Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123294759
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123294759.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: Vojčík & Partners,
s.r.o., so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36866563, zastúpený JUDr.
Dagmarou Balogovou, advokátkou so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice, IČO: 54672589, proti
žalovanému: BP STEEL s.r.o., so sídlom Popradská 57, 040 11 Košice, IČO: 45618364, zastúpený
JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO: 31299270, o
zaplatenie 7.560,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice
č.k. 87Cb/6/2023-265 zo dňa 09.09 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 87Cb/6/2023-265 zo dňa 09.09.2024.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č.k.
87Cb/6/2023-265 zo dňa 9. septembra 2024 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.560,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne:
zo sumy 2.083,20 Eur od 04.12.2021 do zaplatenia,
zo sumy 2.419,20 Eur od 30.03.2022 do zaplatenia,

zo sumy 1.545,60 Eur od 05.10.2022 do zaplatenia,
zo sumy 1.512,- Eur od 05.01.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 7.560,- eur s príslušenstvom (úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.083,20 eur od 04.12.2021
do zaplatenia, zo sumy 2.419,20 eur od 30.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 1.545,60 eur od 05.10.2022
do zaplatenia, zo sumy 1.512,- eur od 05.01.2023 do zaplatenia a náklady spojené s príslušenstvom
pohľadávky vo výške 40,- eur). Žalobu odôvodnil tým, že sa so žalovaným v máji 2021 dohodol na
poskytovaní právnych služieb a zabezpečení právneho zastúpenia v konaní vedenom pred Krajským
súdom v Miškolci pod sp. zn. 40013/202161 medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMŰVEK

Kft., so sídlom: 3600 Ózd, A. B. út 1., registračné č.: 0509002456 ako žalobcom. Žalobca a žalovaný
si dohodli odmenu za predmetné služby vo výške 112,- EUR bez DPH za 1 hodinu. Žalobca poskytoval
žalovanému požadované služby riadne a včas a za ich poskytnutie vystavoval faktúry. Zo strany
žalovaného nedošlo nikdy k rozporovaniu poskytnutých služieb, či oprávnenosti alebo výšky odmienzahrnutých vo vystavených faktúrach. V období od mája do novembra 2021 vystavil žalobca žalovanému
3 faktúry, ktoré žalovaný v celom rozsahu uhradil. V nadchádzajúcom období došlo zo strany žalobcu k
poskytnutiu ďalších služieb, za ktoré žalobca vystavil faktúry č. 21802 s dátumom splatnosti 03.12.2021

na sumu 2.083,20 eur, č. 221171 s dátumom splatnosti 29.03.2022 na sumu 2.419,20 eur, č. 221562 s
dátumom splatnosti 04.10.2022 na sumu 1.545,60 eur a č. 221776 s dátumom splatnosti 04.01.2023 na
sumu1.512,-eur,kúhradektorýchvšakzostranyžalovanéhonedošlo.Nakoľkobolžalovanývomeškaní
s úhradou vystavených faktúr, žalobca zaslal e-mailom žalovanému niekoľko upomienok, v ktorých ho
vyzval na úhrady nesplatených faktúr. Na upomienku zo dňa 12.09.2022 reagoval žalovaný tak, že má

isté finančné problémy, avšak fakturované sumy nerozporoval, svoj záväzok uznával a prejavoval vôľu
tieto uhradiť. Napriek tomu žalovaný dlh neuhradil a dostal sa do omeškania.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok neuznáva. Zmluva o poskytovaní
právnej pomoci v písomnej forme nikdy uzavretá nebola, žalovaný nebol poučený o obsahu a
predpokladanom rozsahu právnej pomoci a ani o spôsobe účtovania za právnu pomoc, pričom bol

uvedený do omylu o spôsobilostiach advokáta (poznanie maďarského práva a dorozumenie sa v
maďarskom jazyku). Žalobca nedisponoval deklarovanými a požadovanými spôsobilosťami, čo je
v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi a spochybňuje platné uzatvorenie zmluvy
o právnej pomoci s dojednaním hodinovej sadzby. Žalovaný po úhrade tretej faktúry požiadal žalobcu
o časovú špecifikáciu vykonanej práce, ktorá mu nebola predložená. Zároveň žalovaný namietal

oprávnenosť jednotlivých účtovaných právnych úkonov, a to najmä s odkazom na to, že žalobca
nikdy v súdnom konaní nenamietal nepríslušnosť Krajského súdu v Miškolci, napriek výslovnej žiadosti
žalovaného. Po vypovedaní zmluvy žalobcom žalovaný zistil, že žalobca napriek výslovnej žiadosti
a pokynu žalovaného nenamietal v konaní príslušnosť Krajského súdu v Miškolci, čo bolo motivované
snahou žalobcu účtovať neadekvátne sumy za právnu pomoc. Na základe uvedeného žalovaný navrhol,

aby upomínací súd zrušil platobný rozkaz a nariadil vo veci pojednávanie.

4. Žalobca v rámci ďalších prostriedkov procesného útoku uviedol, že po predbežnom posúdení veci a
telefonickompotvrdenípostupumedzistranami,predložilžalovanémuponukuprávnychslužiebvspráve
elektronickej pošty zo dňa 31.05.2021, kde bol potvrdený telefonický dohovor oboch strán s tým, že

hodinová odmena bude 112,- eur/hod. bez DPH a že na prvú fázu sa spotrebuje 20-30 hodín. Potom,
podľa tiež odsúhlaseného postupu medzi stranami, poslal žalobca na podpis plnú moc žalovanému pre
advokátsku kanceláriu Bitai & Partners, so žalobcom spolupracujúcu kanceláriu v Maďarsku. Týmto
došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným o poskytovaní právnych služieb a konanie
pred maďarským súdom bolo zabezpečené cez splnomocnenú kanceláriu. Žalovaný telefonicky potvrdil

ponuku žalobcu zo dňa 31.05.2021, potvrdil hodinovú sadzbu aj na ďalšiu prípadnú prácu a uhradil
prvé tri faktúry žalobcu. Odmietol tvrdenia žalovaného, že po e-mailovej komunikácii zo dňa 03.06.2021
bola komunikácia medzi žalobcom a žalovaným len v rovine ústnych a telefonických rozhovorov.
Žalobca uviedol, že predkladal žalovanému v elektronickej forme všetky správy, otázky, návrhy a texty
vyjadrení, podania protistrany a podobne a postupoval s vynaložením všetkej odbornej starostlivosti.

