Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118277471
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6118277471.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej
veci žalobcu AGRO SEKULE, s.r.o., so sídlom Čsl. tankistov 300/A, 843 53 Bratislava - Záhorská
Bystrica, IČO: 46 526 480, zast. Zvara advokáti s.r.o., so sídlom Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava
proti žalovanému Správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 866 555, správca úpadcu AGRO - KUSTRA, spol. s r.o., so sídlom Horná 70/13, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 34 116 681, zast. GALEA Iuris, s.r.o., so sídlom Jančova 15, 811 02 Bratislava, IČO: 46
727 108, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica č. k. XXXXX/X/XXXX - XXX zo dňa 04. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 04. júna 2024
potvrdzuje.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol
a druhou výrokovou vetou priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia pohľadávky prihlásenej v

konkurze úpadcu AGRO – KUSTRA, spol. s r.o. so sídlom Horná 70/13, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
34 116 681 evidovanej pod por.č. 60 čo do právneho dôvodu, výšky istiny 20.000,- eur a vymáhateľnosti.
Uviedol, že si ako veriteľ prihláškou, doručenou do elektronickej schránky správcu úpadcu dňa
12.03.2018, prihlásil do konkurzu na majetok úpadcu AGRO – KUSTRA, spol. s r.o., so sídlom Horná
70/13, 974 01 Banská Bystrica (do 05.04.2016 so sídlom Horská cesta 9, Skalica 909 01), IČO: 34 116
681 pohľadávku v sume 20.000,- Eur. Správca konkurznej podstaty Správcovská a reštrukturalizačná,
k.s. so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 555 pohľadávku veriteľa čo do právneho

dôvodu,vymáhateľnostiavýškypohľadávkypoprel.Oznámenieopopretípohľadávkyzodňa11.04.2018
bolo veriteľovi doručené dňa 19.04.2018. Podaním zo dňa 30.04.2018 právny zástupca žalobcu požiadal
žalovaného o opätovné preskúmanie prihlásenej pohľadávky veriteľa. Správca žiadosti nevyhovel.
Popretiepohľadávkypovažujezanesprávne.Žalobcavyplniladoelektronickejschránkysprávcuodoslal
prihlášku pohľadávky, ku ktorej ako prílohu naskenoval faktúru č. 73161601 vystavenú dňa 04.04.2016 a
výpis z bankového účtu žalobcu, kde je preddavok v sume 20.000,- Eur vyznačený ako debetná položka.
Žalobcovi nie je zrejmé, prečo pri vyplnení prihlášky do elektronického formulára a pripojení príloh sa v

elektronickej schránke správcu prílohy nezobrazili a zobrazila sa len prihláška. Samotný správca úhradu
preddavku nespochybňuje (úpadca preddavok eviduje vo svojom účtovníctve) a preto má žalobca za
to, že právny dôvod, a výška pohľadávky nie sú sporné. Právnym dôvodom popretej pohľadávky je
úhrada preddavku žalobcom na účet žalovaného na opravu poľnohospodárskej techniky pričom dlžníkdovyhláseniakonkurzudohodnutúopravunevykonal.Správcaakodôvodpopretiapohľadávkyodkazuje
na ust. § 120 ods. 1 ZKR, s dôrazom na znenie druhej vety: „Ak tento zákon neustanovuje inak, právo
uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto

zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia
prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu
súdom zaniká.“ Veriteľ sa s dlžníkom ústne dohodli na oprave poľnohospodárskej techniky - lisu, ktorý
vlastní žalobca. Dohodou nebol priamo určený termín alebo lehota, v ktorej mal žalovaný opravu
vykonať. Žalobca poukazuje na ust. § 114 ods. 1 písm. d) a uvádza, že skutočnosť, že dlžník vstúpil do

reštrukturalizácie, povolenie reštrukturalizácie a ani potvrdenie plánu súdom nie je možné považovať
za dôvod, aby dlžník dohodnutú opravu nevykonal. Veriteľ legitímne očakával, že dlžník dohodnutú
službu vykoná; je potom logické, že veriteľ si do reštrukturalizácie preddavok na vykonanie opravy
mechanizácie neprihlásil, nakoľko preddavok mal byť skonzumovaný poskytnutím dohodnutej služby. Až
vyhlásením konkurzu nastali okolnosti, z ktorých vyplýva, že dlžník už nie je schopný dohodnutú službu
vykonaťažalobcovivznikloprávonavráteniepreddavku,tedapohľadávka,ktorúsiriadneavčasprihlásil

do konkurzu úpadcu. Posúdenie preddavku na opravu poľnohospodárskej techniky správcom úpadcu
ako pohľadávku, ktorú si mal veriteľ prihlásiť do reštrukturalizácie, vzhľadom na konkrétne okolnosti a
súvislosti považuje žalobca za nesprávne.

3. Žalovaný nárok uplatnený žalobcom v podanej žalobe v celom rozsahu neuznával, žalobu považoval

za nedôvodnú. V súlade s ustanovením § 32 ZKR prihlášku pohľadávky žalobcu v zákonom stanovenej
lehote preskúmal a následne dňa 11.04.2018 prihlásenú pohľadávku žalobcu zapísanú v zozname
pohľadávok pod por. č. 60 poprel čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky v časti istiny 20.000,-
Eur a žalobcovi zaslal Oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky. Uvedené popretie žalovaný vykonal
s ohľadom na povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, nakoľko žalobca k prihláške nepriložil

žiadne prílohy, z ktorých by sa dalo preukázateľne a odôvodnene zistiť, na základe akého právneho
úkonu, v akej výške a v akom čase malo dôjsť k vzniku pohľadávky žalobcu.

4. Súd prvej inštancie na rozhodnutie aplikoval ustanovenia § 32 ods. 9, 14, § 29 ods. 1 ZKR, § 488,
§ 489 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobca podal žalobcu o určenie svojej popretej

pohľadávky včas.

5. Ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca prihlásil do konkurzného konania svoju
pohľadávku vo výške 20.000,- Eur, keď ako právny dôvod pohľadávky v prihláške uviedol „Uhradenie
preddavkovej faktúry“. Podľa názoru súdu takto uvedený právny dôvod pohľadávky o skutočnom

právnomdôvodepohľadávkyničnevypovedá,niejemožnéznehozistiť,nazákladeakejzmluvy,dohody
alebo na základe akej právnej skutočnosti došlo k vzniku pohľadávky a kedy k jej vzniku došlo, t.j. nie je
možné ani zistiť deň vzniku pohľadávky. Súd skonštatoval, že faktúra nie je právnym dôvodom vzniku
pohľadávky, je len účtovným dokladom o účtovnom prípade, preto sama o sebe, t.j. bez ďalších listinných
dokladov (zmluvy, objednávky, dodacieho listu, potvrdenia prevzatia, atď.) kauzu, ktorá mala medzi

