Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200208
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a z

členovsenátuJUDr.JanyRaganovejaJUDr.TomášaKuruca,vprávnejvecižalobcu:MP-TRANS,spol.
s r.o., IČO: 36 497 223, so sídlom v A., B. XXXX, právne zastúpeného: JUDr. Peter Gdovin, advokát,
so sídlom v A., C. XXXX/XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100368234/2022
zo dňa 23.02.2022.

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100368234/2022 zo dňa
23.02.2022, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné, č. 101771368/2021 zo dňa

21.09.2021 a vec vracia Daňovému úradu Prešov, pobočka Humenné, na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd") dňa 23.04.2022
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100368234/2022 zo dňa
23.02.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie"), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné (ďalej aj „správca dane"), č. 101771368/2021

zo dňa 21.09.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane
v sume 3 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016. Žalobca žiadal, aby
súd rozhodol tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec mu vráti na
ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznanie úplnej náhrady trov konania.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd" alebo
„súd"). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. P0-6S/24/2022.

I.

Administratívne konanie3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
január 2016 až máj 2016, júl 2016 a október 2016 až december 2016. Z daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobia február 2016 až máj 2016, júl 2016, október 2016 až december 2016 bol vyhotovený Protokol

č. 100846577/2021 zo dňa 17.05.2021. Dňa 25.08.2021 sa uskutočnilo prerokovanie pripomienok a
dôkazov k protokolu predložených žalobcom, o čom bola spísaná zápisnica.
4. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal dokazovanie nahliadnutím do časti
daňového spisu žalobcu, ktorý sa týkal dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku
2016 a vykonal dokazovanie listinami: Protokol č. 102868359/2019 zo dňa 12.12.2019, Zápisnica z

ústneho pojednávania č. 101428472/2020 zo dňa 11.09.2020, Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č.
101638824/2020 zo dňa 28.10.2020. Správca dane vykonal výsluch svedka D. E. (konateľka žalobcu).
Svedkyňa predložila správcovi dane 5 ks DVD (obsahujúce jednotlivé podujatia, na ktorých mala byť
zobrazená reklama žalobcu) a výsluch svedka F. D..
5. Na základe vykonaného dokazovania vydal správca dane rozhodnutie č. 101771368/2021 zo dňa
21.09.2021, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 000 eur na DPH za zdaňovacie obdobie

apríl 2016. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočet
DPH z faktúry č. 9016040402 zo dňa 04.04.2016 (základ dane: 15 000 eur, DPH: 3 000 eur, poskytnuté
služby: za prenájom reklamných plôch na podujatí Schneerosen Rallye 2016 a Rebenland Rallye
2016 od dodávateľa Embrace s.r.o. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobca v
podaní zo dňa 08.03.2021 uviedol, že dňa 01.03.2016 bola medzi žalobcom zastúpeným konateľkou

D. E. a firmou Embrace s.r.o. zastúpenou konateľom Martinom Maniačekom uzavretá zmluva, ktorej
predmetom bol prenájom reklamnej plochy a vykonanie reklamy vo forme uverejnenia reklamného
nápisu, ktorý mal byť umiestnený na súťažnom automobile o rozmere najmenej 15 cm x 12 cm
podľa možností aktuálneho dizajnu vozidla, na ktorom mal byť nápis umiestnený. Reklamný nápis
mal pre účely zmluvy zahŕňať propagáciu mena a činnosti objednávateľa. Reklamný nápis mal byť

umiestnený na súťažnom automobile počas automobilových pretekov Schneerosen Rallye 2016 v dňoch
04.03.2016 a 05.03.2016, Rebenland Rallye v dňoch 18.03.2016-19.03.2016, Rally Vyškov v dňoch
13.05.2016-14.05.2016 a Rallye Tatry od 22.07.2016- 23.07.2016. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že
žalobca vzniknuté pochybnosti správcu dane o ním prijatých zdaniteľných obchodoch nevyvrátil, t. j.
nedostatočne preukázal nákup fakturovanej služby od deklarovaného dodávateľa. Žalobca nepredložil

správcovi dane v priebehu kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania dôkazy preukázateľne a
hodnoverne potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení týmto dodávateľom. Správca dne je toho
názoru, že nemôže vychádzať z nepriamych dôkazov, resp. ani nie dôkazov, ale len vyjadrení G. G.,
najviac ak tieto nie sú podporené aj ďalšími dôkazmi.
6. Správca dane k uvedenému záveru dospel na základe vykonaného dokazovania, pričom primárne

