Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200275
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a z

členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: Service Creativ,
s. r. o., so sídlom V Košiciach, Jarmočná 2, IČO: 44 459 581, právne zastúpeného JUDr. Petrom
Majerníkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Werferova 1, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Ul. Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100548178/2021 z 22.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100548178/2022 zo dňa
22.03.2022,akoajrozhodnutieDaňovéhoúraduKošice,pobočkaSpišskáNováVes,č.102206493/2021

zo dňa 09.11.2021 a vec vracia Daňovému úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves, na nové konanie
a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie január
až december 2016, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101954252/2020 zo dňa 10.12.2020,
ktorý bol žalobcovi doručený dňa 05.01.2021. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č.
102206493/2021 zo dňa 09.11.2021 podľa § 68 ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
50.078,90,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016.

2. Rozdiel dane bol žalobcovi vyrubený v dôsledku nepriznania práva na odpočítanie DPH zo
zdaniteľných obchodov za dodanie služieb obchodnými spoločnosťami pre reklamné kampane ženský
basketbal GOOD ANGELS; Zober loptu, nie drogy a projekt pre Úrad vlády SR „Ako pomohli eurofondy
môjmu regiónu 2016“ od dodávateľov ADAM'S Consulting, s.r.o., CONFIRMO, s.r.o., Cino s.r.o., In
Vestito, s.r.o., 8 Media s.r.o., 3pple s.r.o., a CERUM PRODUCTION s.r.o., ktoré boli odvysielané v
televíziách, rádiách a periodikách. Z písomností, ktoré na základe výziev zaslali jednotlivé média,

správca dane zistil, že objednávateľom reklamných kampaní v roku 2016 (v tomto prípade máj 2016)
bola predovšetkým spoločnosť PARTNER BARTER NET, s.r.o., ďalej spoločnosť regioNet, spol. s r.o.
(pre klienta PARTNER BARTERNET, s.r.o.) a v prípade reklamnej kampane „VIDEO EÚ“ odvysielanej
spoločnosťou EXPRES MEDIA k.s. bola objednávateľom spoločnosť UNIMEDIA s.r.o.. Z predloženýchdokladov správca dane zistil, že spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o. vystavila faktúry za
odvysielanie a uverejnenie ňou objednaných reklám svojim odberateľom s mierne navýšenou cenou
o niekoľko sto eur. Následne títo odberatelia fakturovali to isté odvysielanie reklám (TV a rádiá) a

uverejnenie inzercie (denníky a týždenníky) žalobcovi (prípadne ešte ďalšiemu článku v reťazci) s
niekoľkonásobne vyššou cenou napriek tomu, že išlo o fakturáciu tých istých služieb, ktoré objednala
a uhradila spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o. Dodávatelia kontrolovaného daňového subjektu
(žalobcu) však už nemohli na odvysielanej a uverejnenej reklame nič zmeniť, resp. doplniť, teda pridať
k reklame akúkoľvek hodnotu, ktorou by zdôvodnili svoje oprávnenie na takéto navýšenie fakturovanej

ceny. Teda kým spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o. odvysielanie reklamného spotu spoločnosti
Cino s.r.o. vyfakturovala s cenou navýšenou o 11,11 %, tú istú službu bez akejkoľvek pridanej hodnoty
vyfakturoval žalobcovi s cenou navýšenou o 250 %.

3. Fakturácie medzi dodávateľmi ADAM'S Consulting, s.r.o., CONFIRMO s.r.o., In Vestito s.r.o., Cino
s.r.o., 8 Média s.r.o. a žalobcom nemali žiadne ekonomické opodstatnenie a boli umelo vytvorené s

cieľom optimalizácie daňovej povinnosti na strane žalobcu. Na základe zistených skutočností správca
dane dospel k záveru, že u týchto dodávateľských spoločností nedošlo k dodaniu reklamných služieb
v zdaňovacom období máj 2016 v takom rozsahu, ako tieto spoločnosti deklarovali na vystavených
faktúrach, čím nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty (ďalej aj „Zákon o dani z pridanej hodnoty") u týchto spoločností (ADAM'S Consulting,

s.r.o. v sume 6 575,00 eur, CONFIRMO s.r.o., v sume 11 862,00 eur, Cino s.r.o. v sume 10 470,00 eur,
In Vestito s.r.o., v sume 12 154,00 eur a 8 media s.r.o. v sume 3 903,00 eur) a daňovému subjektu
tým nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v celkovej sume
44 964,00 eur z dôvodu, že došlo k neúmernému navýšeniu ceny za odvysielanie resp. uverejnenie
reklamy, nebolo však žiadnym spôsobom preukázané, že dodávateľské spoločnosti k fakturovanej

službe pridali akúkoľvek pridanú hodnotu, alebo že im v súvislosti s dodaním tejto služby vznikli ďalšie
náklady, ktoré sa mohli premietnuť do ceny fakturovanej služby. V sledovanom obchodnom reťazci
bola preukázaná dôvodnosť navýšenia pôvodnej ceny plnenia iba v prípade spoločnosti PARTNER
BARTER NET s.r.o.. Žalobca preukázateľne poznal spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o., bol s
ňou v zdaňovacom období máj 2016 v obchodnom vzťahu (pravidelný prenájom motorového vozidla) a

mal na rovnakej adrese aj kancelárske priestory (preukázateľné v roku 2015), mohol služby odvysielania
reklamy objednať priamo u tejto spoločnosti.

