Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011331
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3124011331.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Straku a sudcov JUDr.

Michala Eliaša a Mgr. Martina Vozára v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v Stod (Česká
republika), trvale bytom C. A. C. D., E. XXXX/XX, trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z.
z. ("Trestný zákon") s poukazom na § 138 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona a § 139 odsek 1
písmeno e) Trestného zákona na verejnom zasadnutí dňa 3.2.2026 prejednal odvolanie obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/151/2024 zo dňa 13.3.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. o b ž a l o v a n ý A. B., narodený X. XXXXXXX XXXX
v Stod, Česká republika, trvale bydliskom C. A. C. D., E. XXXX/XX,
je vinný, že

dňa 10.07.2024 v čase približne o 16:00 hod. v záhradkárskej osade pri Hydrocentrále v Novom Meste
nad Váhom na záhradnej chatke a v priestoroch záhradnej chatky v blízkosti spoločného plotu ponad

tento hodil na poškodeného F. G. do oblasti chrbta spadnutý konár z jeho záhrady spolu s vulgárnymi
nadávkami, následne začal do poškodeného hádzať kamene a ovocie, ktoré mu prišli pod ruku, vo
vulgárnostiach stále pokračoval, začal rukami sťahovať spoločné oplotenie, poškodený sa ho snažil
odtlačiť, načo páchateľ smeroval úder zovretou dlaňou do hlavy a hrudníka F. G., kričal, že ho zabije,
opakovane, dehonestoval jeho nebohého otca vulgarizmami, ďalej uviedol, že si nič iné nezaslúži „len ťa
zabiť a aj tvoju skurvenú mater aj tú treba zabiť“, čo tiež viac krát zopakoval, pričom F. G. v obave utekal
do chatky, kde sa spolu sním nachádzala aj jeho matka H. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá všetko videla a
počula a odkiaľ F. G. zavolal políciu, v čoho dôsledku sa poškodení F. G. a H. G., nar. XX.XX.XXXX báli

o ich život a zdravie, pričom konanie páchateľa si vyžiadalo jednorazové ošetrenie F. G. v Nemocnici
s poliklinikou v Novom Meste nad Váhom,

teda

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, spáchal uvedený čin
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, násilím

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení zákona
č. 40/2024 Z. z. („ďalej aj Tr. zák.“) s poukazom na § 138 písmeno a), písmeno d) Tr. zák.
Za to sa odsudzujepodľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 2, § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/151/2024 zo dňa 13.3.2025 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2
písmeno a), písmeno b) Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. ("Trestný zákon") s poukazom

na § 138 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že

„dňa 10.07.2024 v čase približne o 16:00 hod. v záhradkárskej osade pri Hydrocentrále v Novom Meste
nad Váhom na záhradnej chatke a v priestoroch záhradnej chatky v blízkosti spoločného plotu ponad

tento hodil na poškodeného F. G. do oblasti chrbta spadnutý konár z jeho záhrady spolu s vulgárnymi
nadávkami, následne začal do poškodeného hádzať kamene a ovocie, ktoré mu prišli pod ruku, vo
vulgárnostiach stále pokračoval, začal rukami sťahovať spoločné oplotenie, poškodený sa ho snažil
odtlačiť, načo páchateľ smeroval úder zovretou dlaňou do hlavy a hrudníka F. G., kričal, že ho zabije,
opakovane, dehonestoval jeho nebohého otca vulgarizmami, ďalej uviedol, že si nič iné nezaslúži „len ťa

zabiť a aj tvoju skurvenú mater aj tú treba zabiť“, čo tiež viac krát zopakoval, pričom F. G. v obave utekal
do chatky, kde sa spolu sním nachádzala aj jeho matka H. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá všetko videla a
počula a odkiaľ F. G. zavolal políciu, v čoho dôsledku sa poškodení F. G. a H. G., nar. XX.XX.XXXX báli
o ich život a zdravie, pričom konanie páchateľa si vyžiadalo jednorazové ošetrenie F. G. v Nemocnici s
poliklinikou v Novom Meste nad Váhom“

Za to mu bol podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na
§ 37 písmeno m) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní (šesť) mesiacov, na výkon
ktoréhobolpodľa§48ods.2písm.a)Tr.zák.zaradenýdoústavunavýkontrestusminimálnymstupňom
stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný v zákonnej lehote
podal proti nemu odvolanie voči výroku o vine. V písomnom odôvodnení odvolania označeného
ako sťažnosť obžalovaný namietal účelovú výpoveď svedkyne H. G., ktorá podľa neho nebola
v inkriminovaný deň na mieste činu.

