Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-19Cpr/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318205407
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Zapletajová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1318205407.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Zapletajovou, v

spore žalobkyne: H. K., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.É. XX, 841 01 Bratislava, právne zastúpená
advokátskou kanceláriou Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, akciová spoločnosť, so sídlom
Städtle 17, 8490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežatstvo, reg. č.: FL-0002.539.075-9, konajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná
370/6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428, proti žalovanému: Štátny inštitút odborného
vzdelávania, so sídlom Bellová 54A, 837 63 Bratislava, IČO: 17 314 852, právne zastúpený: Cíbik Legal
s.r.o., so sídlom Seberíniho 6C, 821 03 Bratislava, IČO: 54 256 160, o určenie neplatnosti výpovede z

pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava III dňa 30.08.2018 sa žalobkyňa domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 27.03.2018, ktorú
žalovaný odovzdal žalobkyni dňa 27.03.2018 je neplatná, pracovný pomer trvá a žalovaný je povinný
vyplatiť žalobkyni náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce od 01.07.2018 až do doby, kedy

žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, náhradu za osobný príplatok, ktorý jej bol bezdôvodne
odobraný s účinnosťou od 01.04.2018, náhradu dovolenky za kalendárny rok 2017 a alikvotnú časť
dovolenky, na ktorú mala nárok za prvý polrok roku 2018 a nahradiť žalobkyni trovy konania.

2. Žalobkyňa uviedla, že u žalovaného a jeho právneho predchodcu pracovala 26 rokov ako asistentka
riaditeľa. Dňa 27.03.2018 jej žalovaný (pôvodne Národný ústav celoživotného vzdelávania, ďalej aj ako
„NÚCŽV“) za prítomnosti pána A.. Š. C. J. L. odovzdal výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1

písm. b) Zákonníka práce, s tým, že výpovedná doba začne plynúť od 01.04.2018 a pracovný pomer sa
skončí 30.06.2018. Žalovaný výpoveď odôvodnil svojim rozhodnutím zo dňa 12.03.2018 o organizačnej
zmene a zrušením pracovného miesta asistentky od 01.04.2018, v dôsledku čoho sa žalobkyňa mala
stať nadbytočnou zamestnankyňou.

3. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že organizačná zmena nebola so zamestnancami NÚCŽV
prerokovaná. Žalovaný sa vo výpovedi odvoláva, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou

bolo prerokované so zamestnaneckým dôverníkom (zástupcom zamestnancov NÚCŽV) v zákonom
stanovenejlehote,pričomNÚCŽVzamestnaneckéhodôverníkanemá,nakoľkoposlednávoľbaprebehla
22.02.2011 a platila na štvorročné obdobie do roku 2015. Zamestnaneckým dôverníkom na uvedené
obdobie do roku 2015 bol A.. Š.. Ďalšia voľba zamestnaneckého dôverníka neprebehla.4. Odôvodnenie rozhodnutia o organizačnej zmene žalovaného z 12.03.2018 poukazuje na skutočnosť,
žepočetzamestnancovžalovanéhosaznižujevsúvislostisozmenamipripravovanýmivrezorteškolstva

a v nadväznosti na plánované zrušenie niektorých úloh a predmetov činnosti žalovaného z dôvodu
zefektívnenia využívania prostriedkov verejnej správy. Žalobkyňa videla zásadné právne pochybenie
žalovanéhozhľadiskajehokonaniaprivýpovedivtom,žežalovanýpristúpilkvýpovedi,vrátanekonania,
ktoré výpovedi predchádzalo, predtým, ako došlo právne aj skutkovo k zmenám, ktoré mali byť podľa
rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.03.2018 pripravované v rezorte školstva v nadväznosti na úlohy

a predmety činnosti žalovaného. Za takých okolností podľa žalobkyne, nemá výpoveď z pracovného
pomeru zo dňa 27.03.2018 žiadne právne opodstatnenie, lebo za uvedených pomerov sú tieto dôvody
(ak nemajú právny základ , pričom v rozhodnutí žalovaného zo dňa 12.03.2018 je zmienka o plánoch
rezortu) v podstate vyfabulované a účelovo použité. Pri tak závažnom pracovnoprávnom úkone, ako je
výpoveď z pracovného pomeru, ktorá sa dotýka osudu zamestnanca nemožno stavať na hypotézach,
výpoveď musí byť postavená na reálnej skutočnosti. Ak teda v čase, kedy bola žalobkyni odovzdaná

výpoveď, nebolo z úrovne Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako
zriaďovateľa žalovaného zrejmé a rozhodnuté, aká bude koncepcia a štruktúra ním riadených inštitúcií
celoživotného vzdelávania, nie sú splnené podmienky platnosti výpovede.

5. Žalobkyňa ďalej poukázala na fakt, že žalovaný jej napriek zrušenému pracovnému miestu naďalej

prideľoval pracovné úlohy, kvôli plneniu ktorých dochádzala na pracovisko (s výnimkou čerpania
dovolenky na základe príkazu riaditeľa) až do 29.05.2018 (vrátane) a 29.05.2018 na odovzdanie agendy,
čo evidovala aj v knihe príchodov a odchodov a v mesačnom výkaze evidencie dochádzky. Žalobkyňa
má za to, že ak bolo jej miesto rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 12.03.2018 zrušené, žalovaný
jej už nemal prideľovať úlohy a dovolenku za kalendárny rok 2017 a alikvotnú časť dovolenky, na ktorú

mala nárok za prvý polrok roku 2018, mala dostať v plnej výške preplatenú. Žalovaný si podľa žalobkyne
nesplnil ani zákonom stanovenú ponukovú povinnosť pri výpovedi a voči žalobkyni nevysporiadal
sociálny fond.

6. Žalovaný pri odovzdávaní výpovede žalobkyni dňa 27.03.2018 odovzdal aj Oznámenie o výške a

zložení funkčného platu s účinnosťou odo dňa 01.04.2018, v ktorom jej bezdôvodne odobral osobný
príplatok vo výške 100 %. Žalobkyňa uviedla, že osobný príplatok nemožno odobrať, ani ho znížiť bez
toho,abybolopreukázanénesplneniepodmienok,zaktorýchbolpriznaný.Predodovzdanímoznámenia
jej nebolo doručené žiadne písomné rozhodnutie NÚCŽV o odobratí osobného príplatku. Toto konanie
žalobkyňa vyhodnotila aj ako znevýhodnenie jej osoby v porovnaní s inou osobou, konkrétne kolegami,

ktorým osobný príplatok odobraný nebol, čo je v rozpore so zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon).