vychádzal z informácií nachádzajúcich sa v spise daňových orgánov týkajúcich sa daňovej kontroly vo
vzťahu k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016, ktorá bola vykonaná vo
vzťahu k žalobcovi. Na základe uvedeného správca dane mal za spochybnené dodanie tovaru touto
spoločnosťou,pričomdôkazypredloženéalebonavrhnutéžalobcom(zmluvaoreklame,DVDorealizácii
reklamy, výpovede svedkov) neboli spôsobilé spochybniť ani vyvrátiť tento záver. Správca dane zároveň

vytkol žalobcovi, že pri realizácii sporných obchodov nepostupoval s dostatočnou obozretnosťou, aby
sa uistil, že plnenia, ktoré bude prijímať nebudú viesť k jeho účasti na umelých, bez ekonomického účelu
fiktívne realizovaných plneniach. Uviedol, že o jeho nedostatočnej obozretnosti svedčí aj skutočnosť,
že bez akéhokoľvek preverenia jednal s p. G. (pozn.: osoba, ktorá mala sprostredkovať uzatvorenie
zmluvy o reklame s deklarovaným dodávateľom), ktorého ekonomické a obchodné pozadie nepoznal,

nepreveril si ho, pristúpil na realizáciu obchodov na základe vystavovaných faktúr. Zároveň žalobca
nevedel osobu p. G. dostatočne identifikovať, pričom konateľ dodávateľskej spoločnosti uviedol, že túto
osobu nepozná. Správca dane uzavrel, že bolo povinnosťou žalobcu, aby si dostatočne preveril svojho
dodávateľa v záujme vyhnúť sa možnosti zapojenia do akéhokoľvek podvodného konania. Rovnako o
dobromyseľnosti žalobcu nesvedčia ani okolnosti uzatvorenia obchodu.

7. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou
žalobou napadnutým rozhodnutím. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovým a právnym
posúdením správcu dane uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia
zároveň uviedol, že v danom prípade malo fakturované plnenie spočívať v zverejnení reklamného nápisu
(obchodného mena žalobcu počas vysielania automobilových pretekov), avšak bez zverejnenia bližšej

informácie o tom, čím sa spoločnosť žalobcu zaoberá, resp. aký výrobok alebo službu propaguje.
Žalovaný mal teda za to, že zverejnenie takejto reklamy nepodáva informáciu o predmete činnosti
žalobcu, resp. nepropaguje výrobok alebo službu, a teda žalovaný mal za to, že nebolo preukázané, že
by sa počas vysielania označenej relácie reálne prezentovala podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivéprodukty alebo služby. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-530/09
zo dňa 27.10.2011.

II.
Súdne konanie

8. Žalobca v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného
skutkového stavu, správne orgány na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým

zisteniam a právnym záverom a ich rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca namietal:
a. správca dane nevykonal prakticky žiadne vlastné dokazovanie a vychádzal takmer výlučne zo spisu
daňového subjektu týkajúceho sa daňovej kontroly na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie
obdobie 2016, pričom dôkazy získal aj z preverovania daňového subjektu, ktorý bol v kontrolovanom
zdaňovacom období dodávateľom žalobcu;

b. nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom bez náležitého odôvodnenia - realizáciu zdaniteľného
plnenia, ktoré správca dane ani nespochybňuje daňový subjekt preukázal aj DVD nosičom, na ktorom
sú zachytené podujatia na ktorých boli deklarované reklamné služby poskytnuté. Pokiaľ má správca
dane rozumnú a oprávnenú pochybnosť, či reklamnú službu naozaj poskytovala obchodná spoločnosť,
ktorá ju fakturovala má možnosť si tieto skutočnosti overiť z účtovníctva predmetných podnikateľských

subjektov, žalobca navrhoval vypočuť ako svedka pána G. E.. Žalovaný, ako aj správca dane na jednej
strane neustále zdôrazňujú a poukazujú na to, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
preukázania dodávky reklamných služieb ich dodávateľmi a na strane druhej odmietol vypočuť nami
navrhovaného svedka s úplne nezmyselným odôvodnením, že možno očakávať, že jeho výpoveď bude
totožná s výpoveďou D. E. a G. D., pričom správca dane uvedené dôkazy nevykonal;

