Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625010153
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6625010153.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.

Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí konanom dňa
26. novembra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
zo dňa 18.08.2025, sp. zn. 28T/21/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku,
ktorým bol obžalovanému A. B. uložený trest odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu.

Vo výrokoch o vine a o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá zostáva napadnutý rozsudok
okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 20.01.2025 v čase o 06.45 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, TsEČ: C., kategórie
MI, po ceste 11/527 v k ú. obce Slovenské Ďarmoty na rovnom úseku v cca 33,500 km, kde spôsobil
škodovú udalosť s ďalším vozidlom, následne bol kontrolovaný privolanou hliadkou ODI Veľký Krtíš,

pri kontrole bolo zistené, že má rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ vo Veľkom
KrtíšipodčíslomORPZ-VK-OPDP62-31/2024-SKzodňa21.3.2024vspojitostisrozhodnutímKrajského
dopravného inšpektorátu KR PZ v Banskej Bystrici pod číslom KRPZ-BB-KDI2-002/2024 z 22.5.2024,
právoplatné dňa 27.5.2025, uloženú sankciu spočívajúcu v zákaze činnosti viesť motorové vozidlá na
dobu 8 mesiacov v trvaní od 27.05.2024 do 27.01.2025.

Za to mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2

Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky motorové
vozidlá vo výmere 24 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 14.10.2025 a ďalším písomným podaním doručeným
krajskému súdu dňa 21.11.2025, a to proti výrokom o vine a o treste.Argumentoval tým, že výrok o vine je bez opory v skutkovom stave uvedenom v obžalobe, keďže
absentujú dôkazy, pričom išlo pri kolízii o škodovú udalosť a nie o trestný čin. Stret s ďalším vozidlom

a to traktorom vybaveným poľnohospodárskou technikou nezavinil, nakoľko príčinou bola šírka tohto
„kolosu“, ktorá presahovala stredovú čiaru. Jeho vina spočívala len v tom, že v danej chvíli do ním
vedeného osobného motorového vozidla rútiaci sa traktor narazil predným ľavým kolesom, do jeho
prednej časti. Išlo o stret D. s E.. Pri náraze došlo k otočeniu jeho auta o 180 stupňov do protismeru, bol
v šoku a po chvíľke zistil, že mal veľké šťastie, pričom traktor sa vzďaľoval a bol asi vo vzdialenosti 85 m.

Po príchode príslušníkov polície bol už od miesta činu vzdialený, z tohto dôvodu nechápal, čo má byť
predmetom obhliadky. Miesto činu sa snažil zdokumentovať prostredníctvom svojho mobilu s tým, aby
nemohlo byť v budúcnosti manipulované s faktami.

V zápisnici o udalosti, ktorá sa reálne stala, podpísal niečo, čo si od únavy nikdy neprečítal a bol šťastný,

že sa nedostal do CBJ, hoci prebehol celý proces, ktorý predchádzal obmedzeniu jeho slobody, najmä
prehliadky a lekárske prehliadky. Následne dostal radu, aby si objednal taxík a vrátil sa do miesta
bydliska.

Sekundárnou skutočnosťou bolo vylustrovanie histórie jeho prehreškov – dopravných priestupkov.

Nevychádzal z údivu pri úvahách, že sa malo jednať o úmyselné zavinenie škodovej udalosti, najmä ak
absentoval iný pohľad na priebeh kolízie.

V deň skutku si išiel pre lieky a bolo to 7 dní pred záverom opatrenia štátneho orgánu o zákaze riadiť
motorové vozidlá. Návšteva u lekára bola z jeho strany prioritou, nakoľko musí nutne užívať lieky proti

bolesti, keďže trpí chronickými ochoreniami, prihliadajúc aj na jeho vek. Nechce sa vyviňovať, mal dávať
pozor na kalendár, no lekár má svoje termíny a on sa obával nedostatku liekov.

Žiadal posúdiť jeho skutok vrátane histórie tejto škodovej udalosti a preskúmanie výpovede vodiča
traktora.

