v ktorých fakturačne koloval rovnaký druh
tovaru a pri ktorom nebolo možné jednoznačne stanoviť reálne množstvo tohto tovaru, ktorý takýmto
spôsobom koloval a tak isto nebol zistený pôvod fakturovaného tovaru. Správca dane napokon v
prvostupňovom rozhodnutí opakovane poukazoval na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, ako aj
na podvodné konanie žalobcu, resp. na jeho účasť v karuselovom podvode.

49. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca nepredložil také relevantné dôkazy,
ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t. j. reálne dodanie tovaru tak, ako to bolo deklarované
v predložených listinných dôkazoch, čím neuniesol dôkazné bremeno. Podľa napadnutého rozhodnutia
správca dane uviedol, že v priebehu daňovej kontroly preukázal, že žalobca bol súčasťou tzv.

karuselového obchodu. V danom prípade predložené doklady neodstránili dôvodné pochybnosti správcu
dane o umelom charaktere deklarovaných zdaniteľných obchodov. Žalovaný v zhode so správcom dane
odôvodnil napadnuté rozhodnutie potrebou boja proti daňovým podvodom a povinnosťami daňových
subjektov v tomto smere. Žalovaný tiež uviedol, že daňové subjekty musia venovať dostatočnú
pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného správania

obchodných partnerov nevznikali pochybnosti o tom, že o podvode vedeli, alebo so zreteľom ku všetkým
okolnostiam vedieť mohli.

50. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia finančných orgánov
prisvedčilžalobnejnámietkeonepreskúmateľnostinapadnutéhorozhodnutia,keďžezjehoodôvodnenia

nevyplýva, čo bolo dôvodom na vyrubenie rozdielu dane. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva
kombinácia dôvodov - nesplnenie hmotnoprávnych podmienok a účasť žalobcu na daňovom podvode.
Správny súd tak pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia nemohol posúdiť, koho zaťažovalo
dôkazné bremeno vo vzťahu k uvedenému a či ho daný subjekt aj uniesol. Vzhľadom na to, že
nebolo možné z napadnutého rozhodnutia identifikovať, čo bolo dôvodom pre vyrubenie rozdielu dane,

rozhodnutie nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z § 63
ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie žalovaného, a porušuje tak
právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na
súdnu a inú právnu ochranu.

51. Pokiaľ ide o žalobné námietky týkajúce sa prerušenia daňového konania, správny súd prvotne
pripomína, že oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená majú svoje
limity determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej
kontroly v konkrétnom prípade. Hranice správcovi dane v tomto smere určuje predovšetkým zásadaproporcionality, v zmysle ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade individuálne
zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu
byť potenciálne získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Výkon daňovej kontroly

ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje nepochybne významný zásah do
riadneho a bežného fungovania každého daňového subjektu. Jej výkon je spravidla spojený minimálne
s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady rýchlosti a procesnej ekonómie je
správca dane povinný konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby nikomu nevznikali zbytočné náklady.
Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je potrebné časovo obmedziť len na

nevyhnutnú mieru, a preto je aj správca dane povinný postupovať účelne a tak, aby daňovú kontrolu
skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp. lehote primeranej a zodpovedajúcej objektívne
skutkovým okolnostiam. Správca dane preto vykonávanie daňovej kontroly nemôže svojvoľne prerušiť
a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane musia po sebe systematicky nasledovať
a musia byť realizované v primeraných časových intervaloch. Je nevyhnutné, aby v prípade prerušenia
daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, finančné orgány náležitým spôsobom

zdôvodnili, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie
veci. Pokiaľ v rozhodnutiach finančných orgánov predmetné náležitosti absentujú, možno vysloviť záver,
že tieto nespĺňajú požiadavku riadneho odôvodnenia a trpia tak vadou nepreskúmateľnosti (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/47/2019 zo dňa 25. 11.2020).

52. K otázke označenia začiatku prerušenia daňovej kontroly v súvislosti so žiadosťou o MVI je potrebné
uviesť, že pri procese medzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu
dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a pokračovať v
ňom dňom doručenia odpovede. Aj v takýchto prípadoch je potrebné postupovať účelne a efektívne, t. j.
požadovať taký druh informácií, ktorý bezprostredne súvisí s daňovou kontrolou, nezisťovať informácie

opakovane, resp. zisťovať totožné informácie opakovaným dožiadaním, či žiadať informácie po častiach
(tzv. kúskovanie žiadosti). Daňovú kontrolu je potrebné vykonávať v súlade so zákonom a v rozsahu,
ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu, čiže rozsah kontroly musí spĺňať požiadavku
nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sžfk/72/2018 zo dňa 10.09.2019).

53. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie máj 2011
začala dňa 19.12.2012 na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 07.12.2012 (žalobca
nesprávne uvádza dátum začatia daňovej kontroly dňa 10.12.2012) a skončila doručením protokolu
z daňovej kontroly žalobcovi dňa 27.06.2017. Rozhodnutím zo dňa 20.06.2013 bola daňová kontrola

prerušená odo dňa 28.06.2013 z dôvodu zaslania žiadosti o MVI. Dôvody prerušenia pominuli dňa
16.04.2015. Daňová kontrola tak bola prerušená 657 dní. Následne rozhodnutím zo dňa 07.07.2015
správca dane opätovne prerušil daňovú kontrolu odo dňa 10.07.2015 z dôvodu zaslania ďalších žiadosti
o MVI. Daňová kontrola následne pokračovala odo dňa 03.04.2017. Daňová kontrola tak bola v tomto
prípade prerušená na 633 dní. Celková doba trvania prerušenia daňovej kontroly bola 1290 dní.

54. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola (začatá dňa 19.12.2012 a
ukončená dňa 27.06.2017) bola prerušená z dôvodu žiadosti správcu dane o MVI zo dňa 10.06.2013.
Správca dane rozhodol o prerušení daňovej kontroly rozhodnutím zo dňa 20.06.2013, expedovaným
dňa 25.06.2013, a to odo dňa 28.06.2013 do dňa prijatia konečných odpovedí na žiadosti správcu

dane o MVI týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty. Na uvedené žiadosti správcu dane o MVI
boli doručené odpovede: dňa 02.07.2013 odpoveď na dožiadanie č. 9900450/5/2150235/Čech (ASC
SPEDITION s.r.o.), doplnené dňa 17.07.2013 a dňa 18.07.2013, dňa 26.08.2013 odpoveď na
žiadosť správcu dane o MVI č. 9100450/5/2403330/2013/Čech (SEDRONA TRADE s.r.o.), dňa
19.09.2013 odpoveď na žiadosť správcu dane o MVI č. 9900450/5/2402389/2013 (Vivacitas, s.r.o.),

dňa 21.10.2013 odpoveď na žiadosť správcu dane o MVI č. 9900450/5/2403184/2013/Čech zo
dňa 18.06.2013 (Action IT GmbH); dňa 13.09.2013 odpoveď na žiadosť správu dane o MVI č.
9900450/5/2402561/2013/Čech (INCOPARTS BV), dňa 24.10.2013 odpoveď na žiadosť správcu
dane o MVI č. 99000450/5/2402696/2013/Čech (INCOPARTS BV), dňa 29.10.2013 odpoveď na
žiadosť správcu dane o MVI č. 9900450/5/2402801/2013/Čech (ELCO GRUPA A/S), dňa 05.11.2013

odpoveď na žiadosť správcu dane o MVI č. 9900450/5/2403055/2013/Čech (Platinum Components
Ltd). Po lehote boli doručené dňa 19.12.2013 odpoveď na žiadosť správcu dane o MVI č.
9900450/5/2403559/2013/Čech (VIP Computers Benelux B.V.), dňa 04.02.2014 odpoveď na žiadosť
správcu dane o MVI č. 9900450/5/2403453/2013/Čech (VÁR-TEC-TRADE), dňa 26.03.2014 prekladodpovede na žiadosť správcu dane o MVI č. 9900450/5/2606060/2013/Čech (TB COMPUTER S.R.L.),
dňa 07.10.2014 odpoveď na žiadosť správcu dane o MVI č. 9900450/5/2606661/2013/Čech (Z-
Consumer Electronics Distribution GmbH) a dňa 17.04.2015 odpoveď na žiadosť sprácu dane o MVI

č. 9900450/5/2402950/2013/Čech (IMC DISTRIBUTION, s.r.o.), podanie ktorej bolo urgované listom zo
dňa 12.12.2014. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane podanie ostatných odpovedí,
ktoré neboli podané v lehote, urgoval. Oznámenie o pokračovaní v daňovej kontrole správca dane
vydal dňa 28.04.2015. Daňová kontrola bola opätovne prerušená rozhodnutím správcu dane zo dňa
07.07.2015, a to odo dňa 10.07.2015 do doručenia potrebných informácií, resp. podkladov pre správne

určenie dane, ktorému predchádzali 4 žiadosti správcu dane o MVI zo dňa 02.06.2015. Na tieto žiadosti
správcu dane boli doručené odpovede dňa 09.11.2015, 21.12.2015 a 22.12.2016. Odpovede na svoje
zvyšné žiadosti správca dane urgoval dňa 17.03.2017, pričom odpovede boli doručené dňa 04.04.2017.
Následne správca dane oznámil, že pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.

