Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124365205
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124365205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Kekelyho

a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo,
s. r. o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO:
50 496 166, právne zastúpeného spoločnosťou: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o, so sídlom Tolstého
1201/20,01001Žilina,IČO:36864455,protižalovanému:Allianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.,sosídlom
Pribinova 19, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 1.369,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 51C/79/2024-76 zo dňa
20. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 51C/79/2024-76 zo dňa 20. februára 2025 potvrdzuje.

II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu v celom rozsahu
zamietol (výrok I.). Žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
(výrok II.).
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1.369,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z uvedenej sumy

od 12.08.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa
20.12.2023 došlo pri Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle,
ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B. (poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou
motorovéhovozidlapovinnezmluvnepoistenéhoužalovaného.Poškodenýnechalpoškodenémotorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 1684/2023 zo dňa 20.12.2023, na základe ktorej
prenajal žalobca poškodenému náhradné vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval

od 20.12.2023 do 25.03.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až
doukončeniaopravy,poktorúdobunemoholpoškodenýsvozidlomprevznikškodydisponovať.Podobu
trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného vozidla bol pre
neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému
faktúru č. 3642024 na sumu 3.638,61 eur s DPH za 97 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla.
Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie
zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči

žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného
vozidla
na žalobcu. Žalovaný dňa 29.07.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 2.269,61 eur.
Žalovaný poistné plnenie krátil na základe svojvoľných výpočtov. Užívanie prenajatého náhradnéhovozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou
udalosťou.Jedinýmkritériompreposúdenieprimeranostiaúčelnostidĺžkyprenájmunáhradnéhovozidla
je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov

oprávnenému.
3. Žalovaný sa bránil v spore tým, že pri likvidácii nároku poškodeného sa riadil kritériom nutnosti a
účelnosti z pohľadu nevyhnutnej dĺžky prenájmu. Časť nákladov na prenájom náhradného vozidla vo
výške 2.269,61 eur (náhradu škody za prenájom náhradného vozidla za 60 dní dĺžky trvania prenájmu)
zaplatil dňa 26.07.2024. Vo zvyšku považoval nárok žalobcu za nedôvodný z dôvodu, že dopravná

nehoda sa stala dňa 20.12.2023. Dňa 20.12.2023 bolo vozidlo poškodeného privezené ako nepojazdné
do autoservisu AT, a. s., Žilina. V rovnaký deň poškodený uzatvoril zmluvu o prenájme náhradného
vozidla
so žalobcom. Škodová udalosť bola žalovanému nahlásená až dňa 26.01.2024 pracovníkom
autoservisu, ktorý škodovú udalosť hlásil za poškodeného. Až po nahlásení škodovej udalosti žalovaný
mohol pristúpiť k riešeniu poistnej udalosti, k odstráneniu škody spôsobenej jeho poisteným a k

naplánovaniu obhliadky poškodeného vozidla. Do 26.01.2024 nemal vedomosť o nároku poškodeného
na náhradu škody titulom poškodenia jeho motorového vozidla.
Za uvedenú dobu, o ktorú sa predĺžil čas opravy poškodeného vozidla, nesie zodpovednosť výlučne
poškodený. Poškodené vozidlo až do dňa 30.01.2024 (kedy bola vykonaná obhliadka) nebolo
opravované. Z dátumov hlásenia škodovej udalosti a obhliadky vozidla je zrejmé, že žalovaný si plnil

svoje povinnosti, obratom naplánoval obhliadku motorového vozidla na deň 30.01.2024 a robil všetky
kroky smerujúce k odstráneniu následkov dopravnej nehody. Poškodený v deň dopravnej nehody si
zabezpečil odvoz poškodeného vozidla
do autoservisu a požičal si náhradné vozidlo, avšak nenahlásil žalovanému škodovú udalosť a neuplatnil
si nárok na náhradu škody. Ak by poškodený konal v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, a zároveň aj v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou,
náklady na prenájom náhradného vozidla by boli vo výrazne nižšej sume. Skutočnosť, že poškodený
nenahlásil škodovú udalosť a svoj nárok si u žalovaného neuplatnil, nemá svoj pôvod v konaní škodcu,
a teda nie je dôvod

na priznanie nároku za prenájom náhradného vozidla za obdobie od 20.12.2023
do 26.01.2024, ktoré náklady vznikli výlučne v príčinnej súvislosti s nekonaním poškodeného a nie
s konaním škodcu. Nárok má byť priznaný v súlade so zásadou nutnosti, účelnosti a primeranosti.
Náhrada škody spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla patrí poškodenému len za
čas, kedy bol vylúčený z užívania vlastného vozidla z dôvodu škody spôsobenej poisteným škodcom.

