Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117252000
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6117252000.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXX
XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XX, D., zastúpenej advokátkou: JUDr. Marcela Kucháriková, Hlavná 25,
Šamorín, proti žalovanému: B. E., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvalý pobyt F. G. XXX, o 1.490 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 9.

júla 2024 č. k. 10C/31/2018-215, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni
sumu 1.490 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 6. novembra 2017 do zaplatenia; výrokom II. priznal
žalobkynináhradutrovkonaniavrozsahu100%arozhodolvýrokomIII.,žeovýškenáhradytrovkonania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 517 ods. 1, 2, § 563,
§ 657 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že
žalobkyňa sa žalobou domáhala vrátenia pôžičky vo výške 1.490 eur, ktorú sumu požičala žalovanému
na zaplatenie omeškaných lízingových splátok za osobné motorové vozidlo Škoda Rapid EČV: H. XXX
I.. Svoje tvrdenia, podľa záveru súdu, žalobkyňa preukázala výpisom z účtu dňa 19.1.2016 o výbere

sumy 1.200 eur, ktorú spolu s hotovosťou vo výške 290 eur vložila na účet lízingovej spoločnosti v J.
F., A., ktorý vklad taktiež preukázala listinným dôkazom. Tvrdenia žalobkyne mal súd preukázané aj
výpoveďou svedkyne (dcérou žalobkyne), ktorá potvrdila svoje spolužitie so žalovaným, ktorý neuhradil
lízingové splátky vo výške 1.490 eur a od svedkyne žiadal uvedenú sumu. Keďže svedkyňa k dispozícií
finančné prostriedky nemala, išli za žalobkyňou, ktorá uviedla, že poskytne žalovanému sumu 1.490 eur.
Následne šli všetci traja do banky, v ktorej bola zrealizovaná úhrada uvedenej sumy.

1.1. Obranu žalovaného, ktorý poskytnutie pôžičky žalobkyňou popieral, s tvrdením, že sumu 1.490
eur uhradila žalobkyňa z dôvodu, že svedkyňa (dcéra žalobkyne), s ktorou v tom čase viedol spolužitie,
predmetné vozidlo užívala, vyhodnotil ako nepreukázanú. Naviac svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla,
že do práce jazdila osobným motorovým vozidlom Peugeot 206, ktoré mala k dispozícii od žalobkyne,
pričom lízingované motorové vozidlo Škoda Rapid použila len dva alebo trikrát, keď mala pokazené
vyššie uvedené motorové vozidlo. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil

zásadou úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby,
alternatívne jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
nedostatkom procesných podmienok, existenciou inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, nevykonaním dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcej skutočnosti, ako

i nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci. V odvolaní namietal
predovšetkým záver súdu prvej inštancie, že so žalobkyňou uzatvorili ústnou formou zmluvu o pôžičke.Potvrdil, že vo veci nebolo sporné, aké motorové vozidlo mal k dispozícií a na základe akej zmluvy.
Uvedené vozidlo používal žalovaný so svojou vtedajšou partnerkou a súčasne dcérou žalobkyne
(svedkyňa), ktorá vozidlo využívala minimálne trikrát týždenne, a to na prepravu zo D. do práce v obci

Tomášov (Art Hotel Kaštieľ), kde pracovala ako čašníčka.
2.1. Žalovanýargumentoval,žeohľadomtejtospornejskutočnostisúdprvejinštanciedôkazynevykonal,
avšak uveril dcére žalobkyne, ktorá v spore ako jej jediná svedkyňa tvrdila, že predmetné vozidlo
nepoužívala. K odvolaniu žalovaný pripojil čestné vyhlásenia svojich rodičov D. E. a K. E., preukazujúce,
že žalobkyňa ako i svedkyňa zavádzali súd a ktorí môžu potvrdiť časté užívanie predmetného

motorového vozidla dcérou žalobkyne (obdobne uvedenú skutočnosť sú spôsobilí preukázať aj
spolupracovníci svedkyne z pracoviska v obci Tomášov).
2.2. Podľa tvrdenia žalovaného v odvolaní, dlhodobosť jeho vzťahu s dcérou žalobkyne, ako i užívanie
predmetného vozidla z veľkej časti dcérou žalobkyne, tiež častá pomoc žalovaného v jej rodine (napr.
so sťahovaním do nového bytu, vymaľovanie nehnuteľnosti, a iné), boli dôvodom pre ktorý žalobkyňa
žalovanému peňažné prostriedky darovala. Vloženie peňažných prostriedkov na bankový účet lízingovej

spoločnosti, ktoré nebolo sporné, však nepreukazuje uzatvorenie zmluvy o pôžičke.
2.3. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa nepredložila súdu žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
uzavretie zmluvy o pôžičke. Súd mal pritom skúmať splnenie podstatných náležitostí takejto zmluvy,
pričom zo zmluvy mala jednoznačne vyplynúť povinnosť dlžníka vec vrátiť, ako i splatnosť pôžičky.
Žalovaný poukázal aj na tvrdenie, že mal údajne vrátiť finančné prostriedky vtedy, kedy to bude