c. právne posúdenie žalovaného v otázke, či uvedenie reklamného nápisu, resp. obchodného
mena žalobcu počas automobilových pretekov je možné považovať za reklamu súvisiacu s jeho
podnikateľskou činnosťou, pretože takýmto spôsobom nie je zverejnený žiadny výrobok, alebo služba,
ani bližšia informácia o tom, čím sa žalobca zaoberá;
d. rozsah dôkazného bremena v súvislosti s účasťou na obchodnej transakcii poznačenej podvodom,

resp. v súvislosti s tou časťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorej mu správca dane vytýkal účasť
na obchodných transakciách poznačených podvodom - v tejto súvislosti poukázal na rozsudky
Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14, ako aj vo veci C-430/19 (poukázal na to, že žalobca nemôže
niesť zodpovednosť za skutočnosti a konanie dodávateľského subjektu po uskutočnení zdaniteľných
obchodov);

e. nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu nedostatočného odôvodnenia nepriznania
práva na odpočet DPH, čo spôsobilo jeho arbitrárnosť.
9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 28.07.2022 podrobne zopakoval skutkové okolnosti,
ako aj právne posúdenie veci uvedené v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. Poukázal na
to, že nárok na odpočet DPH z predmetnej faktúry nebol žalobcovi priznaný z dôvodu nesplnenia

hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, nakoľko nebolo preukázané, že zdaniteľný obchod
deklarovaný predmetnou faktúrou od dodávateľa Embrace s.r.o. bol uskutočnený tak, ako to táto faktúra
deklaruje. Žalovaný mal za to, že správca dane preukázateľne spochybnil, že fakturované služby
dodala žalobcovi deklarovaná dodávateľská spoločnosť. Uviedol, že žalobca nevedel správcovi dane
preukázať, s kým vlastne jednal za spoločnosť Embrace s.r.o., pretože pán, ktorý sa predstavil ako H.

G. nenechal na seba žiadny kontakt (telefón, mail) a žalobca mu tak dôveroval, že si u dodávateľa
Embrace s.r.o. nepreveril, či skutočne mu udelil plnú moc na zastupovanie. Žalobca sa neinformoval o
spôsobe výroby a umiestnenia, o autách, na ktorých bude reklama uverejnená u dodávateľa reklamných
služieb a prenájmu plochy, správcovi dane nepredložil o tom žiadny dôkaz. Žalobca nepovažoval
za neštandardné, že spoločnosť Embrace s.r.o. ho nekontaktovala a nekomunikovala s ním ohľadne

reklamy. Uvedeným vyjadrením a doložením DVD žalovaný nepredložil správcovi dane také dôkazy,
ktoré by potvrdzovali, že reklamné služby boli uskutočnené práve spoločnosťou, ktorá vystavila
predmetnú faktúru a deklarovala tak uskutočnenie preverovaných služieb. Predmetné DVD dokazuje len
realizáciu jednotlivých športových podujatí, ale nie kto zabezpečil pre žalobcu reklamné služby, resp. ako
použil fakturované služby na účely podnikania ako platiteľ. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane. Napadnuté
rozhodnutie žalovaný považuje za správne, a preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
10. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo vyjadrenie žalovaného spolu s výzvou na podanie repliky
doručené dňa 23.08.2022, žalobca repliku nepodal.11. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejaj„SSP")preskúmalžalobounapadnutérozhodnutia
správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez

nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 16.12.2025 rozsudok (oznámenie
o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 02.10.2025), ktorým zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 100368234/2022 zo dňa 23.02.2022, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov,
pobočkaHumennéč.101771368/2021zodňa21.09.2021avecmuvrátilnanovékonaniearozhodnutie.
Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom

rozsahu.

III.
Právne východiská

12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
13. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

8S/40/2019 22,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

14. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.
15. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.
16. Podľa § 2 zákona ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.") je predmetom dane poskytnutie služby

(ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby.
17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je dodaním služby každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8.
18. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania

služby.
19. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
20. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. odpočítanie dane platiteľom platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a

služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

21. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane
podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba
bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP)
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

22. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že dôvodom nepriznania práva na odpočet
DPH zo zdaniteľných plnení deklarovaných faktúrou od dodávateľa Embrace s. r. o. bolo nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok, a to konkrétne z dôvodu, že fakturovaná služba (prenájom reklamných
plôch na podujatí Schneerosen Rallye 2016 a Rebenland Rallye 2016) nebola žalobcovi poskytnutádodávateľom deklarovaným na predloženej faktúre. Zároveň podporne aj tým, že žalobca sa
dostatočným spôsobom neuistil, že obchody ktoré uzatvoril budú viesť k jeho účasti na podvodnom
konaní. Žalovaný doplnil odôvodnenie nepriznanie práva na odpočet DPH tým, že nebolo preukázané,

