Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322202268
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4322202268.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom obec D., proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G., H. XXXX, I., J. D. E.,
právne zastúpená: JUDr. Alexander Kuchárik, advokát so sídlom Levice, J. Hollého 11, o určenie, že vec
patrí do dedičstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 7C/30/2022-210

zo dňa 28. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i
a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví označeným rozsudku súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok I.) a žalovanej
nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II). Štátu priznal nárok na náhradu trov konania

spojených s vypracovaním znaleckého posudku č. 95/2024 zo dňa 31.08.2024 vyhotovenom znalcom
MUDr. Ján Bernáth voči žalobcovi v rozsahu 100%.

1.1. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., okres K., v žalobe bližšie špecifikované, patria
do dedičstva po poručiteľke L. C., zomr. XX.XX.XXXX. Základnou podmienkou dôvodnosti a úspešnosti

určovacejžalobypodľa§137písm.c)CSPjeexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom
určení a súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej
žalobe a dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, ktorý je daný tým,
že existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, keď žalobca tvrdí, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po jeho právnej predchodkyni (matke), pričom ako vlastník sporných nehnuteľností
je na liste vlastníctva zapísaná žalovaná. Žalobca namieta absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou

jeho matka previedla nehnuteľnosti na žalovanú ako aj absolútnu neplatnosť závetu a listiny o jeho
vydedení. Právne postavenie žalobcu je tak neisté a ohrozené, pričom tento stav objektívnej neistoty
nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom ako podanou žalobou. Podaná žaloba je tak schopná
poskytnúť pevný základ právneho vzťahu strán sporu.

1.2. Skúmajúc vecnú legitimáciu strán sporu súd prvej inštancie konštatoval, že u oboch sporových

strán bola preukázaná. U žalobcu z uznesenia Okresného súdu Levice sp. zn. 12D/4/2021 - 11 zo dňa
07.12.2021, v ktorom bol jediný účastník konania o dedičstve po nebohej L. C.. Žalovaná je evidovaná
v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu.

1.3. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca
spochybňoval platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 23.09.2020, ktorou poručiteľka (matka žalobcu) previedla

sporné nehnuteľnosti na žalovanú tvrdiac, že poručiteľka trpela v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa
23.09.2020 ako aj v čase spísania notárskej zápisnice o závete a vydedení dňa 13.05.2015 duševnouporuchou,ktorájurobilanespôsobilounatietoprávneúkony.Neschopnosťporučiteľkyuskutočniťprávny
úkon vyvodzoval žalobca z celkového správania poručiteľky a jej zdravotného stavu v čase uzatvárania
zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné

bremenoanepreukázalsvojetvrdeniaoduševnejporucheporučiteľkyvčaseuskutočnenianamietaných
právnychúkonov.Ďalejsúduviedol,žezávetalistinaovydedeníbolispísanéformounotárskejzápisnice
o právnom úkone. Notárska zápisnica je verejnou listinou, pri ktorých sa aplikuje vyvrátiteľná domnienka
pravdivostiichobsahu.Podľa§205CSP,listinyvydanéorgánmiverejnejmocivmedziachichprávomoci,
ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v

nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Žalobca nenamietal iný dôvod neplatnosti
notárskej zápisnice o závete a vydedení ako jej neplatnosť podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorá v spore preukázaná nebola. Súd zároveň konštatuje, že predmetná zápisnica obsahuje všetky
povinné náležitosti požadované zákonom konkrétne § 47 zákona č. 323/1992 Zb. účinnom v čase jej
spísania a to miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, meno, priezvisko a sídlo notára,
meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko poručiteľky, vyhlásenie poručiteľky, že

je spôsobilá na právne úkony, údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť poručiteľky, obsah právneho
úkonu, údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní poručiteľkou schválená, podpis poručiteľky a odtlačok
úradnej pečiatky notára a jeho podpis. V zmysle vykonaného dokazovania a takto zisteného skutkového
stavu tak neboli v konaní preukázané také skutočnosti, pre ktoré by mohol súd dospieť k záveru o
neplatnosti notárskej zápisnice o závete a vydedení zo dňa 13.05.2015. Uzavrel, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal bez rozumných pochybností, že poručiteľka trpela v rozhodnom čase
uzavretia kúpnej zmluvy z 23.09.2020 ako aj v čase spísania notárskej zápisnice z 13.05.2015 takou
duševnou poruchou, ktorá ju robila nespôsobilou na tieto právne úkony. Nepreukázal ani iné dôvody
neplatnosti kúpnej zmluvy z 23.09.2020, preto žalobu zamietol.