Keď poškodený nemohol užívať svoje vozidlo z iných dôvodov, ide o dôvody, za ktoré nenesie
zodpovednosť poistený, nie je dôvodné poskytnutie náhrady škody z povinného zmluvného poistenia
za škodu žalovaným. Ak sa oprava neprimerane predlžuje, pričom dôvodom na jeho predĺženie je iná
skutočnosť než konanie škodcu, nemôže poisťovňa nahrádzať takto vzniknutú škodu, a to z dôvodu
neexistencie príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a neprimerane dlhým prenájmom náhradného

vozidla.
4.Žalobcavžalobnejreplikeuviedol,žepreposúdenienutnostiaúčelnostiprenájmunáhradnéhovozidla
je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený
používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň
je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy

v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo.
Žalovaný nevzal do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného
konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu
trvania opravy jeho vozidla. Postup prác v servise, ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od mnohých
faktorov, (napr. počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a technická

vybavenosť servisu), pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé
odvôlepoškodeného.Uvedenéokolnostipretonemožnopričítaťnaúkorpoškodenéhoavyžadovať,aby
sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla. V konaní
objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise za účelom jeho
opravy. Z písomného vyjadrenia autoservisu AT, a. s., Žilina vyplynulo, že poškodené vozidlo bolo prijaté

doservisudňa20.12.2023akonepojazdné,uvedenévyplývaajzozákazkovéholistuzodňa20.12.2023.
V tento deň bol poškodený prijímacím technikom informovaný, že o škodovej udalosti, pre uplatnenie
nároku z povinného zmluvného poistenia, autoservis informuje poisťovňu. Keďže sa predmetná oprava
uskutočňovala mimo plánu opráv pre nepojazdnosť vozidla, predmetnému vozidlu sa autoservis venovalihneď, ako to bolo možné. Podľa vyjadrenia autoservisu predmetnú udalosť vybavoval ich vtedajší
zamestnanec C. D., ktorý si riadne neplnil pracovné povinnosti. Podľa názoru žalobcu tak poškodený
neporušil žiadnu povinnosť pri riešení predmetnej poistnej udalosti, práve naopak, nechal si svoje

vozidlo opraviť v autoservise, ktorý je obchodným partnerom žalovaného a autorizovaným servisom pre
poškodené vozidlo a očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne a rýchlo. Pokiaľ žalovaný
nesúhlasil s dĺžkou opravy, uvedené malo byť z jeho strany namietané voči autoservisu
pri poskytovaní poistného plnenia za opravu. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť,
že poškodenému zo zákonných ustanovení nevyplýva žiadna lehota na nahlásenie poistnej udalosti.

Dobu opravy poškodeného motorového vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani v tomto
smere doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť
a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla z titulu vzniknutej
poistnejudalosti.Bezodkladnepotom,akobolpoškodenýinformovanýomožnostiprevzatiaopraveného
vozidla, si toto aj vyzdvihol v deň ukončenia opravy, teda dňa 25.03.2024. Poškodené vozidlo sa po
celé obdobie v čase od 20.12.2023 do 25.03.2024, t. j. 97 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva

z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného
nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil. Žalobca mal potom za to, že preukázal
účelnosť požičania náhradného vozidla za obdobie, za ktoré sa domáha nároku na náhradu škody.
Poškodeného nemožno neprimerane zaťažovať tým, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou
opravy.

5. Žalovaný v následnom vyjadrení bol toho názoru, že tvrdenie žalobcu o tom, že poškodený nemal
možnosť ovplyvniť dobu opravy, je bez významu pre rozhodnutie, pretože v tomto prípade poškodený
svojím pasívnym prístupom a neuplatnením náhrady škody v poisťovni sa podieľal na predĺžení
celkového času, kedy jeho vozidlo bolo nepojazdné v autoservise a vzniku zvýšeného nájomného za
náhradné vozidlo za 37 dní. Žalovaný bez nahlásenia škodovej udalosti poškodeným a uplatnenia

nárokunanáhraduškodynemánazákladečohopristúpiťkúkonomsmerujúcimkodstráneniunásledkov
škodovej udalosti. Žalobca argumentuje tým, že poškodený nemá žiadnu zákonnú lehotu na nahlásenie
škodovejudalosti.Podľanázoružalovanéholehotusícenemá,avšakakodčasunahláseniaškodyzávisí
výška uplatneného nároku (nájomného za náhradné vozidlo, ktoré sa počíta za dni), tak je v súlade so
všeobecnom prevenčnou povinnosťou aj so zásadou, že bdelým patria práva, nahlásiť škodovú udalosť

a uplatniť si svoj nárok čo najskôr, aby aj poisťovňa mohla začať s úkonmi smerujúcimi k odstráneniu
následkov škody. Žalovanému bola nahlásená škodová udalosť až dňa 26.01.2024 zamestnancom
autoservisu a do tohto dňa nemal žalovaný vedomosť o vôli poškodeného uplatniť si nárok na náhradu
škody na vozidle, na prenájom za náhradné vozidlo. Po nahlásení žalovaný vykonal obhliadku vozidla
a následne boli vykonávané úkony smerujúce k oprave poškodeného vozidla. Sporným je obdobie od