4. V prípade preverovania u dodávateľa 3pple s.r.o. a jeho subdodávateľov v súvislosti s fakturovanými
službami nebolo preukázané, že spoločnosť 3pple s.r.o. dodala služby v takom rozsahu , ako to

deklarovala na vystavených faktúrach pre daňový subjekt. Monitoring reklamy reálne spoločnosti 3pple
s.r.o. dodala iba spoločnosť TNS Slovakia s.r.o., ktorá túto činnosť mala zakotvenú aj v zmluvách o dielo
uzatvorených so spoločnosťou 3pple s.r.o. a mesačne tieto služby spoločnosti 3pple s.r.o. fakturovala.
Následnú vizuálizáciu, kompletizáciu a tlač realizovala spoločnosť HANDSHAKE s.r.o. a A4 Promo s.r.o.
U ďalších subdodávateľských spoločností Malcolm stav, s.r.o. a STANCO GROUP s.r.o. nebolo dodanie

akýchkoľvek reklamných služieb preukázané. Vzhľadom na to, že z predmetu fakturácie reklamných
služieb spoločnosťou 3pple s.r.o. pre žalobcu nebolo možné jednoznačne priradiť služby, ktoré mali byť
dodané spoločnosťami Malcolm stav, s.r.o. a STANCO GROUP s.r.o. (u ktorých dodanie reklamných
služieb preukázané nebolo), správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z
faktúr od dodávateľa 3pple s.r.o. v sume dane, ktorú si spoločnosť 3pple s.r.o. odpočítala z dodaní od

spoločností Malcolm stav, s.r.o. a STANCO GROUP s.r.o. Správca dane konštatoval, že u dodávateľa
3pple s.r.o. nebolo preukázané dodanie reklamných služieb v zdaňovacom období máj 2016 v takom
rozsahu, ako táto spoločnosť deklarovala na vystavených faktúrach, čím nedošlo k vzniku daňovej
povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. u tejto spoločnosti a žalobcovi tým nevzniklo
právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v sume 4 671,00 eur.

5. V prípade dodávateľa CERUM s.r.o. a jeho subdodávateľov v súvislosti s fakturovanými službami
- grafické práce, výroba, realizácia a servis reklamy, kreatívne návrhy reklamy nebolo preukázané,
že spoločnosť CERUM s.r.o. dodala tieto reklamné služby v takom rozsahu, ako to deklarovala na
vystavených faktúrach pre žalobcu. Dokazovaním bolo preukázané, že vyššie uvedené reklamné

služby reálne spoločnosti CERUM s.r.o. dodali spoločnosti HANDSHAKE s.r.o. a Woont s.r.o. U
subdodávateľskej spoločnosti VIDEKO s.r.o. nebolo dodanie reklamných služieb preukázané. Táto
spoločnosť podľa uzatvorenej zmluvy so spoločnosťou CERUM s.r.o. mala byť iba sprostredkovateľom
reklamných služieb, to znamená, že mala iba sprostredkovať spoločnosti, ktoré mali reklamné službydodať. Spoločnosti CERUM s.r.o. však nefakturovala sprostredkovateľskú províziu, ale konkrétne
reklamné služby. Správca dane však zistil, že dodávateľmi spoločnosti VIDEKO s.r.o. boli výlučne
nekontaktné spoločnosti, u ktorých došlo ešte v priebehu roku 2016 alebo začiatkom roku 2017 k

dobrovoľnému výmazu z obchodného registra. Spoločnosť VIDEKO s.r.o. je podľa zistení správcu
dane dlhodobo nekontaktná. Tiež bolo zistené, že na faktúrach vystavených spoločnosťou VIDEKO
s.r.o. pre CERUM s.r.o., ako aj na Zmluve o sprostredkovaní reklamy a marketingu boli uvedené
identifikačné údaje, ktoré patrili inej spoločnosti, a to SUNACO s.r.o., ktorá mala dodávať totožné
reklamné služby spoločnosti CERUM s.r.o. v roku 2015 (január a február 2015), ktoré však tiež neboli

preukázané. Spoločnosť VIDEKO s.r.o. len fakturačne nahradila spoločnosť SUNACO s.r.o. Všetky
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že spoločnosť VIDEKO s.r.o. reálne žiadnu ekonomickú činnosť
nevykonávala a nebola spôsobilá na poskytovanie takých odborných činností, akými boli fakturované
reklamné služby. Vzhľadom na to, že z predmetu fakturácie reklamných služieb spoločnosťou CERUM
s.r.o. pre žalobcu nebolo možné jednoznačne priradiť služby, ktoré mali byť dodané spoločnosťou
VIDEKO s.r.o. (u ktorej nebolo preukázané dodanie fakturovaných služieb), správca dane nepriznal

kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa CERUM s.r.o.
v sume dane, ktorú si spoločnosť CERUM s.r.o. odpočítala z dodaní od spoločnosti VIDEKO s.r.o.
Správadanekonštatoval,žeudodávateľaCERUMs.r.o.nebolopreukázanédodaniereklamnýchslužieb
v zdaňovacom období máj 2016 v takom rozsahu, ako táto spoločnosť deklarovala na vystavených
faktúrach, čím nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. u tejto

spoločnosti a žalobcovi tým nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z. z. v sume 443,90 eura.

6.Protirozhodnutiusprávcudanepodalžalobcaodvolanie,vktorompoobsahovejstránkeargumentoval
obdobne ako v podanej správnej žalobe.

7. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zhrnul skutkový stav, závery správcu dane uvedené v
prvostupňovom rozhodnutí, odvolacie námietky žalobcu, ku ktorým v závere napadnutého rozhodnutia
zaujal stanovisko. V rámci vlastnej argumentácie žalovaný uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou, na
základe ktorej správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane bolo, že kontrolné

zistenia spochybnili reálne dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou uvedenou na faktúre, a tým aj
vznik daňovej povinnosti u dodávateľov žalobcu.

8. Žalovaný uviedol, že v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej správca
dane nepriznal daňovému subjektu uplatnené právo na odpočítanie dane bolo, že kontrolné zistenia

spochybnili reálne dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou uvedenou na faktúre, a tým aj
vznik daňovej povinnosti u dodávateľov daňového subjektu, z čoho následne vyplynulo neuznanie
uplatneného práva na odpočítanie dane. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca
dane viedol dokazovanie tak, aby smerovalo z rôznych strán k prevereniu vecnej a formálnej správnosti
uplatneného odpočítania dane deklarovaného na základe faktúr od spoločností ADAM'S Consulting,

s.r.o., CONFIRMO, s.r.o., Cino s.r.o., In Vestito, s.r.o., 3pple s.r.o., a CERUM PRODUCTION s.r.o.

