Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. jún 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cbi/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118277471
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6118277471.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica rozhodujúc sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou v právnej veci žalobcu

AGRO SEKULE, s.r.o. so sídlom Čsl. tankistov 300/A, 843 53 Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 46
526 480, zast. Zvara advokáti s.r.o., so sídlom Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava proti žalovanému
Správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 555,
správca úpadcu AGRO - KUSTRA, spol. s r.o., so sídlom Horná 70/13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 34
116 681, zast. GALEA Iuris, s.r.o., so sídlom Jančova 15, 811 02 Bratislava, IČO: 46 727 108, o určenie
popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia pohľadávky prihlásenej v konkurze úpadcu AGRO -
KUSTRA, spol. s r.o. so sídlom Horná 70/13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 34 116 681 evidovanej
pod por.č. 60 čo do právneho dôvodu, výšky istiny 20.000,- eur a vymáhateľnosti. Uviedol, že si ako
veriteľ prihláškou, doručenou do elektronickej schránky správcu úpadcu dňa 12.03.2018, prihlásil do
konkurzu na majetok úpadcu AGRO - KUSTRA, spol. s r.o., so sídlom Horná 70/13, 974 01 Banská

Bystrica (do 05.04.2016 so sídlom Horská cesta 9, Skalica 909 01), IČO: 34 116 681 pohľadávku
v sume 20.000,- €. Správca konkurznej podstaty Správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom
Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 555 pohľadávku veriteľa čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti a výšky pohľadávky poprel. Oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 11.04.2018 bolo
veriteľovi doručené dňa 19.04.2018. Podaním zo dňa 30.04.2018 právny zástupca žalobcu požiadal
žalovaného o opätovné preskúmanie prihlásenej pohľadávky veriteľa. Správca žiadosti nevyhovel.
Popretiepohľadávkypovažujezanesprávne.Žalobcavyplniladoelektronickejschránkysprávcuodoslal

prihlášku pohľadávky, ku ktorej ako prílohu naskenoval faktúru č. 73161601 vystavenú dňa 04.04.2016
a výpis z bankového účtu žalobcu, kde je preddavok v sume 20.000,- € vyznačený ako debetná
položka. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo pri vyplnení prihlášky do elektronického formulára a pripojení
príloh sa v elektronickej schránke správcu prílohy nezobrazili a zobrazila sa len prihláška. Samotný
správca však úhradu preddavku nespochybňuje (úpadca preddavok eviduje vo svojom účtovníctve)
a preto má žalobca za to, že právny dôvod, a výška pohľadávky nie sú sporné. Právnym dôvodom
popretej pohľadávky je úhrada preddavku žalobcom na účet žalovaného na opravu poľnohospodárskej

techniky pričom dlžník do vyhlásenia konkurzu dohodnutú opravu nevykonal. Správca ako dôvod
popretia pohľadávky odkazuje na ust. §120 ods. 1 ZKR, s dôrazom na znenie druhej vety: "Ak
tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len
veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nárokyv reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v
prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká." Veriteľ sa s dlžníkom ústne dohodli na
oprave poľnohospodárskej techniky - lisu, ktorý vlastní žalobca. Dohodou nebol priamo určený termín

alebo lehota, v ktorej mal žalovaný opravu vykonať. Žalobca poukazuje na ust. § 114 ods. 1 písm.
d) a uvádza, že skutočnosť, že dlžník vstúpil do reštrukturalizácie, povolenie reštrukturalizácie a ani
potvrdenie plánu súdom nie je možné považovať za dôvod, aby dlžník dohodnutú opravu nevykonal.
Veriteľ legitímne očakával, že dlžník dohodnutú službu vykoná; je potom logické, že veriteľ si do
reštrukturalizácie preddavok na vykonanie opravy mechanizácie neprihlásil, nakoľko preddavok mal byť

skonzumovaný poskytnutím dohodnutej služby. Až vyhlásením konkurzu nastali okolnosti, z ktorých
vyplýva, že dlžník už nie je schopný dohodnutú službu vykonať a žalobcovi vzniklo právo na vrátenie
preddavku, teda pohľadávka, ktorú si riadne a včas prihlásil do konkurzu úpadcu. Posúdenie preddavku
na opravu poľnohospodárskej techniky správcom úpadcu ako pohľadávku, ktorú si mal veriteľ prihlásiť
do reštrukturalizácie, vzhľadom na konkrétne okolnosti a súvislosti považuje žalobca za nesprávne.
Reštrukturalizácia je upravená v samostatnej Tretej časti ZKR, ust. §120 sa nachádza v Tretej hlave

nazvanej ako ÚČASTNÍCI REŠTRUKTURALIZAČNÉHO KONANIA A UPLATŇOVANIE POHĽADÁVOK
VERITEĽOV V REŠTRUKTURALIZÁCII. Žalobca sa domnieva, že vykladať ust. §120 ZKR, ods. 1
druhá veta je potrebné len vo vzťahu k reštrukturalizácii, a to s dôrazom na účel a cieľ reštrukturalizácie.
Zánik práva vymáhať pohľadávku podľa ust. §120 ZKR je preto možné aplikovať len na obdobie počas
reštrukturalizácie, v ktorom má dlžník priestor na vypracovanie a predloženie reštrukturalizačného plánu

