Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/117/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101242
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0723101242.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v
právnej veci žalobcu: M.. Q.. L. U., narodený XX. L. XXXX, bytom v W., R. č. XXXX/XX, právne zast.:
JUDr. Mariánom Juskom, advokátom so sídlom v Košiciach, Račí potok č. 2385/3, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 30. augusta 2023, číslo SPSČ-PO3-2023/003164-008,
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo 17. apríla 2025, č. k.
3S/71/2023-116, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 17. apríla 2025, č.
k. 3S/71/2023-116, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného z 30. augusta 2023, číslo SPSČ-PO3-2023/003164-008, ktorým tento podľa § 243 ods. 4
zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v rozhodnom znení (ďalej
len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie -
personálny rozkaz z 29. marca 2023, číslo 10, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č.
73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru. Konanie
žalobcu spočívalo v tom, že žalobca dňa 12. októbra 2022 mimo výkonu služby v čase okolo 18.00 hod.

viedol osobné motorové vozidlo K. Q., modrej farby, ev. č. W. XXX K. po ceste III. triedy č. 3832 v smere z
Humenného na obec Porúbka. Počas jazdy v časti osady Podskalka narazil ľavým spätným zrkadlom do
chodca L. T., čím mu spôsobil zranenie - dislokovanú zlomeninu oboch členkov vpravo. Svedok nehody
P. B. nachádzajúci sa na mieste nehody následne na pokyn žalobcu, spoločne s neznámym chlapcom
vo veku približne 12 rokov, naložil L. T. sediaceho na ceste do osobného motorového vozidla. Následne
žalobca s raneným odišiel do obce Chmelec, kde k ním do vozidla nastúpil L. P.. Spoločne všetci traja
v osobnom motorovom vozidle odišli do Humenného na parkovisko pred budovu urgentného príjmu

Nemocnice A. Leňa. Žalobca na parkovisku povedal L. P., aby pomohol L. T. dostať sa na ošetrenie,
nakoľko on musí niekam odísť a vráti sa neskôr. Žalobca sa však na miesto, kde bol vyložený L. T. a L. P.
nevrátil, nevrátil sa ani na miesto dopravnej nehody do osady Podskalka a dopravnú nehodu neoznámil.
Týmto svojim konaním žalobca zmaril objektívne prešetrenie okolností dopravnej nehody.2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 47, § 48
ods. 3 písm. g/, h/, n/, § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. e/

zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“) a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a
dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru o zákonnosti správnou žalobou napadnutého

rozhodnutia. Skutkový stav mal za riadne preukázaný vychádzajúci z do konania zabezpečených
podkladov (predovšetkým výpovedí svedkov, vyjadrení žalobcu). Zvlášť hrubé porušenie služobnej
prísahy spočívalo v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom policajného zboru,
keď v čase mimo výkonu štátnej služby ako vodič motorového vozidla zavinil dopravnú nehodu a
následne po nej nezotrval na mieste nehody, nehodu neohlásil policajtovi ani sa na miesto nehody po
poskytnutí pomoci zranenej osobe bezodkladne nevrátil a po dobu 8 hodín sa zdržiaval na neznámom

mieste. Svojím protiprávnym konaním zmaril objektívne prešetrenie dopravnej nehody, pričom sa
uvedeným konaním dopustil porušenia § 3 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 8/2009
Z.z. Neriadil sa všeobecnými právnymi predpismi, keď v čase mimo služby konal v rozpore s jeho
spoločenským postavením, úlohami a poslaním policajného zboru, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil
základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/, h/, n/ zákona č. 73/1998 Z.z. Podľa

správneho súdu bola splnená aj ďalšia podmienka na prepustenie žalobcu, a to, že jeho ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca ako príslušník
policajného zboru totiž nerešpektoval všeobecne záväzné právne predpisy, v danom prípade zákon č.
8/2009 Z.z. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka
policajného zboru zotrval policajt, ktorý sám nerešpektuje všeobecne záväzné predpisy - zákony.