9. Dokazovaním v daňovej kontrole bolo jednoznačne preukázané, že skutočným poskytovateľom
reklamných služieb - reklamná kampaň v jednotlivých médiách bola spoločnosť PARTNER BARTER
NET s.r.o., táto spoločnosť následne svoje služby ďalej fakturovala svojim odberateľom - spoločnostiam

ADAM'S Consulting, s.r.o., CONFIRMO, s.r.o., Cino s.r.o., In Vestito s.r.o. a 8 media s.r.o. Následne
títo odberatelia fakturovali to isté odvysielanie reklám (TV a rádiá) a uverejnenie inzercie (denníky a
týždenníky) žalobcovi, avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu s niekoľkonásobne vyššou cenou.
V danom prípade sa jednalo zo strany dodávateľských spoločností iba o prefakturovanie tej istej
nezmenenej služby daňovému subjektu bez odvedenia dane v reťazci. Priami dodávatelia daňového

subjektu fakturované reklamné služby vykonávali prostredníctvom subdodávateľov, ktorými boli (okrem
spoločnosti PARTNER BARTER NET, s.r.o.) spoločnosti STANCO GROUP s.r.o., Malcom stav, s.r.o.
(dodávateľ pre ADAM'S Consulting s.r.o), ZEOCEM, spol. s r.o., GLOBAL WORDL, s.r.o., CT Trade
Slovakia s.r.o. (dodávatelia pre Cino s.r.o.) a REHAN s.r.o. Košice (dodávateľ pre CONFIRMO s.r.o.),
ktoré zanikli v dôsledku zlúčenia, sú nekontaktné, nevykonávajú ekonomickú činnosť (Sagud, s.r.o.,

Arkey, s.r.o., Isagud s.r.o., TA3 STAVBY s.r.o., VPKSR s.r.o.), a ktoré v KV DPH nepriznali žiadne
zdaniteľné obchody.10. Daňovou kontrolou bolo preukázané, že monitoring reklamy reálne spoločnosti 3pple s.r.o. dodala
iba spoločnosť TNS Slovakia s.r.o. a následnú vizuálizáciu, kompletizáciu a tlač realizovala spoločnosť
HANDSHAKE s.r.o. U ďalších subdodávateľských spoločností Malcolm stav s.r.o. a STANCO GROUP

s.r.o. nebolo dodanie akýchkoľvek reklamných služieb preukázané. Vzhľadom na to, že z predmetu
fakturácie reklamných služieb spoločnosťou 3pple s.r.o. pre spoločnosť Service Creativ s.r.o. nebolo
možné jednoznačne priradiť služby, ktoré mali byť dodané spoločnosťami Malcolm stav, s.r.o. a STANCO
GROUP s.r.o. (u ktorých dodanie reklamných služieb preukázané nebolo), správca dane nepriznal
daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa 3pple s.r.o. v sume dane, ktorú si

spoločnosť 3pple s.r.o. odpočítala z dodaní od spoločností Malcolm stav, s.r.o. a STANCO GROUP s.r.o.

11. Dokazovaním bolo preukázané, že reklamné služby reálne spoločnosti CERUM s.r.o. dodala
spoločnosť HANDSHAKE s.r.o. a fyzická osoba A. B.. U subdodávateľskej spoločnosti VIDEKO s.r.o.
nebolo dodanie reklamných služieb preukázané. Dodávateľmi spoločnosti VIDEKO s.r.o. boli výlučne
nekontaktné spoločnosti, u ktorých došlo ešte v priebehu roku 2016 alebo začiatkom roku 2017 k

dobrovoľnému výmazu z obchodného registra. Spoločnosť VIDEKO s.r.o. je podľa zistení správcu dane
dlhodobo nekontaktná. Tiež bolo zistené, že na faktúrach vystavených spoločnosťou VIDEKO s.r.o. pre
CERUM s.r.o. ako aj na Zmluve o sprostredkovaní reklamy a marketingu boli uvedené identifikačné
údaje, ktoré patrili inej spoločnosti, a to SUNACO s.r.o., ktorá mala dodávať totožné reklamné služby
spoločnosti CERUM s.r.o. v roku 2015 (január a február 2015), ktoré však tiež neboli preukázané.

12. Správca dane informácie získal vo svojej kompetencii formou zaslania výziev, prostredníctvom
predvolávaní svedkov a ich výpovedí, získaním informácií z informačných systémov finančnej správy,
získaním informácií z daňových kontrol, a na základe takto získaných dôkazov bolo dodanie služieb
dodávateľmi uvedenými na predložených faktúrach dostatočne spochybnené. Daňový subjekt napriek

tomu, že ho správca dane oboznámil so svojimi pochybnosťami, pochybnosti správcu dane neodstránil.
Je úlohou daňového subjektu, ktorý sa domáha odpočítania dane, preukázať, že spĺňa podmienky na
jeho získanie. Daňový subjekt si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, teda
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti ním uplatneného nároku v zmysle Zákona
o dani z pridanej hodnoty. Rovnako nepreukázal, že učinil všetko, čo od neho bolo možné rozumne

požadovať, aby si riadne preveril svojich obchodných partnerov. Nebolo teda dôkazným bremenom
správcu dane preukazovať, či zistené zdaniteľné obchody boli prípadne poznačené podvodným
konaním, a či o tom daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, keďže z dokazovania správcu dane
vyplynul jednoznačný záver o porušení príslušných ustanovení § 49 Zákona o dani z pridanej hodnoty.
Bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať, že k realizovaniu dodávok došlo tak, ako bolo

fakturované.