Strany si vymenili v priebehu poskytovania služieb množstvo e-mailov, kde žalovaný nevyslovil žiadnu
nespokojnosť. Žalobca rovnako odmietol tvrdenia, že žalovaný by žiadal od žalobcu vyúčtovanie,
prípadne, že by podmieňoval úhrady faktúr predložením vyúčtovania. K námietke týkajúcej sa nesúhlasu
s príslušnosťou Krajského súdu v Miškolci uviedol, že táto bola riadne konzultovaná s kolegami v Bitai
& Partners, podľa názoru ktorých (rovnako podľa názoru žalobcu) by táto námietka nebola úspešná,

pričom uvedené bolo žalovanému riadne komunikované. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že
napriek tomu, že žalovaný bol mesiace po splatnosti vystavených faktúr, žalobca v záujme chrániť
práva klienta poskytoval naďalej služby žalovanému a presvedčil k trpezlivosti aj maďarských kolegov.
Žalobca veril, že žalovaný tak, ako pri prvých troch faktúrach, uhradí aj ďalšie faktúry za poskytnuté
služby, hoci po ich splatnosti. Žalobca vo viacerých SMS správach a e-mailoch v mesiacoch august a

september 2022 žiadal žalovaného o úhrady faktúr a upozorňoval ho na možnosť skončenia právneho
zastúpenia. Žalovaný reagoval na tieto správy jediný raz, a to odpoveďou zo dňa 25.09.2022 slovami
„...Peniaze budeme mať až koncom budúceho týždňa. Máme trochu finančné problémy ale od nového
mesiaca už by to malo byť ok.“ K úhrade faktúr však nedošlo. Vo vzťahu k namietanej nevedomosti
o výške odmeny žalobca uviedol, že žalovanému bola oznámená výška hodinovej sadzby odmeny a

takisto bolo medzi stranami úplne zrejmé, že táto hodinová sadzba sa bude aplikovať do budúcna
pri zastupovaní v danom súdnom konaní, čo vyplýva jednoznačne z emailovej komunikácie medzi
stranami, z formulácie splnomocnenia, ktoré udelil žalovaný na zastupovanie v spore v Miškolci a aj zo
znenia faktúr, ktoré žalovaný dobrovoľne uhradil. Žalobca výslovne poprel, že by si žalovaný v minulostižiadal špecifikáciu vykonanej práce. Vo vzťahu k vytýkanému neuplatneniu námietky nepríslušnosti
maďarského súdu uviedol, že po odkomunikovaní nemožnosti úspešne namietať príslušnosť (ktorú
bližšie ozrejmil v podaní zo dňa 12.01.2024) žalovanému, ten s uvedeným súhlasil a zabezpečil podpis

splnomocnenia na zastupovanie spoločnosti maďarskými kolegami a nikdy viac (až v tomto konaní)
príslušnosť súdu pred žalobcom nespomenul. Napokon, vo vzťahu k predmetu sporu žalobca uviedol,
že žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k jednotlivým faktúram, ale od roku 2021 až do podania odporu v
tomto konaní sa k nim nevyjadril v zmysle, že s nimi nesúhlasí, resp. chce ich ponížiť, namieta ich alebo
podobne, pričom naopak, zo strany žalovaného boli kontinuálne avizované budúce úhrady.

5. Žalovaný v rámci ďalších prostriedkov procesnej obrany naďalej spochybňoval žalovanú sumu z
dôvodu, že mu nie je známe koľko hodín, na ktorý úkon právnej služby bolo účtovaných, nakoľko mu
zo strany žalobcu nebola predložená časová špecifikácia práce. Fakturácia musí byť preskúmateľná,
aby aj druhá strana mala možnosť sa k tomu vyjadriť. Ani pri uzatvorení zmluvy o právnej pomoci
mu neboli oznámené informácie tak, aby mohol prijať rozhodnutie s úplnou znalosťou finančných

dôsledkov, preto spochybňuje platné uzavretie zmluvy o právnej pomoci s dojednaním hodinovej sadzby
a žiadal predloženie časovej špecifikácie fakturovanej práce právneho zastúpenia žalobcom. Poprel,
že by nežiadal vyúčtovanie. Pre prípad, že by v konaní vyšlo najavo, že poskytovaná právna pomoc
nebola poskytovaná žalovanému riadne a s vyžadovanou odbornou starostlivosťou a už uhradené
sumy za poskytnutú právnu pomoc prevyšujú platby za riadne poskytovanie právnych služieb, žalovaný

vzniesol kompenzačnú námietku do výšky žalovanej sumy. Navrhol tiež, aby súd vyžiadal súdny spis
z Krajského súdu v Miškolci. Podľa jeho názoru to bol žalobca, ktorý mal v konaní preukázať, prečo
nebolo možné v súdnom konaní v Maďarsku postupovať podľa pokynov klienta. Žalovaný žiadal, aby
bola vznesená námietka nepríslušnosti maďarského súdu, pretože jednanie pred maďarským súdom
znamená navýšenie trov konania. Žalovaný sa až 17.01.2023, keď v odvolacom konaní oslovil na

zastupovanie advokáta z Komárna od neho dozvedel, že v súdnom konaní nikdy nebola namietaná
jurisdikcia súdu v meste A..

6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise
a výsluchom svedkov) zistil tento skutkový stav:

6.1. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia odmeny za poskytnuté právne služby, ktoré
žalobca žalovanému vyúčtoval jednotlivými faktúrami. Zástupca žalobcu emailom zo dňa 28.05.2021
informoval zástupcu žalovaného tak o výške hodinovej sadzby odmeny, ako aj predpokladanom počte
hodín právneho zastúpenia, pričom až následne bolo zo strany žalovaného udelené splnomocnenie na

zastupovanie v spore v Maďarsku. Dohodu o spôsobe poskytovania právnych služieb, teda zastúpení
žalovaného v konaní v Maďarsku prostredníctvom partnerskej advokátskej kancelárie Bitai Partners,
potvrdil okrem svedka C. aj svedok D., pričom nebolo preukázané, že by v priebehu uvedeného
zastupovania žalovaný toto akokoľvek namietal.

6.2. Možnosťou uplatniť námietku nepríslušnosti maďarského súdu sa žalobca zaoberal, pričom
zástupcovi žalovaného vysvetlil dôvody prečo nie je účelné ju už v konaní uplatňovať, čo vyplynulo z
výpovede oboch svedkov. Žalovaný si bol teda vedomý toho, že táto námietka v konaní nebola uplatnená
a toto žalobcovi nenamietal až do podania odporu v tomto konaní.

6.3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, akým spôsobom strany sporu komunikovali a že
poskytovanie právnych služieb prebiehalo podľa dohodnutého spôsobu. Zo žalobcom predloženej
emailovej komunikácie strán vyplývalo, že žalobca informoval žalovaného o priebehu konania v
Maďarsku, vykonaní potrebných úkonov, ako aj o následkoch nezaplatenia vyúčtovanej odmeny za
právne služby.

7. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, § 365 ods. 1, §
369 ods. 1, § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ObZ“), § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., § 24 ods. 1 a 3, § 18 ods. 2 až 4 zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“).

8. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že primárne posudzoval platnosť zmluvy o poskytovaní
právnych služieb medzi stranami sporu, a to najmä s prihliadnutím na platnosť dojednania o výškehodinovej sadzby odmeny. Súd uzavrel, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy
o poskytovaní právnych služieb s jasným dojednaním tak o výške hodinovej sadzby, ako aj spôsobe
poskytovania právnych služieb. Súd sa teda nestotožnil s obranou žalovaného, že mu neboli oznámené

všetky informácie tak, aby mu bolo umožnené prijať rozhodnutie s obozretnosťou a úplnou znalosťou
finančných a iných dôsledkov uzatvorenia zmluvy o poskytovaní právnych služieb.

8.1. Ako účelovú vyhodnotil súd obranu žalovaného týkajúcu sa neodbornosti poskytovania služieb
s ohľadom na neuplatnenie námietky nepríslušnosti maďarského súdu. Odhliadnuc od uvedeného

žalovaný nepreukázal, že uplatnenie námietky nepríslušnosti v uvedenom konaní by bolo úspešné a
najmä účelné.

8.2. Čo sa týka ostatných právnych služieb poskytnutých žalovanému v konaní v Maďarsku a s tým
súvisiacou kompenzačnou námietkou žalovaného súd mal za to, že bolo povinnosťou žalovaného tvrdiť
a preukázať, že jednotlivé úkony právnej služby mu neboli poskytnuté s odbornou starostlivosťou. V

tomto smere však žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pričom nič mu ako strane sporu v konaní v
Maďarsku nebránilo nahliadnuť do spisu v tom konaní a následne tvrdiť a preukazovať, ktoré úkony
neboli vykonané s odbornou starostlivosťou tak, ako ju predpokladá ust. § 18 ods. 2 zákona o advokácii.
Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh žalovaného na vyžiadanie a pripojenie si súdneho spisu z
konania v Maďarsku, pretože právo a povinnosť obstarávať a predkladať dôkazy majú prioritne strany

sporu.

8.3. Súd ďalej dôvodil, že neobstojí ani námietka žalovaného, že poskytovanie a účtovanie právnych
služieb zo strany žalobcu by malo byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Účelovosť
tejto jeho obrany možno podľa súdu badať v tom, že počas toho ako žalobca žalovanému právne služby

poskytoval, žalovaný nijako tomuto poskytovaniu nenamietal a to vedomý si toho, že je to práve on (a
nie žalobca), kto porušuje svoje povinnosti z uzavretého záväzkového vzťahu tým, že neplní vyúčtované
právne služby riadne a včas.

8.4. K obrane žalovaného, že mu zo strany žalobcu nebola predložená časová a vecná špecifikácia

jednotlivých poskytnutých právnych služieb súd uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo
vzťahu k uvedenému. Uvedené totiž žalobca preukazoval „len“ výsluchom svedka D., ktorú súd v tejto
časti vyhodnotil ako účelovú, keďže na jednej strane tvrdil, že špecifikáciu poskytnutých služieb od
žalobcužiadalakeďjunedostaltakmuprišloneadekvátneplatiťtakveľa,nonadruhejstranezemailovej
komunikácie vyplýva skôr opak, že dôvodom neuhradenia predmetných faktúr bola nepriaznivá finančná

situácia žalovaného. Z uvedeného dôvodu tak tento argument žalovaného ostal v rovine „tvrdenia proti
tvrdeniu“, bez preukázania iným, hoc nepriamym dôkazom.

8.5. Súd uzavrel, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca poskytoval žalovanému
právne služby dohodnutým spôsobom, za dohodnutú hodinovú odmenu, ktoré mu vyúčtoval jednotlivými

faktúrami, z ktorých žalovaný tri uhradil a ostatné (z ktorých nároky sú predmetom sporu) ostali
neuhradené. Zároveň nebolo preukázané, že by žalovaný počas poskytovania jednotlivých právnych
služieb tieto akokoľvek namietal, čo sa týka odbornosti, účelnosti, či výšky odmeny, či rozsahu
fakturovaných právnych služieb. Rovnako nebola preukázaná akákoľvek rozdielnosť medzi spôsobom
vyúčtovania faktúr, ktoré žalovaný uhradil a tými, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom z

predloženej emailovej komunikácie naopak vyplýva, že zástupca žalovaného prezentoval úmysel tieto
uhradiť keď bude mať žalovaný finančné prostriedky. S poukazom na uvedené súd uzavrel, že nárok
žalobcu je dôvodný. Ďalšie argumenty sporových strán považoval súd pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.

8.6. S poukazom na vykonané dokazovanie a právne posúdenie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
ako obchodnoprávneho vzťahu, mal súd za to, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením faktúr
vystavených za poskytovanie právnych služieb, na základe čoho súd zaviazal žalovaného zaplatiť aj
úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami ObZ v spojení s Nariadením
vlády č. 21/2013 Z.z., ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

8.7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP.
Keďže bol žalobca v konaní plne úspešný, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému vo výške 100 %.9. Žalovaný doručil súdu prvej inštancie včas odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu a odôvodnil ho
odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu

v celom rozsahu zamietnuť, alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
nové konanie.

9.1. Poukázal na skutočnosť, že od počiatku v konaní poukazoval na § 2 ods. 1 a 2 a § 3 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorých

najmä zmluvná odmena sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci. Vyhláška
tiežstanovuje,žeadvokátprivyúčtovanípredložíklientovinajehožiadosťčasovúšpecifikáciuvykonanej
práce. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že strany sporu sa dohodli v úvode na poskytovaní
právnej pomoci v rozsahu 30 hodín za 112,- eur bez DPH. Prvé tri faktúry žalovaný uhradil, pri ďalších
faktúrach už žiadal vyúčtovanie, ktoré mu nebolo poskytnuté a žalovaný nemal čo reklamovať.

9.2. V konaní podľa neho vyšlo najavo, že žalobca napriek výslovným požiadavkám žalovaného vôbec
neuplatnil námietku nepríslušnosti. Až v konaní na súde sa žalovanému dostalo vysvetlenia k dôvodu
neuplatnenia námietky nepríslušnosti súdu. Zároveň až v konaní na súde po opakovaných žiadostiach
žalovaného a neochote žalobcu, žalobca iba postupne predkladal čiastkové podklady vyúčtovania a aj
napriek tomu ostal sporný rozsah poskytnutej právnej pomoci. Ani v súčasnosti nie je zrejmé, aká právna

pomoc bola zo strany žalobcu poskytnutá. Zotrval na názore, že mu pri uzatváraní zmluvy o právnej
pomoci neboli oznámené informácie tak, aby mu bolo umožnené prijať rozhodnutie s obozretnosťou
a úplnou znalosťou finančných a iných dôsledkov, ktoré uzatvorenie zmluvy prinesie. Za dohodnutých
30 hodín žalovaný odmenu uhradil. Ako sa súd vysporiadal s prolongáciou zmluvy na ďalšie hodiny, nie
je z odôvodnenia zrejmé. Medzi stranami sporu nikdy nebolo dojednané, koľko hodín bude potrebných

na vykonanie práce. Je pravdou, že pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní právnej pomoci sa advokát
nemusísklientomdohodnúťnadruhuzmluvnejodmeny,akvšakktakejtodohodenedôjde,predpokladá,
že sa dohodli na odmene určenej podľa vyhlášky na tarifnej odmene. Aj keď požadovaná časová
špecifikácia vykonanej práce mala dať odpoveď na otázku, aké úkony boli žalobcom realizované,
predložená špecifikácia uvedené nesplnila.

