Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/194/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724202374
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Grečmal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1724202374.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., narodený XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: C. D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F.
XXX/X, G. H., toho času I. X, J., zastúpená splnomocnencom: Mgr. Peter Slezák, advokát, Vajnorská

140, Bratislava, a otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, J., toho času K. XX,
J., zastúpený splnomocnencom: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, Žilina, IČO: 36 858 820,
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca a matky proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 27P/132/2024 – 536 zo dňa 26.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a v závislom III. výroku o trovách konania z r u š u j e a vec
mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom schválil
rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
tak, že otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého v každom párnom kalendárnom týždni od
štvrtka od 15.00 hod do pondelka nasledujúceho nepárneho týždňa do 09.00 hod. a v každom nepárnom
týždni od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 09.00 hod. Matka bude zabezpečovať starostlivosť

o maloletého v každom nepárnom týždni od pondelka od 09.00 hod. do stredy do 15.00 hod. a
od štvrtka od 15.00 hod. do nasledujúceho štvrtka párneho týždňa do 15.00 hod. Počas prázdnin
vyhlásených Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky a sviatkov bude
otec zabezpečovať starostlivosť o maloletého každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov od
Zeleného štvrtku od 09.00 hod do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod, a matka bude zabezpečovať
starostlivosť každý párny rok počas Veľkonočných sviatkov od Zeleného štvrtku od 09.00 hod do

Veľkonočného pondelka do 18.00 hod, počas jarných prázdnin bude zabezpečovať starostlivosť o
maloletéhovkaždompárnomkalendárnomrokuotecodposlednéhodňapredchádzajúcehoprvémudňu
jarných prázdnin od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., počas jarných prázdnin bude
zabezpečovať starostlivosť o maloletého v každom nepárnom kalendárnom roku matka od posledného
dňa predchádzajúceho prvému dňu jarných prázdnin od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin
do 18.00 hod., každý párny rok počas vianočných prázdnin bude otec zabezpečovať starostlivosť o

maloletého od prvého dňa zimných školských prázdnin od 09.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a od
02.01. nasledujúceho roka do posledného dňa školských prázdnin do 18.00 hod., každý párny rok počas
vianočných prázdnin bude matka zabezpečovať starostlivosť o maloletého od 25.12. od 18.00 hod. do
02.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý nepárny rok počas vianočných prázdnin bude matka
zabezpečovať starostlivosť o maloletého od prvého dňa zimných školských prázdnin od 09.00 hod. do
25.12. do 18.00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka do posledného dňa školských prázdnin do 18.00

hod., každý nepárny rok počas vianočných prázdnin bude otec zabezpečovať starostlivosť o maloletého
od 25.12. od 18.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas letných školských prázdninkaždoročne bude starostlivosť o maloletého zabezpečovať otec počas 2 týždňov v mesiaci júl a počas
2 týždňov v mesiaci august a rovnako tak matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého počas
2 týždňov v mesiaci júl a počas 2 týždňov v mesiaci august na základe predchádzajúcej vzájomnej

dohody. Miesto odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa určil predškolské/školské zariadenie, ktoré
navštevuje, prípadne miesto bydliska matky, ak sa v predškolskom/školskom zariadení zdržiavať
nebude, tak že dieťa bude odovzdávať aj preberať matka osobne. Obaja rodičia budú maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok (I. výrok). Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou
500,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o

zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62
ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 78 ods.1 Zákona o rodine (ďalej aj ,,ZoR“), článku
18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. Poukázal na dohodu rodičov na spôsobe
zabezpečovania rodičovskej starostlivosti o svoje maloleté dieťa, o jeho zverení do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičoch, o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku, pričom sporným
bolo medzi rodičmi, či je namieste určiť otcovi počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné.
Zistil, že maloletý navštevuje súkromnú materskú školu s mesačným poplatkom cca 700,- eur (podľa

počtu absencií). Ďalšie mesačné výdaje na dieťa matka vyčíslila sumou 950,- eur - bývanie, 300,- eur
stravu, krúžky a voľnočasové aktivity v sume 500,- eur, drogéria 50,- eur, lieky a zdravotná starostlivosť
400,- eur, dovolenky 1 500,- eur ročne. Spolu výdavky na dieťa 3 000,- eur mesačne, pričom v podaní
zo dňa 26.03.2025 výdaje (okrem poplatku za súkromnú materskú školu) matka vyčíslia ako pomernú
časť nákladov na bývanie 950,- eur, strava doma 350,- eur, oblečenie, obuv 100,- eur, drogéria 50,- eur,

lekár/lieky 100,- eur, voľnočasové aktivity/krúžky 500,- eur, dovolenky 2 000,- eur ročne, ktorý dôvod
zmeny výdavkov matka žiadnym spôsobom neodôvodnila. Vzhľadom na podnikateľskú aktivitu otca
považoval exaktné určenie výšky jeho reálneho príjmu za obtiažne, keď bežnou súčasťou podnikania
sa stáva optimalizácia daňovej povinnosti ako vedomé a cielené usmerňovanie výdavkov a príjmov
za účelom dosiahnutia čo najnižšej daňovej povinnosti. Takýto optimalizovaný výstup účtovníctva je

však pre potreby výživného použiteľný len v obmedzenej miere, keď presnejšími ukazovateľmi sa javia
pomery,vktorýchžije,akýmajetokvlastní,nežčíselnevyjadrenávýškajehočistéhopríjmu.Vychádzajúc
z listinných dôkazov a výpovede otca pred súdom konštatoval, že životná úroveň otca je nadštandardná,
obchodná spoločnosť, prostredníctvom ktorej otec podniká, vykazuje zisk, otec bol investorom projektu
K. XX L., spoločnosť vlastní luxusné vozidlá, vyčísluje si výdaje na stravu jednej dospelej osoby sumou

800,- eur mesačne, hradí mesačne sumu 700,- eur na súkromné predškolské zariadenie syna, a za
dovolenky vyčíslil sumu 2 500,- až 3 000,- eur ročne. U matky vychádzal z potencionality jej príjmu,
pretože matka je dobrovoľne nezamestnaná, deklaruje príjem 800,- eur, ktorý plynie z neoficiálneho
zdroja príjmu, bez platenia daní a odvodov, teda ide o nelegálny zdroj príjmu, pričom jej konanie
vyhodnotil za nezodpovedné, keď ako matka dvoch maloletých detí si nezabezpečí riadny zdroj príjmu

a spolieha sa len na finančnú podporu svojich partnerov, či už terajšieho, alebo bývalého. Ňou vyčíslené
výdavky na maloletého vyhodnotil za absolútne neprimerané, premrštené, s cieľom získať od otca
dieťaťa čo najvyššie výživné, čomu nasvedčuje aj zmena vyčíslenia mesačných nákladov len z dôvodu
námietky otca na jeho neprimeranosť, bez ďalšieho vysvetlenia znížila položku náklady na lekársku
starostlivosť zo 400,- eur na 100,- eur, na druhej strane zvýšila položku na stravu zo sumy 300,- eur