13. Žalovaný k námietkam nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správcu dane uviedol, že
odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiaobsahujevsúlades§63Daňovéhoporiadkuvšetkyskutočnosti,
ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá

obsahu spisu, sú v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, dôkazy, ktoré
boli vykonané, obsahuje spôsob, ako boli zhodnotené vykonané dôkazy a ostatné podklady, všetky
úkony, ktoré vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec, a na základe ktorých
sa rozhodovalo. Pri popisovaní zistených skutočností správca dane postupoval logicky a chronologicky

a zistené skutočnosti u jednotlivých dodávateľov daňového subjektu uvádzal v samostatných častiach,
ktoré aj samostatne vyhodnocoval a pri každom dodávateľovi vyslovil záver s odkazom na porušenie
konkrétneho ustanovenia Zákona o dani z pridanej hodnoty. V rozhodnutí sa v samostatnej časti venoval
vyrubovaciemu konaniu, počas ktorého realizoval výsluchy svedkov tak, ako ich navrhol daňový subjekt
vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly a tieto výsluchy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach,

porovnával vyjadrenia jednotlivých svedkov, poukazoval na rozpory a nezrovnalosti v ich vyjadreniach
a v závere konštatoval, že výsluchy svedkov potvrdili správnosť záverov správcu dane. Správca dane
na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov prijal jednoznačný a zrozumiteľný záver
o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítane dane v zmysle § 49 a § 51 Zákona
o dani z pridanej hodnoty.

14. Správca dane zistil skutkový stav dostatočne a ten sa stal základom pre následné právne posúdenie
veci a jednoznačné závery o nesplnení podmienok odpočítania dane. Zistenia správcu dane vychádzali
aj z preverovania deklarovaného priameho obchodného partnera a jeho deklarovaných subdodávateľova ich možností a schopností v konkrétnom čase realizovať obchodné operácie s daňovým subjektom.
Na základe aj týchto zistení vyslovil správca dane pochybnosti o reálnom základe uplatnených faktúr.
Daňový subjekt pochybnosti správcu dane nevyvrátil.

II.
Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov konania

15. Správnou žalobou zo dňa 07.06.2022, doručenou toho istého dňa pôvodne Krajskému súdu v
Košiciach (ďalej aj „krajský súd") žalobca navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.
100548178/2022 zo dňa 22.03.2022 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na
ďalšie konanie.

16. V žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia

vo veci samej. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej
aj „SSP").

17. Žalobca namietal nezákonnosť daňovej kontroly, namietal porušenie ustanovení v konaní pred

daňovými orgánmi, ktoré v rozpore so zásadou proporcionality podľa žalobcu vykonávali celé daňové
konanie vrátane daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neúmerne dlho, a napriek tomu že daňová
kontrola bola vykonaná v zákonom stanovej lehote jedného roka, avšak vyrubovacie konanie následne
považoval za príliš dlhé, keďže správca dane nevykonáva ďalšie dokazovanie v rámci vyrubovacieho
konania. Z dôvodu umelého predĺženia zákonom stanovenej lehoty na ukončenie daňovej kontroly

správcom dane, a to formou presunu dokazovania do vyrubovacieho konania, a teda jej faktickým
pokračovaním avšak formálne už ako vyrubovacieho konania, považoval daňovú kontrolu na dani z
pridanej hodnoty vykonanú u žalobcu za nezákonnú.

18. Žalobca k jednotlivým dodávateľským vzťahom, a to k ADAM'S Consulting, s.r.o., CONFIRMO s.r.o.

a In Vestito s.r.o uviedol, že správca dane vôbec neuviedol, ktoré z deklarovaných reklamných služieb
neboli dodávateľskými spoločnosťami riadne dodané, teda nedodanie ktorých služieb má odôvodňovať
záver o nepriznaní nároku na odpočítanie DPH v celom rozsahu, pričom správca dane aj žalovaný však
úplne opomínajú skutočnosť, že žalovaný si od spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o. objednal reklamný
priestor v printových médiách a prenájom „outdoorových“ reklamných plôch, pričom iba tieto služby

mu boli dodávateľom vyúčtované. Pokiaľ teda správca dane dospel k záveru, že reklamné služby boli
dodané, pričom tieto uznal v sumách, aké boli vyúčtované spoločnosťou PARTNER BARTER NET s.r.o.
spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o., potom nie je správny záver správcu dane, že dodanie reklamných
služieb nebolo preukázané. Dôvodom nepriznania celej uplatnenej dani z pridanej hodnoty je podľa
správcu dane nedôvodne navýšená suma týchto reklamných služieb. Záver o nedôvodnom navýšení

ceny reklamných služieb však nezodpovedá dôvodu nepreukázania splnenia podmienok na uplatnenie
práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty.

19. K dodávateľovi 3apple s.r.o. žalobca uviedol, že druh a rozsah služieb vyúčtovaných týmto
dodávateľom, neboli správcom dane spochybnené, práve naopak, rozsiahlym dokazovaním, na ktoré

správca dane poukazuje bolo dodanie reklamných služieb jednoznačne preukázané. Správca dane
svoj postup odôvodňoval tým, že nedokáže priradiť prijaté plnenia spoločnosťou 3pple s.r.o. od jej
dodávateľov Malcolm stav s.r.o. a STANCO GROUP s.r.o. na vydané faktúry pre žalobcu. Správca dane
ani čiastočne nespochybnil dodávku služieb, fakturovaných spoločnosťou 3pple s.r.o. žalobcovi, avšak
služby, ktoré si vo svojich nákladoch uplatnila spoločnosť 3pple s.r.o. od spoločností Malcolm stav s.r.o. a

STANCO GROUP s.r.o. považuje za duplicitné so službami dodanými spoločnosťou TNS Slovakia s.r.o..
Nezrozumiteľné sa preto javí odôvodnenie správcu dane, ktorý neuznal náklady na dodané reklamné
služby s poukazom na údajné nedodanie reklamných služieb v deklarovanom rozsahu. Pokiaľ správca
dane tvrdí, že reklamné služby neboli dodávateľom žalobcu dodané v celom rozsahu, v odôvodnenírozhodnutia pre takýto záver chýba akékoľvek logické zdôvodnenie. Správca dane vôbec neuvádza,
ktoré z deklarovaných reklamných služieb neboli dodávateľskou spoločnosťou riadne dodané. Dôvodom
nepriznania bola nedôvodne navýšená suma týchto reklamných služieb, to však nezodpovedá dôvodu

nepreukázania splnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods.
2 Zákona o dani z pridanej hodnoty.