Na činnosť príslušníkov policajného zboru sú kladené vyššie nároky tak počas priameho výkonu
štátnej služby, ako aj mimo neho. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka Policajného zboru
k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia, ako aj z úloh, ktorými sa
zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Je neprijateľné, aby sa policajt správal nečestne, či už počas výkonu
štátnej služby alebo mimo nej. Každý príslušník Policajného zboru má väčšiu zodpovednosť za svoje

konanie a svojím povolaním a profesiou má byť svojím správaním vzorom vo vzťahu k ostatným
občanom. Ďalej uviedol, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia vopred prerokoval
návrh na prepustenie žalobcu s príslušným odborovým orgánom, postup žalovaného bol v súlade so
zákonom č. 73/1998 Z.z. a s nariadením Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 83/2020 o rozsahu
pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru (personálna pôsobnosť) - (ďalej len „nariadenie č. 83/2020“; pozn. súdu.). Dodal, že dôvodom na
prepustenie žalobcu zo služobného pomeru nebolo spáchanie skutku uvedeného v Trestnom zákone,
ale že žalobca svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom za
súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky, a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo
na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, tak ako to vyplýva z § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998

Z.z. Personálne konanie je teda nezávislé od konania trestného. Napadnuté rozhodnutie žalovaného
považoval za riadne odôvodnené.

4. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

II.

5. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

7. Konkrétne namietal stručnosť, arbitrárnosť rozsudku správneho súdu, a teda jeho nepreskúmateľnosť
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uvádzal, že správny súd považoval skutkový stav za

náležite zistený a preukázaný, kde sa opieral opätovne o vyjadrenia svedkov, napríklad svedka Kaša,
ktorýsipri3výpovediachpredvyšetrovateľom3xodporoval,dokoncaovyjadreniepolicajta,ktorýporušil
právne predpisy a nezákonným spôsobom, dokonca ako vecne nepríslušný policajt riešil dopravnú
nehodu, záznam, ktorý si vyhotovil pre svoje potreby nadriadený, ktorý nemal v zmysle právnychpredpisov ani možnosť viesť konanie o prepustení. Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžo/37/2011, podľa ktorého cit.: „V konaní o prepustení zo služobného pomeru
nejde o posudzovanie spáchania trestného činu, ale o zistenie porušenia služobnej prísahy a toto

konanie nezávisí ani od výsledku trestného konania preto ak sú pre účely takéhoto konania využité
dôkazy z trestného konania, tieto podliehajú hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998
Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru ...“. Zdôraznil, že konanie bolo začaté výlučne
na podklade uznesenia o vznesení obvinenia a doposiaľ nebol právoplatne odsúdený, pričom ide o
rozhodnutie, ktoré má výrazný vplyv na to, či by bolo možné hovoriť o prepustení zo služobného pomeru.

Súd tak nerešpektoval ustálenú súdnu prax. V správnej žalobe v jednotlivých bodoch veľmi podrobne
uvádzal skutočnosti, o ktoré sa opieral, pričom súd väčšinu z nich doslova odignoroval. I v prípade,
že administratívne konanie bude mať voľnejšie pravidlá dokazovania, nemôže byť svojvoľné. Naviac, v
procese, pri ktorom dochádza k prepusteniu policajta zo služobného pomeru dochádza k najväčšiemu
zásahu do práv osoby - policajta, preto nie je možné pripustiť žiadnu svojvôľu zo strany správneho
orgánu. Zákonodarca v právnej norme § 233 ods. 1,2 zákona č. 73/1998 Z.z. ustanovuje oprávnenému

orgánu povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol úplne zistený skutkový stav veci.
Na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie všetky podklady a súčasne povinnosť posudzovať
rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti, ktoré svedčia v prospech i neprospech účastníka konania.

8. Ďalej uvádzal, že na to, aby bol policajt prepustený zo služobného pomeru, je potrebné viesť v

danom prípade disciplinárne konanie, keďže prepustenie zo služobného pomeru vychádza zo stavu,
kedy došlo k tak závažnému porušeniu služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, že nepostačuje
trest vo forme disciplinárneho opatrenia. Teda spáchaný skutok je závažnejší a má väčšiu intenzitu,
avšak k takémuto záveru možno dospieť len na základe disciplinárneho konania. Zdôraznil, že nie
každé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti má taký charakter, aby odôvodňovalo

prepustenie zo služobného pomeru. Porušenie povinností musí nadriadený riadne vyhodnotiť z hľadiska
primeranosti vyvodenia dôsledkov. Zdôvodnenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy alebo
služobnej povinnosti, ako aj skutočnosti, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov služby, musí byť v návrhu konkretizované a podložené dôkazmi. Je potrebné posudzovať
a zohľadňovať aj predchádzajúce výsledky v jeho služobnej činnosti, záslužné činy, odmeny, ale aj

disciplinárne previnenia, vyhnúť sa rozdielnemu hodnoteniu závažnosti toho istého konania policajta
v disciplinárnom konaní a v konaní o prepustení. Konaniu o prepustení zo služobného pomeru musí
predchádzať disciplinárne konanie, ktorým sa musí preukázať úmyselné zavinenie policajta a až
následne sa môže konať o jeho prepustení. Na doplnenie uviedol, že zákon uvádza ako dôvod na
prepustenie i skutočnosť, že policajt je právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný

čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, čo vyvracia tvrdenie súdu o tom, že nie je potrebné
skončenie trestného konania.