na 350,- eur, hoci dieťa navštevuje predprimárne vzdelávanie, kde má zabezpečenú stravu 3 x za
deň. Ak matka nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie bývania pre deti v rodinnom
dome pri nájomnom takmer 4 000,- eur, nemožno spravodlivo žiadať otca, aby sa na tejto položke,
ktorá sa vymyká primeranosti, podieľal. Neprihliadol ani na položku dovolenky 2 000,- eur ročne,
pretože je osobným rozhodnutím každého z rodičov, akým spôsobom budú s dieťaťom tráviť dovolenky,

táto položka sa do nákladov na výživné nezapočítava. Uzavrel, že matke nič nebráni zaradiť sa do
pracovného procesu, je v produktívnom veku, bez zdravotných problémov, ktoré by jej neumožňovali
dosahovať primeraný zdroj príjmu, má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, preto pri posudzovaní
jej príjmových pomerov aplikoval princíp potenciality príjmu, ktorý by na trhu práce mohla dosiahnuť,
ak by sa zamestnala. Podľa internetovej stránky M. osoba s vysokoškolským ekonomickým vzdelaním,

odbor hospodárska informatika, s 5 ročnou praxou, môže v J. dosahovať brutto príjem 2 000,- až 3 500,-
eur mesačne, t. j. 1 500,- eur až 2 500,- eur netto. Vychádzajúc z premisy vyššieho príjmu otca z
podnikateľskej činnosti v porovnaní s možným príjmom matky, ako aj vlastníctvo viacerých nehnuteľností
otcom (medzi inými aj stavebné pozemky), vlastníctvo motorového vozidla, keď otec okrem maloletéhonemá inú vyživovaciu povinnosť, ale matka má vyživovaciu povinnosť k dcére K., nar. XX.XX.XXXX,
nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani vozidlá alebo iné hnuteľné veci väčšej hodnoty, prihliadol tiež na
disparitu striedavej osobnej starostlivosti 8:6 v prospech matky a na právo dieťaťa podieľať sa na životnej

úrovni svojich rodičov, ustálil vyššiu životnú úroveň otca ako životnú úroveň matky a stanovil výšku
výživného otcovi v sume 500,- eur mesačne, čím sa zároveň zabezpečí dieťaťu právo podieľať sa na
životnej úrovni svojho otca, aby boli jeho odôvodnené potreby uspokojované v plnej miere, resp. na
vyššej úrovni zodpovedajúcej úrovni uspokojovania vlastných potrieb jeho otca, napríklad zakúpením
kvalitnejšej stravy, oblečenia, formou voľno časových aktivít, ak bude v starostlivosti matky. Dospel k

záveru, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca sú zásadne vyššie, ako pomery matky, preto
považoval za spravodlivé určiť otcovi výživné v stanovenej výške.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimo sporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie konkrétne do II. výroku podala matka v zákonnej lehote odvolanie

a žiadala, aby odvolací súd priznal výživné od podania návrhu, t. j. od 28.06.2024.

5. V odvolaní uviedla, že už v podaní zo dňa 25.04.2025 žiadala výživné priznať spätne od 28.06.2024,
čo je deň podania návrhu, keďže maloletý má odôvodnené potreby za celé obdobie do právoplatnosti
rozsudku hradené výlučne ňou a otec má napriek tomu nadštandardnú životnú úroveň, vlastní majetok

a investičné aktíva, ako aj podiel prosperujúcej spoločnosti, pričom počas daného obdobia neplatil
výživné. Vyčítala prvoinštančnému súdu nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. f),
h) CSP a tiež poukázala na ustanovenie § 77 ods. 1 ZoR. Napriek tomu, že v návrhu žiadala určiť výživné
od právoplatnosti rozsudku, následne navrhovaný petit zmenila dňa 25.04.2025 a žiadala otca zaviazať
k vyživovacej povinnosti odo dňa 28.06.2024, ktoré podanie bolo súdu prvej inštancie doručené dňa

01.07.2024 a tiež žiadala aj o zaplatenie zročného výživného do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku.
O otázke zročného výživného sa v priebehu pojednávania niekoľkokrát diskutovalo, avšak prvoinštančný
súd pravdepodobne omylom v súlade s jej prvotným návrhom, ktorý však bol následne zmenený,
rozhodol mylne a tiež nerozhodol o zročnom výživnom. Poukázala na disparitu striedavej starostlivosti
deklarovanú súdom prvej inštancie, ako aj na vyššiu životnú úroveň ako jej, pričom vynakladala počas

celého konania a aj predtým všetky náklady na výživu maloletého a je na mieste podotknúť, že v prípade
výživného išlo o 10 kalendárnych mesiacov počnúc od 01.07.2024 do 30.04.2025, spolu 5 000,- eur
za plný mesiac, a za máj 2025, z ktorého pomerná časť predstavuje sumu 419,35 eura.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj otec, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil II.

výrok rozsudku súdu prvej inštancie a zaviazal ho k vyživovacej povinnosti v sume 200,- eur mesačne
počnúc právoplatnosťou rozsudku o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, alternatívne
ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

7. Odvolacie dôvody otec uviedol podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Súhlasil

s názorom prvoinštančného súdu o výživnom, ktoré je určené aj na uspokojovanie iných potrieb
než základných, avšak prvoinštančný súd pri rozhodovaní nesprávne a nedostatočne zistil skutočný
stav, keďže deklaroval svoj pravidelný mesačný príjem vo výške 550,- eur netto mesačne, pričom
má zabezpečené bývanie a poskytol všetky informácie v rozsahu účtovných závierok za posledné 3
roky spoločnosti, v ktorej je jediným spoločníkom, pričom účtovná závierka spoločnosti za rok 2024

deklaruje výsledok hospodárenia po zdanení vo výške 7 465,- eur (622,08 eura mesačne), preto
nemožno pri určení príjmov vychádzať z čistého obratu spoločnosti, keďže podľa zákona o účtovníctve
(z. č. 431/2002 Z.z.) sú účtovné jednotky povinné účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky
a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných uzávierkach a pri posudzovaní daňových
priznaní si treba na účely určenia príjmu všímať to, aké mal daňový subjekt zaevidované nielen príjmy,

ale aj výdavky a dopytovať sa, čo všetko je vo výdavkoch, treba si všímať základ dane a daň na
úhradu. Taktiež namietal zistený skutkový stav v rozsahu zistenia životnej úrovne rodičov, v ktorom
smere poukázal na životný štandard matky, žijúcej na vysokej životnej úrovni, čo preukazuje aj výška
jej mesačných výdavkov, vrátane nadštandardných výdavkov na bývanie (3 800,- eur mesačne) a jej
osobné výdavky na vzdelávanie vo výške 1 500,- eur, pričom byt ním užívaný je v rovnako lukratívnej

