Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/128/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425204910
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425204910.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu
JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci navrhovateľa: K.. S. N.J., R..
XX.XX.XXXX, D. W. XX, XXX XX D., zastúpený advokátom JUDr. Patrikom Ozimaničom, so sídlom
Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, zapísaný v registri advokátov SAK pod číslom: 8398, proti
povinnej: T. N., R..XX.XX.XXXX, D. W. XX, XXX XX D., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 44C/27/2025-60 zo dňa 22.05.2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sp. zn. 44C/27/2025-60 zo dňa 22.05.2025, p o t v r d
z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave povinnej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV svojím rozhodnutím pod sp. zn. 44C/27/2025-60 zo dňa
22.05.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.05.2025, doručeným Mestskému súdu Bratislava
IV dňa 20.05.2025 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení:

I. Súd ukladá žalovanej (povinnej): T. N., R.. XX.XX.XXXX, aby dočasne nevstupovala do bytu č. XX,
nachádzajúceho sa na 1. poschodí, vo vchode W. XX, bytového domu so súpisným číslom XXXX,
postaveného na pozemkoch parcely registra „P.“ XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, vrátane
spoločných častí, zariadení a príslušenstva v rozsahu priestoru prislúchajúcemu k bytu, ktorý sa
nachádza v katastrálnom území: N., obec: Bratislava-N., okres: Bratislava C. a je evidovaný Okresným
úradom Bratislava na LV č. XXXX.

II. Súd ukladá žalovanej (povinnej): T. N., R.. XX.XX.XXXX, aby sa nepribližovala k žalobcovi: K.. S.
N., R.: XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 (slovom päť) metrov, s výnimkou priblíženia sa v
rozsahu nevyhnutnom na účasť na úkonoch pred orgánmi verejnej moci, psychológom, psychiatrom
alebo orgánmi vo veciach starostlivosti o maloletých, ako aj s výnimkou realizácie styku s maloletými
deťmi.
III. Súd zakazuje žalovanej (povinnej): T. N., R.. XX.XX.XXXX, aby žalobcu: K.. S. N., R.. XX.XX.XXXX

osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo akýmikoľvek inými prostriedkami alebo
prostredníctvom iných osôb kontaktovala, s výnimkou priblíženia sa v rozsahu nevyhnutnom na účasť na
úkonoch pred orgánmi verejnej moci, psychológom, psychiatrom alebo orgánmi vo veciach starostlivosti
o maloletých, ako aj s výnimkou realizácie styku s maloletými deťmi.

3. Predmetný návrh bol pridelený do súdneho oddelenia 0C pod sp.zn. 0C/202025, keďže obsahoval

výrok pod označením I. podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, o ktorom treba rozhodnúť do 24 hodín
od doručenia. Následne uznesením pod sp.zn. 0C/20/2025-56 zo dňa 20.05.2025, súd prvej inštancievylúčil na samostatné konanie návrh žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia vo výrokoch pod
označením II. a III..

4. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľa o nariadenie neodkladného opatrenia vo výrokoch pod
označením II. a III. v znení:
II. Súd ukladá žalovanej (povinnej): T. N., R.. XX.XX.XXXX, aby sa nepribližovala k žalobcovi: K.W..
S. N., R.: XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 (slovom päť) metrov, s výnimkou priblíženia sa
v rozsahu nevyhnutnom na účasť na úkonoch pred orgánmi verejnej moci, psychológom, psychiatrom

alebo orgánmi vo veciach starostlivosti o maloletých, ako aj s výnimkou realizácie styku s maloletými
deťmi.
III. Súd zakazuje žalovanej (povinnej): T. N., R.. XX.XX.XXXX, aby žalobcu: K.. S. N., R.. XX.XX.XXXX
osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo akýmikoľvek inými prostriedkami alebo
prostredníctvom iných osôb kontaktovala, s výnimkou priblíženia sa v rozsahu nevyhnutnom na účasť na
úkonoch pred orgánmi verejnej moci, psychológom, psychiatrom alebo orgánmi vo veciach starostlivosti

o maloletých, ako aj s výnimkou realizácie styku s maloletými deťmi.,
zamietol pod sp.zn. 44C/27/2025-60 zo dňa 22.05.2025, a toto rozhodnutie je predmetom súdneho
prieskumu.

5. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil psychickým a fyzickým násilím, ktorého sa voči nemu opakovane a

dlhodobo dopúšťa povinná, s ktorou sú manželmi a majú spolu dve maloleté deti - T. O. Ž., narodené v
roku 2016. Bývajú v byte č. XX na W. B. XX C. D., ktorý je v BSM. Konanie povinnej dospelo do štádia,
kedy ho už navrhovateľ nie schopný a ani ochotný ďalej znášať a trpieť. Spolužitie s povinnou je pre
navrhovateľa neznesiteľné a v tejto súvislosti dňa 03.04.2025 podal na povinnú trestné oznámenie, ktoré
následne doplnil o nové skutočnosti pri výsluchu dňa 23.04.2025. Navrhovateľ ako dôkaz priložil trestné

oznámenie zo dňa 03.04.2025, zápisnicu z výsluchu na polícii zo dňa 23.04.2025. Toho času je vec
vedená na Okresnom riaditeľstve policajného zboru Bratislava V pod ČVS: ORP-164/1-VYS-B5-2025.
Súčasťou trestného spisu sú zvukové nahrávky zo správania povinnej. S podaním predmetného návrhu
založil navrhovateľ CD nosič s nahrávkami a tiež odkaz na Google Drive, H.:/..Z..P. /.. Navrhovateľ
uviedol, že násilné a agresívne správanie povinnej sa voči navrhovateľovi dialo prakticky počas vzťahu

a toto sa nezmenilo ani po uzavretí manželstva v roku 2007. Intenzita tohto typu správania povinnej
voči navrhovateľovi narastala, navrhovateľ sa snažil konfliktom vyhýbať a chodil okolo povinnej doslova
po špičkách. Ak postrehol, že povinná začína nejakú hádku či konflikt, radšej nereagoval, prípadne
menil tému, aby to rýchlo skončilo. Toto si vyžadovalo na strane navrhovateľa veľa úsilia a energie,
pričom stres sa v ňom hromadil. Postupne sa situácia viac a viac zhoršovala a negatívne, ba miestami

až agresívne správanie povinnej voči navrhovateľovi sa stále stupňovalo, stále viac si dovoľovala a
posúvala hranice na úkor navrhovateľa, jeho súkromia a integrity. Správanie povinnej sa prejavovalo
najmä krikom, spôsobovaním výčitiek, vyvolávaním úzkostí a stresu, snahou o kontrolu rodiny a osoby
navrhovateľa, vydieraním, ponižovaním, neustálym obviňovaním, kritizovaním, urážaním sa, či naopak
ignoráciou a zneužívaním moci. Fyzické násilie sa začalo objavovať až po svadbe, jeho frekvencia

nebola a nie je tak častá, ako frekvencia psychického násilia. K fyzickým atakom došlo cca 1-10 krát do
roka, najmä vtedy keď chce navrhovateľ stanoviť hranice a povinnej oponuje. Navrhovateľ všeobecne
správanie povinnej voči jeho osobe opísal ako časté, prakticky denné znevažovanie a ponižovanie
navrhovateľa, emočné vydieranie, vyvolávanie pocitu viny, obmedzovanie a zakazovanie stretávania sa
so svojimi priateľmi a dokonca aj s vlastnou rodinou (napr. navrhovateľova sestra ešte nevidela deti

svojho brata a to majú už 8,5 roka). Ak sa chce navrhovateľ stretnúť so svojou rodinou, povinná urobí
scénu a robí výčitky. Navrhovateľ opísal takúto situáciu zo dňa 19.03.2025, keď mal meniny, o čom
predložil výpis komunikácie medzi ním a povinnou z aplikácie Whatsapp (od 19.03.2025 do 28.03.2025).
Z predmetnej komunikácie navrhovateľ dokumentuje, ako sa povinná k navrhovateľovi neúctivo správa,
ako sa snaží zo seba robiť obeť, pričom ona je však tá, ktorá manipuluje, citovo navrhovateľa vydiera,