K odvolaniu obžalovaného prokurátor zaujal nasledovne stanovisko :

„V predmetnej trestnej veci odvolanie obžalovaného A. B. nepovažujem za dôvodné. Obžalovaný A. B.
v odôvodnení odvolania poukazuje na skutočnosť, že výpovede H. G. sú účelové s cieľom poškodiť jeho

osobu spolu s jej synom. Klamstvom ho obviňujú z prečinu, ktorého sa nikdy nedopustil. S výrokom
rozsudku o vine a v podstate aj s celým výrokom o treste tak, ako je v rozsudku uvedené, sa stotožňujem.
Skutkový stav bol náležite zistený, bolo produkovaných dostatok dôkazov tvoriacich ucelenú reťaz
preukazujúcuvinuobžalovanému.Vzhľadomnavšetkytietookolnostimámzato,žesvedeckévýpovede
poškodených G., svedkyne I. a listinné dôkazy sú vo vzájomnej zhode. Uložený trest považujem za

zákonný a dôvodný, pričom poukazujem na
rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. OT/151/2024 zo dňa 13.3.2025. Odvolanie obžalovaného navrhujem
podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí konanom o podanom odvolaní obžalovaného prokurátor navrhol odvolanie

obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný s obhajcom navrhli vyhovieť podanému
odvolaniu.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (ďalej
aj „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov

podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresnéhosúdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej

povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, je odvolanie obžalovaného
dôvodné z iných ako namietaných dôvodov.

Z odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že obžalovaný namietal správnosť hodnotenia
vykonaných dôkazov a na ich základe prijaté skutkové zistenia okresného súdu o jeho vine v zmysle

§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o vine, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho
dôvodovvyplýva,ževpodanomodvolaníniesúvytýkanéchybytakéhotoprocesnéhocharakteru,pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní

nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

V súvislosti s otázkou obžalovaným namietanej správnosti postupu okresného súdu pri hodnotení
dôkazov odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v
trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné

v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým

úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré

je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť

žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por., dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa
len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však

udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysel
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnemu skutkovému záveru o vine obžalovaného. Okresný súd ustálil skutkový stav

prezentovaný v skutkovej vete rozsudku na podklade usvedčujúcich výpovedí poškodených, ako aj
podpornej výpovede svedkyne I., ktoré sa navzájom zhodne dopĺňali a usvedčovali obžalovaného zo
spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Podľa názoru odvolacieho súdu postup
okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov preto nevykazuje rozpor s ustanovením § 2 ods. 12
Tr. por. a ani rozpor so zásadou v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, pričom okresný súd sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a dal
riadne odpovede, prečo nedospel ku skutkovým záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal obžalovaný

v dôvodoch svojho odvolania.

Pokiaľ sa obžalovaný domáhal vyvodenia iných skutkových záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým,
aby odvolací súd nariadil okresnému súdu aké skutkové závery má vyvodiť z vykonaných dôkazov,takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho
súdu preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom
prípade vyhovieť. Odvolací súd nemá právomoc udeľovať okresnému súdu záväzné pokyny o spôsobe

hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci
a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť). Ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd
môže upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba
znovu zaoberať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru
o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na
hlavnom pojednávaní alebo o porušení zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Odvolací súd preto konštatuje, že v postupe okresného súdu pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu
nezistil chyby, zakladajúce dôvod pre zrušenie rozsudku z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Preskúmaním veci však odvolací súd zistil obžalovaným nevytýkané pochybenie okresného súdu čo do
právneho posúdenia stíhaného skutku v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., ktoré by odôvodňovala
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.

Podľa § 139 ods. 2 Tr. zák. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti

s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.

Podľa § 127 ods. 3 Tr. zák. osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako
šesťdesiat rokov.

Podľa § 163 ods. 3 Tr. por. výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod
obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným
pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania,
prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným,
ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 139 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. zák. (a contrario)
možno spáchanie činu voči (na) osobe vyššieho veku ako chránenej osobe považovať za okolnosť,
ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len vtedy, ak bol trestný čin spáchaný v súvislosti
s vekom takejto osoby. Táto súvislosť pritom musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa

aj subjektívne, čo nevyhnutne predpokladá, že páchateľ jednak vie, že poškodený je osobou vyššieho
veku a súčasne túto okolnosť subjektívne spája s očakávaným menším odporom alebo slabšou odvetou
poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému alebo inou okolnosťou, ktorá
zakladá, alebo podporuje alebo inak motivuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Uvedené musí
byťvykonanýmdokazovanímnepochybnepreukázanéaustálenévskutkovýchzáveroch,t.j.vskutkovej

vete výroku o vine odsudzujúceho rozsudku. Samotné odôvodnenie rozhodnutia, akokoľvek podrobné
a presvedčivé, však nepostačuje. Z toho zároveň vyplýva, že skutok (čin) možno právne posúdiť ako
spáchaný voči (na) osobe vyššieho veku, iba ak je z jeho popisu zrejmé, že jeho spáchanie bolo u
obžalovaného ovplyvnené (podmienené) stavom poškodeného (v tejto súvislosti viď aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod R 117/2014).