časti ako dom užívaný matkou, avšak pri rozpočte na osoby sú náklady na byt u neho 600,- eur na
osobu mesačne, oproti nákladom matky na osobu 950,- eur mesačne, preto má matka vyšší životný
štandard ako on, avšak prvoinštančný súd sa predmetnému v rámci dokazovania nevenoval a nezisťoval
majetkové pomery matky, nevykonal navrhované dôkazy za účelom zistenia jej príjmov, keď matkanepreukázala skutočné príjmy, len uviedla, že čiastočne pracuje ako facilitátorka s príjmom vo výške
cca 800,- eur mesačne. V konaní pritom poukázal na výkon podnikateľskej činnosti matky v oblasti
obchodovania s éterickými olejmi a vzácnymi minerálmi a generalizuje príjem, ktorý matka dostatočne

nezdokumentovala, tiež poukázal na jej instagramový profil preukazujúci označené spolupráce, ktoré
opomenula uviesť do svojich príjmov, konkrétne spoluprácu so spoločnosťou J. L. N. D. so sídlom
Ostrava,ohľadnektorejnavrhovalvyžiadaťodspoločnostipotvrdenieovyplatenýchprovíziáchodmatky,
ktorý dôkaz prvoinštančný súd nevykonal, ani predloženie výpisu z matkinho účtu revolut. Tiež poukázal
na účasť matky v spoločnosti O. D. v období od 16.08.2022 do 30.09.2024, kde previedla obchodný

podiel v čase konania o úpravu výživného ku dňu 30.09.2024. Tvrdenie matky, že firmu na výrobu
šperkov s minerálmi predala, nepreukázala za akú sumu, pričom matka na webovej stránke naďalej
figuruje v tejto spoločnosti, tiež na sociálnych sieťach a je označená ako G., P. Q. F.. Ohľadne matkou
uvádzaných príjmov z facilitátorstva predložil informácie dostupné na verejne prístupných webových
stránkach, kde matka za svoje služby požaduje rôzne sumy a vzhľadom na uvedené pozitívne recenzie
klientov možno dôvodne predpokladať, že má z tejto činnosti iný príjem než deklarovala. Matkou

uvádzaný príjem približne vo výške 800,- eur mesačne a zároveň poukaz na náklady maloletého a matku
mesačne spolu vo výške 6 250,- eur a napriek tvrdeniu matky, že jej prispieva jej partner, s ktorým žije
v spoločnej domácnosti, prvoinštančný súd nezisťoval majetkové pomery tohto partnera, preto v danom
rozsahu nebol dostatočne zistený skutkový stav. Ďalej poukázal na náklady konštatované u maloletého,
konkrétnenanávštevusúkromnejmaterskejškolysmesačnýmpoplatkomcca700,-eurmesačne(podľa

počtu absencií), tiež na matkou vyčíslené výdaje na maloletého vo výške 950,- eur na bývanie, na stravu
doma 350,- eur, na oblečenie, obuv 100,- eur, na drogériu 50,- eur, lekára a lieky 100,- eur, voľnočasové
aktivity/krúžky 500,- eur, na dovolenky 2 000,- eur, ktoré upravila oproti predchádzajúcemu podaniu
bez zdôvodnenia zmeny výdavkov na maloletého a len konštatovala, že vzhľadom na ním namietané
niektoré položky a nové vyčíslenie výdavkov na maloletého, hoci žiadnym spôsobom nepreukázala

oprávnenosť uvedených nákladov, okrem pár bločkov nereflektujúcich náklady, ktoré matka v konaní
uviedla. Náklady na starostlivosť o maloletého a jeho oprávnené potreby, a teda aj výšku navrhovaného
výživného matka v návrhu nezdôvodnila ani z časti. Poukázal na to, že sa podieľa na výdavkoch
spojených so starostlivosťou o maloletého, keď hradí náklady na škôlku, nákup oblečenia a v čase,
keď je maloletý v jeho starostlivosti mu zabezpečuje bývanie, stravu a ďalšie potreby, tiež mu financuje

výlety, dovolenky a športové aktivity, napríklad hodiny individuálneho plávania, lyžiarskeho inštruktora
a pod. Po poslednom pojednávaní matka zrušila maloletému všetky súkromné hodiny športu a krúžky,
čím došlo k zmene, ktoré je potrebné zohľadniť vo výške výživného, keďže po zohľadnení uvedeného
sú náklady matky na maloletého vo výške 600,- eur mesačne (cca 20,- eur na deň), pričom maloletému
zabezpečuje bývanie v rovnakej miere ako matka, nakoľko je v striedavej osobnej starostlivosti s tým,

že 10 dní je u neho a 20 dní u matky, teda rozdiel v rozsahu 10-tich dní odôvodňuje výživné vo výške
200,- eur mesačne, ktoré navrhuje.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nemá námietky voči rozhodnutiu súdu prvej
inštancie a rozhodnutie o odvolaní otca ponecháva v plnom rozsahu na rozhodnutí súdu.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súhlasí s napadnutým rozhodnutím,
ktoré je v záujme maloletého.

10. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že ním deklarovaný čistý príjem vo výške 550,- eur

mesačne nevysvetľuje ako si matematicky môže dovoliť platiť náklady na škôlku vo výške cca 800,-
eur, ktoré teraz od nej žiada platiť v polovici, len poplatky súvisiace s bývaním vyčíslil na 600,- eur
na osobu, teda tieto dve položky predstavujú spolu sumu 1 400,- eur a sú o 154 % vyššie ako otcom
deklarovaný príjem bez zarátania iných výdavkov. Poukázala na účasť otca ako jediného spoločníka
a konateľa obchodnej spoločnosti B. J. D., kde má plnú kontrolu nad jej účtovnými operáciami, preto

je dôvodné sa domnievať, že optimalizácia daňovej povinnosti, ako býva bežná prax u podnikateľov,
bola realizovaná tak, aby boli príjmy čo najviac okresané, a to aj s poukazom na obraty spoločnosti
v roku 2024. Ako však vyplýva z daňového priznania na finančných účtoch má otec 289 972,- eur,
nezaplatené pohľadávky evidované vo výške 90 002,- eur a neuhradené záväzky vo výške 171 665,-
eur, čím tiež vzniká pozitívna platobná bilancia s prebytkom vo výške 208 000,- eur. Podaním zo dňa