20.12.2023 do 26.01.2024. Predĺženie času nemožnosti užívať vlastné vozidlo v tomto čase spôsobil
svojím konaním poškodený tým, že si neuplatnil nárok na náhradu škody bezodkladne a nebolo preto
možné začať s odstránením následkov škodovej udalosti z povinného zmluvného poistenia škodcu.
Žalovaný poukázal na ust. § 441 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Žalobca
predložil vyjadrenie autoservisu, podľa ktorého mal škodovú udalosť nahlásiť poisťovni zamestnanec

autoservisu, ktorý tak urobil až dňa 26.01.2024. Ak sa aj poškodený dohodol s autoservisom o nahlásení
škodovej udalosti, tak išlo len o dohodu medzi poškodeným a autoservisom. Nič to nemení na tom, že
poškodený mal dbať o svoje práva a mohol aj on škodu nahlásiť v poisťovni. Skutočnosť, že škodová
udalosť nebola nahlásená žalovanému v čase od 20.12.2023 do 26.01.2024 je okolnosťou, ktorá nemá
pôvod v konaní škodcu, ale v nekonaní poškodeného a autoservisu, a preto za tento čas, nie je žalovaný

povinný nahradiť náklady za prenájom náhradného vozidla. Aj keď žalobca poukázal
na pochybenie zamestnanca autoservisu, tak v zmysle ust. § 420 ods. 2 OZ autoservis ako
zamestnávateľ zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnancom. Taktiež autoservis má povinnosť
vykonať opravu riadne a v primeranom čase. Ak autoservis porušil záväzok údajne dohodnutý s
poškodeným nahlásiť škodovú udalosť, taktiež ide o okolnosť, ktorá nemá pôvod v konaní škodcu, a

preto nie je poisťovateľ povinný škodu poškodeného spočívajúcu v nájomnom za náhradné vozidlo
za sporné obdobie nahradiť za poisteného. V zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001
Z. z. ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu vrátane inej
ujmy, ak ide o zodpovednosť za škodu vrátane inej ujmy, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s
poistnou udalosťou. Za účelom preukázania, že úkony smerujúce k oprave boli vykonávané až po

nahlásení škodovej udalosti, žalovaný predložil dokument Stavy obhliadky, z ktorého vyplýva, že prvá
obhliadka poškodeného motorového vozidla bola vykonaná dňa 30.01.2024, teda až po nahlásení
škodovej udalosti, ďalšie úkony boli vykonané od 20.03.2024 do 21.03.2024, e-mailovú komunikáciu
so zamestnancom autoservisu AT, a. s., Žilina, ktorý predložil vyjadrenie autoservisu a objednávkynáhradných dielov, z ktorých vyplýva, že boli realizované dňa 20.02.2024, 26.02.2024, 28.02.2024 a
05.03.2024, t. j. až po nahlásení škodovej udalosti, ako aj zvukovú nahrávku hlásenia škodovej udalosti
zamestnancom autoservisu dňa 26.01.2024.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav. Zmluvou o nájme č.
1684/2023 zo dňa 20.12.2023 žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca sa dohodli na nájme
motorového vozidla od 20.12.2023 do 25.03.2024. Žalobca vystavil poškodenému dňa 25.03.2024
faktúru č. 03642024 na sumu 3.638,61 eur s DPH za prenájom náhradného vozidla za obdobie od
20.12.2023 do 25.03.2024, t. j. za 97 dní nájmu. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka

postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.2024 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči
žalovanému
vo výške 3.638,61 eur s DPH z titulu poistného plnenia, ktorá odplata zodpovedá sume 3.638,61 eur s
DPHztitulufaktúryč.03642024.Podľaoznámeniažalovanéhozodňa25.07.2024žalovanýkonštatoval,
že poškodenému bol priznaný nárok za prenájom vozidla vo výške 2.269,61 eur. Na základe uvedeného
boli uhradené len primerané náklady

za prenájom náhradného vozidla za dobu od nahlásenia poistnej udalosti od poškodeného (uplatnením
nároku na náhradu škody na vozidle dňa 26.01.2024) po ukončenie opravy poškodeného vozidla
dňa 25.03.2024, t. j. 60 dní. Suma 2.269,61 eur bola poukázaná na účet žalobcu dňa 29.07.2024. Z
prepisu telefonického hlásenia škodovej udalosti dňa 26.01.2024, ako aj z priloženej zvukovej nahrávky
telefonického hlásenia súd prvej inštancie zistil,