že by počas vysielania reklamnej kampane bola akýmkoľvek spôsobom reálne odprezentovaná
podnikateľská činnosť žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca je spoločnosťou,
ktorej predmetom činnosti je okrem iného vnútroštátna a medzinárodná nákladná cestná doprava a
sprostredkovateľská činnosť v doprave, špedičné služby. Z obsahu zmluvy o reklame zo dňa 01.03.2016
vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je uverejnenie reklamného nápisu za podmienok dohodnutých

v zmluve a to: Reklamný nápis bude umiestnený počas automobilových pretekov: 04. – 05. 03.2016
Schneerosen Rallye 2016, 18 - 19. 03.2016 Rebenland Rallye 2016, 13. – 14. 05. 2016 24. Rally Vyškov
2016, 22. 23. 05. 2016 Rallye Tatry 2016. Reklamný nápis bude umiestnený na súťažnom automobile
o rozmere najmenej 15cm x 12cm podľa možností aktuálneho dizajnu vozidla, na ktorom bude nápis
umiestnený. Reklamný nápis bude zahŕňať propagáciu obchodného mena a činnosti objednávateľa.
23. K žalobnej námietke týkajúcej sa nezákonného prenosu dôkazného bremena na žalobcu je v

prvom rade potrebné uviesť, že dokazovanie v daňovom konaní a prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve
základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujú tak, že daňový subjekt podá daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Týmto

sú povinnosti daňového subjektu splnené. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, v tom prípade správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a je opäť na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k

presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Daňovému subjektu teda
vznikádôkaznébremenovokamihu,keďsprávcadanezákonnýmspôsobomajasnevyjadrípochybnosti
o tvrdeniach daňového subjektu. Dôkazy správcu dane musia mať však minimálne rovnakú výpovednú
schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Ak správca dane
vyslovil pochybnosť o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, je jeho povinnosťou

uvedené preukázať, a teda vykonať dokazovanie.
24. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane za účelom preverenia
uskutočnenia predmetných služieb nahliadol do časti daňového spisu týkajúceho sa daňovej kontroly
na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 u daňového subjektu MP - TRANS,
spol. s r.o., kde správca dane prostredníctvom dožiadania požiadal iného správcu dane o vypočutie

G. G. (konateľa spoločnosti Embrace s.r.o. ) ako svedka. Dňa 07.04.2020 sa svedok dostavil na ústne
pojednávanie a vo svojej výpovedi (zápisnica č. 100755840/2020 zo dňa 07.04.2020) uviedol, že na
základe mandátnej zmluvy mal plnú moc na zastupovanie spoločnosti tichý spoločník I. E., ktorý podľa
jeho mienky žije v súčasnosti v Slovinsku. G. G., i keď bol konateľom spoločnosti, za spoločnosť nekonal.
Pán I. E. ho informoval o obchodoch, ktoré spoločnosť vykonávala. Na otázku, či spoločnosť realizovala

zmluvnedohodnutúreklamuodpovedal,žesinespomína,čidohodnutáreklamabolauskutočnenápodľa
zmluvy. Osobu pána G. nepoznal. V svojej výpovedi potvrdil, že faktúru vystavil I. E., a že aj podpis na
faktúre je I. E.. O realizácii reklamy nemá žiadne vedomosti a na konkrétnu spoluprácu so spoločnosťou
MP-TRANS, spol. s r.o. si nespomínal. Žalovaný dospel na základe tohto dôkazu k záveru, že správca
dane kvalifikovane spochybnil tvrdenia a listiny predložené žalobcom, a žalobca následne v konaní

nepredložil ani nenavrhol také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé kvalifikovaným spôsobom odstrániť tieto
pochybnosti. Žalobca v správnej žalobe namietal, že on dôkazné bremeno v konaní uniesol, pričom zo
strany správcu dane došlo k nezákonnému prenosu dôkazného bremena. Pri hodnotení výpovede pána
G. ma žalobca za to, že tento potvrdil uskutočnenie zdaniteľných plnení, ktoré sú predmetom fakturácie
faktúr spochybnených správcom dane. Tento svedok si síce nespomína na konkrétnu spoluprácu s

