Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 26C/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224200619
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Madarász

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2224200619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Madarászom, v právnej veci

žalobkyne : J. C., R.. XX.XX.XXXX, D. H. XX, A. I., v konaní zastúpená: Mgr. Štefan Krnáč, advokát
so sídlom Černyševského 10, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v ktorej mene koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073,
o zaplatenie 1.973,59 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.973,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 1.973,59 eur od 06.12.2023 až do zaplatenia, všetko to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala o zaplatenie sumy 1.973,59 eur s príslušenstvom z titulu náhrady
škody za nesprávny úradný postup exekútorky Mgr. Marcely Zummerovej, so sídlom Kpt. Nálepku 22,
Michalovce. Podľa žalobkyne mala exekútorka v prospech oprávneného zuinvest s.r.o., Lodenica 495,
Kaluža, IČO: 47 015 055 v rozpore s právnymi predpismi zrážať mzdu žalobkyne v rozsahu 1.973,59 eur
po vyhlásení konkurzu na jej majetok. Exekútorka svoje konanie obhajovala tým, že do právoplatného
rozhodnutia súdu o námietkach oprávneného voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie musela

v exekúcii pokračovať. Žalobkyňa tiež namietala, že oprávnený bol blízkou osobou exekútorky a preto
mala byť exekútorka z vykonania exekúcie vylúčená. Nezákonnosť postupu exekútorky mal konštatovať
aj tunajší súd v uznesení č.k. 7Er/398/2010 - 195 zo dňa 25.07.2022. Vzhľadom na uvedené má
žalobkyňa za to, že za uvedenú škodu zodpovedá štát, pričom sa obrátila na Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len ako „MS SR“), ktoré však jej návrh na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zamietlo. Z toho dôvodu si uplatňuje nárok aj na úroky z omeškania zo žalovanej sumy
odo dňa zamietnutia jej návrhu.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, keďže žalobkyňa
nepreukázala splnenie podmienok na úspešné priznanie náhrady škody. Podľa žalovaného, exekútorka
postupovala správne, keď vykonávala zrážky zo mzdy žalobkyne aj po vydania upovedomenia o
zastavení starej exekúcie, kedy k odblokovaniu majetku žalobkyne došlo až po zastavení exekučného
konania v súlade s § 8 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoUNEK“). Čo sa týka zaujatosti exekútorky voči

oprávnenému, tieto tvrdenia zostali len v rovine nepreukázaných a nepodložených tvrdení. Zo mzdového
listu žalobkyne vyplýva, že z jej mzdy bolo dokopy zrazená suma 2.093,69 eur, pričom suma 1.973,59
eur bola zrazená zo mzdy žalobkyne po vyhlásení konkurzu na jej majetok. Žalovaný však poukázal na
to, že ku škode na strane žalobkyne neprišlo, keďže išlo o plnenie jej existujúceho dlhu, ktorý vyplývalz jej ručiteľského záväzku. Žalovaný tiež dodal, že žalobkyňa si mala svoj nárok z toho dôvodu uplatniť
jednak voči druhému ručiteľovi v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“),
prípadne voči dlžníkovi ako regresnú náhradu v zmysle § 550 OZ. Na základe uvedených má žalovaný

tiež za to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi
označeným nesprávnym úradným postupom a uplatnenou náhradou škody, a to s poukazom najmä na
to, že v dôsledku vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne dochádzalo k čiastočnému plneniu splatného
dlhu.

3. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 03.05.2024 okrem svojich skorších tvrdení uviedla, že
previerkou exekučného spisu EX430/2010 žalovaný zistil, že exekútorka porušila svoju povinnosť
oznámiť exekučnému súdu, že vzhľadom na jej pomer k oprávnenému, kedy konateľmi a spoločníkmi
oprávneného boli jej manžel a dcéra, je vylúčená z vykonávania predmetnej exekúcie.

4. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 24.05.2024 opätovne zdôraznil, že v prípade žalobkyne bol

postup súdnej exekútorky v súlade s ustanoveniami ZoUNEK. Stará exekúcia podľa ZoUNEK sa
zastavuje ex lege zo zákona vznikom dôvodu, v tomto prípade vyhlásením konkurzu, pričom ZoUNEK
vyžaduje aj procesné ukončenie exekučného konania deklaratórnym rozhodnutím súdneho exekútora -
upovedomením o zastavení starej exekúcie (§ 5 ZoUNEK), voči ktorému sú prípustné námietky. Súdna
exekútorka zastavila starú exekúciu upovedomením o zastavení starej exekúcie zo dňa 22.06.2021 a

exekučné konanie ukončila po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia exekučného súdu o zamietnutí
námietok podľa § 8 ods. 1 aods. 4 ZoUNEK. Preto podľa názoru žalovaného vo veci nemožno
konštatovať porušenie právnou normou ustanoveného procesného postupu tak, ako to vyžaduje ust.
§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný tiež opakovane zdôraznil, že žalobkyni a priori žiadna škoda
nevznikla, nakoľko plnila dlh (svojho manžela) na základe existujúceho hmotnoprávneho nároku,

existenciu ktorého nepoprela. Z uvedeného dôvodu jej preto vznikol s poukazom na § 511 ods. 3 OZ
nielen nárok požadovať náhradu od zmenečného ručiteľa 2., ale najmä nárok na regresnú náhradu
plnenia podľa § 550 OZ voči dlžníkovi.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.09.2024, na ktoré sa strany konania dostavili. Žalobca

na pojednávaní okrem svojich skorších vyjadrení uviedol, výkon rozhodnutia musí podliehať konkrétnym
pravidlám pričom aj majetok povinného je chránený Ústavou Slovenskej republiky. Ak by tieto pravidlá
neboli dané je zbytočné mať právnu úpravu núteného výkonu rozhodnutia, keďže každý svojvoľný výkon
by predstavoval splnenie dlhu.

6. Žalovaný sa na pojednávaní okrem svojich skorších tvrdení vyjadril tak, že v exekučnom konaní
okrem povinného, je potrebné prihliadať aj na práva oprávneného, pričom exekútorka konala riadne, keď
vykonávala zrážky zo mzdy žalobkyne až do právoplatného uznesenia súdu o sťažnosti voči uzneseniu,
ktorým boli zamietnuté námietky oprávneného. Žalovaný tiež zdôraznil, že pokiaľ exekútorka vymohla
plnenie od žalobkyne išlo o vymoženie existujúceho hmotnoprávneho záväzku a nemožno hovoriť o

vzniku škody. Podľa žalovaného tiež regresný nárok žalobkyne ako ručiteľky voči dlžníkovi predchádza
nároku na náhradu škody voči štátu.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán a s listinnými dôkazmi
predloženými v konaní - Oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody

zo dňa 06.12.2023, uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7Er/398/2010 - 195 zo dňa
25.07.2022, e-mailovou komunikáciou medzi zamestnávateľom žalobkyne a súdnou exekútorkou.
Mzdovým listom za rok 2021 a 2022, čiastočným rozhodcovským rozsudkom sp. zn. II/2008-209 zo dňa
05.08.2009, čiastočným rozhodcovským rozsudkom sp. zn. II/2008-209 zo dňa 07.08.2009, žiadosťou
o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 05.06.2023, previerkou exekučného spisu zo dňa 11.03.2024,

a zistil tento skutkový a právny stav veci:

8. Skutkový stav medzi stranami nebol sporný, čiže súd mal za preukázané, že voči žalobkyni, ako
ručiteľky sa viedla exekúcia na základe exekučného titulu čiastočného rozhodcovského rozsudku sp. zn.
II/2008-209 zo dňa 07.08.2009 vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie

so sídlom v Bratislave, na základe ktorého mala žalobkyňa uhradiť oprávnenému sumu 20.955,17 eur
spoločneanerozdielnesďalšímručiteľom.ExekúciuviedlasúdnaexekútorkaMgr.MarcelaZummerová,
so sídlom exekútorského úradu Kpt. Nálepku 22, Michalovce pod sp. zn. EX 430/2010.9. Dňa 02.03.2021 vydala súdna exekútorka upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, príkaz na
začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a exekučný príkaz. Zamestnávateľ začal vykonávať zrážky zo mzdy
počnúc mesiacom apríl 2021.

10. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 26OdK/119/2021 zo dňa 01.06.2021 bol vyhlásený na
majetok žalobkyne konkurz.

11. Dňa 22.06.2021 súdna exekútorka vydala upovedomenie o zastavení starej exekúcie v súlade

s § 5 ZoUNEK. Proti predmetnému uzneseniu oprávnený podal dňa 22.07.2021 námietky, ktoré boli
odstúpené exekučnému súdu na rozhodnutie. O námietkach oprávneného rozhodol exekučný súd
uznesením č. k. 7Er/398/2010-181 zo dňa 23.09.2021, v spojení s uznesením č. k. 7Er/398/2010-195
zo dňa 25.07.2022, tak, že výrokom I. námietkam oprávneného zo dňa 21.07.2021 proti upovedomeniu
o zastavení starej exekúcie v časti zastavenia exekúcie voči povinnému v 2. rade vyhovel, výrokom II.
upovedomenie o zastavení starej exekúcie v časti voči povinnému v 2. rade zrušil, výrokom III. určil,

že sa pokračuje s povinným v 2. rade a výrokom IV. námietky oprávneného zo dňa 21.07.2021 proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie v ostatnej časti (čiže voči žalobkyni) zamietol.

12. Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7Er/398/2010-181 zo dňa 23.09.2021, v spojení
s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7Er/398/2010-195 zo dňa 25.07.2022, nadobudlo

právoplatnosť dňa 15.08.2023. Dňa 23.08.2022 došlo k odblokovaniu majetku žalobkyne v zmysle
oznámenia o ukončení exekučného konania platiteľovi mzdy žalobkyne. Do tej doby však žalobkyni bola
zo mzdy zrazená dokopy suma 2.093,69 eur, pričom z tejto sumy bola žalobkyni po vyhlásení konkurzu
na jej majetok zrazená suma 1.973,59 eur.

13. Podľa § 1 ods. 1 a 2 ZoUNEK tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých
pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné
konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný
návrh“). Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a
vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

14. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak dôvod na
zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento
účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

15. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie
o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v
strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

16. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v
rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

17. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží

exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie
námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

18. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.

Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

19. Podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí
námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné

konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného
konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.20. Podľa § 8 ods. 4 ZoUNEK ak došlo k ukončeniu exekučného konania podľa tohto zákona, exekútor
bezodkladne po uplynutí 30 dní od oznámenia podľa odseku 3 zruší všetky úkony smerujúce k
zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii. To neplatí, ak mu oprávnený v lehote podľa prvej

vety osvedčí, že podal opätovný návrh podľa § 9 ods. 1.

21. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa
použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

22. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

23. Podľa § 79 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, ak súd povolí odklad exekúcie
podľa § 56 ods. 1, exekútor upovedomí o tom platiteľa mzdy do troch dní od doručenia rozhodnutia.
Platiteľmzdypodoručenítohtoupovedomeniaprestanevykonávaťzrážkyzomzdypovinného,atoaždo

času, kým mu exekútor nedoručí príkaz, aby sa v zrážkach pokračovalo. Ak súd povolí odklad exekúcie
podľa§56ods.2aleboods.5,platiteľmzdyvykonávazrážkyďalej,alenevyplácaichoprávnenému,kým
sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd zastaví exekúciu, platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému.

24. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 514/2003 Z. z.“) tento zákon upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

25. Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej
samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

26. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

27. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z
poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom

dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku
ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

29. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

30. Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“) ak dlžník v rozsahu uplatneného

nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže
niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

31. Podľa § 550 OZ ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie
poskytnuté veriteľovi.

32. V predmetnom konaní si žalobkyňa uplatnila nárok voči žalovanému z titulu náhradu škody
spôsobenej súdnou exekútorkou nesprávnym úradným postupom, ktorá mala uskutočňovať exekúciu aj
po jej zastavení. Za úspešné uplatnenie si nároku na náhradu škody v tomto prípade je potrebné aby bolisplnené 4 podmienky: existencia škody, nesprávny úradný postup súdnej exekútorky, príčinná súvislosť
medzi existenciou škody a nesprávnym úradným postupom a je potrebné pred podaním žaloby podať
na príslušný orgán žiadosť na predbežné prejednanie veci.

