Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425010164
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6425010164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a

sudcovJUDr.ŠtefanaNováka,LL.M.aMgr.IvanyDatlovej,vtrestnejveciobžalovanéhoA.B.,preprečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, prejednal na verejnom
zasadnutí konanom dňa 16. decembra 2025 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6T/30/2025 zo dňa 02. septembra 2025, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom sp. zn. 6T/30/2025 zo dňa 02. 09. 2025 vo výroku o treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám

odsudzuje

obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom E. XX/XX, C. D.,

podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

na peňažný trest vo výmere 1.200,- (jedentisícdvesto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6T/30/2025 zo dňa 02. 09. 2025 bol obžalovaný
A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.

1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 23. 03. 2025 v čase do 09:13 h v C. D., okres F., viedol OMV zn. VW Multivan, ev. č. G., po ulici H.,
kde narazil do pred ním idúceho vozidla zn. Kia Sorento, ev. č. G., vlastníka I. D., nar. XXXX, čím mu
týmto svojím konaním spôsobil škodu vo výške 1.500,- Eur, kde následne na E. ulici na úrovni vchodu
č. 25 pri výjazde z parkoviska bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Nová Baňa, pričom pri
dychovej skúške elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus č. J. v čase o 09:13 h bolo zistené, že
vozidlo viedol pod vplyvom 0,86 mg/l alkoholu v dychu, následne v rámci kontrolnej dychovej skúšky v

čase o 09:34 h bol zistený výsledok merania 0,76 mg/l alkoholu v dychu.

Zatobolobžalovanýodsúdenýpodľa§289ods.1Trestnéhozákona,§36písm.l),§38ods.2Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určil skúšobnú dobu vo výmere 14 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2 Trestného zákona súd
uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18
mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, a to
proti výroku o treste, ktoré neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým,
že súd podľa neho pri stanovení druhu trestu nepostupoval v súlade s § 33a ods. 3 Trestného zákona.
Súd nesmie tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, uložiť sankciu,
ktorá ho postihuje citeľnejšie, pričom páchateľovi nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na

osobnej slobode, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej
slobode páchateľa. Táto zásada okrem princípu primeranosti trestu určuje aj charakter trestu odňatia
slobody ako prostriedku ultima ratio vo vzťahu k náprave páchateľa a represívneho pôsobenia trestu
na jeho osobu. Podľa jeho názoru vzhľadom na okolnosti prípadu mal súd pristúpiť k uloženiu sankcie
nespojenej s odňatím slobody a to najmä pri zohľadnení jeho osoby, okolností prípadu, správania jeho

osoby pri zaisťovacích úkonoch a vyhlásením o svojej vine. Taktiež poukázal na dôvodovú správu
k novele Trestného zákona a mal za to, že súd pri úvahách o druhu trestu vychádzal z nesprávneho
predpokladu, že peňažný trest by jeho maloleté dieťa poškodil viac z pohľadu vyživovacej povinnosti
než potrestanie páchateľa formou podmienečne uloženého trestu odňatia slobody, pretože by nesiahol
na jeho financie, keďže plní vyživovaciu povinnosť. Táto úvaha je podľa neho nesprávna, pretože

podmienečný trest odňatia slobody ho poškodí na príjmoch viac, než jednorazové vyplatenie peňažného
trestu. Dôvodom je bezúhonnosť, ktorú vyžaduje zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní
a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. On vykonáva prácu finančného
makléra a strata bezúhonnosti by znamenala stratu príjmu. Kým peňažný trest by mohol vyplatiť z
úspor a jeho splnením by prišlo k zahladeniu, čím by sa nevytvorila prekážka na ďalšie vykonávanie

zárobkovej činnosti, pri podmienečne uloženom treste odňatia slobody by nemohol ďalej pôsobiť ako
finančný maklér a stratil by pravidelný príjem, ktorý je základným predpokladom na to, aby plnil riadne
a včas svoju vyživovaciu povinnosť. Viktimizácia jeho maloletého dieťaťa nemá byť cieľom trestného
konania, hlavne pokiaľ štát disponuje inými prostriedkami (sankciami), ktoré budú dostatočne výchovne
pôsobiť na páchateľa. Záverom uviedol, že súd pri úvahách o dĺžke trestu zákazu činnosti viesť motorové

vozidlo nezohľadnil skutočnosť, aké priestupky mal spáchať v období predchádzajúcom spáchaniu
skutku, za ktorý je trestne stíhaný. Priestupky sa síce týkali dopravy, avšak vo väčšine prípadov išlo
o priestupky za parkovanie, bezpečnostný pás. Prekročenie rýchlosti bolo ojedinelé a naviac svojou
mierou nedosiahlo vyšší stupeň závažnosti, teda nešlo o prekročenie rýchlosti o 50 km/h v obci prípadne
o 60 km/h mimo obce. Pri priestupkoch týkajúcich sa vybavenia poistnej udalosti (nepreukázať totožnosť