Ďalej uviedol, že nerozumel obsahu upovedomenia o verejnom zasadnutí, ktoré sa malo konať
26.11.2025 na Krajskom súde v Banskej Bystrici, najmä to, že jeho prítomnosť na tomto verejnom
zasadnutí nie je nevyhnutná. Zdôraznil, že nemá právnické vzdelanie, naopak má svoj vek a nevie
pochopiť, čo komu urobil, pričom pri skúmaní zmyslu dotknutého upovedomenia je pripravený poskytnúť

možnú budúcu súčinnosť a to aj ohľadne viacerých okolností, ktoré by priniesli svetlo do objasnenia
celej rovnice o viacerých neznámych.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného a poškodenej, prokurátor krajskej
prokuratúry navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že odvolanie
podala oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.
Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
o vine a o treste, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo čiastočne dôvodné, a to vo

vzťahu k výroku o treste odňatia slobody.

Posplneníprieskumnejpovinnostivrozsahu§317ods. 1Tr.por.odvolacísúdtotižzistil,že napadnutým
rozsudkom bol obžalovanému uložený celkovo neprimerane prísny trest. Z tohto dôvodu podľa §
321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bol obžalovanému

uložený trest odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu. Vo výrokoch o vine a o treste zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá zostal napadnutý rozsudok nezmenený.

Pokiaľ ide o otázku viny, súd prvého stupňa pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva
obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami

vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako
aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia je síce stručné, ale zodpovedá všetkým podstatným
hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval pozornosť
a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal zadokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané

skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného a správne postupoval,
keď ho uznal za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Tr. zák.

Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom na stranách č. 2

až 3, s ktorým sa stotožnil a jeho opakovanie by bolo nadbytočné. Považoval však za potrebné aspoň
stručne reagovať v rámci odvolacieho konania na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré však nebolo
možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o jeho
vine.

Obhajoba produkovaná obžalovaným ho v danom prípade nezbavuje trestnej zodpovednosti, nakoľko

predmetom tohto trestného konania nebolo posúdenie tzv. škodovej udalosti, vrátane toho, kto ju zavinil,
ale jeho podstatou bolo posúdenie konania obžalovaného, ktorý viedol osobné motorové vozidlo napriek
tomu, že mu bola správnym orgánom uložená sankcia spočívajúca v zákaze činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 8 mesiacov.

Obžalovaný spáchanie skutku ako takého nepoprel, zdôraznil najmä tú skutočnosť, že tzv. škodovú
udalosť, t.j. kolíziu s oprotiidúcim traktorom, nezavinil. Obžalovaného usvedčuje súhrn vykonaných
listinných dôkazov, ktoré nepochybne preukazujú, že sa dopustil skutku kladeného mu obžalobou za
vinu, pričom svojim konaním naplnil všetky znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. b) Tr. zák., keďže maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával

činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti a v tomto smere bolo
irelevantné kto zavinil stret motorových vozidiel pri tzv. škodovej udalosti. Naviac spôsobenie škody nie
je zákonným znakom skutkovej podstaty (ani kvalifikovanej) prečinu, za ktorý bol obžalovaný trestne
stíhaný a za spôsobenie tzv. škodovej udalosti mu správny orgán uložil pokutu vo výške 50,- eur.

Obžalovaný okrem tzv. objektívnej stránky prečinu naplnil aj tzv. jeho subjektívnu stránku, vrátane
zavinenia, pretože konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle, keď vedel, že má uloženú sankciu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov a dostatočným spôsobom si nepreveril, kedy ju
v celom rozsahu vykoná, t.j. bol minimálne uzrozumený s tým, že ešte stále môže sankciu vykonávať
(nevedel s istotou, ktorým dňom mu má skončiť). V tomto smere nepostačuje jeho domnienka, že v čase

skutkumalzato,žeužcelúsankciuvykonal,nakoľkobolobežnýmspôsobomzistiteľné,ktorýmdňommu
jej výkon reálne skončí. Napokon sám uviedol, že mal dávať pozor na „kalendár“, pričom ani pohnútka
jeho konania nie je takého významu, aby ho zbavila trestnej zodpovednosti, pretože si mal zabezpečiť
potrebné lieky iným spôsobom, ale predovšetkým nemal sám v čase sankcie viesť osobné motorové
vozidlo.

