Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 1, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125212629
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vorčáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125212629.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu A. B. C. D., D. D. D. E. XXXX/XX, F. - D. D., G.: XX XXX XXX,
právne zastúpený: H. I. J. D., D. D.: K. X/X, L., G.: XX XXX XXX, proti žalovaným X/ F. D. M. N., D. D.
N. XXX, XXX XX N., G.: XX XXX XXX, X/ K. N., D., D. D.: M. XX, O., G.: XX XXX XXX, X/ D. D. D., so
sídlom E. F. XX/X, L. L., IČO: XX XXX XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia,

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaným v rade 1/ až 3/ sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovaným
v 1/ až 3/ rade, aby sa voči žalobcovi alebo ním určenej tretej osobe, zdržali konania, ktorým
by zamedzovali, bránili alebo znemožňovali, ako oprávnenému užívateľovi v zmysle Nájomnej zmluvy

zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/, nerušene užívať nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území N., obec Štrba, okres F., a to stavba–zariadenie technickej
vybavenosti so súp. č. XXXX, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom P. Q. F., katastrálny
odbor, nachádzajúca sa na pozemku parc. reg. „C.“ R. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX S.2; pozemok parc. registra „C.“, R.XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX S.2, T.
na liste vlastníctva č. XXXX vedenom P. Q. F., katastrálny odbor; pozemok parc. registra „C“, č. XXXX/

X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX S.2, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
P. Q. F., katastrálny odbor, vrátane zariadenia (hnuteľných vecí) vo vlastníctve žalobcu, ktorým boli
nehnuteľnosti (stavba) vybavené, a to odo dňa vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia
až do skončenia trvania práv žalobcu vyplývajúcich mu z Nájomnej zmluvy zatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným 1/ dňa XX.XX.XXXX.

2. Návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX žalobca ako nájomca a žalovaný 1/ ako
prenajímateľ uzatvorili nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je nájom nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území N., obec: Štrba (časť „Štrbské Pleso“), okres F., a to stavba–zariadenie technickej
vybavenostisosúp.č.XXXX,evidovanánalistevlastníctvač.XXXX,nachádzajúcasanapozemkuparc.
reg. „C“ č. XXXX/X–U. plocha a nádvorie o výmere XXX S.2, pozemok parc. registra „C“, č. XXXX/X–
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX S.2, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX a pozemok parc.

registra „C“, č. XXXX/X–zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX S.2, evidovaný na liste vlastníctva
č. XXXX. Žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom stavby a zároveň vykonáva správu k pozemkom, ktoré
sú v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, spoločnou nehnuteľnosťou. V
zmysle nájomnej zmluvy je nájomca, t.j. žalobca oprávnený užívať za odplatu nehnuteľnosti za účelom
vykonávania podnikateľskej činnosti, výstavby, údržby, rekonštrukcie a prevádzkovania rekreačných a
ubytovacích zariadení. Podľa článku III. nájomnej zmluvy, označenom ako doba nájmu, sa nájomná

zmluva uzatvára na dobu určitú a to 15 rokov odo dňa jej podpisu, s výhradným prednostným právom
žalobcu na predĺženie doby nájmu v trvaní ďalších 15 rokov. Zánik nájomnej zmluvy pred uplynutímdohodnutej doby nájmu, je možný len na základe vzájomnej písomnej dohody zmluvných strán,
výpoveďou žalobcu ako nájomcu aj bez uvedenia dôvodu a výpoveďou žalovaného 1/ ako prenajímateľa
len v prípade naplnenia niektorého z uvedených dôvodov, a to: a) ak je nájomca napriek písomnému

upozorneniu, v omeškaní s úhradou nájmu po dobu viac ako 30 dní; b) ak nájomca užíva predmet nájmu
v rozpore s touto zmluvou; c) ak nájomca podstatným spôsobom porušil povinnosti uložené mu touto
zmluvou. Okrem uvedeného nájomná zmluva zaniká len uplynutím doby nájmu. V zmysle článku V.
bodu 4 nájomnej zmluvy platí, že: „Prenajímateľ týmto udeľuje Nájomcovi súhlas na vybavenie Predmetu
nájmu potrebným vybavením, vrátane inštalácie potrebných technických zariadení a iných zariadení a

iného hnuteľného majetku v súlade s účelom nájmu. Hnuteľný majetok vnesený na predmet nájmu je
nájomca oprávnený po skončení nájmu si ponechať, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.“ Vzhľadom
na uvedené, žalobca ako nájomca plnohodnotne vybavil stavbu zariadením v hodnote cca XX.XXX,-
XXX. Žalobca s poukazom na svoje oprávnenie podľa článku V. nájomnej zmluvy, dal nehnuteľnosti
do podnájmu D. K., D., D. D. R. XX,XXX XX V. V., G.: XX XXXXXX, k čomu bola dňa XX.XX.XXXX
medzi žalobcom a D. K., D. M. podnájomná zmluva. Žalovaný 1/ ako prenajímateľ zaslal žalobcovi

ako nájomcovi výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pre údajné omeškanie s úhradou
nájomného. Následne požadoval prostredníctvom zaslanej výzvy vypratanie nehnuteľností. Žalobca
však výpoveď z nájomnej zmluvy rozporuje, nakoľko neexistuje žiaden platný dôvod pre vypovedanie
nájomnej zmluvy zo strany žalovaného ako prenajímateľa. Dňa XX.XX.XXXX bolo žalovanému 1/
oznámené, že došlo k postúpeniu časti pohľadávky vo výške XXX.XXX,- T., ktorú mala voči žalovanému

