Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3S/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101242
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101242.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej

LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A.. B.
C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián
Jusko, Račí potok 3, Košice, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky,sosídlomPribinova2,Bratislava,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.SPSČ-
PO3-2023/003164-008 zo dňa 30. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Personálnym rozkazom Generálneho tajomníka Služobného úradu MV SR č. 10 zo dňa 29. marca
2023, bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) prepustený zo služobného pomeru
v štátnej službe príslušníka Policajného zboru.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2023/003164-008 zo dňa 30.
augusta 2023 odvolanie zamietol a napadnutý personálny rozkaz č. 10 zo dňa 29. marca 2023 potvrdil.
II.
Žaloba

3. Žalobca v žalobe nesúhlasil s jeho prepustením zo služobného pomeru policajta, a preto navrhol
zrušil obe preskúmavané rozhodnutia. Namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodov podľa

§ 191 ods. 1 písm. c), d), f), g) SSP. Primárne namietal to, že konanie vo veci prepustenia začal
a viedol ho priamy nadriadený t.j. riaditeľ OO PZ Koškovce, hoci na taký postup nebol zmocnený
zákonom a iným právnym predpisom. Súčasne v personálnom konaní rozhodoval zákonnom a interným
predpisom zmocnený generálny tajomník služobného úradu MV SR, avšak na podklade personálneho
konania, ktoré sám nezačal a nevykonal, hoci ho k takému postupu zákon zaväzuje. Žalobca namietal
nezákonnosť celého personálneho konania, pretože sa vedie samostatne a oddelene od prebiehajúceho
trestného konania, ktoré sa vedie pre ten istý skutok. Žalobca tvrdí, že personálne konanie môže

vychádzať len z výsledku konania trestného, keďže skutok pre ktorý sa personálne konanie, začalo
nesie znaky protiprávnosti a je predmetom vyšetrovania v trestnom konaní pod sp. zn. ČVS: UIS-174/
OPOV-2022.4. Žalobca tiež namietal, že v personálnom konaní pred vydaním personálneho rozkazu neboli žiadne
dôvody na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru preukázané zákonnými dôkazmi. Navyše
komparáciou obchod napadnutých rozhodnutí je vidieť, že žalovaný si v druhostupňovom rozhodnutí

účelovo podstatne zmenil skutok ktorý posudzoval, zrejme aby zapadal do jeho argumentácie o tom,
že výsledok trestného konania nie je pre personálne konanie dôležitý. Je vidieť, že predmetom
rozhodovania na prvom stupni bolo aj konanie žalobcu spočívajúce v spôsobení dopravnej nehody,
nielen nasledujúce konanie po dopravnej nehode. Žalobca namietal aj absenciu podpisu toho, kto vydal
prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil konkrétnymi skutkovými

okolnosťami dôvody, pre ktoré považuje ponechanie žalobcu v služobnom pomere na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby. Podľa názoru žalobcu žalovaný sa ani nevysporiadal so všetkými námietkami
žalobcu. Žalovaný v rozhodnutí neodôvodnil svoje tvrdenie, že charakterové vlastnosti žalobcu sa
prejavujú skôr samotársky, nakoľko má prospechárske a manipulatívne sklony. Žalobca sa nestotožnil
ani s aplikáciou skutočnosti, že žalobca bol v minulosti 7-krát disciplinárne potrestaný.

III.
Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že bez pochybností
možno konštatovať, že všetky dôvody prepustenia boli v prípade žalobcu splnené. V rámci celého

konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru nebol zistený žiadny rozpor napadnutého
rozhodnutia so všeobecne záväznými, ani inými právnymi predpismi. Rozhodnutie bolo vydané na
základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci a jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.

IV.
Relevantné právne predpisy

6. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

7. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení
povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

8. Podľa § 48 ods. 3 písm. g) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej
služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v
tento zbor.

9. Podľa § 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.

10. Podľa § 48 ods. 3 písm. n) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť aj povinnosti vyplývajúce
z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

11. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru,

ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

12. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“) účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa

disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je
povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v
cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

13. Podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči

cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré
používajú bielu palicu, a starým osobám,

V.Verejné vyhlásenie rozsudku

14. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie

vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

15. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 17. apríla 2025, pretože boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie

pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 6. februára 2025
oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR.

VI.

Právne posúdenie veci správnym súdom

16. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-
PO3-2023/003164-008 zo dňa 30. augusta 2023, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a napadnutý
personálny rozkaz č. 10 zo dňa 29. marca 2023 potvrdil.