9.3. Napadnutý rozsudok nepovažuje za spravodlivý (poukazujúc na čl. 1 a 2 ods. 2 CSP). Všetky
predložené listinné dôkazy a vykonané dôkazy podľa neho jednoznačne osvedčujú tvrdenia žalovaného,
avšak súd ich označil za účelové. Súd nerealizoval vykonanie žalovaným navrhnutého dôkazu
predložením súdneho spisu maďarského súdu, aby nedošlo pri hodnotení dôkazov k „tvrdeniu proti

tvrdeniu“. Nahliadnutie do spisu žalovaným by bolo iba jeho tvrdením o rozsahu (ne)poskytnutej právnej
pomoci. Dôkazy predložené žalovaným súd ponechal bez povšimnutia, v pozícii účelových tvrdení
žalovaného napriek tomu, že zo strany žalovaného boli predložené listinné dôkazy, že až ďalší právny
zástupca žalovaného oznámil, že námietka nepríslušnosti nebola podaná.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolacie dôvody nie sú v podanom odvolaní ani slovne
uvedené, nie sú odôvodnené, nie sú priradené ku konkrétnym vytýkaným vadám. Nestačí formálne
citovať v zákone uvedený odvolací dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom
pochybení odvolateľ vidí jeho naplnenie. Rovnako odvolateľ neoznačil ani konkrétne časti rozsudku, ku
ktorým má výhrady a neuviedol, voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie podáva. Výrok rozhodnutia,

ktorý žalovaný v závere odvolania navrhuje, nie je súladný s kompenzačnou námietkou, ktorú žalovaný
vzniesol v konaní na súde prvej inštancie. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP žalovaný neuviedol, ktoré zistenia súdu sú nesprávne a prečo, a vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP síce konštatoval, že konajúci súd nevykonal dôkaz – súdny spis konania
pred maďarským súdom – tento dôkaz však sám dobrovoľne nepredložil (aj keď túto možnosť mal a

bol na ňu konajúcim súdom upozornený), neoznačil ktorý úkon/dokument z maďarského súdneho spisu
mal byť dôkazom, a čo mal tento dôkaz preukázať. Poukázal na skutočnosť, že odvolací súd je viazaný
uvedenými odvolacími dôvodmi. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že odvolanie nespĺňa zákonné
náležitosti pre jeho prípustnosť, je len prevzatím argumentácie z konania pred súdom prvej inštancie a
existuje priestor pre aplikáciu § 386 CSP (odmietnutie odvolania).

10.1. Žalobca v konaní nespochybňoval, že námietku nepríslušnosti maďarského súdu nepodal. Po
tom, ako žalovaný kontaktoval žalobcu s vôľou právneho zastúpenia a presunu súdneho sporu na
Slovensko, žalobca sa s vecou oboznámil a možnosť podania námietky nepríslušnosti posúdil. Podanienámietky žalobca vyhodnotil ako nedôvodné, neúčelné a pravdepodobnosť jej úspešnosti ako mizivú,
čo žalovanému oznámil. Ak žalovaný trval na podaní námietky, nič mu nebránilo nájsť si právneho
zástupcu, ktorý by bol ochotný takýto procesný úkon vykonať. Odmietol tvrdenia žalovaného, že do času

prednesu žalobcu v súdnom konaní o dôvodoch neuplatnenia a o neuplatnení námietky vôbec nevedel.
Žalobca neodporúčal podať námietku hneď po právnom posúdení veci, pričom táto skutočnosť bola v
konaní preukázaná svedeckými výpoveďami. Okrem toho, že nepodanie námietky bolo so žalovaným
odkomunikované, svedčí o tom aj samotné mesiace trvajúce súdne konanie v Maďarsku, v ktorom
žalobca celý čas žalovaného právne zastupoval. Ako absurdné hodnotí tvrdenie žalovaného, že o

nepodaní námietky nevedel.

10.2. K tvrdeniu o nepredložení časovej špecifikácie vykonanej práce uviedol, že v konaní bolo
preukázané, že pred začatím súdneho konania žalovaný o časovú špecifikáciu vykonanej práce nikdy
nežiadal. O úkonoch žalobcu v súdnom konaní v Maďarsku bol žalovaný zo strany žalobcu informovaný
telefonicky, e-mailovou komunikáciou, preposielaním podaní a slovným popisom, ktorý obsahovala

každá vystavená a doručená faktúra. Uvedené bolo potvrdené svedeckou výpoveďou p. D. a E. C..
Žalovaný prvý-krát požiadal o časovú špecifikáciu vykonanej práce až v súdnom konaní, pričom mu ju
žalobca v zmysle § 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb predložil. Až následne, keď žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku a domáhal sa
vrátenia úhrad prvých troch faktúr (ktoré neboli predmetom tohto konania), predložil žalobca aj časovú

špecifikáciuvykonanýchpráckprvýmtromfaktúram.Žalobcatedavkonanípredložilčasovúšpecifikáciu
všetkýchprácvykonanýchprežalovanéhoodprevzatiaprávnehozastúpenia.Bezohľadunarozdielnosť
názorov o ochote/neochote predloženia časovej špecifikácie zo strany žalobcu, je rozhodujúcou medzi
stranami sporu nesporná skutočnosť, že kompletná časová špecifikácia vykonanej práce predložená
bola.

10.3. Žalovaný si mylne zamieňa zabezpečenie (predloženie) dôkazu a vykonanie dôkazu. Kým
navrhnutie, zabezpečenie a predloženie dôkazu je v rukách strany sporu, vykonanie dôkazu je vecou
súdu. Žalovaný síce navrhol súdu priloženie spisu konania pred maďarským súdom, ale ďalej ostal
procesne pasívny. Nič mu nebránilo v predložení súdneho spisu z Maďarska, nakoľko to bolo v jeho

možnostiach. Súdny spis nebol dôkazom, ktorý by súd musel zabezpečovať z úradnej pozície úradným
postupom. Na skutočnosť, že žalovaný je povinný sám zabezpečiť spis z Maďarska bol žalovaný
upozornený konajúcim súdom. Konajúci súd jednoducho nevykonal daný dôkaz najmä preto, lebo
ho žalovaný ani nepredložil. Schopnosť a povinnosť strán tvrdiť a súčasne povinnosť tvrdenia pred
súdom podporiť dôkazmi sú základným predpokladom pre úspech v spore. Podľa jeho názoru by

prípadné pripojenie súdneho spisu z Maďarska ešte samo o sebe nič nepreukazovalo. Ak žalovaný chcel
preukázať, že žalobca právny servis neposkytol odborne a správne, mal nielen zabezpečiť predloženie
súdneho spisu z Maďarska, ale aj označiť konkrétny procesný úkon, ktorým žalobca nemal právnu
pomoc poskytnúť odborne, a preukázať, že takýto úkon nie je v súlade s konkrétnymi ustanoveniami
procesného alebo hmotného práva.