1/ D. E., D., toho času so sídlom D. E. XXXX/XX, F. XXX XX (v súčasnosti L. XXXX/XX, L. L. XX), IČO: XX
XXXXXX, na žalobcu a následne na základe dokumentu „Jednostranné započítanie pohľadávok“ zo dňa
08.04.2024 došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok žalobcu voči žalovanému 1/, a to v celkovej
výške XX.XXX,XX T., čím zanikli všetky a akékoľvek pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcovi z titulu
nájomnej zmluvy ku dňu vykonania zápočtu, t.j. k XX.XX.XXXX. V súvislosti s vyššie uvedeným predložili

zmluvu o čiastočnom postúpení pohľadávky, z ktorej jednoznačne vyplýva výška pohľadávky, ďalej, že
došlo k jej postúpeniu, v akej časti a pod. Z predložených dôkazov je zrejmé, že sa jedná o reálnu a
existujúcu pohľadávku žalobcu voči žalovanému 1/. Postúpenie časti pohľadávky spĺňa všetky zákonom
stanovené predpoklady, dokumenty týkajúce sa postúpenia boli podpísané osobami oprávnenými
konať za zúčastnené subjekty, a postúpenie je platné a účinné. Žalobca o postúpení žalovaného

1/ riadne oboznámil, čo podklady priložené k návrhu dostatočne preukazujú. Súhlas žalovaného
1/ s postúpením ani predošlé oznámenie, že k postúpeniu dôjde, nie je v zmysle platnej a účinnej
právnej úpravy potrebné. Rovnako súhlas nie je potrebný ani v súvislosti s podnájomnou zmluvou.
V nadväznosti na vyššie uvedené si žalobca jednotlivé faktúry vystavené prenajímateľom (žalovaným
1/) v súvislosti s poplatkami za užívanie nehnuteľností (vyplývajúce z nájomnej zmluvy) započítava

(t.j. neevidujeme žiaden nedoplatok voči žalovanému 1/) o čom je žalovaný 1/ informovaný, pričom
uvedené jednoznačne vyplýva z predošlých bodov tohto návrhu. Doručenie dokumentov „Oznámenie
o čiastočnom postúpení pohľadávky“ a „Jednostranné započítanie pohľadávok“ žalovanému 1/ nie je
medzi žalobcom a žalovaným 1/ sporné, pretože sám žalovaný 1/ na tieto dokumenty poukazuje v
komunikácii medzi žalobcom a žalovaným 1/ (napr. v dokumente označenom ako „Výzva na dodatočné

uhradenie nájomného“ zo dňa XX.XX.XXXX posledný odsek). Žalovaný 1/ hoci (účelovo) rozporuje
platnosť postúpenia časti pohľadávky zo spoločnosti E., D. na žalobcu a platnosť jednostranného
zápočtu (avšak bez relevantného dôvodu). Na základe vyššie uvedeného tak môžeme konštatovať, že
neevidujeme žiadne nezaplatené pohľadávky na nájomnom v zmysle nájomnej zmluvy voči žalovanému
1/. Naopak, k dnešnému dňu preukázateľne existuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému 1/ vo výške

XXX.XXX,XX T. (F. suma bola znížená na základe faktúr vystavených žalovaným 1/ a doručených
žalobcovi do dnešného dňa v súvislosti s nájomnou zmluvou). Dňa XX.XX.XXXX L. P. D. F. V.
návrh žalovaného 1 ako veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka – žalobcu, odôvodnený
navrhovateľom tak, že žalobca ako dlžník mal spĺňať podmienky pre vyhlásenie konkurzu, a to s
ohľadom na pohľadávky, ktoré mali byť žalovaným 1/ označené ako dôvod pre výpoveď z nájomnej

zmluvy. Konkurzný súd však návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu zamietol a konštatoval,
že pohľadávky označené veriteľom – žalovaným 1/ nemožno posúdiť ako nesporné. Máme za to, že
vzhľadom na vyššie uvedené neexistoval a neexistuje žiaden dôvod na výpoveď z nájomnej zmluvy
zo strany žalovaného 1/ (žalovaný 1/ to doposiaľ nesporne nepreukázal), a teda výpoveď z nájomnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná (a vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené v tomto návrhu, sa

nám javí ako účelová) a žalobca je k dnešnému dňu oprávneným nájomcom nehnuteľností. Pre úplnosť
poukázali na fakt, že neexistuje žiadny titul prečo by klient nemohol a nemal užívať nehnuteľnosti v
zmysle nájomnej zmluvy, nakoľko existuje nájomná zmluva a ak by aj pripustili hypotetickú možnosť,
že nájomná zmluva už netrvá (čo popierajú a dávajú dôraz na slovo hypotetická), tak neexistuje žiadnerozhodnutie súdu v zmysel ktorého by žalobca bol povinný vypratať nehnuteľnosti, či stavbu. Uvedené
dokazuje aj právoplatné rozhodnutie P. F. U. V. XX.XX.XXXX, D. U. XX/XX/XXXX, ktorým súd zamietol
návrh žalovaného 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalobcovi a ktorého predmetom bolo

práve vypratanie nehnuteľností. V súvislosti s nájomnou zmluvou, považujú za dôležité poukázať na bod
6 článku V. nájomnej zmluvy, podľa ktorého platí, že: „Prenajímateľ sa zaväzuje zdržať sa akýchkoľvek
úkonov, ktoré by boli v rozpore s obsahom a účelom tejto Zmluvy, ktoré by ohrozovali znemožňovali
alebo obmedzovali Nájomcu v riadnom užívaní Predmetu nájmu po dohodnutú dobu na dohodnutý účel.“
Žalobca zistil, že na vstupe do technickej miestnosti stavby došlo bez jeho vedomia k výmene zámku.

Z kamerového záznamu zo dňa XX.XX.XXXX z kamery umiestnenej na stavbe, ktorú toho času zaslal
žalobcovi pracovník spoločnosti K., D., je zrejmé, že v čase o XX:XX sa na predmete nájmu nachádzalo
niekoľko osôb, vrátane príslušníka obecnej polície, pričom ani jedna z osôb nebola zástupcom žalobcu,
resp. prizvaná žalobcom. V uvedený deň došlo k výmene zámkov na vstupe do technickej miestnosti.
Konateľ žalobcu (stále svedomím, že nehnuteľnosti užíva podnájomca) kontaktoval dňa XX.XX.XXXX J.
D. K., D. (t.j. podnájomcu), aby zástupcovi žalobcu dňa XX.XX.XXXX umožnila vstup do nehnuteľností

