Rozsudok · Starostlivosť o maloletých · Judgement

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/159/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5323201460
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5323201460.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Dušan Janči, advokát, so sídlom
Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX, XXX XX
H., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Ščury, PhD., advokát, so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, v
konaní o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina

č. k. CA-14P/60/2023-447 zo dňa 3. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

RozsudokOkresnéhosúduŽilinač.k.CA-14P/60/2023-447zodňa3.marca2025 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie(ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Maloletá A.
B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia ju budú zastupovať
a spravovať jej majetok v bežných veciach.

II.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. sumou 100,- eur mesačne od 31.05.2023, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca mal. dieťaťa.

III.
Matka je povinná uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 31.05.2023 do 31.03.2025 na
mal.A.vsume903,22eur,pričomjejejpovolenéuvedenýnedoplatoksplácaťvmesačnýchsplátkachpo

35,- eur spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť
celého nedoplatku.

IV.
Matka je oprávnená stretávať sa mal. A. každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 19:00 hod. a
v nedeľu od 09:00 hod. do 15:00 hod.

V.
Otec je povinný maloleté dieťa na stretnutie s matkou pripraviť, maloleté dieťa matke odovzdať v mieste
bydliska otca a otec po ukončení stretnutia prevezme v určenom čase maloleté dieťa od matky v mieste
bydliska matky.VI.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Okresný súd s poukazom na § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ďalej len ZR), § 36 ods. 1, veta prvá, druhá a
štvrtá ZR, § 24 ods. 1 a 3, 4, 5 ZR,§ 25 ods. 1 - 2, 3, 4 ZR, § 62 ods. 1 až 6 ZR, § 75 ods. 1 ZR, § 76 ods.
1 ZR, § 232 ods. 3 a 4 CSP a vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
jeho rozhodnutia. Okresný súd mal v danej veci preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti,
čím boli splnené zákonné podmienky pre úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu súdnou

cestou. Uznesením Krajského súdu v Žiline, č. k. 12CoP/66/2023-292 a sp.zn. 12CoPno/2/2023 zo
dňa 31.08.2023, odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým mal. A. dočasne zveril do osobnej
starostlivosti otca, matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej minimálnym výživným a upravil
styk matky s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka
maloletú v stanovený čas vyzdvihne v mieste bydliska otca a otec po ukončení stretnutia v stanovenú
dobu prevezme mal. dieťa v mieste bydliska matky.

3. Vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. dieťa bolo podľa okresného súdu nepochybné, že výchovu
maloletej zabezpečuje otec, v ktorého starostlivosti neboli zistené nedostatky a je to aj prianím mal. A.,
pričom matka rešpektuje pocity maloletej a po vykonanom dokazovaní súhlasí so zverením maloletej
do osobnej starostlivosti otca. Preto okresný súd mal. A. zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že
obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že maloletá A. je aktuálne v 8. ročníku
základnej školy, s čím súvisia výdavky na školské potreby, ZRPŠ 20 eur. V rámci školy absolvovala
lyžiarsky výcvik, na ktorý sa platil poplatok 200,- eur a bolo potrebné zakúpiť jej výstroj, lyže stáli 110
eur, lyžiarky 60,- eur, kupovala sa aj prilba a za palice to bolo 10-15 eur. Strava v škole je bez poplatkov,
platí sa len réžia. Maloletá má rada ruský jazyk, pričom jej otec platí doučovanie, kde tá jedna hodina

vychádzala na 10 eur, v priemere išlo mesačne o výdavok okolo 50,- eur. Toto bolo počas 7. ročníka
maloletej, aktuálne na ruštinu chodí cez Centrum voľného času, organizuje to škola a platí sa len 3,50
eur mesačne. Divadelný krúžok, ktorý platila matka, maloletá už nenavštevuje, tento ukončila k januáru
2023. Oblečenie a obuv nakupuje otec podľa potreby, skôr sú to veci na narodeniny, keď maloletá vie,
akú má sumu k dispozícii a za akú sumu si môže nakúpiť. Pokiaľ sa týka voľnočasových aktivít, maloletá

má rada kúpalisko, väčšinou kupujú rôzne pobyty cez zľavomaty. Niekedy je to 20 eur, niekedy 40 eur.
Zdravotný stav maloletej je dobrý, maloletá býva málo chorá. Riešili však očné, pretože maloletá zle
vidí na tabuľu. Navštevuje s ňou detského ortopéda, pretože sa jej tlačí hrudník dovnútra. Chodia do E.
na súkromnú kliniku, kde za sprostredkovanie sa platí poplatok 25 eur. Maloletá by mala kvôli hrudníku
viac plávať alebo hrať volejbal. Otec dcére dobíja kredit za 8 eur tak raz za dva mesiace, pretože keď

potrebuje maloletá zavolať, on ju zruší a zavolá jej naspať. Otec má na Malorke sestru, ktorú navštevuje
aj s maloletou, letenky pre 3 osoby vychádzali bez batožiny cca 335 eur.
5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že otec pracoval ako pomocný kuchár
v spoločnosti I. J. v F., kde mal príjem cca 541 eur mesačne v čistom. Pracoval tu do 12/2023. Tiež
otec pracoval v spoločnosti K. C. L., kde mal v r. 2022 príjem v priemere v sume 791 eur, v období od

01-08/2023 v sume 443 eur mesačne a v období od 02-03/2024 v sume 720 eur mesačne. Najskôr tam
pracoval na polovičný úväzok a od 02/2024 tam pracuje na plný úväzok. Od zamestnávateľa dostáva v
hotovosti príspevok na dochádzanie v sume 60 - 100 eur, už podľa tržieb zamestnávateľa. Jeho príjem
v období od 02-12/2024 bol v priemere v sume 987 eur mesačne. U otca sa zvyšoval mzdový základ
a v r. 2025 je jeho príjem cca 1.180 eur mesačne v čistom. Od 03.02.2025 nastupuje na 28 týždňov na

materskú dovolenku, materská by mala byť niečo nad 900 eur, ešte mu neprišlo rozhodnutie. Pracuje aj
na dohodu na 10 hodín týždenne, ešte výplatu nemal, malo by ísť o sumu cca 200 - 300 eur mesačne.
Otec poberá aj prídavok na dieťa a daňový bonus, ktoré následne posiela na účty mal. detí, pričom mal.
A. má kartu k tomuto účtu.
6. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že medzi výdavky otca patrí výdavok na

bývanie, t. j. všetky energie, vrátane internetu predstavujú sumu 200 eur mesačne. Býva v rodinnom
domespolusmanželkou,ichmal.dcérouG.,mal.A.abývasnimiajjehobrat.Odbratanepýtapríspevok
na bývanie, pretože mu pomáha s údržbou domu a exteriéru. Spláca úver za auto, kde mesačná splátka
je 196 eur, za pohonné hmoty (či do práce alebo aj keď potrebuje ísť na nákup a pod.) to vychádza okolo
120 eur, PZP platí 105 eur ročne, havarijné poistenie 480 eur ročne. Strava aj hygienické potreby na

celú domácnosť, t. j. na 4 osoby vychádzajú okolo 400 eur, ale niečo kupuje aj manželka. Oblečenie
a obuv si už dlho nekúpil, preto výdavok nevedel uviesť. Za mobil platí 10 eur, voľnočasové aktivity,
ktoré by si vyžadovali nejaké poplatky, nemá. Jeho zdravotný stav je dobrý, lieky na predpis neužíva. Je
sledovaný v ambulancii ortopéda a neurológa, kde chodieva tak jedenkrát za pol roka prípadne podľapotreby na kontrolu. Majú životnú poistku, kde sa platí 70,- eur mesačne, toto platí manželka. Pokrýva
všetkých štyroch. Pokiaľ sa týka maloletej G., tá má výdavky predovšetkým na plienky, mlieko. Inak jej
zdravotný stav je dobrý. Má zdravotné problémy s nožičkou, kde chodia do Viedne. Jeho manželka je

na rodičovskej dovolenke, rodičovský príspevok má cez 400 eur.
7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že matka v r. 2023 pracovala v Rakúsku,
chodievala do viniča, vždy ale k inému zamestnávateľovi. Zhruba v priemere osem mesiacov bola v
Rakúsku a štyri mesiace doma. Ubytovanie a stravu si neplatili, toto mali uhradené. Dostávala potom 6
eur/hod. Niekedy robila 8 hod., niekedy 10 hod., ale stalo sa, keď pršalo, že nerobili aj tri dni. V priemere

si takto vedela zarobiť okolo 1.000 eur mesačne. Od 18.10.2023 bola zamestnaná u zamestnávateľa M.
G. a jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 11/2023 do 03/2024 bol vo výške 646 eur a za
obdobie od 04-08/2024 vo výške 460 eur aj s náhradou príjmu počas PN. Od 19.08.2024 pracuje matka
na Základnej škole N. C. D. v F. a jej čistá mzda vrátane náhrady príjmu pri PN bola v období 08/2024 až
12/2024 v priemere v sume 538 eur. Matka je od 11/2024 práceneschopná z dôvodu zápalu pľúc, kedy
sa jej pri kašli zlomilo rebro, tak sa doliečuje. Nemocenská dávka je cca 450 - 460 eur mesačne.

8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že matka žije sama v jednoizbovom byte.
Výdavky na bývanie (za elektriku, internet a všetko s tým súvisiace) vychádzajú na 209 eur mesačne.
Za stravu to vychádza 200-250 eur, niekedy len 170 eur, pretože sa stravuje aj v práci, za to jej strhávajú
poplatok. Oblečenie a obuv si kupuje málokedy, môže ísť o položku 150 eur za rok. Hygienické potreby
vychádzajú tých 20-30 eur mesačne, mobil má nastavený tak, že koľko prevolá, toľko sa jej strhne, je

to tých 10-15 eur mesačne. Zdravotný stav má zatiaľ dobrý, ale má problémy s chrbticou. Toto bude
postupne riešiť. Inak má za sebou dve operácie, jednu so žilami a druhú na ženské veci. Pokiaľ sa týka
okuliarov, tieto menila naposledy pred 10 rokmi, ale chcela by ísť na operáciu očí, aby okuliare nosiť
nemusela. Ak ide s maloletou na nejaký výlet a poskladajú sa s kamarátkou na pohonné hmoty a kúpi
nejaký obed, môže ísť o výdavok 70 eur na dva mesiace.