9. Podporne odkázal na záver plynúci z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Ssk/119/2022, podľa ktorého cit.: „Povinnosť dodržiavať služobnú disciplínu je jednou zo

základných povinností policajta, no jej súčasťou je podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. aj povinnosť
dodržiavať zákony (teda aj cit. § 48) a služobnú prísahu, ktorej obsahom je zasa záväzok dodržiavať
zákony. Zo znenia § 192 ods. 1 písm. e) cit. Zák. je zrejmé, že konanie policajta podľa tohto zákona
musí byť porušením služobnej disciplíny alebo služobnej prísahy, ale spôsob tohto porušenia musí byť
„zvlášť hrubý“. Nestačí, teda akékoľvek porušenie, ale musí ísť o porušenie určitej kvality. ...“Okrem toho

však ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. ako druhú - kumulatívnu podmienku
prepustenia policajta ustanovuje, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov služby.“

10. Správny súd tiež uvádzal, že žalobca porušil služobnú prísahu tým, že mal zmariť objektívne

prešetrenie dopravnej nehody. Nikto však nevzal do úvahy, že zranenú osobu odviezol do nemocnice a
nezotrvalnamiestezdôvoduobavyosvojživot,nakoľkoišloostretvrómskejosade.Uviedol,ženedošlo
k dopravnej nehode, pretože motorové vozidlo v čase kontaktu zraneného a vozidla stálo, nebolo v
pohybe.Celésprávnekonaniebololenformalistickébeztoho,abybolzistenýskutočnýstavveci.Naviac,
v personálnom rozkaze bola vec už nezákonne prejudikovaná, keď sa uvádzalo, že žalobca spôsobil

dopravnú nehodu, čo je v rozpore s princípom prezumpcie neviny, na základe čoho nezákonne konal i
správny orgán. Znalec, ktorý vyhotovil znalecký posudok dokonca pripustil, že zranená osoba si mohla
zranenie privodiť sama, nakoľko bola v stave ťažkej opitosti. Zároveň i znalec z odboru dopravy uviedol,
že výsledky znaleckého posudku môžu byť skreslené vzhľadom k tomu, že sa dôkazmi manipulovalo.11. Žalobca tiež namietal, že priamy nadriadený nemal právomoc ani kompetenciu konať v prepúšťacom
konaní. Podľa § 193 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. návrh na prepustenie policajta zo služobného

pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho
bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o
prepustení policajta zo služobného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že tento nadriadený má len návrhovú
právomoc, avšak vykonávať dôkazy, respektíve konať o návrhu a začať konanie o prepustení má
len oprávnený orgán, ktorým je v tomto prípade Generálny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky podľa článku 3 ods. 2 písm. m/ nariadenia č. 83/2020. Priamy nadriadený by mohol zabezpečiť
podklady k svojmu návrhu prostredníctvom disciplinárneho konania alebo prostredníctvom poverenia,
ktoré sa v tomto prípade neuskutočnilo. Bola teda jednoznačne oprávnená námietka vo vzťahu k
nedostatku právomoci priameho nadriadeného začať konanie, vykonávať dôkazy bez poverenia a
zároveň vykonávať dôkazy radovými policajtmi, čo je jednoznačne v rozpore so zákonom. Je pritom
potrebné dôsledne rozlišovať podanie návrhu na začatie prepúšťacieho konania a začať prepúšťacie

konanie, čo správny súd zjavne nerozlišoval.

12. Uzavrel, že správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie bolo
absolútne nepreskúmateľné a arbitrárne pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nevzal do úvahy,
že zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, takisto

nevzal do úvahy, že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia, je v
rozpore s administratívnym spisom a nemá v nich oporu, dôkazy, ktoré mali vyplynúť z administratívneho
spisu sú v rozpore s dôkazmi z trestného spisu a ani to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred správnym orgánom, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej. Došlo k nezákonnému získavaniu dôkazov, pričom do spisu boli založené dôkazy, ktoré majú

byť len v neprospech žalobcu. Nevysporiadal sa tiež zákonným spôsobom so skutočnosťami, na ktoré
žalobca poukazoval, neboli brané do úvahy argumenty v prospech žalobcu a nevysporiadal sa s
námietkou zaujatosti voči nadriadenému.

13. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zmenil tak,

že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím -
personálnym rozkazom a vec vráti na ďalšie konanie.