za účelom kontroly stavu vnútorného zariadenia, avšak tá uviedla, že je aktuálne na dovolenke, ale
kontroluzariadeniavykonaťmôže.DňaXX.XX.XXXXprikontrolenehnuteľnostízamestnancomžalobcu,
p. G. W., bolo na pozemkoch pred stavbou zaparkované vozidlo strážnej služby spoločnosti D. D. D.,
so sídlom E. F., XXX XX L. L., G.: XX XXXXXX, t.j. žalovaného 3/, ktorý zamedzil jeho vstupu na
pozemky a k stavbe. Na žiadosť p. G. W. o vysvetlenie z akého titulu mu nebol umožnený vstup, mu

bolo oznámené, že vykonávajú činnosť strážnej služby na nehnuteľnostiach pre p. G. I. L., ktorý mal
toho času nehnuteľnosti užívať. Z informácií dostupných žalobcovi (ktoré však žalobca zistil až neskôr),
nehnuteľnosti užíva spoločnosť, ktorej je p. G. I. L. konateľom a jedným zo spoločníkov, a to spoločnosť,
ktorá je žalovaným 2/. Medzičasom sa dozvedeli o tom, že malo dôjsť k (neoprávnenému) uzatvoreniu
novej nájomnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. A to aj napriek skutočnosti, že žalovaný 1/

mávedomosťotom,žežalobcazrelevantnýchdôvodovrozporuje,atedaneuznávavýpoveďznájomnej
zmluvy. Obavy o to, že práva žalobcu sú ohrozené, resp. že neustále dochádza k ich porušeniu, sú
dôvodné. Podanie tohto je pre žalobcu jedinou možnou cestou obrany. Pre úplnosť si ešte súdu ozrejmili
vzťahmedzižalovaným2/ažalovaným3/,ktorýniejelenobchodnoprávny(založenýzmluvou,akobysa
mohlo na prvý pohľad javiť). Žalovaný v 2/ a žalovaný 3/ sú právnické osoby prepojené cez spoločníka,

a to spoločnosť I. G. D., G.: XXXXXXXX (X. K. „I. G. D.“), ktorá je väčšinovým spoločníkom v spoločnosti
žalovaného 3/. Jediným spoločníkom spoločnosti a zároveň konateľom spoločnosti I. G. D. je G. I. L.. V
spoločnosti žalovaného 2/ ja stav taký, že spoločníkmi sú G. I. L. a spoločnosť I. G. D., každý s 50%-
ným obchodným podielom. Prepojenie v osobe spoločníka v konečnom dôsledku spôsobuje to, že o
dotknutých spoločnostiach rozhoduje jedna a tá istá osoba. Prepojenie je tak nie len personálne, ale aj

majetkové. Pri ďalšej návšteve nehnuteľností dňa XX.XX.XXXX, sa zamestnanec žalobcu, p. G. F. W.
nedostal ani len k pozemkom, nakoľko vstupu na pozemky a k stavbe zamedzovala reťaz umiestená
pred vstupom k nehnuteľnostiam (pričom túto pri vstupe k nehnuteľnostiam neumiestnil žalobca, ale
aktuálny avšak neoprávnený užívateľ nehnuteľností–žalovaný 2/). O uvedenom informoval konateľ
žalobcu prostredníctvom e-mailovej správy aj konateľku spoločnosti K., D., ale tá na e-mailovú správu do

dnešného dňa nereagovala a taktiež k dnešnému dňu nie je žalobca v žiadnom kontakte so D. K., D. (E.
nijakým spôsobom žalobcovi na poslednú správu neodpovedali a so žalobcom nekomunikujú). Uvedené
tvrdenia preukazujú prostredníctvom priložených fotografií a taktiež čestného vyhlásenia p. G. W.. Ako
(stále) oprávnený nájomca (nakoľko doposiaľ nebol preukázaný opak) tak nedokážu riadne užívať
nehnuteľnosti, či už oni alebo tieto dať do prípadného podnájmu (akejkoľvek) tretej osobe. Zároveň v

objekte, ktorý je predmetom nájmu by sa malo nachádzať zariadenie spolu v hodnote cca XX.XXX,-XXX,
ktoré je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a k tomuto taktiež nie je umožnený prístup (a nemajú vedomosť,
v akom je stave, či sa ešte v stavbe nachádza a pod.). Napriek vyššie uvedeným postupom žalobca
veril, že sa veci doriešia zmierlivo, bez potreby intervencie súdu, avšak aktuálne sa dozvedel, že na
stavbe – t. j. na predmete nájmu v zmysle nájomnej zmluvy, prebieha v súčasnosti rekonštrukcia stavby

značného rozsahu, resp. stavebné úpravy žalobcovi neznámeho účelu, ktoré nerealizuje žalobca ako
jediný oprávnený užívateľ stavby. Táto rekonštrukcia, resp. značné stavebné úpravy stavby znemožňujú
žalobcovi v celom rozsahu ako nájomcovi výkon jeho práva stavbu užívať na účel dohodnutý v nájomnej
zmluve. Týmto konaním, s prihliadnutím na predošlé zásahy zo strany žalovaných do práv žalobcu
dochádza opakovane k porušovaniu nájomnej zmluvy zo strany žalovaného 1/, a ktorý musel stavebné

úpravy/rekonštrukciustavbyakovlastníkstavbypovoliť,prípadneichrealizuje.Okremvyššieuvedeného
porušovania nájomnej zmluvy a relevantných právnych predpisov sa žalobca obáva aj poškodenia jeho
najmä hnuteľného majetku, ktorý tam žalobca umiestnil v súlade s nájomnou zmluvou a ktorý sa v tomto
momente nachádza v stavbe, pričom tieto hnuteľné veci sú majetkom žalobcu bez ohľadu na trvanienájomnéhovzťahu.Sústavnéastupňujúcesazasahovaniedoprávžalobcuvyplývajúcichmuznájomnej
zmluvy, zo strany žalovaných, si preto vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov neodkladným opatrením,
inak môže dôjsť k stavu, ktorý bude nezvratný. V zmysle článku IX., bodu 1 nájomnej zmluvy platí,