neustále mu niečo vyčíta a izoluje ho od rodiny a priateľov (predložená komunikácia ako povinná
„prikazuje“ navrhovateľovi odovzdať jej celú komunikáciu medzi navrhovateľom a jej bratom Stanom -
správa zo dňa 24.03.2025 o 13:11 hod., o 15:00 hod.). Správanie povinnej sa prejavuje aj neustálym
kontrolovaním navrhovateľa čo robí, s kým a pod., pričom niekedy je jej „kontrola“ žiaľ aj násilná (napr.
incident zo dňa 20.03.2025 popísaný v ďalšom texte). Ďalej je to zastrašovanie, výbuchy hnevu, krik,

vyhrážanie sa ublížením sebe alebo iným (najmä sebe ale niekedy aj deťom!), gaslighting (prekrúcanie
faktov, kde sa zo seba snaží urobiť obeť), nadmerné obviňovanie, prekrúcanie reality (vraj si to
navrhovateľ pamätá nesprávne, vraj klame a vymýšľa si), až chronická nespokojnosť a znevažovanie
osoby navrhovateľa (urážky navrhovateľa aj pred deťmi: idiot, grázel, debil a pod.). Navrhovateľ opísalpsychické násilie aj v tom, že ak potrebuje ísť do práce, tak ho povinná nechce pustiť, nezaujíma
ju, že do práce navrhovateľ ísť musí, niekto musí pracovať a zarobiť na živobytie, keďže povinná
nepracuje. Stáva sa, že povinná v čase, keď navrhovateľ spal, z ničoho nič prišla, rozsvietila veľké

svetlo, stiahla z navrhovateľa perinu a chcela sa hádať. Nerešpektuje súkromie navrhovateľa dokonca
ani na WC, kedy otvorí dvere a chce sa hádať. Navrhovateľ v záujme zachovania rodiny a pokoja v
nej, resp. v záujme vlastného bezpečia, sa často rozhodol radšej neoponovať a ustúpiť. Spôsobuje
to navrhovateľovi úzkosť a stres, nemôže poriadne spať. Situáciu sa snažil riešiť v pokoji, navrhoval
manželskú poradňu, psychológa, ale márne. Jeden z vážnych incidentov z posledného obdobia ktorý

bol spúšťačom rozhodnutia, aby navrhovateľ prestal povinnej ustupovať a začal sa brániť, bol incident
zo dňa 20.03.2025, kedy povinná, ako prejav svojej extrémnej túžby kontrolovať navrhovateľa na
každom kroku, vyvolala konflikt a hádku o mobilný telefón navrhovateľa a komunikáciu v ňom uvedenú.
Navrhovateľ uvedenú situáciu detailne a rozsiahlo v návrhu popísal. Po tomto incidente navrhovateľ
už bol nútený vyhľadať odbornú pomoc u psychiatra (navrhovateľ doložil správu z vyšetrenia zo dňa
24.03.2025 a zo dňa 16.04.2025 A.. X.. K. D.). Dôsledky tohto incidentu neustali, sú prítomné prakticky

každý deň, keď povinná skoro každý deň vyvoláva nové a nové hádky, ktoré sa týkajú rovnakých tém.
Navrhovateľ je tak v neustálom napätí, má strach chodiť domov, pričom uvedené správanie povinnej
má negatívny vplyv nielen na psychické zdravie navrhovateľa ale aj na spoločné deti, čo si všimla
aj ich učiteľka, ktorá nám ako rodičom napísala správu o tom, že sú nesústredené a zamyslené
(navrhovateľ doložil správu učiteľky zo dňa 11.04.2025 a 25.04.2025). Navrhovateľ opísal ďalšie

nasledujúceincidentyzodňa01.04.2025,03.04.2025,08.04.2025,10.04.2025,11.04.2025,12.04.2025,
15.04.2025, 16.04.2025, 17.04.2025, 19.04.2025, 20.04.2025, 06.05.2025, 10.05.2025, 11.05.2025,
12.05.2025, 13.05.2025, 15.05.2025, 17.05.2025, 18.05.2025. Dospelo to do štádia, kedy je spolužitie s
povinnou na nevydržanie, je neznesiteľné, už niekoľko týždňov sa navrhovateľ riadne nevyspal. Domov
chodieva v kŕči a so strachom, aký konflikt povinná znova vyvolá. Povinná obmedzuje navrhovateľa v