inému účastníkovi poistnej udalosti, odmietnutie vyplniť tlačivo o poistnej udalosti a pod.) možno hovoriť
o jednočinnom porušení povinností účastníka poistnej udalosti, ktoré však možno z časti chápať ako
postoj účastníka poistnej udalosti napr. k zavineniu poistnej udalosti, reakcia na spôsob komunikácie
(agresívnej, vulgárnej) druhého účastníka poistnej udalosti a pod. Preto vzhľadom na osobu páchateľa
(netrestaný), okolnosti prípadu, mieru spolupráce s OČKT, úprimný prejav ľútosti nad skutkom, snahu

nahradiťvšetkuvzniknutúškoduacelkovýmprístupompáchateľaktrestnémukonaniumázato,žedĺžka
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo je neprimerane dlhá, a to hlavne z dôvodu, že zárobková
činnosť makléra predpokladá vysokú mieru mobility. Takto dlhý zákaz činnosti viesť motorové vozidlo
by ho poškodzoval nad mieru, ktorá je potrebná na dosiahnutie represívneho účelu sankcie a opäť
by nad nevyhnutnú mieru zasiahla do jeho schopnosti produkovať finančné zdroje, okrem iného aj na

plnenie vyživovacej povinnosti. Na základe uvedených skutočností preto navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec v tejto časti vrátil okresnému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že považuje napadnutý rozsudok

okresného súdu za správny a zákonný, preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť, avšak rozhodnutie o uložení alternatívneho trestu ponechala na zvážení krajského súdu,
podľa jej názoru nie je dôvod na zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu.Obhajca obžalovaného v rámci verejného zasadnutia zotrval na písomných dôvodoch podaného
odvolania, podľa jeho názoru zmena druhu trestu je v tomto prípade adekvátna, a to s poukazom na
osobu obžalovaného, jeho pomery, ako aj na zamestnanie, pre výkon ktorého sa vyžaduje bezúhonnosť.

Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec vrátil okresnému súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že prípadný peňažný trest tak ako uvádzal už na okresnom
súde by bol schopný zaplatiť z úspor, ktoré má vo výške niekoľko tisíc Eur. Vyživovaciu povinnosť voči

mal. dieťaťu stále nemá upravenú súdom, aktuálne platí mesačné výživné vo výške 450,- Eur. Ďalej
sa pridržal toho, čo uviedol jeho obhajca, chcel by ďalej pracovať, a to aj kvôli tomu, aby mohol platiť
výživné, preto požiadal, aby mu súd uložil alternatívny trest.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote

ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného

je z časti dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové

zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom
prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny,

ako aj vo vzťahu k otázke trestu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení spravil
vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd prijal, a ktoré je v zmysle
zákona neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním, preto ani krajský súd výrok o vine nepreskúmaval.

Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti

a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. V tejto súvislosti
krajský súd ďalej poznamenáva, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu
sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade

stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností,
na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa
(majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd
prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní
o treste. Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona pre jeho aplikovateľnosť v konkrétnom prípade

nevyžaduje priznanie páchateľa ku spáchaniu trestného činu, ani jeho postoj k prejednávanej veci.
V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Krajskýsúdvovzťahukvýrokuotrestezároveňkonštatuje,žedňa06.augusta2024nadobudlaúčinnosť

novela Trestného zákona, ktorá okrem iného upravila niektoré zásady pre ukladanie trestov, ustanovené
v § 33a Trestného zákona. Preto krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 4
mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 14 mesiacov je neprimerane prísny.
Z tohto dôvodu preto krajský súd zrušil výrok o treste a uložil obžalovanému A. B. peňažný trest vovýmere 1.200,- Eur, za súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.
Obžalovaný tak na okresnom súde, ako aj na verejnom zasadnutí na krajskom súde deklaroval, že je
schopnýpeňažnýtrestuhradiťzúspor,tedaaniprípadnéplnenievyživovacejpovinnostivočimaloletému

dieťaťu tak nebude narušené. Takto uložený trest je potom podľa názoru krajského súdu na ochranu
spoločnosti, nápravu páchateľa, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci,
pričom mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu a zároveň takýto
trest postihuje len obžalovaného.

Čo sa týka výroku o treste zákazu činnosti, tento považoval krajský súd za správny a zákonný, ktorý
zohľadňuje výšku zisteného objemu alkoholu v krvi obžalovaného v čase spáchania skutku. Navyše, ako
vyplýva zo spisového materiálu, vodičský preukaz bol obžalovanému zadržaný dňa 23. 03. 2025 a trest
zákazu činnosti bol uložený vo výmere 18 mesiacov, preto prichádza do úvahy aj prípadný postup podľa
§ 69 ods. 1 Trestného zákona. Preto výrok o treste zostal zo strany krajského súdu týmto rozhodnutím
nedotknutý.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného
poriadku po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste sám vo veci rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.