že: „Prenajímateľ sa zaväzuje, že po dobu trvania nájomného vzťahu na základe tejto Zmluvy Predmet
nájmu nescudzí, neprenajme, nedaruje, nezriadi k nemu záložné právo a ani iné právo v prospech
tretej osoby bez predchádzajúceho písomného súhlasu Nájomcu.“ Žalobca neuznáva výpoveď nájomnej
zmluvy žalovaného 1/ zo dňa XX.XX.XXXX, o čom je žalovaný 1/ informovaný. Stav je teda taký, že
žalovaný 1/ dal nehnuteľnosti neoprávnene do užívania žalovanému 2/, za čo v konečnom dôsledku

zrejme získa žalovaný 1/ finančný prospech, na úkor žalobcu. K uvedenému považujú za dôležité
upozorniť na skutočnosť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vedeného pod sp. zn. XX/
XX/XXXX E. P. D. F., J. ako žalobca vystupuje žalovaný 1/ a ako žalovaný vystupuje žalobca, predmetom
ktorého je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci vypratania a odovzdania nehnuteľností
žalobcovi (t.j. žalovanému 1/), bolo dňa XX.XX.XXXX vydané uznesenie, ktorým súd predmetný návrh
zamietol. Aj napriek tomu, že súd návrh v konaní XX/XX/XXXX U., došlo dňa XX.XX.XXXX (t.j. 7 dní

po vydaní uznesenia, kedy je zrejmé, že žalovaní o tejto skutočnosti boli informovaní) k výmene zámku
na technickej miestnosti a následne k úplnému zamedzeniu prístupu k nehnuteľnostiam žalobcovi. Z
vymedzených skutočností tak možno dôvodne predpokladať, že žalovaný 1/ konal účelovo, keď sa snažil
vypovedať nájomnú zmluvu (bez skutočného naplnenia výpovedného dôvodu), následne keď žalobca
výpoveď odôvodnene rozporoval a nevypratal nehnuteľnosti, zahájil konanie o vydanie neodkladného

opatrenia (sp. zn.XX/XX/XXXX), pričom keď nebol úspešný dal svojvoľne a neoprávnene nehnuteľnosti
do užívania tretej osobe, a to žalovanému 2/, s ktorým uzatvoril novú nájomnú zmluvu. Majú za to, že
žalovaný 1/ mal prvotne podniknúť kroky k doriešeniu vzniknutej situácie so žalobcom a nie neoprávnene
odovzdať nehnuteľnosti do užívania ďalšiemu subjektu (žalovanému 2/), ktorý (opäť svojvoľne) zamedzil
prístup žalobcovi k nehnuteľnostiam bez toho, aby sa mohol dostať k svojmu zariadeniu, hnuteľnému

majetku. V súvislosti s vyššie uvedeným, konateľ žalobcu podal dňa XX.XX.XXXX trestné oznámenie
na P. W. F. U. O. F., P. poriadkovej polície, P. P. F. U. D.. Z konania žalobcu je zrejmé, že jeho snahou
je doriešiť vzniknutú situáciu, nie však spôsobom, akým to robí žalovaný 1/ (spolu so žalovaným 2/
a žalovaným 3/), t. j. svojvoľne a v rozpore so zákonom. Nájomná zmluva bola uzatvorená podľa
ust. § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a

podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. (ďalej len „ZoNNP“). Podľa
ust. § 663 Občianskeho zákonníka platí, že: „Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo znej bral aj úžitky.“ Podľa ust. §
664 Občianskeho zákonníka platí, že: „Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v
stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie,

a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.“ V zmysle všetkých predložených dokumentov (najmä
nájomná zmluva) je žalobca subjektom, ktorý má od žalovaného 1/ v oprávnenom užívaní nehnuteľnosti,
t.j. pozemky a stavbu. Medzi žalobcom a žalovaným 1/ je nájomný vzťah založený stále platnou a
účinnou nájomnou zmluvou. Z nájomnej zmluvy žalobcovi aj žalovanému 1/ vyplývajú na práva aj
povinnosti. Žalovaný 1/, ktorý mal okrem žalobcu ako jediný prístup k nehnuteľnostiam, neoprávnene

poskytol nehnuteľnosti do užívania žalovanému 2/ a svojvoľne vymenili zámky, čím úplne zamedzili
žalobcovi užívať nehnuteľnosti (vrátane zariadenia, ktorého je žalobca výlučným vlastníkom) tak, ako
je uvedené v nájomnej zmluve. Na stavbe v súčasnosti dochádza k značným stavebným zásahom,
ku ktorým žalobca nedal súhlas a aj v dôsledku ich realizácie je mu znemožnené vykonávať práva
vyplývajúce mu z nájomnej zmluvy. Žalovaní na snahy o zmierlivé riešenie veci nereagovali, naopak

situácia dospela do štádia, že na stavbe sú realizované nemalé stavebné úpravy, bez vedomia, súhlasu
žalobcu a najmä bez možnosti žalobcu dostať sa k svojim hnuteľným veciam a realizovať práva, ktoré
mu vyplývajú z nájomnej zmluvy, čí je nepochybne daný naliehavý právny záujem na ochrane práv
žalobcu. Žalobca nemá iný prostriedok ochrany svojich práv a preto sa takejto ochrany domáha na
súde. Pred nariadením neodkladného opatrenia je potrebné, aby súd skúmal, či navrhovateľ dôvody na

nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil. Súd neodkladným opatrením poskytuje strane dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav nie je
ešte náležite zistený, a teda že jeho subjektívne právo, ani tomu zodpovedajúca subjektívna povinnosť,
nie sú celkom nepochybné. Vzhľadom na vyššie uvedené možno teda konštatovať, že neodkladné
opatrenie nie je vždy konečným rozhodnutím vo veci samej a keďže jeho účelom je vždy len dočasná