účastníkmi právneho vzťahu vzniknúť, nijako nepreukazuje. Správca preto správne poprel prihlásenú
pohľadávku žalobcu, keď v popretí pohľadávky v zozname pohľadávok uviedol: „Dôvod popretia
právnehodôvoduavymáhateľnosti:Veriteľpodalprihláškupohľadávkybezprílohpreukazujúcichprávny
dôvod a čas vzniku pohľadávky. Veriteľ neuplatnil svoju pohľadávku v predchádzajúcej reštrukturalizácii
úpadcu, ktorá skončila potvrdením reštrukturalizačného plánu, čím právo veriteľa vymáhať predmetnú

pohľadávku zaniklo; Dôvod popretia výšky pohľadávky: Veriteľ k prihláške pohľadávky nepriložil žiadne
prílohy preukazujúce výšku pohľadávky“. Podľa súdu je popierací prejav správcu v zásade správny, aj
keď správca mal pohľadávku žalobcu poprieť aj z ďalších dôvodov, nakoľko žalobca neuviedol právny
dôvodov pohľadávky ani v samotnej prihláške, teda nielen z príloh nevyplýva právny dôvod a výška
prihlásenej pohľadávky. Súd ďalej skonštatoval, že pokiaľ žalobca v žalobe uvádzal ďalšie skutkové

okolnosti ohľadom právneho dôvodu pohľadávky, keď uviedol, že sa malo jednať o preddavok na opravu
stroja, ktorú mal vykonať úpadca a času jej vzniku, t.j. že strany sa nedohodli na čase vykonania opravy
a že až vyhlásením konkurzu sa malo stať zrejmým, že úpadca opravu nie je schopný vykonať, a teda že
pohľadávka žalobcu vznikla vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, veriteľ sa môže domáhať najviac
toho, čo uviedol v prihláške (§ 32 ods. 14 ZKR), a teda tieto skutočnosti vzťahujúce sa k právnemu

dôvodu a času vzniku pohľadávky bol žalobca povinný uviesť v prihláške. Obsah prihlášky následne
podlieha prieskumu správcu v rámci jeho činnosti podľa § 32 ods. 1 ZKR, v nadväznosti na čo je
predmet incidenčného konania iniciovaného veriteľom podľa § 32 ods. 9 ZKR daný a vymedzený práve
popierajúcim prejavom správcu, a teda posúdením, či popierajúci prejav správcu obstojí vzhľadom naúdaje uvedené v prihláške. Súd ďalej uviedol, že z ustanovenia § 32 ods. 14 ZKR preto jednoznačne
vyplýva, že v rámci incidenčného konania nie je možné odstraňovať a dopĺňať nedostatky prihlášky
spočívajúce v neuvedení relevantného a skutočného právneho dôvodu pohľadávky, to znamená, že nie

je možné uvádzať právny dôvod pohľadávky inak, než bol uvedený v prihláške.

6. Podľa súdu prvej inštancie z tvrdení žalobcu vyplýva, že jeho pohľadávka mala vzniknúť vyhlásením
konkurzu, avšak už netvrdil, na základe akej právnej skutočnosti, či napr. v dôsledku eventuálneho
odstúpenia od zmluvy žalobcom, žalobca však netvrdil, že k odstúpeniu od zmluvy došlo. Súdu sa

javí z tvrdení žalobcu, že sa jedná o situáciu predpokladanú ustanovením § 45 ZKR, kedy pohľadávka
žalobcu mohla vzniknúť práve v dôsledku odstúpenia od zmluvy, avšak aj v tomto prípade by žalobca
moholsvojupohľadávkuprihlásiťlenakopodmienenúpohľadávku,avšakžalobcasipohľadávkuprihlásil
nie ako podmienenú a vzniknutú na základe odstúpenia od zmluvy uzavretej s dlžníkom, ale s právnym
dôvodom „uhradenie preddavkovej faktúry“. Z uvedeného slovného spojenia nie je zrejmé, kedy tak
urobil, na základe čoho, akej dohody s dlžníkom a prečo, na základe čoho mal žalobcovi vzniknúť

nárok na vrátenie preddavku a kedy mal tento nárok na vrátenie vzniknúť, preto správca postupoval
správne, keď pohľadávku žalobcu poprel a kedy na tvrdenia žalobcu v tomto konaní ohľadom existencie
dohody medzi žalobcom a dlžníkom o oprave lisu a okamihu vzniku pohľadávky vyhlásením konkurzu
súd v tomto konaní už prihliadať nemohol, keďže neboli uvedené v prihláške (§ 32 ods. 14 ZKR).

7. Podľa názoru súdu prihláška pohľadávky žalobcu neobsahovala elementárne skutočnosti potrebné
pre posúdenia jej právneho dôvodu, času vzniku a jej vymáhateľnosti, s ohľadom aj na predchádzajúce
reštrukturalizačné konanie úpadcu. Podľa súdu bolo irelevantné, v dôsledku akej skutočnosti sa prílohy
prihlášky nedostali k správcovi, či v dôsledku zlyhania systému alebo ich nepriloženia žalobcom,
vzhľadom na zásadné nedostatky prihlášky v časti uvedenia právneho dôvodu pohľadávky. Súd preto

žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný,
priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca podľa ustanovenia § 365 ods.
1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Podľa žalobcu v konaní nebolo sporné, že ako veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávku voči úpadcovi
formálne správne, na prihlasovanie pohľadávok určeným formulárom a pohľadávku správca zapísal
do zoznamu pohľadávok pod por. č. 60. Zároveň nebolo sporné, že žalovaný poprel pohľadávku
žalobcu len čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, nepoprel poradie prihlásenej pohľadávky.
Z odôvodnenia popieracieho prejavu vyplýva, že správca, napriek chýbajúcim prílohám, na jednej strane

nespochybňuje ani úhradu sumy 20.000,- Eur žalobcom, nespochybňuje ani vystavenie v prihláške
špecifikovanej preddavkovej faktúry, na druhej strane však vyslovil pochybnosť, na základe akého
právneho úkonu, v akej výške, v akom čase malo dôjsť k vzniku pohľadávky veriteľa a kedy mala nastať
jej splatnosť. Podľa žalobcu z odôvodnenia popieracieho prejavu vyplýva, že správca mal za sporné,
aká je právna kvalifikácia záväzkového vzťahu medzi žalobcom a úpadcom (právny dôvod); kedy vznikla

pohľadávka žalobcu na vrátenie preddavku a kedy sa stala splatnou; či sa neprihlásením pohľadávky
žalobcu do reštrukturalizácie stala pohľadávka nevymáhateľnou.

11. Nakoľko správca nemal za sporné, že úpadca vystavil preddavkovú faktúru a žalobca ju uhradil
v prospech úpadcu, žalobca v žalobe stručne zopakoval právny dôvod prihlásenej pohľadávky ako

ústnu zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a úpadcom a splatnosť, resp. vznik povinnosti vrátiť
preddavok, pričom vznik povinnosti vrátiť preddavok žalobcovi, teda vznik pohľadávky, žalobca určil
ku dňu vyhlásenia konkurzu a zameral sa najmä na právne zdôvodnenie otázky vymáhateľnosti
svojej pohľadávky. Podľa žalobcu žalovaný v konaní nespochybnil, že mu žalobca ihneď po doručení
popieracieho prejavu opakovane zaslal prihlášku pohľadávky vrátane prílohy 1 a 2 a požiadal

žalovaného o dodatočné uznanie prihlásenej pohľadávky.