20. K dodávateľovi CERUM PRODUCTION s.r.o. žalobca uviedol, že správca dane prijaté plnenia
spoločnosťou CERUM s.r.o. nedokázal priradiť od jej dodávateľa VIDEKO s.r.o. na vydané faktúry

pre žalobcu. Správca dane ani čiastočne nespochybnil dodávku služieb, fakturovaných spoločnosťou
CERUM s.r.o. žalobcovi, avšak služby, ktoré si vo svojich nákladoch uplatnila spoločnosť CERUM
s.r.o. od spoločností VIDEKO považoval za nepreukázané. Správca dane považoval služby za dodané,
avšak na strane dodávateľa dospel k záveru o duplicitnom dodaní totožných služieb viacerými jeho
dodávateľmi. Záver o nedôvodnom navýšení ceny reklamných služieb tak opätovne nezodpovedá
dôvodu nepreukázania splnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods.

1 a ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty.

21. Žalobca namietal, že správca dane až v zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 01.12.2020 oboznámil
žalobcu so zisteniami v daňovej kontrole, kedy uviedol, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
z dodaných služieb neprizná v celom rozsahu z dôvodu neprimeraného navýšenia ceny týchto služieb.

Správca dane však vôbec neuvádzal, že by služby považoval za nedodané, prípadne či v konaní
žalobcu vidí zneužitie práva alebo podvodné konanie. Správca dane tak znemožnil žalobcovi efektívne
uplatnenie jeho práv v daňovej kontrole, ale aj v nasledujúcom vyrubovacom konaní. Ani zo zápisnice
o ústnom pojednávaní z prerokovania pripomienok žalobcu k protokolu z daňovej kontroly nevyplýva
zdôvodnenie nepriznania nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ani v tejto zápisnici nie je

žiadna zmienka o tom, aby správca dane považoval niektoré služby za nedodané dodávateľmi žalobcu v
celom deklarovanom rozsahu. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti o oprávnenosti odpočítania dane u
dodávateľov žalobcu, tieto pochybnosti mal správca dane vyhodnotiť vo vzťahu k týmto dodávateľským
spoločnostiam a neprenášať ich na žalobcu. Vytýkané nedostatky neodstránil ani žalovaný vo svojom
rozhodnutí, z ktorého opätovne vyplýva, že dôvodom odmietnutia nároku na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty je nepreukázanie dodania služieb podľa § 49 Zákona dani z pridanej hodnoty, avšak samotné
odôvodnenie rozhodnutia tomuto záveru nezodpovedá a svojím obsahom zodpovedá skôr zneužitiu
práva.

22. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť pre

nedostatok dôvodov, a to jednak preto, že správca dane, aj žalovaný založili svoje rozhodnutia
len na svojich úvahách a nie na konkrétnych dôkazoch. Vo vzťahu k tvrdenému nedostatočnému
odôvodneniu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného žalobca namietal, že odôvodnenie rozhodnutia
je formulované tým spôsobom, že jeho obsah sa výlučne venuje dôkazom týkajúcim sa dodávateľa
žalobcu, a nie samotnému daňovému subjektu, pričom správca dane dôkazy predložené žalobcom

vôbec nevyhodnotil. Podľa žalobcu sa z rozhodnutia nedozvedáme, prečo správca dane považuje
objektívne zadokumentované dodanie služieb za nedostatočné. Ak sa preukáže uskutočnenie
zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať žalobcovi právo
na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na
daňovom podvode.

23. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.10.2022 zotrval na správnosti a preukázateľnosti svojich záverov
v napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, a navrhol, aby
správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

24. Žalovaný mal za to, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom
vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania, a ktoré
korešpondujú so žalobnými dôvodmi. Žalovaný posúdením rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu
predloženého spisového materiálu zastáva názor, že zistenie a posúdenie skutkového stavu veci a
prijaté závery o porušení § 49 a § 51 Zákona o dani z pridanej hodnoty boli vecne správne a sú v

súlade, ako s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, tak aj s daňovým poriadkom. Skutkový
stav bol dostatočne zistený, vyvodené závery majú oporu v zistenom skutkovom stave a v predloženom
spisovom materiály a odôvodnenia rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného sú v súlade s § 63
Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymipredpismi, neboli porušené práva žalobcu a dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné
akceptovať a tieto žalobné dôvody nie sú opodstatnené.

25. Následne žalobca v replike zo dňa 18.11.2022 naďalej zotrval na svojej právnej argumentácii
uvedenej v správnej žalobe a k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v ňom žalovaný neuviedol žiadne
nové skutočnosti ani argumenty.

26. Replika žalobcu bola zaslaná žalovanému, ktorý v duplike zo dňa 05.12.2022 zotrval na správnosti

a zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.10.2022.

III.
Konanie na správnom súde

27. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť Zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach.
Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná

právomoc správnych súdov.

28. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn.
7S/43/2022. Po prechode výkonu súdnictva na Správny súd v Košiciach je vec vedená pod sp. zn.
KE-7S/43/2022 a bola pridelená na rozhodovanie do senátu 2S. Oznámenie o zmene senátu bolo

následne doručené účastníkom konania.

29. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti

rozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP"), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec
prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.12.2025 a dospel k záveru, že správna
žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP
správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec

vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

IV.
Relevantná právna úprava

30. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj „Daňový poriadok"). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

31. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

32. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.33. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

34. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
35. Podľa § 65 ods. 3 Daňového poriadku, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže

vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový
subjekt.
36. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň
prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento

účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty
určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti

alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca
dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.
37. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „Zákon o dani
z pridanej hodnoty"), predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby") za protihodnotu

v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
38. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom
e) alebo na základe zákona.

39. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania

stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi.
40. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
41. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

42. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo
a) majú byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa §11 a § 11a, d)
zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

43. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona čo dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa

§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.44. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

45. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

V.

Právne posúdenie veci správnym súdom

46. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 100548178/2022 zo
dňa 22.03.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.
102206493/2021 zo dňa 09.11.2021 o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty vo výške 50.078,90
eur za zdaňovacie obdobie máj 2016 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku.

47. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s

hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

48. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého
súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny

súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v
správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,

prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového
poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.
49. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby, žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého
stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či
správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia.
50. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že

rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov z
dôvodu absencie správnej úvahy správnych orgánov vo vzťahu k ustáleniu svojich právnych záver o
tom, že žalobca porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 Zákona o
dani z pridanej hodnoty a v nadväznosti aj na platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania
odpočtu dane z pridanej hodnoty a zároveň má súd za to, že žalovaný vec vzhľadom na platnú judikatúru

Súdneho dvora EÚ aj nesprávne právne posúdil.
51. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania
správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za
najvhodnejšie a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosťnáležitetútosvojusprávnuúvahuvysvetliť,atodostatočnejasným,zrozumiteľnýmalogickýmspôsobom
tak, aby predovšetkým samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov
a vzhľadom na ktoré okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho

rozhodnutia.
52. V danom prípade však žalovaný nepostupoval dôsledne v týchto intenciách a súd konštatuje, že
jehosprávnaúvahaprezentovanávnapadnutompreskúmavanomrozhodnutínemápožadovanúkvalitu,
nakoľko dostatočným spôsobom žalobcovi, ako účastníkovi konania, z neho nemohlo byť objektívne
zrejmé, prečo v súlade s platnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ o nepriznaní odpočtu DPH konštatoval

žalobcom porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 Zákona o dani z
pridanej hodnoty. V dôsledku tohto pochybenia žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou
nielenvtom,žejehorozhodnutiejeohľadomtohtoposúdenianepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov,
ale zároveň za takejto situácie aj trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia.
53. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-610/19 zo dňa 03.09.2020 podľa, ktorého: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o

spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a
proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán
zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie
tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať
za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu

nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v
skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané
vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k
uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich
transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto

zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná
osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené
transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo
akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo
prináleží overiť vnútroštátnemu súdu".

54. Právne záväzný názor Súdneho dvora bol neskôr pretavený aj do rozhodovacej praxe Najvyššieho
správneho súdu SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 v bode 28 k
posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb deklarovaným dodávateľom v prípade, ak
správca dane spochybní ich vykonanie subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa, teda pre nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských

spoločností deklarovaného dodávateľa sťažovateľa, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali
personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda
nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia, nakoľko v prípade
spochybnenia subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane
sťažovateľovi, len ak by bolo v konaní preukázané, že sťažovateľ sa podieľal na daňovom podvode,

alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým
podvodom.
55. Právo na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, ktorými sú v prvom rade to, že poskytovateľom
plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň, po druhé to, že predmetné

plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie a v neposlednom rade po tretie to, že prijaté plnenie
je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ tieto tri hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, teda status deklarovaného dodávateľa, materiálna existencia plnenia a použitie
prijatého plnenia v rámci ekonomickej činnosti príjemcu nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na
osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

56. Tieto tri podmienky, ktoré explicitne vychádzajú zo Smernice 2006/112/ES, a ktoré boli
transponovaného do právneho poriadku Slovenskej republiky a sú súčasťou Zákona o dani z pridanej
hodnoty, v zmysle ktorého si daňový subjekt môže odpočítať daň dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49
Zákona o dani z pridanej hodnoty), zároveň je potrebné, aby daňová povinnosť vznikla dňom dodania
tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s

tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty). Následne daň, ktorej odpočet
si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb,
ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z pridanej hodnoty) a zároveň
musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a)Zákona o dani z pridanej hodnoty), čo je v tomto prípade formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou
na odpočítanie dane.
57. Odpočítanie dane môže byť v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ako aj Najvyššieho

správneho súdu SR obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo v prípade zneužitia práva.
58. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt
porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 Zákona o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov, keďže podľa neho nebolo preukázané, že pri predmetnom dodaní

služieb vznikla daňové povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty
a nebolo preukázané, že predmetné služby použil daňový subjekt na dodávky služieb. Žalovaný v
závere odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že správca dane zistil skutkový stav dostatočne a ten sa
stal základom pre následné právne posúdenie veci a jednoznačné závery o nesplnení podmienok
pre odpočítanie dane. Zistenia správcu dane vychádzali aj z preverovania deklarovaného priameho
obchodného partnera a jeho deklarovaných subdodávateľov a ich možností a schopností v konkrétnom

čase realizovať obchodné operácie s daňovým subjektom. Na základe aj týchto zistení vyslovil správca
dane pochybnosti o reálnom základe uplatnených faktúr. Daňový subjekt pochybnosti správcu dane
nevyvrátil.
59. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (žalobný dôvod
podľa ust. § 191 ods.1 písm. d) SSP), nakoľko sa žalovaný v odôvodnení nevysporiadal ani so skutkovou

ani s právnou argumentáciou žalobcu a správny súd sa s touto námietkou žalobcu stotožnil.
60. Správny súd v otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa poukazuje aj na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C - 154/20 z 09.12.2021, kde v závere prijal jednoznačný postoj: „Smernica
Rady 2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má
vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej

na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa
dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa
zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že
tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba
nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ

vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú
údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie". Teda,
že uvedenie deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na
odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je, a
dôkazné bremeno má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane, v danom prípade žalobca.