7. Dňa 28.05.2018 odovzdal žalovaný žalobkyni Oznámenie o prekážkach v práci na strane

zamestnávateľa, v ktorom jej oznámil, že s účinnosťou od 28.05.2018 do odvolania vznikajú prekážky v
práci na strane zamestnávateľa, pričom od tohto dátumu jej nebude prideľovať prácu a jej prítomnosť na
pracovisku nie je potrebná. Žalovaný jej zároveň oznámil povinnosť vyčerpať si dovolenku za kalendárny
rok 2017 a alikvotnú časť dovolenky, na ktorú má nárok za prvý polrok roku 2018, najneskôr do
30.06.2018.

8. Žalobkyňa predložila súdu nasledujúce dôkazy: Výpoveď zo dňa 27.03.2018; Pracovnú zmluvu č.
XXX/XXXX zo dňa 31.07.1992; kópiu Knihy príchodov a odchodov od 19.07.2017; Zápisnicu z voľby
zamestnaneckého dôverníka v NÚ CŽV zo dňa 22.02.2011; Príkaz riaditeľa č. X/XXXX o čerpaní
dovolenky v prvom polroku 2018 zo dňa 22.03.2018; Oznámenie o výške a zložení funkčného platu

zo dňa 27.03.2018, 31.08.2017 a 29.12.2017; List adresovaný hlavnému inšpektorovi práce zo dňa
30.04.2018; Informáciu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 16.07.2018; Oznámenie o prekážkach v práci
na strane zamestnávateľa zo dňa 28.05.2018; Odovzdávajúci a preberací protokol zo dňa 29.05.2018;
Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 22.05.2018. Pred začatím konania dňa 14.05.2019
doložila Príkaz ministra č. XX/XXXX o postupe pri zrušení príspevkovej organizácie Národný ústav

celoživotného vzdelávania a zlúčení s rozpočtovou organizáciou Štátny inštitút odborného vzdelávania
s účinnosťou dňa 30.04.2018 a Príkaz č. XX/XXXX o postupe pri zrušení príspevkovej organizácie
Národný ústav celoživotného vzdelávania s účinnosťou od 28.09.2018, Štatút Národného ústavuceloživotného vzdelávania s účinnosťou od 14.05.2010 spolu s dodatkami, Štatút Národného ústavu
celoživotného vzdelávania s účinnosťou od 28.05.2018.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 09.05.2019 uviedol, že žalobu považuje v celom
rozsahu za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Predmetné rozhodnutie o organizačnej zmene doposiaľ
platí, pričom takéto rozhodnutie je vo výlučnej kompetencii žalovaného. Nie je sporné, že u žalovaného
došlo k organizačným zmenám. V dôsledku nich nebolo možné žalobkyňu ďalej zamestnávať ani na
inej pracovnej pozícii, keďže spolu bolo u žalovaného zrušených 9 pracovných pozícií a žalovaný už

nevykonávapôvodnúhlavnúčinnosť,prektorúbolzriadenýMinisterstvomškolstva,vedyavýskumuSR.
K tvrdeniu žalobkyne, že A.. Z. Š. už nebol vo volebnom období pre rok 2018 zástupcom zamestnancov,
nakoľko nebol legitímne zvolený, žalovaný uviedol, že nie je sporné, že by k prerokovaniu výpovede
so zástupcom zamestnancov nedošlo, ale že v tomto časovom období (marec 2018-jún 2018) nebol
na pracovisku legitímne zvolený zástupca zamestnancov. Ak by aj A.. Z. Š. nebol v danom období
legitímne zvolený zamestnanecký dôverník, ako tvrdí žalobkyňa, tak u žalovaného nepôsobila odborová

organizácia ani iní zástupcovia zamestnancov a táto skutočnosť by nemala vplyv na neplatnosť
výpovede.

10. Žalovaný predložil súdu nasledujúce dôkazy: Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene
zo dňa 12.03.2018; Príkaz ministra č. XX/XXXX o postupe pri zrušení príspevkovej organizácie Národný

ústav celoživotného vzdelávania a zlúčení s rozpočtovou organizáciou Štátny inštitút odborného
vzdelávania; Príkaz ministra č. XX/XXXX o postupe pri zrušení príspevkovej organizácie Národný ústav
celoživotného vzdelávania.

11. Na pojednávaní dňa 14.05.2019 predstúpil právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že žalobkyni

bolo ponúknuté pracovné miesto mimo žalovaného, nakoľko tento nemal žiadnu možnosť ju zamestnať,
avšak po dohode s Ministerstvom školstva, vedy a výskumu SR a Štátnym inštitútom odborného
vzdelávania bolo možné nastúpiť do týchto inštitúcií. V prípade, že by žalobkyňa sporovala túto
skutočnosť, navrhol vypočuť ako svedkov vedúceho služobného úradu Ministerstva školstva pána H.
R., bývalého riaditeľa a súčasného námestníka Štátneho inštitútu odborného vzdelávania pána L.,

odborného garanta NÚCŽV pani H. F.. Žalobkyňa navrhla vypočuť ako svedkov Ing. Z. Š., A.. J. P. C.
H.. F. K..

12. Uznesením č. k. 19Cpr/15/2018-153 zo dňa 11.09.2019 rozhodol súd o pokračovaní v konaní
so žalovaným, ako právnym nástupcom pôvodného žalovaného (NÚCŽV), nakoľko ten zanikol bez

likvidácie zlúčením so Štátnym inštitútom odborného vzdelávania ku dňu 30.06.2019.

13. V predmetnej veci Okresný súd Bratislava III najskôr rozsudkom č. k. 19Cpr/15/2018-211 zo dňa
11.06.2020 rozhodol, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 27.03.2018, ktorú žalovaný doručil
žalobkyni dňa 27.03.2018 je neplatná a pracovný pomer trvá. Nárok žalobkyne na náhradu mzdy, na

náhradu za osobný príplatok a na náhradu dovolenky, súd vylúčil na samostatné konanie. Súd žalobkyni
nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu
Bratislava III súdny poplatok vo výške 99,50 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

14. Na základe podaného odvolania žalovaným, Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.

16CoPr/8/2020-297 zo dňa 28.02.2022, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom
výroku, vo výroku o trovách konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zrušil a vec vrátil
naďalšiekonanie.Odvolanie protivýroku,ktorýmsúdprvejinštancievylúčilnárokžalobkynenanáhradu
mzdy, na náhradu za osobný príplatok a na náhradu dovolenky na samostatné konanie, odmietol.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, výsluchom žalobkyne, výsluchom
svedkov, dôsledne sa riadiac právnym názorom súdu druhej inštancie, ktorým je viazaný a zistil tento
skutkový stav:

16. Právny predchodca žalovaného Národný ústav celoživotného vzdelávania je príspevkovou

organizáciou Ministerstva školstva, vedy a výskumu Slovenskej republiky s právnou subjektivitou a bol
zriadený zriaďovacou listinou Ministra školstva, mládeže a športu SR ku dňu 31.10.1990 (ďalej NÚCŽV)
a plnil úlohy v oblasti celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva, čo vyplýva zo ŠtatútuNárodného ústavu celoživotného vzdelávania s účinnosťou od 14.05.2010 spolu s dodatkami (č. l. 107
až 113).

