Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 54Vyd/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425206178
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Rovňánková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425206178.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľov: 1. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, C., 2.
D. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, C., obaja zastúpení: ADVOKA, s.r.o., so sídlom Komárnická
36, Bratislava, za účasti: 1. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom
Primaciálne nám. 1, Bratislava, 2. Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36,
Bratislava, 3. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8,

Banská Bystrica, o potvrdenie vydržania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľov na potvrdenie vydržania z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.07.2025 domáhali potvrdenia

vydržania vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov v podiele 1/1 k nehnuteľnosti: parcela registra
"C"F.XXXX/XXovýmere25m2,nachádzajúcejsavobciBratislava-Dúbravka,kat.územieG.,okresC.
D., tak ako vyplýva z priloženého geometrického plánu č. 241140485/2024 vyhotoveného spoločnosťou
SGS Survey s.r.o., IČO: 52 484 114, so sídlom 831 06 Bratislava, Rostovská 45, dňa 07.01.2025.

2. Svoj návrh na začatie konania odôvodnili tým, že v roku 2006 získali na základe riadnej kúpnej zmluvy

a štátnou katastrálnou správou akceptovaného návrhu vkladu vlastníctvo nehnuteľnosti ako manželia
v režime BSM, teda v rozsahu 1/1. Išlo o pozemok s vtedajším parc. č. XXXX, registra "C", pre kat.
územie C. - G. (nehnuteľnosť aktuálne vedená pod parc. č. XXXX/X H. F. XXXX/X). Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava je zapísané na LV č. XXXX, register "E", pre kat. úz. C. - G., ako vlastník
susediacej nehnuteľnosti, parc. č. XXXX/X o výmere 496 m2. Už v čase kúpy bola parcela č. XXXX
"vpredu" - smerom k lesnému porastu oplotená, pričom oplotenie je dodnes vedené po tej istej línii

a "lesná cesta" už vtedy (a dodnes) prebiehala inak. Paralelne bola vzdialená od oplotenia cca o 10
m. Predmetný - pripojeným geometrickým plánom špecifikovaný nový pozemok parc. č. XXXX/XX -
je tvorený dielom č. 2 z doterajšieho pozemku parc. č. XXXX/X. Do pozemku vo vlastníctve Hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislava zasahuje v rozsahu 25 m2. Uvedená plocha bola oddávna
(minimálne od roku 2006) súčasťou oploteného pozemku navrhovateľov a súčasne nerušene užívaná
navrhovateľmi. Navrhovatelia poukazali na skutočnosť, že minimálne od kúpy v roku 2006 navrhovatelia

užívali dotknutú plochu dobromyseľne a nerušene. Je teda podľa ich názoru nepochybné, že splnili
časovú požiadavku v rozsahu minimálne desiatich rokov užívania dotknutej nehnuteľnosti, pričom ich
dobromyseľnosť spočívala a spočíva v tom, že mali kúpnu zmluvu z roku 2006, za ktorú riadne zaplatili.
Podľa navrhovateľov nebol dôvod spochybňovať reálne vyhotovené oplotenie v teréne. Vzhľadom na
uvedené mali navrhovatelia za to, že im (a zrejme aj ich právnym predchodcom - predávajúcim pozemku
č. 1718 ako vlastníkom do r. 2006) svedčí právo vydržania. Podľa navrhovateľov súdne rozhodnutie v

tejto veci bude znamenať i kultivované vyriešenie susedských vzťahov, pričom úmyslom navrhovateľovje získať právo vlastníctva k novej parcele č. XXXX/XX, nakoľko bez tohto určenia by ostalo právne
postavenie navrhovateľov neisté.

3. K návrhu navrhovatelia pripojili fotografie dotknutého pozemku, geometrický plán vyhotovený
spoločnosťou SGS Survey s.r.o., Rostovská 45, Bratislava č. 241140485/2024 zo dňa 05.03.2025, výpis
z LV č. XXX, čiastočný výpis z LV č. XXXX, ohlásenie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa
23.03.2011.

4. Podľa § 359c ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalejlen"CMP"),účastníkomkonaniajea)navrhovateľ,b)ten,ktomávčasezačatiakonania,
o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k
nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský
pozemkový fond.

Podľa § 359d ods. 1 a 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie
skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti
podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k

nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety
musí navrhovateľ osvedčiť.

Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. Podľa

§ 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania
rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie
súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov
1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

Podľa §52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
"OZ"), ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí,

je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 a ods. 3 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby sa
započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

5. Súd po posúdení návrhu navrhovateľov dospel k záveru, že tento je nedôvodný. Pri vydržaní
vlastníckeho práva k veci je predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že
mu vec patrí ako vlastníkovi. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré
ho k tomu oprávňujú. Súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná

bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však len jeho subjektívne presvedčenie, že mu táto vec
patrí.Dobromyseľnosťjepotrebnéhodnotiťobjektívne.Rozhodujúcimkritériomje,čidržiteľprinormálnej
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne
požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu táto vec
patrí, že je jej vlastníkom. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,

stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo/287/2006). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ
objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť
teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba

považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,
že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018).6. V danej veci má súd za to, že navrhovatelia pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od nich vzhľadom na
okolnosti a povahu daného prípadu požadovať, mohli mať pochybnosti o tom, že sú vlastníkmi pozemku,

ktorého vydržania sa domáhajú. Súd poukazuje na to, že skutočnosť, že sa navrhovatelia pri kúpe
pozemku spoliehali iba na umiestnenie oplotenia a žiadnym spôsobom si neoverili, kde sa nachádzajú
skutočné hranice kupovaného pozemku, ani si neoverili, či sa veľkosť kupovaného pozemku zhoduje s
veľkosťouoplotenéhopozemku(geodetickýmzameranímapod.),nesvedčíodobromyseľnostiichdržby.
Vzhľadom na veľkosť kupovaného pozemku navrhovatelia pri bežnej opatrnosti mohli mať pochybnosti

o tom, či v kúpnej zmluve vyšpecifikovaný pozemok má rovnakú rozlohu ako pozemok ohraničený
existujúcim plotom. Rovnaká pochybnosť u nich mohla nastať aj v priebehu ďalších rokov užívania
predmetného pozemku. Z návrhu je taktiež zrejmé, že žalobcovia v priebehu svojho vlastníctva postavili
nové oplotenie, ktoré však opätovne postavili na pôvodnom mieste a to znova bez akéhokoľvek overenia
skutočných hraníc ich pozemku.

7. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že navrhovatelia na základe nimi predložených listinných
dôkazov hodnoverne nepreukázali, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti vydržaním, a preto ich návrh zamietol ako nepreukázaný.

8. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Z odvolania

musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka tohto
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha..

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom
konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).