61. V tomto prípade boli deklarovanými dodávateľmi žalobcu spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o.,
CONFIRMO, s.r.o., Cino s.r.o., In Vestito, s.r.o., 8 Media s.r.o., 3pple s.r.o., a CERUM PRODUCTION
s.r.o. Podstatou spochybnenia zo strany správcu dane, s ktorými sa stotožnil aj žalovaný sa týkali
okolnostímimopriamejdispozičnejsféryžalobcu,nakoľkoideopochybnostizaloženénaskutočnostiach
týkajúcich sa subdodávateľov v obchodných reťazcoch s účasťou žalobcu. Pokiaľ však ide o skutočnosti

týkajúce sa subdodávateľov, tieto v zásade nemajú priamy súvis so spornými obchodnými prípadmi
medzi žalobcom a jeho deklarovanými dodávateľmi, v zmysle vyššie uvedených hmotnoprávnych
podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane samotným žalobcom.
62. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.:
5Sfk/24/2023 zo dňa 26.03.2025, týkajúci sa rovnakého žalobcu, avšak rozdielneho zdaňovacieho

obdobia (júl 2014), a hoci nešlo o úplne identickú vec závery Najvyššieho správneho súdu sú
aplikovateľné aj na prejednávanú vec, kde súd v bodoch 79. až 84. konštatoval: „79. Vo vzťahu
k obchodným prípadom sťažovateľky so spoločnosťou 3pple, s.r.o. kasačný sú konštatuje, že ich
podstatou bolo dodanie monitoringu reklamy v médiách pre kampaň - ZOBER LOPTU, NIE DROGY.
Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach nespochybnili preukázanie dodania služby, poukázali

však na jedného zo subdodávateľov, obchodných partnerov spoločnosti 3pple, s.r.o., spoločnosť
MAEDA, s.r.o., ktorá dodávala jedno z čiastkových plnení (údaje o účelnosti a účinnosti reklamy). V
rozsahu hodnoty - ceny tohto obchodu tiež správca dane a žalovaný neuznali sťažovateľke uplatnené
právo na odpočítanie dane z jej obchodov so spoločnosťou 3pple, s.r.o. 80. Kasačný súd aj v
tejto súvislosti musí konštatovať, že pochybnosti správcu dane a žalovaného sa opätovne týkajú

subdodávateľov, ktorí boli spoločnosťou 3pple, s.r.o. zakontrahovaní pre potreby jej obchodov so
sťažovateľkou (bod 22 tohto rozsudku). Správny súd, žalovaný a ani správca dane nepomenúvajú
žiadnu skutočnosť, ktorá by sa mala týkať obchodného vzťahu medzi spoločnosťou 3pple, s.r.o. a
sťažovateľkou, a ktorá by súčasne vyvolávala relevantnú pochybnosť, že sťažovateľke nebolo plnenieod spoločnosti 3pple, s.r.o. aj dodané. 81. Pokiaľ správca dane a žalovaný poukazovali na fakt, že v
rámci konečného plnenia, ktoré bolo poskytnuté sťažovateľke (monitoring reklamy), boli zahrnuté aj
čiastkové plnenia od spoločnosti MAEDA, s.r.o. (údaje o účelnosti a účinnosti reklamy), ktoré podľa

názoru správcu dane a žalovaného mohli byť nahradené bezplatnými údajmi obsiahnutými na webovom
sídle C. (body 22 a 18 tohto rozsudku), ani táto úvaha nebola v kontexte identifikovaného dôvodu
pre nepriznanie daňových oprávnení sťažovateľke relevantná. Žiadnym spôsobom totiž nespochybňuje
skutočnosť, že spoločnosť 3pple, s.r.o. v komplexnej spracovanej forme odovzdala monitoring reklamy,
ktorý si sťažovateľka u nej objednala. To, akým spôsobom spoločnosť 3pple, s.r.o., resp. jej dodávatelia

(subdodávatelia) získali niektoré čiastkové údaje potrebné pre vyhotovenie monitoringu reklamy, v
zásade nie je relevantné, pokiaľ správca dane a žalovaný nespochybnili skutočnosť, že služby
boli spoločnosťou 3pple, s.r.o. dodané, boli hmotne zachytené na papierovom výsledku monitoringu
reklamy a najmä orgány finančnej správy nepomenúvajú žiadne pochybnosti týkajúce sa obchodného
vzťahu spoločnosti 3pple, s.r.o. a sťažovateľky (napr. absenciu relevantných informácií na strane
konateľov dotknutých spoločností; vykonanie služby iným subjektom odlišným od obchodného reťazca

subdodávateľov a pod.). 82. Kasačný súd tak musí konštatovať, v rozpore so závermi správneho súdu,
že správca dane a žalovaný nepomenovali žiadne také skutočnosti, týkajúce sa priamych vzťahov medzi
spoločnosťou 3pple, s.r.o. a sťažovateľkou, ktoré by mohli spochybniť dodanie služieb deklarovaným
dodávateľom. Pochybnosti správcu dane sa týkajú výlučne vzťahov medzi spoločnosťou 3pple, s.r.o. a
jej subdodávateľmi, ktoré správca dane a žalovaný prenášajú na sťažovateľku. V tomto kontexte ju aj

neprimerane zaťažili dôkazným bremenom pri preukazovaní hmotnoprávnych/materiálnych podmienok
uplatneného práva na odpočítanie dane. 83. V prípade obchodov sťažovateľky so spoločnosťou
CERUM s.r.o. išlo najmä o dodanie grafických návrhov reklamných kampaní a výrobu reklamy.
Správca dane a žalovaný nespochybnili dodanie a uskutočnenie služby. Vo svojej podstate postavili
svoje pochybnosti o predmetnom obchodnom vzťahu sťažovateľky so spoločnosťou CERUM s.r.o.