17. Právny predchodca žalovaného NÚCŽV bol odo dňa 01.07.2019 Príkazom ministra č. XX/XXXX
o postupe pri zrušení príspevkovej organizácie Národný ústav celoživotného vzdelávania, zrušený
bez likvidácie zlúčením s rozpočtovou organizáciou Štátny inštitút odborného vzdelávania, so sídlom
Bellova 54/A, 837 63 Bratislava, IČO: 17 314 852 v súlade s § 21 ods. 3a ods. 12 písm. b) zákona č.
523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, postupom podľa § 21 ods. 11, 13 predmetného zákona. Právnym
nástupcom pôvodného žalovaného sa v zmysle čl. 2 ods. 1 Príkazu ministra č. XX/XXXX stal Štátny
inštitút odborného vzdelávania, na ktorý prešli všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov
žalovaného, preto súd uznesením č. k. 19Cpr/15/2018-153 zo dňa 11.09.2019 rozhodol o pokračovaní
v konaní so žalovaným, ako právnym nástupcom pôvodného žalovaného.

18. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pracovný pomer žalobkyne vznikol v zmysle § 42
ods. 1 Zákonníka práce na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej s právnym
predchodcom pôvodného žalovaného ACADEMIA A. (č. l. 7).

19. Výpoveďou zo dňa 27.03.2018 mal súd preukázané, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď podľa

ust. 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to z dôvodu, že na základe rozhodnutia zamestnávateľa
o organizačnej zmene zo dňa 12.03.2018 , bolo zrušené pracovné miesto asistentka s účinnosťou
od 01.04.2018, pričom uviedol, že pre žalobkyňu nemá vhodnú prácu, a preto nie je možné ju ďalej
zamestnávať v pracovnom pomere. Keďže žalobkyňa u žalovaného odpracovala 25 rokov, je dĺžka
výpovednej doby tri mesiace. Skončenie pracovného pomeru na základe uvedeného dôvodu bolo

prerokované so zamestnaneckým dôverníkom v zákonom stanovenej lehote (č.l.6).

20. Z listinného dôkazu označeného ako „rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene” zo dňa
12.03.2018 mal súd preukázané, že NÚCŽV ako zamestnávateľ vydal rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačnej zmene, podľa ktorého s účinnosťou od 01.04.2018 žalovaný ruší okrem iného aj pracovné

miestoasistentkariaditeľa.Zodôvodneniavyplýva,žeNÚCŽVakopríspevkováorganizáciaMinisterstva
školstva, vedy, výskumu a športu SR v nadväznosti na zmeny pripravované v rezorte školstva a v
nadväznostinaplánovanézrušenieniektorýchúlohapredmetovčinnostiNÚCŽVzdôvoduzefektívnenia
využívania prostriedkov verejnej správy znižuje počet zamestnancov. V nadväznosti na uvedené
dochádza k zmene Organizačného poriadku NÚCŽV, pričom sa ruší okrem iných aj pracovné miesto

asistentky kancelárie riaditeľa, na základe čoho sa stáva nadbytočná zamestnankyňa H. K.. Vzhľadom
na skutočnosť, že NÚCŽV nemá možnosť vyššie uvedených zamestnancov ďalej zamestnávať, a to
ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, NÚCŽV dá
zamestnancom výpoveď v súlade s 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcom
zamestnancov (č. l. 80 - č. l. 81).

21. Žalobkyňa listom zo dňa 22.05.2018, doručenom NÚCŽV dňa 27.06.2018 oznámila, že predmetnú
výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní (č. l. 50).

22. Z výpovede žalobkyne pred súdom vyplynulo, že sa pridržiava písomného podania doručeného súdu

dňa 10.06.2019 (č. l. 93) a trvá na tom, že právny predchodca žalovaného o výpovedi žalobkyne konal
v čase, kedy nebola známa definitívna podoba organizačných zmien pripravovaných zriaďovateľom,
teda Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, pričom tieto boli prijaté až po doručení
výpovede, a to Príkazom ministra č. XX/XXXX o postupe pri zrušení príspevkovej organizácie Národný
ústav celoživotného vzdelávania a zlúčení s rozpočtovou organizáciou Štátny inštitút odborného

vzdelávania s účinnosťou dňa 30.04.2018 a neskôr nahradený Príkazom č. XX/XXXX o postupe pri
zrušenípríspevkovejorganizácieNárodnýústavceloživotnéhovzdelávaniasúčinnosťouod28.09.2018.
Zotrvala na tom, že organizačná zmena nebola prerokovaná so zamestnancami. Žalobkyňa tiež uviedla,
že od 01.09.2018 je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere u Slovenskej inovačnej a energetickej
agentúry a zriaďovateľom je Ministerstvo hospodárstva SR.

23. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného JUDr. A.. R. L., PhD., na pojednávaní dňa 18.06.2019,
vyplynulo, že uvedené zmeny robil na základe Príkazu ministra školstva vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky č. XX/XXXX o postupe pri zrušení príspevkovej organizácie Národný ústavceloživotného vzdelávania a zlúčení s rozpočtovou organizáciou Štátny inštitút odborného vzdelávania,
účinného od 30.4.2018 a do 30.06.2018 a na základe tohto príkazu mal urobiť všetky kroky k ukončeniu
a zrušeniu činnosti právneho predchodcu žalovaného. Žalobkyňa pracovala na pozícii jeho sekretárky,

žalovaný mal 33 zamestnancov, pričom 4 z nich dostali ponuku pracovať na ministerstve školstva alebo
v nástupníckej organizácii Štátny inštitút odborného vzdelávania. Medzi týmito 4 ľuďmi bola žalobkyňa,
jej dcéra F. K., Z. Š., D. L., pričom žalobkyňa odmietla prijať ponúkanú prácu, pričom toto rozhodnutie
nezdôvodnila. Ďalej uviedol, že u žalovaného nebola zriadená odborová organizácia, žalobkyňa mu
povedala,žedôverníkomjepánZ.Š.,ktorýdávalstanoviskoakozástupcazamestnancovkvýpovediam,

pričom ho oslovoval z dôvodu, že nový zástupca zamestnancov zvolený nebol. Posledným rozhovorom
s ministerkou školstva sa dozvedel, že žalovaný zrejme nebude mať právneho nástupcu a zanikne
z ekonomických dôvodov, nakoľko prebiehajúca exekúcia bola vyplatená a iné exekúcie by ohrozili
nástupnícku organizáciu.