že zamestnanec autoservisu AT, a. s., Žilina C. D. nahlasoval v uvedený deň
za klienta poistnú udalosť zo zákonného poistenia škodcu. Autoservis AT, a. s., Žilina
vo vyjadrení k oprave vozidla uviedol, že vozidlo bolo do servisu privezené odťahovou službou ihneď po
dopravnej nehode ako nepojazdné, a to dňa 20.12.2023, čo vyplýva aj
zo zákazkového listu vytvoreného dňa 20.12.2023. Poškodený bol informovaný,

že o škodovej udalosti autoservis informuje aj poisťovňu pre uplatnenie nároku za opravu z povinného
zmluvného poistenia. Keďže táto oprava bola mimo plánu opráv, keďže vozidlo bolo privezené do
servisu ako nepojazdné, pre vyťaženosť servisu a zamestnancov sa k nemu dostali ihneď, ako to bolo
možné. Predmetné vozidlo vybavoval pán D., vtedajší zamestnanec servisu, ktorému bolo nariadené,
aby škodovú udalosť nahlásil do poisťovne, ktorý to urobil až dňa 26.01.2024. Následná oprava prebehla

v štandardnom režime. Opravené vozidlo bolo poškodenému odovzdané hneď po ukončení opravy, a
to dňa 25.03.2024. Ďalší priebeh opravy poškodeného vozidla vyplýva z listín predložených žalovaným:
stavy obhliadky, podľa ktorého prvá obhliadka bola vykonaná dňa 30.01.2024 a ďalšie úkony
od 20.03.2024 do 21.03.2024. Z e-mailovej komunikácie medzi autoservisom AT, a. s., Žilina a
zamestnancom žalovaného vyplýva priebeh opravy vozidla, a to objednanie náhradných dielov v

mesiacoch február 2024 až marec 2024.
7. Nárok žalobcu považoval súd prvej inštancie za odvíjajúci sa od ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.
z. ako aj z ust. § 442 OZ. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov
na prenájom náhradného vozidla, mal súd prvej inštancie
za preukázané, že poškodený náhradné vozidlo používal v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. V tomto smere preto aj žalovaný poskytol
žalobcovi plnenie za prenájom náhradného vozidla za obdobie
od 26.01.2024 do 25.03.2024, teda od nahlásenia poistnej udalosti až do opravy vozidla. Plnenie
za obdobie od 20.12.2023 do 25.01.2024, teda do doby, keď mu bola nahlásená poistná udalosť,
žalobcovi nepriznal. Spornou tak bola účelnosť a nutnosť nájmu náhradného vozidla za uvedené

obdobie. Žalovaný argumentoval tým, že až nahlásením poistnej udalosti autoservisom dňa 26.01.2024
mohla začať poisťovňa vykonávať šetrenie poistnej udalosti. Súd prvej inštancie s odkazom na účel
náhradného vozidla za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považoval dobu do vybavenia
poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná
udalosť bola v zmysle ust. § 11 ods. 4 a 6 zákona o č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia,

oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.
Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu bolo
potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové
vozidlo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že motorové vozidlo poškodeného bolo v autoservise od
20.12.2023 do 25.03.2024, avšak uvedené okolnosti bolo v podmienkach posudzovanej veci potrebné

vyhodnotiť vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o nahlásení poistnej udalosti žalovanému až dňa
26.01.2024. Súd prvej inštancie poukázal
na znenie ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého poškodený nahlasuje poistnú udalosť
poisťovni a hoci mu zákon neustanovuje lehotu, do kedy tak má urobiť, v prípade oneskorenéhonahlásenia musí znášať následok, že nájom náhradného vozidla po uvedenú dobu nebude môcť byť
považovaný za účelný a nevyhnutný. Žalovaný nemal vedomosť o poistnej udalosti skôr ako dňa
26.01.2024, a preto bolo možné pristúpiť k vykonaniu prvej obhliadky až po 26.01.2024 a rovnako je

zrejmé, že k vykonaniu opráv na vozidle došlo až
po uvedenom dni. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie sa o uvedenú dobu predĺžil čas opravy
poškodeného vozidla zavinením poškodeného. Za účelnú dobu nájmu bolo potrebné považovať
moment, keď bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, avšak iba za
predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti nepredĺžil poškodený svojím úmyselným

konaním alebo nedbanlivosťou, čo v tomto konaní práve za uplatnené obdobie od 20.12.2023 do
25.01.2024 bolo preukázané, keďže poškodený nahlásil poistnú udalosť až dňa 26.01.2024. Pokiaľ
žalobca poukázal na pochybenie autoservisu pri oneskorenom nahlásení poistnej udalosti žalovanému,
súd prvej inštancie konštatoval, že poistnú udalosť nahlasuje v zmysle ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.
z. poškodený. Pokiaľ poškodený nesplnomocnil na nahlásenie inú osobu - autoservis, čo nebolo tvrdené
ani preukázané a poškodený nenahlásil poistnú udalosť v čo najkratšom čase