III.

14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 30. júna 2025 stotožniac sa so
závermi,kuktorýmdospelsprávnysúd.Navrhol,abyNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikykasačnú
sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

15. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 10. augusta 2025 na vedomie.

V.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.19.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol
správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 30.
augusta 2023, číslo SPSČ-PO3-2023/003164-008, ktorým tento podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998

Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 29.
marca 2023, číslo 10, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený
zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, a to na základe konania bližšie
špecifikovaného v bode 1 tohto rozsudku.
21. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov a právne vzťahy, ktoré súvisia
so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov s tým, že na právne

vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje
tento zákon (§ 1 ods. 1,2).

22. Podľa § 48 ods. 3 písm. g/, h/ a n/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný
g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného

zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h/ dodržiavať služobnú disciplínu,
n/ plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

23. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru,

ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

24. Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu
na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/, navrhovať dôkazy

a obhajovať sa.

25. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

26. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane
účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a
organizácií, listiny, veci a obhliadka.

27. Podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu

svojich tvrdení dôkazy.

28. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

29. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania

vyhlásením alebo doručením. (...)

30. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

31. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z., účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať
sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritomje povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii
v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

32. Podľa § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 8/2009 Z.z., vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči
cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré
používajú bielu palicu, a starým osobám.

33. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny

spis žalovaného preukázané, že
- žalobca bol v čase konania zakladajúceho prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe
príslušníka Policajného zboru v stálej štátnej službe vo funkcii referent s územnou a objektovou
zodpovednosťou Obvodného oddelenia Policajného zboru Koškovce odboru poriadkovej polície
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Prešove,

- dňa 26. októbra 2022 bol bezprostredne nadriadenému žalobcu doručený pokyn vo veci prepustenia
žalobcu zo služobného pomeru; prílohu tohto listu tvorilo najmä uznesenie o začatí trestného stíhania z
12. októbra 2022, zápisnica o výsluchu svedkov P. B., L. P., lekárska správa z ošetrenia L. T.,
- listom z 27. októbra 2022 bezprostredne nadriadený upovedomil žalobcu o začatí konania vo veci
prepustenia zo služobného pomeru a zároveň mu uložil lehotu na vyjadrenie,

- žalobca vo vyjadrení z 11. novembra 2022 vyjadril nesúhlas so začatím konania; primárne poukázal
na fakt, že po vojdení s osobným motorovým vozidlom do rómskej osady videl stáť v strede cesty
chrbtom otočenú neznámu osobu (L. T.) s tým, že v čase jej obchádzania táto osoba lakťom pravej
ruky zatvorila na osobnom motorovom vozidle žalobcu spätné zrkadlo, čím zrkadlo spadlo do interiéru
vozidla a plastový kryt zostal sklopený pri dverách vodiča, po vystúpení z osobného motorového vozidla

žalobca zistil, že táto osoba má zranený (zlomený členok), za pomoci neznámej maloletej osoby naložil
zranenéhodoosobnéhomotorovéhovozidla,cestouvyzdviholL.P.azranenéhoodviezoldonemocnice,
na mieste nehody nezotrval z dôvodu obavy o svoj život, keď na miesto nehody začali prichádzať väčšie
skupiny Rómov, ktorí sa začali vyhrážať ublížením na zdraví, po príchode do nemocnice požiadal L. P.,
aby šiel so zraneným na ošetrenie, žalobca z obavy o svoj život odišiel preč; ďalej uviedol, že na ďalšie

okolnosti, teda čo sa dialo potom, si z dôvodu šoku nepamätá a nevedel racionálne uvažovať, až v čase
o 03:00 hod. vedel racionálne rozmýšľať, z ktorého dôvodu sa následne dostavil na príslušný dopravný
inšpektorát za účelom poskytnutia relevantného vyjadrenia; uzavrel, že dňa 12. októbra 2022 do žiadnej
osoby nenarazil, žiadnu osobu neprešiel, ani nezranil,
- bezprostredne nadriadený za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci do konania zabezpečil

výpovede osôb: P. B. (Zápisnica z 10. novembra 2022), L. P. (Zápisnica z 10. novembra 2022), T.
Y. (Zápisnica z 15. novembra 2022), príslušník Okresného dopravného inšpektorátu M.. L.. N. W.
(Zápisnica z 15. novembra 2022 a Zápisnica z 29. decembra 2022),vrátane ním zaslaného materiálu
k dopravnej nehode spolu so záznamom z miesta dopravnej nehody, zápisnicou z miesta dopravnej
nehody, uznesenia o začatí trestného stíhania, plániku z miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie

miesta dopravnej nehody, úradného záznamu, N. T. - otec zranenej osoby (Zápisnica z 21. novembra
2022),
- žalobca dňa 19. januára 2023 zaslal vyjadrenie k začatiu konania vo veci prepustenia zo služobného
pomeru primárne namietajúc porušenie prezumpcie neviny, nadriadený vyslovil súd o tom, že žalobca
spáchal disciplinárne previnenie skôr, ako bolo ukončené trestné konanie, bezprostredne nadriadený

nemal právomoc uskutočňovať konanie v zabezpečovaní podkladov, má len návrhovú právomoc, z
ktorého dôvodu konanie začal nepríslušný nadriadený, doposiaľ nebolo preukázané, že išlo o dopravnú
nehodu, v predmetnej veci mal záujem vrátiť sa na miesto dopravnej nehody a podrobiť sa dychovej
skúške,
- dňa 19. januára 2023 bolo bezprostredne nadriadenému zo strany úradu inšpekčnej služby doručené

hlásenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi pre prečin ublíženia na zdraví,
- dňa 03. marca 2023 bol bezprostredne nadriadeným vypracovaný návrh na prepustenie žalobcu zo
služobného pomeru,
- listom zo 07. marca 2023 príslušný odborový zväz vyjadril súhlas s prepustením žalobcu zo služobného
pomeru,

- dňa 14. marca 2023 sa žalobca vyjadril k príslušnému návrhu na prepustenie zo služobného pomeru,
v plnom rozsahu vyjadril nesúhlas s konaním vo veci jeho prepustenia, konanie považoval za účelové
a žiadal predmetné konanie zastaviť,- prvostupňový správny orgán následne personálnym rozkazom z 29. marca 2023 prepustil žalobcu zo
služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru,
- na odvolanie žalobcu žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 30. augusta 2023 odvolanie žalobcu

zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 29. marca 2023.

34. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k
napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho
spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných

právnych záverov uvádzaných správnym súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

35. Najvyšší správny súd v úvode poukazuje na to, že prepustenie policajta zo služobného pomeru
je jedným zo spôsobov skončenia služobného pomeru (§ 189 zákona č. 73/1998 Z.z.). Má formu
jednostranného právneho úkonu smerujúceho k zániku služobného pomeru. Je výlučne prejavom

vôle nadriadeného. Návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla
jeho bezprostredne nadriadený a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie konanie
nadriadenému s personálnou pôsobnosťou, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta
zo služobného pomeru (nariadenie Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 83/2020 o personálnej
pôsobnosti). Návrh na prepustenie musí vychádzať z dostatočných podkladov o tom, že policajt porušil

služobnú prísahu alebo povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere
by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, spracovateľ návrhu je povinný tieto dôkazy aktívne
a iniciatívne vopred zadovážiť, a to aj s ohľadom na plynutie prekluzívnych lehôt. Dôkazy môže
spracovateľ vykonať tak svojou vlastnou činnosťou, ako aj využitím materiálov iných útvarov svedčiacich
o protiprávnom konaní policajta. Ako dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a

objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, napríklad výpovede, vyjadrenia
osôb, posudky, listiny, veci a pod. (MEZEI, J., ŠIMONOVÁ, J., NOCIAR, J., DINIČ, J., FUFAĽ, I.
Štátna služba a služobný pomer príslušníkov Policajného zboru. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r.
o., 2018, 239 s., ISBN 978-80-8168-981-9). Konanie o prepustení policajta sa považuje za samostatné
konanie upravené zákonom č. 73/1998 Z.z., ktoré je nezávislé od iných druhov konaní (napríklad od

trestného konania podľa ustanovení Trestného poriadku). Zákonné predpoklady prepustenia musia byť
dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania,
keďže porušenie služobnej prísahy, respektíve služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu
trestného činu. Konanie vo veci prepustenia policajta podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona
č. 73/1998 Z.z. prebieha nezávisle od trestného konania. Administratívne - personálne konanie o

prepustenie zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou
úpravou, pričom v konaní o prepustení zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať
a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustenie so
služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť
hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých

záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku,
ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky z 09. februára 2022, sp. zn. 1Sžk/16/2020 a tam uvedenú judikatúru - rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. marca 2008, sp. zn. 1Sžo/152/2007, prípadne z 28. mája
2015, sp. zn. 7Sžo/9/2013, prípadne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Vanjak

