Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/133/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200712
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200712.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: Trident Trading
Company, s.r.o., so sídlom: Gogoľova 2924/12A, Košice, IČO: 36673048, právne zastúpený: JUDr.
Patrik HOLINGA s.r.o., so sídlom: Hrnčiarska 2/A, Košice, IČO: 36856967, proti žalovanému: Úrad
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom: Chlumeckého 2, P.O.Box 57, 820
12 Bratislava 212, za účasti: Ing. Viliam Lafko, správca, likvidátor so sídlom: Murgašova 3, Košice,
dodatočný likvidátor štátneho podniku: Štátny majetok Košice, š.p. v likvidácii, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 53/2022/S1 zo dňa 23.09.2022 v spojení s rozhodnutím

správneho orgánu prvého stupňa takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č.
VoÚ 53/2022/SI zo dňa 23.09.2022, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru
č. V- 3051/2020 zo dňa 15.07.2022 a vec vracia Okresnému úradu Košice, katastrálnemu odboru na
nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 20.3.2020 vydal Okresný úrad Košice, katastrálny odbor rozhodnutie č. V – 3051/2020, ktorým
povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.07.2019,
ktorej predmetom prevodu boli nehnuteľnosti v k.ú. A., evidované na LV č. XXXX v prospech žalobcu v
podiele 1/1 medzi predávajúcim: Štátny majetok Košice, š.p. v likvidácii, ul. Kokšovská, Valaliky, IČO:
00 193 437 v tom čase zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Pš, Vložka č.:

25/V konajúcim prostredníctvom: dodatočného likvidátora Ing. Viliama Lafku, so sídlom Murgašova 3,
Košice a žalobcom ako kupujúcim.

2. Dňa 18.11.2020 bol Okresnému úradu Košice, katastrálnemu odboru doručený protest prokurátora
Okresnej prokuratúry Košice II č. Pd 98/20/8803-6 zo dňa 13.11.2020, ktorý bol podaný proti rozhodnutiu
Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. V - 3051/2020 zo dňa 20.3.2020 o povolení vkladu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorom prokurátor namietal porušenie ustanovenia § 31 ods.

1 a ods. 3 katastrálneho zákona s poukázaním na ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o
úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku ako aj ustanovenia § 3
ods. 1 a ods.4 zákona o správnom konaní z dôvodu, že predávajúci napriek uplatnenému reštitučnému
nároku disponoval predmetnými nehnuteľnosťami v rozpore so starostlivosťou riadneho hospodára, keďpredmetné nehnuteľnosti previedol kúpnou zmluvou na inú právnickú osobu, pričom predmetný úkon
je vzhľadom na blokačné ustanovenie zo zákona neplatný a správny orgán mal na túto skutočnosť
prihliadať ex offo.

3.OkresnýúradKošice,odboropravnýchprostriedkovpreskúmalprotestprokurátorač.Pd98/20/8803-6
zo dňa 13.11.2020 proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. V-3051/2020 zo
dňa 20.3.2020 o povolení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a rozhodnutím číslo: OU-KE-
OOP5-2021/006521 zo dňa 07.01.2021 protestu prokurátora nevyhovel. Podľa názoru tohto správneho

orgánu, prokurátor nedostatočne posúdil všetky skutočnosti vzťahujúce sa na danú vec a vo veci
podaného podnetu je potrebné posúdiť aktívnu legitimáciu podávateľa podnetu protestu prokurátora,
ktorým v tomto prípade bolo Pozemkové spoločenstvo, urbariát Ťahanovce. Tento správny orgán bol
toho názoru, že v zmysle ustanovenia § 5 ods.3 zákona č. 229/1991 Zb. nie je možné vyhovieť
protestu prokurátora, nakoľko z predložených podkladov nevyplýva, že by návrh na začatie reštitučného
konania podali oprávneného osoby. Súčasne mal za to, že rozhodnutie sp. zn.: 3Sžr/102/2014, na

ktoré poukazuje prokurátor vo svojom proteste nie je možné použiť na danú vec, nakoľko sa tam jedná
o reštitučný nárok, ktorý bol uplatnený včas a riadne oprávnenou osobou. Proti tomuto rozhodnutiu podal
prokurátor odvolanie.

