Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120212761
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5120212761.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: A. B. C.

D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, F., štátny občan SR, proti žalovanej: A. G., D. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX, G., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Jozef Plačko s.r.o., so
sídlom Centrum 27/32, Považská Bystrica, IČO: 47 241 411, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k pozemkom nachádzajúcim sa
v k. ú. I., obec I., okres F., vedeným na LV č. XXXX, a to k parcele registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere
352 m2 trvalý trávny porast a k parcele registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 1078 m2 orná pôda, a toto

v y p o r i a d a v a tak, že

- novovytvorené parcely, ktoré vznikli geometrickým plánom č. 45394393-65/2025 zo dňa 11.9.2025,
vyhotoveným J. A. C., úradne overeným Okresný úradom Bytča, katastrálnym odborom dňa 18.9.2025,
pod č. G1-561/2025, a to parcela CKN č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 185 m2 a KNC č. XXX/
X, orná pôda o výmere 568 m2 s a p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva
žalobcu v podiele 1/1,

- novovytvorené parcely, ktoré vznikli geometrickým plánom č. 45394393-65/2025 zo dňa 11.9.2025,
vyhotoveným J. A. C., úradne overeným Okresný úradom Bytča, katastrálnym odborom dňa 18.9.2025,
pod č. G1-561/2025, a to parcela CKN č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 167 m2 a CKN č. XXX/X
orná pôda o výmere 510 m2 s a p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva žalovanej v podiele 1/1.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.12.2020 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX k.ú. I., obec I., okres F. ako
parcela KNC XXX/X trvalý trávny porast o výmere 352 m2 a KNC XXX/X orná pôda o výmere 1078 m2,
a to ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu s uložením povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanej
primeranú náhradu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že spolu so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností a to žalobca v podiele 284/360 a žalovaná v podiele 76/360. Uviedol, že nehnuteľnosti mu

boli ponúknuté na odkúpenie spoluvlastníkmi nehnuteľností a to manželmi A. C. a K. C., po tom ako svoj
spoluvlastnícky podiel ponúkli na odpredaj ostatným spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na LV č.
XXXX na odkúpenie, ktorí nemali záujem o odkúpenie predmetných nehnuteľností z dôvodu, že nemajú
dostatok finančných prostriedkov. Z tohto dôvodu žalobca predmetné nehnuteľnosti v podiele 168/360nadobudol od nich kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 03. 05. 2018. Ďalej predmetné
nehnuteľnostivpodiele40/360nadobudolodpredávajúcehospoluvlastníkaA.L.kúpnouzmluvou,ktorej
vklad bol povolený dňa 10. 05. 2019; v podiele 56/360 od predávajúceho spoluvlastníka F. B. D. kúpnou

zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 20. 06. 2019 a v podiele 20/360 od predávajúceho spoluvlastníka
F.M.kúpnouzmluvou,ktorejvkladbolpovolenýdňa29.04.2020.Zostávajúcupodielovúspoluvlastníčku
- žalovanú viackrát oslovil s ponukou na odkúpenie predmetných nehnuteľností, najskôr nesúhlasila,
potom mu zaslala ponuku na odpredaj zo dňa 21. 05. 2019 s tým, že mu ponúka svoj spoluvlastnícky
podiel vo výške 76/360 za sumu 25,-eur/m2. Keďže ako podieloví spoluvlastníci sa nedokázali dohodnúť

na sume predmetných nehnuteľností, žalobca dal vypracovať znalecký posudok číslo XX/XXXX zo dňa
13.03.2020p.J.H.F.,kdeznalecstanovilvšeobecnúhodnotupredmetnýchnehnuteľnostíatopozemku
registra C KN parcelné číslo XXX/X vo výške 12,82 eur/m2 a pozemku registra C KN parcelné číslo
XXX/X vo výške 12,82 eur/m2, čo predstavuje sumu spolu vo výške 301,89 m2 x 12,82 € = 3 870,23
eur. Napriek vypracovanému znaleckému posudku ponúkol listom dňa 14. 05. 2020 žalovanej sumu
vo výške 20,- eur/m2, na čo reagovala s tým, že má záujem dohodnúť sa, ale len za sumu vo výške

spomínaných 25,- eur/m2. Túto kúpnu cenu je ochotný zaplatiť i pri zrušení a vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Doplnil, že od nadobudnutia nehnuteľností od manželov C. sa o túto nehnuteľnosť
staral len sám, nebola kosená niekoľko rokov a bola zarastená krovinami a náletmi stromov a na tejto
nehnuteľnosti občania Hvozdnice zvážali svoj odpad, kde toto musel dať vyviesť na skládku. V roku 2020
si zabezpečil firmu N. D., ktorá túto nehnuteľnosť vyčistila vyrezaním krov, náletov z iných drevín, taktiež

osadil bránu a zabezpečil, aby na túto nehnuteľnosť nebol vyvážaný podomový odpad. Na požiadanie
predloží súdu fotodokumentáciu vykonávaných prác. Za tieto nehnuteľnosti platí Obci Hvozdnica i daň
z nehnuteľností. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na fakt, že žalobca nemá záujem zotrvávať
naďalej v podielom spoluvlastníctve so žalovanou a má záujem o zrušenie podielového spoluvlastníctva
za náhradu v zmysle vypracovaného znaleckého posudku.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 14.04.2021 k tvrdeniam žalobcu o nadobudnutí
spoluvlastníckych podielov uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou od roku 2012, no ponuka
na zakúpenie od zostávajúceho podielového spoluvlastníka voči nej doteraz nebola žiadna a už
vôbec nie taká, ktorú predpokladá príslušný hmotnoprávny predpis, upravujúci danú problematiku.