10.4. Žalovaný v odvolaní nespomína, aké konkrétne informácie mal žalobca žalovanému pred
uzavretím zmluvy poskytnúť. Žalobcu v minulosti vyhľadal, kontaktoval a požiadal o právne zastúpenie
žalovaný. Po oboznámení s podmienkami právneho zastúpenia (telefonicky a e-mailovou komunikáciou)
žalovaný súhlasil so spoluprácou a došlo k prevzatiu právneho zastúpenia. Celkový počet hodín

právnych služieb, ktoré sa mali žalovanému poskytnúť, nebolo možné presne stanoviť na začiatku
právnehozastúpenia,nakoľkonešloovykonanieindividuálnejpráce,alezastupovanievsúdnomkonaní.
O priebehu konania v Maďarsku, o vykonaných procesných úkonoch bol žalobca vždy informovaný
E. C.. Faktúry za poskytnuté právne služby boli s popisom priebežne vystavované a zasielané
žalovanému. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá na dobu určitú, nebolo ju potrebné

prolongovať. Zmluvné strany sa riadili svojou dohodou, poskytovanie právnych služieb prebiehalo za
rovnakých podmienok, s rovnakou hodinovou sadzbou, aj po prvotných 30-tich hodinách. Svedok p.
D. vo svojej výpovedi potvrdil, že dohodnutých 30 hodín právnych služieb sa týkalo len úvodnej fázy
poskytovania právnych služieb, teda žalovaný prezumoval aj ďalšie poskytovanie služieb za odmenu. Po
vyčerpaní úvodných 30-tich hodín žalovaný súhlasil s kontinuálnym právnym zastúpením, so žalobcom

komunikoval, bol súčinný, uhradil prvé tri faktúry, trval na ďalšom zastúpení. Žalovaný nikdy nevyjadril
vôľu ukončiť právny vzťah. Spoluprácu ukončil žalobca po tom, ako žalovaný vyše trištvrte roka
neuhrádzal faktúry. Žalovaný si v odvolaní odporuje v tom, že na jednej strane konštatuje neplatnosťzmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavretej medzi stranami sporu, na druhej strane sám tvrdí
úhradu prvých troch faktúr na základe tej istej zmluvy.

10.5. K tvrdeniu žalovaného, že stále nemá vedomosť o tom, aké úkony mu boli v súdnom spore v
Maďarsku poskytnuté, poukázal žalobca na rôzne zdroje vedomostí o poskytnutých úkonoch: priebežne
zasielané e-maily a sms správy (potvrdené oboma svedkami p. D. a E. C.), súdny spis konania v
Maďarsku obsahujúci všetky procesné úkony (ku ktorému má žalovaný prístup ako strana sporu v
pozícii žalovaného), popis faktúr (riadne doručené, nerozporované), časová špecifikácia vykonaných

prác od prevzatia právneho zastúpenia až po ukončenie právneho zastúpenia (súčasť súdneho spisu).
S ohľadom na uvedené považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, riadne odôvodnený a navrhuje
ho potvrdiť.

11. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že trvá na všetkých už uvedených argumentoch. Tvrdenie
žalobcu o neuvedení a nemožnosti priradenia odvolacích dôvodov k textu odvolania, považuje za

zvláštne. Tvrdenia žalobcu považuje len za zopakovanie argumentov uvedených už v konaní na súde
prvej inštancie. Podľa jeho názoru je to prioritne žalobca, ktorý je povinný na podporu svojich tvrdení
predložiť dôkazy. Súd prvej inštancie si podľa jeho názoru bez predloženia akýchkoľvek dôkazov osvojil
tvrdenia žalobcu o rozsahu poskytovaných právnych služieb žalovanému. Vo vyúčtovaní žalobca uviedol
absolútne neadekvátny rozsah hodín, počas ktorý sa mal venovať kauze žalovaného. Súdu prvej

inštancie uniklo správanie žalobcu počas súdneho konania, skutočnosť, že horko ťažko predložené
vyúčtovanienekorešpondovalosničím(keďženičnebolopredložené).Žalobcabolpovinnýposkytované
služby preukázať a v prípade pochybností o ich poskytnutí doložiť presvedčivé dôkazy, alebo aspoň
vysvetlenia. V ďalšej časti repliky žalovaný uviedol výklad ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP,
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Žalovaný v odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP (nevykonanie
navrhnutých dôkazov a nesprávnosť skutkových záverov prijatých súdom prvej inštancie) a to najmä
označením zákonných ustanovení CSP. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie
meritórneprejednalaposúdilexistenciuodvolateľomtvrdenýchodvolacíchdôvodov.Zobsahuodvolania
bolo možné (aj s poukazom na § 124 ods. 1 CSP) tiež vyvodiť a identifikovať v akom rozsahu odvolateľ

rozsudok napádal a z akých dôvodov ho považoval za nesprávny (odvolacie dôvody), s ohľadom na
čo sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalobcu o existencii dôvodov pre odmietnutie odvolania podľa
§ 386 CSP.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, predstavuje situáciu, keď súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o vadu skutkovú, keď
strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie
takýtodôkaznevykonal.Vyhodnoteniepotenciálnejrelevancienavrhovanéhodôkazu,akoajprípustnosti
jeho vykonania je úlohou a doménou súdu.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
krajského súdu.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolacie dôvody

tvrdené v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

19. V odvolaní odvolateľ (zastúpený advokátom) uplatnil a aj opakovane (aj v odvolacej replike)
deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP. Aj v odvolacej replike
potvrdil, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP vníma ako prípad, keď súd neprihliadol
na skutočnosti, na ktoré bolo poukázané alebo vyšli počas konania najavo, alebo ak dôjde k logickému

rozporu v hodnotení dôkazov.