po nehode, súd prvej inštancie mal za to, že k predĺženiu doby opravy vozidla došlo nedbanlivostným
konaním poškodeného. Žalobca netvrdil ani nepreukazoval, že by žalovaný mohol mať vedomosť
o poistnej udalosti skôr ako 26.01.2024, v podstate argumentoval iba tým, že došlo k pochybeniu
zamestnanca autoservisu. Uvedené však nemožno pričítať
na zodpovednosť žalovanému. Vzhľadom na to a aj v zmysle ust. § 415 OZ nemôže

za obdobie umiestnenia poškodeného vozidla v autoservise v období 20.12.2023
do 25.01.2024 niesť zodpovednosť poisťovňa, keďže v konaní nebolo preukázané, že by
o tejto skutočnosti už v spornom období vedela a nebolo preukázané ani prípadné skoršie telefonické
oznámenie, resp. oznámenie iným spôsobom. Preto nemohol súd prvej inštancie posúdiť nájomné za
nájom predmetného náhradného vozidla za obdobie 20.12.2022

do 25.01.2024 ako nevyhnutne a účelne vynaložené náklady, a teda skutočnú škodu v zmysle § 442 ods.
1 OZ. Skutočnosť, že v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 20.12.2023 poškodený nemohol predmetné
poškodené vozidlo používať v trvaní až 97 dní, nepostačuje
na preukázanie účelnosti a nevyhnutnosti žalobou uplatnených nákladov, vynaložených
na nájomné za žalované obdobie, nakoľko je potrebné zohľadňovať aj skutkové okolnosti danej veci,

ktoré dĺžku prenájmu motorového vozidla mohli ovplyvniť.
8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Keďže
žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal súd
prvej inštancie proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.369,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 12.08.2024 do zaplatenia a priznal žalobcovi voči
žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.
10. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne
posúdenie veci. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom podľa neho nedôvodne vylúčil
zodpovednosť za škodu vzniknutú poškodenému v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej poistencom
žalovaného s ohľadom na skutočnosti, ktoré nemožno poškodenému pričítať. Poškodený nebol povinný

znášať dôkazné bremeno ohľadom primeranosti doby opravy vykonávanej autoservisom, ktorý je
zmluvným partnerom žalovaného, a súčasne autorizovaným servisom, keďže ide o preukazovanie
skutočností nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného nálezom Ústavného súdu SR spis.
zn. III.ÚS/602/2022. Poškodený v predmetnom spore uniesol dôkazné bremeno ohľadom nutnosti a
účelnosti užívania náhradného vozidla po dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise, po

ktorú bol vylúčený z jeho používania, a to z dôvodu poškodenia jeho vozidla poistencom žalovaného,
ktorého oprava bola pre zabezpečenie jeho prevádzkyschopnosti nevyhnutná. Potom úhrada za nájom
náhradného vozidla bola dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený užívať svoje motorové
vozidlo a bol počas opravy svojho motorového vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k
svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou

nehodou a opravou svojho vozidla bol nútený požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné,
čím mu preukázateľne vznikla škoda, ktorá je krytá z povinného zmluvného poistenia. Dôvod užívania
náhradného vozidla teda odpadol až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože kpredmetnému dňu sa opravené vozidlo dostalo do dispozície poškodeného. Vzhľadom na uvedené mal
žalobca
za to, že nepriznanie uplatneného nároku žalobcovi v celej uplatnenej výške predstavuje porušenie

zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať. V tejto súvislosti považoval žalobca za potrebné
poukázať na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel, a to zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré
mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to
nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ale aj

vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu
bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Žalobca mal
za to, že v konaní bolo nesporné, že poškodený svoje vozidlo nechal opraviť v autorizovanom servise,
ktorý je zároveň zmluvným partnerom žalovaného. Zo strany poškodeného teda nešlo o svojvoľný výber
autoservisu, oprava bola vykonaná v autoservise, ktorý garantuje kvalitu a rýchlosť opravy, keďže je
vo vzťahu k žalovanému povinný dodržiavať pracovné postupy pre jednotlivé druhy opráv, s ktorými sú

spojené špecifické požiadavky na ich trvanie a náročnosť. Bolo preto objektívne akceptovateľné a účelné
trvanie nájmu náhradného vozidla po celý čas opravy poškodeného vozidla. Bolo nesporné, že škodová
udalosť bola žalovanému nahlásená nie priamo poškodeným, ale prostredníctvom zamestnanca
autoservisu. Z predložených listinných dôkazov bolo zrejmé, že poškodený je osobou vyššieho veku a
starobným dôchodcom. Práve s ohľadom na vek poškodeného prevzal

na seba povinnosť hlásenia škodovej udalosti v poisťovni autoservis. Samotný poškodený si pritom
splnil všetky povinnosti, postupoval podľa pokynov autoservisu. V danom prípade preto nebolo možné
konštatovať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 OZ. Poškodený dobu
nájmu v žiadnom prípade nepredĺžil svojím konaním, resp. nekonaním a prenájmom náhradného vozidla
len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý u neho vznikol.