proti Chorvátsku zo 14. januára 2010, číslo sťažnosti 29889/04, body 67 a nasl., prípadne rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Šikić proti Chorvátsku z 15. júla 2010, číslo sťažnosti
9143/08, body 49 a nasl.). V zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Toto ustanovenie pripúšťa použitie aj dôkazného materiálu zadováženého z prebiehajúceho trestného

konania, a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2015,
sp. zn. 7Sžo/23/2014, podľa ktorého, ak sú pre účely takéhoto konania využité dôkazy z trestného
konania, tieto podliehajú hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 menovaného zákona (porovnaj tiež rozsudok
najvyššieho správneho súdu z 31. januára 2023, sp. zn. 7Ssk/34/2021 v spojení s uznesením Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2023 sp. zn. I. ÚS 423/2023, prípadne rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2020, sp. zn. 3Sžk/3/2020 v spojení s uznesením Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 10. septembra 2020, sp. zn. II. ÚS 402/2020). K žalobcom namietanému
porušeniu zásady prezumpcie neviny možno uviesť, že služobný orgán nie je viazaný ustanoveniamiTrestného poriadku a v personálnom konaní sa neuplatňuje prezumpcia neviny (napríklad rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 2012, sp. zn. 8Sžo/37/2011).

36. K námietke žalobcu, že na to, aby bol policajt prepustený zo služobného pomeru, je potrebné viesť
v danom prípade disciplinárne konanie, keďže prepustenie zo služobného pomeru vychádza zo stavu,
kedy došlo k tak závažnému porušeniu služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, že nepostačuje
trest vo forme disciplinárneho opatrenia, najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že prepustenie
policajta zo služobného pomeru pre porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť

hrubým spôsobom podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. nie je disciplinárnym opatrením
v zmysle § 53 zákona č. 73/1998 Z.z. Zo zákona č. 73/1998 Z.z. tiež nevyplýva, že personálnemu
konaniu vo veci prepustenia príslušníka zo služobného pomeru má predchádzať disciplinárne konanie.
Prepustenie príslušníka je v zákone č. 73/1998 Z.z. upravené v inej časti zákona než disciplinárne
konanie s tým, že zákon explicitne ustanovuje dôvody, pri preukázaní ktorých služobný úrad príslušníka
prepustí.

37. Žalobca ďalej namietal absenciu právomoci bezprostredne nadriadeného konať v prepúšťacom
konaní; podľa žalobcu tento má len návrhovú právomoc s tým, že vykonávať dôkazy, respektíve konať
o návrhu a začať konanie o prepustení má len oprávnený orgán, ktorým je v tomto prípade generálny
tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa článku 3 ods. 2 písm. m/ nariadenia č. 83/2020.

V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že v zmysle § 193 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. návrh
na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený
na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie
nadriadenému, ktorý je vybavený personálnou pôsobnosťou (tu generálny tajomník služobného úradu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa článku 3 ods. 2 písm. m/ nariadenia č. 83/2020) a ktorý

je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. Zároveň návrh na prepustenie
policajta zo služobného pomeru musí obsahovať odôvodnenie. Z uvedeného je teda zrejmé, že
bezodkladne nadriadený nie je len povinný podať návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru,
ale zároveň je povinný aj tento návrh riadne odôvodniť takými skutočnosťami, ktoré preukazujú zo
strany dotknutého policajta porušenie služobnej prísahy alebo služobných povinností do takej miery, že

toto porušenie zakladá postup podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Za takého stavu
je potom žiaduce, aby bezprostredne nadriadený za účelom riadneho odôvodnenia ním podávaného
návrhunaprepusteniezadovážildostatočnémnožstvodôkazov,zktorýchjezrejménaplneniedôvoduna
prepustenie policajta zo služobného pomeru. Návrh na prepustenie teda musí vychádzať z dostatočných
podkladov o tom, že policajt porušil služobnú prísahu alebo povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho

ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, spracovateľ návrhu
jepovinnýtietodôkazyaktívneainiciatívnevopredzadovážiť,atoajsohľadomnaplynutieprekluzívnych
lehôt. Dôkazy môže spracovateľ vykonať tak svojou vlastnou činnosťou, ako aj využitím materiálov iných
útvarov svedčiacich o protiprávnom konaní policajta.