od neho žiadané, hoci v tom čase z dôvodu jeho finančných problémov, by takáto formulácia
nebola ani uskutočniteľná. Keďže došlo k ukončeniu vzťahu žalovaného s dcérou žalobkyne, tá sa
rozhodla žiadať od neho peniaze späť, s nepravdivým tvrdením o pôžičke. Žalovaný tak poukázal
aj na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, pretože súd nemal splnené hmotnoprávne
ani procesné podmienky pre svoje rozhodnutie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Tvrdeniežalovanéhooposkytnutímupeňažnýchprostriedkovformoudaruoznačilazanovotuasúčasne
za nepravdivé tvrdenie. Žalovaný sa bránil v spore, že lízingované motorové vozidlo po dobu šesť
mesiacov využívala jej dcéra, ktoré tvrdenie však nepreukázal. Žalovaný mal dostatočný priestor na

predkladanie dôkazov, ale čestné vyhlásenia rodičov predložil až po ukončení dokazovania. Žalovaný
tiež tvrdil, že žalobkyňa podala na neho v danej veci podnet na začatie trestného stíhania, ktorá
skutočnosť sa ukázala ako nepravdivá.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú
dané dôvody pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

5. V spore o vrátenie pôžičky nesie veriteľ bremeno tvrdenia, že s dlžníkom ako žalovaným uzavrel
zmluvu o pôžičke. Podľa § 657 O. z. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

6. V posudzovanej veci žalobkyňa niesla bremeno tvrdenia, ako i dôkazné bremeno, že so žalovaným
ako dlžníkom uzavrela zmluvu o pôžičke konkrétneho obsahu, vrátane záväzku žalovaného vrátiť
po uplynutí dohodnutej doby požičané peniaze. Žalovaný uzavretie zmluvy o pôžičke ústnou formou
popieral, teda aj svoj záväzok vrátiť žalobkyni peniaze po uplynutí dohodnutej doby.

7. Súd prvej inštancie dôvodne v napadnutom rozhodnutí konštatoval nespornú skutočnosť, že
žalobkyňa uhradila za žalovaného lízingové splátky vo výške 1490 eur, ktorú skutočnosť žalovaný
nepoprel (preukázanú aj listinami, a to výpisom z účtu žalobkyne, ako i listinou o vklade finančných
prostriedkov). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia však absentuje vyhodnotenie dokazovania

ohľadom spornej skutočnosti záväzku žalovaného vrátiť žalobkyni peniaze z titulu pôžičky, ako i doby
vrátenia peňazí (t. j. prejav vôle žalovaného v uvedenom smere, pričom žalobkyňa na pojednávaní
k výpovedi žalovaného opísala svoj jednostranný prejav vôle).8. Vznik pôžičky predpokladá dohodu strán, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené
podľa druhu, a aby druhá strana sa zaviazala veci rovnakého druhu vrátiť. Zmluvný konsenzus strán
vo vzťahu k obsahovým náležitostiam konkrétnej dohody súd prvej inštancie neskúmal, koncentrujúc

celé odôvodnenie rozhodnutia na preukázanú (ako i nespornú) skutočnosť úhrady lízingových splátok
žalobkyňou za žalovaného. Táto skutočnosť však bez ďalšieho preukazuje, že žalobkyňa uhradila za
žalovaného čo mal podľa práva plniť sám (§ 454 O. z.).

9. Žiada sa dodať, že ak účastník uvedie (a preukáže) rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním

tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky,
nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem,
ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (porov. uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa
22. 09. 2010 sp. zn. 5 Cdo 196/2009).

10. Hoci zmluva o pôžičke je neformálnou zmluvou, čo znamená, že ju zmluvné strany môžu uzavrieť

aj ústne, teda akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich dojednania, v prípade,
že je jej uzavretie sporné, ako to bolo v danom prípade, bolo dôvodné skúmať v prvoinštančnom konaní
skutočnosť uzavretia zmluvy ústnou formou.

11. Uzavretie zmluvy o pôžičke (zmluvný konsenzus) mala preukazovať len výpoveď svedkyne, ktorá je

v blízkom príbuzenskom vzťahu so žalobkyňou (dcéra), čo žalovaný namietal v odvolaní.

12. Vierohodnosť určitej správy (poznatku) získaného vykonaním dôkazu, súd hodnotí izolovane, ako
i v spojení so správami získanými vykonaním všetkých ostatných dôkazov.

13. Pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí predovšetkým jej vierohodnosť, s prihliadnutím na to, aký
má svedok vzťah k stranám konania (i k prejednávanej veci). Poznatky získané hodnotením obsahu
svedeckej výpovede následne súd porovnáva s poznatkami získanými na základe hodnotenia ostatných
dôkazov (spravidla do akej miery sú tieto správy súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod.).
Výsledkom celkového hodnotenia je záver o preukázaní tvrdených skutočností, ktorý je v sporovom

konaní podkladom pre záver, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové
tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré v sporovom konaní vyznie v záver, že pravdivosť skutkových
tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, vedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre
účastníka, pravdivosť ktorého tvrdenia mala byť preukázaná (tzv. dôkazná núdza).

14. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie chýbalo hodnotenie svedeckej
výpovede z hľadiska jej vierohodnosti, prihliadajúc na vzťah svedkyne k stranám konania, teda
i k žalobkyni, ktorá niesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení v žalobe (ako hlavné hodnotiace
kritérium vierohodnosti výpovedi svedka).

15. Výpoveď má vždy subjektívny charakter, pričom interpretuje skutočnosti, ktoré sa stali v minulosti. Na
rozdiel od nej listinné dôkazy zachytávajú v písomnej forme skutočnosti v čase ich vyhotovenia (svojím
obsahom majú potenciál objektívne, bez zmien a vplyvov, preukázať do budúcna skutočnosti, ktoré sa
udiali). Absencia objektívne zadokumentovaných skutočností môže tiež viesť k dôkaznej núdzi (kedy
v sporovom konaní pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť).

16. S poukazom na vyššie uvedené výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedal
postupu podľa § 191 ods. 1, 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP, t. j. hodnoteniu dôkazov, poznatkov, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania alebo vyšli najavo, z hľadiska ich pravdivosti, vierohodnosti a ich
významu pre posúdenie veci z hľadiska hmotného práva.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie teda bolo zaoberať sa zákonom stanovenými a obsahovými
náležitosťami zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť podľa tvrdenia žalujúcej strany uzavretá ústnou formou,
a v prípade nepreukázania tvrdeného právneho dôvodu poskytnutia peňazí žalobkyňou, vzhľadom
na nespornú skutočnosť úhrady lízingových splátok za žalovaného (žalobkyňou), súd nebol právnym

posúdením veci viazaný.

18. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom
prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivostialebo hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje,
aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia.
Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých

dôkazy podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov
z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazov poskytovaných správ podľa
druhu dôkazných prostriedkov a spôsobu, akým sa podľa zákona realizuje (porov. napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2441/2008).

19. Ak konajúci súd nepojme do vyhodnocovania dokazovania všetky relevantné dôkazy a preukázané
skutočnosti, z hľadiska predmetu konania, a nevysporiadania sa s nimi, potom je daná i objektívna
prekážka pre záver o tom, či posúdil unesenie dôkazného bremena oboch sporových strán správne
(porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2015).

20. Na uvedené potom nadväzuje nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

21. Vo vzťahu k dobe vrátenia pôžičky z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ako súd
prvej inštancie vyhodnotil zmluvný konsenzus strán o tejto obsahovej náležitosti zmluvy, keďže podľa
výpovedesvedkynežalovanýmalnavrhnúťvráteniepeňazíkeďbudenatomať,narozdielodžalobkyne,
že peniaze jej má žalovaný vrátiť keď ho o to požiada.

22. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, keď v hodnotení skutkových zistení
absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom
súrne posudzovaných skutočností nezhodnotil (porov. ZSP 37/2010).

23. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie

FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04).

24. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).Vzhľadom na vyššie uvedené
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie chýbal argumentačný základ, ktorý by
mohol odvolací súd preskúmať.

25. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému,
ktorý znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je
obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) je prípustná len

za splnenia zákonom stanovených podmienok podľa § 366 CSP.

26. Z odvolania žalovaného nevyplývalo, že prostriedok procesnej obrany, spočívajúci v tvrdení o prijatí
peňazí zo strany žalobkyne z titulu darovania, nemohol bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom
prvejinštancie,vdôsledkučohonebolomožnévodvolacomkonanínauvedenúargumentáciuprihliadať.

27. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane konania, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniupráva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
ktoré konanie nenahrádza prvoinštančné konanie. Zrušenie rozhodnutia sa týkalo aj závislých výrokov
o trovách konania (II. a III.).

28. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov
odvolacieho súdu, na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia v súlade s procesnými
pravidlami Civilného sporového poriadku (§ 150 a § 151 CSP), a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§

191 CSP), podriadiť preukázaný skutkový stav pod relevantné ustanovenia právnej normy.

29. Vyhodnotenie dôkazného bremena predpokladá náležité hodnotenie dôkazov úvahou súdu a
neznamená jeho ľubovôľu. Hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, má
vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe, pričom
výsledky hodnotenia dôkazov podľa § 220 ods. 2 CSP musia byť súčasťou odôvodnenia rozsudku.

Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje
najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva (svedok). Až potom môže pristúpiť
k posudzovaniu, hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov z
hľadiska pravdivosti predpokladá najskôr posúdenie ich hodnovernosti.

30. V prípade, že hodnotenie jednotlivých dôkazov povedie k záveru, že pravdivosť skutkového tvrdenia
strany konania nebolo možné potvrdiť, ani vylúčiť, má to za následok nepriaznivé posúdenie pre tú
stranu, ktorej pravdivosť tvrdení nebola preukázaná.

31. Súd prvej inštancie bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé,

s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, t.j. čoho sa žalujúca strana domáhala, aké
skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila; jasne a výstižne
vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

32. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali
do úvahy a stranám konania, poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu SR
napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

33. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

34. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.