4. O odvolaní prokurátora rozhodol dňa 15.04.2021 Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

rozhodnutím č. LPO/2021/001427-5/Ja, ktorým odvolaniu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II
zo dňa 22.1.2021 vyhovel a rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov
č. OU-KE-OOP5-2021/006521 zo dňa 07.1.2020 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Mal za to
v zhode s názorom prezentovaným prokurátorom v jeho odvolaní, že predmetné rozhodnutie je
nepreskúmateľné, nakoľko Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov neuviedol, z akých

predložených dokladov vychádzal a súčasne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
nakoľko si tento správny orgán nemôže vyvodiť úsudok o výsledku reštitučného konania o ktorom
rozhoduje iný odbor Okresného úradu Košice a má za to, že nie je daná právomoc správneho
orgánu rozhodujúceho o návrhu na vklad posudzovať úspešnosť navrhovateľa a prejudikovať výsledok
reštitučného konania. Poukázal na ustanovenie § 5 ods.3 zákona č. 229/1991 Zb. z ktorého vyplýva, že

následkom jeho porušenia je neplatnosť právneho úkonu.

5. Po vrátení veci Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov postupoval tento správny
orgán v intenciách právneho názoru a usmernenia Úradu geodézie, kartografie a katastra v rozhodnutí
č. LPO/2021/001427-5/Ja zo dňa 15.04.2021 a opätovne posudzoval dôvodnosť protestu prokurátora

a dňa 02.07.2021 vydal rozhodnutie č. OU-KE-OOP5- 2021/006521-015, ktorým vyhovel protestu
prokurátor a zrušil rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. V 3051/2020 zo dňa
20.03.2020. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správny orgán mal pri rozhodovaní o vkladovom
konaní vedomosť o uplatnenom reštitučnom nároku k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej
zmluvy a napriek tomu vklad povolil a takýto postup je podľa Okresného úradu Košice, odboru opravných

prostriedkov v rozpore s ustanovením § 31 ods.1 a 3 katastrálneho zákona a ustanovením § 5 ods.3
zákona č. 229/1911 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 04.10.2021.

6. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor v ďalšom konaní opätovne preskúmal spisový materiál

V-3051/2020, protest prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II číslo Pd 98/20/8803-6 zo dňa
13.11.2020 a rozhodnutie OPP č. OU-KE-OOP5-2021/006521-015, ktorým vyhovel protestu prokurátora
Okresnej prokuratúry Košice II číslo Pd 98/20/8803-6 zo dňa 13.11.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 04.10.2021 spolu s rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. LPO /2021/001427-5/
Ja zo dňa 15.04.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2021 a stotožnil sa s právnou

argumentáciou uvedenou v proteste prokurátora a v rozhodnutí Okresného úradu Košice, odboru
opravnýchprostriedkovč.OU-KE-OOP5-2021/006521-015asrozhodnutímÚradugeodézie,kartografie
a katastra SR č. LPO /2021/001427-5/Ja zo dňa 15.04.2021 a rozhodnutím č. V - 3051/2020 zo dňa
15.07.2022 (prvostupňové rozhodnutie) návrh na vklad predmetnej kúpnej zmluvy podľa § 31 ods. 3
katastrálneho zákona zamietol.

7. Žalobca podal odvolanie a v odvolacích námietkach uviedol:- neboli splnené procesné podmienky, že správny orgán dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie katastrálneho odboru vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci;

- predávajúci nebol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona
č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom;
- predávajúci Štátny majetok Košice š.p. v likvidácii, v zast. Ing. Viliam Lafko, dodatočný likvidátor, je

výlučným a jediným vlastníkom nehnuteľnosti a teda nie je osobou, ktorá drží nehnuteľnosť, ale ju priamo
vlastní, a preto bol predávajúci oprávnený uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu a predať nehnuteľnosti v
zastúpení dodatočného likvidátora;
- poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžo/73/2007; 1Sžo/ 178/2008,
6Sžo/144/2007, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci s tým, že táto judikatúra hovorí o tom, že
o povinnú osobu ide vtedy, ak je na liste vlastníctva v časti B zapísaná ako vlastník pozemkov Slovenská

republika a ich správou je poverený štátny podnik. Pôvodne takto list vlastníctva pri Štátnom majetku
Košice, š. p. v likvidácii aj vyzeral, ale v roku 2018 nastala zmena, kedy likvidačný súd vydal uznesenie
sp. zn. 28CbR/44/2017-16 zo dňa 26.01.2018, ktorým nariadil dodatočnú likvidáciu novoobjaveného
majetku, ale nie v správe štátneho podniku, ale v jeho vlastníctve, t.j. ustanovil právnickú osobu ako
vlastníka nehnuteľnosti, čo ju vylučuje v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. z okruhu