1.4. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnej žalovanej náhradu nepriznal s odkazom na
ust. § 257 CSP. K tomu uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca je osoba
staršieho veku (74 rokov), ktorého jediným príjmom je starobný dôchodok 504,42 eura, ktorý mu je
vyplácaný len vo výške 395,22 eura (10.018,- Kč), ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu
sp. zn. 16C/2/2021 z dôvodu výkonu exekučných zrážok v prospech Českej zdravotnej poisťovne za

nedoplatok na zdravotnom poistení a za uloženú pokutu súvisiacu s týmto nedoplatkom a príspevok na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vo výške 55,- eur. Mesačný príjem žalobcu je tak spolu
v sume 450,22 eura, pričom jeho mesačné výdavky predstavujú spolu sumu 358 eur. Po odpočítaní
výdavkov žalobcu z jeho príjmu ostane žalobcovi mesačne len suma 92,22 eura. Žalobcovi tak z príjmu
po odpočítaní výdavkov ostane suma rovnajúca sa 33,66 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú

osobu platnej od 01.07.2024, ktorou je suma 273,99 eura. Žalobca je zároveň osoba ťažko postihnutá,
ktorá je odkázaná na pomoc druhých osôb, pričom jeho najbližšia rodina, ktorou je aj žalovaná (dcéra
žalobcu) mu túto pomoc neposkytujú. Suma 92,22 eura predstavujúca 33,66% sumy životného minima
ani zďaleka nepostačuje na pokrytie základných životných potrieb zdravej dospelej fyzickej osoby, nie
to na pokrytie základných životných potrieb osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má zvýšené

výdavky súvisiace so zlým zdravotným stavom. Súd tak dospel k záveru, že na strane žalobcu existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú výnimočné s poukazom na jeho majetkové, sociálne, osobné
a zárobkové pomery, ktoré odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania strán sporu. Z uvedených dôvodov súd výrokom II. tohto rozsudku nepriznal
žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, hoci bola v spore úspešná v celom rozsahu.

Súd je toho názoru, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej proti žalobcovi jej otcovi,
ktorý je osobou ťažko zdravotne postihnutou odkázanou na pomoc druhých, ktorú mu žalovaná ako jeho
dcéra neposkytuje, hoci je tak v zmysle zákona o rodinne povinná, nie je v tomto prípade pre žalovanú
neprimerane tvrdým rozhodnutím.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. včas podaným odvolaním napadla žalovaná navrhujúc
jeho zmenu tak, aby jej bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu
namietajúc nesprávne právne posúdenie. . Poukázala na to, že súd musí pri posudzovaní dôvodov
hodnýchosobitnéhozreteľaprihliadaťnamajetkové,sociálne,osobné,zárobkovéainépomeryvšetkých
strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť

nahradiťtrovykonania,aleajtejstrany,ktorejmajetkovásférabybolavýnimočnýmnepriznanímnáhrady
trov konania dotknutá). Namietla, že súd prvej inštancie sa zaoberal len majetkovými pomermi žalobcu,
ale nezohľadnil jej pomery, čo je podľa jej názoru neakceptovateľné. Žalovaná ďalej v podanom odvolaní
namietala, že vôbec nie je jasné, ako súd prvej inštancie dospel k sume 358 eur na strane žalobcu.Zároveň namietla, že nie je zrejmé z akého vykonaného dokazovania a na základe čoho súd prvej
inštancie vyhodnotil, že žalobca je osoba ťažko postihnutá odkázaná na pomoc iných, pričom neuviedol
o aké osoby ide. Tiež namieta, že súd prvej inštancie neuviedol, že v čom spočívajú zvýšené výdavky

žalobcu spojené s jeho zdravotným postihnutím. Z vyššie uvedených skutočností podľa jej názoru
jasne vyplýva, že súd prvej inštancie sa v tomto spore pri rozhodovaní o trovách konania riadil svojou
nekontrolovanou svojvôľou a poukázala na ustálenú judikatúru napr. uznesenia NS SR sp. zn. 2MCdo
17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012. Dala do pozornosti, že ustanovenie § 257
CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a že použitie

§ 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia
strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšie ako u jej protistrany, ako to poňal súd prvej inštancie v tomto
spore a to dokonca bez skúmania majetkových pomerov druhej strany.