úprava pomerov strán, podmienkou pre jeho nariadenie je predovšetkým osvedčenie, že bez okamžitej
úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru tohto právneho inštitútu vyplýva,
že pred jeho nariadením nemusí súd síce zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia, avšak je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebnépre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Vzhľadom na
vyššie vymedzené je zrejmé, že žalobcovi je zamedzené vykonávanie jeho práv k nehnuteľnostiam v
zmysle nájomnej zmluvy. Vzniknutou situáciou tak vzniká na strane žalobcu škoda (ktorú však pre účely

neodkladného opatrenia nie je potrebné presne stanoviť, postačí, že hrozí alebo hrozí jej rozšírenie),
pričom žalobca má dôvodné obavy, že bez úpravy pomerov vydaním neodkladného opatrenia sa táto
škoda bude len navyšovať. A keďže žalobca má nehnuteľnosti v nájme za účelom výkonu podnikateľskej
činnosti, dochádza týmto neoprávneným konaním žalovaných aj k ušlému zisku na strane žalobcu.
Žalobca požaduje, aby boli bezodkladne upravené pomery, nakoľko má žalobca zato, že dochádza k

porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, zhoršuje sa jeho postavenie a nevidí inú možnosť
bezodkladnej úpravy pomerov strán, ako súdnou cestou. Predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie
potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená,
t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, a tiež že sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým

sa upravujú´ pomery strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydania rozhodnutia vo veci
samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán, by bolo právo navrhovateľa

neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť,
či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný stav v právnych vzťahoch medzi stranami
sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho
právom chránených záujmov. Žalobca fakticky nevie riadne užívať (resp. dať ďalej do oprávneného
užívanie tretej osobe, podnájomníkovi) nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nájmu v zmysle nájomnej

zmluvy, hoci k nim má preukázateľný právny (nájomný) vzťah. Naopak, žalovaný 1/ síce je vlastníkom
(resp. správcom) nehnuteľností, ale tieto dobrovoľne prenajal žalobcovi na dobu určitú, pričom výpoveď,
ktorú podal nie je možno vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody akceptovať, t.j. nemá oprávnenie
užívať (ani dať do užívania žalovanému 2/, ani akejkoľvek inej osobe) nehnuteľnosti a zamedzovať k nim
prístup žalobcovi. Zároveň, ako už vyššie v texte tohto návrhu uviedli, žalobca má na predmete nájmu

umiestnené zariadenie, ktorého je výlučným vlastníkom a žalovaný, ani iné osoby bez zvolenia žalobcu
nemajú oprávnenie ho užívať, premiestňovať, ani akokoľvek s ním nakladať, pričom v prípade takéhoto
veľkého stavebného zásahu do stavby má žalobca reálnu obavu o jeho poškodenie alebo zničenie. Na
základe vyššie uvedeného teda majú za to, že ako žalobca jednoznačne osvedčili dôvodnosť a trvanie
svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana práve vydaním neodkladného opatrenia. Zároveň

majú za to, že osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a že súčasný stav neznesie
odklad. Bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov medzi žalobcom a žalovanými,
bude právo žalobcu ohrozené až zmarené, pričom mu každým dňom trvania tohto protiprávneho stavu
vzniká reálna škoda. Dočasný charakter neodkladného opatrenia zároveň zabezpečí to, že nedôjde k
vytvoreniu nezvratného stavu v právnych vzťahoch medzi žalobcom a žalovanými.

3.Podľa čl. II bod1. nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX(č.l.16-19) uzatvorenej medzi žalovaným
1/ ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, prenajímateľ vyhlasuje, že členovia prenajímateľa
sú podielovými spoluvlastníkmi nasledovných nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území
N., obec Štrba, okres F., vedených P. Q. F., katastrálny odbor, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, a to

stavba - zariadenie technickej vybavenosti so súpisným R. XXXX, F. na pozemku parc. č. XXXX/X U.
plochy a nádvoria o výmere 248 m2 (ďalej len „Objekt ZTV“), pozemok KN C parcela č. XXXX/X —
zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX S.2, pozemok KN — C parcela č. XXXX/X — zastavené
plochy a nádvoria o výmere XXX S.2 (X. len „predmet nájmu“).

4. Podľa čl. III bod 1. nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako
prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, zmluva sa uzatvára na dobu určitú.

5. Podľa čl. III bod 2. nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalovaným 1/
ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, zmluvné strany sa dohodli, že nájom predmetu nájmu

vymedzený v článku II. písm. a) až c) tejto zmluvy sa uzatvára na dobu 15 rokov a začína plynúť odo dňa
podpisu tejto Zmluvy oboma zmluvnými stranami. Zmluvné strany sa dohodli, že Nájomca má výhradné
prednostné právo na predlženie tejto zmluvy na ďalšie obdobie v trvaní 15 rokov.6. Podľa článku V bod 4. nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, Prenajímateľ týmto udeľuje Nájomcovi
súhlas na vybavenie Predmetu nájmu potrebným vybavením, vrátane inštalácie potrebných technických
zariadení a iných zariadení a iného hnuteľného majetku v súlade s účelom nájmu. Hneteľný majetok

vnesený na Predmet nájmu, je Nájomca oprávnený po skončení nájmu si ponechať, ak sa zmluvné
strany nedohodnú inak.

7. Podľa čl. V bod 6. nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako
prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, prenajímateľ sa zaväzuje zdržať sa akýchkoľvek úkonov,

ktoré by boli v rozpore s obsahom a účelom tejto zmluvy, ktoré by ohrozovali, znemožňovali alebo
obmedzovali Nájomcu v riadnom užívaní Predmetu nájmu po dohodnutú dobu a na dohodnutý účel
(článok II. a III. tejto Zmluvy). V prípade porušenia tejto povinnosti Prenajímateľom má Nájomca právo
uplatniť si voči Prenajímateľovi nárok na náhradu škody tým spôsobenej. Zmluvné strany sa dohodli, že
Nájomca nie je povinný platiť dohodnuté nájomné počas doby, počas ktorej nemôže zavinením
Prenajímateľa Predmet nájmu alebo i jeho časť užívať dohodnutým spôsobom, prípadne počas doby, v

ktorej Prenajímateľ neposkytol Nájomcovi oprávnene žiadanú potrebnú súčinnosť a/alebo porušil svoju
povinnosť, ktorá bránila riadnemu užívaniu Predmetu nájmu Nájomcom.

8. Podľa čl. VII bod 3. nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako
prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, zmluvné strany sa dohodli, že Nájomca je oprávnený túto

zmluvu kedykoľvek vypovedať, a to aj bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je 30 kalendárnych dní
a začína plynúť dňom doručenia písomnej výpovede Prenajímateľovi.