38. Žalobca ďalej namietal, že správne orgány nezohľadnili fakt, že zranenej osobe poskytol potrebnú
pomoc, keď ju odviezol do nemocnice na ošetrenie, ako aj fakt, že na mieste nehody nemohol zostať z
dôvodu obavy o svoj život. V tejto súvislosti odkazoval na § 66 ods. 2 písm. b/ a c/ zákona č. 8/2009 Z.z.,
podľa ktorého účastník dopravnej nehody je povinný poskytnúť podľa svojich schopností a možností
zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu a urobiť potrebné

opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou. Najvyšší správny súd na
tomto mieste odkazuje napríklad na § 66 ods. 2 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého účastník
dopravnej nehody je povinný zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa
na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej
nehody. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí jasne uviedol, že protiprávne konanie žalobcu nespočívalo

v tom, že tento poskytol prvú pomoc účastníkovi daného incidentu (L. T.) jeho odvezením do nemocnice.
Protiprávne konanie žalobcu spočívalo v tom, že tento ako vodič zainteresovaný na udalosti v cestnej
premávke sa po poskytnutí prvej pomoci nevrátil na miesto daného incidentu a tento ani neohlásil
polícii a zdržiaval sa osem (8) hodín na neznámom mieste, pričom po motorovom vozidle žalobcu
bolo vyhlásené pátranie. Pokiaľ žalobca uvádzal, že z obavy o svoj život sa nevrátil na miesto daného

incidentu, tento fakt neospravedlňuje to, že žaloba sa osem (8) hodín zdržiaval na neznámom mieste.
To, že žalobca daný incident neohlásil, na miesto incidentu sa nevrátil, mali správne orgány bezpečne
preukázané už z vyjadrení samotného žalobcu, ktorý sám nevedel uviesť, kde sa tento čas nachádzal.
Pokiaľ žalobca poukazoval na časť odôvodnenia personálneho rozkazu, v ktorom prvostupňový správnyorgán kladie žalobcovi za vinu, že mal (aj) zaviniť dopravnú nehodu, najvyšší správny súd uvádza, že
už zo skutku, ktorého sa žalobca mal dopustiť vyplýva, že žalobcovi bolo v prvom rade vytýkané, že
tento spomínaný incident neoznámil, nedostavil sa na miesto tohto incidentu, navyše sa viac ako osem

(8) hodín nachádzal na neznámom mieste. S týmto sa tiež stotožnil aj žalovaný, ktorý už vo svojom
rozhodnutí neuvádzal, že by mal žalobca aj dopravnú nehodu zaviniť. Podľa názoru súdu táto okolnosť
v odôvodnení nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť personálneho rozkazu v spojení s rozhodnutím
žalovaného ako celku. Možno len dodať, že aj v tomto type konania vedeného podľa zákona č. 73/1998
Z.z. platí pravidlo, podľa ktorého prvostupňové správne konanie a druhostupňové správne konanie tvoria

jeden celok, ktorú skutočnosť potvrdzuje napríklad § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého
odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie
konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

39. Žalobca v kasačnej sťažnosti tiež uvádzal, že nie každé porušenie služobnej prísahy alebo
služobnej povinnosti má taký charakter, aby odôvodňovalo prepustenie zo služobného pomeru.

Porušenie povinností musí nadriadený riadne vyhodnotiť z hľadiska primeranosti vyvodenia dôsledkov.
Zdôvodnenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, ako aj skutočnosti,
že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby, musí byť v návrhu
konkretizované a podložené dôkazmi. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že žalovaný sa
riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 24 a 25) zaoberal aj týmito skutočnosťami, a teda riadne

a podľa súdu aj dostatočným spôsobom vymedzil, v čom konanie žalobcu považoval za zvlášť hrubé
porušenie služobnej prísahy a rovnako s dôrazom na obsah aj primeraným spôsobom vymedzil, prečo
by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov služby. Odkaz žalobcu na
záver plynúci z rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/119/2022 nie je spôsobilý spochybniť
v tomto personálnom konaní prijaté závery ohľadom ustálenia záveru, že žalobca porušil služobnú

prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby. Možno len dodať, že tiež v minulosti vypracované pozitívne hodnotenia žalobcu,
prípadne príkladné plnenie služobných povinností nemôžu byť prekážkou pre vyvodenie personálnej
zodpovednosti v budúcnosti.