povinných osôb; Štátny majetok š. p., Košice nikdy nemal k predmetným pozemkom právo hospodárenia
alebo právo správy, rovnako sa nejedná o poľnohospodárske družstvo v zmysle ustanovenia § 4 ods.
1 zákona č. 503/2003 Z. z. a teda bol oprávnený svoj majetok predať; keďže sa nejednalo o majetok
vo vlastníctve Slovenskej republiky na predmetnú kúpnu zmluvu sa vzťahuje blokačné ustanovenie
upravené v § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.; vychádzajúc z týchto skutočností tak Okresný úrad,

katastrálny odbor nesprávny vyhodnotil, že Štátny majetok š.p., Košice v likvidácii, IČO: 00193437
v zastúpení Ing. Viliam Lafko, dodatočný likvidátor je povinnou osobou.

8. Žalovaný Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vydal dňa 23.09.2022
rozhodnutie číslo VoÚ 53/2022/S1, ktorým o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že ho zamietol a rozhodnutie

Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č.V-3051/2020 zo dňa 15.07.2022 potvrdil. Stotožnil sa
s tvrdením správneho orgánu prvého stupňa a opätovne poukázal aj na svoj názor v predchádzajúcom
rozhodnutí č. LPO/20121/001427-5/Ja zo dňa 15.04.2021 spočívajúci v tom, že nakoľko voči
nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet kúpnej zmluvy bol uplatnený reštitučný nárok a je vedené
reštitučné konanie o vydanie pozemkov na Okresnom úrade, pozemkovom a lesnom odbore pod

sp.zn.: OU-KE-PLO-2018/000757, predávajúci – Štátny majetok š.p., Košice v likvidácii nemohol platne
uzatvoriť takúto kúpnu zmluvu s cieľom previesť nehnuteľnosti na iného, pretože je takýto právny úkon
pre existenciu blokačného ustanovenia v § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. neplatný.

II.
Správna žaloba

9. V správnej žalobe zo dňa 15.12.2022, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného
alternatívne aj zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa namieta nesprávne právne

posúdenie veci (žalobná námietka podľa §191 ods. 1 písm. c) a nesprávne skutkové zistenia (žalobná
námietky podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP).

10. V rámci týchto žalobných námietok namieta, že ani prvostupňový ani druhostupňový správny orgán
sa nezaoberali tým, či účastník konania Štátny majetok Košice, š. p. v likvidácii (ako predávajúci) spĺňa,

resp. nespĺňa podmienky postavenia povinnej osoby v rámci reštitučného konania, ako aj katastrálneho
konania, ktoré s ním súvisí v zmysle blokačného ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o
navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, pričom sa jedná
o dôležitú skutočnosť v rámci konania.

11. K otázke posúdenia postavenia predávajúceho ako povinnej osoby poukázal na ustanovenie § 4
ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. v zmysle ktorého sú povinnými osobami právnické osoby, ktoré ku dňu
účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia aleboprávo správa a poľnohospodárske družstvá. Taktiež poukázal aj na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a)
zákona č. 503/2003 Z.z. ktoré hovorí o tom, že vlastníctvo k pozemkom nemožno navrátiť ak je pozemok
vovlastníctvefyzickejosobyaleboprávnickejosobyokrempovinnejosobypodľa§4ods.1tohtozákona.

12. Žalobca poukázal aj na judikatúru: Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn: 1Sžo 73/2007
zo dňa 15.01.2008, sp.zn: 1 Sžo 178/2008 zo dňa zo dňa 21.04.2009, sp.zn: 6 Sžo 144/2007 zo dňa zo
dňa 06.08.2008, Rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp.zn: 3Sp/19/2011-36 zo dňa 17.01.2012.

