Rozsudok – Ostatné Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322202268
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4322202268.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubica Gkortsilas, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. B.: XXX XX , proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G., H. XXXX I., v zast. JUDr.
Alexander Kuchárik, advokát so sídlom J. Hollého 11, 934 01 Levice, o určenie, že vec patrí do dedičstva,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

III. Štátu priznáva nárok na náhradu trov konania spojených s vypracovaním znaleckého posudku č. XX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovenom znalcom J. K. C. voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.06.2022 domáhal, aby súd určil, že do dedičstva po
poručiteľke K. C. L. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. I. J. N. XXX/XX, D.,
patrí byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na ulici I. J., O. N. XX, P. N. XXX O. D., na
parcele č. XXX/X a spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcely registra „Q.“ evidované na katastrálnej
mape, parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, druh: R. B. E. H. a parcela č. XXX/X o výmere XXX m2,
druh: R. B. H., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu,

na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX, zapísané Okresným
úradom S., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie D., obec D., okres S.. Žalobca
sadožadujeprávananáhradutrovkonaniavrozsahu100%azároveňžiadaooslobodenieodzaplatenia
súdneho poplatku, nakoľko nie je v jeho osobných, zárobkových a majetkových pomeroch poplatok
zaplatiť. Žalobu odôvodnil tým, že sporné nehnuteľnosti, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.
územie D. by mali byť predmetom dedičského konania po poručiteľke K. C., nakoľko kúpna zmluva
zo dňa XX.XX.XXXX vkladovaná v katastri nehnuteľnosti pod O./XXXX, ktorou poručiteľka previedla

sporné nehnuteľnosti na žalovanú, je neplatným právnym úkonom podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Poručiteľka K. C. ako prevodkyňa v čase podpísania predmetnej zmluvy konala v duševnej
poruche, ktorá spôsobila, že na právny úkon nebola schopná. Neschopnosť uskutočniť právny úkon
vyvodzuje žalobca z celkového správania poručiteľky a jej zdravotného stavu v čase uzatvárania zmluvy.
Ako jediný zákonný dedič po poručiteľke je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby a má
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko existuje aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi účastníkmi sporu, ktorý je ohrozením jeho právneho postavenia a ktorý nemožno iným

právnym prostriedkom odstrániť. Rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre pokračovanie v konaní
o dedičstve. Žalobca ďalej uviedol, že do roku XXXX žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou K.
C. (poručiteľkou). Po jeho hospitalizácii v nemocnici bola jeho matka umiestnená zo strany jeho syna
B. C. a dcéry E. F. (žalovanej) do zariadenia pre seniorov G. H. v D.. O umiestnení poručiteľky do tohtozariadenianevedel,udialosatobezjehovedomia.Ďalejuviedol,žejehomama(poručiteľka)trpelavtom
čase duševným ochorením a preto nebola schopná zo zdravotného hľadiska sama rozhodnúť o tom, či
chce byť do zariadenia umiestnená. Žalobca tvrdí, že po návrate chcel poručiteľku navštíviť, ale nebolo

mu to zamestnancami zariadenia umožnené s odôvodnením, že jeho matka si to neželá, pričom spísala
pred notárkou vyhlásenie, na základe ktorého ho do zariadenia nemohli pustiť. Žalobca spochybňuje,
že jeho matka konala pri zmysloch. Ďalej uviedol, že po roku matku náhodne stretol na ulici, kde sa
jej aj prihovoril, ale poručiteľka ho nespoznávala a bola vo veľmi zlom psychickom stave. Jej reakcia
mu potvrdila jeho domnienku, že nevedela, čo robí a ako koná a že vyhlásenie o tom, že ho nechce

vidieť, nebolo jej vlastným rozhodnutím, ale že jej bolo podsunuté na podpis, pričom sama nevedela,
čo podpisuje. V D. mala poručiteľka len jeho, lebo žalobcov syn žije v N. a dcéra v E. a matku žalobcu
uložili do zariadenia pre seniorov a nechali napospas osudu. Žalobca namietol splnomocnenie udelené
poručiteľkou osobe menom P. E. ku všetkým právnym úkonom, nakoľko poručiteľka (matka žalobcu)
nebola v dobrom psychickom stave, aby si uvedomovala svoje konanie. Osoba menom P. E. je žalobcovi
neznáma a podľa neho bola neznáma aj poručiteľke. B. E. zrušila žalobcovi trvalý pobyt v rodičovskom

byte, v ktorom roky býval s poručiteľkou. Žalobca dodal, že do bytu investoval vlastné finančné
prostriedky a taktiež dostal peňažný príspevok na úpravu bytu. Žalobca ďalej uviedol, že je zdravotne
postihnutý, ťažko chodí a prepravuje sa len elektrickým invalidným vozíkom. Dňa XX.XX.XXXX podal
trestné oznámenie na osobu P. E. za vykonanie schválností voči jeho osobe, ktoré bolo odstúpené na
OdporkriminálnejpolíciePZvS.zdôvodupodozreniazospáchaniatrestnéhočinupodvodu.Uznesením

OR PZ S. zo dňa XX.XX.XXXX bola vec podozrenia z prečinu podvodu odmietnutá. Dňa 10.11.2020
mu bola doručená výzva na vypratanie nehnuteľnosti. Zistil, že žalovaná na diaľku odkúpila rodičovský
byt od poručiteľky za X.XXX,- eur, ktorá je absolútne podhodnotená a nezodpovedá reálnej trhovej
hodnote nehnuteľnosti. Žalobca uvádza, že poručiteľka určite nevedela, že podpisuje kúpnu zmluvu,
ktorou prevádza vlastnícke právo k bytu na tretiu osobu a taktiež nevedela vyhodnotiť sumu, za ktorú byt

predala. Domnieva sa, že poručiteľka žiadne finančné prostriedky ako kúpnu cenu neobdržala. Žalobca
ďalej uviedol, že poručiteľka trpela duševným ochorením už v čase vyhotovenia závetu spísanom dňa
XX.XX.XXXX vo forme notárskej zápisnice, sp. zn. H. XX/XXXX H. XXXXX/XXXX H. XXXXX/XXXX
u notárky K. K. T., ktorým pre prípad svojej smrti testovala všetok svoj nehnuteľný a hnuteľný majetok
v prospech svojej pravnučky K. C. a súčasne aj vyjadrila želanie, aby mal žalobca zriadené vecné

bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania v sporných nehnuteľnostiach. Žalobca
ďalej uviedol, jeho starobný dôchodok pozostáva z nízkej sumy, z ktorého si nemôže dovoliť kúpiť alebo
prenajať byt, deti mu nezabezpečili náhradné bývanie, preto je na bývanie v rodičovskom byte odkázaný.
Na Okresnom súde v Leviciach prebieha pod. sp. zn. 16C/2/2021 konanie o vypratanie nehnuteľnosti,
ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Z lekárskej správy J. B. zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa

XX.XX.XXXX vyplýva, že poručiteľka trpela organickým psychosyndrómom s prechodom do demencie
s príznakmi BPSD s halucináciami. Poručiteľka, K. C., zomrela dňa XX.XX.XXXX. Okrem listinných
dôkazov predložených žalobcom žalobca navrhol, aby súd ako dôkaz vyžiadal z Okresného úradu
S., katastrálny odbor Kúpnu zmluvu zo dňa XX.X.XXXX s kompletným spisovým materiálom, obsah
vyšetrovacieho spisu OR PZ S. N.:I./X-XXX-XX-XXXX T., pripojil dedičský spis po poručiteľke K. C.

a vykonal znalecké dokazovanie na okolnosť existencie duševnej poruchy poručiteľky K. C. v rozhodnom
čase. Zároveň navrhol výsluch svedkov – B. C., P. E., J. U. R. (L. Q. P. P. G. H. O. D..