24. Z výpovede svedkyne Mgr. F. K. na pojednávaní dňa 18.06.2019, vyplynulo, že organizačná

zmena so zamestnancami prerokovaná nebola a bola citovaná iba vo výpovedi. Podľa svedkyne
štatutár robil organizačné zmeny ešte skôr, ako mal na to oprávnenie, pričom jej nebolo ponúknuté
skončenie pracovného pomeru dohodou a ani jej nebola ponúknutá práca na ministerstve školstva, či v
Štátnom inštitúte odborného vzdelávania. Žalovaný tvrdil, že každé skončenie pracovného pomeru bolo
prerokované s dôverníkom zamestnancov, ten však nebol legitímny, pretože posledná voľba dôverníka

prebehla v roku 2011 a platila len 4 roky. Svedkyňa uviedla, že je názoru, že u žalovaného nepôsobila
ani odborová organizácia a ani dôverník zamestnancov.

25. Svedok A.. Z. Š. vypovedal, že spolu so žalobkyňou pracoval u právneho predchodcu žalovaného,
pričom jeho pracovný pomer skončil dohodou v dôsledku organizačných zmien. Pracoval na

ekonomickom oddelení ako ekonomický zamestnanec. V rozhodnom období roku 2018 už nebol
zástupcom zamestnancov. Po uplynutí voľby zamestnaneckého dôverníka v roku 2015 ďalšia voľba už
nebola, fakticky funkciu zamestnaneckého dôverníka nevykonával, presne si nepamätá či mu riaditeľka
dala niečo podpisovať, ale nové voľby zamestnaneckého dôverníka neprebehli. A.. Š. ako svedok
v konaní pred Okresným súdom Košice pod sp. zn. 41Cpr/35/2018 vypovedal, že zamestnanci boli

oboznámení, že ústav bude k určitému dňu zrušený. Keď zamestnávateľ vykonával organizačné zmeny,
prizval ho ako zástupcu zamestnancov, pretože dlhé roky vykonával funkciu zástupcu zamestnancov. V
roku 2018 mala prebehnúť voľba nového zástupcu zamestnancov, voľba neprebehla, pretože sa o ňu
nikto nezaujímal. Naposledy v roku 2017 sa podpisovala zmluva medzi A.. B. Š. (bývalou riaditeľkou
NÚCŽV) a ním ako zástupcom zamestnancov na rok 2018. Preto ho oslovil pán riaditeľ, aby zastupoval

zamestnancov. Nič zlé v tom nevidel, mal za to, že pokračuje v tom, čo bolo predtým. Zamestnávateľ mu
oznámil, aké zmeny sa chystajú, tieto zmeny boli prerokované na každej jednej porade, ktorá sa konala
na týždennej báze. Zápisy robila vedúca sekretariátu pani H. K..

26. Z Príkazu ministra školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. XX/XXXX o postupe

pri zrušení príspevkovej organizácie Národný ústav celoživotného vzdelávania a zlúčení s rozpočtovou
organizáciou Štátny inštitút odborného vzdelávania, účinného od 30.4.2018, mal súd preukázané, že
týmto príkazom sa stanovuje postup pri zrušení príspevkovej organizácie Národný ústav celoživotného
vzdelávania za účelom racionalizácie a zefektívnenia činnosti rozpočtových organizácií a príspevkových
organizácií v pôsobnosti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. NÚCŽV sa zlúči s

rozpočtovou organizáciou Štátny inštitút odborného vzdelávania. Podľa čl. 2 Príkazu č. 20/2018 bol
určený termín zrušenia NUCŽV dňom 30.06.2018 bez likvidácie zlúčením odo dňa 01.07.2018 so
Štátnym inštitútom odborného vzdelávania (ŠIOV). Podľa čl. 2 bod 2 písm. h) Príkazu, mal riaditeľ
NÚCŽV v spolupráci s ostatnými riaditeľmi (ŠIOV) pripraviť podklady súvisiace s prechodom práv a
povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov NÚCŽV na ŠOIV, vrátane rozpočtových opatrení

z toho vyplývajúcich, do 30.06.2018 (č.l.82).

27. Z Príkazu ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. XX/XXXX. o postupe pri
zrušení príspevkovej organizácie Národný ústav celoživotného vzdelávania účinného od 28.09.2018 mal
súd preukázané, že týmto príkazom sa stanovuje postup pri zrušení príspevkovej organizácie Národný

ústav celoživotného vzdelávania za účelom racionalizácie a zefektívnenia činnosti rozpočtových
organizácií a príspevkových organizácií v pôsobnosti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
NÚCŽVsazrušízlúčenímsrozpočtovouorganizáciouŠtátnyinštitútodbornéhovzdelávaniaabolurčený
termín zrušenia NÚCŽV dňom 30.06.2019 bez likvidácie zlúčením odo dňa 01.07.2019 so ŠIOV.28. Dňa 20.05.2024 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa
17.05.2024, v ktorom uviedol, že v čase účinnosti Príkazu ministra č. XX/XXXX, v NÚCŽV už nepracovali