V posudzovanom prípade z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že trestný čin bol obžalovaným
spáchaný v súvislosti s vekom chránenej osoby. Pre právne posúdenie konania obžalovanéhov zmysle podanej obžaloby nepostačuje len skutočnosť, že obžalovaný vedel vek poškodenej.
Podľa názoru odvolacieho súdu, rešpektujúc uvedenú judikatúru, vykonané dôkazy nedávajú podklad
k nepochybnému záveru o naplnení kvalifikačného znaku prísnejšej skutkovej podstaty, že čin bol

spáchaný pre vek poškodenej ako chránenej osobe – osobe vyššieho veku, ktorý právny záver ani
nezodpovedá zneniu skutkovej vety napadnutého rozsudku tak, ako to vyžaduje § 163 ods. 3 Tr. por.
Právne posúdenie skutku okresným súdom v tejto časti preto nemá oporu v dokazovaní vykonanom na
hlavnom pojednávaní a ani v samotnom znení skutkovej vety napadnutého rozsudku.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd bol povinný podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušiť odvolaním
napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o vine obžalovaného, ako aj na tento zrušený výrok
nadväzujúce ostatné výroky (výroky o treste a spôsobe jeho výkonu).

Následne odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. na podklade skutkového stavu
veci správne zisteného okresným súdom, môže sám vo veci rozhodnúť o vine ako aj o treste.

Na základe vyššie uvedených skutkových záverov okresného súdu konštatovaných v skutkovej
vete napadnutého rozsudku odvolací súd uznal obžalovaného zo spáchania prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. len závažnejším spôsobom konania s použitím zbrane
a násilia podľa § 138 písm. a) a d) Tr. zák. Odvolací súd pritom vychádzal z dôkazov vykonaných na

hlavnom pojednávaní, ktoré neodôvodňovali právne posúdenie konania obžalovaného aj s poukazom
na vek poškodenej H. G. podľa § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. Súčasne ani znenie skutkovej
vety napadnutého rozsudku neposkytovalo dostatočný skutkový základ pre takéto prísnejšie právne
posúdenie skutku.

Pokiaľ ide o výrok o treste odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v
odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Z hľadiska možnosti naplnenia účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho

sudu rozhodné, že podľa záznamov z registra trestov sa obžalovaný dopustil úmyselného trestného činu
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Závažnosť konania obžalovaného zvyšuje okolnosť, že
obžalovaný sa násilnej trestnej činnosti dopustil v krátkom časovom odstupe potom, čo podmienečné
odsúdenienadobudloprávoplatnosť.Zozisteníokresnéhosúdutakvyplýva,žepodmienečnéodsúdenie
neviedlo k dosiahnutiu výchovného účelu trestu u obžalovaného v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

a neodradilo ho od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu
uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom chráneným Trestným zákonom.
Z doterajšieho spôsobu života odsúdeného preto možno v zhode s názorom okresného súdu vyvodiť
záver, že ak uložený podmienečný trest odňatia slobody nemal na obžalovaného výchovný vplyv
a neviedol k jeho náprave, je vylúčené, aby akýkoľvek miernejší trest nespojený s reálnym odňatím

slobody primeľ obžalovaného k vedeniu riadneho života. Okresný súd preto postupoval v súlade s §
49 ods. 2 Tr. zák., keď obžalovanému z hľadiska potreby ochrany spoločnosti a nápravy obžalovaného
musel uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody ako nevyhnutný prostriedok na zabránenie páchania
ďalšej trestnej činnosti obžalovaným (represívna zložka účelu trestu).

Pri určovaní výmery trestu odvolací súd zohľadnil doterajší spôsob života obžalovaného, ktorý už bol
vminulostiodsúdenýzaspáchanietrestnéhočinu,avšakneboldoterazvovýkonetrestuodňatiaslobody.
S prihliadnutím na tieto okolnosti a podanie odvolanie len v prospech obžalovaného odvolací súd uložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v rozpätí od 6
mesiacovdo3rokovvovýmere6mesiacov,ktorýpodľanázoruodvolaciehosúduzodpovedázákladným

kritériám pre určenie výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. a súčasne spĺňa účel trestu podľa § 34
ods. 1 Tr. zák.

Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, odvolací súd v súlade s § 48 ods. 2 písm.

a) Tr. zák. zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavou s minimálnym
stupňom stráženia.

Odvolací súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.