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil žalobca súdu spolu so žalobou rozhodnutie
o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX,

UznesenieORPZvS. zodňaXX.XX.XXXX,notárskuzápisnicuč.H.XX/XXXX,vyrozumenieonaložení
s vecou zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie OR PZ S. zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o zrušení trvalého
pobytu zo dňa 18.09.2020, lekárske správy a výzvu na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 10.11.2020.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poprela tvrdenie žalobcu, že jeho mama nebola schopná zo

zdravotného hľadiska sama rozhodnúť o tom, či chce byť do zariadenia pre seniorov G. H. v D.
umiestnená, nakoľko už v tom čase trpela duševným ochorením a označila ho za účelové tvrdenie bez
akéhokoľvek relevantného dôkazu. Žalovaná ďalej uviedla, že aj tvrdenie žalobcu, ktorým spochybňuje,
že jeho matka z vlastnej vôle a pri zmysloch konala pri vyhlásení toho, že ho nechce vidieť, je
opätovne len účelové a ničím nepodložené tvrdenie, ktoré jasne vyvracia vyhlásenie jeho matky zo dňa

XX.XX.XXXX s úradne osvedčeným podpisom. Za absurdné označila tvrdenie žalobcu, že vnuci nechali
jeho mamu napospas osudu, nakoľko o jeho matku bolo v zariadení plne postarané, psychicky pookriala,
nepodliehala zo strany svojho syna žiadnym psychickým ani fyzickým útokom, jediný problém zo strany
žalobcubolatáskutočnosť,žeužnemoholvyberaťzvkladnejknižkyfinančnéprostriedkynašetrenéjehomatkou, čím sa mu podstatným spôsobom znížil príjem na alkoholické nápoje. Ďalej uviedla, že tvrdenie
žalobcu, že do bytu investoval vlastné finančné prostriedky sa nezakladá na pravde. Tieto finančné
prostriedky patrili jeho matke, pretože žalobca, keď sa nasťahoval ku svojej matke, nedisponoval

žiadnymi finančnými prostriedkami. K trestnému oznámeniu na osobu P. E. žalovaná uviedla, že
predmetná vec bola Uznesením OR PZ S. zo dňa XX.XX.XXXX odmietnutá. K spochybňovaniu kúpnej
ceny bytu vo výške X.XXX,- eur žalobcom žalovaná uviedla, že v kúpnej zmluve okrem dohodnutej
kúpnej ceny sa kupujúca zaviazala prispievať predávajúcej na náklady spojené s pobytom predávajúcej
v Q. P. P. G. H. D. vo výške XXX,- eur mesačne, čo sa aj realizovala, zároveň sa zaviazala vyplatiť všetky

nedoplatky a exekúcie súvisiace s predmetným bytom, ktoré spôsobil žalobca a zároveň sa zaviazala
znášať aj všetky náklady súvisiace s pohrebom v prípade úmrtia predávajúcej, čo sa tak isto realizovalo.
Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania. Na preukázanie svojich
skutkových tvrdení predložila súdu spolu s vyjadrením vyhlásenie zo dňa XX.XX.XXXX, osvedčenie
o pravosti podpisu, kópiu vkladnej knižky, výzvu Mesta D. zo dňa 16.09.2020, oznámenie o vykonaní
zrážok z dôchodku, výzvu zo dňa 20.04.2020, upovedomenie o vykonaní exekúcie XXXXX XXX/XX zo

dňa XX.XX.XXXX, Predžalobnú upomienka P. V. zo dňa XX.XX.XXXX, Q. - výzvu na zaplatenie dlhu zo
dňa 07.05.2020, príkaz na odblokovanie nehnuteľnosti XXXXX XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, Mesačné
platby sociálnemu zariadeniu vo výške XXX eur, faktúra za pohrebné služby zo dňa XX.XX.XXXX,
splnomocnenie pre P. E. zo dňa XX.XX.XXXX, doklad o zaplatení vodného a stočného.

4.Žalobcavovyjadreníkvyjadreniužalovanejzotrvalnavyjadreníohľadnezléhozdravotnéhostavujeho
matky tak ako ho popísal v podanej žalobe. V čase, kedy bola do zariadenia pre seniorov umiestnená,
nebola v takom zdravotnom stave, aby sama vedela posúdiť, či potrebuje starostlivosť a či chce byť do
zariadenia umiestnená. Zotrval na svojom tvrdení, že jeho matka z vlastnej vôle a pri zmysloch konala
pri vyhlásení toho, že ho nechce vidieť a nemôže ju v zariadení navštevovať, nakoľko jej zdravotný stav

bol v takom stave, že si nemohla uvedomovať svoje vlastné konanie a ani čo podpisuje. Poprel tvrdenie
žalovanej, že jeho jediným problémom s umiestnením matky v zariadení bol ten, že nemohol vyberať
peniaze z vkladnej knižky, keďže nemal prístup k vkladnej knižke, nebol disponent a nikdy z danej knižky
ani peniaze nevyberal. Žalobca poprel aj tvrdenia žalovanej o tom, že financie zainvestované do bytu
patrili jeho matke, nakoľko prerobenie bytu bolo zrealizované z jeho financií, ktoré mu boli zaslané z N.

B. a väčšie úpravy bytu sa vykonali prostredníctvom peňažného príspevku na úpravu bytu pre zdravotne
ťažko postihnutých z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v S.. Dlhy, ktoré uvádza žalobkyňa (správne
maloznieť„žalovaná“,pozn.súdu)vzniklizdôvodu,žežalovanápoumiestneníjehomatkydozariadenia
nedoriešila záväzky voči veriteľom. Žalobca spolu s vyjadrením doručil súdu lekársku správu zo dňa
XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie č. U./X zo dňa X.X.XXXX a fotografie k uvedenému

rozhodnutiu.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že k lekárskym správam lekára J. B. zo dňa
XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX sa nevie vyjadriť, nakoľko jej boli súdom zaslané čierne nečitateľné
listiny. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že pochybuje, že jeho matka z vlastnej vôle a pri zmysloch konala

pri vyhlásení toho, že ho nechce vidieť je nelogické, nakoľko na tomto prehlásení okrem jeho matky
nikto nemohol mať žiadny záujem, pričom podpis jeho matky na tomto prehlásení je úradne osvedčený
notárom, ktorá pri osvedčení má zákonnú povinnosť zistiť, či podpisujúci chápe zmysel svojho podpisu
na príslušnej listine, a keby nie tak v takom prípade podpis žiadny notár neosvedčí. To, že žalobca
nemal prístup ku vkladnej knižke je právne irelevantné, toto nikto nikdy ani netvrdil, že on sám vyberal

peniaze z knižky, ale vždy nútil svoju matku, aby išla s ním vybrať peniaze pre neho a to tak na
vybudovanie bezbariérového vchodu ako aj a to najčastejšie na alkohol. Žalobca nepreukázal, že by mal
finančné prostriedky na prerobenie bytu na rozdiel od žalovanej, ktorá výberom z banky jednoznačne
preukazuje, že v čase prerábky bytu mohla na tieto práce vybrať dňa XX.XX.XXXX – X.XXX,- eur
a dňa XX.XX.XXXX na doplatenie prác ďalších X.XXX,- eur. Finančné prostriedky vo výške XXX,XX

eur poskytnuté žalobcovi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny zďaleka nestačili na vybudovanie
bezbariérového vchodu a zo strany žalobcu ani neboli použité na tento účel. Žalovaná vyrovnala všetky
dlžoby a exekúcie na predmetný byt, v ktorom býval žalobca a nerozumie, prečo by mala riešiť záväzky
voči veriteľom, ktoré narobil žalobca a nebol ich schopný ani čiastočne vyrovnať. Spolu s vyjadrením
doručila súdu vyhlásenie zo dňa XX.XX.XXXX, vkladnú knižku s výbermi XX.XX.XXXX a X.X.XXXX.