jeho súkromí, kontroluje jeho pohyb, styk s rodinou, ponižuje ho a uráža pred deťmi a cudzími ľuďmi,
fyzicky na navrhovateľa opakovane zaútočila. Psychiater diagnostikoval navrhovateľovi syndróm týranej
osoby s diagnózou F32.1 Epizóda stredne ťažkej depresie, predpísal lieky a psychoterapie. Z bytu sa
navrhovateľ odsťahovať nechce, pretože je to jeho domov, nechce prísť o kontakt s deťmi a nechce,
aby sa agresia povinnej presmerovala na deti. Pre rodinu všetko finančne zabezpečuje navrhovateľ,

keďže povinná nepracuje. Navrhovateľ nepovažuje za spravodlivé, aby obeť bola nútená odísť zo
svojho domova ktorý financuje a agresor by mohol byt ďalej spokojne užívať. Šesť týždňov navštevuje
navrhovateľ psychológa - N.. X. H., N... Neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal povinnej kontakt
s navrhovateľom, resp. približovanie sa k nemu, je jediný prostriedok, ktorý môže zabezpečiť ochranu
navrhovateľa pred psychickým týraním a domácim násilím zo strany povinnej. Navrhovateľ tiež uviedol,

že inicioval rozvodové konanie, čo však môže trvať istý čas a obáva sa toho, čo by povinná mohla ešte
za ten čas urobiť.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324, § 325 ods. 1,
ods. 2 písm. e), písm. f), písm. g), písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“) a vecne tým, že zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pod II. z
dôvodu zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedeného v odseku 4. odôvodnenia
rozhodnutia, resp. v zmysle odsekov 3. a 5. odôvodnenia uznesenia, čím výrok pod II. stratil akýkoľvek
zmysel. V odseku 13. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia pod III. z dôvodu, že zlé vzťahy medzi navrhovateľom a povinnou

vyplývajú z ich zlých manželských vzťahov a konfliktným situáciám sa nedá predísť, keď ide o eskaláciu
konfliktných situácií vyvolanú vzájomnými reakciami navrhovateľa a povinnej na konfliktné podnety, a
tak je nezmyselný návrh navrhovateľa na zákaz priblíženia sa povinnej k navrhovateľovi na vzdialenosť
menšiuako5(päť)metrov,keďževerbálneifyzickysadánapadnúťinavzdialenosť5(päť)metrov-tovo
vzťahukpetitupodII.návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.KpetitupodIII.návrhuonariadenie

neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie poukázal aj na to, že uvedeným formám kontaktáže
sa dá predísť, a to jednak zablokovaním určitých telefónnych čísiel, adries, nepreberaním emailovej
komunikácie, písomnej komunikácie. Vo vzťahu ku „komunikácii prostredníctvom iných osôb“, táto je
pomerne široká, ide o neurčitú formu kontaktáže, je neadresná, nekonkrétna vo vzťahu k osobám, ktoré
by mali navrhovateľa kontaktovať. Pokiaľ ide o „vstupovanie na pracovisko“, tak takémuto kontaktu sa dá

taktiež predísť, vzhľadom k tomu, že obchodné spoločnosti majú zabezpečenú ochranu prostredníctvom
vlastnej strážnej služby alebo prostredníctvom SBS, takže stačí len oznámiť meno osoby, ktorá nemá
vstúpiť na pracovisko. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol a ani sa s trovami konania v
odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal.7. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ v celom rozsahu podaním
zo dňa 03.06.2025, doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.06.2025, z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. b), e), f), h) CSP, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil a rozhodol tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení:
Súd ukladá žalovanej (povinnej): T. N., R.. XX.XX.XXXX, aby sa nepribližovala k žalobcovi: K.. S.
N., R.: XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 (slovom päť) metrov, s výnimkou priblíženia sa v
rozsahu nevyhnutnom na účasť na úkonoch pred orgánmi verejnej moci, psychológom, psychiatrom

alebo orgánmi vo veciach starostlivosti o maloletých, ako aj s výnimkou realizácie styku s maloletými
deťmi.
Súd zakazuje žalovanej (povinnej): T. N., R.. XX.XX.XXXX, aby žalobcu: K.. S. N., R.. XX.XX.XXXX
osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo akýmikoľvek inými prostriedkami alebo
prostredníctvom iných osôb kontaktovala, s výnimkou priblíženia sa v rozsahu nevyhnutnom na účasť na
úkonoch pred orgánmi verejnej moci, psychológom, psychiatrom alebo orgánmi vo veciach starostlivosti