Žalobca postupne, ako nadobúdal spoluvlastnícke podiely ku zostávajúcim spoluvlastnícky podielom,
sa zaujímal aj o spoluvlastnícky podiel žalovanej. Avšak každé nadobudnutie bolo vždy sprevádzané
porušením predkupného práva voči žalovanej, ako zostávajúcej podielovej spoluvlastníčky. Príslušné
právne konzekvencie z týchto porušení predkupného práva vo vzťahu ku žalobcovi budú vyvodené
v konaní Okresného súdu Žilina č. k. 45C/8/2021. Žalovaná v uvedenom konaní sleduje záujem

o nadobudnutie časti spoluvlastníckych podielov, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva
porušením predkupného práva vo vzťahu ku nej, zostávajúcej podielovej spoluvlastníčke. Ďalej uviedla,
že listinou označenou ako „Výzva na predloženie ponuky na kúpu ako uplatnenie predkupného práva
(pactum protimiseos)“ zo dňa 25. 11. 2020, žalobcovi doručenej dňa 26. 11. 2020 žalovaná vyzvala
žalobcu na mimosúdne vyriešenie predmetnej právnej veci, a to takým spôsobom, že jej spoluvlastnícke

podiely k označeným nehnuteľnostiam žalobca jej ponúkne na kúpu v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka v lehote 10 dní od doručenia výzvy za rovnakých podmienok, ako ich nadobudol žalobca.
Počas plynutia lehoty určenej na oznámenie, či žalobca pristupuje alebo nepristupuje na mimosúdne
konanie o uplatnení zákonného predkupného práva, namiesto reflektovania na porušenie právnej
povinnosti žalobca podal žalobu v aktuálnom konaní sp. zn. 51C/1/2020. Nakoľko prebieha iné súdne

konanie (sp. zn. 45C/8/2021), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
žalovaná navrhovala, aby súd konanie 51C/1/2020 prerušil v zmysle § 164 C.s.p. a v konaní pokračoval
po právoplatnom skončení konania Okresného súdu Žilina 45C/8/2021. K žalobcom navrhovanému
spôsobu vyporiadania uviedla, že hoci žalobca navrhuje vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
vykonaťprikázanímvecivprospechžalobcu,vzmysleplatnejprávnejúpravyprikázaniuvecipredchádza

reálna deľba veci. Na túto právnu úpravu danej problematiky žalobca bol upozornený už v predsúdnej
fáze komunikácie strán, a to v listine zo dňa 14. 04. 2020. V danej veci ide o bežné pozemky
v zastavanom území obce, ktoré je možné vo všeobecnosti rozdeľovať podľa vlastnej úvahy tak,
aby sa dve novovytvorené parcely dali samostatne účelne využiť, v súlade s ust. § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobný návrh na túto právnu úpravu nereflektuje a primárne predpokladá

postup podľa druhého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Platná právna úprava, ako
aj z nej vyplývajúca súdna prax a konštantná judikatúra veľmi jednoznačne upravuje postupnosť
pri spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je
uvedené na prvom mieste. Žalovaná má v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva záujemna reálnej deľbe predmetnej nehnuteľnosti a prikázaní do jej výlučného vlastníctva novovytvorenej
parcely, ktorej výmera bude zodpovedať spoluvlastníckemu podielu žalovanej. Žalovaná mala za to,
že žalobca súdu simuluje skutkový stav, že sa o nehnuteľnosť musí starať sám, popisuje zanedbanú

nehnuteľnosť, ako na nej osadil bránu (myslené plotové vráta) a zabezpečil, aby na nehnuteľnosť
nebol vyvážaný „podomový“ odpad. Takéto tvrdenia žalovaná popiera a ohradzuje sa proti nim.
Podielovou spoluvlastníčkou ku danej nehnuteľnosti je od roku 2012. Spolu s manželom majú trvalý
pobyt v obci neďaleko predmetnej nehnuteľnosti a o svoje pozemky sa starajú prakticky po celý
svoj život. Vždy mali vo svojej starostlivosti dostatočné množstvo iných podobných nehnuteľností

a nie sú odkázaní na starostlivosť žalobcu, prezentovanú len v deklaratórnej rovine. Každá takáto
rekreačná návšteva žalobcu je starostlivo zadokumentovaná fotografiami z mobilu, no ako taká nemá
žiadnu oporu v reálnej a efektívnej starostlivosti o nehnuteľnosť. Ak žalobca nezostal len v rovine
rekreačného dohľadu ku nehnuteľnosti z miesta svojho trvalého pobytu v okresnom meste a vo
vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti vykonal aj reálnu činnosť, tak len takú, že nehnuteľnosť pred
žalovanou uzamkol a znemožnil jej prístup na ňu. Vykonávanie vlastníckeho práva takýmto spôsobom

jedným zo spoluvlastníkov, teda „zabezpečovaním“ nehnuteľnosti pred podielovou spoluvlastníčkou je
protiprávnym konaním žalobcu. Žalovaná ako podielová spoluvlastníčka nie je verejnosť a žalovaná
na žiadnu svoju nehnuteľnosť nevyváža komunálny odpad, aby bolo potrebné pred ňou jej vlastné
nehnuteľnosti zamykať. Odhliadnuc od toho, že žalobca nadobudol vlastnícke právo výlučne vždy
porušením zákona vo vzťahu ku žalovanej (porušením predkupného práva ku každému zo štyroch

nadobudnutí spoluvlastníckych podielov), žalobca zamedzením prístupu na nehnuteľnosť vo vzťahu ku
spoluvlastníčke porušuje aj ústavou garantovanou ochranou vlastníckeho práva a v neposlednom rade
ajEurópskymdohovoromoochraneľudskýchprávaazákladnýchslobôd.Napokonsažalovanávyjadrila
aj ku znaleckému posudku, na ktorom žalobca trvá, ktorý doručil do konania a s ktorým argumentuje
ako s právne relevantným. V písomnom vyjadrení zo dňa 30. 03. 2020 žalobca žalovanej oznamuje, že