6. Súd vec verejne prejednal na pojednávaní dňa 05.09.2023, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia
strán sporu. Právna zástupkyňa žalobcu zhrnula podstatný obsah svojich písomných podaní a nad
rámec uviedla, že žalobca žil s matkou K. C. od roku XXXX v spoločnej domácnosti, počas jejhospitalizácie v nemocnici bola matka umiestnená bez jeho vedomia do zariadenia pre seniorov. Matka
nebola schopná posúdiť, či chce byť do zariadenia umiestnená, nakoľko už trpela duševným ochorením.
Po návrate z nemocnice chcel žalobca matku navštíviť, ale nebolo mu to umožnené. Podnikol aj právne

kroky vrátane podania trestného oznámenia, ktoré sú opísané v podanej žalobe. Následne mu bola
doručená aj výzva na vypratanie nehnuteľnosti, ktorú obýval s matkou predtým ako bola umiestnená
do zariadenia sociálnych služieb a zistil, že žalovaná na diaľku odkúpila rodičovský byt od jeho matky
za kúpnu cenu X XXX Eur, ktorú však žalobca považuje za podhodnotenú a nezodpovedajúcu reálnej
hodnote nehnuteľnosti. Žalobca je toho názoru, že jeho matka určite nevedela, že podpisuje kúpnu

zmluvu a nevedela vyhodnotiť sumu za ktorú ju predala. Žalobca sa taktiež domnieva, že jeho matka v
skutočnosti žiadnu kúpnu cenu ani neobdržala. Po týchto udalostiach, žalobca bol odkázaný na pomoc
cudzích ľudí, napriek jeho ťažkému zdravotnému postihnutiu a vzťahy s jeho deťmi vrátane žalovanej
zostali rozvrátené. V podanej žalobe boli pripojené lekárske správy z ktorých vyplýva, že už v roku
XXXX a XXXX pani K. C. trpela organickým psychosyndorómom s prechodom do demencie s príznakmi
halucinácie, a preto je žalobca toho názoru, že kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX je neplatný právnym

úkonom, nakoľko prevodkyňa v čase podpísania predmetnej zmluvy trpela duševným ochorením, ktoré
spôsobilo, že na tento právny úkon nebola schopná. Neschopnosť uzavrieť právny úkon žalobca
vyvodzuje z celkového správania jeho matky aj jej zdravotného stavu v čase uzatvorenia zmluvy.
Nakoľko duševné ochorenie matky žalobcu znižovalo jej úsudok a schopnosť rozpoznať následky svojho
konania, sporné nehnuteľnosti sú predmetom dedičského konania po poručiteľke K. C. a žaloba je

v celom rozsahu dôvodná. Právny zástupca žalovanej zotrval na písomných podaniach a opätovne
poprel všetky skutočnosti uvedené v žalobe ako aj v prednese právnej zástupkyne žalobcu. Ďalej
uviedol, že matka žalobcu sa starala o svojho ťažko chorého syna a preto tvrdiť, že trpela demenciou
a nebola schopná uvažovať je právny nezmysel. Najprv B. C., syn žalobcu, žijúci v N. dal matku žalobcu
k sebe, nakoľko bola doma týraná, bitá a fyzicky napádaná žalobcom a bála sa o svoj život. Žalobca

ako jej syn sa prejavoval ako agresívny človek, najmä po požití alkoholických nápojov, pričom je aj
notorických gamblerom. Do domova sociálnych služieb bola matka žalobcu umiestnená na základe jej
výslovnej žiadosti, nakoľko sa domov nechcela vrátiť a bolo tam o ňu dobre postarané. Tvrdenie žalobcu,
že jeho matka podpísala kúpnu zmluvu v dobe, kedy trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento
právny úkon neschopnou je účelové a nepreukázané. Kúpna cena nepozostávala len zo sumy X XXX

Eur, ale z kúpnej zmluvy je evidentné, že žalovaná zaplatila všetky exekúcie po žalobcovi, ktoré spôsobil
žalobca,nakoľkofin.prostriedky,ktorémalkdispozíciiprepilaprehralnaautomatoch.Okremvyrovnania
exekúcii žalovaná sa zaviazala doplácať matke na náklady v dome sociálnych služieb XXX Eur mesačne
a tieto financie poukazovala až do konca života svojej starej mamy. Zároveň uviedol, že žalobca nemá
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko žalobca v sporných nehnuteľnostiach stále

býva a poukázal na spis tunajšieho súdu 16C/2/2021.

7. Podaním doručeným súdu dňa 23.09.2024 právna zástupkyňa žalobcu oznámila súdu, že zo
strany Centra právnej pomoci došlo k odňatiu právnej pomoci žalobcovi, pričom prílohou podania
bolo rozhodnutie Centrum právnej pomoci, kancelária H. č. T.-/XXXX/XXXX-XXXXX/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX o odňatí poskytovania právnej pomoci.

8. Súd pokračoval v pojednávaní dňa 28.10.2024, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalovanej,
ktorý ospravedlnil neúčasť žalovanej. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň
28.10.2024 neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania, hoci mu bolo predvolanie na

pojednávanie riadne doručené dňa 30.09.2024. Z uvedeného dôvodu súd dňa 28.10.2024 pojednával
a rozhodol vo veci samej v neprítomnosti strán sporu v zmysle § 180 CSP. Právny zástupca žalobcu
vyjadril súhlas so závermi znaleckého posudku. K návrhu žalobcu na výsluch svedkov uviedol, že
s poukazom na závery znaleckého posudku považuje za nehospodárne odročenie pojednávania a to
z dôvodu, že navrhovaný svedok B. C. sa už vyjadril, že jeho matka bola u neho, lebo ju žalobca

psychicky týral a fyzicky napádal. Svedok sa k stavu poručiteľky v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nevie
vyjadriť. Ani navrhovaná svedkyňa pani E. sa nevie k duševnému stavu matky žalobcu vyjadriť, nakoľko
len zastupovala žalovanú ako kupujúcu pri podpise kúpnej zmluvy, ktorú matka žalobcu podpisovala
v zdravotnom zariadení a je nepravdepodobné, že pani E. bola prítomná pri tomto podpise. Ani
navrhovaná svedkyňa pani J. U. R., ktorá by sa eventuálne vedela vyjadriť k zdravotnému stavu matky

žalobcu určite nie je schopná sa vyjadriť, či matka žalobcu bola spôsobilá na právne úkony.9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s ostatnými písomnými podaniami strán
sporu, znaleckým posudkom a oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise
ako aj s ostatným obsahom súdneho spisu a dospel k nasledovným skutkovým záverom:

10. Z uznesenia Okresného súdu Levice sp. zn.: 12D/4/2021 – 11 zo dňa 07.12.2021 vyplýva, že konanie
o dedičstve po nebohej K. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX po ktorej účastníkmi sú A. B. C.
L. C., nar. XX.XX.XXXX, rod.č. XXXXXX/XXX, XXX XX D.- syn poručiteľky, bolo zastavené a majetok
nepatrnej hodnoty bol vydaný P. E., ktorá sa postarala o pohreb poručiteľky. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 29.12.2021.

11. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, pre okres S., obec D., katastrálne územie D. vyplýva, že žalovaná
je výlučnou vlastníčkou bytu č. X na B. vchodu č. XX bytového domu so súpisným číslom XXX,
postavenom na parc. registra „Q.“, parc. č. XXX/X, spoluvlastníčkou podielu priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti XXXX/XXXXX k celku a tiež

spoluvlastníčkou podielu na pozemku parc. registra „Q.“, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh
pozemku R. B. E. H. a parc. registra „Q.“, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku R. B. E. H.,
o veľkosti XXXX/XXXXX k celku, zapísané na LV č. XXXX, pre katastrálne územie D. (ďalej aj len ako
„sporné nehnuteľnosti“). Titulom nadobudnutia nehnuteľností je Kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorej vklad bol povolený v konaní č. O./XXXX.

12. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi K. C., nar. XX.XX.XXXX (poručiteľka)
ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou vyplýva, že poručiteľka previedla na žalovanú do jej
výlučného vlastníctva sporné nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške X.XXX,- eur, ktorú v zmysle článku
V. zmluvy tvorili ťarchy na predmetnom liste vlastníctva a náklady predávajúcej spojené s jej pobytom

v Q. P. P. G. H. I., so sídlom U. Q. N. XX, XXX XX D. od G. XXXX a exekúcie, ktoré boli uhradené
exekútorom na odbremenenie listu vlastníctva. Predávajúca vyhlásila, že si je vedomá, že kúpna cena
predstavuje vyrovnanie dlhov na predmetnom byte ako aj jej výdavky s jej pobytom v G. H. I. a zároveň
je táto kúpna cena zohľadnená príbuzenským vzťahom medzi darkyňou a obdarovanou - stará mama
a vnučka. Žalovaná ako kupujúca sa v článku VI. zmluvy zaviazala naďalej hradiť náklady spojené s

pobytom predávajúcej v Q. P. P. G. H. I. vo výške XXX,- eur mesačne a tiež sa zaviazala uhradiť všetky
pohrebné náklady, ktoré vzniknú v prípade úmrtia predávajúcej. Podpis poručiteľky na zmluve je úradne
osvedčený. Za žalovanú ako kupujúcu podpísala kúpnu zmluvu P. E. na základe plnej moci.

13. Zo závetu a listiny o vydedení spísanej do Notárskej zápisnice H. XX/XXXX, H. XXXXX/XXXX na

Notárskom úrade K. K. T. dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že K. C., nar. XX.XX.XXXX testuje pre prípad svojej
smrti všetok svoj nehnuteľný a hnuteľný majetok nachádzajúci sa v byte a tvoriaci súčasť zariadenia
bytu v celosti v prospech svojej pravnučky: K. C. L. C., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň si želá, aby v prípade,
že sa jej smrti dožije jej syn B. C., nar. XX.XX.XXXX, mal zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného užívania a bývania v bytovej nehnuteľnosti v D., M. I. J. N. XX a teda mohol až do svojej

smrti v bytovom dome na M. I. J. N. XXX/XX O. D. doživotne bývať. Svoj hnuteľný majetok menovite:
osobný účet č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX evid. v B. C. E.. C. a VK evidovanú v B. C. E.. C., č. vkladového
účtu XXXXXXXXXX/XXXX testuje v prospech: B. C. L. C., nar. XX.XX.XXXX v celosti. Zároveň vydeďuje
svoje dve vnúčatá a to: E. O. L. C., nar. XX.XX.XXXX a V. C. L. O., nar. XX.XX.XXXX. Vydedenie sa
vzťahuje aj na potomkov týchto jej dvoch vnúčat. Ako dôvody vydedenia svojich dvoch vnúčat ako aj ich

detí uvádza, že zhruba 12 rokov tieto dve vnúčatá nevidela, prakticky ich nepozná, vrátane ich detí. Žije
spolu so svojím synom B. C. a jediný kto sa o nich oboch zaujíma, je jej vnučka E. C. a vnuk B. C., a
práve tomuto vnukovi B. by sa rada odvďačila za to, že sa o ňu a jej syna zaujíma, pomôže im v prípade
potreby a želá si, aby všetok jej majetok zdedila práve jeho dcéra K., ktorá je toho času ešte maloletá.
Takýmto svojím konaním a správaním sa jej dvoch vnúčat E. O. a V. C. voči nej si nezaslúžia, aby po nej

niečo dedili. Preto sa rozhodla nechať všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok len svojej pravnučke
K. C. ako prejav vďaky jej otcovi B. za jeho pomoc a záujem, ktorý o ňu a jej syna prejavuje.

14. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 10.11.2020 vyzvala žalobcu
k vyprataniu a odovzdaniu sporných nehnuteľností ku dňu 20.11.2020 argumentujúc, že žalobca užíva

sporný byt bez právneho titulu, avšak bezúspešne.

15. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 09.12.2022, sp.zn. 16C/2/2021, právoplatný dňa 05.01.2023
vyplýva, že súd zamietol žalobu žalovanej v procesnom postavení žalobkyne (ďalej ako „žalovaná“),ktorou sa domáhala, aby súd uložil žalobcovi v procesnom postavení žalovaného (ďalej ako „žalobca“)
povinnosť vypratať sporné nehnuteľnosti z dôvodu, že dospel k záveru, že vlastníckemu právu žalovanej
nie je možné poskytnúť s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ochranu. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva, že nebolo sporné, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností,
ktoré nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX od svojej starej matky, K. C., ktorá bola zároveň
matkou žalobcu. Žalobca pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy užíval sporné nehnuteľnosti na
základe odvodeného práva bývania od svojej matky, ktoré ale zaniklo spolu so zánikom jej vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Súd konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobca je v mimoriadnej

ťaživej sociálnej a finančnej situácii, a to jednak vzhľadom na svoj vek, kedy ide o osobu vo veku XX
rokov, ako aj vzhľadom na jeho zdravotný stav, kedy ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s
mierou funkčnej poruchy XX %, odkázanú na invalidný vozík, neopomínajúc jeho zlú finančnú situáciu,
kedy jeho príjem pozostáva len zo starobného dôchodku, ktorý reálne poberá vo výške XXX,XX eura
a príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vo výške XX,- eur. Súd konštatoval,
že zo starobného dôchodku spolu s príspevkom v celkovej výške XXX,XX eura, aj bez povinnosti

splácať pôžičky, si nemožno predstaviť, že by si žalobca dokázal uspokojiť svoje základné životné
potreby, vrátane potreby bývania. Žalovaná v čase kúpy sporného bytu vedela, že predmetný byt je
obydlím žalobcu, ktorý je v zlej sociálnej situácii a ťažko zdravotne postihnutý. Rovnako tak nemožno
prehliadnuť ani to, za akých okolností sporný byt nadobudla a to s poukazom na mimoriadne nízku
kúpnu cenu. Súd zároveň uviedol, že predávajúca si pre prípad, že sa žalobca dožije jej smrti želala,

aby mal v spornom byte zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve jeho doživotného užívania a
bývania, pričom toto svoje želanie vyjadrila v závete a listine o vydedení, ktorú spísala do notárskej
zápisnice. Zároveň dodal, že nemožno nevziať do úvahy ani samotný príbuzenský vzťah žalovanej a
žalobcu a v tejto súvislosti nepoukázať na článok 4 Zákona o rodine. Aj podľa § 66 Zákona o rodine,
deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to

potrebujú. Preto bolo podľa názoru súdu dôvodné poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu pred vyprataním
bytu. Súd tak dospel k záveru, že výkon vlastníckeho práva žalovanej je v rozpore so zásadami slušnosti,
základnými zásadami zákona o rodine a zákonného inštitútu vyživovacej povinnosti detí voči rodičom.
Z odôvodnenia rozhodnutia zároveň vyplýva, že zo starobného dôchodku v sume XX.XXX,- eur (XXX,XX
W.) je vyplácaná len suma vo výške XX.XXX,- T., teda suma XXX,XX eura, nakoľko sa žalovanému z

uvedeného dôchodku vykonávajú exekučné zrážky pre nedoplatok na zdravotnom poistení. Táto suma
bola v zmysle vyjadrenia žalovaného vyčíslená N. R. B. vo výške XX.XXX,- T. s tým, že mu bola uložená
tiež pokuta vo výške XXX.XXX,- T..