Po komplexnom zhodnotení dôkaznej situácie možno konštatovať, že v danom prípade nebolo namieste
aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Naopak, prihliadajúc na rozsah, ako aj
silu a hodnotu vykonaných dôkazov, ktoré vyznievali v neprospech obžalovaného, a ktoré sa navzájom
dopĺňali, zároveň na seba logicky nadväzovali, mal odvolací súd za to, že nielenže bola dostatočne

vyvrátená jeho obhajoba, ale zároveň bolo nepochybne preukázané, že práve obžalovaný spáchal
skutok, ktorý mu bol kladený za vinu, a to tak ako bol zistený a ustálený vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Tr. zák. a je zaň trestne zodpovedný.

Obžalovaný odvolanie proti výroku o treste bližšie neodôvodnil. Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho
výmery dospel krajský súd čiastočne k inému záveru ako okresný súd, nakoľko napadnutým rozsudkom
bol obžalovanému uložený v konečnom dôsledku neprimerane prísny trest. Na základe podaného
odvolaniakrajskýsúdzmiernilobžalovanémutresttýmspôsobom,žemuneuložilnajprísnejšídruhtrestu
a to trest odňatia slobody, z hoci aj podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, keďže

uloženie tohto druhu trestu nepovažoval na dosiahnutie účelu trestu v danom prípade za nevyhnutné.
Naopak uloženie takéhoto druhu trestu by bolo neprimerane prísne najmä z toho dôvodu, že obžalovaný
napriek jeho veku doposiaľ nebol súdom trestaný. Vzhľadom na jeho vek mu neukladal ani alternatívny
druh trestu a to trest povinnej práce a taktiež mu neuložil ani peňažný trest, nakoľko prihliadol naskutočnosť, že nevlastní žiadny väčší majetok, poberá starobný dôchodok vo výške 612,- eur mesačne,
ktorý potrebuje na každodenné živobytie, pričom mu bola už správnym orgánom za tzv. škodovú udalosť
uložená bloková pokuta vo výške 50,- eur.

Zároveň bolo namieste zdôrazniť, že vzhľadom na povahu spáchaného prečinu bolo predovšetkým
potrebné uložiť obžalovanému práve trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, nakoľko sa dopustil
trestného činu práve v súvislosti s touto činnosťou. O tom, že obžalovaný ako vodič nie vždy rešpektuje
platné právne predpisy v tejto oblasti, svedčí skutočnosť, že okrem priestupku, ktorý je súčasťou

skutkovej vety, bol v posledných 4 rokoch 7-krát sankcionovaný výlučne za priestupky proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, z toho 2-krát bol sankcionovaný napomenutiami a 5-krát pokutami od
10,- do 100,- eur. Vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, okolností prípadu, osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy však uloženie iného druhu trestu nebolo potrebné.

Krajský súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovanému poľahčovala jedna okolnosť a to podľa § 36

písm. j) Tr. zák., t.j. že pred páchaním trestného činu viedol riadny život, ale nepriťažovala mu žiadna
okolnosť, teda ich pomer bol 1:0, pričom vedenie riadneho života do súčasnosti vyznievalo výrazne
v jeho prospech.

Zhrnúc uvedené, uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky ako

trestu samostatného, možno v danom prípade považovať za nielen zákonné a primerané, ale aj
spravodlivé. Takto uložený trest obsahuje v dostatočnom rozsahu prvok represie, ako aj prvky generálnej
a individuálnej prevencie, zároveň postačuje na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. a zodpovedá aj všetkým ďalším zákonným ustanoveniam Trestného zákona, ktoré
upravujú zásady pre ukladanie trestov.

Krajský súd odmietol vykonať výsluch svedka F. F., vodiča traktora, s ktorým mal obžalovaný ako vodič
v čase skutku kolíziu, nakoľko vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné, pretože predmetom tohto
trestného konania nebolo zisťovanie presných okolností dopravnej nehody, za ktorých došlo k stretu
vozidiel a ktorá bola správnym orgánom právne posúdená ako tzv. škodová udalosť, ale skutočnosť, že

obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo napriek sankcii zákazu tejto činnosti uloženej mu správnym
orgánom.

Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti výrokov napadnutého
rozsudku o vine a o treste z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za

čiastočnedôvodné(vovzťahukvýrokuotresteodňatiaslobody,vrátanespôsobujehovýkonu), rozhodol
tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým, že výroky o vine a o treste zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá zostali nezmenené.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.