žiadni zamestnanci v pracovnom pomere, od 01.07.2018 u pôvodného žalovaného pracovali len štyri
osoby na dohodu o vykonaní práce. Uvedené osoby už nevykonávali závislú prácu podľa pracovnej
zmluvy, vykonávali špecifické pracovné úlohy vymedzené výsledkom. Pôvodný žalovaný prakticky
rok pred svojim zrušením vykonával diametrálne odlišné úlohy oproti obdobiu, keď zamestnával
niekoľko desiatok zamestnancov v pracovnom pomere. Žalovaný dňa 12.03.2018 vydal rozhodnutie

zamestnávateľaoorganizačnejzmene,ktorýmkudňu01.04.2018zrušildeväťpracovnýchmiestvrátane
pracovného miesta žalobkyne. Dňa 27.03.2018 doručil žalovaný žalobkyni výpoveď z pracovného
pomeru zo dňa 27.03.2018, z dôvodu organizačných zmien podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Právna norma, ktorou je v prípade skončenia pracovného pomeru Zákonník práce, predpokladá
pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákonníka práce zrušenie
zamestnávateľa a žalobkyňa má za to, že táto skutočnosť bezpochyby nastala a nie je sporná, a

preto je, resp. mala byť zákonným predpokladom skončenia pracovného pomeru. V čase doručenia
výpovede žalobkyni k zrušeniu zamestnávateľa postupne dochádzalo. Vzhľadom na to, že v čase
kedy žalovaný vykonával voči žalobkyni právne úkony smerujúce k skončeniu pracovného pomeru
jednoznačne existovali také skutočnosti, ktoré právna norma predpokladá pre uplatnenie výpovedného
dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (zrušenie zamestnávateľa), nie podľa § 63

ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (nadbytočnosť zamestnanca). Žalobkyňa má za to, že žalovaný vo
vzťahu k jej výpovedi aplikoval výpovedný dôvod, pre ktorý nenastali také skutočnosti, ktoré právna
norma predpokladá pre jeho uplatnenie ako dôvodu skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou.
U žalovaného nenastali také skutočnosti, ktorými skončenie pracovného pomeru zamestnávateľ
odôvodnil a v príčinnej súvislosti ktorých by došlo k nadbytočnosti žalobkyne. Uplatnenie toho-ktorého

výpovednéhodôvoduniejenaľubovôlizamestnávateľa,alemusívychádzaťzobjektívnychskutkovýcha
právnychskutočnostítoho-ktoréhoprípadu.Podľažalobkynejevýpoveďzpracovnéhopomeruneplatná,
pretože nebola splnená základná hmotnoprávna podmienka jej platnosti - existencia príčinnej súvislosti
medzi navonok deklarovanou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Skutkovým
základom pre skončenie pracovného pomeru nebola deklarovaná nadbytočnosť zamestnanca, ale

zrušenie zamestnávateľa.

29. Podaním zo dňa 17.05.2024 navrhla žalobkyňa doplnenie dokazovania, a to tak, že žiadala súd o
uloženie povinnosti žalovanému predložiť kópiu organizačnej štruktúry pôvodného žalovaného platnej
ku dňu 30.06.2018, organizačnej štruktúry pôvodného žalovaného platnej odo dňa 01.07.2018, zoznam

osôb pracujúcich u pôvodného žalovaného odo dňa 01.07.2018 na základe niektorej z dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru, s uvedením mena, typu konkrétnej dohody a vymedzenia
pracovnej úlohy/pracovnej činnosti. Vo vzťahu k už predtým žalobkyňou deklarovaného nesplnenia
ponukovej povinnosti navrhla žalobkyňa vypočuť svedkov: J. P., P. P., H.. F. K..

30. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), výpoveďou
môžeskončiťpracovnýpomerzamestnávateľaajzamestnanec.Výpoveďmusíbyťpísomnáadoručená,
inak je neplatná.

31. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov

ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

32.Podľa§63ods.1písm.b)Zákonníkapráce,zamestnávateľmôžedaťzamestnancovivýpoveď,aksa

zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

33. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím

výpovednej doby.

34. Podľa § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná
výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanecstratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať
doterajšiu prácu, je tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku doručenia
výpovede trval najmenej 5 rokov.

35. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 74 ods. 7 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
súvýpoveďalebookamžitéskončeniepracovnéhopomeruneplatné.Zástupcazamestnancovjepovinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.

37. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

38. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. o platí rovnako o písomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo

pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

39. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť

písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju
poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie
písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

40. Podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce, zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán,
zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je
zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa
osobitného predpisu.

41. Podľa § 12 ods. 2 Zákonníka práce, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so
zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže
konať samostatne.

42. Podľa § 233 ods. 3 Zákonníka práce, u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50

zamestnancov, ale najmenej 3 zamestnancov, môže pôsobiť zamestnanecký dôverník. Práva a
povinnosti zamestnaneckého dôverníka sú rovnaké ako práva a povinnosti zamestnaneckej rady.

43. Podľa § 233 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník
má právo spolurozhodovať formou dohody alebo formou udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa

tohto zákona, len ak pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje
spolurozhodovanie zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka, neupravuje kolektívna
zmluva.

44. Podľa § 234 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnanecký dôverník je volený priamou voľbou s tajným

hlasovaním nadpolovičnou väčšinou zamestnancov prítomných na hlasovaní.

45. Podľa § 234 ods. 8 Zákonníka práce, volebné obdobie zamestnaneckej rady a zamestnaneckého
dôverníka ja štvorročné.46. Podľa § 235 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanecká rada zaniká a) uplynutím volebného obdobia,
b) odstúpením zamestnaneckej rady nadpolovičnou väčšinou zamestnancov prítomných na hlasovaní,

ak sa hlasovania zúčastnilo najmenej 30 % všetkých zamestnancov, d) poklesom počtu zamestnancov
u zamestnávateľa na menej ako 50.

47. Podľa § 235 ods. 2 Zákonníka práce, odsek 1 sa primerane vzťahuje aj na zamestnaneckého
dôverníka.

48. Podľa § 236 ods. 2 Zákonníka práce, funkcia zamestnaneckého dôverníka zaniká a)
skončením pracovného pomeru so zamestnávateľom, b) vzdaním sa funkcie, c) odvolaním z funkcie
zamestnaneckého dôverníka nadpolovičnou väčšinou zamestnancov, ak sa hlasovania zúčastnilo
najmenej 30 % všetkých zamestnancov.

49. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné.

50. Vychádzajúc z pôvodne vykonaného a doplneného dokazovania a právneho názoru Krajského súdu

v Bratislave v uznesení č. k. 16CoPr/8/2020-297 zo dňa 28.02.2022, ktorým je súd prvej inštancie
viazaný, súd vyhodnocoval jednotlivé dôkazy, a to samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k
záveru, že žalobe nemožno vyhovieť a z toho dôvodu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala neplatného
skončenia pracovného pomeru zamietol.