Náklady na prenájom náhradného vozidla boli vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo
v dôsledku poškodenia jeho vozidla. Preto nebolo možné dospieť k záveru, že poškodený svojím
správaním predlžoval opravu. Žalobca bol toho názoru, že odopretie náhrady škody spočívajúcej v
nákladoch vynaložených na prenájom náhradného vozidla by vzhľadom
na všetky okolnosti prípadu bolo pre poškodeného neprimerane prísnou sankciou.

V predmetnej veci nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou
dopravnou nehodou a škodou poškodeného v podobe nákladov za nájom náhradného vozidla v
období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu inou škodovou udalosťou, ktorú by bolo možné
pričítať konaniu poškodeného. Nebolo v možnostiach ani schopnostiach poškodeného vykonať úkony
smerujúce k uplatneniu jeho nároku

u žalovaného, preto na základe dohody s autoservisom, aj s prihliadnutím na jeho zmluvný vzťah so
žalovaným mal za to, že všetky úkony budú vykonané riadne a včas. Uvedené okolnosti odôvodňujú
bezprostredne nasledujúci postup poškodeného smerujúci k prenájmu náhradného vozidla. Pochybenie
autoservisu v súvislosti s hlásením škodovej udalosti nemožno pričítať na úkor poškodeného. Žalobca
zároveň vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nemal vedomosť o poistnej

udalosti skôr ako dňa 26.01.2024. Poukázal na to, že ust. § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.
upravuje povinnosť poisteného oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku,
ak vznikla na území SR, zatiaľ čo vo vzťahu k poškodenému zákon nestanovuje lehotu
na vykonanie tohto úkonu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný na základe zákonnej povinnosti
poisteného nepochybne musel mať vedomosť o škodovej udalosti a jej rozsahu už podstatne skôr, ako

došlo k jej hláseniu zo strany poškodeného prostredníctvom zmluvného autoservisu. Súčasne žalovaný
nemôže byť vylúčený z povinnosti znášať náklady na nájom náhradného vozidla, keď akékoľvek
porušenie povinnosti autoservisu zakladá zodpovednostný vzťah autoservisu voči poisťovni titulom
ich zmluvného vzťahu. Porušenie povinností autoservisu nemožno pričítať poškodenému. Zotrvanie
motorového vozidla poškodeného v autoservise bolo priamym a bezprostredným následkom konania

poistenca žalovaného, poškodený totiž nemal žiaden dosah na vykonanie jednotlivých úkonov zo
strany autoservisu či na trvanie opravy motorového vozidla. Užívanie opraveného vozidla umožňuje
poškodenému autoservis až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového
vozidla. Postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne,
pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nebolo možné nijako pričítať

poškodenému. Náhrada nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla je povinnosťou poisťovne.
V posudzovanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola
pričítateľná poškodenému, ale súvisí výhradne
so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného.11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Hoci
poškodený nemohol svoje motorové vozidlo užívať od 20.12.2023, súd prvej inštancie sa správne
zaoberal tým, či náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla boli vynaložené účelne a

nevyhnutne a či poškodený nepredĺžil čas prenájmu náhradného vozidla svojím úmyselným alebo
nedbanlivostným konaním. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď dospel
k záveru, že poškodený tým, že nenahlásil škodovú udalosť v najkratšom možnom čase, predĺžil
čas opravy práve svojím nedbanlivostným konaním. Poškodený sa nemôže odvolávať na konanie
autoservisu, ktorý oneskorene hlásil škodovú udalosť a ani na svoj vek (poškodený si v deň dopravnej

nehody vedel zabezpečiť prenájom náhradného vozidla). V zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z. z. je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je
povinný tento nárok preukázať. Keďže poškodený si svoj nárok na náhradu škody neuplatnil, škodovú
udalosť nahlásil až dňa 26.01.2024, t. j. 37 dní po dopravnej nehode, svojím konaním sa podieľal na
predĺženíčasuopravypoškodenéhovozidla,atedaajpredĺženíprenájmunáhradnéhovozidla.Žalovaný
bez nahlásenia škodovej udalosti poškodeným a uplatnenia nároku na náhradu škody nemá na základe