20. Prvá odvolacia námietka uplatnená v rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa
týkalanepredloženiačasovejšpecifikácie(resp.nepredloženiavdostatočnomrozsahu)vykonanejpráce
zo strany žalobcu (vo vzťahu k faktúram, ktoré nasledovali po prvých troch faktúrach, ktoré žalovaný

uhradil). Odvolateľ pritom tvrdil, že ani doposiaľ mu nie je zrejmý rozsah poskytnutej právnej pomoci
zo strany žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že odvolateľ v odvolaní vyjadril nesúhlas so závermi súdu
prvej inštancie vyjadrenými v bode 31. až 33. odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorých poskytovanie
právnych služieb prebiehalo podľa dohodnutého spôsobu, žalobca informoval žalovaného o priebehu
konania a vykonaní potrebných úkonov, žalovaný vo vzťahu k uvedenému neuniesol dôkazné bremeno,

pričom výpoveď svedka p. D. vyhodnotil ako účelovú. Dôvodom bola skutočnosť, že menovaný svedok
podľa súdu na jednej strane tvrdil, že špecifikáciu od žalobcu žiadal a keď ju nedostal, tak mu prišlo
neadekvátne toľko platiť, pričom na druhej strane z emailovej komunikácie vyplývalo, že dôvodom
neuhradenia faktúr bola nepriaznivá situácia žalovaného a žalovaný prezentoval úmysel faktúry uhradiť.
Súd tiež zohľadnil (bod 33. odôvodnenia rozsudku), že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný

akokoľvek namietal výšku odmeny alebo rozsah fakturovaných právnych služieb.

21. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd (k otázke v konaní namietanej špecifikácie poskytnutých
právnych služieb) zistil, že žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že uhradil tretiu faktúru
a požiadal o vyúčtovanie doposiaľ fakturovaných služieb – o špecifikáciu. Zo strany žalobcu mu nebola

predložená časová špecifikácia práce a to ani k prvým trom faktúram, ani k ďalším. Žalobca vo vyjadrení
k odporu proti platobnému rozkazu poprel, že by žalovaný od neho žiadal vyúčtovanie, resp. že by
podmieňoval úhrady faktúr predložením vyúčtovania. Žalovaný v následnom vyjadrení k uvedenému
zotrval na stanovisku, že špecifikácia služieb mu nebola predložená, pričom minimálne od podania
odporu musí byť žalobcovi známe, že žalovaný ju žiada. Potvrdil, že žiada žalobcu o časovú špecifikáciu

vykonanej a fakturovanej práce. Žalobca na pojednávaní dňa 23.11.2023 uviedol, že za logický rozpor
považuje, ak žalovaný pred začatím súdneho konania špecifikáciu nežiadal, zároveň však tvrdí, že
jej nepredloženie bolo dôvodom neuhradenia faktúr. Žalovaný na danom pojednávaní uviedol, že nič
nemení na veci, že žiadosť o vyúčtovanie nie je obsahom emailov, p. D. ju žiadal. A aj keby ju nežiadal,
je povinnosťou advokáta právne služby riadne vyúčtovať a časová špecifikácia je samozrejmosťou.

Žalobca k uvedenému uviedol, že tá špecifikácia prác nie je podstatnou náležitosťou faktúry. Aj vyhláška
hovorí len o jej predložení v prípade žiadosti klienta. Žalobca v prílohe podania zo dňa 12.01.2024
predložil prehľad spotrebovaných hodín od októbra 2021 do decembra 2022, z ktorého vyplývalo (okrem
opisu konkrétnych úkonov) účtovaných 15,5 hodín k faktúre č. 21802, 18 hodín k faktúre 221171,
11,5 hodín k faktúre č. 221562 a 11,25 hodín k faktúre č. 221776. Žalovaný v stanovisku zo dňa

14.03.2024 uviedol námietky voči prehľadu spotrebovaných hodín. Na pojednávaní dňa 21.03.2024
žalobca zotrval na stanovisku, že o špecifikáciu žiadal žalovaný až po začatí súdneho konania. Keďže
je predmetom konania úhrada štyroch faktúr, k uvedeným po prvom pojednávaní žalobca predložil
požadovanú špecifikáciu. Doplnil, že prípadné nepredloženie špecifikácie odôvodňuje jedine postup
podľa disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory, resp. podanie sťažnosti na postup

advokáta, ale nie zánik nároku. Žalovaný namietol, že špecifikácia nebola predložená obratom (na
pojednávaní dňa 23.11.2023 bolo uvedené, že nie je problém ju predložiť a predlžená bola v januári
2024). Žalobca v prílohe podania zo dňa 10.05.2024 predložil prehľad spotrebovaných hodín od mája
2021 do septembra 2021.21.1. K detailom týkajúcim sa poskytovania právnej pomoci zo strany žalobcu žalovanému sa vyjadrovali
svedkovia na pojednávaní dňa 21.03.2024 (E. C.) a na pojednávaní dňa 23.05.2024 (p. D.). V konaní

nebolo sporné, že práve títo pritom spolu komunikovali pri dojednaní zmluvy o poskytovaní právnej
pomoci, ako aj v ďalšom priebehu zmluvnej spolupráce, ktorá vyústila do prejednávaného sporu. Svedok
E. C. na pojednávaní uviedol, že si nepamätá žiadnu požiadavku žalovaného na časovú a vecnú
špecifikáciu poskytnutých právnych služieb. Svedok D. vo svojej výpovedi k uvedenému uviedol, že E.
C. poskytol v úvode spolupráce potrebné podklady, na základe čoho si to zástupca žalobcu naštudoval

a poskytol úvodný odhad časovej a cenovej špecifikácie. Na otázku, prečo nedošlo k úhrade faktúr
uviedol, že sa žalovanému zdalo neadekvátne a žalobca nepredložil žiadny sumár alebo rešerš, čo sa
v prípade stalo a deje. Je pravda, že faktúry, ktoré boli zaplatené, boli bez špecifikácie, ale on od žalobcu
špecifikáciu žiadal (ústne, telefonicky). Tiež uviedol, že o vyúčtovaní sa s E. C. bavili po druhej alebo
tretej faktúre, na čo menovaný povedal, že sa to vyúčtuje na konci. Úhradu faktúr prisľuboval z toho
dôvodu, že žalobca mu prisľuboval predloženie časovej a vecnej špecifikácie.