9. Podľa čl. II bod 1. podnájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 39 -40) uzatvorenej medzi
žalobcom ako nájomcom a K., D. ako podnájomcom, Nájomca je na základe Dohody podnájomcom

nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese F., P. N., časť Štrbské Pleso, v katastrálnom území
N., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom P. Q. F., J.
odborom, a to stavbu súpisné číslo XXXX (LV XXXX), postavenej na pozemku KNC parc.č. XXXX/X (X.
len „Chalet") a pozemky KN-C parc. č. XXXX/X I. J. parc. č. XXXX/X (K. XXXX ) (ďalej len „Pozemky").

10. Podľa čl. II bod 2. podnájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX M. medzi žalobcom ako
nájomcom a K., D. ako podnájomcom, V rámci C. sú vybudované 3 apartmány, ktoré nie sú zapísané ako
samostatné jednotky v katastri nehnuteľností, a predstavujú časť C. (X. spolu len „Predmet podnájmu”).

11. Podľa čl. II bod 3. podnájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom

ako nájomcom a K., D.. ako podnájomcom, nájomca touto zmluvou prenecháva podnájomcovi do
podnájmu predmet podnájmu uvedený v čl. II bod 2. tejto zmluvy (3 apartmány), aby ich za podmienok
určených v tejto zmluve užíval.

12. Podľa čl. III podnájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX M. medzi žalobcom ako nájomcom I. K.,

D. I. podnájomcom, táto zmluva sa uzatvára na dobu 2 rokov. V prípade, ak podnájomca najneskôr 3
mesiace pred uplynutím doby, na ktorú sa zmluva uzavrela, neoznámi písomne, že netrvá na ďalšom
predlžení zmluvy, zmluva sa automaticky obnovuje (iba jedenkrát) o ďalšie 2 roky. Najdlhšie tak zmluva
maže trvať 4 roky.

13. Dňa XX.XX.XXXX E. D. oznámila žalovanému 1/ čiastočné postúpenie pohľadávky na žalobcu voči
žalovanému 1/ ako dlžníkovi vo výške XXX.XXX,- T. (č.l. 8).

14. Dňa XX.XX.XXXX žalobca oznámil žalovanému 1/ jednostranné započítanie pohľadávky vo výške
XX.XXX,XX T. (č.l.19).

15. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný 1/ dal žalobcovi výpoveď nájomnej zmluvy pre neplatenie
nájomného (č.l.45).

16. Podľa článku II. a III. nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (R.) uzatvorenej medzi žalovaným 1/

ako prenajímateľom a žalovaným 2/ ako nájomcom vyplýva, že členovia prenajímateľa sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. N., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, a to
pozemku par. č. J. XXXX/X, zastavané plocha a nádvoria o výmere XXX S.2 a pozemku parc. č. J. C.
XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX S.2 (ďalej len „Pozemky“), a zároveň, že nájomcaje výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. N., zapísanej na LV č. XXXX, a to stavby –
zariadenietechnickejvybavenostisosúpisnýmčíslomXXXX,postavanejnapozemkuparc.č.J.XXXXX/
X, U. plocha nádvoria o výmere XXX S. Prenajímateľ prenechal nájomcovi tento Predmet nájmu do

užívania, a to na dobu 15 rokov od účinnosti zmluvy.

17. Žalovaný predložil fotografie, z ktorých je zrejme vykonávanie stavebných prác na objekte (č.l. XX-
XX).

18. G. F. W. v čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.59) vyhlásil, že ako zamestnanec
žalobcu v jeho zastúpení navštívil niekoľkokrát predmetné nehnuteľnosti a dňa XX.XX.XXXX pri kontrole
nehnuteľností na pozemkoch pred stavbou videl zaparkované zásahové vozidlo strážnej služby, ktoré
bolo označené logom spoločnosti D. D. D., D. D. E. F., L. L., G.: XX XXX XXX. Pracovníci tejto
spoločnosti, ktorí sedeli vo vozidle, mu zamedzili vstup na pozemky a k stavbe. Na žiadosť o
vysvetlenie, z akého titulu mu nebol umožnený vstup, mu bolo oznámené, že vykonávajú činnosť

strážnej služby na nehnuteľnosti pre p. I. L., ktorý tieto nehnuteľnosti tohto času užíva. Následne
opäť s pokusom skontrolovať nehnuteľnosti dňa XX.XX.XXXX prišiel k objektu, avšak nedostal sa už
ani len k pozemkom, keďže pred vstupom k nim bola natiahnutá reťaz.

19.DňaXX.XX.XXXXbolmedzižalovaným1/I.K.D.napísanýodovzdávacíapreberacíprotokoltýkajúci

sa odovzdania predmetných nehnuteľností (č.l. 55-56).

20. K. D. O. R. prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX konštatuje, že nemá v súvislosti so zánikom nájomnej
zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalobcom žiadne pohľadávky či iné nároky, ani v súvislosti so
zánikom podnájomnej zmluvy (č.l.54-55).

21. Žalovaný 1/ v konaní predložil i Zmluvu o čiastočnom postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX
(č.l.22-25) z postupcu D. E. D. E. postupníka spoločnosť T. I. W. T. C.. a stanovisko D. E., D. U. V.
XX.XX.XXXX k doručeným dokumentom: „Výpoveď z Nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX O. znení
dodatkov“ zo dňa XX.XX.XXXX, „Výzva na dodatočné uhradenie nájomného pred podaním žaloby“

zo dňa XX.XX.XXXX, „Odpoveď na „Vrátenie faktúry č. XXXXXXX“ U. V. XX.XX.XXX, Upomienka /
odsúhlasenie zostatku, Uplatnenie si náhrady škody (č.l. 26-28).

22. Podľa článku 20 ods. ods. 1 až 5 Ústavy Slovenskej republiky: (1) Každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý

v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. (2) Zákon ustanoví, ktorý
ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb
spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže
byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon
tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so

sídlom v Slovenskej republike. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej
miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. (5) Iné zásahy do

vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom
alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť
štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.

23. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

24. Podľa § 325 ods. 1 CSP: Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa § 327 CSP: Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.26. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP: Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

27. Podľa § 329 ods. 1 CSP: Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

28. Podľa § 331 ods. 1 CSP: Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

29. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak žalobca je vecne legitimovaný subjekt na podanie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
strán. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu
nemožno nariadiť. Žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá by
odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.

30. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť za splnenia
podmienky ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo je obava, že bude
ohrozená exekúcia. V tomto prípade pre nariadenie neodkladného opatrenia by žalobca musel
osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pretoženejdeoprípad,kedybolaohrozenáexekúcia.

Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených
skutočností. Osvedčenie tvrdených skutočností znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na
všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne

vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý
žiada dočasnú ochranu, podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti
a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd
nariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava,
že by exekúcia bola ohrozená.

31. Súd preskúmal obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pripojené dôkazy a dospel
k záveru, že neodkladné opatrenie v navrhovanom znení nemožno nariadiť. Žalobca sa návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 3/ zdržať sa konania,
ktorým by zamedzovali, bránili alebo znemožňovali, ako oprávnenému užívateľovi alebo ním určenej
tretej osobe nerušene užívať nehnuteľnosti v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, a to až

do skončenia trvania práv žalobcu z tejto zmluvy. Súd po oboznámení sa s predmetom návrhu a
pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že žalobca ako osoba, vo vzťahu ku ktorej je
sporné nájomné právo neosvedčil, že jeho právo odvíjajúce sa od predchádzajúceho nájomného
vzťahu potrebuje bezodkladnú ochranu vo vzťahu k vlastníkovi nehnuteľností, resp. osôb, ktorých práva
sa odvíjajú od vlastníckeho práva žalovaného 1/.

32. Je nesporné, že žalovaný 1/, ktorého členovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
špecifikovaných v nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX ako prenajímateľ uzavrel so žalobcom ako
nájomcom predmetnú nájomnú zmluvu. Predmetom nájomnej zmluvy bol nájom nehnuteľností na
dobu 15 rokov, t.j. do dňa XX.XX.XXXX s tým, že žalobca má výhradné právo na predĺženie nájmu na

ďalšie obdobie. Žalovaný 1/ rade podľa nájomnej zmluvy dal žalobcovi výpoveď dňa XX.XX.XXXX pre
neplatenie nájomného s tým, že nájomný vzťah končí uplynutím výpovednej doby 30 kalendárnych dní
a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď
doručená žalobcovi ako nájomcovi. Z obsahu spisu nie je zrejmý dátum doručenia výpovede
žalobcovi, súdu ale ani v tomto konaní neprináleží riešiť doručenie a platnosť výpovede, je

však jednoznačne že výpoveď z nájmu bola žalobcovi doručená, keďže túto predložil do konania. Je
teda možno konštatovať, že žalobca neosvedčil existenciu nájomného vzťahu v súčasnosti. Žalobca
neosvedčil ani akýkoľvek iný právny titul, na základe ktorého by sa mohol domáhať nariadenia
neodkladného opatrenia a ochrany tvrdeného ohrozeného práva, a to aj s pohľadom na skutočnosť,že od dňa v ktorom je datovaná výpoveď z nájmu ubehlo už jeden a pol roka. Existencia nájomného
vzťahu je teda sporná, avšak žalobca sa domáha neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/, ktorý je
vlastník nehnuteľností, resp. jeho členom svedčí vlastnícke právo.

33. Bolo by v úplnom rozpore so zásadou proporcionality, aby súd poskytol dočasnú ochranu vo
väčšom rozsahu osobe, u ktorej je sporná i existencia nájomného vzťahu ako vlastníkovi nehnuteľnosti.
Takýto zásah do vlastníckeho práva žalovaného 1/ by bol ústavne neudržateľný. Pokiaľ je i platnosť
výpovede nájomnej zmluvy sporná, nemožno dočasným opatrením v podobe neodkladného

opatrenia priznať viac práv osobe,ktoreješteajnájomnéprávojespornéakovlastníkovinehnuteľností,
ktorého vlastníctvo je chránené základným zákonom štátu Ústavou Slovenskej republiky i zákonmi
Slovenskej republiky.

34. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že samotný podnájomca K.
D. nehnuteľnosti odovzdal žalovanému v 1./ rade za súčinnosti žalovaného 2/.

35. Navyše súdu sa javí sporné i jednostranné započítanie pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/,
keď ani samotný žalobca nepopiera, že žalovanému 1/ neuhrádzal nájomné. Neplatenie nájomného,
spornosť jednostranného započítania nároku žalobcu je zrejmá z pripojených listinných dôkazov.

36. Za tejto situácie nemožno obmedziť práva vlastníka-žalovaného 1/ a osôb, ktoré konajú so súhlasom
vlastníka, a to v prospech osoby žalobcu, ktorej nájomné právo je sporné. Navyše žalobca sa domáha
uloženia zákazu zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili alebo znemožňovali žalobcovi užívať
nehnuteľnosti v zmysle nájomnej zmluvy alebo „ním určenej tretej osoby“, pričom takáto potencionálna
tretia osoba ani nie je žalobcom označená. Žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia

tak, žeby neodkladné opatrenie bolo nariadené do momentu skončenia platnosti a účinnosti
nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a žalovaným 1/. Súd konštatuje, že
takýto petit návrhu je aj neurčitý, keď doba trvania neodkladného opatrenia by nebola zrejmá
z výroku uznesenia súdu a vzhľadom na neurčitosť trvania neodkladného opatrenia by bolo uznesenie
nevykonateľné. Neprípustnosť nevykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia je

samostatným dôvodom pre odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v
danomprípadevzmysle§327Civilnéhosporovéhoporiadkunávrhneodmietol,pretožezobsahunávrhu
sa súdu javia dôvody i pre konštatovanie zamietnutia návrhu. Taktiež súd poznamenáva, že nájomná
zmluva bola uzavretá na dobu 15 rokov s možnosťou predĺženia na ďalších 15 rokov, čo by znamenalo
že doba trvania zmluvy je minimálne do XX.XX.XXXX resp. pri po predĺžení do XX.XX.XXXX.