33. Súd v prvom rade skúmal, či došlo na strane žalobkyne ku škode. Vo veci nebolo sporné, že došlo
k úbytku na majetku žalobkyne v dôsledku vykonaných zrážok vo výške 2.093,69 eur, pričom suma
1.973,59 eur bola zrazená až po vyhlásení konkurzu na jej majetok. Žalovaný sa v konaní bránil tým,
že na strane žalobkyne ku škode nedošlo, keďže išlo o plnenie jej splatného záväzku, na ktorý bola

zaviazaná právoplatným exekučným titulom. Súd sa však s touto námietkou žalovaného nestotožnil,
keďže po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že k výkonu rozhodnutia v rozsahu 1.973,59 došlo v
rozpore s právnymi predpismi (k tomu pozri nasledujúce odseky), a preto súd ustálil, že v tomto rozsahu
na strane žalobkyne vznikla škoda. Tu súd poukazuje aj na vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní,
s ktorým sa mimochodom stotožňuje, podľa ktorej aj výkon rozhodnutia podlieha určitým pravidlám
definovaným právnymi predpismi a v prípade ich porušenia, môže vzniknúť na strane povinnej osoby

ku škode, ako k tomu došlo aj v tomto prípade.

34. Druhým predpokladom na priznanie nároku na náhradu škody za ktorú zodpovedá štát je nesprávny
úradný postup orgánu verejnej moci. Vo veci nebolo sporným, že súdny exekútor, ktorý vykonáva
právoplatné a vykonateľné exekučné tituly, má v exekučnom konaní postavenie orgánu verejnej moci,

keďže bezpochyby rozhoduje o právach, povinnostiach a iných právom chránených záujmoch fyzických
a právnických osôb. Následne súd skúmal, či postup súdnej exekútorky v predmetnom prípade bol v
súlade s právnymi predpismi alebo nie. Exekútorka postupovala v predmetnej veci správne, keď vydala
dňa 22.06.2021 upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu, že dňa 01.06.2021 bol na majetok
žalobkyne vyhlásený konkurz. Súdna exekútorka postupovala správne aj vtedy, keď oprávnený podal

námietkyvočitomutoupovedomeniuanámietkypreposlalariadnenaexekučnýsúd,abyonichrozhodol.

35. Exekútorka však podľa názoru súdu nepostupovala správne, ak po vydaní upovedomenia o
zastavení starej exekúcie naďalej vykonávala zrážky zo mzdy žalobkyne. Jednak súd poukazuje na
znenie ZoUNEK, ako aj na dôvodovú správu k nej, podľa ktorej treba rozlišovať pojmy zastavenie

exekúcie, kedy sa má zastaviť samotný výkon rozhodnutia, od zastavenia, resp. ukončenia celého
exekučného konania. Na základe toho podľa názoru súdu exekútorka mala ukončiť výkon exekúcie
zrážkami zo mzdy žalobkyne bezodkladne už po vydaní upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Súd
sa nestotožnil s názorom žalovaného, že exekútorka postupovala správne v zmysle § 8 ods. 4 ZoUNEK,
keď odblokovala mzdu žalobkyne až po právoplatnosti uznesenia exekučného súdu proti sťažnosti

oprávnenéhoprotiuzneseniu,ktorýmibolijehonámietkyprotiupovedomeniuozastavanístarejexekúcie
zamietnuté. Na tomto mieste súd poukazuje na znenie toho uznesenia, podľa ktorého ak došlo k
ukončeniu exekučného konania podľa ZoUNEK, exekútor bezodkladne po uplynutí 30 dní od oznámenia
ukončenia exekučného konania oprávnenému, zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku
podliehajúcemu starej exekúcii. Podľa znenia tohto ustanovenia po ukončení exekučného konania