čoho pristúpiť k úkonom smerujúcim k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Poškodený nekonal ani
v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou v zmysle ust. 415 OZ. Súd prvej inštancie správne
uviedol,
že skutočnosť, že poškodený v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 20.12.2023 nemohol poškodené
vozidlo užívať 97 dní, nepostačuje na preukázanie nutnosti a účelnosti uplatnených nákladov na

nájomné.
12. V odvolacej replike žalobca uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení. S
právnymnázoromžalovanéhoazávermisúduprvejinštancievnapadnutomrozsudku,ktorésúvrozpore
s povahou, účelom a princípmi povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel, vyjadril žalobca nesúhlas. Žalovaný vo svojom vyjadrení len zopakoval

podstatu skutkovej a právnej argumentácie z konania pred súdom prvej inštancie.
13. Iné podania strán sporu neboli v odvolacom konaní produkované.
14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalobcom, v neprospech ktorého bolo
rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol a priznal žalovanému proti nemu nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné
napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi
podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1

CSP ako vecne správny v celom jeho rozsahu, t. j. tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku
na náhradu trov konania, potvrdil.
15. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust.
§ 380 CSP viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok,
na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva,

že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote,
ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže,
aj keď by takéto pochybenia zistil. Z uvedeného princípu neúplnej apelácie vyplýva, že odvolateľ
má principiálnu zodpovednosť za obsahové vymedzenie svojho odvolania. Odvolací súd nemôže
nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.

preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych
námietok. Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil.
16. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.
17. V ďalšom považoval odvolací súd za nevyhnutné vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobcu

formulovanými v jeho opravnom prostriedku, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
18. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bola námietka skutkového a právneho záveru súdu
prvej inštancie o neúčelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla za obdobie, kedy škodová
udalosť nebola žalovanému nahlásená, t. j. za obdobie od 20.12.2023, kedy došlo k dopravnej nehodea následne k odovzdaniu poškodeného vozidla do autoservisu na účely jeho opravy do 25.01.2024 (deň
predchádzajúci dňu, kedy bola škodová udalosť žalovanému nahlásená), t. j. celkom za 37 dní.
19. Nesprávne právne posúdenie predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je

naplnený v prípade, keď súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval
nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú
a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
20. Dokazovanie je časťou civilného sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska

ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada (čl. 15
Základných princípov CSP, § 191 ods. 1 CSP) znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov
urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom konečné
meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.
21. Súd prvej inštancie sa zaoberal právnym a skutkovým posúdením účelnosti nájmu náhradného

vozidla v bodoch 31. až 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď vyhodnocoval zistenú skutočnosť,
že motorové vozidlo poškodeného bolo v autoservise od 20.12.2023
do 25.03.2024, pričom mal s poukazom na ust. § 15 zákona o č. 381/2001 Z. z. a ust. § 415 OZ za to,
že v prípade oneskoreného hlásenia poškodený musí znášať následok, že nájom náhradného vozidla
po uvedenú dobu nebude možné považovať za účelný a nevyhnutný. Keďže žalovaný nemal vedomosť

o poistnej udalosti skôr ako 26.01.2024, až po tomto dni mohol pristúpiť k vykonaniu prvej obhliadky
a následne autoservis k vykonaniu opráv
na poškodenom vozidle. Tým došlo k predĺženiu času opravy poškodeného vozidla zavinením
poškodeného.
22. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR 1Cz/86/1990 zo dňa 30.11.1990 (publikovaného v Zbierke

stanovísk najvyšších súdov a rozhodnutí súdov ČSFR č. 2-3 ročník 1992
pod poradovým č. 7) škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady
na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil
na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia, treba považovať za
skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne

a účelne vynaložených nákladov. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne
spôsobila škodu, o náhradu ktorej ide. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať
za súvislosť časovú.
23. Ústavný súd SR už v skutkovo a právne obdobných prípadoch konštatoval, že účelom náhradného
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života

poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Výška škody
nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (spis. zn. III.ÚS/602/2022, spis. zn. III.ÚS/466/2024).
24. Odvolací súd pri skúmaní, či náklady na nájom náhradného vozidla za žalované obdobie boli
poškodeným nutne a účelne vynaložené alebo nie, považoval za relevantné posúdiť, či boli vynaložené

v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, následkom ktorej poškodený fakticky nemohol
užívať vlastné motorové vozidlo v čase, keď sa nachádzalo v autoservise z dôvodu jeho opravy.
Existencia príčinnej súvislosti ako jedného zo zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu bola
v období od 20.12.2023 do 25.01.2024 medzi stranami sporná. V tejto súvislosti považuje odvolací súd
za potrebné východiskovo uviesť,