13.Opätovnetakakovodvolaníuviedolprávnuargumentáciuvzmyslektorej:judikatúrahovoríotom,že
o povinnú osobu ide vtedy, ak je na liste vlastníctva v časti B zapísaná ako vlastník pozemkov Slovenská
republika a ich správou je poverený štátny podnik. Pôvodne takto list vlastníctva pri Štátnom majetku
Košice, š.p. v likvidácii aj vyzeral, ale v roku 2018 nastala zmena, kedy likvidačný súd vydal uznesenie
č.k. 28CbR/44/2017-16 zo dňa 26.01.2018, ktorým nariadil dodatočnú likvidáciu novoobjaveného
majetku, ale nie v správe štátneho podniku, ale v jeho vlastníctve, t.j. ustanovil právnickú osobu ako

vlastníka nehnuteľnosti, čo ju vylučuje v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. z okruhu
povinných osôb; Štátny majetok š.p., Košice nikdy nemal k predmetným pozemkom právo hospodárenia
alebo právo správy, rovnako sa nejedná o poľnohospodárske družstvo v zmysle ustanovenia § 4 ods.
1 zákona č. 503/2003 Z. z. a teda bol oprávnený svoj majetok predať; keďže sa nejednalo o majetok
vo vlastníctve Slovenskej republiky na predmetnú kúpnu zmluvu sa vzťahuje blokačné ustanovenie

upravené v § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.; vychádzajúc z týchto skutočností tak Okresný úrad,
katastrálny odbor nesprávny vyhodnotil, že Štátny majetok š.p., Košice v likvidácii, IČO: 00193437
v zastúpení Ing. Viliam Lafko, dodatočný likvidátor je povinnou osobou.

III.
Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.02.2023 uviedol, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne
vyplýva, že správny orgán mal pri rozhodovaní o vkladovom konaní vedomosť o uplatnenom reštitučnom

nároku k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 19.07.2019, pretože táto
skutočnosť bola priamo uvedená v čl. III. cit.: Osobitné dojednania: „Predávajúci týmto prehlasuje a
poučuje kupujúceho, že voči nehnuteľnostiam, ako aj predmetu prevodu je vedené reštitučné konanie
o vydanie pozemkov reštituentom na Okresnom úrade Košice, Pozemkový a lesný odbor, Zádielska 1,
Košice, pod sp. zn. OU-KE-PLO-2018/000757 a trestné konanie vedené pod sp.zn.: ČVS: KRP-55/2-

VYS-KE-2019.“

15. Vzhľadom k tomu, že k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet kúpnej zmluvy zo dňa 19.7.2019 bol
uplatnenýreštitučnýnárokajevedenéreštitučnékonanieovydaniepozemkovreštituentom,predávajúci
nemohol platne uzatvoriť kúpnu zmluvu s cieľom previesť nehnuteľností na iného, čo je porušením

ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. a takéto porušenie má za následok neplatnosť právneho
úkonu.

16. Žalovaný záverom uviedol, že správny orgán si nemôže utvoriť úsudok o výsledku reštitučného
konania, v ktorom rozhoduje iný odbor okresného úrad a v prípade reštitučného konania je príslušným

orgánom na rozhodovanie v danom prípade Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor.

IV.
Replika

17. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 30.05.2023, žalobca však naň replikou
nereagoval.

V.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania18. Dňa 22.09.2023 sa k správnej žalobe vyjadrila osoba oprávnená konať za ďalšieho účastníka
konania – Ing. Viliam Lafko, správca, dodatočný likvidátor spoločnosti Štátny majetok Košice, š.p.,
v likvidácii, IČO : 00 193 437. Vo vyjadrení zo dňa 22.09.2023 uviedol, že subjekt - Štátny majetok

Košice, š.p. v likvidácii považujú správne orgány v katastrálnom ako aj v reštitučnom konaní automaticky
za povinnú osobu v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia,
a preto žiada úctivo súd, aby o tejto otázke postavenia povinnej osoby urobil právny záver.

19. Má za to, že Štátny majetok Košice, š. p. v likvidácii nie je v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov povinnou osobou, či už v zmysle reštitučného konania alebo katastrálneho konania. Štátny
majetok Košice š.p. v likvidácii, v jeho zastúpení ako dodatočného likvidátora bol a je výlučným a jediným
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, tj. nemalo k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo
hospodárenia alebo právo správy, rovnako sa nejedná o poľnohospodárske družstvo.

20. Ďalej uviedol, že majetok Štátneho majetku Košice š.p. v likvidácii prešiel konkurzom a následne
naň bola vyhlásená likvidácia, kde bol ustanovený za dodatočného likvidátora. Najlepším dôkazom, že
sa nejedná o majetok štátu, ale majetok právnickej osoby je Uznesenie pod sp.zn: 28CbR/44/2017-16
zo dňa 26.01.2018 likvidačného súdu, ktorým nariadil dodatočnú likvidáciu novoobjaveného majetku,

ale nie v správe štátneho podniku, ale v jeho vlastníctve.