12. Podľa žalobcu došlo zo strany prvoinštančného súdu k nesprávnemu skutkovému zisteniu,
nesprávnym skutkovým záverom a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca v žalobe o určeniepopretej pohľadávky namietal nedôvodnosť popretia pohľadávky najmä tým, že prihláška pohľadávky
je dostatočne určitá na to, aby z nej bolo možné vyvodiť, že na základe ústnej dohody o oprave lisu
vznikol medzi stranami záväzkový vzťah, žalobcovi povinnosť zaplatiť preddavok v sume 20.000,- Eur

na účet úpadcu a úpadcovi povinnosť na vecné plnenie, opravu lisu. Žalobca nemal dôvod prihlásiť si
sumu preddavku ako peňažnú pohľadávku do reštrukturalizácie dlžníka, ktorá predchádzala konkurzu
z dôvodu, že preddavok mal byť skonzumovaný poskytnutím dohodnutej služby, t.j. vykonaním opravy
lisu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd si k posúdeniu dôvodnosti popretia pohľadávky žalobcu
zvolil čisto formálny prístup, nesprávne a nedostatočne vyhodnotil nielen prihlášku pohľadávky žalobcu,

ale aj popierací prejav a pochybnosti, ktoré mal správca v súvislosti s prihláškou žalobcu, čo viedlo
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nakoniec k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tak, ako ich
súd uviedol v bode 15. odôvodnenia rozsudku.

13. K právnej kvalifikácii vzťahu medzi žalobcom a úpadcom ako právnemu dôvodu vzniku pohľadávky
žalobcu v spojení s určením, kedy pohľadávka na vrátenie preddavku na opravu lisu, resp. kedy sa stala

splatnou, poukázal žalobca na to, že súd na právne posúdenie veci v odôvodnení rozsudku bod 9. –
13. aplikoval v rozsudku uvedené ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a Občianskeho
zákonníka s tým, že podľa žalobcu súd prihlášku pohľadávky vyhodnotil nesprávne, na základe čoho
z prihlášky vyvodil nesprávne skutkové zistenia a nesprávne skutkové závery. Žalobca uviedol, že
prihlasovanie pohľadávky do konkurzu v znení platnom pre konkurz úpadcu je čisto formalizovaný,

pohľadávka sa doručuje elektronicky do elektronickej schránky vyplnením na to určeného formulára. Do
konkurzu úpadcu prihlasoval pohľadávku samotný žalobca, ktorý nemá právnické vzdelanie a z ponuku
formulárov zverejnených Ministerstvom spravodlivosti SR zvolil na prihlásenie pohľadávky formulár
označený ako „Súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok“ (ďalej aj ako „prihláška“). Nemôže
byť na ťarchu žalobcu, aký formulár si veriteľ na prihlásenie svojej pohľadávky zvolí. Právny zástupca

žalobcu má z vlastnej praxe správcu poznatky, že veritelia si formuláre na prihlásenia pohľadávok
aj v súčasnosti často zamieňajú a formulár „Súhrnná prihláška“ použijú aj v prípade, ak si prihlasujú
len jedinú pohľadávku. Žalobca nemá vedomosť, z akých dôvodov, resp. akú chybu pri vypĺňaní
prihlášky a príloh urobil, keď prílohy neboli doručené spolu s prihláškou, preto bezodkladne po doručení
oznámenia o popretí pohľadávky správcom formulár prihlášky spolu s prílohami poslal správcovi

opätovne, čo správca nepoprel. Skutkové závery súdu preto nezodpovedajú nielen obsahu prihlášky, ale
ani popieraciemu prejavu žalovaného. Žalovaný ani na pojednávaní konanom dňa 04.06.2024 nepoprel,
že bola uzatvorená ústna dohoda o oprave lisu a nepoprel úhradu preddavku, ani faktúru vystavenú
samotným úpadcom. Obsah prihlášky tak považuje žalobca za dostatočne určitý a zrozumiteľný na
to, aby mal žalovaný preukázaný vznik záväzkovo-právneho vzťahu bez toho, aby bol sám povinný

špecifikovať, o aký konkrétny charakter tohto vzťahu ide. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX.

14. Podľa žalobcu sa súd ani len nesnažil zodpovedať otázku, ktorú nastolil správca v popieracom
prejave, t.j. aký právny vzťah zodpovedá úhrade preddavku na opravu lisu, k čomu by zrejme dospel pri

aplikácii príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko vzťah medzi žalobcom a úpadcom je
nepochybne vzťahom medzi podnikateľmi a právny dôvod vzniku pohľadávky žalobcu je možné odvodiť
od charakteru obchodno-záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na ustanovenie § 266
ods. 1, 3, § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka
je možné jednoznačne určiť, že medzi žalobcom a žalovaným aj bez písomnej zmluvy, najneskôr

vystavením faktúry k uhradenému preddavku vznikol obchodný záväzkový vzťah, z ktorého žalobca svoj
záväzok splnil úhradou preddavkovej faktúry a žalovanému vznikol záväzok na vecné plnenie, opravu
lisu.

15.Žalobcasúhlasísozáveromsúdu,žefaktúranepreukazujeprávnydôvodvznikupohľadávky.Faktúra

vystavená žalovaným, ktorú žalobca vyznačil vo formulári do stĺpca FA je však nesporne účtovným
dokladom,ktorýnaprávnydôvodvyznačenývčasti„Ďalšiedôležitéskutočnosti“priamoodkazuje,keďže
na faktúre vystavenej úpadcom je uvedené: „prijatá platba zo dňa 04.04.2016 na opravu lisu“. Žalobca
nevidížiadnyrozpormedziodkazomuvedenýmnafaktúreúpadcomaprávnymdôvodom,akohouviedol
žalobca v Súhrnnej prihláške v tabuľkovej časti v spojení s časťou „Ďalšie dôležité skutočnosti“, čo

nenamietalanisprávca.Ďalejuviedol,ževýpiszozoznamupohľadávok,týkajúcisapopretiapohľadávky
žalobcusprávcom,nebolpriloženýkpopieraciemuprejavuanebolakodôkazpredloženýavykonanýani
v konaní pred súdom, preto sa k odlišnostiam v dôvodoch popretia žalobca nebude vyjadrovať s tým, žetútovaduzdôrazňujepreto,pretožesúdnadôvodypopretianadrámectoho,čojeuvedenévpopieracom
prejave doručenom žalobcovi, nemôže prihliadať.

16. K otázke pochybnosti k času vzniku pohľadávky, k absencii popretia poradia pohľadávky žalobca
uviedol, že v popieracom prejave správca uviedol, že má pochybnosť o tom, či pohľadávka vznikla pred
alebo po začatí reštrukturalizačného konania, znamená to, že správca nemal pochybnosť o existencii
pohľadávky, ale len s jej prípadnou vymáhateľnosťou, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že správca
poradie prihlásené žalobcom nepoprel.