9. Okresný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že otec najskôr navrhoval výživné v sume 100 eur
mesačne, neskôr žiadal výživné 150 eur mesačne, v rámci záverečného prednesu právny zástupca otca
uviedol, že aj keď si myslia, že je výživné v sume 100 eur málo, budú to akceptovať. Matka súhlasila
so sumou 100 eur mesačne.
10. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pri určení výživného vychádzal z

príjmu matky vo výške 674 eur mesačne v čistom, ak nie je práve na PN-ke. Okresný súd mal za to,
že výživné vo výške 100 eur na maloletú, je vo vzťahu k príjmu matky primerané, pričom takto určené
výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa vzhľadom k možnostiam a schopnostiam
matky. Obaja rodičia žijú skromne, preto sa musí aj maloletá uskromniť. Časť výdavkov maloletej vie otec
uhradiť aj z daňového bonusu či prídavku na dieťa, s ktorými finančnými prostriedkami už vzhľadom k

veku takmer 14. rokov, disponuje aj samotná maloletá, ktorá si vie kúpiť, čo potrebuje. Matka je povinná
uvedené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca vopred v súlade s § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Výživné sa uhrádza k rukám otca, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
11. Vzhľadom k tomu, že počiatok plnenia výživného bol stanovený od 31.05.2023 (od podania návrhu),

matke vznikol nedoplatok do 31.03.2025 na mal. A. v celkovej sume 903,22 eur. Alikvotná čiastka
výživného za 05/2023 predstavuje sumu 3,22 eur, za obdobie 06/2023 do 03/2025, t. j. za 22 mesiacov
sumu 2.200 eur (22 x 100 eur), t. j. spolu zročné výživné predstavuje sumu 2.203,22 eur. Matka doteraz
uhradila na výživu maloletej sumu 1.300 eur (od 10/2023 do 05/2024 hradila po 50 eur mesačne, t.
j. spolu sumu 400 eur a 06/2024 do 03/2025 po 100 eur mesačne, t. j. sumu 900 eur), teda celkový

nedoplatok predstavuje sumu 903,22 eur (2.203,22 eur - 1.300 eur = 903,22 eur). Matka mimo výživné
poslala na maloletú rôzne platby v sumách 20 až 80 eur, tieto však nežiadala odrátať od nedoplatku,
uviedla, že to boli peniaze pre mal. A., ktoré jej dala ako vreckové, či podobne.
12. Matka žiadala splátky po 10 eur, maximálne 20 eur, s čím otec nesúhlasil, nakoľko by to matka
splácala 8 rokov. V rámci záverečného prednesu navrhol právny zástupca otca splátky po 40 eur, ako

uvádzal aj okresný súd na pojednávaní, tak súd splátky stanovuje tak, aby bolo dlžné výživné uhradené
do tých zhruba 2 rokov (aby nedochádzalo k situáciám, že sa s odstupom času pristupuje k zvýšeniu
výživného a rodič ešte nemá dosplácané dlžné výživné za predchádzajúce obdobie). Právny zástupca
matky navrhol splátky po 25 eur mesačne, čím by nedošlo o príliš veľké predĺženie lehoty nad dva roky.
Tento nedoplatok okresný súd matke povolil splácať v mesačných splátkach po 35 eur spolu s bežným

výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou. Pri sume
35 eur mesačne bude dlžné výživné uhradené za 26 mesiacov, čo sú dva mesiace nad rámec dvoch
rokov, uvedené okresný súd považoval za kompromis medzi tým, čo chcel otec a čo matka.13. V napadnutom rozsudku okresný súd uviedol, že ako najproblematickejšia otázka v konaní sa
prejavilaotázkastykumatkysmaloletou.Okresnýsúdvypočulmaloletúnapojednávanídňa21.05.2024,
kedy maloletá neprejavila záujem o stretávanie sa s matkou. Preto okresný súd nariadil neodkladným

opatrením výchovné opatrenie, ktorým uložil mal. A. a jej matke povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu v Centre pre deti a rodiny I., a to za účelom zlepšenia vzájomného vzťahu matky a dcéry, a
to v rozsahu do konca 10/2024. Takisto okresný súd uložil rodičom povinnosť podrobiť sa v uvedenom
zariadení poradenstvu za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie a naučenia sa akceptovania
druhého rodiča vo výchove mal. dieťa. Uznesenie Okresného súdu Žilina, č. k. CA-14P/60/2023-343

zo dňa 28.05.2024, bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline, č. k. 14CoP/136/2024-378 zo
dňa 30.07.2024. Z odôvodnenia krajského súdu vyplýva, že je v záujme mal. A., aby mala vytvorený
vzťah k obidvom rodičom, teda nielen k otcovi. Ak je v záujme zachovania a zlepšenia vzťahu s matkou
nevyhnutné prijatie potrebných opatrení, tak súdy a iné štátne orgány nemôžu rezignovať a zmieriť sa
s existujúcou situáciou.
14. Zo správy CDR I. zo dňa 07.11.2024 vyplývalo, že otec počas realizácie výchovného opatrenia

vykazoval známky odporu, znechutenia, nervozity, vyjadroval negatívnu skúsenosť pri spolupráci so
psychológmi. Otec nesúhlasil so zrealizovaním stretnutia s otcom a maloletou v prirodzenom prostredí.
Javí sa im, že vzťah mal. A. s otcom je lepší ako s matkou, môže to byť spôsobené aj benevolentnejšou
výchovou otca. Výchovný štýl matky je prísnejší, vyznačujúci sa pravidlami. Javí sa im, že mal. A. má
s matkou vytvorenú pozitívnu citovú väzbu, ich komunikácia sa v uvoľnenom prostredí prejavuje ako

bezproblémová a otvorená. Javí sa im, že matka mal. A. miluje a zraňuje ju, keď ju dcéra odmieta.
Matka preukazuje záujem o mal. A. a pristupovala proaktívne k spolupráci s pracovníkmi CDR I.. Na
základe spoločných intervencií a komunikácii s otcom vnímajú, že otec nejaví záujem podieľať sa
na zlepšení vzťahu a komunikácie mal. A. s matkou a medzi ním a matkou. Počas štvorhodinovej
intervencie v otvorenom prostredí matka s dcérou komunikovali v uvoľnenej atmosfére. V priebehu

stretnutia sa matka zaujímala o telesné potreby maloletej. Maloletá počas stretnutia pôsobila uvoľnene,
autenticky a šťastne. Nič nenasvedčovalo tomu, žeby sa v prítomnosti matky cítila nekomfortne. Až
keď bola maloletej položená otázka ohľadom trávenia času s matkou, tak sa rozplakala. Jej plač sa
javil ako následok nesúhlasného stanoviska pracovníkov CDR I. so všetkými jej tvrdeniami. Dôvody,
pre ktoré nemá rada matku, uviedla, neúčasť matky na prvom sv. prijímaní, matka sa nezúčastnila

vianočnej besiedky, nedvihnutie telefónu, keď bola matka s bývalým priateľom, matka kúpila v Rakúsku
sladkosti okrem nej aj priateľovmu synovi a tých sa A. nemohla dotknúť, nechcela s ňou ísť na kúpalisko,
pokazila jej Vianoce. Javí sa im, že maloletá má pomerne výrazný materialistický pohľad na život
(značkové oblečenie, drahé autá a motorky), v mnohým prípadoch zaregistrovali arogantný prístup k
ľudom všeobecne. Stretávanie A. s matkou na päť hodín každý druhý týždeň je nedostačujúce, nakoľko

vzťah stráca na kvalite. V takomto časovom rozmedzí nie je možné, aby si matka s dcérou naplánovali
nejaké voľnočasové aktivity. Myslia si, že vzťah matky s mal. dcérou je potrebné rozvíjať častejším
stretávaním alebo stretávaním vo väčšom časovom rozsahu. Matka je riadne zamestnaná, má vytvorené
vhodné podmienky na bývanie, morálny profil je podľa nich bezproblémový. Myslia si, že nie sú žiadne
prekážky v dlhších alebo častejších návštevách A. u svojej matky.

15. Na pojednávaní konanom dňa 03.03.2025 súd opätovne pristúpil k zisťovaniu názoru maloletej
na stretávanie sa s matkou. Maloletá aj po absolvovaní výchovného opatrenia naďalej nemá záujem
stretávať sa s matkou. Pri otázke prespávania sa u matky sa maloletá rozplakala. Kolízna opatrovníčka
navrhla upraviť styk matky s maloletou každý druhý víkend od soboty do nedele do 13:00 hodiny aj s
prespaním a do tej 13:00 hodiny z dôvodu, aby sa maloletá stihla ešte pripraviť do školy.