55. Z uvedeného vyplýva, že správca dane vo veci nepostupoval plynule a efektívne, konal v rozpore

so zásadou proporcionality a zákonnosti, keď informácie na základe žiadosti o MVI požadoval od
príslušných orgánov cudzieho štátu po častiach, odpovede neurgoval včas, resp. vôbec (až na vyššie
uvedené výnimky), pričom aj smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní poukazuje na
dodržiavanie lehôt a s tým súvisiaci postup finančných orgánov. Dôsledkom takéhoto postupu správcu
dane bolo neúmerné predlžovanie daňovej kontroly, ktorá neodôvodnene zaťažovala daňový subjekt

(žalobcu). Daňová kontrola tak bola prerušená celkom na 1290 dní a takéto prerušenie daňovej kontroly
potom objektívne nie je možné pokladať za súladné so zákonom. Neunikla pritom pozornosti správneho
súdu tá skutočnosť, že správca dane prvé žiadosti o MVI datoval dňom 10.06.2013, o prerušení daňovej
kontroly rozhodol dňa 20.06.2013 a rozhodnutie expedoval dňa 25.06.2013. O druhom prerušení
správca dane rozhodol dňa 07.07.2015 v súvislosti s ďalšími žiadosťami o MVI zo dňa 02.06.2015.

S ohľadom na konštatované závery nemohol správy súd prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že daňová
kontrola bola vykonaná v súlade s daňovým poriadkom.

56. Správny súd konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani z prvostupňového
rozhodnutia navyše nevyplýva nič bližšie ani o zasielaných urgenciách odpovedí. V prvostupňovom

rozhodnutí a ani v napadnutom rozhodnutí nie je uvedená žiadna úvaha k dôvodnosti či účelnosti
medzinárodných dožiadaní a ani z nich nevyplývajú konkrétne dátumy odoslania jednotlivých žiadostí
a prijatia odpovedí.

57. Správny súd pochybenie správcu dane videl aj v tom, že tento pristúpil k výsluchu svedka A. B.

(konateľa spoločnosti ASC SPEDITION s.r.o.) dňa 09.09.2013, teda v čase kedy bola daňová kontrola
prerušená. Tvrdenie žalovaného, že táto výpoveď nebola v rámci vyhodnotenia dôkazov zohľadnená, je
v kontexte odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia neudržateľné. Počas prerušenia daňovej kontroly,
kedy lehoty neplynú, nemôže správca dane vykonávať žiadne úkony v súvislosti s prerušenou daňovou
kontrolou.

58. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d)
SSP z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti vo vzťahu k vysvetleniu, či dôvodom vyrubenia rozdielu dane na
dani z pridanej hodnoty bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok alebo podvodné konanie žalobcu,
a taktiež nie je preskúmateľné ani posúdenie otázky, koho zaťažovalo dôkazné bremeno. Zároveň

správny súd dospel k záveru, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej pre
nedostatky týkajúce sa samotného prerušenia a trvania daňovej kontroly, ako aj postupu správcu dane
pri žiadostiach o MVI. V preskúmavanej právnej veci tak bol daný aj dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

59. Správny súd rozhodol o vrátení veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom
správca dane po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom argumentácie žalobcu a dôkazov
nachádzajúcich sa v administratívnom spise opätovne rozhodne rešpektujúc právny názor správneho
súdu vo vzťahu k vytýkaným skutočnostiam a procesným nedostatkom vykonanej daňovej kontroly

a svoje rozhodnutie zrozumiteľne a náležite odôvodní.60. Pre úplnosť správny súd uvádza, že k rovnakým právnym záverom, aké prezentuje v tomto rozsudku,
dospel v skutkovo a právne obdobnej veci identických účastníkov konania, ktorú správny súd rozhodol
rozsudkom sp. zn. BA-5S/36/2019 zo dňa 22.01.2025.

61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

62. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.