17. Žalobca ďalej poukázal na odôvodnenie rozsudku v bode 15. a k citovaným úvahám súdu uvádza,
že aj keď žalovaný nepoprel poradie prihlásenej pohľadávky a v prípade určenia, že pohľadávka je
čo do právneho dôvodu a výšky zistená, platilo by poradie, ktoré uplatnil žalobca, súd bez ďalšieho
odôvodnenia predostrel stranám úvahu, že by mohlo ísť o pohľadávku podmienenú. Závery (úvahu)
súdu nepovažuje žalobca za správne. Charakter záväzkového vzťahu medzi žalobcom a úpadcom nie

je možné podriadiť právnej úprave Občianskeho zákonníka pre plnenie zo vzájomných zmlúv podľa §
560 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého plnenie jedného účastníka zmluvy podmieňuje vzájomne
plnenie druhého účastníka zmluvy. Rovnako za nesprávnu považuje žalobca úvahu, v ktorej súd vznik
pohľadávky žalobcu bez ďalšieho vysvetlenia odvodzuje od možnosti odstúpiť od zmluvy. Nie je sporné,
že žalovaný nepoprel, že žalobca s úpadcom uzatvorili ústnu zmluvu, predmetom ktorej bola oprava lisu,

keďže zmluva bola ústna a žiadna strana netvrdila, že bol dohodnutý konkrétny čas plnenia, lehota na
splnenie záväzku úpadcu vykonať opravu lisu spočívala v 4-ročnej lehote na premlčanie práva žalobcu
domáhať sa splnenia záväzku úpadcom, ktorá začala plynúť 04.04.2016 vystavením preddavkovej
faktúry úpadcom. Podľa právneho zástupcu žalobcu je správne, ak si žalobca prihlásil do konkurzu
pohľadávku z právneho vzťahu, ktorého existencia nie je sporná, spornou je len skutočnosť, kedy sa

právo domáhať sa vrátenia preddavku pri nesplnení záväzku zo strany úpadcu stalo splatným, pričom
žalobca vychádza z aplikácie ustanovenia § 46 ods.1 ZKR.

18. K posúdeniu otázky položenej žalovaným v popieracom prejave, či sa pohľadávka žalobcu
neprihlásením do reštrukturalizácie stala nevymáhateľnou žalobca uviedol, že právne posúdenie otázky

vymáhateľnostipohľadávky,ktoránebolaprihlásenádoreštrukturalizácie,považovalžalobcavžalobeza
zásadné. Právny zástupca žalobcu pozná rozhodovaciu prax súdov v prípadoch, keď si veriteľ neprihlásil
svoju pohľadávku na peňažné plnenie do reštrukturalizácie, ale prihlásil si ju do konkurzu, ktorý súd
vyhlásil na dlžníka po potvrdení plánu súdom a skončení reštrukturalizácie v dôsledku neplnenia plánu.
V dohľadaných rozhodnutiach súdy zhodne odkazujú na ustanovenie § 120 ods. 1 v spojení s § 155

ods. 2 a § 160 ZKR. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že úpravu o nevymáhateľnosti pohľadávok
obsahuje výlučne časť III. ZKR, ktorá upravuje proces reštrukturalizácie dlžníka. Výkladu príslušných
ustanovení zákona, tak ako uviedol žalobca aj na pojednávaní dňa 04.06.2024, súd v odôvodnení
rozsudku nevenoval žiadnu pozornosť.

19. V tejto súvislosti žalobca zopakoval argumentáciu, ktorú predložil súdu v žalobe, a ktorou poukazoval
na vzájomnú autonómiu druhej a tretej časti ZKR, ktorá spočíva nielen v úplne odlišných účinkoch
konkurzu na ďalšiu existenciu dlžníka (II. časť ZKR) oproti reštrukturalizácii (III. časť ZKR) a z toho
dôvodu aj v úplne odlišnej úprave lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

20. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 120 v spojení s § 121 ZKR, ktoré upravuje nároky
veriteľov voči dlžníkovi po povolení reštrukturalizácie odlišným spôsobom ako v prípade konkurzu práve
z dôvodu odlišného účelu a cieľu reštrukturalizácie s tým, že je logické a účelom a cieľom samotnej
reštrukturalizácie podmienené, aby sa zánik práva vymáhať pohľadávky podľa ustanovenia § 120
ZKR aplikoval len na obdobie reštrukturalizácie a na obdobie plnenia plánu dlžníkom. Veritelia, ktorí

si svoje pohľadávky do reštrukturalizácie včas neprihlásili, tzn. že sa nestali účastníkmi plánu, zákon
sankcionuje vylúčením z uspokojenia pri plnení plánu dlžníkom a logicky vylúčením vymáhateľnosti
pohľadávok po splnení plánu. V prípade, ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz skôr ako je plán
riadne splnený (§ 160 ZKR), neexistuje už žiadny logický dôvod na zachovanie okruhu veriteľov, ktorí
si prihlásili pohľadávky do reštrukturalizácie a stali sa účastníkmi plánu. Zákonodarca správne uviedol,

že plán sa stáva neúčinný voči účastníkom plánu, ktorých nároky neboli splnené, nakoľko plán sa
nemoholstalneúčinnýmajvočiveriteľom,ktoríneboliúčastníkmiplánu,tedavočiveriteľom,ktorísisvoje
pohľadávky nestihli, prípadne opomenuli, prihlásiť do reštrukturalizácie v lehote určenej na prihlasovanie
pohľadávok podľa III. časti ZKR. Žalobca tvrdí, že v ustanovení § 161 ZKR v spojení s § 160 ZKRzákonodarca upravil ochranu práv veriteľov - účastníkov reštrukturalizácie tak, aby zabezpečil rovnosť
práv všetkých veriteľov, ktorí si prihlásia svoje pohľadávky do konkurzu. Iný výklad nemôže byť ústavne
konformný, nakoľko by v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka pred splnením plánu vylúčil

skupinu veriteľov, ktorí neboli účastníkmi neúčinného plánu bez akéhokoľvek logického sa rozumného
odôvodnenia.

21. K časti II. ZKR - Konkurz - ustanovenie § 11 - § 107b žalobca uviedol, že ZKR v časti II. používa
pre dlžníka označenie „úpadca“, odlišným spôsobom upravuje prihlasovanie pohľadávok veriteľov

a ich procesné práva v priebehu konkurzu, pričom v žiadnom z ustanovení týkajúcich sa konkurzu
veriteľov, ktorí neboli účastníkmi reštrukturalizačného plánu, ako účastníkov konkurzu nevylučuje.
Vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka prináša generálnu exekúciu majetku úpadcu a nemá už nič
spoločné s reštrukturalizáciou a podmienkami, ktorými sa riadila. Uvedené podporuje aj skutočnosť,
že pohľadávky veriteľov - účastníkov neúčinného plánu nie sú automaticky „preklopené“ do zoznamu
pohľadávok v konkurze a pre veriteľov - účastníkov plánu platí rovnako povinnosť prihlásiť si svoje

pohľadávky do konkurzu ako pre veriteľov, ktorí neboli účastníkmi plánu. Znamená to, že vyhlásením
konkurzu nastali rovnaké podmienky pre všetkých veriteľov, čo je nielen správne a spravodlivé, ale
aj rozumné a právnou normou predpokladané. Opačný výklad by viedol k duplicite úkonov veriteľov
z reštrukturalizácie, čo by bolo nielen absurdné, ale umožnilo by zneužívanie práva, keď sa dlžník
prostredníctvom špekulatívnej reštrukturalizácie „zbavil“ časti veriteľov, ktorým v následnom konkurze

nebola poskytnutá žiadna ochrana.

22. Ďalej v odvolaní žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. A. XXX/XXXX - XX zo dňa
16.01.2020, na nálezy Ústavného súdu Českej republiky Pl. A. XX/XX, Pl. ÚS 21/96 s tým, že žalobca aj
naďalej popretie pohľadávky žalovaným považuje za nesprávne s tým, že súd prvej inštancie nesprávne

vyhodnotil dôkazy, z ktorých vyvodil nesprávne skutkové závery, na základe ktorých prejednávanú vec
nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil
a žalobe vyhovel. Prípadne, ak odvolací súd argumentáciu žalobcu k výkladu (ne)vymáhateľnosti
pohľadávky v konkurze po neúspešnej reštrukturalizácii úpadcu AGRO – KUSTRA, spol. s r.o. vyhodnotí
ako nesprávnu, rozhodol tak, že Pohľadávka veriteľa AGRO SEKULE, s.r.o., Bratislava – Záhorská

Bystrica, prihlásená do konkurzu úpadcu AGRO – KUSTRA, spol. s r.o., Banská Bystrica evidovaná
pod por. č. 60 je zistená čo do právneho dôvodu a výšky istiny 20.000,- Eur, vo zvyšku žalobu zamieta,
žalobcovi priznáva právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 33, 33 %.

23. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 17.12.2024, v ktorom uviedol,

že Okresný súd Banská Bystrica rozhodol právne správne. Žalovaný sa stotožňuje s odôvodnením
rozhodnutia okresného súdu.

24. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, ktorý v odvolaní uviedol, že „žalobca preto tvrdil, že nemal
dôvod prihlásiť si sumu preddavku ako peňažnú pohľadávku do reštrukturalizácie dlžníka, ktorá

predchádzala konkurzu z dôvodu, že preddavok mal byť skonzumovaný poskytnutím dohodnutej služby,
t.j. vykonaním opravy lisu“, nakoľko má za to, že žalobca si mal z dôvodu opatrnosti uvedenú pohľadávku
(preddavok) prihlásiť do reštrukturalizácie žalovaného ako podmienenú pohľadávku, a to presne pre
takýto prípad ako nastal, že nedôjde k poskytnutiu predmetnej služby (oprave lisu). Skutočnosť, že
žalobca takto nepostupoval a neprihlásil si pohľadávku voči žalovanému ako podmienenú pohľadávku

do reštrukturalizácie, je nutné posudzovať na jeho ťarchu. Z vykonaného dokazovania, ako aj z vyjadrení
žalobcu v postavení veriteľa je zrejmé, že žalobca poskytol úpadcovi peňažné plnenie v apríli roku
2016, teda pred začatím a povolením reštrukturalizácie úpadcu. Ďalším skúmaním žalovaný zistil,
že žalobca si uvedenú pohľadávku do reštrukturalizácie úpadcu neprihlásil, táto nebola zaradená do
reštrukturalizačného plánu a uznesením o jeho potvrdení vydaným Okresným súdom Banská Bystrica

pod sp. zn. 2R/5/2016 zo dňa 28.03.2017 zverejneným v OV dňa 04.04.2017 vymáhateľnosť tejto
pohľadávky zanikla.

25. Ďalej uviedol, že konkurz vyhlásený na majetok úpadcu, ktorý nasleduje po jeho reštrukturalizácii
ukončenej potvrdením plánu súdom, nespôsobuje obnovuje vymáhateľnosti pohľadávok, ktoré veritelia

neprihlásili do predmetnej reštrukturalizácie. Ustanovenie § 160 ZKR, na ktoré žalobca poukazuje,
uvádza, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka - úpadcu skôr, ako je plán riadne
splnený, sa tento plán stáva voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu nie sú splnené,
neúčinným. Uvedené ustanovenie opätovne taxatívne uvádza okruh subjektov, na ktorých sa vzťahujeneúčinnosť plánu, táto sa vzťahuje len na účastníkov plánu a nie na všetkých veriteľov, ako to uvádza
žalobca. Tvrdenia žalobcu ohľadom obnovenia pôvodnej výšky pohľadávok veriteľov nekorešpondujú
s uvedenými tvrdeniami, nakoľko sa obnovujú len zistené pohľadávky, ktoré môžu, ale nemusia byť

v pôvodnej výške, ktorá bola uvedená v prihláške, a to z dôvodu, že mohlo dôjsť k popretiu celej
prihlásenej pohľadávky, alebo len jej časti, prípadne len jej príslušenstva, a to len veriteľom - účastníkom
plánu. Žalobca (správne žalovaný) má za to, že v zmysle vyššie prezentovaných ustanovení ZKR sa
pohľadávka žalobcu stala nevymáhateľná a v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu ju nie je možné
uspokojiť.

26. Podľa žalovaného argument o tom, že žalobca si prihlasoval pohľadávku do konkurzu sám a nemá
právne vzdelanie neobstojí, nakoľko v prípade, ak žalobca nevedel, ako má pri prihlasovaní svojej
pohľadávky do konkurzu postupovať, tak mal vyhľadať osobu s právnickým vzdelaním a najlepšie
advokáta, ktorý má praktické skúsenosti s konkurzami a reštrukturalizáciami a požiadať ho o odbornú
pomoc. Po nahliadnutí do prihlášky pohľadávky zo dňa 12.03.2018 žalovaný konštatuje, že tvrdenia

žalobcu, že do časti formulára „Ďalšie dôležité skutočnosti“ uviedol bližšie špecifikáciu tak, ako ju citoval
vo svojom odvolaní na str. 4 druhá odrážka, sa nezakladajú na pravde. Po nazretí do predmetnej
prihlášky žalovaný uvádza, že časť prihlášky „Ďalšie dôležité skutočnosti“ je prázdna a nenachádza
sa tam žiadny text. V samotnej prihláške je vyplnené len číslo faktúry a v časti popis je uvedená veta
„Uhradenie preddavkovej faktúry“. Žalovaný má za to, že prihláška žalobcu je neurčitá, nezrozumiteľná

a touto prihláškou nebol žiadnym spôsobom preukázaný záväzkovo-právny vzťah, nakoľko v nej
absentuje, na základe akej zmluvy, dohody alebo právnej skutočnosti došlo ku vzniku pohľadávky, ktorú
si žalobca prihlásil do konkurzu vyhláseného na úpadcu.

27. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na ustanovenie § 29 ods. 1, ods. 6, § 30 ods. 2

ZKR a uviedol, že nedokáže posúdiť a v konečnom dôsledku na to ani nie je kompetentný, či pri vypĺňaní
a podaní prihlášky žalobcu došlo ku chybe v elektronickom systéme, alebo žalobca skutočne prílohy
k podaniu nepriložil; avšak do dispozície žalovaného sa prílohy prihlášky nedostali. Preukázanie, že pri
podaní prihlášky došlo ku chybe elektronického systému a že prílohy žalobca skutočne odoslal, spočíva
na pleciach žalobcu. Ten však túto skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom doposiaľ nepreukázal.

Printscreen príloh z tlačiva prihlášky nepovažuje žalovaný za relevantný dôkaz o tom, že tieto prílohy
skutočne priložil k podaniu a boli odoslané.

28. K tvrdeniu žalobcu, že výpis zo zoznamu pohľadávok týkajúci sa popretia pohľadávky žalobcu
správcom nebol priložený k popieraciemu prejavu a nebol ako dôkaz predložený a vykonaný ani v konaní

pred súdom, a preto sa žalobca k odlišnostiam v dôvodoch popretia nebude vyjadrovať, žalovaný
uvádza, že výpis zo zoznamu pohľadávok nie je zo zákona povinné prikladať k popretiu pohľadávok
prihlásených do konkurzu. Zoznam pohľadávok sa aj s popretím predkladá konkurznému súdu pred
prvou schôdzou veriteľov. Tento zoznam pohľadávok je k dispozícii v kancelárii správcu a na žiadosť
ktoréhokoľvek veriteľa je tento zoznam pohľadávok zasielaný. Taktiež veritelia, ktorí sú účastníkmi

konkurzného konania, môžu nahliadať do správcovského spisu.

29. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 04.06.2024 v celom rozsahu potvrdil.