21. Záverom navrhuje správnej žalobe vyhovieť a zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného Úradu
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, č.VoÚ 53/2022/S1 zo dňa 23.09.2022.

VI.
Vyjadrenie žalobcu

22. K vyjadreniu dodatočného likvidátora sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 13.11.2023. Vo vyjadrení

uviedol, že v celom rozsahu súhlasí s vyjadrením dodatočného likvidátora zo dňa 22.09.2023 v
predmetnej veci a má za to, že danú skutočnosť dodatočný likvidátor správne právne posúdil. Opätovne
uviedol, že Štátny majetok Košice š.p. v likvidácii v zastúpení dodatočného likvidátora nespadá ani pod
jeden z dvoch subjektov – povinnej osoby, ktorú vymedzuje § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., a teda
nemôže mať status povinnej osoby. Tento subjekt nikdy nemal status práva hospodárenia alebo práva

správy k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky a taktiež ani nemal status poľnohospodárskeho
družstva, ba práve naopak bol výlučným a jediným vlastníkom danej nehnuteľnosti. Opätovne poukázal
na rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn.: 28CbR/44/2017-16 zo dňa 26.01.2018, ktorým bola
nariadená dodatočná likvidácia novoobjaveného majetku, ale nie v správe štátneho podniku, ale v jeho
vlastníctve, štát ako taký nikdy nebol v histórii vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti.

VII.
Relevantné práve predpisy

23. Podľa § 5 ods.1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len
rozhodný čas) povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona
nehnuteľnosť držia, s výnimkou
a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo

účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických
osôb po 1. októbri 1990,
b) cudzích štátov.

24. Podľa § 5 ods.2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom v rozhodnom čase Osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa
odseku 1 drží, sa rozumie:a) právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia
alebo právo trvalého užívania,

b) pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník.

25. Podľa § 5 ods.3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom v rozhodnom čase povinná osoba je povinná s
nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára,

odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva
iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí
oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.

26. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č.503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení
účinnom v rozhodnom čase, povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto

zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy,
a poľnohospodárske družstvá.

27. Podľa ustanovenia § 4 ods.2 zákona č.503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení
účinnom v rozhodnom čase, povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k

pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok
previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na
náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva
nedotknuté.

28. Podľa ustanovenia § 6 ods.1 písm. a) zákona č. 503/2003 Z.z o navrátení vlastníctva k pozemkom
v znení účinnom v rozhodnom čase, vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť,
ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1).

29. Podľa ustanovenia § 5 ods.1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom

v rozhodnom čase podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie
zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

30. Podľa ustanovenia § 6 ods.1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom
v rozhodnom čase podnik spravuje veci a majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a

majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania. Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje,
sú majetkom štátu.

31. Podľa ustanovenia § 6 ods.2 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom
v rozhodnom čase podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred

súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke
právo štátu je sporné.

32. Podľa ustanovenia § 28 ods.1 práva k nehnuteľnostiam zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností v znení účinnom v rozhodnom čase práva zo zmlúv uvedené v § 1 ods.1 sa zapisujú do

katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa ustanovenia § 31 ods.1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení účinnom
v rozhodnom čase Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti
zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou,

či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči
dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

34. Podľa ustanovenia § 31 ods.3 zákona č. 162/1995 Z.z. ak sú podmienky na vklad splnené, okresný
úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.35. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správne orgány postupujú v konaní v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a
záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

VIII.
Právny názor správneho súdu

36. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým tento potvrdil
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa – Okresného úradu Košice, katastrálneho odbor
ozamietnutínávrhunavkladkúpnejzmluvyzodňa19.07.2019uzavretejmedzižalobcomakokupujúcim
a Štátnym majetkom Košice š.p. v likvidácii.

37. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

38. Po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s administratívnym spisom
ako aj vyjadreniami účastníkov konania má správny súd za to, že námietky žalobcu prednesené
v správnej žalobe sú dôvodné a je namieste zrušiť tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods.1 písm.
c) SSP) a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu veci nebolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci

(§ 191 ods.1 písm. e) SSP) ako aj z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods.1
písm. d) SSP).