25.04.2025 doplnila doklady, kde náležite objasnila výdavky na maloletého s výnimkou výdavkov, ktoré
nie je nutné, ani potrebné preukazovať, keďže triezvym úsudkom založeným na logickom základe je
možné zhodnotiť ich výšku, pričom išlo o poplatky za potraviny a stravu vo výške 350,- eur, na drogériu
vo výške 50,- eur mesačne a poplatky na oblečenie a obuv vo výške 100,- eur mesačne. Ďalej to bolináklady na školy, ktorých úhradu žiada otec od matky v budúcnosti, pričom na ich výške sa zrejme
zhodli, keďže uvádzajú zhodnú sumu a poplatky súvisiace s užívaním bytu ňou vyčíslené na sumu
950,- eur mesačne, pričom otec ich vyčíslil na 600,- eur mesačne. Potvrdila užívanie rodinného domu,

kde koncom minulého roka a v roku 2025 prudko narástli náklady na jeho užívanie, časť nájomného
tvorili preddavky na platby za služby a energie, pričom doteraz boli postačujúce a takmer vždy sa istá
časť vracia naspäť formou preddavkov, keďže nájomná zmluva trvá od roku 2023 a bola uzavretá na
dobu určitú do novembra 2025, nie je vylúčené, že predĺžená s ohľadom na výšku nákladov nebude.
Pokiaľ ide o výdavky na voľnočasové aktivity, tieto vyčíslila práve bločkami a prevodmi z účtu a zaslané

s podaním zo dňa 25.04.2025, kde okrem platieb za krúžok boli v prípade lyžovania či plávania aj bločky
za nákup potrieb a poplatok za služby lyžiarskeho trénera, teda v uvedených prílohách bolo celkovo
18 bločkov či potvrdení o zaplatení, preto nie je zrejmé, ako inak by ich mala preukazovať. Vhodnosť
krúžkov otec nikdy nerozporoval. V súvislosti so zdravotnou starostlivosťou bolo rozpísané, že hradí
poplatok za návštevu pediatra vo výške 300,- eur ročne na dve maloleté deti, čoho dôkazom je bankový
prevod, pričom ohľadne úrazu maloletého bolo nutné nad rámec bežného poplatku u pediatra uhradiť

aj náklady súvisiace s fyzioterapeutom, masážami a rehabilitáciami či ortopedickými topánkami a tieto
poplatky v jednom mesiaci presiahli 400,- eur, o čom nemá doklady, len o nákupe topánok, okrem
ktorých maloletému kupuje aj kolostrum v hodnote 48,- eur približne na jeden mesiac, ďalej ušné sviečky
a esenciálne oleje. Potvrdila, že je dobrovoľne nezamestnaná, keďže vyučovala svoju dcéru celou
domácou výučbou, čo považovala za najlepší spôsob pre ňu a tiež pracovala na svojom vzdelávaní,

v čom ju podporoval jej súčasný druh, ktorý vo väčšej miere preberal na seba záväzky s chodom
domácnosti a výdavkami, aj na maloletých, hoci k maloletému nemá jej druh vyživovaciu povinnosť a jej
príležitostný príjem bol poskytnutý formou výpisov z účtu v podaní zo dňa 25.04.2025 od spoločnosti J.,
kde všetky bankové výpisy zaslané kvantifikovala a popísala. Taktiež je zavádzajúce tvrdenie ohľadne
predaja obchodného podielu, keďže zaslala zmluvu v podaní zo dňa 25.04.2025, ktorá spoločnosť

podľa verejne dostupných účtovných závierok mala v roku 2022 až 2024 nulový obrat, teda nevyvíjala
akúkoľvek činnosť, z ktorého dôvodu previedla obchodný podiel. Pokiaľ otec tvrdí, že na webovej stránke
sú šperkové sety a podobne, tak znovu klame, keďže webová stránka je presmerovaná na súčasného
vlastníka obchodnej spoločnosti i domény a žiadne ním tvrdené informácie sa tam nenachádzajú, čo sa
dá ľahko zistiť návštevou danej stránky M.. K poukazu otca na cenník facilitátorských služieb, ktorý mala

na stránke, uviedla, že aktuálne sa venuje vzdelávacej činnosti svojej dcéry a seba, domácnosti, pričom
existencia cenníku nie je výpovednou hodnotou o jej akomkoľvek príjme, keďže tieto služby aktuálne
neposkytuje a nemá z nich príjem, recenzie klientov boli v čase, keď uvedené činnosti vykonávala.
Otec sa navyše podieľal na starostlivosti o maloletého vrátane výdavkov spojených s maloletým až po
podaní jej návrhu na úpravu výkonu práv a povinností k maloletému. Počas priebehu konania na súde,

napríklad od začiatku roku 2025 až do marca 2025 trávil otec s maloletým len 10 dní a všetky výdavky
znášala ona, preto jeho tvrdenie o znášaní každodenných nákladov na maloletého v polovici neobstojí,
roky neprispieval výživným, z ktorého dôvodu je stanovené výživné 500,- eur nepostačujúce z hľadiska
preukázateľne vynakladaných nákladov na maloletého a pri zohľadní životnej úrovne otca. Pravidelné
správy z predškolského zariadenia navyše preukazujú zhoršenie správania sa maloletého, od kedy

má otec rozšírený styk s ním na 10 dní v mesiaci, keďže je maloletý v dni, keď je u otca, agresívny,
neposlúcha pokyny a používa nevhodné výrazy, opakovane plače pri odovzdávaní do zariadenia počas
pobytu u otca, preto znáša bremeno upokojenia maloletého po pobyte u otca.

11. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na odvolacom návrhu a mal za to, že s argumentáciou

matky nesúhlasí, nie je mu známe, kedy matka zmenila petit, keďže ešte na poslednom pojednávaní sa
matka nezmieňovala, že žiada výživné od podania návrhu a v podaní zo dňa 21.05.2025 žiadala, aby
prvoinštančný súd rozhodol v zmysle jej vyjadrenia zo dňa 25.04.2024, ktorým podaním nedisponuje
a nemá o ňom vedomosť, ako ani podaním zo dňa 25.04.2025. Návrh matky na doplatenie výživného
od podania návrhu považuje za absolútne nedôvodný, keďže riadne preukázal plnenie si vyživovacej

povinnosti k maloletému počas celého konania tak, že v plnej sume hradil škôlku cca v sume 700,-
eur mesačne (matka sa na úhradách za škôlku nepodieľala), tiež sa podieľal aj na výžive tým, že
platil maloletému oblečenie, obuv, lieky, krúžky a pod., ktorá skutočnosť bola aj zo strany súdu na
pojednávaniach konštatovaná a matkou nepopretá.

12. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zo dňa 28.07.2025 nesúhlasil s jej tvrdeniami uvedenými vo
vyjadrení, ktorá uvádzala v úvode ako vyčíslenie jeho nákladov a odkazuje na svoje predchádzajúce
vyjadrenia, že byt na K. ulici užíva ako benefit, ku ktorému predložila aj zmluvu o podnájme zo dňa
13.05.2024 a náklady na škôlku predstavujú sumu 700,- eur a nie 800,- eur. K daňovému priznaniuobchodnej spoločnosti uviedol, že toto sa podáva po skončení zdaňovacieho obdobia najneskôr do
31.03.2025, preto odmieta neopodstatnené domnienky matky o účelovej optimalizácii spoločnosti, ktorá
je platcom DPH a pravidelne predkladá kontrolné výkazy o prijatých zdaniteľných obchodoch na základe

vyhotovených a prijatých faktúr, o dodaní tovarov a služieb. K výpočtom matky z poslednej účtovnej
závierky spoločnosti ohľadne pozitívnej platobnej bilancie uviedol, že matka opomenula uviesť všetky
záväzky spoločnosti spolu vo výške 357 677,- eur (riadok 101 účtovnej závierky spoločnosti za rok
2024) a účelovo uviedla len krátkodobé záväzky vo výške 171 665,- eur (riadok 122 účtovnej závierky
spoločnosti za rok 2024), preto nemožno hovoriť o tvrdenom prebytku vo výške viac ako 208 000,- eur.

Naďalej nie je stotožnený s výškou výdavkov na maloletého, z ktorého dôvodu podal odvolanie, pričom
rozporuje stravu vo výške 350,- eur u dieťaťa, ktoré má celodenné stravovanie zabezpečené v škôlke,
taktiež výdavok na drogériu vo výške 50,- eur je neprimeraný, ohľadne nákladov na oblečenie aj on
maloletému rovnako prispieva a kupuje oblečenie a výdavky na zdravotnú starostlivosť a ďalšie náklady
považoval za irelevantné vo vzťahu k určovaniu výživného, keďže súhlasí, že ostatné výdavky budú
ako rodičia hradiť spoločne rovnakým dielom. Tvrdenia matky, že do nedávneho času zabezpečovala

výlučne matka starostlivosť o maloletého vzhľadom na predchádzajúce vyjadrenia a dôkazy rázne
odmietol, pričom v roku 2021 sa staral prevažne o maloletého, zároveň poukázal na účet matky dňa
23.09.2020 sumu 20 000,- eur, za ktorú mala obstarať kúpu nehnuteľnosti pre maloletého, ale matka
dohodnutú investíciu nezrealizovala, preto sa dohodli na kúpe bitconu pre maloletého v hodnote 9 000,-
eur a zvyšná suma 11 000,- eur mala slúžiť na úhradu výživného vopred do 31.07.2024. Naďalej platí

mesačne škôlku v sume 700,- eur a tiež zabezpečuje kúpu oblečenia, obuvi, liekov, krúžkov a pod.
K odkazu matky na podanie zo dňa 25.05.2025 dodal, že jeho zástupcovi bola do elektronickej schránky
doručená z prvoinštančného súdu dňa 29.04.2025 len príloha č. 3, 8, 10, 11 a 12, preto nemá vedomosť
o všetkých tvrdeniach, na ktoré matka odkazuje. Rozporoval tiež tvrdenia matky o neaktívnej činnosti
spoločnosti O. a tiež pokiaľ on tvrdí, že na webovej stránke sú šperkové sety a podobne, tak matka

klame. Bolo opodstatnené zistiť majetok tejto spoločnosti, ktorú matka predala, keďže v majetku mali
byť i šperky z minerálov, ktoré matka vlastnoručne vyrábala, teda nešlo o sprostredkovateľskú činnosť,
navyše matka nepreukázala, za akú sumu spoločnosť predala a dôkaz o tom, že na webovej stránke sú
šperkové sety ponúkané v hodnote od 625,- eur do 1 188,- eur, a že matka figuruje na webovej stránke
a sociálnych sieťach tejto spoločnosti predložil dôkaz do konania, a to screenshotom webovej stránky

ako aj screenshotom instagramu: M. H., teda matka bola ešte dňa 30.04.2025 na uvedenej stránke
označená ako G., P. F., pričom po predložení ním dôkazov do konania matka pristúpila k odstráneniu
týchto dôkazov a tvrdí, že on klame, čo je zavádzajúce a účelové. Za účelom zistenia reálneho obrazu
o príjmoch matky žiadal vyžiadať potvrdenia o vyplatených províziách pre matku od spoločnosti J. L. N.
D.atiežvýpisovzovšetkýchbankovýchúčtovmatky,najmäzjejúčturevolut.Naargumentáciumatky,že

v období od januára 2025 do 19.03.2025 strávil s maloletým len 11 dní už dôkazne reagoval a poukázal
na to, že matka mu odmietla dať maloletého do starostlivosti z dôvodu jeho choroby a predtým s ním bola
na lyžovačke, pričom matka na jeho správy nereagovala. O maloletého sa teda zaujímal, má záujem
s ním tráviť čas, náležite sa o neho stará a podieľa sa na jeho výchove a výžive.

13. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zo dňa 06.08.2025 uviedla, že k tvrdeniu otca o nedisponovaní
jej podania jej nemôže byť dávaný za vinu, keďže podanie bolo riadne realizované vrátane príloh
a naďalej zotrvala na odvolacom návrhu.

14. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zo dňa 21.08.2025 upozornila na to, že otec má problémy

s realizáciou starostlivosti o maloletého, keďže starostlivosť o neho niekoľkokrát nezvládal ani po
niekoľkých hodinách a tiež poukázala na nevhodné výchovné postupy otca, ktoré eskalovali incidentom
dňa24.09.2025vnadväznostinato,žeotecnechalmaloletéhohoredonočných/rannýchhodínapozeral
filmové scény, zrejme nevhodné pre maloletého diváka a následne maloletý škrtil spolužiaka, čo jej
bolo oznámené a materská škôlka chcela vysvetlenie predmetného konania. Pre maloletého sa snažila

zabezpečiť psychologické poradenstvo, ktoré otec odmieta, a preto je podľa nej nutné zvážiť ingerenciu
súdu, keďže adaptácia na novú úpravu styku spôsobuje maloletému problémy, ktoré ovplyvňujú jeho
osobnostný vývoj. Navyše otec chodí do práce s maloletým aj keď je chorý, čo potvrdil vo WhatsApp
komunikácii, z ktorého dôvodu sa doba liečenia dieťaťa predĺžila na 6 týždňov, čím je ohrozované
duševné zdravie maloletého, ale aj zanedbávaním liečebného režimu aj jeho fyzické zdravie. Otec má

problém aj s odovzdávaním maloletého, keď napriek dohode rodičov nerešpektoval rozhodnutie súdu
a maloletého odovzdal svojvoľne namiesto deviatej hodiny až o jedenástej hodiny.15. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP] po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a v súvisiacom III. výroku o trovách konania podľa
§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

16. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu

odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti
otca nie je vecne správne, pretože prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca
dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, ale je tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval

správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo
4/2009).

18. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu),
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
(bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04
- M.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v
tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd

povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997,
či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

19. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby
uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý
proces.

20. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

21. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

22. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti
o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

23. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

24. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.25. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

26. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

27. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa § 62 ods. 2, 5 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností
a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

30. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

31. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na

schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného.Jepotrebnézdôrazniť,ženaschopnosti,možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je
zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako

aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke
fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je
rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj
jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť
len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej
životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor,
ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce
sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním,

skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť
pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na
druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové
riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho
zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne

skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr.
zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo
schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov,
ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v
takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať

zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.