exekútor zruší všetky úkony, ktoré smerujú k zabezpečeniu majetku podliehajúceho starej exekúcii.
Úkony, ktoré smerujú k zabezpečeniu majetku podliehajúceho starej exekúcii sú všetky úkony, ktorými
exekútor zabráni povinnému nakladať so svojím majetkom podliehajúci exekúcii, ale bez toho, aby sa
zmariliúčinkyprípadnéhopovolenéhoodkladu,resp.vtomtoprípadezastaveniaexekúcie(ktomubližšie
pozri komentár Iura k § 56 Exekučného poriadku). Z uvedeného vyplýva, že zrážky zo mzdy nemožno

považovať za úkon, ktorý smeruje k zabezpečeniu majetku podliehajúceho exekúcii, ale za úkon, ktorým
sa už realizuje samotný výkon rozhodnutia. Taktiež podľa Exekučného poriadku ide o jeden zo spôsobov
výkonu rozhodnutia. Na základe toho súd dospel k záveru, že exekútorka podľa ZoUNEK mala po vydaní
upovedomenia o zastavení starej exekúcie upustiť od realizovaní zrážok zo mzdy žalobkyne.

36. Súd taktiež priznáva, že síce ZoUNEK, ani Exekučný poriadok výslovne neustanovuje, či má
exekútor pokračovať vo výkone rozhodnutia v prípade, ak oprávnený podá námietky voči upovedomeniu
o zastavení starej exekúcie, v tomto prípade však možno subsidiárne použiť ustanovenia Civilného
sporového poriadku na základe § 10 ods. 1 ZoUNEK v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku
účinného do 31.03.2017. Podľa čl. 4 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a

rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci. Podľa názoru súdu, čo do obsahu a účelu najbližšie tomuto prípadu, teda ako postupovať
v prípade ak sa vykonával zrážky zo mzdy a bolo vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcievoči ktorému oprávnený podal námietky, možno považovať ustanovenie§ 79 Exekučného poriadku
účinného do 31.03.2017 upravujúci odklad exekúcie v prípade zrážok zo mzdy. Vydanie upovedomenia
o zastavení exekúcie by totiž v prípade jej napadnutia námietkami mala mať účinky minimálne odkladu

exekúcie, keďže je silný predpoklad, že exekúcia bude právoplatne zastavená. Podľa tohto ustanovenia
tak mala na základe úsudku súdu exekútorka dve možnosti, ktorými mohla postupovať v tomto
konkrétnom prípade. A to buď oznámiť platiteľovi mzdy žalobkyne, aby prestal vykonávať zrážky zo
mzdy žalobkyne a v prípade ak by bolo upovedomenie o zastavení konania zrušené súdom, by vydal
príkaz na pokračovanie v zrážkach, alebo mal platiteľovi mzdy oznámiť, aby zrážal uvedené sumy bez

toho aby ich poukázal priamo oprávnenému, počkať na rozhodnutie súdu a v závislosti od neho prikázať
platiteľovi mzdy, aby zrazenú sumu vrátil povinnému alebo poukázal oprávnenému. Týmto spôsobom,
by boli ochránené jednak záujmy povinného, ale aj oprávneného.

37. Súdna exekútorka však v tomto prípade naďalej vykonávala exekúciu zrážkami zo mzdy napriek
tomu, že dňa 22.06.2021 vydala upovedomenie o zastavení starej exekúcie, čím sa mala samotný výkon

rozhodnutia ukončiť. Na základe uvedeného je teda možné konštatovať, že exekútorka nepostupovala
správne, a vykonala exekúciu v rozopre s platnými a účinnými právnymi predpismi, keď exekúciu
vykonávala aj po vydaní upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Taktiež je potrebné poukázať na to,
že účelom vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie je, aby bola exekúcia ukončená, a nie aby
sa po jej vydaní v exekúcii pokračovalo, aj keď je prípustné podať proti nej námietky. Exekútorke by nič

nebránilo pokračovať v exekúcii v prípade, ak by bolo upovedomenie zrušené súdom, avšak do takého
rozhodnutia sa mala zdržať samotného výkonu a realizovať maximálne také úkony, ktoré by smerovali
lenkzabezpečeniumajetkupodliehajúcemuexekúcii.Možnotedaustáliť,ženapriznanienáhradyškody
bola splnená aj druhá podmienka, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci.