3. K odvolaniu žalovanej doručil písomné vyjadrenie žalobca uvádzajúc, že nesúhlasí s vyjadrením
právneho zástupcu žalovanej.

4. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcu poukázala na svoje odvolanie, v ktorom poukazuje na
zmätočnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktoré je založené len na účelových výmysloch súdu
v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania ale nepriznanie trov konania nemá oporu v žiadnej
právnej norme na základe vykonaného dokazovania. Uviedla, že žalobca okrem vyjadrenia nesúhlasu

s jej odvolaním nebol schopný žiadnej zmysluplnej a vecnej argumentácie, ktorými by bol schopný aspoň
čiastočne potvrdiť výmysly súdu prvej inštancie o jeho odkázanosti na pomoc iných, resp. o nedostatku
finančných prostriedkov na živobytie. Zastáva názor, že pokiaľ žalobca nie je odkázaný na žiadnu pomoc
iných, má dostatočné finančné prostriedky denne na alkoholické nápoje, je schopný viesť nezmyselné
súdne spory, nie je žiadny dôvod, aby nemusel zaplatiť trovy konania.

5. Žalobca v duplike uviedol, že zastáva názor striktného rešpektovania napadnutého výroku II.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.

1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti (§ 363 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie žalovanej smerujúce voči výrok II. týkajúceho sa nároku na náhradu trov
konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. je potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušiť a v tomto rozsahu vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
určenia, že sporné nehnuteľnosti (bližšie definované v žalobe) patria do dedičstva po poručiteľke L.
C., M. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom ul. I. N. O. XXX/XX, D. (ďalej

ako „poručiteľka“), dôvodiac tým, že kúpna zmluva zo dňa 23.09.2020, ktorou poručiteľka previedla
sporné nehnuteľnosti na žalovanú, je neplatným právnym úkonom podľa § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keď zastal názor, že poručiteľka ako prevodkyňa v čase podpísania predmetnej zmluvy
konala v duševnej poruche, ktorá spôsobila, že na právny úkon nebola schopná. Súd prvej inštancie
o žalobe žalobcu rozhodol tak, že žalobu vo veci smej zamietol ako nedôvodnú (výrok I. v záhlaví

označeného rozsudku súdu prvej inštancie), dôvodiac tým, že žalobca v spore neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal bez rozumných pochybností, že poručiteľka trpela v rozhodnom čase uzavretia
kúpnej zmluvy z 23.09.2020 ako aj v čase spísania notárskej zápisnice z 13.05.2015 takou duševnou
poruchou, ktorá ju robila nespôsobilou na tieto právne úkony a zároveň nepreukázal ani iné dôvodyneplatnosti kúpnej zmluvy z 23.09.2020. Napadnutým výrokom II. žalovanej voči žalobcovi nepriznal
nárok na náhradu trov konania aplikujúc ustanovenie § 257 CSP. Posledným výrokom III. rozhodol, že
štátupriznávanároknanáhradutrovkonaniaspojenýchsvypracovanímznaleckéhoposudkuč.95/2024

zo dňa 31.08.2024 vyhotovenom znalcom MUDr. Ján Bernáth voči žalobcovi v rozsahu 100%.

8. Odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho prieskumu je len výrok II., keďže len tento bol
odvolaním žalovanej napadnutý. Žalovaná v podanom odvolaní poukazovala na odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP, teda namietala, že súd prvej inštancie v napadnutej časti rozsudku vychádzal

z neprávneho právneho posúdenia veci.