16. Otec prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 03.03.2025 navrhol upraviť
styk matky s maloletou jedenkrát za mesiac, každú prvú sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod., žiadali,
aby sa matka plne venovala maloletej. Navrhli, aj keď by to bol výrok nevykonateľný, aspoň aby to bolo
zápisnične zachytené, žeby si rodičia mali poskytnúť náhradný termín v prípade, ak sa styk z nejakého
dôvodu nebude môcť uskutočniť. Navrhli, aby okresný súd prihliadol na názor maloletej, ktorá nechce

byť s matkou ani minútu. Nesúhlasia s prespávaním maloletej u matky. Ak by okresný súd nariadil
prespávanie maloletej u matky, bolo by to kontraproduktívne.
17.Matkaprostredníctvomprávnehozástupcunavrhlanapojednávaníkonanomdňa03.03.2025upraviť
styk s maloletou formou nedokonalého víkendu, kedy by sa stretávala s dcérou napr. prvý víkend v
mesiaci, kde by sa ten styk realizoval v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod.

do 18:00 hod., a potom ešte jednu sobotu, kedy by ten styk prebehol. Bol by to kompromis medzi tým,
čo chce maloletá dcéra a čo chce matka. Odpadol by pre dieťa stresový faktor v podobe prespávania a
takéto pravidelne opakovanie styku by mohlo viesť k tomu, že maloletá by časom chcela styk aj sama
rozšíriť. Maloletá preberá názory a postoje otca a jeho nevraživosť voči matke, z čoho pramení aj odporvoči styku maloletej s matkou. „Vzhľadom aj na správu, ktorá bola vypracovaná k výchovnému opatreniu,
vyplýva, že vo voľnom prostredí bez otca bol styk v poriadku až do momentu, kým nebolo spomenuté
rozšírenie styku a vtedy sa prejavil ten ochranný cit voči otcovi, ale to neznamená, že je možné zanedbať

vzťah s matkou. Nie je si istý, či maloletá vie posúdiť vážnosť a dôsledky svojich želaní, aj keď vzhľadom
na vek vie vyjadriť svoj názor. Mal by byť zachovaný čo najširší styk matky s dcérou za rešpektovania
aktuálnej situácie, preto nesúhlasí s kolíznou opatrovníčkou v časti prespávania maloletej u matky.“
18. Najprirodzenejším spôsobom úpravy styku rodiča s dieťaťom je dohoda rodičov. Dohoda rodičov
najlepšie vystihuje potreby dieťaťa, jeho vek, denný režim a všetko potrebné pre zabezpečenie pohody

počas styku. Rodič, ktorý má svoje dieťa rád, ponechá priestor na výchovné pôsobenie druhému
rodičovi, rodičia sa nesmú znevažovať vo svojej rodičovskej úlohe a aj rozličné výchovné vplyvy môžu
dieťapozitívneobohacovať.Obidvajarodičiasimusiauvedomiť,žedieťamáprávonakontaktsobidvomi
rodičmi a hľadať najvhodnejší spôsob, ako tento kontakt zabezpečiť vzhľadom na vek dieťaťa a jeho
potreby. Keďže sa rodičia na styku nevedeli dohodnúť, upravil styk matky s maloletou súd, nakoľko je to
v záujme maloletej. Aj keď maloletá naďalej neprejavuje záujem o stretnutia s matkou, po absolvovaní

poradenstva pre súd vyplynulo, že tu nie je dôvod na to, aby sa styk matky s maloletou neuskutočňoval.
19. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že maloletá je v období puberty, ktoré
obdobie so sebou prináša nie len zmeny fyzické, ale aj zmeny emočné. Aj keď sú aktuálne vzťahy medzi
matkou a dcérou krehké, stále platí, že láska mamy pomáha rozvíjať maloletej jej schopnosti. Mama
je pre dcéru jednou z najdôležitejších osôb v živote a pokiaľ to vzhľadom na obdobie puberty nevníma

maloletá a otec tiež nie pre svoj odmietavý postoj k matke, tak súd to vníma a je toho názoru, že pokiaľ
sa dá, je potrebné vzťah dcéry a matky budovať, aby maloletá neskôr v budúcnosti neľutovala, že ten
vzťah s mamou zanikol. Ak by súd nepristúpil k úprave styku matky s maloletou svojím rozhodnutím a
ponechal by to len na vôľu dieťaťa, maloletá by sa už s matkou nestretávala a nemohlo by dochádzať
k budovaniu ich vzájomného vzťahu. Maloletá vidí veci čiernobielo, nevidí nič medzi tým. Skutočnosť

však nie je taká, že otec je len dobrý a matka len zlá. Maloletá vôbec nevníma to, že matka od začiatku
konania zmenila svoje správania, napr. prestala sa nepekne vyjadrovať o otcovi, keďže to maloletej
ubližovalo. Deti radi zabúdajú a maloletá by si to neskôr mohla vysvetliť tak, že matka to vzdala, nikde
ju nebrala, nezaujímala sa o ňu. Teraz je tu však matka pripravená pracovať na ich vzťahu a chce sa s
dcérou stretávať, pričom súd jej má v rámci možností vytvoriť takýto priestor na stretávanie sa s dcérou,

pretože je toho názoru, že je to v záujme maloletej. Maloletá prežíva silný konflikt lojality voči otcovi a
vytláča matku do úzadia. U maloletej sú tak, podľa okresného súdu, protichodné pocity, kedy je jej s
matkou dobre, ale chce byť lojálna aj k otcovi a jeho novej manželke. Keď však matke vyčítala dôvody,
pre ktoré ju nemá rada, bola to neúčasť matky napr. na 1. svätom prijímaní, na vianočnej besiedke,
nedvihnutie telefónu, čo bolo vyhodnotené tak, že maloletá volá po pozornosti matky a zranilo ju, ak jej

ju matka podľa jej predstáv nedala. Je preto potrebné vytvoriť im priestor, aby mohli spolu tráviť čas a
matka mohla maloletej venovať pozornosť.
20. Okresný súd zdôraznil, že úlohou súdu nie je nekritický poslúchať maloletú, ale vypočuť si ju a
vyhodnotiť či to, čo chce, je v jej záujme. Ak by mal súd vždy vychádzať len z vyjadrenia dieťaťa bez
posúdenia celého kontextu veci, potom by sa prenieslo rozhodovanie na samotné mal. dieťa a súd by len

vyriekol výrok pozostávajúci z vyjadrenia mal. dieťaťa, čo však nie je ani v súlade so Zákonom o rodine,
ani v súlade so záujmom maloletej. Správne poukázal právny zástupca matky, že maloletá vzhľadom k
veku vie vyjadriť svoj názor, avšak ešte si nie je plne schopná uvedomiť dôsledky svojho rozhodnutia.
Kým je maloletá, je na dospelých v jej okolí (otec, sudkyňa, kolízna opatrovníčka, manželka otca, či
matka), aby ju usmernili, keď nadobudne plnoletosť, bude na nej, či sa bude chcieť s matkou stretávať a

ak nie, aj si sama ponesenie dôsledky (napr. riziko, že vyživovacia povinnosť bude môcť byť pre rozpor
s dobrými mravmi zrušená, aj keď bude ešte chodiť do školy). Bez ohľadu na to, či sa maloletá na matku
hnevá, mala by voči nej pociťovať rešpekt, mala by byť pre ňu autoritou a nemala by s ňou bojovať. Mala
by voči matke zachovať úctu, pretože niektoré slová by neskôr mohla ľutovať. Teraz je na otcovi, ktorý
má maloletú zverenú do osobnej starostlivosti, aby ju viedol nie len k úcte k matke, ale aj k úcte k iným

ľuďom (keďže u maloletej začína byť badateľný arogantný prístup k ľudom, ako postrehli pracovníčky
CDR I.), aby z maloletej nevyrástol drzý a arogantný človek, pretože by jej to mohlo neskôr v živote
spôsobiť problémy (v škole, či neskôr v práci).
21. Rozsah styku súd považuje za dostatočný, aby si malými krokmi matka a dcéra znovu vytvorili vzťah.
Matka navrhovala styk jeden nedokonalý víkend v sobotu a v nedeľu bez prespatia na celé dni a ešte

jednu sobotu v mesiaci, otec navrhoval jednu sobotu v mesiaci od rána do večera. Súd upravil styk matky
s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod, kedy sa maloletá bude môcť v sobotu aj vyspať
(podľa otca maloletá vstáva rôzne medzi 5 až 10 hod.) a s koncom o 19.00 hod., keďže maloletá má
takmer 14 rokov, nechodí spávať skoro a v nedeľu upravil súd ten čas rovnako od 09.00 hod. do 15.00hod., aby mala maloletá ešte priestor pripraviť sa do školy (keďže z výsluchu maloletej aj otca vyplynulo,
že sa zvykne maloletá učiť aj cez víkend), ale zároveň mali matka s dcérou priestor uvariť si spolu obed,
alebo ísť sa von niekam najesť, dať si krátku prechádzku a pod. Styk navrhovaný otcom sa súdu javil

ako nedostatočný aj s poukazom na správu k vyhodnoteniu výchovného opatrenia. Matka síce navrhla
styk odlišne, ale súd zhruba ten rozsah styku zachoval, len ho rozčlenil inak, ako žiadala matka.
22. V odôvodnení okresný súd uviedol, že maloletá bola v pojednávacej miestnosti prítomná pri
vyhlasovaní rozsudku, ako aj pri jeho odôvodňovaní, súd na nej po vyhlásení rozsudku nebadal, že by
bola z rozhodnutia súdu rozrušená, či pôsobila nešťastne, čo súd vníma tak, že sa s rozhodnutím súdu

stotožnila, pretože pri zisťovaní jej názoru dávala svoje negatívne pocity najavo, napr. plačom.
23. Okresný súd uložil otcovi povinnosť pripraviť mal. dieťa na styk s matkou. Pripraviť dieťa na styk
s matkou neznemená len, že dieťa má byť vždy náležite oblečené, má mať so sebou potrebné veci,
ale zároveň, že otec, ktorý zodpovedá za výchovu dieťaťa, je povinný v záujme dieťaťa vplývať naň
pozitívne a viesť ho k pozitívnemu vzťahu k matke. Teraz je už len na matke, ako využije čas strávený s
maloletou. Mala by sa zamerať na plány do budúcna a na ich vzťah a dcére zbytočne nevyčítať minulosť.