daňovým subjektom ale na strane druhej potvrdil, že za spoločnosť v danom čase nekonal, ale firmu
na základe mandátnej zmluvy riadil I. E. a teda o konkrétnych obchodoch ani nemusel mať vedomosť.
Svedokvšakpotvrdil,žespornéfaktúryboliskutočnevystavenéapodpísanéosoboupánaI.E.,ktorýako
tichý spoločník firmu zastupoval. Tu správca dane hrubo pochybil keď sa nepýtal pána G. na Zmluvu zo
dňa 01.03.2016, či túto zmluvu uzavrel on alebo pán I.. V tejto súvislosti by mala správcu dane zaujímať

skutočnosť, ako a kto nakladal s finančnými prostriedkami na účte spoločnosti, vrátane peňazí, ktoré
boli zaplatené za poskytnuté reklamné služby.
25.Zobsahuadministratívnehospisuvyplýva,žesprávcadanevykonaldokazovanieoboznámenímsas
výpoveďou svedka G. G. - bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti, ktorý uviedol, že všetko mal nastarostipánI.E..Spomínasi,žesospoločnosťouMP–TRANS,spol.sr.o.obchodovali,alenakonkrétnu
spoluprácu si nespomína. E. E. ho len informoval, že niečo vykonával. (č. l. 312 administratívneho
spisu). Súčasťou administratívneho spisu je aj predmetná faktúra č. 9016040402 zo dňa 04.04.2016

(základ dane: 15 000 eur, DPH: 3 000 eur, poskytnuté služby: za prenájom reklamných plôch na podujatí
Schneerosen Rallye 2016 a Rebenland Rallye 2016 od dodávateľa Embrace s.r.o., výpis z účtu žalobcu,
z ktorého vyplýva, že uvedenú faktúru uhradil spoločnosti Embrace s.r.o., dňa 27.05.2016, a Zmluva
o reklame zo dňa 01.03.2016. Je nevyhnutné konštatovať, že správca dane na základe vykonaného
dokazovania relevantným spôsobom spochybnil tvrdenia žalobcu týkajúce sa zdaniteľného obchodu,

nakoľko vykonaným dokazovaním bol správcom dane do konania zabezpečený dôkaz (listina, ktorej
predmetom je zápisnica o výsluchu bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa), z obsahu ktorého
nepochybne vyplýva, že tento spochybnil osobu menom H. G., keďže si na osobu s týmto menom
nespomína a všetko riadil pán I. E.. Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že správca dane
spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. Správca
dane preukázateľne so vzniknutými pochybnosťami oboznámil žalobcu a vyzval ho na predloženie alebo

označenie ďalších dôkazov, ktoré by preukazovali skutočnosti ním deklarované. V dôsledku uvedeného
je potrebné dospieť k záveru, že v prejednávanom prípade došlo k zákonnému prenosu dôkazného
bremena zo správcu dane na žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobná
námietka týkajúca sa nezákonného prenosu dôkazného bremena správcom dane na žalobcu nebola
dôvodná.

26.Čosatýkavporadídruhejžalobnejnámietky,vktorejžalobcanamietalnevykonanienímnavrhnutých
dôkazov bez náležitého odôvodnenia, súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca navrhol:
§ Vykonanie dôkazu vypočutie svedkov G. E. a F. D. (č. l. 215 administratívneho spisu). Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že navrhovaný dôkaz vypočutie svedka F. D. bol vykonaný, avšak
vypočutie svedka G. E. na správcovi dane napriek predvolaniu tohto svedka nepodarilo vykonať, s tým,

že správca dane uviedol, že: „ ...predpokladá, že výpoveď p. G. E. bude totožná s výpoveďou p.
D. E. a F. D. a že nepredloží správcovi dane akýkoľvek listinný dôkaz o plnomocentve p. G., resp.
iný dôkaz.“ Žalovaný sa s odôvodnením správcu dane v celom rozsahu stotožnil. Vo vzťahu k
uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že žalovaný a správca dane udržateľným spôsobom
neodôvodnili nevykonanie tohto dôkazu. Súd považuje za mylný záver, že pri nepreukázaní dodania