17. Po preskúmaní veci správny súd konštatuje, že záver žalovaného o naplnení dôvodov prepustenia
žalobcu je správny. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa dopustil konania
zakladajúceho dôvod jeho prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívajúce
v tom, že žalobca dňa 12.10.2022 mimo výkonu služby v čase okolo 18.00 hod. viedol osobné motorové
vozidlo Citroën Berlingo, modrej farby, ev. č. F. XXX G. po ceste III. triedy č. 3832 v smere z Humenného

na obec D.. Počas jazdy v časti osady Podskalka narazil ľavým spätným zrkadlom do chodca C. H., čím
mu spôsobil zranenie – dislokovanú zlomeninu oboch členkov vpravo. Svedok nehody I. J. nachádzajúci
sa na mieste nehody následne na pokyn žalobcu, spoločne s neznámym chlapcom vo veku približne 12
rokov, naložil C. H. sediaceho na ceste do auta. Následne žalobca s raneným odišiel do obce Chmelec,
kde k ním do vozidla nastúpil C. I.. Spoločne všetci traja v aute odišli do Humenného na parkovisko pred

budovu urgentného príjmu Nemocnice A. Leňa. Žalobca na parkovisku povedal C. I., aby pomohol C.
H. dostať sa na ošetrenie, nakoľko on musí niekam odísť a vráti sa neskôr. Žalobca sa však na miesto,
kde bol vyložený C. H. a C. I. nevrátil, nevrátil sa ani na miesto dopravnej nehody do osady Podskalka
a dopravnú nehodu neoznámil. Týmto svojim konaním žalobca zmaril objektívne prešetrenie okolností
dopravnej nehody.

18. Uvedený skutkový stav bol náležite zistený a preukázaný: zo spisového materiálu ČVS: ORPZ-HE-
OPP4-35/2023, vyjadreniami žalobcu k začatiu konania zo dňa 11.11.2022 a dňa 19.01.2023, vyjadrení
svedkov – I. J. zo dňa 12.10.2022, C. I. zo dňa 12.10.2022 a dňa 10.11.2022, H. K. zo dňa 15.11.2022,
L. H. zo dňa 21.11.2022, C. L. F. zo dňa 13.10.2022, zo dňa 15.11.2022 a zo dňa 29.12.2022,
úradným záznamom nadriadeného zo dňa 14.12.2022, záznam z OPČ zo dňa 12.10.2022, plánu

služieb na október 2022, záznamu z dopravnej nehody a fotodokumentácie, vyjadrenie žalobcu k návrhu
na prepustenie zo dňa 14.03.2023, vlastným záznamom k námietkam žalobcu zo dňa 17.03.2023,
zabezpečeného prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu, doklady
o jeho oboznámení s internými predpismi, zhodnotenia služobnej činnosti žalobcu, stanoviska OZP v SR
zo dňa 07.03.2023.

19. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca nebol čestným
a disciplinovaným príslušníkom policajného zboru, keď v čase mimo výkonu štátnej služby ako vodič
motorového vozidla zavinil dopravnú nehodu a následne po nej nezotrval na mieste nehody, nehodu
neohlásil policajtovi ani sa na miesto nehody po poskytnutí pomoci zranenej osobe bezodkladne nevrátil
a po dobu 8 hodín sa zdržiaval na neznámom mieste. Svojim protiprávnym konaním zmaril objektívne

prešetrenie dopravnej nehody, pričom sa uvedeným konaním dopustil porušenia § 3 ods. 2 písm. a) a §
4 ods. 1 písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z. Neriadil sa všeobecnými právnymi predpismi, keď v čase mimo
služby konal v rozpore s jeho spoločenským postavením, úlohami a poslaním policajného zboru, čím
zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g), h), n)
zákona č. 73/1998 Z.z..

20. V danom prípade bola splnená aj ďalšia podmienka na prepustenie žalobcu a to, že jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujm u dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca ako
príslušník policajného zboru totiž nerešpektoval všeobecne záväzné právne predpisy, v danom prípade
zákon č. 8/2009 Z.z.. Podľa názoru správneho súdu je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnejslužby, aby v služobnom pomere príslušníka policajného zboru zotrval policajt, ktorý sám nerešpektuje
všeobecne záväzné predpisy - zákony. Na činnosť príslušníkov policajného zboru sú kladené vyššie
nároky tak počas priameho výkonu štátnej služby, ako aj mimo neho. Požiadavka zodpovedného

prístupu príslušníka policajného zboru k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho
postavenia, ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Je neprijateľné, aby sa policajt
správal nečestne či už počas výkonu štátnej služby alebo mimo nej. Každý príslušník PZ má väčšiu
zodpovednosť za svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má byť svojim správaním vzorom vo
vzťahu k ostatným občanom.

21. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia vopred
prerokoval návrh na prepustenie žalobcu s príslušným odborovým orgánom, ktorý sa s návrhom na
prepustenie žalobcu stotožnil a prepustenie žalobcu zo služobného pomeru odporučil. S prepustením
žalovanéhosúhlasiliajvyššínadriadení-riaditeľodboruporiadkovejpolícieORPZvHumennom,riaditeľ
OR PZ v Humennom, riaditeľ KR PZ v Prešove i prezident PZ SR

22. K námietke, že konanie vo veci prepustenia začal a viedol priamy nadriadený žalobcu, hoci nebol
na taký postup zmocnený zákonom a ani iným právnym predpisom správny súd uvádza, že nie je
dôvodná. Správny súd k veci uvádza, že postup žalovaného bol v súlade so zákonom č. 73/1998
Z.z. a s nariadením MV SR č. 83/2020. Zo zákona č. 73/1998 Z.z. a nariadenia MV SR č. 83/2020

vyplýva, že tak zákonodarca v zákone ako aj samotný minister vnútra vo svojom internom predpise
určili, že okrem ministra vnútra samotného je splnomocnený ma konanie podľa dvanástej časti zákona
č. 73/1998 Z.z. (Konanie vo veciach služobného pomeru), podľa ktorej sa postupovalo aj pred vydaním
napadnutého rozhodnutia, subjekt v postavení nadriadeného (§ 232 v spojení s § 3 zákona č. 73/1998
Z.z.) pričom v internom predpise a aj v špeciálnom ustanovení zákona (§ 193 ods. 1 zákona č. 73/1998

Z.z. a čl. 1 ods. 2 v spojení s čl. 3 ods. 2 písm. m) druhý bod nariadenia MV SR č. 83/2020) je
dôsledne rozlíšené, ktorý nadriadený má rozhodovaciu právomoc a ktorý nadriadený je oprávnený
viesť konanie a pripraviť návrh pre tento orgán s právomocou vo veci rozhodnúť. Je teda zrejmé, že
v každom personálnom konaní je v podmienkach služobného úradu v zmysle § 232 zákona č. 73/1998
Z.z. oprávnený viesť konanie ktorýkoľvek nadriadený dotknutého policajta, pričom je následne striktne

určená personálna pôsobnosť konkrétnych nadriadených prijať v danej veci rozhodnutie. Keď teda voči
žalobcovi uskutočňoval konanie až do predloženia návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru
riaditeľ OO PZ Koškovce v postavení nadriadeného žalobcu, išlo v danom prípade o postup, ktorý je
v súlade so zákonom č. 73/1998 Z.z. ako aj nariadením MV SR č. 83/2020.

23. K námietkam nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uvádza, že skutkový stav
bol riadne zistený a žalobcovi bolo mimo rozumných pochybnosti riadne preukázané spáchanie
protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru. Správny súd
podotýka, že dôvodom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru nebolo spáchanie skutku
uvedeného v Trestnom zákone, ale že žalobca svojim protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu

zvlášť hrubým spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky, a to, že jeho ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, tak ako to vyplýva z § 192
ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný jednotlivé tvrdenia žalobcu vyčerpávajúco vyvrátil
v napadnutých rozhodnutiach.

23. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že personálne konanie môže vychádzať len
z výsledku konania trestného, keďže skutok pre ktorý sa personálne konanie, začalo nesie znaky
protiprávnosti a je predmetom vyšetrovania v trestnom konaní pod sp. zn. ČVS: UIS-174/OPOV-2022.
V danom prípade správny súd uvádza, že ide o konanie o prepustenie príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1
písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. pričom je potrebné uviesť, že v danom konaní sa preukazuje porušenie

služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s tým, že ponechanie policajta
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Vzhľadom na iné druhy konaní,
či už trestného alebo disciplinárneho, nie sú pre nadriadeného a oprávnený orgán s ohľadom na odlišný
predmet dokazovania určujúce alebo záväzné závery týchto konaní, dokonca prípadný výsledok týchto
konaní nie je vo vzťahu k prepusteniu príslušníka PZ ani predbežnou otázkou, od ktorej posúdenia závisí

priebeh alebo výsledok personálneho konania. V iných konania je zásadne odlišný predmet konania.
V prípade disciplinárneho konania napríklad nie každé disciplinárne previnenie musí dosahovať intenzitu
vyžadovanú na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č.
73/1998 Z.z. a tiež nie je vylúčené, že naplnením dôvodov na prepustenie zo služobného pomerunedôjde ani len k spáchaniu disciplinárneho deliktu ( napr. porušenie služobnej prísahy mimo času
výkonu štátnej služby, čo sa nedá považovať za disciplinárne previnenie). Názory žalobcu spočívajúce
v stotožnení predmetu personálneho konania o prepustení s predmetom disciplinárneho alebo trestného

konania preto nie sú na mieste.

24. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe
týkajúcimi sa absencie podpisu na rozhodnutí a charakterových vlastností žalobcu, keď ich nepovažoval
za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody
uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže
považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym
odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti
č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti

č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č.
16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa
štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia
v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie
nemožno vykladať v zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk má správny súd za to, že správne orgány postupovali pri
vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými právnymi normami, v rozhodovaní nevybočili
z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového
konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne

posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli zistené procesné
pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Napadnuté
rozhodnutia správnych orgánov správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú
v súlade s § 190 SSP zamietol.

26. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP
tak, keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne
si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

27. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.