39.Vtomtokonanínebolospornéto,žežalobcaaspoločnosťŠtátnemajetkyš.p. vlikvidáciiuzavrelidňa
19.07.2019 kúpnu zmluvu. Sporné bolo to, či predávajúci – Štátne majetky š.p. v likvidácii, spĺňa alebo

nespĺňa podmienku povinnej osoby v rámci reštitučného konania a aj katastrálneho vkladového konania,
atovzmysleustanovenia§4ods.1zákonač.503/2003Z.z.onavrátení vlastníctvakpozemkomvznení
neskorších právnych predpisov resp. v zmysle ustanovenia § 5 ods.1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.(v závislosti od toho, v zmysle
ktoréhoprávnehopredpisuboluplatnenýreštitučnýnároknanehnuteľnosti,ktorébolipredmetomkúpnej

zmluvy). Správny orgán prvého stupňa a v zhode s ním žalovaný zastávali v konaní názor totožný
s názorom prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, ktorý prezentoval vo svojom proteste a to,
že nakoľko k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet kúpnej zmluvy zo dňa 19.07.2019 bol uplatnený
reštitučný nárok a je vedené reštitučné konanie o vydanie pozemkov, predávajúci nemohol platne
uzatvoriť takúto kúpnu zmluvu s cieľom previesť nehnuteľnosti na iného, pretože podľa § 5 ods.3 zákona

č.229/1991Zb.jetakýtoúkonneplatný.Žalobcavodvolacomkonaníakoajvsprávnejžalobeprezentuje
svoj právny názor, podľa ktorého predávajúci nebol v čase uzavretia kúpnej zmluvy povinnou osobou
v zmysle § 4 ods.1 a je výlučným a jediným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej
zmluvy a teda nie je osobou, ktorá drží nehnuteľnosť, ale ju priamo vlastní a z uvedeného dôvodu bol
oprávnený uzavrieť kúpnu zmluvu.

40. Obidva reštitučné zákony obsahujú ustanovenie o povinnej osobe a taktiež aj blokačné ustanovenia
vzťahujúce sa na túto povinnú osobu. Ustanovenie § 4 ods.1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších právnych predpisov hovorí o povinnej osobe na účely
konania podľa zákona č. 503/2003 Z.z., ktorou je okrem poľnohospodárskeho družstva právnická

osoba, ktorá má právo hospodárenia alebo právo správy k majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky,
a blokačné ustanovenie je upravené v § 4 ods.2 tohto zákona. Taktiež aj ustanovenie § 5 ods.1 zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku hovorí
o povinnej osobe na účely zákona č. 229/1991 Zb., ktorou je štát alebo právnická osoba, ktorá ku dňuúčinnosti tohto zákona drží nehnuteľnosť (právo užívania alebo právo hospodárenia k nehnuteľnosti vo
vlastníctve štátu), blokačné ustanovenie je v tomto zákone upravené v § 5 ods.3.

41. Správny súd je toho názoru, že predávajúci z kúpnej zmluvy zo dňa 19.07.2019, ktorý je štátnym
podnikom má postavenie právnickej osoby vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb.
o štátnom podniku (znenie § 5 ods.1 zákona č. 111/1990 Zb.: podnik je právnickou osobou; vystupuje v
právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov). Ako je zrejmé
z článku III. bodu 1 - Osobitné dojednania - kúpnej zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa

19.07.2019, predávajúci poučil kupujúceho o tom, že na predmete prevodu je vedené reštitučné konanie
o vydanie pozemkov reštituentom na Okresnom úrade Košice, pozemkovom a lesnom odbore pod sp.
Z: OU-KE-PLO-2018/000757 ako aj konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedené na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn.: 19C/23/2018 a trestné konanie. Vychádzajúc z tejto skutočnosti
bol tak správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o vklade predmetnej kúpnej zmluvy a následne na
základe odvolacích námietok aj žalovaný v odvolacom konaní, povinný v zmysle ustanovenia § 31 ods.

1 katastrálneho zákona skúmať status predávajúceho – či predávajúci má právo hospodárenia alebo
právo správy k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok a súčasne teda, či
ideonehnuteľnostivovlastníctveštátuatedačiideopovinnúosobupodľa§4ods.1zákonač.503/2003
Z.z., na ktorú sa vzťahuje blokačné ustanovenie podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. resp. podľa
§ 5 ods.1 zákona č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku, na ktorú sa vzťahuje blokačné ustanovenie podľa § 5 ods.3 tohto zákona, alebo či predávajúci
je vlastníkom predmetných nehnuteľností a teda nejde o povinnú osobu podľa § 4 ods. 1 zákona č.
503/2003 Z.z. a nevzťahuje sa na ňu blokačné ustanovenie upravené v ustanovení § 4 ods.2 zákona
č. 503/2003 Z.z. resp. podľa § 5 ods.1 zákona č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku a nevzťahuje sa na ňu blokačné ustanovenie podľa § 5 ods.3

zákona č. 229/1991 Zb.