o maloletých, ako aj s výnimkou realizácie styku s maloletými deťmi., vyhovie a žalobcovi prizná nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Navrhovateľ namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, v podstate
len v dvoch odsekoch (12. a 13.) keď tvrdí, že konanie stratilo zmysel tým, že bol zamietnutý „prvý“

návrh/petit na nariadenie neodkladného opatrenia (sp.zn. 0C/20/2025) a ďalej tvrdí, že napadnúť sa dá
aj na vzdialenosť menšiu ako 5 m, čo je len nepodložený názor súdu, nakoľko takouto logikou možno
argumentovať aj zákaz priblíženia na 50 m (aj na 50 m sa dá napadnúť niekoho verbálne a možno aj
fyzicky). Takýto argument súdu je nedôvodný a nejde o právny dôvod, pre ktorý by nemohol byť zákaz
priblíženia nariadený, pričom súd v takomto prípade nie je viazaný petitom (pokiaľ ide o vzdialenosť).

Ak mal súd dojem, že 5 m je „nezmyselných“ mohol uviesť, koľko metrov by podľa jeho názoru dávalo
„zmysel“.

9. Navrhovateľ namieta nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie, keď napr. uviedol, že „kontaktáži“ sa dá predísť aj inak. V tejto

súvislosti uviedol, že aj keď telefónne číslo sa dá zablokovať, ale agresor môže volať z iného čísla;
nepreberanie emailovej komunikácie nie je právne riešenie agresie. Takýto prístup súdu popiera
zmysel právnej ochrany, čo má za následok, že rozhodnutie je nezákonné, nedostatočne odôvodnené,
nelogické a právne nesprávne, miestami sa javí akoby súd úplne zľahčoval celú situáciu. Súd sa
vôbec nevyjadril aké dôkazy vykonal, ako ich vykonal a čo z nich zistil. Nie je jasné, ako zistený

skutkový stav súd prvej inštancie podriadil pod právnu normu a vec právne vyhodnotil; rozhodnutie
neobsahuje žiadnu relevantnú a dostatočnú skutkovú a ani právnu argumentáciu. Odôvodnenie
rozhodnutia je nepresvedčivé, nedostatočné a právne posúdenie je nesprávne. V tejto súvislosti
žalobca poukázal a citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.4Cdo/291/2020
zo dňa 30.07.2021, sp.zn. 5Cdo/147/2022 zo dňa 19.12.2023, sp.zn. II. 1Tdo/64/2015 zo dňa

17.02.2016 (zaoberajúce sa definíciou týrania, pojmom fyzického alebo psychického utrpenia ktorý
je naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako príkorie),
sp.zn. 5MCdo/10/2012 zo dňa 15.10.2012 (zaoberajúce sa definíciou násilia, urážkami, ponižovaním,
zosmiešňovaním, znevažovaním, zastrašovaním, vyhrážkami, manipuláciou, vydieraním, sociálnou
izoláciou, bránenie v kontakte s okolím, emocionálnym zanedbávaním, permanentným porovnávaním,

verejným ponižovaním, vyvolávaním strachu).

10. Navrhovateľ poukázal na domáce násilie, pre ktoré je typické jeho opakovanie, nárast intenzity,
zreteľné a nerovné postavenie útočníka a obete, ktoré sa v priebehu útokov nemení a aj individuálnosť
tohto vzťahu, a v tejto súvislosti opäť poukázal na dôkazy predložené pri podaní návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a tieto aj taxatívne v chronologickom časovom slede textovo zdokumentoval z
mp3 nahrávok predložených polícii za obdobie od 27.03.2025 do 18.05.2025.
Navrhovateľ je názoru, že predmetné nahrávky sú jednoznačným dôkazom prítomnosti znakov násilia
ako ich definuje súdna prax; opakovane sa v nich vyskytujú znaky možného násilia ako napr. krivé
obviňovanie, vyhrážky (trestným oznámením, rozvodom, stratou detí), verbálne útoky (zrúda, narcista,