dal vypracovať znalecký posudok a ku vyjadreniu priložil z neho tri strany. Ako zadávateľ posudku je
uvedená právnická osoba – pozemkové spoločenstvo Lesné spoločenstvo Bytča, s. r. o. Žalovaná mala
obavu, že ak znalecký posudok objednala u znalca neznáma obchodná spoločnosť, tak táto obchodná
spoločnosť zaň aj zaplatila, čo je v rozpore s účelom využitia posudku na súkromné účely (a nie na účely
podnikateľskej činnosti tejto obchodnej spoločnosti). Svoje obavy žalobcovi prezentovala vo vyjadrení zo

dňa 24. 07. 2020, na ktoré žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 05. 08. 2020 tvrdiac, že nie on, ale znalec
J. H. F. nesprávne uviedol objednávateľa – zadávateľa, nakoľko tento znalec (údajne) vypracovával
viacero znaleckých posudkov pre Lesné spoločenstvo Bytča, s.r.o. Žalobca žalovanú upokojoval, že po
upozornení znalec posudok v tejto časti opravil. Pre žalovanú je nepochopiteľné, že žalobca do súdneho
konania napriek tomu doručil a navrhuje vykonať dôkaz oboznámením znaleckého posudku č. XX/XXXX

znalca J. H. F., v ktorom je na strane č. 13 objednávka zo dňa 12. 03. 2020 od obchodnej spoločnosti
Lesné spoločenstvo Bytča, s. r. o., s pečiatkou právnickej osoby Lesné spoločenstvo Bytča, s. r. o.,
podpísaná žalobcom - jej konateľom. Pečiatkou svojich klientov štandardne nedisponujú znalci, ktorí
pre nich vypracovávajú znalecké posudky. Za štandardných okolností pečiatkou Lesného spoločenstva
Bytča znalec nemá žiadny právny dôvod disponovať a akokoľvek s ňou nakladať. Takže predchádzajúce

tvrdenia žalobcu o omyle znalca sú v rozpore s dôkazom, ktorý do konania doručil samotný žalobca a
obava žalovanej z protiprávneho konania pri akceptácii a používaní znaleckého posudku, po predložení
dôkazov a návrhu žalobcu na ich vykonanie u žalovanej, sa nerozptýlili, ale potvrdili a prehĺbili. Žalovaná
preto navrhovala súdu, aby na takýto znalecký posudok neprihliadal.

4. Uznesením č. k. 51C/1/2020-38 zo dňa 09.08.2021 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia
konania vedného na Okresnom súde Žilina sp. zn. 45C/8/2021.

5. Uznesením č. k. 51C/1/2020-58 zo dňa 13.05.2025 súd rozhodol o pokračovaní v konaní z dôvodu
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina sp. zn. 45C/8/2021.

6. Žalobca doručil súdu dňa 15.5.2025 podanie, v ktorom upravil žalobu a petit z dôvodu právoplatného
skončenia konania sp. zn. 45C/8/2021 tak, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou spolu v podiele
161/340 a žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 179/340 na predmetných nehnuteľnostiach.
V zmysle vypracovaného posudku č. 34/2025 zo dňa 16.04.2025 J. H. F., zaplatí žalobca žalovanej za

jej spoluvlastnícky podiel 161/340 sumu spolu za pozemok registra CKN par. číslo XXX/X a CKN XXX/
X spolu sumu 23.892,81 eur, za 1 m2 35,25 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnom
zostáva žalobný návrh zo dňa 2.12.2020 bez zmeny.7. Žalovaná doručila súdu dňa 15.7.2025 dupliku, v ktorej popierala správnosť znaleckého posudku a
účelnosť jeho vypracovania. Bol vypracovaný bez akejkoľvek participácie so žalovanou, ako dlhoročnou
podielovou spoluvlastníčkou, ktorá by znalcovi poskytla základnú informáciu, že pozemok je priamo

prístupný z miestnej verejnej komunikácie. Oproti tomu základná východisková pozícia hodnotenia
vychádza z opačného a nesprávneho predpokladu, že k pozemku nie je priamy prístup z verejnej
komunikácie. Na strane č. 7 posudku je uvedené, že „Pozemky sú ohraničené susednými pozemkami,
bez priameho prístupu.“ , čo je výrazným negatívnym faktorom, spôsobujúcim nižšiu predajnosť a
znižujúcim všeobecnú hodnotu. Už len z nahliadnutia do katastrálnej mapy vyplýva, že pozemok

je prístupný z miestnej verejnej komunikácie vo vlastníctve Obce Hvozdnica, a to po dĺžke 38
metrov. K pochybeniu by nedošlo, keby žalovanú, ako pôvodnú spoluvlastníčku v nezanedbateľnom
spoluvlastníckom podiele 161/340 znalec prizval k obhliadke, čo je jedna z jeho základných povinností
(nezaujatosť, nestrannosť, úplné zistenie skutočného stavu veci, bližšie § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov). Uvedené pochybenie spôsobuje nepoužiteľnosť znaleckého
posudku. Dôležitejšie ako nepoužiteľnosť konkrétneho znaleckého posudku pre jeho nesprávnosť je,

že v danom prípade znalecký posudok nie je potrebný. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, pozemku, ktorý predstavujú dve parcely, nachádzajúce
sa v zastavanom území obce a tieto sú reálne deliteľné. Celková výmera pozemku je 1430 m 2,
žalobca vlastnícke právo nadobudol porušením predkupného práva vo vzťahu ku žalovanej (bližšie
rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 45C/8/2021) a neexistuje žiadny právny ani iný dôvod, aby

pozemok v celosti bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva. Ako argumentovala už vo vyjadrení zo
dňa 14.04.2021, právna úprava a konštantná judikatúra upravuje postupnosť pri spôsobe vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, pričom žalovaná má záujem na reálnej deľbe predmetnej nehnuteľnosti
a prikázaní do jej výlučného vlastníctva novovytvorenej parcely, ktorej výmera bude zodpovedať
jej spoluvlastníckemu podielu. Za týmto účelom súdu žalovaná v krátkom čase predloží návrh na

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou.