že v spore o náhradu škody zaťažuje žalobcu dôkazné bremeno preukázať všetky podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu, t. j. a) vznik škody ako majetkovej ujmy, b) protiprávne konanie škodcu
(v danom prípade pôsobenie osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla) c) príčinnú súvislosť
medzi a) a b). V posudzovanej veci tak žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie príčinnej
súvislosti medzi vylúčením poškodeného s užívania jeho motorového vozidla (a potrebou vynaloženia

nákladov na náhradné vozidlo) po dobu jeho opravy, a to výlučne len v príčinnej súvislosti s poškodením
motorovéhovozidlapoškodenéhopripredmetnejškodovejudalosti.Inakpovedanépokiaľbolpoškodený
vylúčený s užívania jeho motorového vozidla v dôsledku oneskoreného plnenia povinnosti zmluvného
autoservisu poškodeného vykonať opravu v primeranom čase, táto nemožnosť užívania motorového
vozidla poškodeným nie je v príčinnej súvislosti s objektívnou zodpovednosťou prevádzateľa podľa ust.

§ 427 ods. 2 OZ. V takomto prípade by mal totiž
za vznik škody u poškodeného v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla zodpovedať
autoservis v dôsledku jeho protiprávneho konania (§ 420 ods. 1 OZ) - omeškania s plnením jeho
nepeňažného záväzku vykonať opravu v primeranom čase, v príčinnej súvislosti s ktorým vznikla nastrane poškodeného ďalšia potreba užívania náhradného motorového vozidla. V opačnom prípade,
za prijatia argumentácie žalobcu, by ad absurdum osoba zodpovedná za vznik škody na motorovom
vozidle poškodeného (resp. poisťovňa poskytujúca za túto osobu náhradu škody) bola nútená nahradiť

poškodenému náklady vynaložené na nájom náhradného motorového vozidla za akúkoľvek dobu, po
ktorú by sa motorové vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise, a to aj za situácie, kedy by si
autoservis zjavne dlhodobo neplnil svoje zmluvné povinnosti voči poškodenému.
25. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že v spornom období (od 20.12.2023 do
25.01.2024,t.j.37dní)savozidlopoškodeného,poškodenépripredmetnejpoistnejudalosti,nachádzalo

v autoservise, pričom však zo strany autoservisu nedochádzalo k opravárenským prácam na tomto
vozidle, a to z dôvodu nenahlásenia poistnej udalosti zamestnancom autoservisu žalovanému. Zároveň
je nepochybné, že hoc v posudzovanom prípade vykonával opravu vozidla poškodeného autorizovaný
autoservis, ktorý je zároveň v určitom zmluvnom vzťahu pre účely likvidácie poistných udalostí so
žalovaným,poškodenývýbertohtoautoservisurealizovalsám(nebolmunikýmnanútený)avstúpilsním
do zmluvného vzťahu, ktorého predmetom bola odplatná oprava jeho poškodeného motorového vozidla

autoservisom.
26. Vzhľadom k uvedenému mal potom odvolací súd za to, že doba opravy sa predĺžila o 37
dní, a to výlučne v dôsledku nedbanlivostného konania autoservisu (konkrétne jeho zamestnanca,
ktorý nenahlásil škodovú udalosť žalovanému), t. j. zmluvného partnera poškodeného (pokiaľ ide
o opravu jeho poškodeného motorového vozidla). Za majetkovú ujmu (v podobe nákladov na nájom

náhradného vozidla) poškodeného zodpovedajúcu obdobiu 37 dní tak nemôže niesť zodpovednosť
osoba zodpovedná za škodu na vozidle poškodeného a zároveň za sekundárnu škodu v podobe
vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného vozidla – škodca
(a za neho poskytnúť poistné plnenie - náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. žalovaný), keďže predĺženie doby nemožnosti používať svoje vozidlo poškodeným,

nebolo v posudzovanom prípade v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním škodcu (poisteného
u žalovaného), ale v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti zmluvného partnera
poškodeného vykonať opravu jeho vozidla v primeranom čase a zastupovať poškodeného v uplatňovaní
jeho práv voči poisťovni (žalovanému). Schopnosti poškodeného komunikovať so žalovaným (ako
poisťovňou poisťujúcou zodpovednosť

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) sú v danej súvislosti irelevantné. Rovnako bol bez
právnej relevancie argument žalobcu, že zákon č. 381/2001 Z. z. vo vzťahu k poškodenému nestanovuje
lehotu na uplatnenie nároku na náhradu škody.
27. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok žalobcu, odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na

náhradu trov konania (k tomuto výroku žalobca neprodukoval žiadne odvolacie námietky, teda napadol
ho len ako výrok závislý), ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaný mal v tomto štádiu konania
plný úspech. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].