40. Poukaz žalobcu na to, že znalec, ktorý vyhotovil znalecký posudok dokonca pripustil, že zranená
osoba si mohla zranenie privodiť sama, nakoľko bola v stave ťažkej opitosti s tým, že i znalec z odboru
dopravy uviedol, že výsledky znaleckého posudku môžu byť skreslené vzhľadom k tomu, že sa s
dôkazmi manipulovalo, samo o sebe nespochybňuje v tomto personálnom konaní zistené a preukázané
skutočnosti, že žalobca ako vodič zainteresovaný na udalosti v cestnej premávke sa po poskytnutí prvej

pomoci nevrátil na miesto daného incidentu a tento ani neohlásil polícii a zdržiaval sa osem (8) hodín na
neznámom mieste, čím konal v rozpore s § 48 ods. 3 písm. g/, h/ a n/ zákona č. 73/1998 Z.z. v spojení
s § 3 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 8/2009 Z.z. Kontakt osobného motorového vozidla
žalobcu s osobou L. T. bol preukázaný. Možno len dodať, že svedok P. B. v zápisnici z 10. novembra
2022 uviedol, že zranená osoba - L. T. sa pri ňom pristavil, tento neskôr odišiel s tým, že cit.: „ (...) po

nejakom čase asi 5 možno viac minút (...) som počul, že prichádzalo po ceste nejaké auto a na to som
počul buchnutie (...) otočil som sa k ceste a videl som na ceste niekde v strede cesty L. T. (...). Ja som
okamžite bežal k nemu. Bolo to asi 10 metrov od mojej bránky do dvora. Pribehol som k nemu a videl
som, že L. T. sedel a ako keby sa nevedel postaviť. Pred ním asi 5-6 metre zastalo vozidlo modrej farby,
nejaký pick up dodávka. (...).“ Ako vodič motorového vozidla bol nesporne identifikovaný žalobca. Len

pre úplnosť možno uviesť, že žalobca v personálnom konaní nijakým spôsobom výpoveď menovaného
svedka (P. B.) nespochybnil. Žalobca tiež uviedol, že nedošlo k dopravnej nehode, pretože motorové
vozidlo v čase kontaktu zraneného a vozidla stálo, nebolo v pohybe. Toto tvrdenie je však v rozpore so
samotnými vyjadreniami žalobcu (napríklad vyjadrenie z 11. novembra 2022), v ktorom žalobca jasne
uviedol, že počas jazdy s vozidlom znížil rýchlosť vozidla zo cca 40 km/h na cca 30 km/h a osobu L.

T. začal obchádzať.

41. Žalobca tiež namietal, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s ním predloženou námietkou zaujatosti,
pričom na túto skutočnosť relevantným spôsobom nereflektoval ani samotný správny súd. V kontexte
na takto vznesenú námietku najvyšší správny súd upriamuje pozornosť na to, že žalobca vo vyjadrení k

začatiu konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru z 18. januára 2023 (okrem iného) namietal,
že bezprostredne nadriadený vyslovil súd o tom, že žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú
prísahu a zároveň porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ a g/ zákona č.
73/1998 Z.z. skôr, ako bolo právoplatne ukončené trestné konanie za nedbanlivostný prečin ublíženia nazdraví. Odhliadnuc od toho, že žalobca takto ním prezentovaný stav nestotožnil výslovne s námietkou
zaujatosti (nepodal výslovne námietku zaujatosti), možno dodať, že takto žalobcom prezentovaná
námietka (služobný orgán nepočkal na skončenie trestného konania) bola predmetom posúdenia tak

zo strany žalovaného, ako aj zo strany správneho súdu, ktorý tento postup vyhodnotil ako súladný so
zákonom. Rovnako žalovaný sa riadne zaoberal tým, prečo prepusteniu policajta zo služobného pomeru
nepredchádza disciplinárne konanie.

42. V závere najvyšší správny súd uzatvára, že správny súd primerane rozumným a v okolnostiach veci

(dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva) postačujúcim
spôsobom objasnil prejednávanú vec, správne objasnil predmet sporu, na prerokúvaný prípad aplikoval
relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a
svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, primeraným spôsobom odôvodnil.
V tomto smere žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (v spojení s personálnym rozkazom z 29.
marca 2023) súčasne odkazujúce na relevantné závery plynúce z dostatočne vykonaného dokazovania

možno považovať za týchto okolností za spĺňajúce základné zákonné kritériá kladené na odôvodnenie
správneho rozhodnutia. Z napadnutých rozhodnutí je tiež zrejmé, aké konkrétne povinnosti žalobca
porušil aj s odkazom na ustanovenia konkrétnych právnych predpisov, z ktorých tieto povinnosti
vyplývajú. Žalovaný sa rovnako zaoberal výkladom neurčitých právnych pojmov individualizujúc ich v
kontexte na tu prejednávanú vec, a teda riadne vymedzil, z akého dôvodu považoval konanie žalobcu za

konanie dosahujúce intenzitu zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy alebo služobnej disciplíny a
zároveň,žeponechaniežalobcuvslužobnompomerebybolonaujmudôležitýchzáujmovštátnejslužby.

43. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne
správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení
s § 168 veta druhá SSP).

45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.