16. Z Vyrozumenia o naložení s vecou zo dňa XX.XX.XXXX adresovaného zo strany ORPZ v S.

žalobcovi vyplýva, že OOPZ D. oznámenie žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX týkajúce sa priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť P. E., predkladá OVVS OÚ v S.. Na základe
vysvetlenia zo dňa XX.XX.XXXX a listinných príloh bolo zistené podozrenie zo spáchania trestného činu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,
v dôsledku čoho bude vec odstúpená na Odbor kriminálnej polície S..

17. Z uznesenia ORPZ v S., Odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania zo dňa XX.XX.XXXX, č.
N.:I./X-XXX-XX-XXXX T. vyplýva, že vyšetrovateľ ORPZ v S. odmietol vec podozrenia z prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona, ktorého skutku sa mala dopustiť E. F. bytom I. (M.), ktorá prostredníctvom splnomocnenca P. E.

z B. uzatvorila Kúpnu zmluvu dňa XX.XX.XXXX s predajcom K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., ktorej
predmetom bol byt označený číslom X, nachádzajúci sa v obytnom vchode č. XX B., súpisné čísle XXX
(správne malo znieť: nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX, H. B., vchod č. XX, pozn. súdu) na
parceleč.XXX/X,zapísanývkatastrálnomúzemíD.,obecD.,vedenýnaOkresnomúradeS.,katastrálny
odbor,naLVč.XXXXpodC.vpomereX/Xvcelostiatovrozporesoznenímpísomnéhozávetusp.zn.H.

XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde podvodným konaním mala byť poškodenej K. C. nar. XX.XX.XXXX
spôsobená škoda prevyšujúca sumu malú, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo
na postup podľa § 17 odsek 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež vyplýva, že k veci
bola vyťažená J. U. R., L. Q. P. P. G. H. O. D., ktorá uviedla, že v priebehu G. XXXX bola do ich centra
umiestnená K. C., ktorá hneď pri jej umiestnení predložila písomnú žiadosť o tom, aby do jej blízkosti

nebol vpustený jej syn A. B. C.. Malo to byť v dôsledku zlých rodinných pomerov, preto až do jej smrti sa
menovaná so svojim synom B. nestretla. V priebehu roku XXXX doniesol A. B. C. niekoľko písomností
o hroziacej alebo už prebiehajúcej exekúcii voči jeho matke a uviedol, že tieto písomnosti úmyselne
zadržiaval doma. Následne kontaktovala vnučku pani C. žijúcu v M., E. F., ktorá má od umiestneniamenovanej do centra evidentný záujem, a ktorá počnúc mesiac G. XXXX platila mesačnú rentu vo výške
XXX eur, ako nevyhnutný doplatok potrebnej sumy pre zotrvanie v zariadení. K veci bola vypočutá aj P.
E., ktorá okrem iného k zdravotnému stavu K. C. uviedla, že jej zdravotný stav adekvátne zodpovedal

jej veku XX rokov. Bola trochu nahluchlá, ale dokázala komunikovať a taktiež samostatne uvažovať.
Doposiaľ nikdy nebola pripútaná na lôžko. Všetky jej podpisy boli vykonané za účasti notárky K. T.. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2021.

18. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovanom znalcom J. K. C. z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie: psychiatria za účelom zistenia, či K. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (ďalej
aj len ako „posudzovaná“ alebo „probandka“) trpela duševnou poruchou, či sa jednalo o trvalú alebo
prechodnú duševnú poruchu, a či táto bola liečbou ovplyvniteľná, do akej miery bola posudzovaná
schopná vzhľadom na zistený zdravotný stav rozhodovať o vlastných záležitostiach, uvedomovať si
následky svojho konania, svoje konanie ovládať, či v dôsledku duševnej poruchy bola posudzovaná
schopná vykonávať právne úkony, konkrétne uzatvoriť kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX a spísať

notársku zápisnicu o závete a vydedení zo dňa XX.XX.XXXX a iné zistenia znalca vyplýva, že
znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie posudzovanej
z neurologickej ambulancie J. X. B. a to neuropsychiatrické nálezy z XX.X.XXXX, XX.X.XXXX,
XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX E. X.X.XXXX. K nálezu z XX.X.XXXX znalec uviedol aj, že predstupeň
demencie predstavuje ľahká kognitívna porucha, ktorá nie je vo všeobecnosti poruchou vylučujúcou

spôsobilosť vykonať právny úkon. Časť subjektívne: „býva zoslabnutá, ťažšie sa jej pohybuje, býva
zábudlivá, hlavne si nezapamätá dobre nové veci, nezvláda bežné denné úkony v domácnosti“, môže
vypovedať o tom, že probandka si bola v čase vyšetrenia vedomá úbytku kognitívnych funkcií ale
nevypovedá o tom, v akom rozsahu a už vôbec o jej všeobecnej úsudkovej schopnosti. Rovnako nie je
zrejmé, či nezvládanie bežných úkonov v domácnosti vyplýva z jej psychického alebo telesného stavu. V

objektívnom náleze uvádzaná čiastočne nepresná orientácia miestom, časom a situáciou môže zahŕňať
stav od pomýlenia sa v dátume o jeden, dva dni po nesprávne určenie dátumu, situácie, miesta, preto
nie je možné tento údaj kvalifikovať. Netrpí halucináciami a nie sú prítomné chorobné obsahy myslenia.
Z údajov súvisiacich s IMF (intelektové amnestické fondy) vyplýva len, že u probandky je postihnutá
schopnosť zapamätať si nové udalosti bez akejkoľvek kvantifikácie či bližšej špecifikácie, zhodnotenie

intelektových schopností, úsudkovej a anticipačnej schopnosti absentuje úplne. Ani z termínu „osobnosť
v seniu s prechodom do demencie“ bez bližšej špecifikácie nie je možné určiť rozsah postihu osobnosti
a už vôbec nie schopnosť probandky vykonať právny úkon. Rovnako odporučenie v závere nálezu, že
pacientka je odkázaná na pomoc druhej osoby pri bežných denných úkonoch nešpecifikuje, či z dôvodu
neurologického alebo psychiatrického postihnutia (s prihliadnutím na neurologické diagnózy). Z údajov

syna tiež nevyplýva či jeho starostlivosť o matku vyplýva z jej psychického alebo telesného postihnutia.
K nálezu z XX.X.XXXX znalec uviedol, že je de facto totožný ako nález z XX.X.XXXX, v časti subjektívne
sú udávané ťažkosti obdobné a časť objektívne je totožná s nálezom z XX.X.XXXX (vrátane chýb
a preklepov) – čo sa dá interpretovať iba tak, že nedošlo k zmenám v psychickom stave probandky.
K nálezu z XX.X.XXXX znalec uviedol, že úplne absentuje subjektívna časť ako základná časť