služby deklarovaným dodávateľom nie je dôvod viesť dokazovanie k otázkam, ktoré sa týkali samotnej
existencie materiálnych podmienok alebo iných materiálnych podmienok práva na odpočítanie DPH
vykonaním dôkazov navrhnutých žalobcom. Logicky totiž najskôr prichádza do úvahy preukázanie
materiálnej existencie služby, ktorú mal deklarovaný dodávateľ dodať. Zároveň je nevyhnutné dodať, že
vykonanie dôkazu smerujúceho k preukázaniu dodania deklarovaného plnenia mohlo viesť k skutkovým

zisteniam týkajúcim sa osoby, ktorá bola prítomná pri komunikácii konateľky žalobcu s p. H. G., čo
je v prejednávanom prípade otázkou ťažiskovou z pohľadu objektívneho zistenia dodania reklamy
zdaniteľnou osobou.
§ K pochybeniu správcu dane pri výsluch svedka G. G. (bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa) k
skutočnostiam týkajúcim sa podpisu zmluvy o reklame, a či disponoval účtom v banke, na ktorý bola

žalobcom uhradená platba za reklamnú kampaň. Správca dane navrhovaný dôkaz nevykonal, pričom
uvedené odôvodnil tým, že ho považuje za alibistické a účelové, a uviedol, že žalovaný bol opakovane
upovedomený o výsluch p. G. a ani v jednom prípade sa ho nezúčastnil a tak nevyužil svoje právo klásť
svedkovi otázky. Žalovaný sa s odôvodnením správcu dane v celom rozsahu stotožnil. Súd aj v tomto
prípade opakovane hodnotí odôvodnenie správnych orgánov ako nedostatočné. Dôvodom je, že aj keď

čiastočne je možné sa stotožniť s odôvodnením žalovaného, nakoľko z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa bol vypočutý k otázkam týkajúcim sa podpisu
zmluvy o reklame, ako aj vystavenia spornej faktúry, nebol však vypočutý ohľadne vlastníctva účtu v
banke, na ktorý žalobca uhrádzal platbu za poskytnutú reklamu, a ktorý bol uvedený na spornej faktúre.
Touto skutočnosťou sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal, a teda nevysvetlil, prečo

uvedené dokazovanie nevykonal.
§ Vyžiadanie účtovníctva deklarovaného dodávateľa, vrátene informácie kto mal dispozičné oprávnenia
k účtu, na ktorý boli zaplatené úhrady za poskytnutú reklamu. K nevykonaniu týchto dôkazov sa správca
dane nevyjadril a rovnako ani žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol dôvody nevykonania týchto
dôkazov navrhnutých žalobcom.

§ Výsluch svedka G. E.. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovaný svedok bol správcom
dane predvolaný na výsluch (predvolaním zo dňa 09.07.2021), avšak na výsluch sa nedostavil z
dôvodu dovolenky mimo územia SR (č. l. 227 administratívneho spisu). Následne správca dane svedka
na výsluch nepredvolal, čo v rozhodnutí odôvodnil tým, že od jeho výpovede nemožno očakávať,že uvedie nové skutočnosti (vo svetle výpovedí svedkov D. E. a F. D., ktorí zhodne vypovedali k
okolnostiam týkajúcim sa uzatvorenia deklarovaného obchodu). Súd považuje uvedené odôvodnenie
za neudržateľné, pretože žalovaný ním vopred prezumoval obsah výpovede navrhovaného svedka.

Vykonal tak vopred hodnotenie dôkazu, ktorý nebol v konaní vykonaný.
27. Dokazovanie v daňovom konaní je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť
skutkový stav veci čo najúplnejšie. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia

dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú správne orgány povinné postupovať. Z
rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 10.02.2015)
vyplýva, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a
účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto
podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo

najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického
myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.
28. Zároveň je nevyhnutné konštatovať, že iba samotná zápisnica o ústnom pojednávaní obsahujúca
záznam z výpovede bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti (G. G.) nepredstavuje v konaní
také zistenie, ktoré by vo svetle iných navrhovaných dôkazov nemohlo byť spochybnené. Je tak

nevyhnutné konštatovať, že vyhodnotenie vykonaných dôkazov žalovaným a správcom dane nebolo
dostatočné.Zhrnutímvyššieuvedenéhojepotrebnékonštatovať,žežalovanýsaudržateľnýmspôsobom
nevysporiadal s návrhmi žalobcu na vykonanie dokazovania. V dôsledku uvedeného má súd za to, že
správna žalobca je v rozsahu tohto žalobného bodu dôvodná.
29. V ďalšom bode žalobca namietal odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej žalovaný

uviedol,ževkonanínebolopreukázané,žebysapočastýchtoregionálnychrallypretekochprezentovala
podnikateľská činnosť žalobcu, jeho produkty alebo služby. Súd z obsahu napadnutého rozhodnutia
zistil, že jeho odôvodnenie je v tejto časti pomerne strohé, jeho obsahom je výlučne citácia súdnych
rozhodnutí, pričom vo vzťahu ku konkrétnej veci žalovaný iba stručne konštatoval, že v konaní
nebolo preukázané, že by sa na týchto regionálnych rally pretekoch reálne prezentovala podnikateľská