ustálenému okruhu veriteľov a následne na obdobie po potvrdení plánu súdom, v ktorom dlžník plní
veriteľmi schválený a súdom potvrdený plán v reštrukturalizácii ustálenému okruhu veriteľov. Je teda
zrejmé, že pre dosiahnutie cieľa reštrukturalizácie je nevyhnutné v reštrukturalizácii ustáliť pohľadávky
veriteľov, pričom tých veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky do reštrukturalizácie včas neprihlásili, zákon
sankcionuje vylúčením z uspokojenia v období plnenia reštrukturalizačného plánu, a logicky vzaté,

aj po splnení plánu. Tomuto účelu zodpovedná aj ust. §155 ods. 2 ZKR: " Zverejnením uznesenia o
potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona
neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi..." Ustálenie pohľadávok, ktorých
výška je základom pre nastavenie reštrukturalizačného plánu a jeho plnenie, považuje žalobca za
správne a nevyhnutné pre dosiahnutie cieľa reštrukturalizácie. Konkurz je upravený v Druhej časti

ZKR a predchádza úprave reštrukturalizácie. Žalobca poukazuje na §23 ods. 1 ZKR a domnieva
sa, že ustanovenia Druhej časti ZKR upravujúce konkurz na majetok dlžníka už ako úpadcu sú vo
vzťahu k reštrukturalizácii autonómne. Vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka prináša generálnu
exekúciu majetku úpadcu a nemá nič spoločné s (hoci aj predchádzajúcou) reštrukturalizáciou a
podmienkami, platnými v reštrukturalizácii či už pre dlžníka alebo veriteľa. Skutočnosť, že obidve

časti, teda konkurz aj reštrukturalizácia sú v ZKR upravené autonómne je možné odvodiť aj od
skutočnosti, že reštrukturalizácia upravuje vzťah veriteľa a dlžníka, pričom konkurz upravuje vzťah
veriteľa k úpadcovi. Žalobca považuje preto za nesprávne aplikovať ust. §120 ods. 1 druhá veta
na konkurz, a to bez ohľadu na fakt, že k vyhláseniu konkurzu dôjde po potvrdení plánu súdom.
V každom prípade vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka ako úpadcu potom, ako nesplnil (v

tomto prípade neplnil ani len čiastočne) plán, zanikli dôvody, pre ktoré bolo potrebné ustáliť výšku
pohľadávok veriteľov pre účely prípravy a plnenia plánu. Ďalej poukazuje na § 160 "V prípade vyhlásenia
konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby skôr, ako je plán riadne splnený, sa plán
vyhlásením konkurzu stáva neúčinným voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu ešte
nie sú splnené. Toto ustanovenie obnovuje pôvodnú výšku pohľadávok veriteľov dlžníka, dotknutých

plánom a to nielen čo do výšky neuspokojenej pohľadávky ale aj vyčíslenia príslušenstva. Autonómiu
Druhej časti ZKR, upravujúcej konkurz, podľa názoru žalobcu potvrdzuje aj skutočnosť, že veritelia, ktorí
si svoje pohľadávky prihlásili do reštrukturalizácie, sa nestávajú veriteľmi automaticky, pohľadávky si
do konkurzu musia "opakovane" prihlásiť a splniť všetky podmienky podľa Druhej časti ZKR. Žalobca
preto nevidí žiadny logický dôvod, prečo by veritelia, ktorí neboli uspokojení podľa plánu, mali mať

v prípade vyhlásenia konkurzu iné postavenie ako veritelia, ktorí do plánu neboli zahrnutí, pretože si
svoje pohľadávky do reštrukturalizácie nestihli prihlásiť. Ak konkurz dáva právo veriteľom prihlásiť si
pohľadávky aj po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok (ak teda zmeškajú lehotu na prihlasovanie
pohľadávok alebo sa o vyhlásení konkurzu dozvedia po lehote na prihlasovanie pohľadávok), bolo
by zjavne nespravodlivé a logicky neodôvodniteľné, aby tí veritelia, ktorí boli vylúčení z plnenia

reštrukturalizačného plánu, prišli o možnosť podieľať sa na uspokojení veriteľov v konkurze. V tejto
súvislosti žalobca zdôrazňuje, že odňatie práva uplatniť si svoje pohľadávky v konkurze, ktorý nasleduje
po neplnení/nesplnení neúspešnej reštrukturalizácii, by mohlo viesť k zneužívaniu práva. Dlžník sa
najskôr špekulatívne (účelovo) "zbaví" časti veriteľov, ktorí si nestihnú svoje pohľadávky v zákonomstanovenej lehote prihlásiť do reštrukturalizácie a krátko po potvrdení plánu súdom (tak ako v našom
prípade) ale už v konkurze účelovo prerozdelí plnenie už len na pohľadávky z reštrukturalizácie.
Český Ústavný súd v súvislosti s výkladom právnej normy uvádza:"Naprosto neudržitelným momentem

používání práva je jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový výklad
představuje pouze prvotní přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro objasnění
a ujasnění si jejího smyslu a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematický
výklad, výklad e ratione legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující si, a to buď
úmyslně, nebo v důsledku nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj odcizení a