psychiatrického vyšetrenia a časť objektívne je totožná s nálezom z XX.X.XXXX a XX.X.XXXX (vrátane
chýb a preklepov). Halucinácie sú udávané výlučne synom a takto aj interpretované v náleze. Vzhľadom
na absenciu časti „subjektívne“ a najmä ako i v predchádzajúcich nálezoch nedostatočný popis rozsahu
postihnutia kognitívnych funkcií halucinácie ako príznak sám o sebe napriek svojej závažnosti nemusia
znamenať zhoršenie kognitívnych funkcií. K nálezu z XX.XX.XXXX znalec uviedol, že je totožný

s nálezom XX.X.XXXX (vrátane chýb a preklepov) obdobne ako nález z X.X.XXXX, ktorý je totožný
s nálezom XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX (vrátane chýb a preklepov). Znalec zároveň uviedol, že pri náleze
z XX.XX.XXXX a X.X.XXXX okrem chýbania časti „subjektívne“ je uvedené, že heteroanamnestické
údaje poskytol syn probandky, pričom zo spisového materiálu vyplýva, že v priebehu mesiaca G. XXXX
bola probandka umiestnená v Q. P. P. a so synom nemala kontakt. Podľa zdravotnej dokumentácie

bola posudzovaná počas všetkých vyšetrení u neuropsychiatra čiastočne nepresne orientovaná, trpela
málo výpravným myslením a alteráciou novopamäte a vštiepivosti (tieto tri príznaky môžu byť aj
prejavom tzv. „benígnej zábudlivosti“ u starých ľudí, čo samozrejme nevylučuje ale ani nepotvrdzuje
prítomnosť inej, závažnejšej duševnej poruchy). Počas vyšetrenia nikdy neboli komplexne zhodnotené
jej intelektové schopnosti, úsudok a schopnosť anticipácie. V nálezoch spomínané zrakové halucinácie

boli udávané výlučne synom a tak boli aj interpretované v náleze, teda nebol popísaný ich vplyv na
ostatné psychické funkcie ani ich dynamika v závislosti od liečby. Na základe týchto zistení dospel
znalec k záverom, že K. C., nar. XX.X.XXXX trpela nešpecifikovanou psychickou poruchou zapríčinenou
poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou. Jednalo sa o duševnú poruchu doživotnúa principiálne táto porucha nebola ovplyvniteľná liečbou. Liečbou mohli byť ovplyvnené niektoré jej
príznaky. Z dostupnej zdravotnej dokumentácie nie je možné jednoznačne a bez pochybností určiť, či K.
C., nar. XX.X.XXXX vzhľadom na svoj zdravotný stav bola lebo nebola schopná rozhodovať o vlastných

záležitostiach, uvedomovať si následky svojho konania a svoje konanie ovládať. Z dostupnej zdravotnej
dokumentácie zároveň nie je možné určiť, či v dôsledku duševnej poruchy bola alebo nebola menovaná
schopná vykonávať právne úkony konkrétne uzatvoriť Kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX a spísať
notársku zápisnicu o závete a vydedení zo dňa XX.XX.XXXX.

19. Zo žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov a jej príloh vyplýva, že žalobca narodený
v roku XXXX je invalidom od roku XXXX. Je poberateľom starobného dôchodku od J. roku XXXX
vo výške XX.XXX,- Kč, čo predstavuje ku dňu vyhlásenia rozhodnutia sumu XXX,XX eura a to
v zmysle kurzového lístka Národnej banky Slovenska. Žalobca je zároveň poberateľom príspevku
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vo výške XX,- eur mesačne. Výdavky žalovaného
spojené s bývaním pozostávajú z preddavkov za spotrebu elektrickej energie vo výške XX,- eur

mesačne, z preddavkov za spotrebu plynu vo výške XX,- eur mesačne a za spotrebu vody vo výške
X,- eur mesačne a z výdavkov spojených s jeho nepriaznivým zdravotným stavom vo výške XX,- eur
mesačne. Žalobca uhrádza pôžičku z B. C. vo výške XXX,- eur, pôžičku z O. vo výške XX,- eur a pôžičku
zo spoločnosti U. Q. vo výške XX,- eur.

20. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

21. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len sko „OZ“), právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú.

22. Podľa § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.

23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

25. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

26. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

27. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

28. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové

tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

29. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu.

30. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území D., okres S., ktoré sú predmetom tohto sporu patria do dedičstva po poručiteľke K. C., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej
úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Právny záujem musí byť podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunažiadanomurčení,čojejednouz podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem na určení
je daný vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu. Ustálená
judikatúra vychádza zo záverov, podľa ktorých naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam,

kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený neisté alebo
ohrozené. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom
registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Z uvedeného dôvodu sa súd v prvom rade zaoberal
otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe. Žalobca musí naliehavý právny
záujemnaurčenípreukázať,pretoževpredmetnejvecinaliehavýprávnyzáujemnevyplývazosobitného

predpisu.

31. Súd dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, ktorý je daný tým,
že existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, keď žalobca tvrdí, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po jeho právnej predchodkyni (matke), pričom ako vlastník sporných nehnuteľností
je na liste vlastníctva zapísaná žalovaná. Žalobca namieta absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou

jeho matka previedla nehnuteľnosti na žalovanú ako aj absolútnu neplatnosť závetu a listiny o vydedení,
ktorou ho jeho matka vydedila. Právne postavenie žalobcu je tak neisté a ohrozené, pričom tento
stav objektívnej neistoty nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom ako podanou žalobou. Podaná
žaloba je tak schopná poskytnúť pevný základ právneho vzťahu strán sporu.

32. Ďalej sa súd v konaní zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou
alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť
strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu svedčí stav z
hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom
subjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva(pasívnavecnálegitimácia),oktorýchsavkonaní

rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide.

33. Z uznesenia Okresného súdu Levice sp. zn.: 12D/4/2021 – 11 zo dňa 07.12.2021 vyplýva, že

žalobca, syn poručiteľky, je jediný účastník konania o dedičstve po nebohej K. C., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX. Súd tak konštatuje, že žalobcovi svedčí v predmetnom spore aktívna vecná
legitimácia. Z výpisu listu vlastníctva sporných nehnuteľností zároveň vyplýva, že žalovaná je evidovaná
v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník nehnuteľností, ktorých určenia, že patria do dedičstva po
právnej predchodkyni žalobcu sa žalobca podanou žalobou domáha. Žalovaná je preto v spore pasívne

vecne legitimovaná.

34. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na
zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.

35. Určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnej predchodkyni žalobcu sa žalobca
domáhal na tom skutkovom základe, že spochybňoval platnosť kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorou poručiteľka (matka žalobcu) previedla sporné nehnuteľnosti na žalovanú. Žalobca tvrdil, že
poručiteľka ako predávajúca trpela v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX ako aj v čase
spísania notárskej zápisnice o závete a vydedení dňa XX.XX.XXXX duševnou poruchou, ktorá ju

robila nespôsobilou na tieto právne úkony. Neschopnosť poručiteľky uskutočniť právny úkon vyvodzoval
žalobca z celkového správania poručiteľky a jej zdravotného stavu v čase uzatvárania zmluvy. Žalobca
tak namietal absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy ako aj notárskej zápisnice o závete a vydedení podľa
§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

36. Z uvedených dôvodov súd skúmal ako predbežnú právnu otázku ne/platnosťou kúpnej zmluvy z
XX.XX.XXXX a notárskej zápisnice o závete a vydedení z XX.XX.XXXX podľa § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí
na tento právny úkon neschopnou.

37. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal bez rozumných pochybností, že poručiteľka trpela v čase uskutočnenia namietaných
právnych úkonov takou duševnou poruchou, ktorá ju robila na tieto právne úkony neschopnou.
Z výsledkov znaleckého dokazovania vyplýva, že nie je možné jednoznačne a bez pochybností určiť,či K. C., nar. XX.X.XXXX vzhľadom na svoj zdravotný stav bola alebo nebola schopná rozhodovať
o vlastných záležitostiach, uvedomovať si následky svojho konania a svoje konanie ovládať. Z dostupnej
zdravotnej dokumentácie zároveň nie je možné určiť, či v dôsledku duševnej poruchy bola alebo

nebola menovaná schopná vykonávať právne úkony konkrétne uzatvoriť Kúpnu zmluvu zo dňa
XX.XX.XXXX a spísať notársku zápisnicu o závete a vydedení zo dňa XX.XX.XXXX. K uvedeným
záverom dospel znalec na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky, v ktorej neboli podľa
vyjadrenia znalca dostatočne zhodnotené psychické funkcie poručiteľky. Zdravotná dokumentácia bola
prakticky bez akejkoľvek kvantifikácie či špecifikácie a popisu dynamiky príznakov duševnej choroby

poručiteľky. Znalec konštatoval, že počas vyšetrenia nikdy neboli komplexne zhodnotené intelektové
schopnosti poručiteľky, jej úsudok a schopnosť anticipácie. V nálezoch spomínané zrakové halucinácie
boli udávané výlučne synom a tak boli aj interpretované v náleze, teda nebol popísaný ich vplyv
na ostatné psychické funkcie ani ich dynamika v závislosti od liečby. Znalec síce konštatoval, že
poručiteľka trpela nešpecifikovanou psychickou poruchou zapríčinenou poškodením a dysfunkciou
mozgu a somatickou chorobou, pričom sa jednalo o duševnú poruchu doživotnú a principiálne táto

porucha nebola ovplyvniteľná liečbou, liečbou mohli byť ovplyvnené niektoré jej príznaky, avšak nebolo
možné určiť rozsah postihu osobnosti poručiteľky a už vôbec nie schopnosť poručiteľky vykonať
právny úkon. Z uznesenia OR PZ v S., Odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania zo dňa
XX.XX.XXXX, č. N.:I./X-XXX-XX-XXXX T. vyplýva, že P. E. k zdravotnému stavu poručiteľky v čase
uzavretia kúpnej zmluvy uviedla, že tento zodpovedal jej veku XX rokov, bola trochu nahluchlá, ale

dokázala komunikovať a taktiež samostatne uvažovať. Lekárske správy predložené žalobcom len
nasvedčujú vážnemu duševnému ochoreniu poručiteľky, ktoré by mohlo mať vplyv na spôsobilosť
poručiteľky posúdiť následky svojho konania, rozhodujúce však je, či poručiteľka ako konajúca osoba
bola v čase uzavretia sporných právnych úkonov postihnutá takou duševnou poruchou, ktorá ju robila
na tieto právne úkony neschopnou, pričom túto skutočnosť nepreukázalo ani znalecké dokazovanie.

Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalobca vyvodzuje neschopnosť poručiteľky uskutočniť právny
úkon z celkového správania poručiteľky a jej zdravotného stavu v čase uzatvárania zmluvy, t.j. v P. roku
XXXX, pričom z výpovede L. centra sociálnych služieb G. H. v D. (J. U. R.) na ORPZ v S. vyplýva, že
poručiteľka sa od roku XXXX až do jej smrti so synom na základe jej výslovnej vôli nestretla. Žalobca tak
nemohol mať vedomosť o správaní poručiteľky v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Z uvedených dôvodov

nebolo možné prijať právny záver o tom, že tieto právne úkony sú neplatné z dôvodu podľa § 38 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

38. K formálnej stránke kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX súd uvádza, že zmluva obsahuje všetky podstatné
náležitosti, ktoré zákon ukladá pre platnosť tohto právneho úkonu. Je z nej zrejmé, ktoré strany túto

zmluvu uzavreli, taktiež z nej vyplýva úplne jednoznačne kto je predávajúcim a kto je kupujúcim.
Predmet prevodu je jasne, určite a nezameniteľne označený, pričom obsahom kúpnej zmluvy je aj
dohoda o kúpnej cene a spôsobe jej úhrady. Podpis poručiteľky ako predávajúcej na predmetnej kúpnej
zmluve bol úradne osvedčený. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že kúpna zmluva zo dňa
XX.XX.XXXX je po formálnej stránke bezvadná. Neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu jej formálnych

nedostatkov ani nebola zo strany žalobcu namietaná. V konaní tiež neboli tvrdené a teda ani preukázané
také skutočnosti, pre ktoré by súd mal dospieť k záveru, že by vôľa poručiteľky ako predávajúcej
nebola z nejakého dôvodu urobená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. K námietke žalobcu ohľadne
neprimerane nízkej kúpnej cene súd uvádza, že táto je odôvodnená už v ustanovení samotnej kúpnej
zmluvy, v zmysle ktorých sa žalovaná zaviazala naďalej hradiť náklady spojené s pobytom poručiteľky

v Q. P. P. G. H. I. vo výške XXX,- eur mesačne a tiež sa zaviazala uhradiť všetky pohrebné náklady,
ktoré vzniknú v prípade úmrtia poručiteľky, pričom v spore bolo preukázané, že žalovaná tieto náklady
aj do smrti poručiteľky hradila a vyplatila aj všetky exekúcie a dlhy poručiteľky. Nemožno opomenúť
ani skutočnosť, že žalovaná bola s poručiteľkou v blízkom rodinnom vzťahu, nakoľko bola jej vnučkou.
V prípade nízkej kúpnej ceny by teda mohlo ísť o zmiešaný právny úkon, pričom na tú časť hodnoty

veci, ktorá presahuje kúpnu cenu, by sa mohlo hľadieť ako na darovanie, na čo nakoniec zmluvné
strany, teda na vzájomný príbuzenský vzťah, v samotnej zmluve aj poukázali. V zmysle vykonaného
dokazovania a takto zisteného skutkového stavu tak neboli v konaní v súvislosti so spornou kúpnou
zmluvou preukázané také skutočnosti, pre ktoré by mohol súd dospieť k záveru o neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

39. Závet a listina o vydedení boli spísané formou notárskej zápisnice o právnom úkone. Notárska
zápisnica je verejnou listinou, pri ktorých sa aplikuje vyvrátiteľná domnienka pravdivosti ich obsahu.
Podľa § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktorésú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje
alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Žalobca nenamietal iný dôvod neplatnosti notárskej
zápisnice o závete a vydedení ako jej neplatnosť podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá v

spore preukázaná nebola. Súd zároveň konštatuje, že predmetná zápisnica obsahuje všetky povinné
náležitosti požadované zákonom konkrétne § 47 zákona č. 323/1992 Zb. účinnom v čase jej spísania
a to miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, meno, priezvisko a sídlo notára, meno,
priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko poručiteľky, vyhlásenie poručiteľky, že je
spôsobilá na právne úkony, údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť poručiteľky, obsah právneho

úkonu, údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní poručiteľkou schválená, podpis poručiteľky a odtlačok
úradnej pečiatky notára a jeho podpis. V zmysle vykonaného dokazovania a takto zisteného skutkového
stavu tak neboli v konaní preukázané také skutočnosti, pre ktoré by mohol súd dospieť k záveru
o neplatnosti notárskej zápisnice o závete a vydedení zo dňa XX.XX.XXXX. Súd zároveň poznamenáva,
že aj v prípade, ak by žalobca preukázal neplatnosť notárskej zápisnice, táto neplatnosť by bez záveru
o neplatnosti kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX, ku ktorému v predmetnom prípade súd nedospel, nebola

spôsobilá pre prijatie záveru o dôvodnosti podanej žaloby.

40. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli
preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci v jej neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť

významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná
a keď teda výsledok hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia
tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn 5 Obo/52/20110).

41. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady

potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,

ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9.júna.2020).

42. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal bez rozumných pochybností, že poručiteľka trpela v rozhodnom čase uzavretia kúpnej

zmluvy z XX.XX.XXXX ako aj v čase spísania notárskej zápisnice z XX.XX.XXXX takou duševnou
poruchou, ktorá ju robila nespôsobilou na tieto právne úkony. Žalobca zároveň nepreukázal ani iné
dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX.

43. Súd zamietol návrh žalobcu na výsluch svedkov B. C., P. E., J. U. R., a to jednak z dôvodu, že žalobca

v žalobe neoznačil aké skutkové tvrdenia žalobcu majú byť ich výsluchom preukázané ako aj z dôvodu,
že podľa názoru súdu navrhovaní svedkovia nie sú spôsobilí preukázať skutočnosť, že poručiteľka
trpela v čase uzavretia kúpnej zmluvy ako aj v čase spísania notárskej zápisnice takou duševnou
poruchou, ktorá ju robila na tieto právne úkony nespôsobilou, nakoľko nemajú potrebné odborné znalosti
na posúdenie tejto skutočnosti. Súd zároveň dodáva, že syn žalobcu žil dlhodobo v N. L. a nemal

s poručiteľkou kontakt, tak ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu 16C/2/2021, preto
by sa k zdravotnému stavu poručiteľky v rozhodnom čase nevedel vyjadriť, tak ako uviedol aj právny
zástupca žalovanej. Navrhovaná svedkyňa P. E. sa už k zdravotnému stavu poručiteľky v čase uzavretia
kúpnej zmluvy vyjadrila na polícii a uviedla, že zdravotný stav poručiteľky adekvátne zodpovedal jej
veku XX rokov, bola trochu nahluchlá, ale dokázala komunikovať a taktiež samostatne uvažovať. V čase

spísania notárskej zápisnice P. E. poručiteľku nepoznala, preto by sa k správaniu matky žalobcu a k jej
zdravotnému stavu v čase spísania notárskej zápisnice nevedela vyjadriť. Obdobne tak aj riaditeľka Q.
P. P. G. H. v D. pani J. U. R., ktorá spoznala poručiteľku až v roku XXXX. Ďalšie dokazovanie výsluchomtýchtosvedkovbytakpodľanázorusúduviedloknehospodárnemupredĺženiukonaniabezrelevantného
výsledku.

44. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

45. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

48. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť

života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej

veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa
§ 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať
dobrým mravom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2023, sp. zn. 1Cdo/36/2023).
Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných

ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola
výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá). Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad
skutočnosť,žesastrana,ktoránemalaúspechvoveci,ocitnevtakejzávažnejsociálnejalebomajetkovej
situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa.

49. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je osoba staršieho veku ( XX rokov),
ktorého jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške XXX,XX eur. Tento mu je vyplácaný len vo
výške XXX,XX eur (XX.XXX,- Kč) tak ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu sp. zn.
16C/2/2021 z dôvodu výkonu exekučných zrážok v prospech N. R. B. za nedoplatok na zdravotnom
poistení a za uloženú pokutu súvisiacu s týmto nedoplatkom a príspevok na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia vo výške XX,- eur. Mesačný príjem žalobcu je tak spolu v sume XXX,XX eur,
pričom jeho mesačné výdavky predstavujú spolu sumu XXX,- eur. Po odpočítaní výdavkov žalobcu
z jeho príjmu ostane žalobcovi mesačne len suma XX,XX eur. Žalobcovi tak z príjmu po odpočítaní
výdavkov ostane suma rovnajúca sa XX,XX % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu
platnej od 01.07.2024, ktorou je suma XXX,XX eur. Žalobca je zároveň osoba ťažko postihnutá, ktorá je

odkázaná na pomoc druhých osôb, pričom jeho najbližšia rodina, ktorou je aj žalovaná (dcéra žalobcu)
mu túto pomoc neposkytujú. Suma XX,XX eur predstavujúca XX,XX% sumy životného minima ani
zďaleka nepostačuje na pokrytie základných životných potrieb zdravej dospelej fyzickej osoby, nie to
na pokrytie základných životných potrieb osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má zvýšené
výdavky súvisiace so zlým zdravotným stavom. Súd tak dospel k záveru, že na strane žalobcu existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú výnimočné s poukazom na jeho majetkové, sociálne, osobné
a zárobkové pomery, ktoré odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania strán sporu. Z uvedených dôvodov súd výrokom II. tohto rozsudku nepriznal
žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, hoci bola v spore úspešná v celom rozsahu.
Súd je toho názoru, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej proti žalobcovi jej otcovi,

ktorý je osobou ťažko zdravotne postihnutou odkázanou na pomoc druhých, ktorú mu žalovaná ako jeho
dcéra neposkytuje, hoci je tak v zmysle zákona o rodinne povinná, nie je v tomto prípade pre žalovanú
neprimerane tvrdým rozhodnutím.50. Podľa článku 4 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia

niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

51. Podľa § 253 ods. 1 a 2 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené
výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo
priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť
preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v lehote určenej
súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

52. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

53. Trovy dôkazu predstavujú aj výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s obstaraním dôkazného prostriedku.
V prejednávanej veci súd na návrh žalobcu nariadil znalecké dokazovanie, pričom nerozhodol

o povinnosti žalobcu zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania
z dôvodu, že žalobcovi bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku. Súd uznesením zo dňa
XX.XX.XXXX na č.l. XXX priznal znalcovi odmenu za znalecké dokazovanie v sume XXX,XX eur, ktorá
bola znalcovi uhradená v plnej výške z rozpočtových prostriedkov súdu. V spore tak vznikli trovy štátu
vo výške XXX,XX eur, o náhrade ktorých súd musel rozhodnúť.

54. Nakoľko Civilný sporový poriadok vypustil úpravu trov štátu, bolo povinnosťou súdu sa s touto
situáciou vysporiadať. Súd tak aplikujúc základné princípy čl. 4 ods. 2 CSP má za to, že štátu patrí
náhrada trov, ktoré mu reálne vznikli (reálne ich vynaložil), preto bolo potrebné aplikovať základný
princíp uvedený v čl. 4 ods. 2 CSP a priznať štátu nárok na náhradu vzniknutých trov. Priznanie tohto

nároku štátu si súd prvej inštancie volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom,
s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CSP tak, že jej
výsledkom bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (priznávajúcich v doterajšej súdnej praxi
štátu nárok na náhradu vynaložených trov konania). Vzhľadom na absenciu úpravy trov konania štátu v

CSP súd aplikoval § 259 CSP, nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti s dokazovaním. Pretože
žalovaná mala plný úspech vo veci, súd rozhodol tak, že štát má právo na náhradu trov konania voči
žalobcovi ako neúspešnej strane sporu. Preto súd výrokom III. tohto rozsudku priznal štátu nárok na
náhradutrovkonaniaspojenýchsvypracovanímznaleckéhoposudkuč.XX/XXXX zodňa XX.XX.XXXX
vyhotovenomznalcomJ.K.C. vočižalobcovivrozsahu100%vsúladesčlánkom4ods.2CSPvspojení

s § 255 CSP podľa výsledku konania. Súd zároveň dodáva, že pri rozhodovaní súdu o náhrade trov
konania štátu, ktorý nie je stranou sporu, nebolo možné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a štátu nárok
na náhradu trov konania nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).