38. Súd mal tiež za preukázanú príčinnú súvislosť, medzi nesprávnym úradným postupom exekútorky
a vznikom škody na strane žalobkyne, keďže bolo v konaní riadne preukázané, že žalobkyni vznikla
škoda úbytkom na jej majetku práve z dôvodu, že exekútorka vykonávala výkon rozhodnutia aj po vydaní
upovedomenia o zastavení starej exekúcie, kedy však mala vykonať voči zamestnávateľovi žalobkyne
vyššie uvedené úkony, čiže došlo k výkonu rozhodnutia v rozpore s právnymi predpismi.

39. Čo sa týka štvrtej podmienky, tá bola tiež jednoznačne preukázaná listinnými dôkazmi, pričom bolo aj
nesporné, že žalobkyňa podala u žalovaného žiadosť na predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu
škody, pričom žalovaný považoval jej žiadosť za nedôvodnú.

40. Žalovaný sa v konaní bránil tiež tým, že žalobkyňa by si svoj nárok mala predovšetkým uplatniť voči
druhému ručiteľovi, s ktorým bola zaviazaná na úhradu dlhu dlžníka spoločne a nerozdielne v zmysle
§ 511 OZ, prípadne voči dlžníkovi v zmysle § 550 OZ. Súd je však toho názoru, že ak má žalobkyňa
rovnakú pohľadávku voči viacerým osobám, ktorá je v tej istej výške, pričom voči každej tejto osobe z
iného titulu, závisí jedine na nej, voči ktorému dlžníkovi si svoj nárok uplatní a z ktorého titulu. Ide o

jej voľné rozhodnutie, pričom žiadny právny predpis ju v tejto voľnosti neobmedzuje a neustanovuje ani
prednosťjednejpohľadávkypreddruhou.Ztohodôvodužalobkyniničnebránilo,abysisvojupohľadávku
voči žalovanému uplatnila v tomto konaní. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje aj na §
33 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, podľa ktorého si nárok uplatnený v tomto konaní
žalobkyňa mohla uplatniť aj priamo voči exekútorke, ktorá zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobila

ona alebo jej zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Čiže existuje viacero subjektov
od ktorých by si žalobkyňa mohla nárokovať žalovanú sumu, je však v plnom rozsahu v jej dispozícii od
ktorého si svoj nárok uplatní. Ak jej nárok však uhradí jeden z takýchto dlžníkov, jej nárok voči ostatným
zanikne, inak by mohlo dôjsť na strane žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu.

41. Keďže boli splnené všetky podmienky na priznanie náhrady škody žalobkyni za nesprávny úradný
postup exekútorky, za ktorú škodu zodpovedá štát v zastúpení žalovaného, súd považoval žalobu za
dôvodnú a vyhovel jej v celom rozsahu, pričom žalovaného zároveň zaviazal v zmysle § 517 OZ aj
na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške zo žalovanej sumy od 06.12.2023 do zaplatenia,
keďže do omeškania so splnením svojho dlhu sa dostal vydaním oznámenia o výsledku predbežného

prerokovania nároku na náhradu škody.

42. Na záver súd poukazuje na to, že už posúdenie vyššie uvedených skutočností postačuje na
vyhovenie žalobe, preto sa súd zvyšnými argumentmi strán ohľadom zaujatosti exekútorky, resp.ohľadom údajných prieťahov v konaní nezaoberal, keďže by to bolo zbytočné a nehospodárne z pohľadu
rozhodnutia vo veci samej.

43. Žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, keďže žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu, vzniklo
v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP právo na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie
svojho nároku voči žalovanému. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Dunajská Streda.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.