42. Ako vyplýva z odôvodnení rozhodnutia tak správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného, tieto
svoju argumentáciu – správny orgán prvého stupňa vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na vklad a žalovaný
vo vzťahu k odvolacím námietkam - upriamili len na konštatovanie o tom, že vzhľadom k tomu, že

na predmetné nehnuteľnosti bol uplatnený reštitučný nárok predávajúci porušil blokačné ustanovenie,
a preto už nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami a kúpna zmluva je zo zákona neplatná. Ani
z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ani žalovaného nie je zrejmé, aby sa
vkonanívenovalistatusupredávajúcehotak,akotouviedolsprávnysúdvyššie.Zuvedenéhodôvodutak
možno konštatovať, že obe rozhodnutia v tomto smere trpia vadou nepreskúmateľnosti čo do nedostatku

dôvodov.

43. Pokiaľ sa teda nevenovali posúdeniu statusu predávajúceho v smere ako uviedol správny súd,
je nutné konštatovať, že skutkový stav tak ako ho ustálili oba správne orgány nebolo dostačujúce
pre rozhodnutie a zároveň za takejto situácie nebolo správne ani ich právne posúdenie. Z uvedených

dôvodov preto správny súd pristúpil k zrušeniu oboch rozhodnutí aj z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm.
c) a e) SSP.

44. Správny súd na tomto mieste ešte považuje za potrebné uviesť, že je veľmi dôležité dôsledne
posudzovať postavenie štátneho podniku, nakoľko súčasná právna úprava štátneho podniku v zákone

č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku spôsobuje aplikačné nejasnosti, keď na jednej strane jednoznačne
definuje štátny podnik ako samostatný subjekt práva, ktorý vystupuje vo svojom mene, no novela zákona
č. 306/2013 Z. z. zaviedla ustanovenie § 6 ods. 2, ktorým bol štátny podnik splnomocnený konať v
mene štátu v určitých špecifických prípadoch. Toto ustanovenie však nebolo formulované dostatočne
precízne, čo vedie k nejednoznačným výkladom a rozporom v praxi – napríklad v otázke, či má štátny

podnik vždy konať vo vlastnom mene, alebo v mene štátu, najmä pri nadobúdaní alebo prevode majetku.
Nejednoznačnosť tejto právnej úpravy sa prejavuje najmä: – v otázke identifikácie zmluvnej strany v
majetkových právnych vzťahoch (napr. pri kúpe alebo predaji nehnuteľností), – pri určovaní vlastníka v
katastrinehnuteľností,–akoajpriposudzovaníplatnostiprávnychúkonovštátnehopodnikuvprípadoch,
kde konal ako vlastník majetku, ktorý mu fakticky nepatrí. Je preto potrebné brať zreteľ na to (posúdiť), či

štátny podnik vykonáva bežnú podnikateľskú činnosť alebo vystupuje v mene štátu. Správny súd je toho
názoru, že legislatíva upravujúca problematiku štátneho podniku by si vzhľadom na vyššie popísaný
aplikačný problém vyžadovala precíznejšie systematické a jazykové vyjadrenie, a to nielen na úrovnizákona o štátnom podniku, ale aj v nadväzujúcich právnych predpisoch tak, aby bola zabezpečená
právna istota subjektov a jednotná aplikačná prax.

45. Podľa § 191 ods.6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

46. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa, ktorému správny súd vracia vec na nové konanie
a rozhodnutie bude podľa § 191 ods.6 SSP pri viazanosti právnym názorom správneho súdu
obsiahnutým v tomto rozsudku opätovne preskúmať zmluvu podľa ustanovenia § 31 ods.1 zákona č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, pričom bude jeho povinnosťou posúdiť status predávajúceho
v tom smere a z hľadísk ako to vyššie naznačil správny súd a následne rozhodnúť o podanom návrhu

na vklad predmetnej kúpnej zmluvy.

47. O trovách konania úspešného žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho
poriadku, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,akmalžalobca vovecicelkomalebosčastiúspech.Keďže

bol žalobca úspešný, súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia

na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).