51. Pri hodnotení dôkazov sa súd zameral najmä na tie otázky a skutkové tvrdenia, ktoré medzi
stranami ostali sporné. Pokiaľ ide o vykonané dokazovania a hodnotenie dôkazov a skutkových tvrdení,
súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. 6
Cdo 145/2011, v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania.“

52. Za nesporné medzi stranami sporu súd považoval najmä to, že žalobkyňa bola odo dňa
31.07.1992 so žalovaným v pracovnoprávnom vzťahu na základe uzatvorenej písomnej pracovnej

zmluvy v pracovnej pozícii asistentky riaditeľa, Výpoveďou zo dňa 27.03.2018, doručenou žalobkyni dňa
27.03.2018, mal súd za preukázané, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, a to z dôvodu, že na základe rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene zo
dňa 12.03.2018, bolo zrušené pracovné miesto asistentka riaditeľa s účinnosťou od 01.04.2018, pričom
právny predchodca žalobcu uviedol, že pre žalobkyňu nemá vhodnú prácu, a preto nie je možné ju

ďalej zamestnávať v pracovnom pomere, výpovedná lehota v zmysle Výpovede mala žalobkyni uplynúť
dňa 30.06.2018, výpoveď bola žalobkyni doručená dňa 27.03.2018 a žalobkyňa podala na tunajšom
súde dňa 30.08.2018, t. j. v zákonnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce, žalobu o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru.

53. Za sporné medzi stranami sporu súd považoval existenciu organizačnej zmeny, splnenie povinnosti
zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov, resp. legitímne postavenie
zamestnaneckého dôverníka u právneho predchodcu žalovaného, splnenie ponukovej povinnosti a
tvrdenia ohľadom informovania zamestnancov o organizačných zmenách zo strany zamestnávateľa a
prerokovanie výpovede so zamestnancami.

54. Výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Pre
platnosť tohto právneho úkonu predpisuje zákon formálne a obsahové náležitosti. Ako vyplýva z vyššie
citovaných ustanovení Zákonníka práce, výpoveď musí byť písomná a doručená adresátovi, pričom

zamestnávateľ môže vo výpovedi uviesť iba dôvod ustanovený v Zákonníku práce, ktorý musí skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Výpoveď pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa musí zamestnávateľ v zmysle § 74 Zákonníka práce vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov.55. Z ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z taxatívne stanovených dôvodov. Ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom

na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického
vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách, ide o výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom predpokladmi
použitia uvedeného výpovedného dôvodu sú: 1/ existencia organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o tejto zmene), 2/ nadbytočnosť zamestnanca, 3/ príčinná

súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca.

56. Zamestnávateľ musí prijať rozhodnutie o organizačnej zmene, pričom organizačná zmena sa
musí priamo dotknúť pracovnej pozície daného zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ končí pracovný
pomer výpoveďou pre výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Skončenie
pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením počtu zamestnancov,

naopak, môže k nemu dôjsť aj pri zvyšovaní počtu zamestnancov, zamestnávateľovi nezáleží totiž
len na počte zamestnancov, ale aj na ich zložení z hľadiska profesií a kvalifikácie. Rozhodnutie
zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 12.03.2018 uvedené ako dôvod výpovede zo dňa
27.03.2018, ktoré má za následok nadbytočnosť zamestnanca, prijíma za zamestnávateľa ten, kto
je oprávnený za zamestnávateľa uskutočňovať právne úkony. V prejednávanej veci to bol štatutárny

zástupca, riaditeľ NÚCŽV, A.. L., keďže NÚCŽV bola príspevkovou organizáciou s právnou subjektivitou.
Platí, že nie každé rozhodnutie o organizačnej zmene je dostačujúcim právnym základom pre výpoveď
danú zamestnávateľom, ale len také rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene je dostačujúcim
právnym základom pre výpoveď zamestnávateľa, ktoré sleduje zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu
technického vybavenia, zníženie počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce, iné

organizačné zmeny v dôsledku ktorých sa zamestnanec môže stať nadbytočným. V prípade, že takýmto
rozhodnutím zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačných zmien, a jeho skutočné zámery boli
iné, ide o neplatnú výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

57. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene je iba skutočnosťou, ktorá je hmotnoprávnym

predpokladom pre samotný právny úkon (skončenie pracovného pomeru). Súd sa ním zaoberá ako
jedným z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje pre platnosť výpovede, a to vzhľadom na okolnosti,
ktoré tu boli v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou (rozhodnutie NS SR č. 3Cdo 33/2008
zo dňa 29.01.2009), súd toto rozhodnutie nemôže preskúmavať z hľadiska platnosti a môže sa
zaoberať iba otázkou, či takéto rozhodnutie prijaté bolo a či ho prijal zamestnávateľ. Rozhodnutie

o organizačnej zmene nemusí byť prijaté vždy písomne, resp. nedodržanie písomnej formy nemá
za následok neplatnosť výpovede z organizačných dôvodov nakoľko žiadne z ustanovení Zákonníka
práce v súlade s § 17 ods. 2 Zákonníka práce nesankcionuje nedodržanie písomnej formy rozhodnutia
o organizačnej zmene neplatnosťou, nemusí byť ani vyhlásené zamestnávateľom alebo zverejnené
inou formou. Zamestnanec, ktorého sa rozhodnutie o organizačnej zmene týka, s ním však musí byť

oboznámený najneskôr vo výpovedi z pracovného pomeru.

58. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v
tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec alebo v

pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením
celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich
zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom
kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám (porov. NS SR, sp. zn. 4Cdo/373/2020 zo dňa
30.11.2022), pričom nie je podstatné, či bol organizačnou zmenou sledovaný efekt neskôr aj skutočne

dosiahnutý, resp. či sa neskôr ukázala prijatá organizačná zmena ako neúčinná (porov. NS ČR, sp. zn.
21 Cdo 2204/2003 zo dňa 27.04.2004). V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného
dôvodu sa skúma, či organizačná zmena urobila zamestnanca nadbytočným. O výbere zamestnanca,
ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je v zásade oprávnený v tomto smere
rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.

59. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalovaného bol príspevkovou
organizáciou Ministerstva školstva, vedy a výskumu Slovenskej republiky s právnou subjektivitou,
ktorej činnosť riadil a za jej činnosť zodpovedal riaditeľ, ako jej štatutárny orgán. Súd mal preukázanúexistenciu Príkazu ministra č. 20/2018 účinného od 30.04.2018 a Príkazu ministra č. 41/2018 účinného
od 28.09.2018, ktoré sa týkali zrušenia NÚCŽV a jeho zlúčenia so Štátnym inštitútom odborného
vzdelávania. Vo výpovedi danej žalobkyni právny predchodca žalovaného skutkovo vymedzil dôvod

výpovede tak, že dôvodom skončenia pracovného pomeru je rozhodnutie o organizačnej zmene zo
dňa 12.03.2018, ktorou sa s účinnosťou od 01.04.2018 zrušilo pracovné miesto asistentka. Z výpovede
je zrejmé, v čom konkrétne organizačná zmena spočíva a že dôsledkom organizačnej zmeny je
nadbytočnosť žalobkyne.