činnosť daňového subjektu, jednotlivé produkty alebo služby. V odôvodnení však absentuje akýkoľvek
poukaz na skutočnosti zistené v daňovom konaní, konštatovanie žalovaného nie je podporené žiadnym
skutkovým základom. Z uvedeného má súd za to, že ho nie je možné považovať za dostatočné, pričom
zároveň nevychádza ani z obsahu administratívneho spisu. Z dokazovania vykonaného správcom dane
nevyplýva,žebybolovedenézaúčelompreukázaniaskutočnéhoobsahureklamy,tentonebolsprávcom

dane žiadnym spôsobom spochybnený, v dôsledku čoho nebola ani žalobcovi daná možnosť vyjadriť
sa k tomu, či táto reklama mohla alebo mala potenciál propagovať jeho podnikateľskú činnosť, a teda
mohla byť považovaná za reklamu.
30. Vychádzajúc z uvedeného nie je možné bez ďalšieho dokazovania uzavrieť, že len uvedenie
obchodného mena žalobcu počas týchto automobilových pretekov, nenapĺňa znaky reklamy a nemohlo

znamenať prínos pre žalobcu v podobe ekonomickej protihodnoty, ktorú by využil pre svoje ďalšie
podnikanie. Súd na základe uvedeného vzhliadol aj túto žalobnú námietku ako dôvodnú.
31. Čo sa týka ďalších žalobných námietok, tieto súd posudzoval z dôvodu ich obsahu spoločne,
nakoľko ich právne posúdenie sa obsahovo vzájomne prelína. Žalobca v správnej žalobe namietal
nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia (arbitrárnosť rozhodnutia)

a zároveň v správnej žalobe uvádzal argumentáciu súvisiacu s vyvrátením jeho vedomosti o účasti na
obchode poznačenom daňovým podvodom.
32. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie členské štáty Európskej únie sú
oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje
smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, za účelom

riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad
rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania
takých opatrení, ktoré systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako
taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra
2021,bod32;voveciJ.K.I.,C610/19zodňa3.septembra2020,bod44;voveciMahagébenKft,C-80/11

a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra
2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28). Ľahká
zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil
dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok daňových oprávnení právedaňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa
27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné).

33. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia jednak poukázal na to, že žalobca nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok, teda že fakturovaná služba mu bola dodaná dodávateľom deklarovaným
na predloženej faktúre. Zároveň však s poukazom na skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia predmetného
zmluvného vzťahu prostredníctvom sprostredkovateľa, ktorého ale žalobca nevedel dostatočným
spôsobom identifikovať, poukázal na to, že žalobca sa dostatočným spôsobom neuistil, že plnenia, ktoré

bude prijímať nebudú viesť k jeho účasti na umelých, bez ekonomického účelu fiktívne realizovaných
plneniach. Konštatoval, že bolo v záujme žalobcu, aby si dostatočne preveril svojho dodávateľa, aby
sa vyhol možnosti zapojenia do akéhokoľvek podvodného konania. Žalovaný následne v odôvodnení
rozhodnutia poukázal na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočet DPH
a to z dôvodu, že služby neboli dodané deklarovaným dodávateľom a zároveň aj z dôvodu, že
odprezentovanie obchodného mena žalobcu počas automobilových pretekov nie je možné považovať

za reklamu, v konaní nebolo preukázané, že by bola reálne odprezentovaná obchodná činnosť žalobcu.
Odôvodnenie v tejto časti však bližšie nešpecifikoval, v zásade poukázal iba na judikatúru Súdneho
dvora EÚ vo veci C-530/09, ako aj judikatúru vnútroštátnych súdov (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 13S/8/2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.. 6Sžfk/42/2018).
34. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak vyznieva zmätočne a nie je z neho zrejmé, z akého