psychopat, hnusný), snaha o úplnú kontrolu nad komunikáciou, manipuláciu detí proti žalobcovi,
znevažovanie rodiny a priateľov žalobcu, závažné narúšanie sebaúcty, dôstojnosti a osobnej slobody.
Preto závery súdu prvej inštancie uvedené v odseku 18. napadnutého rozhodnutia o tom, že „... nebolo
osvedčené,žetátobykonalazpozícieprevahymocinadnímazneužitiajejpostavenia,tedažežalovanýbol ako obeť násilia či týrania v postavení podriadenosti a obmedzenia vlastnej slobody ako obete bez
možnosti iného riešenia svojej mimoriadne ťaživej situácia ...“, nie sú správne. Navrhovateľ má za to, že
súd prvej inštancie vyhodnotil tieto dôkazy (ak ich vôbec skutočne vykonal a hodnotil, čo z rozhodnutia

vôbec nevyplýva) absolútne nesprávne a v rozpore s rozhodnutím súdu, čím nesprávne zistil skutkový
stav a vec aj nesprávne právne posúdil. Apeloval, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy - zvukové
nahrávky a iné dôkazy (napr. správu psychiatra, čestné vyhlásenia a pod.), dôsledkom čoho dospel
nielen k nesprávnemu skutkovému záveru, ale aj k nesprávnemu právnemu záveru. Z predložených
dôkazov podľa názoru navrhovateľa vyplývajú skutočnosti a správanie povinnej, ktoré judikatúra za

násilie považuje.

11. Povinná sa k podanému odvolaniu, ktoré odvolací súd spolu s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia a rozhodnutím súdu prvej inštancie riadne doručil, v súdom uloženej lehote nevyjadrila.

12. Navrhovateľ v štádiu konania pred odvolacím súdom doručil dňa 02.12.2025 vyjadrenie, ktorého

prílohou bola AI analýza ako psychologická analýza komunikácie sporových strán v období rokov 2016
- 2025.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
navrhovateľa bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) ako oprávnenou osobou - stranou v neprospech

ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie viazaný rozsahom odvolania (§ 379
CSP), dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a
argumentáciu navrhovateľa uvedenú v odvolaní, bolo posúdiť, či v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala

osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20.Inštitút neodkladného opatrenia má výnimočný charakter, pričom základným predpokladom pre

jeho nariadenie je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy,
že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné
osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu
na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je potrebné tietotvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich
pravdivosti a hodnovernosti. Vždy je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia
osvedčený, a či je neodkladné opatrenie naliehavo potrebné. Pre úspešné uplatnenie nároku na

nariadenie neodkladného opatrenia teda zákon vyžaduje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov sporových strán, čiže osvedčenie, že bez
úpravy ich právnych pomerov by bolo „nejaké konkrétne právo“ ohrozené, pričom hrozba musí byť
bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu
vyhovieť. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti

rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

21. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f), g), h) CSP musí
mať súd za osvedčenú existenciu možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej
osoby (navrhovateľa) konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje. Osvedčenie existencie hrozby zásahu do telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd

pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, keďže nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým
a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky zásahov do integrity chránenej osoby a
v jej prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu kontaktov alebo priblíženia

- sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej ďalej nemusí žiť v strachu a
obavách pred zásahmi do svojej integrity. Primárnym účelom takéhoto typu neodkladného opatrenia
je zabránenie akejkoľvek forme násilia medzi osobami, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v
odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Navrhovateľ neodkladného

opatrenia však musí osvedčiť jednak uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením,
právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že
je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne hroziaca ujma. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa na základe
predložených dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity
navrhovateľspravidlaosvedčujelekárskymisprávami,trestnýmoznámením,čestnýmprehlásenímtretej

osobyvpozíciisvedka,písomnou,elektronickoualebotelefonickoukomunikáciouapodobne.Ohrozenie
práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy navrhovateľa neodkladného opatrenia musí byť konkrétna
a musí ju vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy
nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže
ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu nejakej reálne hroziacej

konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím.

22. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a napadnutého
uznesenia, nezistil v zhode so súdom prvej inštancie tak intenzívny dôvod, na základe ktorého by bola
osvedčená bezodkladná úprava pomerov medzi sporovými stranami naliehavo potrebná. Súd prvej

inštancie zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu na základe čoho dospel k správnym skutkovým
zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej. Odvolací súd konštatuje, že aj keď odôvodnenie písomného vyhotovenia
napadnutého uznesenia je asketické, avšak možno z neho dostatočne vyvodiť jednoznačné závery súdu

prvej inštancie o tom, prečo návrhu nevyhovel.

23. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom.
Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí

najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného
na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe
alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

24. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti
osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú
pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a pod.. Násilie znamená najčastejšie
označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhémučloveku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré
ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho
osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť,

jezdrojombezmocnostiobeteasúčasneprejavomprežívaniamocipáchateľanásilianadsvojouobeťou.
Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou
obeťou,ktorájevtýchtoprípadochbezmocná.Tátobezmocnosťbývačastýmcieľompáchateľa,ktorému
tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo
10/2012 zo dňa 15.12.2012).

25. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a má za následok telesnú, ako aj duševnú ujmu. Hoci definície

násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády,
vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa
stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý
čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce
robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože

zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie
je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce
žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa
spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.

26. Námietku navrhovateľa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, uvedenú
v odseku 8. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako čiastočne dôvodnú.
26.1. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je síce nesporne súčasťou práva na spravodlivý súdny proces
v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR,
avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené

uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie, nemožno
vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami
sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia (nedostatok dôvodov) bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu
konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, ale za tzv. inú vadu konania (viď. R 111/1998), čím

sa zaoberalo tiež Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí
konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie „...
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. ...“. Vychádzajúc z uvedeného, teda
len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci
v porušení práva na spravodlivý proces uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, inak ide o tzv. inú

vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu)
nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda
v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť
rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ako odňatie možnosti
konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

26.2. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol
dôvodnosť pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ktorá pripúšťa, že „... celkom
výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude
obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu ...“, čím z hľadiska
tvrdenej vady odôvodnenia rozhodnutia súdom prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu

procesnému postupu, ktorý by znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej
miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces za súčasného záveru, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia rovnako netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o
existencii tzv. inej vady konania, následkom ktorej by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvodna odvolanie uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v
konečnom dôsledku nemožno vyhodnotiť ani ako zmätočné, či vnútorne rozporné z dôvodov uvedených
navrhovateľom.

27. Námietku nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci,
uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
27.1. Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah odôvodnenia súdom prvej inštancie v odsekoch
12. a 13. napadnutého rozhodnutia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za
úplné a ich právne posúdenie za správne. Súd prvej inštancie konal v súlade so zásadou voľného

hodnotenia dôkazov (čl. 15 v spojení s § 191 CSP) vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým
záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce zákonné
ustanovenia, ktoré správne vyložil a svoje závery premietol do rozhodnutia tak, ako je uvedené v
odseku 4. tohto rozhodnutia. Odvolací súd dodáva, že z práva na spravodlivý proces pre procesnú
stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,

preberal ňou predkladaný výklad všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a
požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý proces nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia predložených dôkazov súdom a dožadovať sa navrhovaného spôsobu hodnotenia
predložených dôkazov.

28. Navrhovateľ apeloval na domáce násilie a namietal jeho vyhodnotenie súdom prvej inštancie tak, ako
je uvedené v odseku 10. tohto rozhodnutia. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
28.1. Navrhovateľ uviedol opis skutkového deja rôznych životných situácií manželského a rodičovského
spolunažívania sporových strán, ktoré osvedčil zvukovými záznamami, z ktorých podľa jeho názoru je
zrejmá narušená kvalita jeho života čo má dopad na jeho psychiku a to v dôsledku správania povinnej.

Odvolací súd v kontexte celkového vyhodnotenia tvrdení navrhovateľa spolu so zvukovými záznamami
a s poukazom na fakt, že sporové strany žijú v manželskom zväzku, v spoločnom byte, v spoločnej
domácnosti s dvomi maloletými deťmi pochádzajúce z manželstva, dospel k názoru, rovnako ako súd
prvejinštancie,ženavrhovateľneosvedčiltakúintenzitunezhôdvspojenísreakcioupovinnej,vtakejsile
a ataku psychického násilia voči svojej osobe, ktoré by vyžadovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov

strán sporu tak, ako navrhovateľ v neodkladnom opatrení žiadal. V návrhu nebolo osvedčené zneužitie
prevahy moci povinnej, ktorá by pri výkone práva na bývanie, pri výkone manželských a rodičovských
práv a povinností sa voči navrhovateľovi správala intenzívne neprípustne. Podľa názoru odvolacieho
súdu ide o konflikty rovnocenných strán, ktoré samozrejme narušujú/znepríjemňujú spolužitie, avšak
tieto nezhody treba riešiť prioritne odborným poradenstvom a to aj s akcentom na maloleté deti.