37. Za daných okolností podľa názoru súdu by nariadenie neodkladného opatrenia i keby nebolo sporné
nájomné právo, jednostranné započítanie pohľadávok, nebolo dôvodné, účelné a proporcionálne.
V danej veci ide o kolíziu záujmov strán sporu, pričom žalobca neosvedčil existenciu práva domáhať
sa bezodkladnej úpravy pomerov, dôvodnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu

v navrhovanom znení, na navrhované obdobie a vo vzťahu k osobe vlastníka nehnuteľností
a osôb, ktorých práva súvisia s právom vlastníka. Súd je názoru, že neodkladným opatrením nemožno
obmedziť viac vlastníka veci ako osobu, ktorej čo i len nájomné právo je sporné, navyše na obdobie
možných ďalších 22 rokov.

38.Čosatýkadruhejčastineodkladnéhoopatreniaa,atozdržaťsakonania,ktorýmbysazamedzovalo,
bránilo alebo znemožňovalo žalobcovi užívanie zariadenia (hnuteľných vecí) vo vlastníctve žalobcu,
ktorým bola stavba vybavená, aj tu súd nevidí dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä
vzhľadom na ustanovenie článku V bod 4 nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, J. je uvedené, že
prenajímateľ (žalovaný1/) udelil súhlas žalobcovi ako nájomcovi vybaviť predmet nájmu potrebným

vybavením, vrátane potrebných technických zariadení a iných zariadení a iného hnuteľného majetku,
pričom tento hnuteľný majetok vnesený do predmetu nájmu, je nájomca oprávnený po skončení nájmu
si ponechať, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Žalobca pritom neprodukoval pri spornosti trvania
nájomného vzťahu a tým aj spornosti vlastníctva týchto hnuteľných vecí, žiadne tvrdenia o tom, že by
sa so žalovaným 1/ ako prenajímateľom dohodli, že si tieto veci po skončení nájmu neponechá vo

svojom vlastníctve. Navyše z upovedomenia veriteľa o zadržaní veci zo dňa X.X.XX.XXXX je zrejmé,
že žalovaný 1/ oznámil žalobcovi, že predmetné hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v predmete nájmu
zadržal v súlade s ustanovením § 151s OZ, a to z dôvodu omeškania s úhradou splatného nájomného
v zmysle zmluvy. Prílohou tohto upovedomenia je aj zoznam vecí. Aj v tomto smere možno všaknávrh na nariadenie neodkladného opatrenia považovať za neurčitý, keď z neho nie je zrejmé, ktorých
konkrétnych hnuteľných veci sa má týkať.

39. Vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ súd dopĺňa, že nie je žalobcom vôbec osvedčené,
akým spôsobom by malo byť ohrozené právo žalobcu zo strany žalovaných 2/ a 3/. Vo vzťahu k osobe
žalovaného 2/ nie je zrejmé, ako by mal ohroziť práva žalobcu, teda nie je vôbec osvedčená potreba
bezodkladnej úpravy pomerov. Nie je zrejmé, akým titulom by súd mal uložiť neodkladné opatrenie voči
žalovanému 2/, ktorý so žalobcom nie je, ani nebol v právnom vzťahu súvisiacom s meritom veci. Z

vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný 2/ je nájomcom predmetných nehnuteľnosti
v súčasnosti, ako to v návrhu uvádzal žalobca. Za daných okolností žalovaný 2/ nie je pasívne
legitimovanou stranou sporu.

40. Čo sa týka žalovaného 3/ tento mal na základe čestného prehlásenia G. F. W. brániť vstupu na
pozemok na základe pokynov od osoby, ktorá toho času nehnuteľnosti užívala, teda nie je osvedčená

ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému 3/, nie je zrejmé, aké konanie zo
strany žalovaného 3/ hrozí žalobcovi, vo vzťahu ku ktorému by mu mal súd poskytnúť ochranu.

41. Ďalším podstatným faktorom je, že žalovaný 1/ majúc za to, že nájomný vzťah so žalobcom je riadne
ukončený výpoveďou, pričom nie je zrejmé či žalobca túto skutočnosť napadol v súdnom konaní,

nájomnou zmluvou zo dňa 05.11.2024 predmetné nehnuteľnosti prenajal žalovanému 2/, teda súd v
prípade kladného rozhodnutia by neprimerane a neproporcionálne zasiahol do práv nového nájomcu.

42. Žalobca neosvedčil základné predpoklady pre konštatovanie pravdepodobnosti nároku žalobcu, ku
ktorému sa domáha ochrany. Žalobca argumentáciu založil iba na predpoklade neplatnosti výpovede

nájomnej zmluvy. Uvedená skutočnosť je minimálne sporná potencionálne vyvrátená listinnými
dôkazmi. Žalobca relevantne ani len nezdôvodnil hroziacu ujmu, ktorú by mu mali žalovaní 1/ až 3/
spôsobiť, a to aj s ohľadom na časový odstup výpovede z nájmu a podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (výpoveď z nájmu zo dňa XX.XX.XXXX – návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX). Nenariadením neodkladného opatrenia nevznikne nezvratný stav,

ani konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom, keďže žalobca preukázateľne už viac
ako rok neužíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetnom nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Naopak
nariadením neodkladného opatrenia by vznikol neodstrániteľný následok vo vzťahu k žalovanému
1/ a žalovanému 2/, ktorý je novým nájomcom. V tomto spore je potrebné vyššiu ochranu poskytnúť
žalovanému 1/ ako vlastníkovi nehnuteľností, žalovanému 2/ ako novému nájomcovi so súhlasom

vlastníka, žalovanému 3/ vo vzťahu ku ktorému nie je zrejmé ako by mal t.č. zasahovať do práv žalobcu,
ako osobe žalobcu, ktorého právna pozícia je sporná a spochybnená.

43. Bez osvedčenia práva žalobcu domáhať sa bezodkladnej úpravy pomerov žalobcom v navrhovanom
znení, bez splnenia kritérií proporcionality, účelnosti a dôvodnosti nemožno nariadiť neodkladné

opatrenie, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

44. Vo vzťahu k trovám konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej
úspechu vo veci. Žalovaní 1/ až 3/ boli úspešní, keďže súd návrh voči nim zamietol, mali by preto voči

žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalovaní 1/ a 3/ však nemajú doposiaľ vedomosť o tomto
konaní, preto im súd žiadne trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisovs prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).