22. K uvedenému súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uzavrel, že tvrdenia žalovaného (o žiadosti
o špecifikácie poskytnutých služieb vo vzťahu k neuhradeným faktúram) boli opreté len o výpoveď
svedka p. D., s čím sa vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 21. a 22. odôvodnenia tohto
rozhodnutia stotožnil aj odvolací súd. Súd prvej inštancie zhodnotil ako účelové tvrdenie p. D., že

o špecifikáciu služieb žalobcu žiadal a keďže ju nedostal, uvedené bolo dôvodom neuhradenia faktúr.
K záveru o neakceptovaní a účelovosti takéhoto tvrdenia (ktorý záver súdu prvej inštancie považoval
aj odvolací súd za správny a vyplývajúci z vykonaného dokazovania) uviedol súd prvej inštancie záver,
že z iných v konaní vykonaných dôkazov (predloženej emailovej komunikácie) vyplývalo, že dôvodom
neuhradenia faktúr bola nepriaznivá finančná situácia žalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti

z obsahu súdneho spisu (č.l. 97) zistil, že žalobca emailom zo dňa 12.09.2022 vyzval žalovaného na
úhradu faktúr č. 21802 a 221171. Žalovaný emailom zo dňa 25.09.2022 odpovedal žalobcovi, že peniaze
bude mať až koncom budúceho týždňa; má trochu finančné problémy, ale od nového mesiaca už by to
malobyťok.Zožalobypritomodvolacísúdzistil,žesplatnosťprvejvystavenejfaktúry,ktorejuhradenieje
predmetom tohto konania, bola faktúra č. 21802 splatná dňa 03.12.2021. Z emailovej komunikácie na č.l.

190 a 191 odvolací súd zistil, že dňa 24.10.2022 žalobca oznámil žalovanému skončenie zastupovania
a preposlal mu aj informácie od partnerskej maďarskej advokátskej kancelárie, z ktorého vyplývala aj
požiadavka na úhradu faktúr vystavených žalobcom do 2 dní. Žalovaný emailom zo dňa 27.10.2024
žalobcovi okrem iného uviedol, že niektoré záväzky nie sú uhradené, avšak momentálna finančná
situácia mu to nedovoľuje. Rieši to, aby sa to vysporiadalo v prijateľnom čase.

23. Odvolací súd dodáva, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1
CSP), ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Uvedená zásada neznamená, že súd
nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Preto najmä v tejto
súvislosti platí, že súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) uviesť aj to, z ktorých

dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Uvedené v danom
prípade splnené bolo, keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal
s hodnotením vykonaných dôkazov a zrozumiteľne uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako
ich vyhodnotil. Ak mal súd prvej inštancie za to, že skutkový stav je mu dostatočne preukázaný,
pričom obe strane mali vytvorený v konaní dostatočný časový priestor na predkladanie prostriedkov

procesnej obrany a útoku, žiadne ďalšie dôkazy v konaní nenavrhli, uvedený záver súdu prvej inštancie
(ovyhodnotenítvrdeniažalovaného,žežalobcužiadalopredloženiešpecifikácieposkytnutýchprávnych
služieb, ako účelového a naopak o zohľadnení ako preukázanej tej skutočnosti, ktorá vyšla v konaní
najavo z iného dôkazu – z emailovej komunikácie medzi stranami sporu, z ktorej vyplývalo, že dôvodom
neuhradenia faktúr sú finančné problémy žalovaného a z ktorej nijakým spôsobom nevyplývalo, že

sa žalovaný domáhal od žalobcu predloženia časovej špecifikácie služieb podľa cit. vyhlášky, resp.
že zaplatenie dotknutých faktúr podmieňoval predložením špecifikácie) podľa odvolacieho súdu je
odôvodnený a akceptovateľný. Podľa názoru odvolacieho súdu nevybočujú v uvedenej otázke závery
súdu prvej inštancie zo zásad elementárnej logiky a sú zrozumiteľné. Skutočnosť, že strana sporu
nesúhlasí s takýmto postupom súdu spočívajúcom v hodnotení dôkazu, nie je dostatočným dôvodom

pre naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti ako rozporné hodnotí vyjadrenie odvolateľa, že dôkazy predložené
žalovaným ponechal súd bez povšimnutia, v pozícii účelových tvrdení. V prípade, že súd prvej inštanciekonštatoval účelovosť vo vzťahu k určitému tvrdeniu žalovaného znamená, že takýto dôkaz (vyplývajúci
z listinného dôkazu alebo výsluchu) neponechal „bez povšimnutia“, zaoberal sa ním, vykonal ho, avšak
vyhodnotil ho ako účelový, t.j. nepreukazujúci žalovaným zamýšľaný účel a to vždy s ohľadom na záver,

ktorý vyplynul z iného vykonaného dôkazu.

25. Odvolací súd nad rámec uvedeného dodáva, že spôsob dohodnutia odmeny advokáta bol v čase
jej dojednania stranami sporu upravený už v konaní citovanou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „vyhláška“) a to v znení účinnom do 31.12.2023. Platilo pritom, že spôsob určenia
odmeny a jej výška je pritom vecou dohody advokáta a klienta. V prejednávanej veci pritom strany
sporu dohodli pri uzatváraní zmluvy hodinovú odmenu vo výške 112,- eur bez DPH, čo ani odvolateľ
nespochybnil. Jednoznačne teda bolo možné hovoriť o zmluvnej odmene. Spôsob dojednania hodinovej
odmeny upravuje § 3 vyhlášky. Z komentára k vyhláške v znení účinnom do 31.12.2023 (Fiačan,
I., Kerecman, P., Heellenbart, V., Sedlačko, F. a kol. Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa), Komentár. 1. vydanie, Bratislava: C. H. Beck,
2015) vyplýva, že zložkou, ktorá lepšie vystihuje charakter tejto odmeny (než určenie počtu hodín
potrebných na poskytnutie právnej služby), je určenie základnej sadzby za začatú hodinu a súčasná
právna úprava exaktne neukladá advokátovi povinnosť informovať klienta o predpokladanom rozsahu
prác, ako ani informovať klienta vopred o ich prekročení. Na advokáta sa v tejto súvislosti vzťahuje

povinnosť podľa § 18 ods. 2 až 5 zákona o advokácii. Odvolací súd uvádza, že výška hodinovej
odmeny (sadzby) bola bez pochýb medzi stranami sporu dojednaná. Uvedeným spôsobom je vnímaná
aj úprava hodinovej odmeny podľa novelizovaného znenia vyhlášky s účinnosťou od 01.01.2024, pričom
aj komentár k novelizovanému zneniu § 3 vyhlášky uvádza (Fiačan, I., Kerecman, P., Baricová, J.,
Heellenbart, V., Sedlačko, F. a kol. Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (advokátska tarifa), Komentár. 2. vydanie, Bratislava: C. H. Beck, 2024), že definícia
hodinovej odmeny v § 3 nevystihuje presne podstatu a účel tohto typu zmluvnej odmeny. Tým je
dojednanie o výške sadzby hodinovej odmeny a nie dojednanie o počte hodín potrebných na poskytnutie
právnej služby. Za hlavný definičný znak hodinovej odmeny nemožno považovať určenie počtu hodín
potrebných na poskytnutie právnej služby, ale dohodu o výške hodinovej sadzby.