60. V konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť, súd skúmal
existenciu organizačnej zmeny a posudzoval, či sa nejednalo len o predstierané alebo účelové konanie
právneho predchodcu žalovaného. Z toho dôvodu pre posúdenie platnosti výpovede neboli významné
okolnosti, na ktoré poukazovala žalobkyňa, napr. že žalovaný pristúpil k výpovedi a konaniu jej
predchádzajúcemu v čase, kedy ešte nebola známa definitívna podoba plánovaných zmien týkajúcich
sa NÚCŽV na úrovni jeho zriaďovateľa, resp. následne argumentácia žalobkyne obsiahnutá v podaní

zo dňa 17.05.2024, kde poukázala na to, že v čase kedy žalovaný vykonával voči žalobkyni právne
úkony smerujúce k skončeniu pracovného pomeru jednoznačne existovali také skutočnosti, ktoré
právna norma predpokladá pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce (zrušenie zamestnávateľa), nie podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (nadbytočnosť
zamestnanca). Pre platnosť výpovede z dôvodu nadbytočnosti nie je významné, že v čase, kedy

bola žalobkyni daná výpoveď, nebola ešte známa podoba organizačných zmien pripravovaných
Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, nakoľko zamestnávateľom žalobkyne bol NÚCŽV
ako príspevková organizácia ministerstva s vlastnou právnou subjektivitou. NÚCŽV mal byť pôvodne
zrušený dňom 30.06.2018, napokon k jeho zrušeniu bez likvidácie zlúčením so Štátnym inštitútom
odborného vzdelávania došlo dňa 30.06.2019. Rozhodnutím prijatým dňa 12.03.2018 oprávnenou

osobou, A.. L. ako štatutárnym orgánom zamestnávateľa, došlo k organizačnej zmene, ktorej výsledkom
bolo aj zrušenie pracovného miesta žalobkyne. Organizačné zmeny nepochybne sledovali zámery
a predstavy zriaďovateľa - Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Príkazy ministra č.
20/2018 a č. 41/2018 preukazujú, že rozhodnutím o organizačných zmenách zo dňa 12.03.2018
mala byť najskôr utlmená ďalšia činnosť NÚCŽV pred jeho zrušením, resp. presunutím jeho činnosti

na inú rozpočtovú organizáciu. Z Príkazov ministra č. 20/2018 a č. 41/2018 vyplývala iba taká
skutočnosť - zrušenie NÚCŽV, ktorá mala nastať až v budúcnosti, nie v čase prijatia rozhodnutia o
organizačnej zmene zo dňa 12.03.2018. Je zrejmé, že Ministerstvo školstva, vedy a výskumu SR
reálne pripravovalo zmeny v súvislosti s NÚCŽV a bolo na riadiacom orgáne NÚCŽV, aby sa so
zámerom jeho zriaďovateľa vysporiadal pri prijímaní organizačných opatrení. Nakoľko organizačná

zmena reagovala na predstavy Ministerstva školstva, vedy a výskumu SR o spôsobe riadenia rezortu a
o budúcnosti NÚCŽV, teda rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nie je možné považovať
za samoúčelné konanie zamestnávateľa, ale ten reagoval na preukázateľne existujúce zámery jeho
zriaďovateľa, a preto nie je možné vyhodnotiť jeho konanie ako rozporné s dobrými mravmi. V dôsledku
organizačnej zmeny, ktorej existenciu mal súd preukázanú, sa žalobkyňa stala nadbytočnou vzhľadom

na to, že jej pracovné miesto, pozícia asistentky, bolo zrušené. Nadbytočnosť žalobkyne je v príčinnej
súvislosti so zmenami v úlohách NÚCŽV, pričom cieľom organizačnej zmeny prijatej dňa 12.03.2018
bolo zníženie stavu zamestnancov z dôvodu utlmenia činnosti zamestnávateľa pred jeho neskorším
zrušením, ku ktorému reálne došlo až ku dňu 30.06.2019, teda rok po skončení pracovného pomeru
so žalobkyňou. Výsledky vykonaného dokazovania dávajú dostatočný podklad pre záver, že konanie

právneho predchodcu žalovaného nebolo predstierané či účelové, k organizačnej zmene v dôsledku
ktorej sa žalobkyňa stala nadbytočnou skutočne došlo, a preto súd považoval vykonanie dokazovania
tak, ako ho navrhla žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 17.05.2024 za nadbytočné a vzhľadom na to,
že by navrhované dokazovanie nepreukázalo tvrdenú nezákonnosť skončenia pracovného pomeru, súd
návrh na vykonanie dokazovania zo dňa 17.05.2024 zamietol.

61. Z výsluchu Ing. Brečku, ako aj svedkyne F. K. a A.. Z. Š. mal súd preukázané, že na rok
2018 nemali zamestnanci riadne zvoleného zamestnaneckého dôverníka, čo v konečnom dôsledku vo
svojich podaniach uvádza aj žalobkyňa. V prípade, ak na pracovisku nepôsobí odborová organizácia,
zamestnanecká rada, ani zamestnanecký dôverník, v prípadoch, v ktorých by mal zamestnávateľ inak

spolupracovať a prerokovávať podstatné záležitosti so zástupcom zamestnancov, môže konať celkom
samostatne bez rizika, že by jeho právne úkony boli sankcionované neplatnosťou. Pokiaľ si samotní
zamestnanci nezvolia zamestnaneckého dôverníka a jeho zvolenie neoznámia zamestnávateľovi,
nemôžu sa neskôr úspešne dovolávať neplatnosti výpovede pre nedodržanie § 74 Zákonníka práce.Posledná voľba zamestnaneckého dôverníka prebehla v roku 2011, čo má súd preukázané Zápisnicou
z voľby zamestnaneckého dôverníka v NÚ CŽV zo dňa 22.02.2011, založenej na č. l. 28, pričom A..
Š. bol zvolený za zamestnaneckého dôverníka na štvorročné funkčné obdobie, t. j. do roku 2015,

zároveň súdu nebol poskytnutý dôkaz o tom, že by sa po roku 2015 konali ďalšie voľby do uvedenej
funkcie, naopak, z výpovedí vyššie uvedených svedkov jednoznačne vyplýva, že po roku 2015 už
žiadne voľby neprebehli. Vzhľadom na ustanovenie § 234 ods. 8 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje
štvorročné funkčné obdobie zamestnaneckého dôverníka, ako aj ustanovenie § 235 ods. 1 písm. a)
a ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorých zamestnanecká rada zaniká uplynutím volebného obdobia,