32. Z obsahu spis vyplýva, že odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie na základe návrhu
matky, pôvodne doručeným na Okresný súd Pezinok dňa 02.07.2024, upravil práva a povinnosti rodičov
k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z mimomanželského vzťahu tak, že ho zveril do striedavej

osobnej starostlivosti, a to otcovi v párnom týždni od štvrtka od 15:00 hod. do pondelka nasledujúceho
nepárneho týždňa do 09:00 hod. a v nepárnom týždni od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 09:00
hod. a matke v nepárnom týždni od pondelka od 09:00 hod. do stredy do 15:00 hod. a od štvrtka od
15:00 hod. do nasledujúceho štvrtka párneho týždňa do 15:00 hod. so špecifickým režimom počasprázdnin. Ďalej rozhodol o vyživovacej povinnosti otca tak, že ho zaviazal k výživnému v sume 500,-
eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.
Prvoinštančný súd konštatoval, že rodičia dieťaťa v priebehu konania uzavreli rodičovskú dohodu

na spôsobe zabezpečovania rodičovskej starostlivosti v časti zverenia maloletého, jeho zastupovaní,
jedinou spornou bola otázka výživného. Výdavky maloletého prvoinštančný súd špecifikoval v bode 14.
odôvodnenia svojho rozsudku, spolu vo výške 3 000,- eur mesačne, ktoré však v podaní matky zo dňa
26.03.2025 boli vyčíslené vo výške 4 050,- eur, okrem výdavku na za návštevu súkromnej materskej
školy (vyčíslené matkou počas konania vo výške 700,- eur) a tiež špecifikoval majetkovú účasť otca

v bode 15. odôvodnenia rozhodnutia v obchodnej spoločnosti B. J. D. a majetkové pomery matky v bode
16. odôvodnenia svojho rozhodnutia. U matky vychádzal z potencionality jej príjmov, a to vychádzajúc
z príjmu zisteného na internetovej stránke M., kde u osoby s vysokoškolským ekonomickým vzdelaním,
odbor hospodárska informatika s 5 ročnou praxou je schopnosť dosahovať v J. brutto príjem 2 000,- až
3 500,- eur mesačne, t. j. 1 500,- až 2 500,- eur mesačne a vzhľadom na disparitu striedavej osobnej
starostlivosti prvoinštančný súd ustálil otcovu životnú úroveň za podstatne vyššiu ako životnú úroveň

matky, preto stanovil otcovi vzhľadom na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov,
vyživovaciu povinnosť vo výške 500,- eur mesačne za účelom zabezpečenia odôvodnených potrieb
dieťaťa v plnej miere, resp. na vyššej úrovni zodpovedajúcej úrovni uspokojovania vlastných potrieb
jeho otca. Pokiaľ ide o príjem otca, súd prvej inštancie uviedol, že optimalizovaný výstup účtovníctva
je použiteľný pre potreby výživného len v obmedzenej miere, považoval za obtiažne exaktné určenie

výšky jeho reálneho príjmu, avšak s poukazom na majetok, ktorý vlastní a tiež vychádzajú z listinných
dôkazov a výpovede otca uzavrel nadštandardnú životnú úroveň otca aj s poukazom na zisk vykazujúci
v obchodnej spoločnosti, prostredníctvom ktorej podniká, tiež zohľadnil to, že bol investorom projektu K.
XX L., jeho spoločnosť vlastní luxusné vozidlá, výdaje na stravu dospelej osoby vyčíslil otec vo výške
800,- eur mesačne, hradí súkromné predškolské zariadenie vo výške 700,- eur a náklady na dovolenky

vyčíslil v sume 2 500,- až 3 000,- eur.

33. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má v systéme vyživovacích povinností ZoR významné
postavenie a zaťažuje oboch rodičov. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa v súlade s
úpravou obsiahnutou v § 62 a nasl. ZoR. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť

plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení alebo plnením vyživovacej povinnosti
prostredníctvom výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Neurčenie
výživného pri striedavej starostlivosti prichádza do úvahy v prípadoch približne rovnakých pomerov na
oboch stranách, t. j. približne rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej
starostlivosti oboch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Ak majetkové pomery rodičov

nie sú približne rovnaké alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v
rámci striedavej starostlivosti, súd o určení výživného rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli
sami rodičia (uznesenie Krajského súdu v Žiline z 10. apríla 2013, sp. zn. 6CoP/29/2013). Pri zverení
maloletých do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s rovnakým časovým pomerom plní
každý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť v čase, kedy sa maloleté deti nachádzajú u toho-ktorého

z rodičov, prostredníctvom vecných plnení (napríklad bývania, stravovania a pod.). Povedané inak, v
čase, keď sa maloleté deti nachádzajú u toho-ktorého z rodičov, znáša tento rodič už zo samotného
titulu striedavej osobnej starostlivosti polovicu z celkových výdavkov na starostlivosť o maloleté deti.
Na druhej strane, miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
Dieťa má totiž v prvom rade právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča (§ 62 ods. 2

ZoR), preto je pre správne určenie výšky vyživovacej povinnosti smerodajná práve miera životnej úrovne
každého z rodičov, ktorá je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Zisťuje sa celý komplex informácií, z
ktorýchakopríkladmožnouviesťinformácieonehnuteľnommajetku,hnuteľnommajetkuväčšejhodnoty
- motorových vozidlách, hodnote úspor a pod. Pre úplnosť treba dodať, že súd pri určení výživného
prihliada aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 ZoR).

34. Každé jedno rozhodnutie o výživnom pri striedavej starostlivosti je založené na riešení individuálnych
otázok s prihliadnutím na časový úsek striedania starostlivosti, mesačné výdavky dieťaťa, a to všetky
pravidelné a nepravidelné výdavky dieťaťa, medzi ktoré patria najmä strava, bývanie, cestovné náklady,
odev primeraný veku dieťaťa, lieky a iné zdravotné a hygienické potreby, výdavky spojené so štúdiom,

záujmami, resp. voľnočasovými aktivitami dieťaťa, sporenie, ale aj možnosti, schopnosti a majetkové
pomery rodičov. Pod schopnosťami a možnosťami rozumieme duševné, zdravotné, telesné schopnosti
a vzdelanie rodičov, nakoľko je potrebné posudzovať aj to, do akej miery vedia využiť svoje schopnosti.
Z tohto hľadiska je potom skúmaný stav trhu práce, miera nezamestnanosti v danom odbore rodičov.Pri majetkových pomeroch súd skúma všetky príjmy a výdavky povinného rodiča. Je potrebné preto
vychádzať zo všetkých základných predpokladov stanovených v § 62 ods. 6 Zákona o rodine a práve
s prihliadnutím na zistený vyšší príjem rodiča stanoviť jeho vyživovaciu povinnosť napriek nariadenej

striedavej starostlivosti.