8. Dňa 24.7.2025 žalovaná súdu doručila návrh na reálnu deľbu spolu s nákresom. Podľa jej
návrhu žalovaná ako podielový spoluvlastník 161/340 sa stane výlučnou vlastníčkou novovytvorenej
parcely o výmere 677 m2 a žalobca ako podielový spoluvlastník 179/340 sa stane výlučným

vlastníkomnovovytvorenejparcelyovýmere753m2.Návrhžalovanejreflektujeskutočnosť,žepozemky
sa nachádzajú v intraviláne obce a sú reálne deliteľné, so záujmom o účelne využitie obidvoch
novovytvorených parciel.

9. Žalobca doručil súdu dňa 28.08.2025 podanie, v ktorom uviedol, že pokiaľ by súd nevyhovel

návrhu žalobcu na prikázanie nehnuteľnosti žalobcovi, navrhoval reálne rozdelenie v zmysle návrhu
Geometrického plánu č. 45394393-65/2025 vypracovaného Ing. Janou Glogovskou. Žalobca by stal
výlučným vlastníkom CKN XXX/X t.t.p. o výmere 185 m2 a CKN XXX/X orná pôda o výmere 568m2
a žalovaná by sa stala výlučným vlastníkom CKN XXX/X orná pôda o výmere 510m2 a XXX/X t.t.p.
o výmere 167m2. V prípade súdneho rozhodnutia predloží originál geometrického plánu.

10. Súd vyzval dňa 03.9.2025 žalobcu, aby doručil aj grafickú časť geometrického plánu, ktorú však
žalobca do termínu pojednávania súdu nepredložil.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 8.9.2025, na ktorom vec prejednal v prítomnosti žalobcu

a právneho zástupcu žalovanej. Pojednávanie bolo odročené na deň 27.11.2025 za účelom doručenia
návrhu GP žalobcu na reálne rozdelenie nehnuteľnosti Žalobca na pojednávaní uviedol, že žiada tiež
o reálne rozdelenie. Súdu zaslal náčrt GP, zatiaľ neoriginál. Ak by sa s tým súd stotožnil, navrhoval
takéto rozdelenie v intraviláne. Poukázal, že KS rozhodol v jeho neprospech a tým došlo k zmenšeniu
podielu žalobcu. Z tohto dôvodu ten pozemok žiada rozdeliť tak, ako uviedol v návrhu a keď mu súd dá

lehotu, predloží originál. Grafickú časť geometrického plánu dodá, myslel si, že súdu posielal celý návrh.
Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalovaná sa domáha toho, aby tento pozmenený
návrh súd neprijal v takom stave, ako ho žalobca podal. To znamená neúplnej bez grafickej časti, nemá
sa ku čomu vyjadrovať, pretože nevie, aká výmera, kde bude vyčlenená, či to bude vpredu, vzadu,
severne, južne, východne, západne, pri ceste, od cesty. Navrhoval súdu, aby prijal návrh žalovanej

tak, ako bol súdu doručený. Čiže 753 metrov bude mať žalobca z prednej časti a žalovaná bude mať
s takým zúženým prístupom svoju výmeru zodpovedajúcu 677 m2. Navrhoval, aby súd tento návrh prijal
a umožnil žalovanej vypracovať úplný geometrický plán.12. Žalobca doručil súdu dňa 12.9.2025 úplný návrh Geometrického plánu č. 45394393-65/2025 a dňa
26.9.2025 doručil geometrický plán úradne overený Okresný úradom Bytča, katastrálnym odborom.

13. Žalovaná doručila súdu dňa 29.9.2025 vyjadrenie k predloženému geometrickému plánu, pričom
s navrhovaným rozdelením vyslovila súhlas. Poukázala, že ide o veľmi miernu modifikáciu ňou
predloženého návrhu, ako aj na to, že žalobca sa stal podielovým spoluvlastníkom opakovaným
porušovaním predkupného práva, pričom už po prvom porušení nehnuteľnosť pred ňou uzamkol a na
opakované výzvy o sprístupnenie reagoval, že stará sa len on, že platí dane a nebyť jeho zásahov, bola

by nehnuteľnosť znehodnotená. Žalobca sa pred konaním na súde, ako aj v priebehu konania domáhal
prikázania nehnuteľnosti o jeho vlastníctva, s tým, že žalovaná by bola vyplatená rôznymi odplatami,
bez reflexie na skutočnosť, že pozemky sa nachádzajú v intraviláne obce, sú reálne deliteľné a reálna
deľba umožňuje účelné využitie oboch novovytvorených parciel. Za účelom prikázania vlastníctva
vo svoj prospech dal žalobca vypracovať 2 znalecké posudky. Žalovaná sa však konštantne bránila
poukazovaním na to, že pozemky sú v intraviláne obce, sú reálne deliteľné a predložila aj vlastný návrh

24.7.2025, na ktorý žalobca reagoval iba jeho malým pozmenením. Vzhľadom na uvedené mala za to,
že celý spor zavinil žalobca, nakoľko proti žalovanej a súdu sa výlučne domáhal nezákonného postupu
permanentným obchádzaním obligatórneho prvého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva
reálnou deľbou a až na záver, po oboznámení sa s problematikou podal návrh na reálnu deľbu
nápadne sa podobajúci návrhu žalovanej. Žalobca si po piatich rokoch osvojil taký postup žalovanej

na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorým sa žalovaná bránila už od predsúdneho konania,
Navrhovala preto, aby súd žalobcu zaviazal náhradou trov konania v plnom rozsahu.

14. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 27.11.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol v prítomnosti
žalobcu a právneho zástupcu žalovanej. Žalobca na pojednávaní s poukazom na predložený GP č.