30. Na vyjadrenie žalovaného reagoval písomným podaním zo dňa 14.02.2025 žalobca, ktorý uviedol,
že v konaní nemôže byť sporná ani výška a ani právny dôvod prihlásenej pohľadávky, nakoľko
sám správca v Oznámení o popretí prihlásenej pohľadávky uvádza, že vykonal vlastné šetrenie
preskúmaním účtovníctva úpadcu, z ktorého zistil, že veriteľ poskytol preddavok na úhradu opravy
stroja v roku 2016 pred začatím reštrukturalizačného konania úpadcu. Ak žalovaný vo svojom vyjadrení

k odvolaniu žalobcu aj naďalej tvrdí, že prihláška žalobcu je neurčitá, nezrozumiteľná a touto prihláškou
nebol žiadnym spôsobom preukázaný záväzkovo-právny vzťah, takáto námietka už neobstojí. Vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom je právne kvalifikovaný ako zmluva o dielo podľa ustanovenia § 536
Obchodného zákonníka s predbežne dohodnutou cenou 20.000,- Eur, uzatvorená ústne, žalobca
dohodnutú predbežnú cenu uhradil, k čomu úpadca vystavil a riadne zaúčtoval do svojho účtovníctva

preddavkovú faktúru.

31. Žalobca sa nad rámec uvedeného domnieva, že len tá skutočnosť, že prihláška pohľadávky žalobcu
je neurčitá z dôvodu absencie príloh uvádzaných v prihláške, čo mohlo byť dôvodom ľudského alebo ajtechnického zlyhania, nemôže viesť k záveru, že žalobca výšku a právny dôvod prihlásenej pohľadávky
nepreukázal. Ak súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku s odkazom na ustanovenie
§ 32 ods. 14 konštatoval, že „veriteľ sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške“ žalobca

zdôraznil, že pohľadávku prihlásenú prihláškou nezmenil ani nerozšíril, ale len upresnil a preukázal
dôkazmi, o ktorých sa domnieval, že boli v prílohe prihlášky riadne odoslané. Žalobca uhradil sumu
20.000,- Eur na účet úpadcu, pričom to bol úpadca, ktorý vystavil preddavkovú faktúru a riadne ju
zaúčtoval do svojho účtovníctva, čo žalovaný ani nepopiera. Ak teda súd prvej inštancie neprihliadol na
preukázanú výšku aj právny dôvod popretej pohľadávky, žalobu v tejto časti nesprávne právne posúdil.

32. K posúdeniu nevymáhateľnosti pohľadávky žalobcu v konkurze žalobca uviedol, že podľa jeho
názoru spornou mohlo zostať iba posúdenie otázky zániku vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu, ak
nebola prihlásená do reštrukturalizácie v spojení s určením, na základe akého právneho úkonu, v akej
výške, v akom čase malo dôjsť k vzniku pohľadávky veriteľa a kedy mala nastať jej splatnosť. Žalobca
sa domnieva, že právna kvalifikácia vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nie je sporná, vzťah medzi

žalobcom a úpadcom sa považuje za zmluvu o dielo.

33. Uviedol, že aj naďalej považuje za zásadné posúdenie nielen otázky, či bol dlžník aj po povolení
reštrukturalizácie povinný plniť záväzok na opravu lisu, keďže povolením reštrukturalizácie súdom dlžník
naďalej pokračoval v podnikateľskej činnosti a žalobca nemal dôvod domáhať sa vrátenia preddavku,

pričom namieta, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal námietkami žalobcu, ktoré smerovali
k výkladu vzájomného vzťahu medzi II. a III. časťou ZKR, teda k otázke zachovania práv veriteľov,
ktorí si svoje pohľadávky neprihlásili do reštrukturalizácie upravenej v časti III. ZKR po tom, ako
súd vyhlási konkurz z dôvodu nesplnenia plánu dlžníkom. Žalobca sa domnieva, že právne závery
ustálené v rozhodovacej praxi, keď sa účinky nevymáhateľnosti pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku

neprihlásil do reštrukturalizácie a nestal sa účastníkov plánu, aplikujú aj na konkurz vyhlásený súdom
na majetok dlžníka z dôvodu nesplnenia plánu, nie sú správne.

34. Čo sa týka opakovaného vyjadrenia žalovaného, že žalobca si mal, resp. mohol sumu preddavku
prihlásiť do reštrukturalizácie ako podmienenú pohľadávku (ak by dlžník nesplnil svoj záväzok

z obligačného vzťahu), s poukázaním na skutkové tvrdenia a právne odôvodnenie žaloby, tieto
vyjadrenia považuje žalobca za bezpredmetné.

35. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného na vedomie.

36. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 379 a § 380
ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo potrebné zopakovať
alebodoplniťdokazovanievykonanésúdomprvejinštancieanevyžadovaltoanidôležitýverejnýzáujem.
Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo
v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

37. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

38. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

39. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca si prihlásil do konkurzného konania svoju

pohľadávku vo výške 20.000,--eur, ako právny dôvod pohľadávky v prihláške uviedol: FA č. 73161601;
popis: „Uhradenie preddavkovej faktúry“.

40. Písomným Oznámením správcu zo dňa 11.04.2018 o popretí prihlásenej pohľadávky žalovaný
žalobcovi oznámil, že poprel jeho pohľadávku v súlade s § 32 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze

a reštrukturalizácii zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 60 čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti a výšky v časti istiny 20.000,--eur. Ako dôvod popretia pohľadávky žalovaný uviedol,
že veriteľ doručil prihlášku popretej pohľadávky do elektronickej schránky správcu bez príloh
odôvodňujúcich právny dôvod vzniku, výšku, vymáhateľnosť a prihlásené poradie. Za účelompreskúmania pohľadávky správca vykonal vlastné šetrenie preskúmaním zoznamu záväzkov tvoriaceho
prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu, v ktorom sa pohľadávka veriteľa nenachádza. Následne
správca vykonal vlastné šetrenie preskúmaním účtovníctva úpadcu, z ktorého zistil, že veriteľ poskytol

preddavok na úhradu opravy stroja v roku 2016, teda v období pred začatím reštrukturalizačného
konania úpadcu, ktoré začalo dňa 13.07.2016. Správca preskúmal reštrukturalizačný plán úpadcu
a k nemu prislúchajúci zoznam pohľadávok z reštrukturalizácie úpadcu pričom zistil, že veriteľ si
predmetnú pohľadávku do reštrukturalizácie úpadcu vôbec neprihlásil. Ďalej uviedol, že nakoľko veriteľ
v prihláške pohľadávky a ani v žiadnej inej listine nepreukázal čas vzniku prihlásenej pohľadávky,

správca mal odôvodnené pochybnosti, či pohľadávka vznikla až po začatí reštrukturalizačného konania
úpadcu a v zmysle ust. § 120 ods. 1 ZKR v spojení so skutočnosťou, že veriteľ žiadnym spôsobom
neoznačil čas vzniku svojej pohľadávky, správca nedokázal preukázateľne vylúčiť skutočnosť, že
neprihlásením pohľadávky veriteľa do reštrukturalizácie zanikla jej vymáhateľnosť v celom rozsahu. V
oznámení o popretí pohľadávky žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko veriteľ k prihláške nepriložil žiadne
prílohy, z ktorých by sa dalo preukázateľne a odôvodnene zistiť, na základe akého právneho úkonu,

v akej výške a v akom čase malo dôjsť k vzniku pohľadávky veriteľa a kedy mala nastať jej splatnosť,
správca mal pri konaní s odbornou starostlivosťou za to, že predmetná pohľadávka veriteľa je v celom
popretom rozsahu sporná.