absurdity." resp.: "Soud [...] není absolutně vázán doslovným zněním zákonného ustanovení, nýbrž se
od něj smí a musí odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze závažných důvodů účel zákona, historie jeho
vzniku, systematická souvislost nebo některý z principů, jenž mají svůj základ v ústavně konformním
právním řádu jako významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle; rozhodnutí soudu se
musí zakládat na racionální argumentaci." Žalobca sa domnievame, že zákonodarca pri konštrukcii
ustanovenia §120 ZKR určite nemal úmysel vytvoriť priestor pre špekulácie okolo reštrukturalizácie tak,

aby cieľom reštrukturalizácie bolo "zúžiť rozsah veriteľov dlžníka" pred konkurzom tak, aby sa vytvoril
priestor pre vyššie uspokojenie veriteľov v prípade "preklopenia" reštrukturalizácie do konkurzu. Keďže
dôvodová správa k zákonu č. 7/2005 Z.z. a ani ďalšie čiastkové novely zákona neuvádzajú bližšie výklad
k ust. §120, aplikovaním logického, systematického a nakoniec teleologického výkladu je možné dospieť
aj k zmysluplnému výkladu ust. §120 ZKR vo vzťahu ku konkurznému konaniu. Žalobca si zároveň

uplatňuje náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa podaním zo dňa 09.07.2018 vyjadril k žalobe; nárok uplatnený žalobcom v podanej
žalobe v celom rozsahu neuznáva, žalobu považuje za nedôvodnú a to z nižšie uvedených dôvodov.
Žalobca si v postavení veriteľa prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu súhrnnou

prihláškou nezabezpečených pohľadávok jednu pohľadávku v celkovej sume 20.000,- EUR. Predmetnú
prihlášku žalobca doručil do elektronickej schránky správcu - žalovaného dňa 12.03.2018 pričom v
uvedenejprihláškevV.oddielyboliakoprílohyoznačené-scanfaktúry+výpiszúčtuasúhrnnáprihláška
nezabezpečených pohľadávok avšak tieto v predmetnom podaní absentovali. Žalovaný v súlade s ust.
§ 32 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov prihlášku pohľadávky žalobcu

v zákonom stanovenej lehote preskúmal a následne dňa 11.04.2018 prihlásenú pohľadávku žalobcu
zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 60 poprel čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky
v časti istiny 20.000,- EUR a žalobcovi zaslal Oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky. Uvedené
popretie žalovaný vykonal s ohľadom na povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou nakoľko
žalobca k prihláške nepriložil žiadne prílohy z ktorých by sa dalo preukázateľne a odôvodnenie zistiť na

základe akého právneho úkonu, v akej výške a v akom čase malo dôjsť k vzniku pohľadávky žalobcu.
Dáva do pozornosti, že konkurzu úpadcu predchádzala jeho reštrukturalizácia vedená Okresným súdom
BanskáBystricapodsp.zn.:2R/5/2016.OkresnýsúdBanskáBystricaUznesenímpodsp.zn.2R/5/2016
zo dňa 07.07.2016 (zverejnené v OV dňa 13.07.2016) začal reštrukturalizačné konanie voči úpadcovi
v postavení dlžníka. Uznesením pod sp. zn. 2R/5/2016 zo dňa 05.08.2016 (zverejnené v OV dňa

11.08.2016) povolil reštrukturalizáciu úpadcu a následne Uznesením pod sp. zn. 2R/5/2016 zo dňa
28.03.2017 (zverejnené v OV dňa 04.04.2017) potvrdil reštrukturalizačný plán úpadcu v postavení
dlžníka prijatý schvaľovacou schôdzou a ukončil jeho reštrukturalizáciu. S ohľadom na prihlásenú
pohľadávku žalobcu mal žalovaný pochybnosti o vymáhateľnosti prihlásenej pohľadávky nakoľko z jemu
dostupných dokladov vyplývalo, že žalobca v postavení veriteľa poskytol úpadcovi peňažné plnenie v

apríli roku 2016 teda pred začatím a povolením reštrukturalizácie úpadcu. Ďalším skúmaním žalovaný
zistil, že žalobca si uvedenú pohľadávku do reštrukturalizácie úpadcu neprihlásil, táto nebola zaradená
doreštrukturalizačnéhoplánuauznesenímojehopotvrdenívydanýmOkresnýmsúdomBanskáBystrica
pod sp. zn.: 2R/5/2016 zo dňa 28.03.2017 zverejnenom v OV dňa 04.04.2017 vymáhateľnosť tejto
pohľadávky zanikla. Žalovaný poukazuje na ust. § 29 ods. 1 a 6, § 30 ods. 2, § 120 ods. 1, §