45394393-6525/2023, vypracovaný J. A. C., žiadal, aby okresný súd rozhodol o zrušení, vysporiadaní
podielového spoluvlastníctva v zmysle geometrického plánu. K trovám konania uviedol, že v pôvodných
žalobných návrhoch bol podielovým spoluvlastníkom v podiele 90/100, vyzval žalovanú, aby mu
odpredala túto nehnuteľnosť, čiže urobil všetko preto, aby tento spor nevznikol. I po rozsudku, v ktorom
súd rozhodol v prospech žalovanej, je väčšinovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti a od začiatku

kúpy tejto nehnuteľnosti sa o túto staral, kosil, vyžínala sa a platil obecnému úradu dane z nehnuteľnosti.
Ďalej takisto na jeho náklady bol vypracovaný GP. On ani v pôvodom konaní nežiadal trovy konania, aby
súd nepriznal trovy konania ani žalobcovi, ani žalovanému. Doplnil, že vyzval niekoľkokrát žalovanú,
nech sa o nehnuteľnosti stará podľa svojho podielu, avšak bez odozvy. Žalovaná nepreukázala, že ju
na nehnuteľnosť nechcel pustiť. Nehnuteľnosť vlastnil v podiele 90/100, pokiaľ súd nerozhodol o tom, že

bolo porušené predkupné právo, k čomu dodal, že keď sa ústne oslovila žalovaná, či to chce odkúpiť od
ostatných spoluvlastníkov, tak povedala, že nemá na to peniaze. Potom už len zo zištných dôvodov, keď
videli, že ceny nehnuteľnosti idú vo Hvozdnici hore, tak podali túto žalobu. Právny zástupca žalovanej
na pojednávaní poukázal na to, že žalobca tvrdí, že od nadobudnutia nehnuteľnosti sa o túto staral.
Staral sa takým spôsobom, že pri prvom porušení predkupného práva nehnuteľnosť pred žalovanou

uzamkol. Znemožňoval jej na ňu prístup, odopieral jej prístup, vyzýval ju rôznymi výzvami, aby aj jemu
spoluvlastnícky podiel odpredala. V skutočnosti sa o nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nestaral a jediná
jeho starostlivosť bola v tom, že odopieral vstup žalovanej na pozemok, ktorý ona mala dlhodobo.
Vlastnícke právo nadobudol iba porušením predkupného práva a svedčí o tom iný spor, ktorý pre
žalovanú skončil úspešne. No a celá žaloba vznikla len ako procesná obrana proti žalobe žalovanej

v inom konaní. Touto žalobou žalovaná sledovala, aby súd porušenie predkupného práva napravil
spôsobom, ktorý ona navrhovala, tejto náprave súd vyhovel. Takže z procesnej obrany žalobca podal
túto žalobu, v ktorej konštantne tvrdil, že má nárok na, domáha sa získania celej nehnuteľnosti. Napokon
podalnasúdGP,ktorýjelenveľmimiernoumodifikáciounávrhužalovanej,čižecelýsporzavinilžalobca,
tento spor nemusel byť, pretože napokon všetky tvrdenia žalovanej sa ukázali ako zásadné a právne

relevantné a ani jedno jediné tvrdenie žalobcu sa neukázalo ako relevantné s jednou výnimkou, že súd
bude rušiť a vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo, ale úplne iným spôsobom ako navrhoval a do
poslednej chvíle sa snažil uplatniť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobca. Toto je jediný
dôvod na to, aby žalovaná sa domáhala aj nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože
spor nevznikol skutočný, keďže obidve strany majú spoločný návrh, takmer totožný. Žalovaná tento

návrh podala, túto grafickú ilustráciu, ktorá je veľmi podobná so žalobcom, podala skôr, ako ju podal
žalobca, čiže žalovaná žiadne pochybenie neuskutočnila a celý spor zavinil len žalobca.15. Keďže strany sporu nepredložili súdu do vyhlásenia uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie
za skončené, iné návrhy na vykonanie dokazovania, súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

16. Z Listu vlastníctva č. XXXX k. ú. I. ku dňu 30.11.2020 (č. l. 4- 5 spisu) súd zistil, že žalobca bol
podielový spoluvlastník v podiele spolu 284/360 a žalovaná v podiele 76/360 nehnuteľností, ktoré sa na
tomto liste vlastníctva nachádzajú – parcely registra „C“ parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere
352 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 1078 m2 orná pôda, obe umiestnené v zastavanom území obce I.,

k. ú. I., okres F.. Podľa stavu ku dňu rozhodovania súdu je žalobca je zapísaný ako spoluvlastník pod B
8 v podiele 203/720, pod B 9 v podiele 61/720, pod B 10 v podiele 42/360 a pod B 11 v podiele 11/255,
spolu podiel žalobcu predstavuje 179/340. Žalovaná je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka na LV
č. XXXX pod B 7 v podiele 76/360, pod B 122 v podiele 133/720, pod B 13 v podiele 19/720, pod B 14
v podiele 7/180, pod B 15 v podiele 19/1530, spolu podiel žalovanej predstavuje 161/340.

17. Žalobca predložil geometrický plán č. 45394393-65/2025 vypracovaný J. A. C. na účely reálneho
rozdelenia dotknutých pozemkov, ktorý bol vypracovaný dňa 11.9.2025, úradne overený Okresným
úradom Bytča, katastrálnym odborom dňa 18.9.2025 pod č. G1-561/2025. V zmysle predloženého
geometrického plánu nehnuteľnosť – parcela registra „C“ parc. č. XXX/X t.t.p. o výmere 352m2 bude
rozdelená na parcely registra „C“ parc. č. XXX/X t.t.p. o výmere 185 m2, ktorej vlastníkom bude žalobca

a parc. č. XXX/X t.t.p. o výmere 167 m2 , ktorej vlastníčkou bude žalovaná. Parcela registra „C“ parc. č.
XXX/X orná pôda o výmere 1078m2 bude rozdelená na parcely registra „C“ parc. č. XXX/X orná pôda
o výmere 568m2, ktorej vlastníkom bude žalobca a parcelu „C“ parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 510
m2, ktorej vlastníčkou bude žalovaná (č. l. 107 spisu – prílohová obálka).