41. Následne žalobca podal žalobu o určenie popretej pohľadávky, v ktorej okrem iného uviedol, že

Oznámenieopopretípohľadávkyboloveriteľovidoručenédňa19.04.2018apodanímzodňa30.04.2018
právny zástupca žalobcu požiadal žalovaného o opätovné preskúmanie prihlásenej pohľadávky veriteľa
s tým, že správca tejto žiadosti nevyhovel. Žalobca uviedol, že popretie pohľadávky považuje za
nesprávne. K absencii príloh, ktoré preukazujú právny dôvod prihlásenej pohľadávky žalobca uviedol,
že vyplnil a do elektronickej schránky správcu odoslal prihlášku pohľadávky, ku ktorej ako prílohu

naskenoval faktúru č. 73161601 vystavenú dňa 04.04.2016 a výpis z bankového účtu žalobcu, kde je
preddavok v sume 20.000,--eur vyznačený ako debetná položka. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo pri
vyplnení prihlášky do elektronického formulára a pripojení príloh sa v elektronickej schránke správcu
prílohy nezobrazili a zobrazila sa len prihláška. Samotný správca podľa žalobcu úhradu preddavku
nespochybňuje (úpadca preddavok eviduje vo svojom účtovníctve), preto má žalobca za to, že právny

dôvod a výška pohľadávky nie sú sporné.

42. K zániku vymáhateľnosti pohľadávky veriteľa žalobca uviedol, že právnym dôvodom popretej
pohľadávky je úhrada preddavku žalobcom na účet žalovaného na opravu poľnohospodárskej techniky,
pričom dlžník do vyhlásenia konkurzu dohodnutú opravu nevykonal. Žalobca uviedol, že sa ako veriteľ s

dlžníkom ústne dohodli na oprave poľnohospodárskej techniky - lisu, ktorý vlastní žalobca. Dohodou
nebol priamo určený termín alebo lehota, v ktorej mal žalovaný opravu vykonať. Podľa žalobcu
skutočnosť, že dlžník vstúpil do reštrukturalizácie, povolenie reštrukturalizácie a ani potvrdenie plánu
súdom nie je možné považovať za dôvod, aby dlžník dohodnutú opravu nevykonal. Veriteľ legitímne
očakával, že dohodnutú službu vykoná; je po tom logické, že veriteľ si do reštrukturalizácie preddavok

na vykonanie opravy mechanizácie neprihlásil, nakoľko mal byť skonzumovaný poskytnutím dohodnutej
služby a až vyhlásením konkurzu nastali okolnosti, z ktorých vyplýva, že dlžník už nie je schopný
dohodnutú službu vykonať a žalobcovi tak vzniklo právo na vrátenie preddavku, teda pohľadávka, ktorú
si riadne a včas prihlásil do konkurzu úpadcu.

43. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že nevidí žiadny logický dôvod, prečo by veritelia, ktorí neboli
uspokojení podľa plánu, mali mať v prípade vyhlásenia konkurzu iné postavenie ako veritelia, ktorí do
plánu neboli zahrnutí, pretože si svoje pohľadávky do reštrukturalizácie nestihli prihlásiť s tým, že ak
konkurz dáva právo veriteľovi prihlásiť si pohľadávky aj po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
bolo by zjavne nespravodlivé a logicky neodôvodniteľné, aby tí veritelia, ktorí boli vylúčení z plnenia

reštrukturalizačného plánu prišli o možnosť podieľať sa na uspokojení veriteľov v konkurze.

44. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí

pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.45. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

46. Podľa § 29 ods. 1 ZKR, prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať
základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:
a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa,
b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu,

c) právny dôvod vzniku pohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,
e) celková suma pohľadávky,
f) podpis.

47. Podľa § 488 Obč. zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo

na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

48. Podľa § 489 Obč. zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

49. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených
žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil,
keď žalobu žalobcu zamietol, pričom súd prvej inštancie umožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace
procesné práva, konanie na súde prvej inštancie nemalo ani inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a odvolací súd nezistil ani vady procesných podmienok.

50. „Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré
správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok.
Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave

správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola
prihlásená“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.01.2017 sp. zn. XXXXX/XX/XXXX).

51. Účelom incidenčného konania o určenie popretej pohľadávky v konkurze nie preskúmanie popretej
pohľadávky, ale účelom je len rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave vylučujú

pohľadávku z uspokojenia v konkurze. V incidenčnom konaní sa súd pri preskúmavaní pohľadávky
zaoberá len tými dôvodmi, pre ktoré bola pohľadávka popretá a teda išlo o postup súdu prvej inštancie
zodpovedajúci konštantnej judikatúre a ustálenej rozhodovacej praxi všeobecných súdov

52. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 15

napadnutého rozsudku ktorý poukázal na to, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone
s tým, že faktúra nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky, je len účtovným dokladom (záznamom)
o účtovnom prípade, a preto sama osebe t.j. bez ďalších listinných dokladov kauzu, ktorá mala
medzi účastníkmi právneho vzťahu vzniknúť nijako nepreukazuje. V konaní nebolo sporné, že žalobca

v Súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok ako právny dôvod svojej prihlásenej pohľadávky
uviedol FA 73161601 popis pohľadávky - Uhradenie preddavkovej faktúry a celková suma 20.000,--
eur. V oddiely IV. - vyhlásenie veriteľa žalobca uviedol, že o danej pohľadávke účtuje ako o poskytnutom
preddavku. V oddiely V. – zoznam listín, ktoré sa prikladajú k prihláške žalobca ako prílohu 1 uviedol
scan faktúry + výpis z účtu a Súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok. Správca v oznámení o

popretí pohľadávky žalobcovi oznámil, že veriteľ doručil prihlášku popretej pohľadávky do elektronickej
schránky správcu bez príloh odôvodňujúcich právny dôvod vzniku, výšku, vymáhateľnosť a prihlásené
poradie.

53. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že správca postupoval správne,

keď pohľadávku žalobcu poprel s tým, že na tvrdenia žalobcu v konaní ohľadom existencie dohody
medzi žalobcom a dlžníkom o oprave lisu a okamihu vzniku pohľadávky vyhlásením konkurzu súd
prvej inštancie v tomto konaní už prihliadať nemohol, keďže neboli uvedené v prihláške (§ 32 ods. 14
ZKR). V žalobe teda nemôže navyše uvádzať iné dôvody, prípadne inú výšku pohľadávky, ktorú uviedolv prihláške. Tomu zodpovedá aj možnosť súdu preskúmať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, pre
ktoré bola popretá. To, že žalobca v rámci incidenčného konania doložil faktúru, z ktorej odvodzoval svoj
nárok voči úpadcovi nič nemení, pretože ako už bolo uvedené, faktúra nie je právnym dôvodom vzniku

pohľadávky. Ak veriteľ riadne nešpecifikuje právny dôvod prihlásenej pohľadávky v rámci prihlášky, toto
pochybenie už nie je možné konvalidovať v incidenčnom konaní.

54. Záväzkovým právnym vzťahom podľa § 488 Občianskeho zákonníka je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok,

pričom podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Pohľadávku teda možno definovať ako právo veriteľa na plnenie od dlžníka.