8.1. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Podľa § 257 CSP, súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá sa skúma čo
do právneho základu a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti
za výsledok sporu - § 255 CSP) je charakteristická pre sporové konania a uplatní sa tak, že neúspešná
strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania, ktoré jej vznikli. Žalobkyňa vzala
svoju žalobu späť v celom rozsahu. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom

v spore, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.
Odvolací súd poukazuje na to, že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2MCdo 17/2009 zo
dňa 28.01.2010 uviedol, že rozhodovanie v zmysle § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď
sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorénáhradutrovcelkomalebosčastineprizná.Musíísťocelkom

výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak
v okolnostiach danej veci, ako aj okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov
konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Uviedol tiež, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú

možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

12. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodoval s poukazom na ustanovenie §

257 CSP, ktoré právne posúdenie zdôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalobca je osoba staršieho veku, ktorého jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 504,42 eura,
ktorý mu je vyplácaný len vo výške 395,22 eura (10.018,- Kč) tak ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku
tunajšieho súdu sp. zn. 16C/2/2021 z dôvodu výkonu exekučných zrážok v prospech Českej zdravotnej
poisťovne za nedoplatok na zdravotnom poistení a za uloženú pokutu súvisiacu s týmto nedoplatkom a

príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vo výške 55 eura. Konštatoval, že mesačný
príjem žalobcu je tak spolu v sume 450,22 eura, pričom jeho mesačné výdavky predstavujú spolu
sumu 358 eur a pri odpočítaní výdavkov žalobcovi mesačne len suma 92,22 eura, ktorá predstavuje
len sumu 33,66 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu platnej od 01.07.2024, ktorou
je suma 273,99 eura. Tiež v rámci odôvodnenia svojho postupu poukázal na to, že žalobca je osoba

ťažko postihnutá, ktorá je odkázaná na pomoc druhých osôb, pričom jeho najbližšia rodina, ktorou je aj
žalovaná (dcéra žalobcu) mu túto pomoc neposkytujú. Vyjadril, že suma 92,22 eura predstavujúca 33,66
% sumy životného minima ani zďaleka nepostačuje na pokrytie základných životných potrieb zdravej
dospelej fyzickej osoby, nie to na pokrytie základných životných potrieb osoby s ťažkým zdravotnýmpostihnutím, ktorá má zvýšené výdavky súvisiace so zlým zdravotným stavom. Z uvedeného dôvodu
dospel k záveru, že na strane žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú výnimočné
s poukazom na jeho majetkové, sociálne, osobné a zárobkové pomery, ktoré odôvodňovali aplikáciu

ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania strán sporu. Zastal názor,
že nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej proti žalobcovi jej otcovi, ktorý je osobou ťažko
zdravotne postihnutou odkázanou na pomoc druhých, ktorú mu žalovaná ako jeho dcéra neposkytuje,
hoci je tak v zmysle zákona o rodinne povinná, nie je v tomto prípade pre žalovanú neprimerane tvrdým
rozhodnutím.

13. Žalovaná v podanom odvolaní namietla, že súd prvej inštancie pri aplikácií ustanovenia § 257
CSP vzhliadol dôvody pre aplikáciu uvedeného ustanovenia len na strane žalobcu, resp. nezaoberal sa
posúdením uvedeného komplexne, resp. z hľadiska oboch strán sporu, a teda nezohľadnil i jej finančné
a majetkové pomery.

13.1. Odvolací súd dáva do pozornosti, že pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, a teda nielen
tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj
tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá a všímať si aj
okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Dôvodom

spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci,
ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného
zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. Zároveň iba konštatovanie, že
rozhodnutie o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do
majetkovej sféry úspešnej strany bez toho, aby sa súd majetkovou sférou tejto strany akokoľvek

zaoberal, je neprípustné a takýto postup možno z hľadiska súdu hodnotiť ako svojvoľný.

13.2. Súd prvej inštancie sa v danom prípade vyššie uvedenými právnymi závermi neriadil, keď pre
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP zohľadnil výlučne majetkové, sociálne a zárobkové pomery na
strane žalobcu, pričom opomenul zohľadniť tie isté pomery i na strane žalovanej. Odvolací súd sa plne

stotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, keď tiež zastáva názor, že je potrebné vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na
majetkovépomeryoprávnenejstrany.Vovšeobecnostimožnopovedať,ževždytrebazvažovaťokolnosti
konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen
toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok

nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na
ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

14. Žalovaná ďalej v podanom odvolaní namietala, že vôbec nie je jasné ako súd prvej inštancie dospel
k sume 358 eur na strane žalobcu. Zároveň namietla, že nie je zrejmé z akého vykonaného dokazovania

a na základe čoho súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca je osoba ťažko postihnutá odkázaná na
pomoc iných, pričom neuviedol o aké osoby ide. Tiež namieta, že súd prvej inštancie neuviedol, že v čom
spočívajú zvýšené výdavky žalobcu spojené s jeho zdravotným postihnutím.