26. Na cit. § 3 vyhlášky nadväzuje § 4, z ktorého vyplýva povinnosť advokáta predložiť klientovi pri
vyúčtovaní časovú špecifikáciu vykonanej práce a to v prípade, že o ňu klient požiada. V prejednávanom
spore podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané (tak ako to konštatoval súd prvej inštancie), že
vo vzťahu k faktúram, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal, pred podaním žaloby (pri vyúčtovaní

zo strany žalobcu), žalovaný žiadal žalobcu o predloženie časovej špecifikácie. Súd prvej inštancie
konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný počas poskytovania jednotlivých
právnych služieb tieto akokoľvek namietal, čo sa týka odbornosti, účelnosti, výšky odmeny či rozsahu
fakturovaných právnych služieb. Tento záver aj podľa odvolacieho súdu má oporu vo vykonanom
dokazovaní. Keďže žalovaný žalobcu pri vyúčtovaní o časovú špecifikáciu nepožiadal (požiadal ho až

po v súdnom konaní), bol žalobca oprávnený domáhať sa riadnej úhrady dotknutých faktúr.

27. Argumentácia odvolateľa (ktorú uvádzal už v konaní a s ktorou sa súd prvej inštancie vysporiadal
v bode 28. odôvodnenia rozsudku) týkajúca sa neoznámenia informácií tak, aby mu bolo umožnené
prijať rozhodnutie s obozretnosťou a úplnou znalosťou finančných a iných dôsledkov, ktoré uzatvorenie

zmluvy prinesie, aj odvolací súd hodnotí ako nenáležitú a nespôsobilú docieliť zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozsudku. Uvedená žalovaným použitá terminológia najmä vychádza z rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-395/21 z 12.01.2023, ktorý sa týkal spotrebiteľského právneho vzťahu.
Uvedené však v danom prípade nie je bez ďalšieho aplikovateľné (keďže sa nejednalo medzi stranami
sporu o spotrebiteľský vzťah), aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by

dohoda o zmluvnej odmene bola určitým spôsobom neplatná, resp. neurčitá. Detaily týkajúce sa dohody
zmluvných strán o poskytovaní právnych služieb zo strany žalobcu vyplývajú zo súdneho spisu (najmä
emailová komunikácia na č.l. 80, výpovede svedkov). Svedok E. C. na pojednávaní uviedol, že cena
bola dohodnutá na začiatku na 112,- eur /hodinu bez DPH. Na začiatku odhadli počet hodín na prvotné
úkony, následne bolo zrejmé, že vec neskončí prvým pojednávaním a potom komunikovali s klientom.

Po prvotných úkonoch sa s klientom dohodli, že pokračujú ďalej až do konca konania. Z výpovede
svedka p. D. (č.l. 233) odvolací súd zistil, že tento potvrdil, že žalobca mu na začiatku spolupráce
poskytol úvodný odhad časovej a cenovej špecifikácie. Vnímal to tak, že ide o úvodnú fázu, ktorá je
najnáročnejšia a neskôr v priebehu konania, ak vyvstane potreba nejakých ďalších úkonov, tieto budúúčtované. Z uvedeného podľa odvolacieho súdu rovnako vyplýva, že žalovaný bol uzrozumený s tým,
že hodinová odmena v dohodnutej výške bola dojednaná pre celú spoluprácu, t.j. celkovo pre prípad
poskytovania právnych služieb žalobcom žalovanému. Nemožno sa stotožniť s tvrdením odvolateľa, že

odmena 112,- eur sa bola dohodnutá na rozsah 30 hodín. Aj z emailovej komunikácie (č.l. 80 súdneho
spisu) vyplýva, že žalobca informoval žalovaného emailom dňa 28.05.2021 (potvrdenie dohody na
začiatku spolupráce) v tom zmysle, že 20-30 hodín (pri cene 112,- eur/hodinu) predpokladá spotrebovať
na úvodnú fázu. Ďalej bolo uvedené, že zvýhodnená cenová sadzba je poskytnutá s ohľadom na
vyšší očakávaný rozsah. Z uvedeného podľa odvolacieho súdu nevyplýva, že bol dohodnutý rozsah

poskytovania právnych služieb zo strany žalobcu žalovanému v počte hodín 30. Navyše odvolací súd
uvádza, že len samotný názor žalovaného, že mal za to, že väčšina a najnáročnejšia časť práce sú prvé
úkony právnych služieb a ostatné úkony nie sú odborne ani časovo náročné, je subjektívnym názorom
a je v prejednávanej veci irelevantný.

28. K odvolacej námietke týkajúcej sa nevykonania dôkazu vyžiadaním spisu z maďarského súdu

odvolací súd uvádza. Dôkazné bremeno týkajúce sa určitej skutočností leží na tom účastníkovi konania,
ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka,
ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný v podaní zo
dňa 21.08.2023 (č.l. 123 a nasl.) ako dôkaz uviedol, „nech súd vyžiada súdny spis Krajského súdu
v Miškolci sp. zn. 40013/202161. Tento návrh na vykonanie dôkazu bol súdom zamietnutý (bod 30.

odôvodnenia rozsudku), pričom odvolací súd sa stotožnil so správnosťou odôvodnenia jeho postupu. Ak
na preukázanie tvrdenia, že žalobca neposkytol žalovanému právne služby riadne považoval žalovaný
za potrebné preukázanie určitej skutočnosti zo súdneho spisu iného než konajúceho súdu v danej veci,
bol primárne on povinný takýto dôkaz zabezpečiť. Zároveň odvolací súd uvádza, že od konajúceho
súdu nemožno vyžadovať a očakávať, že bude nahrádzať aktivitu strán sporu v procese dokazovania

(obstarávania a predkladania dôkazov). V danom prípade sa nejednalo o situáciu, kedy strana sporu
nedokáže, alebo dokáže len s neprimeranými ťažkosťami obstarať a predložiť určitý dôkaz.

29. K tvrdeniu odvolateľa, že v konaní vyšlo najavo, že žalobca neuplatnil námietku nepríslušnosti a to
napriek výslovným požiadavkám žalovaného, odvolací súd uvádza: Súd prvej inštancie sa s uvedenou

otázkou zrozumiteľne vysporiadal v bode 29. odôvodnenia. Odvolací súd sa plne stotožnil so závermi
súdu prvej inštancie uvedenými v tretej a nasl. vete citovaného bodu 29. odôvodnenia. Odvolateľ
v odvolaní ani presne nenamietal (len všeobecne konštatoval, čo podľa neho vyšlo najavo), z ktorého
dôkazu (prípadne dôkazov) podľa neho malo v konaní spoľahlivo vyplynúť, že žalovaný vyslovene trval
na požiadavke podania námietky nepríslušnosti súdu a že jej neuplatnením malo dôjsť zo strany žalobcu

k porušeniu povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Aj v tomto smere preto hodnotí odvolací súd
námietku odvolateľa (v rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP) za nenaplnenú.

30. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok nepovažuje za spravodlivý, odvolací súd uvádza, že
z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (uvedené vyplýva napr.
z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.
ÚS 251/03).

31. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, preto podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa §77(§425CSP).Akbolovydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).