55. Základnou spornou otázkou v predmetnej veci bolo posúdenie, či v prihláške žalobcom uvedený
právny dôvod vzniku pohľadávky - FA 73161601; popis - Uhradenie preddavkovej faktúry je postačujúci

a zodpovedajúci zákonnej požiadavke o náležitostiach prihlášky, keď ustanovenie § 29 ods. 1 písm. c/
ZKR vyžaduje, aby veriteľ v prihláške pohľadávky uviedol právny dôvod vzniku pohľadávky.

56. V predmetnom prípade bola sporná otázka posúdenia jednej z podstatných náležitostí prihlášky

pohľadávky, a to posúdenie, či právny dôvod uvedený žalobcom ako veriteľom v prihláške odkazom
na faktúru zakladá spornosť pohľadávky odôvodňujúci jej popretie správcom. Okresný súd správne
dospel k záveru, že uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky len označením faktúry a popisom
„Uhradenie preddavkovej faktúry“ o skutočnom právnom dôvode pohľadávky nič nevypovedá a nie je z
neho možné zistiť na základe akej zmluvy, dohody alebo na základe akej právnej skutočnosti došlo k

vzniku pohľadávky s tým, že správca postupoval správne, keď žalobcom prihlásenú pohľadávku z tohto
dôvodu poprel, a teda jej popretie bolo správne.

57. Z výkladu ustanovenia § 29 ods. 1 písm. c/ ZKR vyplýva, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky je
právnaskutočnosť,nazáklade,ktorejvzniklaveriteľovipohľadávka,napríkladkúpnazmluvana základe,

ktorej veriteľ plnil a dlžník nezaplatil kúpnu cenu. Podľa právneho dôvodu vzniku pohľadávky posúdi
oprávnenosť prihlásenej pohľadávky a jej vymáhateľnosť správca, prípadne súd v incidenčnom konaní.
V žalobe o určenie pohľadávky, ak ju správca poprie sa veriteľ môže domáhať len toho právneho dôvodu
vzniku, ktorý uviedol v prihláške (Milan Ďurica : Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, štvrté
vydanie, C. H. Beck, 2021, str. 256). Právny dôvod vzniku zahŕňa konkrétnu právnu skutočnosť, na

základe ktorej pohľadávka vznikla, napr. kúpna zmluva a pod. (citované dielo str. 293).

58. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je potom bez právneho významu, že žalobca v žalobe
ako právny dôvod popretia pohľadávky uviedol úhradu preddavku žalobcom na účet žalovaného na
opravu poľnohospodárskej techniky, pričom dlžník do vyhlásenia konkurzu dohodnutú opravu nevykonal

a ďalej v žalobe tvrdil, že sa ako veriteľ s dlžníkom ústne dohodli na oprave poľnohospodárskej techniky
- lisu, ktorý vlastní žalobca s tým, že dohodou nebol priamo určený termín alebo lehota, v ktorej mal
žalovaný opravu vykonať.

59. Je nesporné, že až v žalobe žalobca charakterizoval a konkretizoval právny dôvod vzniku svojej

pohľadávky prihlásenej Súhrnnou prihláškou do konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu,
ktorý právny dôvod však z prihlášky nevyplýva. Odvolací súd zároveň poukazuje na vyjadrenie žalobcu,
ktorý až vo svojom vyjadrení zo 14.02.2025, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného uviedol, že ak
aj žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu aj naďalej tvrdí, že prihláška žalobcu je neurčitá,
nezrozumiteľná a touto prihláškou nebol žiadnym spôsobom preukázaný záväzkovo právny vzťah, tak

táto námietka neobstojí, pretože vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je právne kvalifikovaný ako zmluva
o dielo podľa ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka s predbežne dohodnutou cenou 20.000,--
eur uzatvorená ústne, žalobca dohodnutú predbežnú cenu uhradil, k čomu úpadca vystavil a riadne
zaúčtoval do svojho účtovníctva preddavkovú faktúru a ďalej uviedol, že sa domnieva, že právna
kvalifikácia vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nie je sporná, vzťah medzi žalobcom a úpadcom sa

považuje za zmluvu o dielo.

60. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi nič nebránilo v tom, aby takto právne kvalifikoval svoj
vzťah s úpadcom ako dlžníkom už v Súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok, keďže presnetoto je správne charakterizovaný a kvalifikovaný právny dôvod vzniku žalobcovej pohľadávky, z ktorého
by mohol mať žalovaný ako správca konkurznej podstaty aj bez priloženej faktúry preukázaný nielen
dôvod vzniku pohľadávky žalobcu, ale aj jej prípadnú opodstatnenosť.

61. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že je na veriteľovi, aby relevantným spôsobom určil právny
dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky, pričom sa od neho nevyžaduje právna kvalifikácia, ale taký
popis skutkových okolností, ktoré umožňujú jednoznačnú identifikáciu ním prihlásenej pohľadávky, aby
nebola zameniteľná s inou pohľadávkou alebo aby sa predchádzalo prípadnej duplicite prihlásených

pohľadávok či už s tým istým veriteľom alebo rôznymi subjektmi. Pokiaľ preto v odvolaní žalobca tvrdil,
že jeho prihláška pohľadávky spĺňa zákonom požadované náležitosti, odvolací súd sa s týmto tvrdením
nestotožnil.

62. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že požiadal žalovaného o opätovné preskúmanie prihlásenej
pohľadávky veriteľa, ktorej žiadosti správca nevyhovel, konštatuje odvolací súd, že správcovi takáto

povinnosť nevyplýva a pri preskúmavaní oprávnenosti pohľadávky veriteľa je povinný vychádzať
z prihlášky veriteľov do konkurzného konania.

63. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na to, že žalobca
v konaní tvrdil vznik pohľadávky okamihom vyhlásenia konkurzu, preto polemiky ohľadom prípadnej

vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu pre neprihlásenie reštrukturalizácie neboli pre rozhodnutie súdu vo
veci samej podstatné.

64. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR
konštatuje odvolací súd, že uvedené rozhodnutia nie sú spôsobilé privodiť úspech žalovaného v

odvolacom konaní, pretože odvolací súd skonštatoval, že v konkurznom konaní má jednak veriteľ
právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, zároveň sa môže v žalobe domáhať
najviac toho, čo uviedol v prihláške, s tým, že odvolací súd poukázal na ust. § 29 ods. 1 písm. c/, ktoré
vyžaduje, aby veriteľ v prihláške pohľadávky uviedol právny dôvod vzniku pohľadávky a pokiaľ žalovaný
ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol faktúru s popisom Uhradenie preddavkovej faktúry, je

zrejmé, že takýto právny dôvod vzniku pohľadávky - len označením čísla faktúry a uvedením uhradenia
preddavkovej faktúry nie je postačujúci.

65. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, z ktorých vyvodil
nesprávne skutkové závery, na základe ktorých prejednávanú vec nesprávne právne posúdil. Odvolací

súd konštatuje, že s námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia
veci súdom prvej inštancie. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací
súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu
mu zo zákona, ani procesné práva sporových strán. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze

nemátaképredpoklady,akévyplývajúzozistenéhoskutkovéhostavu.Nesprávneprávneposúdenieveci
konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu
normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený
skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. XXXXX/X/XXXX). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil

a konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované
stranami v prvom inštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych
noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

66. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

67. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešný priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,

o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

68. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).