35. V tejto súvislosti netreba opomínať, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o aké
ide aj v posudzovanom prípade, sa riadi tzv. vyšetrovacím princípom, ktorý je úzko spätý s princípom
oficiality a princípom materiálnej pravdy. Tieto základné princípy civilného mimosporového konania vo

svojej podstate určujú, ako má súd postupovať pri zistení podkladu rozhodnutia, a súčasne, ako sa
má priblížiť k skutočným (nie fiktívnym) a reálne existujúcim právam a právom chráneným hodnotám
v rozsahu čo najbližšie ich hmotnoprávnemu vyjadreniu. Inými slovami, vyšetrovací princíp má spolu
s princípom materiálnej pravdy zásadný vplyv na objem informačného základu, z ktorého bude súd
vychádzať pri tvorbe meritórneho rozhodnutia, a tiež na procesnú aktivitu subjektov.

36. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že otec dôvodne namietal nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdu, keď z neho nie je vôbec zrejmé, ako súd prvej inštancie posúdil matkou
vyčíslené výdavky na maloletého, z čoho ich mal za preukázané a najmä, či vôbec boli opodstatnené.
Je potrebné si uvedomiť, že uvedené je dôležité nielen z pohľadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ale
význam má i z dôvodu, že pri zmene pomerov, a teda v prípade návrhu na zvýšenie/zníženie výživného,

bude súd reflektovať zmenené pomery. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o
nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami
za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Zmena
pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane oprávneného (jeho odôvodnené potreby), ako
aj zmenu pomerov na strane povinného (jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery). Takéto

rozhodnutie, z ktorého nie je zistiteľné, jednoznačné, z akej sumy výdavkov dieťaťa sa vychádzalo, je
nepreskúmateľné.

37. Ďalšie pochybenie odvolací súd videl v konaní súdu prvej inštancie ohľadne ustálenia

potencionálneho príjmu matky.

38. Odvolací súd po preskúmaní vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť
komplexnému posúdeniu pomerov oboch rodičov a má za to, že nadmerné zohľadňovanie

príjmu, navyše nevyčísleného, resp. nevyjadreného v žiadnej sume, vedie jednoznačne k záveru
o nepreskúmateľnosti z hľadiska porovnania pomerov matky a otca a iba všeobecný záver o vyššej
životnej úrovni otca, vedúci k záveru prvoinštančného súdu o povinnosti otca pri striedavej osobnej
starostlivosti s poukazom na disparitu striedavej osobnej starostlivosti v pomere 8:6 v prospech matky,
ktorý považoval za dôvod pre vyživovaciu povinnosť otca vo výške 500,- eur mesačne je pre odvolací

súd nedostatočným zdôvodnením a vyznieva ako jednostranné posudzovanie situácie jedného rodiča
a ignorovanie okolnosti druhého.

39. Odvolací súd dáva do pozornosti, že sa prvoinštančný súd absolútne nezaoberal pomermi na strany
matky, ktorá na jednej strane vyčísľuje veľmi vysoké náklady na bývanie, ako aj na maloletého, pričom

tvrdila, že okrem poplatku za súkromnú materskú školu sa otec na zabezpečovaní potrieb dieťaťa
nepodieľal, preto uvádzať potencionálny príjem matky v sume tak, ako prvoinštančný súd vyjadril v bode
16. odôvodnenia svojho rozhodnutia, nekorešponduje s týmito výdavkami matky a navyše prvoinštančný
súd ani nedal odpoveď na posúdenie komplexných pomerov matky ohľadne jej prevodu obchodného
podielu v obchodnej spoločnosti, nevyhodnotil jej pohyby na bežnom účte či ďalšie skutkové okolnosti

zistenépriamozvýpovedematky,akoajzobsahuspisu.Výživnéjezáväzokobochrodičov,pretobyjeho
určenie malo byť primerané schopnostiam každého z nich a ak súd zohľadnil len potencionálny príjem
matky navyše vo veľmi veľkom rozsahu, t. j. od 1 500,- – 2 500,- eur netto mesačne, bez skúmania jej
ďalších možností a nereagoval na ďalšie relevantné zistenia z obsahu spisu, teda na jej výdavky, ktoré
uvádzala,aktoréjednoznačneprevyšovalijejpríjemustálenýprvoinštančnýmsúdomakopotencionálny,

je tento záver súdu prvej inštancie nesprávny a takéto rozhodnutie je spochybniteľné.

40. Odvolací súd nespochybňuje konštatovanie prvoinštančného súdu o práve dieťaťa podieľať sa
na životnej úrovni každého svojho rodiča (§ 62 ods. 2 ZoR), preto je pre správne určenie výškyvyživovacej povinnosti smerodajná práve miera životnej úrovne každého z rodičov, ktorá je objektívne
zistiteľná rôznymi dôkazmi, uvedené však prvoinštančný súd dôkladne nevykonal, a teda ani dôsledne
nevyhodnotil majetkovú situáciu matky, ako aj otca pre ustálenie správneho záveru o potrebe určenia

vyživovacej povinnosti otca v režime striedavej osobnej starostlivosti. Pri majetkových pomeroch
súd skúma všetky príjmy a výdavky povinného rodiča, preto je potrebné vychádzať zo všetkých
základných predpokladov stanovených v § 62 ods. 6 ZoR a s prihliadnutím na zistený príjem matky
ako i otca, stanoviť vyživovaciu povinnosť za predpokladu zistenia okolností tomu nasvedčujúcich
napriek striedavej osobnej starostlivosti. Je pravdou, že neurčenie výživného pri striedavej starostlivosti

prichádza do úvahy v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, t. j. približne rovnakých
majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti oboch rodičov v rámci
striedavej osobnej starostlivosti, a ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké alebo ak
jednému z rodičov je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd
o určení výživného rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami rodičia. V danom prípade
je však potrebné zohľadniť, že maloletý nachádzajúci sa u toho-ktorého z rodičov, v danom čase

znáša tento z rodičov už zo samotného titulu striedavej osobnej starostlivosti polovicu z celkových
nákladov na starostlivosť o maloleté dieťa, preto uvádzať celkovú výšku výdavku napríklad na bývanie
v domácnosti matky z titulu prenájmu domovej nehnuteľnosti je nesprávne, pretože aj otec má výdavok
z titulu užívania prenajatého bytu a prvoinštančný súd túto pomernú časť výdavku absolútne nezohľadnil
v prejednávanom prípade.