18. Podľa Znaleckého posudku J. H. F. č. 29/2020 (č l. 9 spisu – prílohová obálka) všeobecná jednotková
hodnota pozemku je 12,82 eur/m2. Podľa Znaleckého posudku č. 34/2025 vypracovaného J. H. F.
všeobecná jednotková hodnota pozemku je 35,25 eur/m2 (č. l. 65 spisu – prílohová obálka).

19. Žalobca sa dňa 17.5.2019 obrátil na žalovanú s ponukou na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu

za kúpnu cenu 15,-eur/m2 (č. l. 112 spisu).

20. Žalovaná v reakcii na uvedenú ponuku listom z 21.5.2019 uviedla, že je ochotná sa so žalobcom
dohodnúť napriek tomu, že bolo porušené jej predkupné právo. Vzhľadom na umiestnenie parciel v
zastavanom území obce sa predávajú nehnuteľnosti za vyššiu cenu a preto navrhovala 25,-eur/m2 (č.

l. 8 spisu)

21. Následne žalobca listom z 30.3.2020 označeným ako Pokus o zmier pred podaním žaloby vyzval
žalovanú na vyjadrenie k jeho návrhu na predaj spoluvlastníckeho podielu za cenu podľa znaleckého
posudku č. 29/2020 vo výške 12,82 eur/m2. Poznamenal, že cena nehnuteľnosti z dôvodu pandémie

klesá (č. l. 7 spisu).

22. Žalovaná listom z 14.4.2020 poukázala na umiestnenie pozemkov v zastavanom území obce
a v nadväznosti na to aj na možnosť reálnej deľby predmetných parciel v súlade s § 142 ods1 OZ.
Zároveň namietala znalecký posudok, predovšetkým, že jeho objednávateľom nie je žalobca, ale Lesné

spoločenstvo Bytča a poukázala aj na porušenie predkupného práva pri nadobúdaní spoluvlastníckych
podielov žalobcom (č. l. 27 – 28 spisu).

23. Žalobca sa v reakcii na list žalovanej sa vyjadril listom z 14.5.2020 k porušeniu predkupného práva,
ktoré popieral, ako aj k objednávateľovi znaleckého posudku. Zároveň žalovanej ponúkol 20,-eur/m2 za

predaj spoluvlastníckeho podielu (č.- l. 6 spisu).

24. Žalovaná listom z 24.7.2020 v reakcii na list žalobcu z 14.5.2020 zotrvala na svojom
predchádzajúcom stanovisku a žiadala, aby žalobca upustil od zásahov do nehnuteľnosti nad rámec
jeho spoluvlastníckeho podielu (č. l. 29 – 31 spisu).

25. Žalobca listom z 05.08.2020 uviedol, že zásahy do spoločnej nehnuteľnosti – kosenie, výrub
nežiadúcich krovín, bol k tomu vyzvaný Obecným úradom Hvozdnica a vykonáva ich len na svojenáklady, nakoľko žalovaná tak neučinila, uviedol, že ako väčšinový spoluvlastník učinil kroky na
predídenie súdneho konania, bude nútený podať žalobu na súd (č. l. 118 spisu).

26. Žalobca v priebehu súdneho konania, listom odoslaným žalovanej dňa 29.4.2025 po právoplatnom
skončení konania sp. zn. 45C/8/2021 vyzval žalovanú na mimosúdne riešenie sporu s tým, že jej ponuka
za predaj jej podielu v zmysle znaleckého posudku č. 34/2025 vypracovaného J. H. F. sumu 24.200,-
eur (č. l. 62-64 spisu).

27. Žalovaná listom z 14.05.2025 uviedla, že ponuku žalovaného v danej situácii neprijíma a ďalší
postup zváži po tom, ako prevezme žalobca kúpnu cenu za prevod vlastníckeho práva titulom rozsudku
OkresnéhosúduŽilinasp.zn.45C/8/2021adôjdekzápisuvlastníckehoprávadokatastranehnuteľností.
Vyzvala žalobcu aj na predloženie kľúčov od nehnuteľnosti (č. l. 120 spisu).

28. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných

zákonných ustanovení:

Podľa ust. § 136 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ust. § 141 ods.1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods.1, 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.

29. Predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k . ú. I. , obec I., okres F., to k parcele registra „C“ parc. č. XXX/
X trvalý trávny porast o výmere 352 m2 a k parcele registra „C“ parc. č. XXX/X orná pôda o výmere
1078m2, obe zapísané na LV č. LV XXXX.

30. Súd mal splnený okruh účastníkov v konaní – vlastníkov zapísaných na LV, pričom podiel žalobcu
predstavuje spolu 179/340 a žalovanej 161/340.

31. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súdozrušeniespoluvlastníctvaajehovyporiadanie.Právokaždéhospoluvlastníkaobrátiťsakedykoľvek
na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady,
že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Ak teda nedôjde
medzi spoluvlastníkmi k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania

je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých
právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, musí mať
nehnuteľnosť, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu, samostatné parcelné číslo.