Odvolací súd po logickom zhodnotení nevzhliadol znaky psychického násilia zo strany povinnej voči
navrhovateľovi. Na tomto mieste odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ sám uviedol, že situáciu
aktuálne rieši návrhom na rozvod manželstva, avšak toto svoje tvrdenie neosvedčil. Z uvedeného tak
vyplýva, že ak navrhovateľ má záujem problémy z manželského a rodičovského spolužitia riešiť, treba
k ich riešeniu pristúpiť efektívne, t.zn. ak chce zostať v manželskom zväzku tak bude potrebné riešenie

problémov nastaviť pomocou odborného poradenstva tak, aby spolužitie bolo funkčné a malo význam;
a ak navrhovateľ nechce opraviť manželské a rodičovské spolužitie, je tu možnosť rozvodu manželstva.
28.2. Pri rozhodovaní odvolací súd vychádzal z názoru, že zmyslom nariadenia neodkladného
opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť
poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému

neodkladné opatrenie smeruje. Povinná osoba môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné
opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (bez konkrétneho
skutkového a časového vymedzenia nemá možnosť relevantnej vecnej obrany), rešpektujúc zásadu
primeranosti.
28.3. Aj keď navrhovateľ s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložil trestné oznámenie

zodňa03.04.2025ajehodoplneniezodňa23.04.2025vecvedenánaOkresnomriaditeľstvepolicajného
zboru Bratislava V pod ČVS: ORP-164/1-VYS-B5-2025 súčasťou ktorého sú zvukové nahrávky zo
správania povinnej, CD nosič s nahrávkami, odkaz na Google Drive, H.:/..Z..P. /F., správy z vyšetrení A..
X.. K. D., súkromný psychiater, zo dňa 24.03.2025, zo dňa 16.04.2025 a správu z lekárskeho vyšetreniazo dňa 08.11.2017 v súvislosti s úrazom nosa, odvolací súd dáva do pozornosti čl. 15 ods. 2 CSP, v
zmyslektoréhonemážiadendôkazpredpísanúdôkaznúsilu,t.j.každýdôkazmárovnocennépostavenie
a potenciál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) pripisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa

pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov. Podľa § 191 ods.
1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný
v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného
hodnotenia dôkazov. Z uvedeného tak možno uzavrieť, že hoci žalobca svoje tvrdenia osvedčil vyššie

uvedenými dôkazmi, tieto však odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, pre splnenie zákonných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu psychického a fyzického násilia povinnou
voči navrhovateľovi, nevyhodnotil ako dostatočné z hľadiska intenzity a cieleného ataku voči osobe
navrhovateľa. Inak povedané, že by dostatočným spôsobom osvedčovali útok na duševnú a fyzickú
integritu navrhovateľa resp., že duševná a fyzická integrita navrhovateľa môže byť v dôsledku kontaktov
s povinnou reálne ohrozená (len samotné trestné oznámenie z podozrenia zo spáchania týrania blízkej

osoby - bez ďalšieho postupu riešenia; správy súkromnej psychiatričky - bez vyšetrenia aj druhej strany,
nie sú objektívnym osvedčením tvrdení navrhovateľa).

29. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania (stranami sporu). Preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (IV. ÚS 115/03). Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany),
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani

právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo
v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Uvedené analogicky platí aj pre rozhodnutie o neodkladnom
opatrení.

30. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľa

ako nedôvodné, nespôsobilé zmeniť správny právny záver súdu prvej inštancie. Odvolací súd rovnako
ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil zákonné predpoklady pre nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasledujúce CSP, a z vyššie uvedených
dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení s §
396 ods. 1 CSP (per analogiam) a plne procesne úspešnej povinnej nepriznal voči navrhovateľovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

(§ 393 ods. 2 CSP )

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods.2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)