132 ods. 1, § 161 ods. 1 ZKR a uvádza, že v zmysle vyššie ust. § 29 ods. 6 ZKR je veriteľ k
prihláške pohľadávky povinný pripojiť listiny, ktoré preukazujú skutočnosti uvedené v prihláške a ktoré
preukazujú nárok na ním prihlasovanú pohľadávku do konkurzu úpadcu, kedy uvedené ustanovenie
kladie dôkazné bremeno na preukázanie vzniku prihlasovanej pohľadávky na plecia veriteľa a tento
je povinný podať spolu s prihláškou všetky dokumenty a listiny, ktoré relevantne preukážu vznik jeho

nároku na následné uspokojenie pohľadávky z rozvrhu výťažku. Absencia listín preukazujúcich vznik
prihlasovanej pohľadávky, respektíve priloženie iba niektorých listín z ktorých nie možné relevantne
preukázať vznik pohľadávky zakladajú jej spornosť a následné popretie. Žalovanému žalobca doručil
do elektronickej schránky podanie - tlačivo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok, ktoréneobsahovalo žiadne prílohy. Uvedená skutočnosť zakladá spornosť pohľadávky, nakoľko žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho prihlasovaného nároku. Žalovaný nedokáže posúdiť
a v konečnom dôsledku na to ani nie je kompetentný, či pri vypĺňaní a podaní prihlášky žalobcu došlo

ku chybe v elektronickom systéme, alebo žalobca skutočne prílohy k podaniu nepriložil; avšak do
dispozície žalovaného sa prílohy prihlášky nedostali. Preukázanie, že pri podaní prihlášky došlo ku
chybe elektronického systému a že prílohy žalobca skutočne odoslal, spočíva na pleciach žalobcu. Ten
však túto skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom doposiaľ nepreukázal. Printscreen príloh z tlačiva
prihlášky žalovaný nepovažuje za relevantný dôkaz o tom, že tieto prílohy skutočne priložil k podaniu

a boli odoslané. Konajúcemu súdu dáva do pozornosti, že existuje prevádzkovateľ elektronického
systému, ktorý by mal mať prehľad o skutočnostiach či v systéme došlo k chybe, alebo nie. Žalobca sa v
celom rozsahu nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu v bode II odseku 2. a násl. žaloby. Žalobca uvádza, že
poskytol úpadcovi finančné prostriedky na opravu poľnohospodárskej techniky - lisu. Nakoľko úpadca
predmetný lis neopravil do povolenia reštrukturalizácie, mal žalobca svoj nárok riadnym spôsobom
prihlásiť do predchádzajúcej reštrukturalizácie úpadcu ako budúcu resp. podmienenú pohľadávku.

Prihlásením svojho nároku do reštrukturalizácie by sa stal účastníkom reštrukturalizačného konania,
pričom by jeho pohľadávka v zistenom rozsahu bola zaradená do reštrukturalizačného plánu a jeho
následným potvrdením by vznik nárok na jej plnenie v rozsahu uvedenom v reštrukturalizačnom pláne.
Reštrukturalizácia predstavuje samostatný zákonom rigidne upravený inštitút riešenia úpadku, alebo
potencionálneho úpadku dlžníka (v tomto prípade úpadcu), ktorý podlieha kontrole reštrukturalizačného

správcu, príslušného súdu a predovšetkým veriteľov úpadcu, ktorý si zákonným spôsobom prihlásia
svoje pohľadávky. Zákon ukladá veriteľom povinnosť v zákonom stanovenej lehote prihlásiť svoje
pohľadávky pod sankciou ich nevymáhateľnosti v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom.
ZKR explicitne ustanovuje právne skutočnosti spojené s reštrukturalizáciou, ktorá končí potvrdením
plánu súdom, keď v prípade potvrdenia plánu súdom sa neprihlásené pohľadávky veriteľov úpadcu

stávajú nevymáhateľné. Pohľadávky riadnym spôsobom prihlásené do reštrukturalizácie sú zahrnuté
do reštrukturalizačného plánu, ktorý v zmysle ust. § 132 ods. 1 ZKR upravuje vznik, zmenu a zánik
práv a záväzkov osôb v ňom uvedených. V širšom zmysle je proces reštrukturalizácie v prípade
jej ukončenia potvrdením plánu súdom právnou skutočnosťou, ktorá má na podklade potvrdeného
reštrukturalizačného plánu za následok vznik, zmenu a zánik práv a záväzkov dlžníka - úpadcu, veriteľov

pohľadávok zahrnutých do plánu, ďalších osôb o ktorých právach a povinnostiach plán pojednáva
a veriteľov ktorí si svoje pohľadávky do reštrukturalizácie neprihlásili. Dôsledky reštrukturalizácie je
potrebné považovať za samostatnú právnu skutočnosť, ktorá upravuje práva a povinnosti úpadcu
po jej skončení do budúcnosti pričom prípadné vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka musí brať
ohľad jeho predchádzajúcu reštrukturalizáciu a právne dôsledky z nej vyplývajúce. Zákon o konkurze

a reštrukturalizácii počíta aj s možnosťou, že po potvrdení plánu dlžník tento plán nesplní, čim sa
stane plán neúčinný. Ustanovenie § 161 ods. 1 ZKR explicitne ustanovuje, že plán sa stáva neúčinným
voči veriteľom a dlžník - úpadca je povinný splniť pohľadávku veriteľa v rozsahu v akom bola zistená.
Predmetné ustanovenie pod pojmom veritelia rozumie len tých veriteľov, ktorí riadne a včas prihlásili
svoje pohľadávky do reštrukturalizácie, tieto boli zistené a zaradené do reštrukturalizačného plánu,