na tom skutkovom základe, že dodávateľská spoločnosť sťažovateľky zakontrahovala subdodávateľov
(VAXYL s.r.o. a ProReflex, s.r.o.) prostredníctvom zmlúv o sprostredkovaní, pričom úlohou týchto
subdodávateľov bolo nachádzať ďalších subdodávateľov pre dodávky služieb sťažovateľke. Spoločnosti
VAXYL s.r.o., ProReflex, s.r.o. a ani CERUM, s.r.o. však podľa správcu dane nepreukázali vykonanie
sprostredkovateľských služieb. 84. Aj v tejto časti sa kasačný súd nemohol stotožniť s právnym

názorov správcu dane, žalovaného a správneho súdu. Dáva pritom do pozornosti, že sťažovateľka
si u spoločnosti CERUM, s.r.o. neobjednala žiadne sprostredkovateľské služby a tieto jej ani neboli
fakturované. Vzťah spoločnosti CERUM, s.r.o. a spoločností VAXYL s.r.o. a ProReflex, s.r.o. nemožno
prenášať na obchodný vzťah spoločnosti CERUM, s.r.o. a sťažovateľky, rovnako zodpovednosť za
prípadné nezrovnalosti obchodov medzi spoločnosťami CERUM, s.r.o. a VAXYL s.r.o. a ProReflex,

s.r.o. nemožno prenášať na sťažovateľku. Opätovne ide o neprípustnú situáciu, keď správca dane,
žalovaný a správny súd vyvodzujú záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie
DPH len na spochybnení subdodávateľských spoločností (ZNSS 23/2022), navyše takých, ktoré ani na
základeobchodnýchvzťahovsospoločnosťouCERUM,s.r.o.priamonerealizovaliobchodnéplneniapre
sťažovateľku.Správcadane,žalovanýaanisprávnysúdvosvojichrozhodnutiachnepomenúvajúžiadne

okolnosti týkajúce sa priamo obchodného vzťahu medzi spoločnosťou CERUM, s.r.o. a sťažovateľkou,
ktoré by spochybnili dodanie deklarovaných služieb spoločnosťou CERUM, s.r.o. Kasačný súd preto aj
v tejto časti konštatuje, že správny súd, žalovaný a správca dane zaťažili sťažovateľku neprimeraným
dôkazným bremenom na vyvrátení pochybností pomenovaných správcom dane (o splnení materiálnych
podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane), za ktoré sťažovateľka nezodpovedá."

63.Zuvedenéhojemožnoprijaťjednoznačnýzáverotom,žežalobcanesplnilhmotnoprávnepodmienky
na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného
dodávateľa žalobcu, a takýto záver nie je a ani nemôže byť podmienený cenou samotného
plnenia, ani personálnym prepojením spoločností v reťazci alebo miery ich obozretnosti, materiálno-
technickým vybavením na realizáciu dodania služieb alebo či disponovali nevyhnutnými prostriedkami

na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného
dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane žalobcovi, ak bolo v konaní právne dostatočným
spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela
alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba,
ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v predchádzajúcom stupni uvedeného

dodávateľského reťazca.
64. V tomto prípade však ani správca dane, ani žalovaný nezaujali v rámci správnej úvahy v zmysle
platnej judikatúry postoj k tomu, či k nepriznaniu odpočtu dane z pridanej hodnoty z predmetných
faktúr došlo preto, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela alebomohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba,
ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v predchádzajúcom stupni uvedeného
dodávateľského reťazca. A predčasne tak prijali záver o tom, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1

a ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Súd preto konštatuje, že
z uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň
aj došlo k nesprávnej aplikácii príslušných právnych noriem v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ na
predmetnú vec, čím zaťažili svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení
veci podľa § 191 ods. 1 písm. d) a c) SSP.

65. Vo vzťahu k žalobnej námietke porušenia ustanovení v konaní pred daňovými orgánmi, ktoré v
rozpore so zásadou proporcionality podľa žalobcu vykonávali celé daňové konanie vrátane daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania neúmerne dlho, a napriek tomu že daňová kontrola bola vykonaná v
zákonom stanovej lehote jedného roka, avšak vyrubovacie konanie následne považoval za príliš dlhé,
keďže správca dane nevykonával ďalšie dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania, správny súd
uvádza, že po preskúmaní administratívneho spisu celková dĺžka daňovej kontroly neprekročila zákonnú

lehotu (čo ani žalobca nenamietal). V tomto smere nedošlo k porušeniu zásady proporcionality pri
celkovej dĺžke trvania daňového konania, keďže táto bola ovplyvnená prerušením daňového konania na
žiadosť žalobcu z dôvodu COVID-19. Správny súd dáva do pozornosti, že samotná dĺžka vyrubovacieho
konania (rešpektovanie procesnej lehoty) nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia vydaného vo
vyrubovacom konaní. Takýto záver totiž nevyplýva z príslušných právnych predpisov (daňový poriadok

alebo zákon o dani z pridanej hodnoty) a ani z judikatúry najvyšších súdnych autorít.
66. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP zrušil rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) a vec
vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).
67. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom

správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku tak, ako to súd uviedol vyššie, pri posúdení zisteného
skutkového stavu dôsledne rešpektovať platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania
odpočtu dane z pridanej hodnoty, dôsledne sa zároveň vysporiadať s námietkami žalobcu uvedenými
v odvolaní a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bola z neho zrejmá správna úvaha, ktorou sa
riadil pri rozhodovaní o námietkach a taktiež aj právna úprava, ktorou sa riadil pri svojom rozhodovaní

a aby bolo zrejmé, prečo podľa neho žalobcovi nepatrí právo na odpočet dane z pridanej hodnoty z
predmetných faktúr, aby bolo odôvodnené rozhodnutie jasné a zrozumiteľné a korešpondovalo s platnou
právnou úpravou, judikatúrou a právnym názorom správneho súdu.
68. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom, ktorý
vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán

verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny
súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých
istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy
pokutu.
69. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému

žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2
SSP).
70. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e
SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).