32. V prejednávanej veci sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností – parciel registra

„C“ nachádzajúcich sa v zastavanom území obce Hvozdnica. Keďže medzi podielovými spoluvlastníkmi
nedošlo k dohode, súd konštatuje, že boli splnené podmienky podľa citovaného ust. § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka, aby o návrhu jedného z podielových spoluvlastníkov na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodol súd.33. Medzi stranami nebolo sporné, že chcú zrušiť podielové spoluvlastníctvo. Sporný bol predovšetkým
spôsob vyporiadania. Žalobca v žalobe navrhoval prikázať nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva,

pričom poukázal, že na odpredaj pozemku vyzýval žalovanú opakovane. Žalovaná v priebehu celého
konania navrhovala rozdeliť pozemky poukazujúc na prioritu reálnej deľby pozemkov ako v poradí
prvého spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva. Po právoplatnom skončení konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 45C/8/2021, žalobca zotrval na návrhu na prikázanie nehnuteľností do
jeho výlučného vlastníctva. Napokon po predlžení náčrtu reálnej deľby pozemkov zo strany žalovanej,

predložil žalobca obdobný návrh na reálnu deľbu nehnuteľností a aj úradne overený geometrický plán.
V zmysle geometrického plánu obe parcely budú rozdelené medzi strany sporu pomerne podľa veľkosti
ich spoluvlastníckych podielov s tým, že bude zabezpečený prístup k takto rozdeleným pozemkom pre
obe strany sporu.

34. Citované ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, okrem určenia základných zákonných hľadísk,

rozhodujúcich pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (veľkosť podielov a účelné využitie
veci) upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania, ktoré musí z úradnej povinnosti súd skúmať v takom
zákonom určenom poradí, pričom v tomto prípade návrhmi strán na spôsob vyporiadania nie je viazaný.
Bolo preto povinnosťou súdu zaoberať sa otázkou reálnej deľby nehnuteľnosti ako s prvou možnosťou v
zákonom určenom poradí bez ohľadu na návrh žalobcu na prikázanie nehnuteľností do jeho výlučného

vlastníctva. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia
veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním
veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

35. Reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov medzi jednotlivých

spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná (z technického hľadiska) a jej rozdelenie je
aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Podmienkou
reálnehorozdeleniavecije,žejedobremožné.Tátopodmienkaniejenaplnenálenfaktickoumožnosťou
a technickou vykonateľnosťou rozdelenia, ale aj funkčným opodstatnením takého rozdelenia. Avšak,

hoci súd musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného
spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné (rozsudok NS SR sp. zn. 2 MCdo 3/2004), reálne rozdelenie
bez technického podkladu vykonať nemožno. Podľa rozhodnutia R 61/1968 zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti nie je možné bez geometrického plánu, na
ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, výmera a čísla nových parciel.

36. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že nehnuteľnosti sú reálne deliteľné,
nakoľko ide o pozemky nachádzajúce sa v zastavanom území obce. Medzi stranami napokon došlo
v priebehu konania k dohode, že podielové spoluvlastníctvo bude vyporiadané reálnou deľbou tak, že
pozemkysarozdeliamedzižalobcuažalovanútak,žekaždázostránbudemaťsvojedvevlastnéparcely

vo výmere zodpovedajúcej veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu. Technickým podkladom reálneho
rozdelenia bol geometrický plán predložený žalobcom č. 45394393-65/2025 z 11.9.2025 vypracovaný J.
A. C.. Súd tak mal v danej veci preukázané, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná a jej reálne rozdelenie
je hospodárne, účelné, a teda dobre možné. Súd uvedený spôsob rozdelenia pozemku považoval za
správny, hospodárny, zohľadňujúci polohu pozemkov, prístup k pozemkom, ako aj záujem strán sporu vo

vzťahu k nimi plánovanému využitiu pozemkov. Reálnym rozdelením je možné dosiahnuť účelné využitie
pozemkov oboma stranami sporu a to vzhľadom na ich umiestnenie, pomerme veľkú výmeru a to, že
sú v spoluvlastníctve iba dvoch podielových spoluvlastníkov. Pre obe strany zároveň bude zachovaný
prístup na novovytvorené pozemky z obecnej komunikácie.

37. Súd zároveň z vykonaného dokazovania nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods.
2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že by ponechal spoluvlastnícky stav
nezmenený.

38. Na základe žalobcom predloženého geometrického plánu č. 45394393-65/2025 zo dňa 11.09.2025,

vyhotoveného J. A. C., úradne overeného Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom dňa
18.09.2025, súd do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal novovytvorené parcely KNC č. XXX/X –
t.t.p. o výmere 185 m2 vytvorenú reálnym rozdelením parcely „c“ č. XXX/X a KNC č. XXX/X – orná
pôda o výmere 568 m2,vytvorenú reálnym rozdelením parcely „C“ č. XXX/X. Do výlučného vlastníctvažalovanej prikázal novovytvorené parcely KNC č. XXX/X t.t.p. o výmere 167m2 (vytvorenú reálnym
rozdelením parcely „C“ č. XXX/X) a KNC č. XXX/X – orná pôda o výmere 510 m2 (vytvorenú reálnym
rozdelením parcely „C“ č. XXX/X).

39. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

41. Súd poukazuje na to, že zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane
sporu, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s
konaním musela, alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo
konanie pred všeobecným súdom. Každá strana znáša trovy konania spojené s jej účasťou v spore, kým

nie je spor ukončený. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok
na náhradu trov konania. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (článok 46 ods. 4 a článok 51
ods. 1 Ústavy SR).

42. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi a súd jej návrhu na priznanie

náhrady trov konania aj vyhovel považujúc ju za procesne úspešnú v konaní.

43. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania platia dve základné zásady, a to zásada úspechu vo veci
a zásada procesného zavinenia. Súd zdôrazňuje, že aj v prípade konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, je povinný posúdiť, či nie sú dané dôvody pre priznanie náhrady trov

konania úspešnej strane sporu a to po vyhodnotení okolností prípadu. Hoci ide o iudicium duplex, teda
o konanie, v ktorom môže mať každá strana postavenie žalobcu alebo žalovaného, avšak toto nie je pri
posudzovaní nároku na náhradu trov konania relevantné, nakoľko otázkou rozhodovania o náhrade trov
konanie nie je to, aký prospech strana na základe rozhodnutia súdu dostane, ale to, ako sa k tomuto
prospechu musela pričiniť.

44. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa Civilného
sporového poriadku a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikovalo ust. §
255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to,

aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá
zo strán má znášať svoje trovy (obdobne nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/2022, III. ÚS
73/2023).

45. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/94/2022 z 26.09.2023 uviedol, že: „nad rámec uvedeného

dovolací súd dodáva, že sa stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v rozsudku odvolacieho súdu, že
za úspech žalobcu v spore sa považuje, ak súd v plnom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu, respektíve
ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje s navrhovaným rozhodnutím žalobcu. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.“

46. Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva takým
spôsobomvyporiadania,naakomsamárnepokúšalsdruhýmspoluvlastníkomdohodnúťaakýnásledne
navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný, a to bez ohľadu na výšku
primeranej finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel, pretože súd pri jej určení vychádzal zo záverov
znaleckých posudkov predložených sporovými stranami (obdobne rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.

zn. 11Co/88/2021).

47. V rámci posudzovania procesného úspechu súd vyhodnocoval najmä to, či bolo vyhovené žalobe
ako takej (teda či zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý žiadal žalobca), no prihliadol aj
na okolnosti a postoje sporových strán, ktoré viedli k podaniu žaloby na súd. Napokon o tom, že aj v

konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je smerodajný úspech v konaní, hovorí aj R
54/1973. To ako sa má spoluvlastníctvo vyporiadať, navrhuje primárne žalobca. Preto pre určenie jeho
úspechu v konaní je rozhodné porovnanie jeho žalobného návrhu a výroku súdneho rozhodnutia.48. Súd v posudzovanej veci konštatuje, že žalobca sa domáhal prikázania nehnuteľností do jeho
výlučného vlastníctva tak v žalobe a v podstate aj v predsúdnych rokovaniach, kedy opakovane oslovil
žalovanú s ponukou odkúpenia jej podielu. Na uvedenom závere zotrval aj po právoplatnom skončení

konania sp. zn. 45C/8/2021, kedy súd rozhodol že bolo porušené predkupné právo žalovanej a teda
došlo aj k zmene výšky podielov v zmysle zvýšenia podielu žalovanej. Naproti tomu žalovaná už
v predsúdnych rokovaniach – v prvom vyjadrení síce iba vyjadrila nesúhlas s cenou navrhovanou
žalobcom, ale v ďalších vyjadreniach poukazovala na reálnu deľbu nehnuteľností vzhľadom na ich
výmeru a umiestnenie. Žalovaná na svojom stanovisku konzistentne zotrvala aj v priebehu súdneho

konania. Žalobca sa až po predložení konkrétneho návrhu rozdelenia žalovanou súdu dňa 24.07.2025
priklonil k možnosti reálneho rozdelenia pozemkov a napokon v posledných podaniach navrhoval aj on
reálnu deľbu, ktorý návrh bol v podstate zhodný s návrhom žalovanej.

49. Súd napokon rozhodol tak, ako požadovala od počiatku žalovaná a podielové spoluvlastníctvo
sporových strán zrušil a vyporiadal tým spôsobom, že sporné nehnuteľnosti rozdelil medzi strany sporu

podľa veľkosti ich podielov. V spore nemožno potom konštatovať úspech žalobcu vzhľadom na súdom
opísaný postoj žalobcu pred podaním žaloby, ako aj po podaní žaloby, nakoľko pre učenie jeho úspechu
je rozhodné porovnanie žalobného návrhu a výroku súdneho rozhodnutia.

50. Pokiaľ sa podielové spoluvlastníctvo vyporiadava na súde, je zrejmé, že strany sa nevedeli

mimosúdne dohodnúť a ich záujmy boli protichodné. Pre rozhodnutie o trovách konania bolo
rozhodujúce, v akej skutkovej situácii bol žalobca v čase podania žaloby, ako aj postoj sporových strán k
veci počas súdneho konania. Možno skonštatovať, že žalovaná bola vo svojom postupe pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva konzistentná a žiadala rozdelenie nehnuteľností pomerne podľa veľkosti
podielov. Vzhľadom proces predsúdnych rokovaní, ako aj priebeh konania o vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva súd dospel k záveru o úspechu žalovanej v spore.

51. Súd zdôrazňuje, že každý prípad musí posudzovať individuálne s prihliadnutím na celý priebeh
konania a postup jednotlivých účastníkov ako aj na to, do akej miery sú jednotliví účastníci dotknutí na
svojich záujmoch vyneseným rozsudkom. Pri porovnaní výsledku konania o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva so žalobou, ako aj ďalšími návrhmi žalobcu v konaní pred súdom prvej
inštancie ohľadne spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva možno konštatovať, že žalobca
nemal úspech v spore, pretože žalobou žiadal prikázať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva.
Hoci tesne pred prvým pojednávaním, potom ako súd pokračoval v prerušenom konaní, došlo k zmene
argumentácie žalobcu a rovnako aj on navrhoval reálne rozdelenie nehnuteľností, súd opakovane

konštatuje, že k zmene došlo až po predložení návrhu žalovanej na reálne rozdelenie. Zároveň súd
zdôrazňuje, že k zmene postoja žalobcu nedošlo ani bezprostredne po právoplatnom skončení konania
sp. zn. 45C/8/2021, kedy súdu žalobca opätovne podaním doručeným dňa 15.05.2025 navrhoval
prikázanie nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva s tým, že navrhoval vyššiu primeranú náhradu
v porovnaní s návrhom v žalobe. Súd konštatuje, že aj pred zmenou veľkosti spoluvlastníckeho podielu

nastranežalovanejbybolprioritnýspôsobvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvareálnerozdelením
nehnuteľností, a to vzhľadom na ich výmeru a umiestnenie v zastavanom území obce, len by na
žalovanú pripadala nižšia výmera novovzniknutých parciel.

52. Súd preto o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej priznal nárok na

náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickejpodobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.