za veriteľov sa nepovažujú "en blok" všetci veritelia dlžníka, vrátane tých, ktorí do reštrukturalizácie
svoje pohľadávky riadne a včas neprihlásili, ako to uvádza žalobca v žalobe. Uvedené potvrdzuje aj
skutočnosť, že uvedené ustanovenie presne uvádza, že dlžník - úpadca je povinný splniť pohľadávku
veriteľa v rozsahu v akom bola zistená, čo znamená, že nemá uspokojiť pohľadávku, ktorú si veriteľ
prihlásil do reštrukturalizácie, ale len tú ktorá bola zistená, teda (i) nebola správcom popretá (ii) v prípade

popretia došlo k jej uznaniu, (iii) prípadne došlo súdom k určeniu popretej pohľadávky a tá sa v určenom
rozsahu považuje za zistenú. ZKR sa v ustanoveniach o neúčinnosti plánu už nezaoberá pohľadávkami
veriteľov, ktoré neboli do reštrukturalizácie prihlásené, nakoľko túto problematiku rieši ust. § 120 ods. 1
ZKR tým spôsobom, že potvrdením plánu vymáhateľnosť neprihlásených pohľadávok zanikla. Opätovné
uvádzanie tejto skutočnosti v rámci ustanovení o neúčinnosti plánu by bolo nesystematické a zároveň

aj nadbytočné.

3. Konkurz vyhlásený na majetok úpadcu, ktorý nasleduje po jeho reštrukturalizácii ukončenej
potvrdením plánu súdom nespôsobuje obnovenie vymáhateľnosti pohľadávok, ktoré veritelia neprihlásili
do predmetnej reštrukturalizácie. Ustanovenie § 160 ZKR na ktoré žalobca poukazuje uvádza, že

v prípade vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka - úpadcu skôr ako je plán riadne splnený sa
tento plán stáva voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu nie sú splnené neúčinným.
Uvedené ustanovenie opätovne taxatívne uvádza okruh subjektov na ktorých sa vzťahuje neúčinnosť
plánu. Neúčinnosť sa vzťahuje len na účastníkov plánu a nie na všetkých veriteľov, ako to uvádzažalobca. Tvrdenia žalobcu ohľadom obnovenia pôvodnej výšky pohľadávok veriteľov nekorešpondujú s
uvedenými ustanoveniami, nakoľko ako žalovaný uvádza, obnovujú sa len zistené pohľadávky, ktoré
môžu ale nemusia byť v pôvodnej výške, ktorá bola uvedená v prihláške a to z dôvodu, že mohlo

dôjsť k popretiu celej prihlásenej pohľadávky, alebo len jej časti, prípadne len jej príslušenstva a to len
veriteľom - účastníkom plánu. Žalobca uvádza, že si svoju pohľadávku do reštrukturalizácie prihlásiť
nestihol.Zuvedenéhodôvodusapohľadávkažalobcustalanevymáhateľnáavkonkurzevyhlásenomna
majetok úpadcu ju nie je možné uspokojiť. Tvrdenia žalobcu ohľadom špekulatívnosti reštrukturalizácie
s poukazom na zámer "zbaviť sa" pohľadávok veriteľov, ktorí sa do reštrukturalizácie nestihli prihlásiť,

považuje žalovaný za účelové, a nezakladajúce sa na pravde. Žalobca mal možnosť ako všetci ostatní
veritelia uplatniť svoju pohľadávku v reštrukturalizácii, a vykonávať všetky práva spojené s postavením
účastníka reštrukturalizačného konania, avšak ako uvádza, lehotu na prihlásenie zmeškal. Pripustením
výkladu žalobcu a považovanie jeho popretej pohľadávky za vymáhateľnú, by došlo k protiprávnemu
konaniu a zvýhodňovania veriteľa, ktorý si riadne a včas nesplnil svoju povinnosť naproti veriteľom, ktorí
si túto povinnosť splnili. Tak isto má žalovaný za to, že žiadnym spôsobom nedošlo žalobcovi k odňatiu

práva uplatniť jeho pohľadávky v konkurze úpadcu a ani žiadnemu zneužitiu práva, nakoľko podaním
súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok k uplatneniu jeho pohľadávky došlo. Skutočnosť, že
si žalobca uplatnil pohľadávku, ktorej vymáhateľnosť zanikla a navyše ani nepriložil listiny preukazujúce
jej vznik, nemôže byť vykladaná v prospech žalobcu. V žalobe uvedené rozhodnutie Ústavného
súdu Českej republiky k výkladu právnej normy, u ktorého absentuje číslo konania, v ktorom bolo

vydané,nemožnopovažovaťzarelevantné,nakoľkosapripopretížalobcovejpohľadávkyžalovanýriadil
logickým, systematickým a všeobecne zaužívaným výkladom ustanovení ZKR, čo preukázal aj v tomto
vyjadrení. Na záver žalovaný zdôrazňuje, že žalobca riadne a včas neprihlásil svoju pohľadávku do
predchádzajúcej reštrukturalizácie úpadcu, čo má za následok, že pohľadávka úpadcu je od potvrdenia
plánu súdom nevymáhateľná a jej vymáhateľnosť neobnovila ani skutočnosť, že na majetok úpadcu bol

vyhlásenýkonkurz.Žalobcanedoručilprílohysúhrnnejprihláškynezabezpečenýchpohľadávok,ktoréby
odôvodňovali vznik jeho pohľadávky. S ohľadom na tieto skutočnosti žalovaný ako správca konkurznej
podstaty postupoval v súlade s odbornou starostlivosťou, keď pohľadávku žalobcu poprel. S ohľadom
na uvedené skutočnosti žalovaný žiada, aby konajúci súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a
zaviazal ho na náhradu trov konania v prospech žalovaného v celom rozsahu.