Preberanie a odovzdávanie maloletej súd upravil rovnako, ako bolo upravené v neodkladnom opatrení,
keďže toto fungovalo. Matka si pre maloletú príde k otcovi a otec po ukončení styku prevezme maloletú
od matky v mieste bydliska matky.
24. Okresný súd apeloval aj na otca, aby skúsil prekonať svoje výhrady voči matke ako jeho bývalej
partnerke a dal vzťahu matka + dcéra šancu, pretože pre dieťa je vždy prínosom, ak môže tráviť čas

s oboma rodičmi. Týmto rozhodnutím sú pevne stanovené pravidlá, ktoré si rodičia môžu vzájomnou
dohodou modifikovať, ak sa však nedohodnú na inom, platí úprava v súdnom rozhodnutí. Matka má
vymedzený čas na styk s maloletou, v rámci ktorého si otec nemá robiť s maloletou plány (v prípade
výnimočných okolností akú sú svadby, krstiny a pod. sa majú rodičia vopred dohodnúť na zmene,
nenechávať si to na bezprostredné zmeny bez konsenzu druhého rodiča). Okresný súd nezistil žiadne

okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP.
25. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec (č. l. 460 spisu), ktorý uviedol s ním, čo do výroku II.
a IV. nesúhlasí, z dôvodov v § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP. V odvolaní odôvodnenie rozsudku
je pani sudkyňou veľmi citlivo spísané a je z neho cítiť úprimnosť. Jedná sa skutočne o úprimnú snahu
sudkyne zachovať vzťah matky s maloletou A. a rovnako tak vzťah maloletej A. s matkou aspoň v stave.

v akom súčasnom období je a tento ďalej zlepšovať. Preto na dôvažok aj on opätuje úprimnosť za
úprimnosť v tomto odvolaní. Kardinálnym dôvodom tohto konania bola úprava styku matky s maloletým
dieťaťom, ktorú musel okresný súd vyriešiť ako najproblematickejšiu otázku. Za týmto účelom okresný
súd nariadil výchovné opatrenie, a to podrobenie sa poradenstvu CDR I.. CDR I. vypracovalo správu zo
dňa 07.11.2024, ktorá však bola prečítaná až na pojednávaní, pričom prostredníctvom svojho právneho

zástupu som nahliadol pred pojednávaním do elektronického spisu a táto správa nebola pri študovaní
spisu dostupná, preto až teraz v odvolaní uvádza, že CDR I. na mňa vyvíjalo neúmerný nátlak, keď
chcelo spomínané výchovné opatrenie realizovať v F., hoci im to súd prvej inštancie prikázal vykonávať v
I.. Z toho dôvodu sa dostali do konfliktu záujmov, pričom v danej veci pôsobila okrem pána psychológa aj
nejaká vraj pani „psychologička", ktorá mala na jeho osobu neustále ataky s odôvodnením, že je bývalá

policajtka. Keďže CDR I. ho týmto spôsobom prostredníctvom danej „vyšetrovateľky-psychologičky" de
facto vydieral, jeho postoj je nanajvýš pochopiteľný, teda je pochopiteľné, že v danej situácií mohol
vykazovaťznámkyodporu,znechutenia,nervozityavyjadrovaťsavtomzmysle,žesajednáonegatívnu
skúsenosť pri spolupráci so psychológmi (čo uvádza okresný súd v ods. 27. rozsudku).
26. Odvolateľ sa vyjadril k výchovnému opatreniu, ktoré podľa neho malo byť na dobrovoľnej báze,

kedy psychológ skúma stav veci a v rámci svojej odbornosti odporúča metódy, ktorými by bolo možné
v tomto prípade zlepšiť vzájomnú komunikáciu matky a jej dcéry A.. Pokiaľ je však takéto skúmanie
psychológom na báze nadriadenosti psychológa a podriadenosti povinného rodiča, tak v danej veci
môže byť skôr na škodu, ako na úžitok. Závery psychológa CDR I. nie sú správne a tieto rozporuje
v dvoch podstatných skutočnostiach. Dcéra nemá jedno jediné značkové oblečenie, a preto popiera,

že by mala výrazne materialisticky pohľad na život. Rovnako tak neviem ako znalec psychológ dospel
k tomu, že má dcéra rada drahé autá a motorky, keď jemu ani nevedela vymenovať značky drahých
áut a rovnako tak motoriek. Nerozumie ani tvrdeniam, že na A. badať arogantný prístup k ľuďom a rád
by vedel, ako to bolo myslené, resp. ako sa takýto arogantný prístup k ľuďom u mal. prejavuje. Z toho
dôvodu tieto „pozorovania" psychológa považuje za ničím nepodložené fabulácie. Rovnako rozporuje aj

morálnyprofilmatky.ktorýbolnapokonpodrobenýkritikeajvrámcipojednávaní,čosimôžeodvolacísúd
verifikovať z nahrávok z dvoch pojednávaní. Matka sa nielenže nevyberavo vyjadruje smerom k dcére,
rovnako nevyberavo sa vyjadruje aj na jeho adresu ako otca a dokonca aj na adresu právneho zástupcu,
ktorého obvinila, že berie drogy. Toto sa udialo na úvod pojednávania dňa 03.03.2025 na Okresnomsúde Žilina. „Až po tom, čo jej môj PZ povedal, že na ňu podá trestné oznámenie za ohováranie, matka
čo do slovných vyjadrení šliapla na brzdu.“
27. V odvolaní otec uviedol, že nemá problém, aby sa dcéra s matkou stretávala, pokiaľ si to tak bude

maloletá želať (teda nie je pravda, čo uvádza okresný súd, že nejaví záujem podieľať sa na zlepšení
vzťahu a komunikácie mal. A. s matkou), keby nebolo jeho ako otca, tak by sa maloletá s matkou vôbec
nestretávala, čím reagoval na ods. 41. rozsudku. Vyčítal však okresnému súdu, že neprihliadal na názor
maloletého dieťaťa, a preto, podľa jeho názoru, nesprávne vyhodnotil aj najlepší záujem maloletého
dieťaťa. Dcéra A. sa aj po absolvovaní výchovného opatrenia jednoznačne vyjadrila, čo je uvedené

aj v ods. 28. rozsudku, že nemá záujem sa stretávať s matkou a dokonca pri otázke prespávania sa
maloletá rozplakala. Preto ako otec po celý čas prostredníctvom svojho právneho zástupcu prezentoval
len to, čo mu dcéra A. uviedla bezprostredne po svojom výsluchu, teda že nechce byť s matkou ani
minútu. Myslí si, že rozhodnutie súdu v danej veci bude kontraproduktívne, pretože iba navodí situáciu,
že pokiaľ stretávanie s maloletou nebude na dobrovoľnej báze, tak maloletá časom pri enormnom
tlaku zo strany matky a súdu odmietne stretávanie s matkou úplne, a tým sa stane rozhodnutie súdu

kontraproduktívnym.
28. Otec v odvolaní uviedol, že okresný súd nerozhodol v najlepšom záujme maloletej A., pretože nevzal
do úvahy názor mal. dieťaťa. Súd postrehol, že vzťah matky a dcéry je krehký, čo uviedol v ods. 34.
rozsudku: „Aj keď sú aktuálne vzťahy medzi matkou a dcérou krehké, stále piati, že láska mamy pomáha
rozvíjať maloletej jej schopnosti." Problémom však je, že matka je jednoznačne cholerickej povahy, čo

mal okresný súd verifikované aj z pojednávaní a nekritický postoj matky, hlavne ku svojej osobe, sa
potom prenáša aj do ďalších jej vzťahov. Nahrávky z pojednávaní svedčia podľa otca o tom, že matka
sa nezmenila, že nestačí sa slušne správať pred súdom, ale najmä mimo súdu, teda v súkromí, čo je ale
zo strany matky iný scenár. To, že mala matka iný scenár napríklad pri výstupe na O. s dcérou preukáže
prepisom nahrávky zo dňa 02.08.2024.

29. V odvolaní uviedol, že neočakával to, čo súd v uvádza v bode 36-39 rozsudku, teda že: „ Úlohou
súdu nie je poslúchať maloletú, ale vypočuť šiju a vyhodnotiť či to, čo chce. je v jej záujme." Pričom hneď
na to súd stanovil rozsah styku väčší, než je podľa môjho názoru a aj podľa názoru maloletej potrebný.
Netvrdím,žebysastyknemalupravovaťvôbec,aleniekedyplatí,žemenejjeviac.Očakávalsom,žesúd
postupne navyšovanou úpravou styku oproti terajším piatim hodinám docieli toho, aby maloletá začala

nadobúdať vzťah k matke čím viac pozitívnejší a nie, aby jej to súd nariadil v neúmernom rozsahu celú
sobotu a trištvrte nedele. Tak ako to uvádzam už vyššie, takéto direktívne rozhodnutie súdu si myslím,
že bude v danej veci kontraproduktívne, teda nie na prospech veci. Rovnako direktívne pritom znie aj
vyjadrenie súdu, že: „ Bez ohľadu na to, či sa maloletá na matku hnevá, mala by voči nej pociťovať
rešpekt, mala by byť pre ňu autoritou a nemala by s ňou bojovať " nakoľko rešpekt sa nedá vynútiť.

Dcéra nemôže k matke cítiť rešpekt len preto, že je to jej matka, zvlášť ak matka neprejavuje rešpekt
voči dcére, ktorý by mal byť rozhodne obojstranný.“
30. V odvolaní uviedol, že „rovnako tak nemožno so 100% istotou tvrdiť, že mal. A. sa s rozhodnutím
súdu stotožnila, nakoľko bola prítomná v pojednávacej miestnosti pri vyhlasovaní rozsudku a na jej
tvári vraj nebolo vidieť rozrušenie, keďže v danej chvíli A. zrejme nedošlo, čo to vlastne znamená a

až po vysvetlení mi ako otcovi povedala čo si o tom myslí, čo som už uvádzal vyššie. Zo strany súdu
tak došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä čo sa týka názoru a vôle mal. A. a následne k
nesprávnemu právnemu posúdeniu týkajúcemu sa rozsahu styku matky s maloletou A.. Maloletá A.
zostala z rozhodnutia súdu sklamaná, pretože súd vôbec nezobral do úvahy jej vyslovený názor, čím
vôbec nerešpektoval jej záujem ako maloletého dieťaťa.“

31. Otec podal odvolanie i do časti rozhodnutia okresného súdu o výživnom „preto, že sme spoločne s
PZ uviedli pred súdom, že dovolanie nepodáme, ak súd určí výživné vo výške 140 Eur. Keďže súdu určil
výživné iba vo výške 135 Eur, tak je jasné, že nevyhovel nášmu návrhu, a preto podávame odvolanie aj
voči výživnému. Je veľmi zarážajúce, že mužovi, ktorý je výkone trestu odňatia slobody súd určí výživné
pri jeho príjme 200 Eur mesačne na 13 ročnú dcéru vo výške 152 Eur a matke, ktorá zarába okolo 600