čo sa vzťahuje aj na funkciu zamestnaneckého dôverníka, má súd za to, že od uplynutia volebného
obdobia Ing. Šurinovi ako zamestnaneckému dôverníkovi v roku 2015, nepôsobil u zamestnávateľa
zástupcazamestnancov.Samotnáskutočnosť,žezamestnávateľprizvalA..Š.kprerokovaniuvýpovede,
a to napriek tomu, že si bol vedomý, že nebol platne zvolený aj na obdobie nasledujúce po roku 2015
ešte neznamená, že bol zamestnávateľ povinný s ním výpovede dávané zamestnancom prerokovávať.
Vzhľadom na to, že v rozhodnom období nepôsobil u zamestnávateľa zamestnanecký dôverník, bol

zamestnávateľ oprávnený konať autonómne, bez toho, aby mal povinnosť výpoveď danú žalobkyni
prerokovávať s A.. Š., a v tomto prípade je teda bez právnej relevancie, či ju s ním žalovaný prerokoval
alebo nie, nakoľko táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť výpovede.

62. V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne, že organizačná zmena nebola so zamestnancami NÚCŽV

prerokovaná, súd poukazuje na to, že zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce nevyplýva povinnosť
zamestnávateľa prerokovať organizačnú zmenu s každým zamestnancom, ktorého sa týka alebo
sa ho môže týkať. Preto skutočnosť, že žalovaný neprerokoval organizačné zmeny zo žalobkyňou
nemohlabyťspôsobilýmdôvodompreneplatnosťvýpovede.Rozhodnutieoorganizačnejzmenenemusí
byť písomné, a ani vyhlásené zamestnávateľom, či zverejnené inou formou, postačuje, ak s ním

zamestnanec, ktorého sa rozhodnutie o organizačnej zmene týka, bude oboznámený vo výpovedi,
pričom výpoveď daná žalobkyni vyslovene uvádza ako dôvod výpovede rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačnej zmene (Národného ústavu celoživotného vzdelávania, Tomášikova 4, 820 49 Bratislava)
zo dňa 12.03.2018, na základe ktorého bolo zrušené pracovné miesto asistentka s účinnosťou od
01.04.2018 (č. l. 6). Samotná žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní dňa 18.06.2019 uviedla, že pokiaľ

bola v práci, zúčastňovala sa porád, pričom na otázku právneho zástupcu žalovaného, či sa na poradách
prejednávala perspektíva žalovaného, prípadne jeho zrušenie, uviedla, že áno a čakalo sa na príkaz
ministerky školstva, pričom štatutár oznámil, že bude zamestnancov informovať či a akým spôsobom by
malo prísť k prípadnému skončeniu pracovného pomeru, z čoho vyplýva, že žalobkyňa už vzhľadom na
uvedené musela mať vedomosť o pripravovaných organizačných zmenách u zamestnávateľa ešte pred

tým, ako dostala výpoveď. Táto skutočnosť vyplynula aj z výsluchu svedka Ing. Šurinu pred Okresným
súdom Košice II v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 41Cpr/35/2018, kde uviedol, že zamestnanci boli
oboznámení, že ústav bude k určitému dňu zrušený. Zamestnávateľ mu oznámil, aké zmeny sa chystajú,
pričomtietozmenyboliprerokovanénakaždejjednejporade,ktorásakonalanatýždennejbázeazápisy
robila ako vedúca sekretariátu práve žalobkyňa.

63. Zamestnanec nemusí byť nadbytočný už v čase podania výpovede, zamestnávateľ musí dať
zamestnancovi výpoveď v takom okamihu, aby sa pracovný pomer skončil najneskôr v pracovný deň,
ktorý predchádza dňu, v ktorom nastáva účinnosť organizačných zmien. Organizačná zmena, zrušenie
pracovného miesta žalobkyne, nadobudla účinnosť 01.04.2018, pracovný pomer skončil uplynutím

výpovednej doby dňa 30.06.2018. Pokiaľ žalovaný prideľoval počas výpovednej doby žalobkyni prácu
zodpovedajúcu jej pracovnej zmluve a prácu súvisiacu s odovzdaním agendy, tak len samotná táto
skutočnosť nespochybňuje platnosť výpovede.

64. Za dôvodnú súd nepovažoval ani námietku žalobkyne, že výpoveď je neplatná pre nesplnenie

ponukovej povinnosti. V prípade, ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, ide o
takzvanú absolútnu nemožnosť zamestnávateľa zamestnanca ďalej zamestnávať a v takom prípade
zamestnávateľ ponukovú povinnosť nemá (porov. NS SR, sp. zn. 4 Mcdo 5/2010). Žalovaný nemal
ponukovú povinnosť, pre žalobkyňu nemal iné vhodné pracovné miesto, žalobkyňa ani nepoukázala na
to, že by žalovaný mal voľné pracovné miesto, ktoré by bolo pre ňu vhodné. Žalovaný nebol povinný

a ani nemohol ponúknuť žalobkyni miesto na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR a
Štátnom inštitúte odborného vzdelávania, nakoľko išlo o odlišné subjekty od pôvodného zamestnávateľa
s vlastnou subjektivitou, pričom NÚCŽV zanikol až 30.06.2019, resp. zlúčil sa so Štátnym inštitútom
odborného vzdelávania 01.07.2019, teda rok po ukončení pracovného pomeru so žalobkyňou.65. Vzhľadom na to, že na základe rozhodnutia o organizačnej zmene došlo k zrušeniu deviatich
pracovných miest, má súd za to, že nešlo o hromadné prepúšťanie nakoľko v konaní nebolo preukázané

splnenie podmienok potrebných na aplikáciu § 73 Zákonníka práce.

66. Keďže súd s ohľadom na vyššie uvedené nenašiel žiadne dôvody, pre ktoré je výpoveď neplatná,
rozhodol tak, že žalobu je potrebné zamietnuť. Súd sa nezaoberal nárokom žalobkyne na náhradu mzdy,
osobného príplatku a ani náhradu dovolenky žalobkyne, nakoľko tieto nároky boli právoplatne vylúčené

na samostatné konanie.

67. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

70. Vzhľadom na to, že žalovaný mal v odvolacom konaní, ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa

plný úspech, rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému voči žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1
CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh)/
§363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.Odvolacie

dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.