4. Žalobca sa následne vyjadril k vyjadreniu žalovaného s tým, že trvá na podanej žalobe.
Považuje za nesporné, že žalobca si pohľadávku do konkurzu úpadcu AGRO - KUSTRA, spol. s r.o.
prihlásil a nie je ani sporné, že žalovaný AGRO - KUSTRA, spol. s r.o vedie pohľadávku voči žalobcovi
vo svojej účtovnej evidencii. Otázku vymáhateľnosti pohľadávky v konkurze AGRO - KUSTRA, spol. s

r.o. považuje za otázku čisto právnu, pričom zotrváva na právnej argumentácii podľa žaloby.

5. Žalovaný reagoval vyjadrením zo dňa 18.09.2018 s tým, že žaloba podaná žalobcom je nedôvodná.
Nakoľko žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28.08.2018 neuviedol do konania žiadne nové skutočnosti
a neuplatňuje prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré doposiaľ v konaní neuviedol,

žalobca zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a návrhoch na vykonanie dokazovania.
Žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania v prospech
žalovaného v celom rozsahu.

6. Na pojednávaní dňa 04.06.2024 právna zástupkyňa žalobcu poukázala na skutočnosť, že

preddavkovú faktúru vystavil dlžník a kedy na základe vzájomnej dohody žalovaného s bývalým
konateľom žalobcu, ktorý však už toho času nežije, bola dohoda medzi žalovaným a žalobcom, že
žalovaný mal v prospech žalobcu opraviť lis, to znamená, mal vykonať nejaké plnenie za poskytnutý
preddavok. Vzhľadom k tomu, že až keď bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, tak bolo zrejmé,
že dlžník už nie je schopný predmetnú opravu lisu vykonať, v dôsledku toho si žalobca prihlásil svoju

pohľadávku do konkurzu. Zdôraznila zákonný účel reštrukturalizácie, ktorým je ochrana dlžníka, ako
aj účinky reštrukturalizácie, kedy jedným z účinkov je aj to, že dlžník môže pokračovať vo svojej
podnikateľskej činnosti a teda žalobca relevantne očakával, že dlžník opravu listu aj v priebehu
reštrukturalizácie vykoná. Potom, keď bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, bolo jasné, že opravu
vykonať už nemôže a bolo potrebné pohľadávku prihlásiť do konkurzu. Podľa názoru právnej zástupkyne

žalobcu vznikla pohľadávka žalobcu vyhlásením konkurzu a má za to, že žalovaný mohol a mal
pohľadávku žalobcu dodatočne uznať, nakoľko žalobca následne opätovne predložil žalovanému
prihlášku aj s prílohami, kedy žalovaný vedie túto pohľadávku vo svojom účtovníctva a správca je v
rámci šetrenia podľa § 32 ZKR povinný vykonať vlastné šetrenia a preskúmať prihlásené pohľadávkyv súlade s účtovnou dokumentáciou aj s vyjadrením dlžníka a žalobca mal za to, že nebol dôvod
popierať túto pohľadávku, to znamená, nesúhlasí ani s dôvodmi popretia, ani s výkladom správcu
príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácie ohľadom vymáhateľnosti pohľadávok,

ktoré neboli prihlásené do reštrukturalizačného konania. Prihlášku pohľadávky žalobcu považuje za
dostatočne určitú, je v nej jednoznačne uvedené, že sa jedná o uhradenie preddavkovej faktúry, bol
to preddavok uhradený na základe práve faktúry vystavenej dlžníkom a nie je zrejmé a po šiestich
rokoch je obtiažné zistiť, či prílohy neboli žalovanému doručené v dôsledku zlyhania systému alebo v
dôsledku akej skutočnosti. Ohľadom vymáhateľnosti pohľadávok neprihlásených do reštrukturalizácie

má za to, že konkurz je úplné iné konanie než reštrukturalizácia, používajú sa tam iné pojmy, nie je
tam už dlžník, ale už je to úpadca a predsa všetci veritelia majú právo prihlásiť si svoje pohľadávky
do konkurzu a po neúspešnosti reštrukturalizácie sa obnovujú aj pohľadávky veriteľov prihlásených do
reštrukturalizácie v pôvodnom rozsahu. Ust. § 161 ods. 1 ZKR jej dáva za pravdu, nakoľko veritelia
prihlásení do reštrukturalizácie majú právo domáhať sa ďalej svojich pohľadávok v prípade neúčinnosti
plánu, ktoré boli prihlásené a zistené, spolu s úrokmi z omeškania od začatia reštrukturalizačného

konania a vôbec to nevylučuje to, že ostatní veritelia, to znamená tí, ktorí neboli z nejakého dôvodu
prihlásení v reštrukturalizácií, si nemôžu uplatňovať svoje pohľadávky v konkurze. Nesúhlasí s tým, že
faktúra je len účtovným dokladom, hlavne v poľnohospodárskej oblasti je úplne bežné, že sa strany
dohadujú ústne a že je následne vystavená len faktúra.

7. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zdôraznila, že z prihlášky nie je zrejmý právny dôvod
vzniku pohľadávky, nebol zrejmý ani z následne zaslaných dokladov zo strany žalobcu a to z faktúry,
z ktorej tiež nevyplýva právny dôvod vzniku pohľadávky. Poukázala na ustanovenie § 161 ods. 1
ZKR, ktoré striktne rieši osud pohľadávok veriteľov prihlásených do reštrukturalizácie a teda v akom
rozsahu sú oprávnení tieto ďalej vymáhať, pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle upraviť ako dôsledok

neúčinnosti plánu obnovenie pohľadávok všetkých veriteľov, to znamená prihlásených aj neprihlásených
a v pôvodnom rozsahu, tak by to naformuloval v zákone ináč s tým, že je tam striktne vymedzené v
akom rozsahu je možné vymáhať pohľadávky prihlásené do reštrukturalizácie a z toho je zrejmé, že
vymáhateľnosť pohľadávok veriteľov neprihlásených sa neobnovuje. Žalobca mal možnosť si prihlásiť
svoju pohľadávku do reštrukturalizácie ako podmienenú, kde by sa stal účastníkom plánu a už by bol

zahrnutý v tej skupine veriteľov prihlásených do reštrukturalizácie.

8. Súd sa oboznámil s kópiou podania súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok žalobcu,
faktúrou č. 73161601, Oznámením o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 11.04.2018, s podacím
lístkom a doručenkou na čl. 48 spisu.

9. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,

ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

10. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

11. Podľa § 29 ods. 1 ZKR, prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať
základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:

a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa,

b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu,

c) právny dôvod vzniku pohľadávky,

d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,

e) celková suma pohľadávky,f) podpis.

12. Podľa § 488 Obč. zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo

na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 Obč. zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. V konaní nebolo sporné, že žalobca včas podal žalobu o určenie svojej popretej pohľadávky, keď
túto podal dňa 21.05.2018, čo bol posledný deň 30 dňovej lehoty na podanie určovacej žaloby podľa §
32 ods. 9 ZKR od doručenia oznámenia o popretí pohľadávky správcom ( 19.04.2018 - doručenka na
čl. 48 spisu), s poukazom na ust. § 203a ods. 1 a 2 ZKR.

15. Rovnako nebolo sporné, že žalobca prihlásil do konkurzného konania svoju pohľadávku vo výške 20

000 eur, kedy ako právny dôvod pohľadávky v prihláške uviedol "uhradenie preddavkovej faktúry". Takto
uvedený právny dôvod pohľadávky o skutočnom právnom dôvode pohľadávky nič nevypovedá, nie je z
neho možné zistiť, na základe akej zmluvy, dohody alebo na základe akej právnej skutočnosti došlo ku
vzniku pohľadávky a kedy k jej vzniku došlo, tj. nie je možné zistiť ani deň vzniku pohľadávky. Záväzky
( a tomu zodpovedajúce práva na plnenie (pohľadávky) ( § 488 OZ)), vznikajú z právnych úkonov, najmä

zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo iných skutočností uvedených
v zákone ( § 490 a 491 ods. 1 OZ). Faktúra nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky, je len účtovným
dokladom (záznamom) o účtovnom prípade ( § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve). Faktúra
preto sama o sebe, tj. bez ďalších listinných dokladov ( zmluvy, objednávky, dodacieho listu, potvrdenia
prevzatia, atď. ) kauzu, ktorá mala medzi účastníkmi právneho vzťahu vzniknúť nijako nepreukazuje.

Správca preto správne poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu, keď v popretí pohľadávky v zozname
pohľadávok uviedol: "Dôvod popretia právneho dôvodu a vymáhateľnosti : Veriteľ podal prihlášku
pohľadávky bez príloh preukazujúcich právny dôvod a čas vzniku pohľadávky. Veriteľ neuplatnil svoju
pohľadávku v predchádzajúcej reštrukturalizácií úpadcu, ktorá skončila potvrdením reštrukturalizačného
plánu, čím právo veriteľa vymáhať predmetnú pohľadávku zaniklo; Dôvod popretia výšky pohľadávky:

Veriteľ k prihláške pohľadávky nepriložil žiadne prílohy preukazujúce výšku pohľadávky". Popierací
prejav správcu je v zásade správny, aj keď správca mal pohľadávku žalobcu poprieť aj z ďalších
dôvodov, nakoľko žalobca neuviedol právny dôvod pohľadávky ani v samotnej prihláške, tak ako uviedol
súd vyššie a teda nielen z príloh nevyplýva právny dôvod a výška prihlásenej pohľadávky. Napriek
uvedenému je aj správcom uvedené popretie nutné považovať za správne. Pokiaľ žalobca v žalobe

uvádzalďalšieskutkovéokolnostiohľadomprávnehodôvodupohľadávky,keďuviedol,žesamalojednať
o preddavok na opravu stroja, ktorú mal vykonať úpadca, a času jej vzniku, tj. že strany sa nedohodli
na čase vykonania opravy a že až vyhlásením konkurzu sa malo stať zrejmým, že úpadca opravu nie
je schopný vykonať a teda že pohľadávka žalobcu vznikla vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu,
tak tu je potrebné zdôrazniť, že veriteľ sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške ( § 32

ods. 14 ZKR) a teda tieto skutočnosti vzťahujúce sa k právnemu dôvodu a času vzniku pohľadávky bol
žalobca povinný uviesť v prihláške. Obsah prihlášky následne podlieha prieskumu správcu v rámci jeho
činnosti podľa § 32 ods. 1 ZKR, v nadväznosti na čo je predmet incidenčného konania iniciovaného
veriteľom podľa § 32 ods. 9 ZKR daný a vymedzený práve popierajúcim prejavom správcu, a teda
posúdením, či popierajúci prejav správcu obstojí vzhľadom na údaje uvedené v prihláške. Z ust. § 32

ods. 14 ZKR preto jednoznačne vyplýva, že v rámci incidenčného konania nie je možné odstraňovať
a dopĺňať nedostatky prihlášky spočívajúce v neuvedení relevantného a skutočného právneho dôvodu
pohľadávky, to znamená nie je možné uvádzať právny dôvod pohľadávky inak, než bol uvedený v
prihláške. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že jeho pohľadávka mala vzniknúť vyhlásením konkurzu, žalobca
však už netvrdil, na základe akej právnej skutočnosti, či napr. v dôsledku eventuálneho odstúpenia od

zmluvy žalobcom, čo však žalobca vôbec netvrdil, že k odstúpeniu od zmluvy došlo. Z tvrdení žalobcu
sa súdu javí, že sa jedná o situáciu predpokladanú ust. § 45 ZKR, kedy pohľadávka žalobcu mohla
vzniknúť práve v dôsledku odstúpenia od zmluvy, avšak aj v tomto prípade by žalobca mohol svoju
pohľadávku prihlásiť len ako podmienenú pohľadávku. Žalobca však svoju pohľadávku prihlásil nie ako
podmienenú a vzniknutú na základe odstúpenia od zmluvy (dohody) uzavretej s dlžníkom, ale s právnym

dôvodom "uhradenie preddavkovej faktúry", ktoré slovné spojenie hovorí len o tom, že žalobca uhradil
dlžníkovi preddavkovú faktúru, avšak nič nehovorí o tom kedy tak urobil, na základe čoho, akej dohody s
dlžníkom,aprečo,nazákladečohomalžalobcovivzniknúťnároknavráteniepreddavkuakedymaltento
nárok na vrátenie vzniknúť. Správca preto postupoval správne, keď pohľadávku žalobcu poprel a kedyna tvrdenia žalobcu v tomto konaní ohľadom existencie dohody medzi žalobcom a dlžníkom o oprave
lisu a okamihu vzniku pohľadávky vyhlásením konkurzu súd v tomto konaní už prihliadať nemohol,
keďže neboli uvedené v prihláške ( § 32 ods. 14 ZKR). Prihláška pohľadávky žalobcu neobsahovala

elementárne skutočnosti potrebné pre posúdenie jej právneho dôvodu, času vzniku a jej vymáhateľnosti,
s ohľadom aj na predchádzajúce reštrukturalizačné konanie úpadcu. Keďže žalobca v konaní tvrdil
vznik pohľadávky okamihom vyhlásenia konkurzu, tak polemiky ohľadom prípadnej vymáhateľnosti
pohľadávky žalobcu pre jej neprihlásenie v reštrukturalizácii neboli pre rozhodnutie súdu vo veci samej
podstatné. Len pre úplnosť súd k tomuto uvádza, že pokiaľ by sa aj v prípade pohľadávky žalobcu

jednalo o pohľadávku vzniknutú pred povolením reštrukturalizácie, čo však žalobca netvrdil, súd sa
stotožňujesnázoromžalovaného,ževymáhateľnosťpohľadávkyžalobcubyvdôsledkujejneprihlásenia
do reštrukturalizácie zanikla a vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka by sa neobnovila, s poukazom
na ust. § 161 ods. 1 ZKR, kde zákon rieši osud pohľadávok veriteľov prihlásených do reštrukturalizácie
a pokiaľ nijako nerieši osud pohľadávok neprihlásených, nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru o
obnovení ich vymáhateľnosti v dôsledku následného vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Keďže

však žalobca tvrdil vznik svojej pohľadávky vyhlásením konkurzu, boli predmetné úvahy irelevantné a
nemali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rovnako bolo irelevantné, v dôsledku akej skutočnosti sa
prílohy prihlášky nedostali k správcovi, či v dôsledku zlyhania systému alebo ich nepriloženia žalobcom,
vzhľadom na zásadné nedostatky prihlášky v časti uvedenia právneho dôvodu pohľadávky, tak ako
odôvodnil súd vyššie.

16. Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

17. Žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov tohto konania v rozsahu
100% ( § 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Banská
Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.