Eur mesačne určí výživné 135 Eur. Aj keď každá vec je individuálna, ale v priebehu jedného mesiaca
súd prvej inštancie vydal takéto dva rozsudky. Veľmi ma táto skutočnosť ako PZ zamrzela, keď v danej
veci sú jednoznačne protežoval matku v neprospech toho, že dcéra sa má uskromniť.“ Ako otec podal
aj sám odvolanie, v ktorom spísal podstatné skutočnosti, ktoré mu vadili pri samotnom postupe Centra v
I.. Upozornil, že postup najmä bývalej vyšetrovateľky je akoby sa vracal späť „do 90. rokov". Hoci žiadal,

aby toto centrum rešpektovalo rozhodnutie súdu, že sa bude stretávanie matky s dcérou uskutočňovať v
I., tak toto centrum súdne rozhodnutie nerešpektovalo. Dokonca preto podával sťažnosť proti uzneseniu,
pričom odvolací súd v svojom uznesení výslovne uvádza, že všetci musia rešpektovať rozhodnutie súdu,
vrátane centra. Aby mal aj odvolací súd verifikovaný prístup centra, tak urobil krátky prepis nahrávky zostretnutia matky s dcérou pri spoločnom výstupe k hotelu O. v F.. Bolo by podľa neho vhodné, aby súd
prvej inštancie danú vec posúdil objektívne a nenadržiaval len jednej strane - matke, keď si to napokon
samotná matka ani nezaslúži, aby sa jej súd zastal. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo

výrokoch II. a IV. v zmysle § 388 CSP zmenil, „a to tak, že určí bežné výživné vo výške 152 Eur mesačne
a styk matky s maloletou A. upraví v mnou navrhovanom rozsahu, teda v každú prvú sobotu v tom ktorom
mesiaci, v čase od 09:00 hod. do 19:00 hod.“.
32. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že súhlasí, aby odvolací súd rozhodoval o odvolaní
otca bez nariadenia pojednávania.

33. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, na ktoré celé obsahové a rozsahové znenie sa
na tomto mieste odkazuje odvolacím súdom, že s podanými odvolaniami v celom rozsahu nesúhlasí.
Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, je vydaný na základe objektívne zisteného skutkového
stavu, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Okresný súd Žilina v danej právnej veci vykonal dokazovanie,
pričom správne zistil a vyhodnotil dôkazy a dospel k hore uvedenému rozsudku, pričom tento je
dostatočne odôvodnený. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, o ktoré dôkazy súd prvej inštancie oprel svoje

skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a ako vec správne posúdil podľa
ustanovení, ktoré použil. Som toho názoru, že súd prvej inštancie vec správne posúdil a vyhodnotil
v zmysle ustanovení, ktoré pri rozhodovaní použil. V plnom rozsahu sa stotožňujem s rozhodnutím
súdu a jeho skutkovými a právnymi zisteniami. Matka opakovane deklarovala snahu zlepšovať svoju
komunikáciu s otcom maloletej a za tým účelom absolvovala všetky stretnutia s psychológom ÚPSVaR

a taktiež CDR I., ako aj celé poradenstvo. Ak otec napáda morálny profil matky, ktorý verifikoval jednak
súd, ako aj kvalifikovaný zamestnanci CDR I., resp. ÚPSVaR, tak toto je opätovne len účelová snaha
očierniť matku, ktorá je zreteľná počas celého konania. Je to práve otec, ktorý sabotuje akúkoľvek snahu
o zlepšenie komunikácie, čo by prospelo aj vo vzťahu matky a maloletej. Ak otec argumentuje, že bol
údajne vydieraný zo strany CDR I. a namieta ich závery, dokonca ide tak ďaleko, že obviňuje matku z

akéhosi ovplyvňovania jednak psychologičky CDR, ale aj zamestnancov ÚPSVaR, tak toto považuje za
hrubé klamstvo. Matka v žiadnom prípade nerobí nič, aby otcovi zničila život. Naopak, snaží sa, aby mala
možnosť mať zdravý vzťah so svojou dcérou, pričom na tento účel je potrebný aspoň nejaká možnosť
stretnutia s maloletou a to v primeranom čase a frekvencii stretávania. Otec neustále útočí na matku a
to aj vo svojom odvolaní, pričom sám matke vyčíta nedostatočnú komunikáciu a útoky na jeho osobu.

Takýto dvojaký meter je až absurdný a svedčí o tom, že výchovné opatrenie, voči ktorému sa opakovane
bránil, malo zmysel, avšak bolo by potrebné pokračovať v odbornom poradenstve ohľadom komunikácie
otca s matkou maloletej. Súd a aj matka však brali do úvahy jej názor a jednoznačne vylúčili prespávanie
maloletej u matky. Okrem toho súd ohraničil styk dá sa povedať v minimálnom rozsahu, keď mesačne
styk matky s dcérou predstavuje dokopy 32 hodín. Uvedený styk sa má realizovať každú druhú sobotu

od 09:00 do 19:00 a v nedeľu od 09:00 do 15:00. Ak by sa styk ponechal na dobrovoľnej báze, bez
úpravy súdom, hrozilo by, že by otec bránil v styku maloletej s matkou, resp. že by sa nerealizoval vôbec.
Nie som toho názoru, že by takáto úprava styku bola kontraproduktívna, práve naopak, určenie pevného
rámca prinesie do narušených vzťahov prvok stability, keď všetky strany budú jasne vedieť, kedy sa
môžerealizovaťstyk.Jepretopovinnosťouotcasnažiťsamotivovaťmaloletú,abysastretávalasmatkou

a nie jej svojim postojom ešte viac znepríjemňovať tento styk. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
udržovaniepravidelného,rovnocennéhoosobnéhostykusobidvomirodičmi.Súdsíceprihliadananázor
dieťaťa, avšak nie vždy je to možné na 100 %. Chcem súdu poukázať aj na tú skutočnosť, že síce otec
uvádzaargumenty,prečojerozšíreniestykunevhodnépremaloletúažezvýšeniestykuoprotiaktuálnym

5 hodinám je nevhodné, avšak sám navrhuje styk zvýšiť a to každú prvú sobotu v mesiaci od 09:00 do
19:00 hod., čo je zvýšenie o 5 hodín. Počas konania bolo jasne uvádzané, akú výšku výživného matka
dokáže uhrádzať pri jej výdavkoch a súd rozhodol v súlade s majetkovými možnosťami a schopnosťami
matky. Odvolania podané otcom a jeho právnym zástupcom je nedôvodné. Pokiaľ ide o prepis nahrávky
zo stretnutia zo dňa 02.08.2024, nejde o prepis, ale o akési účelové hodnotenie nahrávky, kde absentuje

prepis reálne vyslovených slov, bez hodnotiaceho textu. Takýto prepis je nielen nepoužiteľný, ale pre
jeho tendenčnosť ide opätovne len o ďalší z útokov otca, resp. jeho právneho zástupcu na matku, ktoré
predvádzali v priebehu celého konania, cez nemiestne poznámky, ktoré minimálne u právneho zástupcu
otca hraničia s porušením advokátskej etiky. Navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

34. K vyjadreniam matky sa rozsiahlo vyjadril otec v rozsiahlom podaní, na ktorého obsahové
a rozsahové znenie odvolací súd na tomto mieste odkazuje. Ako otec v podanom odvolaní prezentoval
iba realitu, teda to čo sa udialo v rámci prejednávania veci na pojednávaniach, pričom si nemyslím, že
reálne opísanie vyjadrení matky by sa mohli označiť ako moja účelová snaha očierniť matku. „Naďalejtrvám na tom, že súd mal dvojaký resp. dvojitý meter a najmä v kontexte toho, že vôbec neprihliadol
na vyjadrenie našej mal. A., ktorá vo svojom veku takmer 14 rokov vie už dostatočným spôsobom
vyjadriť svoj názor. Súd však v rámci vyjadrení na poslednom pojednávaní uviedol, že nemôže ponechať

styk matky s mal. A. na dobrovoľnej báze, pretože potom by sa mal. s matkou vôbec nestretávala,
keďže napokon sama sa vyjadrila pred súdom, že s matkou sa stretávať nechce.“ „Nemyslím si, že
súd za čo najväčšieho rešpektovania názoru mal rozhodnúť o obmedzení styku matky s mal. A., a to
bez možnosti prespať u matky. Tu je potrebné uviesť, že slovné spojenie „rozhodol o obmedzenom
styku matky" neobstojí, pretože súd nad rámec neodkladného opatrenia rozširoval styk matky s mal.