14.1. Odvolací súd zaoberajúc sa nastolenou námietkou primárne považuje za potrebné dať do

pozornosti, že z obsahu spisu nevyplývajú (aktuálne) dôkazy, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal
v čase rozhodovania týkajúce sa príjmov a výdavkov žalobcu. Obsahom spisu sú listinné dôkazy
predložené žalobcom v súvislosti s jeho návrhom a oslobodenie od súdneho poplatku (preukazujúce
jeho príjmy a výdavky v roku 2022 - č. l. 46 až 58), avšak v spise sa nenachádzajú listinné dôkazy, z
ktorých by súd vychádzal pri hodnotení príjmov a výdavkov žalobcu v čase rozhodovania (rok 2024).

Inak povedané, odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade je zohľadnenie príjmov a výdavkov
žalobcu zo strany súdu prvej inštancie nedostatočné, resp. predčasné, keď súd prvej inštancie pri
zohľadňovaní majetkových pomerov (ktoré sa mohli v priebehu konania kedykoľvek zmeniť) si neoveril
majetkovépomeryžalobcu(deklarovanévroku2022vsúvislostisnávrhomžalobcunajehooslobodenie
od súdnych poplatkov). Odvolací súd sa stotožnil aj s odvolacou argumentáciu žalovanej, že nie je

známe, na základe čoho súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca je osoba ťažko postihnutá odkázaná
na pomoc iných, pričom ani neuviedol, o aké osoby ide. Uvedené však súd prvej inštancie vyhodnotil
za tiež relevantnú skutočnosť odôvodňujúcu postup podľa § 257 CSP, no napriek tomu neviedol ako
k uvedenému záveru dospel. Rovnako tak za dôvodnú odvolací súd vyhodnotil i argumentáciu žalovanejo tom, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce konštatoval
existenciu zvýšených nákladov na strane žalobcu v príčinnej súvislosti s jeho zdravotným postihnutím,
avšak to, v čom spočívajú tieto výdavky, resp. suma 358 eur a aké konkrétne výdavky mal súd

prvej inštancie na mysli tiež nezdôvodnil. Z uvedeného dôvodu je nutné vysloviť, že záver súdu prvej
inštancie o dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 257 CSP na prejednávaný prípad je nateraz potrebné
vyhodnotiť ako predčasný, keď súd prvej inštancie síce deklaroval existenciu odkázanosti žalobcu na
určité osoby a jeho zvýšené náklady súvisiace s jeho zdravotným postihnutím, avšak neodôvodnil,
z akých skutočností pri vyslovení uvedeného vychádzal.

15. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
je dôvodné, pretože právny záver súdu prvej inštancie ohľadom aplikácie ustanovenia § 257 CSP
na prejednávaný prípad je predčasný, keď súd prvej inštancie zaoberajúc sa výlučne majetkovými,
sociálnymi a zárobkovými pomermi na strane žalobcu opomenul zohľadniť tie isté pomery i na strane
žalovanej, resp. tiež ďalšie významné okolnosti daného prípadu (okolnosti vedúce k uplatneniu nároku

nasúde,postojúčastníkovkonaniavpriebehukonaniaapod.)avrámciskúmaniamajetkovýchpomerov
síce konštatoval určité skutkové závery (o zvýšených výdavkoch žalobcu ako aj o jeho odkázanosti
na iné osoby), avšak neuviedol z čoho pramenili jeho závery (ako dôvodne žalovaný namietala). Aj
podľa ustálenej súdnej praxe (pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu SR, III. ÚS 119/03 či uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 67/2010) musí byť výnimočnosť použitia ustanovenia § 257, ako aj

to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, náležite odôvodnené. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia aj v tomto patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu.

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku II. podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1
CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu
prvej inštancie zaoberať sa vecou v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu
aopätovnepreskúmať,čivprejednávanejveciexistujúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľaanáslednečije
možné aplikovať ustanovenie § 257 CSP s tým, že svoje rozhodnutie odôvodní tak aby napĺňalo zákonné

kritériá ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Zároveň sa vysporiada s námietkami uvedenými v odvolaní.
Zároveň dáva odvolací súd do pozornosti, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí
vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).