dôvodu nebolo žalobcovi priznané právo na odpočet DPH. Na základe uvedeného súd dospel k
záveru, že správne orgány dostatočným spôsobom neustálili dôvody nepriznania odpočtu DPH, nakoľko
argumentácia správcu dane čiastočne zodpovedá nesplneniu hmotnoprávnych podmienok a čiastočne
účasti žalobcu na podvodnom konaní. Následne žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia otázkou
možnosti zapojenia žalobcu do podvodného konania nezaoberal, potvrdil argumentáciu prvostupňového

orgánu ohľadne nesplnenia hmotnoprávnej podmienky - preukázanie dodania tovaru inou zdaniteľnou
osobou a pridal ďalší dôvod, ktorým je to, že poskytnutú službu nie je možné považovať za reklamu, a
teda nebola použitá na ďalšie zdaniteľné plnenia (hmotnoprávna podmienka). Napadnuté rozhodnutie,
ako aj rozhodnutie správcu dane sú tak nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť čo sa týka odôvodnenia
nepriznania práva na odpočet DPH. Vychádzajúc z uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že žalobnú

námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia súd
považuje za dôvodnú.
35. Čo sa týka žalobnej námietky, v ktorej žalobca namieta, že v rámci uzatvárania obchodného vzťahu
konal s náležitou mierou obozretnosti, vzhľadom k skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie trpí vyššie
uvedenou vadou odôvodnenia, z ktorého nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobcovi nebolo právo na

priznanie odpočtu DPH priznané, je nevyhnutné konštatovať, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia
kvalifikovane nezaoberal otázkou účasti žalobcu na prípadnom podvodnom konaní. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia jednoznačným spôsobom neustálil dôvod nepriznania práva na
odpočet DPH, nie je možné v následnom súdnom prieskume relevantným spôsobom uzavrieť, či bola
váha dôkazného bremena v daňovom konaní nastavená zákonným spôsobom.

36. Záverom súd poukazuje na rozsudok Najvyššie správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/33/2024 zo dňa
19.12.2024, v ktorom vyjadril požiadavku na kvalitu odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov: ,,K
tomu najvyšší správny súd vo všeobecnej rovine uvádza, že je nežiaducim javom to, keď správny
súd (alebo kasačný súd) musí - v rámci rozhodnutia orgánu verejnej správy - dohľadávať, príp.
dodatočne interpretovať argumentáciu, ktorá je pre vec podstatná a suplovať tak činnosť orgánov

verejnej správy. Rozhodnutia orgánov verejnej správy, a to osobitne, keď sa účastníkom konania nejaké
právo nepriznáva, príp. sa im ukladá nejaká povinnosť, musia vykazovať vysokú mieru presvedčivosti,
konkrétnosti/adresnosti a zároveň musia spĺňať relevantné kritériá formálnej a vecnej ucelenosti. Tak,
ako už kasačný súd neraz uviedol v rámci svojej rozhodovacej činnosti, podstatným nie je rozsah
rozhodnutia, ale adresnosť reakcií správneho orgánu na zákonné predpoklady pre priznanie alebo

nepriznanie určitého subjektívneho práva, resp. pre uloženie nejakej povinnosti. Takáto adresnosť
reakcie správnych orgánov musí byť, samozrejme, na adekvátnej úrovni aj vo vzťahu k námietkam a
návrhom účastníka konania."
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd dospel k záveru o opodstatnenosti podanej
správnej žaloby, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil

správcovi dane na ďalšie konanie.
38. V ďalšom konaní je nevyhnutné, aby správne orgány jednoznačným spôsobom ustálili dôvody
nepriznania práva na odpočet DPH žalobcovi, teda či je dôvodom nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok (ak áno ktorých konkrétne), alebo účasť žalobcu na obchodnej transakcii poznačenejpodvodom. Následne doplnili dokazovanie vo veci, prípadne dostatočne relevantným spôsobom
odôvodnili ich nevykonanie, nakoľko rozsah a smer, akým bude dokazovanie vedené determinuje práve
právneposúdenieveci.Rozsahdôkaznéhobremenažalobcuvdaňovomkonaníjetotižodlišnývprípade

ak ide o preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok a v prípade jeho účasti (vedomej alebo
nevedomej) na plneniach spojených s daňovým podvodom.
39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo
na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému (§ 167 ods. 1 SSP). O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,

ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e

SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).