A.. Názor mal. vôbec nekoliduje s názorom súdu. Ešte raz zdôrazňujem, že „pravda nie je hriech“ a
pokiaľ sa ja zastávam mal. A. a vyťahujem podstatné skutočnosti vykonané v dokazovaní, ktoré svedčia
v neprospech matky, ktorá sama učinila tieto a v tejto právnej veci nemožno hovoriť o mojej účelovosti a
zaujatosti voči matke. Pokiaľ ja chcem matke navýšiť čas stretávania o 5 hodín, čim matke pomáham v
jejnávrhu,takonatozrejmeposudzujeako„slabosť"avyvršujesanamojejosobe,osobáchmojejrodiny
(napr. sestre) a to už nehovorím o vyjadreniach proti môjmu PZ. Za kardinálnu skutočnosť uvedenú

v tomto stanovisku pokladám to, že mal. bola prijatá na bilingválne gymnázium, na ktoré nastúpi od
01.09.2025. „Myslím si, že adekvátne môj PZ reagoval iným súdnym konaním, keď súd dievčaťu v
rovnakom veku, ktorého otec je vo väzení určil výživné vo výške 152 € mesačne. Aj matka musí začať na
sebe pracovať a nie len sa vyhovárať na svoj zdravotný stav.“ „Úplne sa ohrádzam voči tvrdeniu matky,
že ja ako otec som mal nemiestne poznámky, resp. ich mal môj PZ. Pokiaľ sa matka domnieva, resp.

jej PZ, že hraničia s porušením advokátskej etiky, tak ju vyzývam, aby učinila podanie na SAK. Tak ako
matka,podáajmôjprávnyzástupcanávrhnasúdoochranuosobnosti.Pokiaľmatkasanaadresumôjho
PZ vyjadrila, že berie biely prášok (v preklade drogy), tak nech sa nečuduje, že jej povedal, že podá
návrhnaochranuosobnostiabudežiadaťospravedlnenie,atoajnemajetkovúujmu.Zvýsledkovkonaní
pred SAK, ako aj pred OS Žilina, ktoré budú iniciovať vyššie uvedené osoby, potom uvidíme, kto porušil

pravidlaobvyklejslušnosti.Ibanadokreslenieuvádzam,žepokiaľjaakootecosobnepoznámsvojhoPZ,
tak tento je úplný odporca drog.“ Ema odmieta tráviť čas so svojou matkou, pretože sa pri nej nedokáže
sústrediť na vzdelávanie. Jej matka neustále telefonuje s kamarátmi počas dňa a namiesto toho, aby ju
brala von, zostávajú spolu zatvorené doma. Takýto spôsob života negatívne vplýva na psychickú pohodu
dieťaťa. „Taktiež pri všetkej úcte, to čo povedala pani sudkyňa, že sa má naša dcéra uskromniť bolo z

jej strany nanajvýš neprimerané. Ako to myslela? Má menej jesť? Nemá chodiť na vzdelávacie pobyty?
Nemá chodiť do školy? Má byť nevzdelaná?“ Citoval čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5 prvá
veta Zákona o rodine. Podľa otca predstavuje najlepší záujem mal. A. fakt, že sa nechce stretávať s
matkou, tak to treba vzhľadom na jej vek a zdravý vývoj rešpektovať. V opačnom prípade, by súd takýmto
kontra-záujmovým rozhodnutím voči dieťaťu spôsobil viacej škody ako dobra. Navrhol, aby odvolací súd

jeho vyjadreniu ako otca v plnom rozsahu vyhovel, k podstatnej zmene pomerov na strane mal. A. dôjde
od 01.09.2025, pretože nastúpi na strednú školu a preto navrhovaná zmena na záver môjho odvolania,
čo do určenia výživného, ako aj úprave styku je v tejto veci adekvátna.
35. K vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá zotrvala na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach. Odvolací súd na tomto mieste odkazuje na celé jeho obsahové a rozsahové znenie ako

je súčasťou spisu. Naďalej má za to, že súd rešpektoval aj názor maloletej a to v čo najširšom možnom
rozsahu. Je pravdou, že súd vyslovene nerešpektoval jej želanie, aby sa s matkou nestretávala vôbec,
avšak takéto krajné riešenie by nebolo vhodné, čo súd dostatočne odôvodnil. Nešlo teda o dvojaký
meter, ale o kompromisnú snahu zabezpečiť styk matky s maloletou v potrebnom, hoci minimálnom
rozsahu a zároveň rešpektovať názor maloletej na matku a značne zhoršené vzťahy medzi nimi. V

takejto situácii plne rešpektoval názor maloletej, že u matky nechce prespať a rozhodol o styku v
rozsahu dokopy 32 hodín mesačne. Ide o rozšírenie styku oproti neodkladnému opatreniu, ako aj oproti
návrhu otca, avšak rozšírenie, ktoré nie je tak markantné, ako sa snaží prezentovať otec. Ním avizovaný
návrh na zvýšenie styku na 10 hodín mesačne je neprimerane nízky. Čo sa týka tvrdenia otca o tom,
že nemožno argumentovať slovným spojením „obmedzený styk matky“ uvádzam, že v komparácii s

rozsahom styku rodičov s maloletými deťmi vo veku mal. A. je tento styk naozaj viac limitovaný, avšak
vzhľadom na okolnosti prípadu je to primeraný styk. Hoci ide o rozšírenie styku oproti neodkladnému
opatreniu, práve inštitút neodkladného opatrenia, ako napovedá jeho názov predstavuje dočasnú úpravu
a to v minimálnom rozsahu vzhľadom na časový rámec, v ktorom súd musí rozhodnúť bez vykonania
rozsiahlejšieho dokazovania. Práve po vykonaní dokazovania bolo na mieste rozhodnúť vo veci samej

a to, že ide o rozšírenie styku oproti neodkladnému opatreniu nutne neznamená, že nejde o obmedzený
rozsah styku oproti iným rodinám s maloletými v porovnateľnom veku. Ak by sa styk ponechal na
dobrovoľnej báze, bez úpravy súdom, hrozilo by, že by otec maloletú v styku s matkou nepodporoval
a že by sa styk nerealizoval vôbec. Prezentovaný prepis nie je doslovným prepisom, ale len o akésiúčelové hodnotenie nahrávky, kde absentuje prepis reálne vyslovených slov, bez hodnotiaceho textu.
Už len označenia psychologičky, ako „blondína“ svedčí o citovej zaujatosti autora prepisu voči odbornej
osobe, ktorá mala snahu riešiť situáciu zhoršeného vzťahu medzi matkou a maloletou, ale aj matkou

a otcom. Pokiaľ išlo o výživné a jeho výšku, tu zotrvávala na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k
odvolaniu otca a jeho právneho zástupcu. Navrhla, aby Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny a odvolanie otca a odvolanie právneho zástupcu otca
zamietol ako nedôvodné.
36. Do spisového materiálu bolo otcom doručené rozsiahle podanie Vyjadrenie – aktualizácia pomerov

(č.l. 513 a nasl. spisu). Odvolací súd na tomto mieste odkazuje na celé jeho obsahové a rozsahové
znenie tohto rozsiahleho podania a jeho príloh ako je súčasťou spisu. Otec v ňom okrem iného uviedol,
že v prílohe tohto podania zasiela potvrdenie o návšteve Spojenej školy v H., ktorú začala maloletá
navštevovať dňa 1.9.2025, a to zo dňa 01.09.2025, prihlášku na stravovanie v školskej jedálni zo dňa
01.09.2025 a záväzné potvrdenie o nastúpení do školského internátu zo dňa 24.06.2025. Ako otcovi sa
mu podarilo skompaktniť nahrávku, ktorú vyhotovila samotná maloletá A. zo šetrenia so psychológom, s

ktorým sa stretla neformálne pri výstupe z mesta F. k horskému hotelu O., spolu s matkou, ako i ďalšou
osobou a to sociálnou pracovníčkou centra I.. Túto nahrávku spomínal už vo svojom odvolaní, ako aj
v ďalších podaniach, avšak nemal ju v stave kompaktnom na vypočutie. Táto nahrávka na USB kľúči je
podľa neho významná z toho dôvodu, že odvolací súd si po jej prehratí urobí názor, akým spôsobom
komunikuje matka so svojou maloletou dcérou, pričom aj samotný odvolací súd postrehne manipuláciu

matky, ktorú vykonáva s dcérou. On ako otec z predmetnej nahrávky vypichol iba podľa jednotlivých
časov skutočnosti, ktoré ho najviac oslovili a majú najväčšiu výpovednú hodnotu pre odvolací súd.
Prvých 15 minút nahrávky sa neudialo nič. Čo by vyžadovalo pozornosť odvolacieho súdu a preto jeho
komentár začína až v 15 min. a 41 sek., rovnako záver nahrávky nekomentuje, pretože si nevyžaduje
jeho komentár.

37. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom
- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil
(§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68

Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
38. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
39. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v

konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
40. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a

ktorébyspĺňaliprocesnépodmienkyuvedenév§366CSP.Akajotec(mimoiného)vodvolanípoukazuje
na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantnédôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z
ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
41. Odvolací súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu považuje za podstatné uviesť, že podľa prvej vety Čl.

5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Posúdiť najlepší záujem dieťaťa v každom jednotlivom prípade je primárne
úlohou vnútroštátnych orgánov, ktoré majú výhodu priameho kontaktu s dotknutými osobami. Preto
majú určitú mieru voľnej úvahy, avšak Európsky súd pre ľudské práva preskúmava podľa dohovoru
rozhodnutia, ktoré tieto orgány prijali pri výkone svojej právomoci. Článok 8 obsahuje aj procesné

záväzky a vnútroštátny rozhodovací proces musí byť spravodlivý a umožniť všetkým zúčastneným sa
k veci plne vyjadriť. Súdy musia dôkladne preskúmať celú rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové,
psychologické, materiálne, či zdravotné) a urobiť vyvážené a rozumné posúdenie dotknutých záujmov
a pritom mať neustále na pamäti nájdenie najlepšieho riešenia pre maloleté dieťa. V právnej teórii
neexistuje definícia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pre rozmanitosť života, prax ale ukazuje
množstvo dôvodov, ktoré treba súdmi vyhodnotiť, aby bolo správne rozhodnuté v konečnom dôsledku

o tom, či je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bolo zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
V tejto súvislosti je treba poukázať na Všeobecný komentár č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé
zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) vydaný 29. mája 2013
Organizáciou spojených národov, Výborom pre práva dieťaťa, v časti V - Implementácia: posúdenie a
určenie najlepšieho záujmu dieťaťa, A bod 48 „Posúdenie a určenie najlepšieho záujmu je jedinečnou

činnosťou, ktorú je treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého
dieťaťa alebo skupiny detí, či detí všeobecne“.
42. Podľa jedného zo základných princípov mimosporového procesu vyjadreného v Čl. 4 Civilného
mimosporového poriadku, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho „najlepšom
záujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci

maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva
maloletéhodieťaťanarodičovskúvýchovuastarostlivosťatomutoprávuzodpovedajúcemuzákladnému
právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný
nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Pokiaľ teda ide

o záujem maloletého dieťaťa, súd musí vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale
s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti, prípadne v absencii nielen „technických“
podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do
školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či
už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov.

43. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, ktorý nesúhlasil s hodnotením dôkazov okresným súdom,
primárne s výsluchom maloletej, ako i s ďalšími vykonanými dôkazmi, odvolací súd uvádza, že
hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa

teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.
44. Civilný mimosporový poriadok ukladá účastníkom povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich

tvrdení (§ 25 Civilného mimosporového poriadku), pričom v mimosporovom konaní je súd povinný
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci
(§ 36 Civilného mimosporového poriadku). O tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané,
rozhoduje vždy súd (§ 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku). To znamená, že súd nie je viazaný
návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.

Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania
odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania (viď napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s
následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné

mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 18.4.2012, sp. zn. 6Cdo 51/2012). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je
viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých
navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom,pretože je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa
neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.9.2011,
sp. zn. 6Cdo 153/2011).

45. Z obsahu odvolania otca, vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu vplýva argumentácia, ktorú
je možné, podľa odvolacieho súdu vyhodnotiť ako námietku arbitrability napadnutého rozhodnutia.
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2CdoR/2/2025 vyplýva, že „K arbitrárnosti ústavný súd
vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v uznesení sp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. januára 2022
uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať v dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je

hrubým alebo opakovaným porušením zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup
orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna) arbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad
medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu
k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II.
ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že arbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť
rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a

skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných
a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03).
Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť
spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v Čl. 127 ods. 1 ústavy. O zjavnú neodôvodnenosť alebo

arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej
normyzostranysúdu,ktorázásadnepopieraúčelavýznamaplikovanejprávnejnormy,aleboakdôvody,
na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá
formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore
s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).“ Po vykonaní odvolacieho

prieskumu odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci napriek odvolacím námietkam otca nejde
o arbitrárne rozhodnutie, keďže okresný súd svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Vzhľadom na
výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danom
prípade nejde ani o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to
tak skutkovými, ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožnil. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s

hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú
dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220
ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania.
46. V odvolaní otec uviedol, že „rovnako tak nemožno so 100% istotou tvrdiť, že mal. A. sa s rozhodnutím
súdu stotožnila, nakoľko bola prítomná v pojednávacej miestnosti pri vyhlasovaní rozsudku a na jej

tvári vraj nebolo vidieť rozrušenie, keďže v danej chvíli A. zrejme nedošlo, čo to vlastne znamená a
až po vysvetlení mi ako otcovi povedala čo si o tom myslí, čo som už uvádzal vyššie. Zo strany súdu
tak došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä čo sa týka názoru a vôle mal. A. a následne
k nesprávnemu právnemu posúdeniu týkajúcemu sa rozsahu styku matky s maloletou A.. Maloletá
A. zostala z rozhodnutia súdu sklamaná, pretože súd vôbec nezobral do úvahy jej vyslovený názor,

čím vôbec nerešpektoval jej záujem ako maloletého dieťaťa.“ V súvislosti s touto argumentáciou otca
odvolací súd uvádza, že ju síce citlivo vníma, avšak nie je možné ju považovať za takú, ktorá by mala
vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu vyjadrenú v napadnutom rozhodnutí, keďže nie
je zrejmé, ako by mohla samotná bezprostredná reakcia maloletej po vyhlásení rozsudku ovplyvniť
skutkové a právne závery už vyhláseného rozsudku okresným súdom. Odvolací súd akcentuje, že

sa nesmie opomínať, že je to súd, ktorý dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a
starostlivosť zo strany oboch rodičov a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine). Odvolací súd konštatuje, že maloleté
dieťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, má právo tieto názory slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná

pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni (viď Čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Pripomína
odvolací súd na tomto mieste, že aj z § 43 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že maloleté dieťa má právo
vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v
ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.
Názorumaloletéhodieťaťamusíbyťvenovanánáležitápozornosťzodpovedajúcajehovekuarozumovej

vyspelosti, k čomu podľa zistení odvolacieho súdu jednoznačne došlo, čo však nemožno vyhodnotiť ako
povinnosť súdu automaticky, bez ďalšieho, vyhovieť názorom a želaniam maloletého dieťaťa a založiť
rozhodnutie len na názore a želení maloletého dieťaťa.47. Otec v odvolaní uviedol, že „preto, že sme spoločne s PZ uviedli pred súdom, že dovolanie
nepodáme, ak súd určí výživné vo výške 140 Eur. Keďže súdu určil výživné iba vo výške 135 Eur,
tak je jasné, že nevyhovel nášmu návrhu, a preto podávame odvolanie aj voči výživnému. Je veľmi

zarážajúce, že mužovi, ktorý je výkone trestu odňatia slobody súd určí výživné pri jeho príjme 200
Eur mesačne na 13 ročnú dcéru vo výške 152 Eur a matke, ktorá zarába okolo 600 Eur mesačne
určí výživné 135 Eur. Aj keď každá vec je individuálna, ale v priebehu jedného mesiaca súd prvej
inštancie vydal takéto dva rozsudky. Veľmi ma táto skutočnosť ako PZ zamrzela, keď v danej veci sú
jednoznačne protežoval matku v neprospech toho, že dcéra sa má uskromniť.“ Z obsahu spisového

materiálu vyplýva, že otec prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že požaduje
výživné v sume 100Eur (čl. 443 spisu) V odvolaní otec uviedol, že okresný súd určil výživné „iba vo výške
135 Eur“ (odvolanie č.l. 465 pisu). Z výrokovej časti vyhláseného rozsudku však vyplýva, že okresný súd
uložil matke povinnosť, tak že výrok II. znie „Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. sumou
100,-eurmesačneod31.05.2023,vždydo15.dňavmesiacivopredkrukámotcamal.dieťaťa.“atakisto
i z písomného vyhotovenia vyhláseného rozsudku vyplýva z výroku II., že „Matka je povinná prispievať

na výživu maloletej A. sumou 100,- eur mesačne od 31.05.2023, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám otca mal. dieťaťa.“ (č.l. 447 pisu). Odvolanie teda nezodpovedá v označenej sume vyhlásenému
rozsudku. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu výrokovú časť II. rozsudku, ktorou bola uložená
vyživovacia povinnosť matke vo výške 100 eur. Okresný súd pri uložení tejto povinnosti vychádzal
z vykonaného dokazovania. V odôvodnení uviedol, že otec najskôr navrhoval výživné v sume 100 eur

mesačne, neskôr žiadal výživné 150 eur mesačne, v rámci záverečného prednesu právny zástupca otca
uviedol, že aj keď si myslia, že je výživné v sume 100 eur málo, budú to akceptovať. Matka súhlasila so
sumou100eurmesačne.Uvedenéskutočnostisúuvedenévods.20.napadnutéhorozsudkuaodvolateľ
ich nespochybnil a ani nevyvrátil. Okresný súd pomery rodičov v rovine príjmov a výdavkov, potreby
a výdavky mal. A. dôsledne vyhodnotil v ods. 15. až 21. napadnutého rozsudku, na ktoré sa na tomto

mieste odkazuje cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, pričom odvolací súd uvádza, že nemal dôvod sa
od nich odkloniť ani na základe odvolacej argumentácie otca a ani podstatného obsahu spisu, keďže
odvolateľ ich konkrétne nenamietal.
48. K odvolacej argumentácií otca „...Je veľmi zarážajúce, že mužovi, ktorý je výkone trestu odňatia
slobody súd určí výživné pri jeho príjme 200 Eur mesačne na 13 ročnú dcéru vo výške 152 Eur a matke,

ktorá zarába okolo 600 Eur mesačne určí výživné 135 Eur.“, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že od 19.08.2024 pracuje matka na Základnej škole N.
C. D. v F. a jej čistá mzda vrátane náhrady príjmu pri PN bola v období 08/2024 až 12/2024 v priemere v
sume 538 eur. Matka je od 11/2024 práceneschopná z dôvodu zápalu pľúc, kedy sa jej pri kašli zlomilo
rebro, tak sa doliečuje. Nemocenská dávka je cca 450 - 460 eur mesačne. V ods. 21 odôvodnenia

napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že „pri určení výživného vychádzal z príjmu matky vo výške
674 eur mesačne v čistom, ak nie je práve na PN-ke. Súd má za to, že výživné vo výške 100 eur na
maloletú, je vo vzťahu k príjmu matky primerané, pričom takto určené výživné zodpovedá odôvodneným
potrebám mal. dieťaťa vzhľadom k možnostiam a schopnostiam matky“, ktorá argumentácia však
nenašla premietnutie v odvolaní otca. Pokiaľ poukazoval otec v odvolaní na iné rozhodnutie okresného

súdu v inej veci, tak odvolací súd konštatuje, že sa s touto argumentáciou oboznámil, napriek tomu,
že „....Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“
jej riešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o
situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo
na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ako dôvod
prípustnosti dovolania sa „viaže na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo
stranyodvolaciehosúdu,atovtom,žeodvolacísúdzaujalinýprávnyzáver,nežakývkonkrétnejprávnej
otázke zaujal najvyšší súd v rozhodnutiach, ktoré boli zverejnené ako súdne rozhodnutia zásadného
významu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky“ - Števček,

Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár,
Nakladatelství C. H. BECK. Bratislava 2016, str. 1382. 26.1. Ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho
súdu vyjadrujú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty)
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto
pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach

najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré
neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (3Cdo/158/2017,
4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017). Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/113/2017naostatok vychádza zo širšie chápaného obsahu pojmu „ustálená rozhodovacia prax“ tak, že jeho
súčasťou sú tiež právne závery vyjadrené v rozhodnutiach, ktoré boli v minulosti ako judikáty
publikované v oficiálnych informačných médiách vydávaných vtedajšími inštitúciami stojacimi na vrchole

sústavy všeobecných súdov. 26.2 Za odklon od ustálenej rozhodovacej praxe preto nemožno preto
považovať odklon od záverov zaujatých v rozhodnutiach odvolacích súdov, ako sa nesprávne domnieva
dovolateľka“. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5CdoR/8/2024)
49. Otec vyvolanom odvolacom konaní argumentoval tým, že mala matka iný scenár, napríklad pri
výstupe na O. s dcérou, čo má preukázať prepis nahrávky zo dňa 02.08.2024. V súvislosti s týmto

tvrdením otca odvolací súd poukázal na časové súslednosti, v zmysle ktorých je zrejmé, že otec
uvádza časové obdobie udalosti s údajom 2.8.2024, pričom k rozhodnutiu okresného súdu došlo dňa
3. marca 2025. Podľa zistení odvolacieho súdu, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku
okresného súdu, je namieste konštatovanie, že toto rozhodnutie je dostatočné odôvodnené, je zrejmé,
z akých dôkazov okresný súd vychádzal, ako ich posúdil, sú zrejmé myšlienkové pochody a úvahy
okresného súdu a odvolací súd nenachádza potrebu vykonania ďalších dôkazov, keďže skutkový stav

k momentu rozhodnutia okresného súdu bol dostatočne ustálený. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu podľa odvolacieho súdu, je teda dostatočné, i keď je práve tou časťou rozsudku, ktorá síce sama
o sebe právoplatnosť nenadobúda, avšak je relevantná, významná z hľadiska presvedčivosti, logickej
konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Rovnako dostatočné bolo odôvodnenie
v právnom posúdení veci. Pod právnym posúdením veci sa v zásade rozumie podradenie súdom

zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Odôvodnenie rozsudku musí obsahovať,
podľa akej právnej normy vec bola posúdená, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný
súdom zistený skutkový stav. Ide tak o aplikáciu, ako aj interpretáciu práva. Je potrebné uviesť, ako
daný skutkový stav bol právne posúdený, ktorú právnu normu súd aplikoval a ako ju v intenciách
konkrétneho prípadu interpretoval. Uvedené v dostatočnej miere z napadnutého rozsudku okresného

súdu jednoznačne vyplýva. Vo vzťahu k vyššie uvedeným dôvodom krajský súd pre úplnosť poukazuje
i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03, podľa ktorého ustanovenie § 157
ods. 2 OSP (teraz § 220 CSP) je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, čo v danom prípade prvostupňový súd vo svojom

napadnutom rozhodnutí dodržal.
50. Pokiaľ otec vo vyvolanom odvolacom konaní spochybňoval okresným súdom ustálený skutkový stav
veci, označoval listiny, prípadne nahrávky, argumentoval potrebou vykonania ďalších dôkazov, a to tak
v rovine styku matky s maloletou, ako i v rovine výživného, tak odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie
okresného súdu je postavené na pevných základoch a vykonanie ďalšieho dokazovania k rozhodnutiu

odvolacieho súdu už v tejto fáze konania nie potrebné, tak ako odvolací súd uviedol už vyššie. Okolnosti,
na ktoré poukazoval otec maloletej, ktoré sa týkali jej zmeny školy, prípadne výdavkov, ktoré nastali až
po vyhlásení rozsudku okresného súdu, nemohli spätne meniť pohľad odvolacieho súdu na správnosť
napadnutého rozsudku v čase jeho vydania (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP).
51. V odvolaní otec uviedol, že neočakával, čo okresný súd v uviedol v ods. 36-39 rozsudku, teda že:

„ Úlohou súdu nie je poslúchať maloletú, ale vypočuť si ju a vyhodnotiť či to, čo chce je v jej záujme."
Pričomhneďnatosúdstanovilrozsahstykuväčší,nežjepodľamôjhonázoruaajpodľanázorumaloletej
potrebný. Netvrdím, že by sa styk nemal upravovať vôbec, ale niekedy platí, že menej je viac. Očakával
som, že súd postupne navyšovanou úpravou styku oproti terajším piatim hodinám docieli toho, aby
maloletá začala nadobúdať vzťah k matke čím viac pozitívnejší a nie, aby jej to súd nariadil v neúmernom

rozsahu celú sobotu a trištvrte nedele. Tak ako to uvádzam už vyššie, takéto direktívne rozhodnutie súdu
si myslím, že bude v danej veci kontraproduktívne, teda nie na prospech veci. Rovnako direktívne pritom
znie aj vyjadrenie súdu, že: „Bez ohľadu na to, či sa maloletá na matku hnevá, mala by voči nej pociťovať
rešpekt, mala by byť pre ňu autoritou a nemala by s ňou bojovať " nakoľko rešpekt sa nedá vynútiť. Dcéra
nemôže k matke cítiť rešpekt len preto, že je to jej matka, zvlášť ak matka neprejavuje rešpekt voči dcére,

ktorý by mal byť rozhodne obojstranný.“ V súvislosti s touto argumentáciou odvolateľa, odvolací súd
s poukazom na Metodiku – Participačné práva dieťaťa konštatuje, že zisťovanie názoru dieťaťa nie je
dôkazným prostriedkom na zistenie skutočného stavu veci tak, ako napríklad výsluch účastníka konania.
Ide o úkon sui generis, ktorým súd poskytuje priestor na realizáciu participačných práv dieťaťa. Zistený
názor dieťaťa, v prejednávanej veci mal. A., je podstatným, ale nie jediným vodítkom pri identifikácii

najlepšieho záujmu dieťaťa. Odvolací súd konštatuje, že nie je možné do zápisnice o zisťovaní názoru
maloletých detí zaznamenať všetky ich neverbálne prejavy. Názor maloletej A. bol v predmetnej veci
zisťovaný priamo sudkyňou, čím bol zabezpečený prvok priameho kontaktu s maloletou, na základe
ktorého mohla vnímať jej osobnosť, ako aj vyjadrené názory komplexne. Vyhodnocovanie názoru(želania)maloletejA.jeplnevkompetenciikonajúcehosúdu,ktorýjeoprávnenýkprípadnýmkorektúram
predstáv a názorov detí o tom, čo je pre ne vhodné, resp. všeobecne prospešné, a čo naopak nie
(Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3007/09 z 26.08.2010). Je úplne prirodzené, že

maloleté deti, ktoré sú dlhodobo ovplyvnené hlbokým rodičovským konfliktom, niečo konkrétne neuvedú,
či nenaznačia, čo ešte neznamená, že tomu tak nie je, preto nemožno dospieť k záveru, že okresný
súd zo zisťovania názoru maloletej A. vyvodil prekvapivý záver. Najvyšší súd Slovenskej republiky v
uznesení sp. zn. 5 Cdo/47/2017 z 09.08.2017 konštatoval, že: „nie je možné, aby všeobecné súdy
stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutie iba na jeho prianí

a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov“ (rozsudok ESĽP vo veci C. c/a Fínsko
z 09.05.2006, č. 18249/02, body 57-59).
52. V odvolaní otec uviedol, že „...danú vec posúdil objektívne a nenadržiaval len jednej strane - matke,
keď si to napokon samotná matka ani nezaslúži, aby sa jej súd zastal.“ Otec sa teda v odvolaní dovoláva
aplikácie zásady rovnosti strán v súdnom procese, k čomu odvolací súd uvádza, že táto zásada sa
prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach

rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť
iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu
v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať
svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva
rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva

v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného
civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých
procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje
procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka (II. ÚS 35/02). Táto zásada, vyjadrujúca „právo
na spravodlivý proces“, nutnosť rovnakých „pravidiel hry“, alebo tiež „princíp rovnosti“, sa premieta

predovšetkým v ustanoveniach, upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania a v postupe
okresného súdu bola nepochybne dodržaná. Ani s ohľadom k uvedenej zásade rovnosti, krajský súd
nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne
(nezákonné) rozhodnutie vo veci. Princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu
spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť

predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis-á-
vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst-Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe
implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi

a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri
Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované vyššie, ods. 59) (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 21. marca 2012, sp.zn. 5 Cdo 16/2012), ktoré postuláty boli nepochybne v rozhodnutí
okresnéhosúdunaprieknámietkamotcadodržané.Krajskýsúdvsúvislostisosvojimizávermipoukazuje
aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého „...zmyslom

procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania,
na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná
a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných
práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým

účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania
priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil
(prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných
práv na súdnu ochranu, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“.
53. K svojim vyššie uvedeným záverom odvolací súd uvádza, že vychádzajúc z článku 6 základných

princípov CMP, v spojitosti s § 35 a § 36 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom
postupujevsúčinnostisúčastníkmikonaniaajepovinnýnaúčelyzisteniaskutočnéhostavuvecivykonať
všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v
mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s
objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon

nerezignuje v mimosporových konaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za
zistenie skutočného stavu veci je bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej
zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie
subjektívneho dôkazného bremena“. Ako vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR z 24. apríla 2003 sp.zn. IV. ÚS 78/03, všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy
nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie
skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle účastníkov konania. I keď má súd povinnosť

zistiť skutočný stav veci, toto nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania, a preto zákon
aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosť tvrdenia právne
relevantných skutočností a dôkazná povinnosť). Zistený skutkový stav v intenciách § 35 CMP už naďalej
nie je potrebné overovať vykonaním ďalších dôkazov. Toto by bolo aj v rozpore so zásadou rýchlosti a
hospodárnosti konania, ak by súd ďalej zisťoval to, čo bolo preukázané predloženými dôkazmi. Pokiaľ

účastník v takomto type konania namieta, že skutočný stav bol iný, je povinný aspoň relevantne skutkový
stav predloženými dôkazmi spochybniť, pričom toto nemôže ponechať na povinnosť súdu podľa § 35
CMP.
54. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným
súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym
posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné

práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod
normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne

aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú
vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie
okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a
správne zistený skutkový stav veci.

55. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) aj z rozhodnutí ústavného súdu
vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS
383/2006).Povinnosťousúdujepresvedčivo asprávnevyhodnotiťdôkazyasvojerozhodnutia
náležite odôvodniť (§ 220 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993,

Séria A, č. 254 - B, str. 49, § 30). Inými slovami judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c.

Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa zistení odvolacieho súdu okresný súd dal v dostatočnom rámci
odpoveď na všetky argumenty rozhodujúce pre rozhodnutie.
56. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd teda nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie

o návrhu otca, odvolací súd, nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
57. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol

vlastnú argumentáciu.
58. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifikáv prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru

odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.
59. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
60. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že

v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady

trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani

nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.
61. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
62. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 21, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Starostlivosť o maloletých , Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025