41. Odvolanie proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal otec, matka podala odvolanie do
stanovenia počiatku vyživovacej povinnosti, súd prvej inštancie nevenoval pozornosť podaniu matky zo
dňa 25.04.2025, v ktorom matka uvádzala v zmysle navrhovaného petitu vo vzťahu k výživnému dátum
28.06.2024, ktorý vyjadrila v časti zročného výživného, pričom návrh matky bol podaný dňa 02.07.2024,

avšakprvoinštančnýsúdpočiatokvyživovacejpovinnostiotca,napriekzvereniumaloletéhodostriedavej
osobnej starostlivosti ustálil až od právoplatnosti rozsudku o jeho zverení, ktorý záver však nezdôvodnil.

42. V súvislosti s potrebou riadneho zdôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu ohľadne
majetkových pomerov, či už otca, alebo matky, odvolací súd poukazuje na tvrdenia a argumenty otca

obsiahnuté v jeho podaní, doručenom prvoinštančnému súdu dňa 06.05.2025 (na č. l. 438 a nasl.),
týkajúce sa aj majetkových pomerov matky, na ktoré matka reagovala vyjadrením, doručeným dňa
21.05.2025 (na č. l. 498 a nasl.), avšak prvoinštančný súd k týmto skutočnostiam uvádzaným otcom,
ale aj matkou nezaujal žiadne relevantné závery. Pre správnosť záveru súdu prvej inštancie o určení
vyživovacej povinnosti otca v stanovenej výške nepostačuje prehlásenie otca na pojednávaní konanom

dňa 26.05.2025, kde súhlasil s uhrádzaním polovice nákladov na škôlku vo výške 350,- eur a sumy
450,- eur k rukám matky, keď ohľadne vyživovacej povinnosti rodičov medzi nimi nedošlo k rodičovskej
dohode.

43. Súd je povinný pri rozhodovaní o výživnom prihliadať na všetky okolnosti, najmä na potreby

maloletého dieťaťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov (§ 62 a § 75 zákona o
rodine). Súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť komplexnému posúdeniu pomerov oboch
rodičov. Nie je v poriadku, ak súd nadmerne zohľadňuje príjem otca, čím môže prísť k nespravodlivému
zaťaženiu jedného rodiča. Výživné je záväzok oboch rodičov, preto by jeho určenie malo byť primerané
schopnostiam každého z nich. Súd by nemal jednostranne posudzovať situáciu jedného rodiča a

ignorovať okolnosti druhého. Ak súd prvej inštancie zohľadnil len potencionálny príjem matky, ktorý
navyše ani nezodpovedá výdavkom ňou uvedenými, čoho dôkazom je aj suma nájmu nehnuteľnosti,
ktorá má zaťažovať prioritne matku a nie je aktuálneho partnera, tiež nie je bez povšimnutia výdavok na
vzdelávanie matky, ktoré výdavky v sumáre vysoko prevyšujú potenciálny príjem matky, keď výdavok
na bývanie zaťažuje aj otca, ktorý má maloletého vo svojej starostlivosti 10 dní v mesiaci, preto nie

správne prihliadať na výdavok matky na bývanie v celom rozsahu vo výške 950,- eur. Bez skúmania
ďalších možností matky a nereagovaním na jej celkové výdavky, je takéto rozhodnutie spochybniteľné
(uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2024 sp. zn. 4CdoR/2/2024, sp. zn. 6CdoR/16/2024 zo
dňa 16.07.2025).

44. Súd prvej inštancie tiež nezdôvodnil počiatok vyživovacej povinnosti otca, v ktorom smere nie je
v napadnutom rozsudku žiadna odpoveď. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je vôbec zrejmé ani
aká sumu predstavuje celkový mesačný príjem otca vrátane jeho príjmu z podnikateľskej činnosti,
ako vyhodnotil dôkazy na zistenie príjmu otca z podnikateľskej činnosti, pričom skutkové zisteniavyjadrené v bode 15. odôvodnenia sú nepostačujúce. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
vnapadnutomII.výrokutýkajúcomsavyživovacejpovinnostiotca,vrátaneIII.závisléhovýrokuotrovách
konania, zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods.

1 písm. b), c) CSP.

45. Úlohou súdu prvej inštancie bude dôkladne ustáliť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a tieto
aj číselne vyjadriť, ďalej v posudzovanom prípade komplexne zistiť a posúdiť pomery každého z rodičov
a až následne ustáliť, či sú schopnosti a možnosti každého z rodičov výrazne rozdielne a majú tak

viesť k záveru o schopnosti otca prispievať na výživu dieťaťa. Z hľadiska ustálenia príjmu matky je
potrebné dôkladne preskúmať ňou uvádzané výdavky na svoje, ale aj životné potreby svojich detí,
posúdiť výpisy z jej účtu, jej duševné, zdravotné, telesné schopnosti a vzdelanie a posudzovať aj to,
do akej miery vie využiť svoje schopnosti, pričom ak prvoinštančný súd bude mať za to, že je dôvodné
vychádzať z potencionality príjmu matky, tento by mal zodpovedať aj jej výdavkom, ktoré v konaní
uvádzala. Inak povedané prvoinštančný súd posúdi mieru životnej úrovne každého z rodičov, ktorá je

objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi a práve toto kritérium je rozhodujúce pre správne určenie výšky
vyživovacej povinnosti, ohľadne ktorej tiež prvoinštančný súd ustáli jej počiatok, ktorý aj riadne zdôvodní.
Povinnosťou súdu prvej inštancie bude jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnať
sasovšetkýmiskutkovýmiaprávnymiskutočnosťami,ktoréboliprejehorozhodnutiepodstatnéaprávne
významné, uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.

Súd by pritom mal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie
musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver, súčasne musí dbať na celkovú
presvedčivosť odôvodnenia svojho rozhodnutia.

46. Vyššie naznačený nedostatok odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie má za následok, že

napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP na riadne
odôvodnenie rozsudku. Proces právnej argumentácie (diskurz medzi súdom i účastníkmi) má byť
dialógom. Iba tým, že súd v rozhodnutí náležite zareaguje na argumenty účastníka, dá mu najavo, že sa
zaoberal jeho argumentami a návrhmi. Otec ani matka nedostali v rozhodnutí okresného súdu odpoveď
na viaceré námietky, takýto procesný postup nemožno považovať za súladný s ideou spravodlivého

procesu.

47. V novom rozhodnutí o veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a
v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

48. Odvolací súd dodáva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2
CSP). Tento je povinný rešpektovať a v novom rozhodnutí, ktoré má byť presvedčivé a preskúmateľné,
už nemá dochádzať k tým chybám a vadám, ku ktorým došlo v napadnutom rozhodnutí. Najvyšší súd
SR v tejto súvislosti už niekoľkokrát judikoval, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej

inštancie priestor na právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný
alebo úplný. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru treba považovať za závažné pochybenie
súdu nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces.

49. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo Z rozhodnutia súdu prvej
inštancie nie je vôbec zrejmé, akú sumu predstavuje celkový mesačný príjem otca vrátane jeho príjmu
z podnikateľskej činnosti, ako vyhodnotil dôkazy na zistenie príjmu otca z podnikateľskej činnostialebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).