Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/170/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425206178
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1425206178.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek
senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, C. – D. A., 2/ E. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. – G.
XXXX, obaja zastúpení: ADVOKA, s.r.o., IČO: 44 449 615, so sídlom Komárnická 36, Bratislava, za
účasti: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne nám. 1,

Bratislava, 2/ Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava, 3/ LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica,
o potvrdení vydržania, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa
11.11.2025, č.k. 54Vyd/1/2025-58, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov na začatie konania o
potvrdení vydržania zo dňa 11.11.2025 (výrok I.) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania (výrok II.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 359c ods. 2, § 359d ods. 1, 2, § 359e ods. 2, § 52
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a vecne tým, že po preskúmaní
návrhu a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že tento je nedôvodný. V prejednávanej veci sa
navrhovatelia domáhali potvrdenia vydržania vlastníckeho práva v podiele 1/1 k nehnuteľnosti: parcela
registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 25 m2, nachádzajúcej sa v obci Bratislava - Dúbravka, kat. územie

G., okres Bratislava IV tak (ďalej len „pozemok“), na základe geometrického plánu č. XXXXXXXXX/
XXXX vyhotoveného spoločnosťou SGS Survey s.r.o., IČO: 52 484 114, so sídlom 831 06 Bratislava,
Rostovská 45, dňa 7.1.2025. Prvoinštančný súd zdôraznil, že pri vydržaní vlastníckeho práva k veci je
predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi
a toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú, t.j.
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však len jeho

subjektívne presvedčenie, že mu táto vec patrí. Mal za to, že navrhovatelia pri bežnej opatrnosti, ktorú
od nich možno očakávať vzhľadom na okolnosti daného prípadu, mohli mať pochybnosti o tom, že sú
vlastníkmi pozemku, ktorého vydržania sa domáhajú. Navrhovatelia sa spoliehali pri kúpe pozemku
iba na umiestnenie oplotenia a žiadnym spôsobom si neoverili, kde sa nachádzajú skutočné hranice
kupovaného pozemku ani či sa jeho veľkosť zhoduje s veľkosťou oploteného pozemku (geodetickým
zameraním), čo nesvedčí o dobromyseľnosti ich držby. Pri bežnej opatrnosti mohli mať pochybnosti

o tom, či v kúpnej zmluve vyšpecifikovaný pozemok má rovnakú rozlohu ako pozemok ohraničený
existujúcim plotom. Doplnil, že z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovatelia v priebehusvojho vlastníctva postavili nové oplotenie, ktoré však opätovne postavili na pôvodnom mieste bez
overenia skutočných hraníc pozemku. Vzhliadnuc k uvedenému súd prvej inštancie dospel k záveru, že
navrhovatelia hodnoverne nepreukázali, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti vydržaním a návrh zamietol ako nepreukázaný. O nároku na náhradu trov konania súd
prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia z dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“). Uviedli, že súd prvej inštancie rozhodnutie neodôvodil nekorektne a rozhodol na základe
vlastnej vôle a poukázali na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považovali za nepreskúmateľné, nezákonné a právne neudržateľné a namietali,
že im bolo znemožnené uplatňovať svoje práva, najmä Ústavou Slovenskej republiky garantované
právo vlastniť majetok (uznesenie NS SR sp. zn. 5 Obo 34/2009 zo dňa 29. 04. 2011). Vo vzťahu

k argumentácii súdu, že v priebehu svojho vlastníctva postavili nové oplotenie, ktoré však opätovne
postavili na pôvodnom mieste a to znova bez akéhokoľvek overenia skutočných hraníc ich pozemku
namietali, že nešlo o stavbu nového oplotenia ale o jeho opravu v existujúcej línii. Argumentovali,
že nechcú získať pozemok (geometrickým plánom špecifikovaný nový pozemok parc. č. XXXX/XX je
tvorený dielom č. 2 z doterajšieho pozemku parc. č. XXXX/X, do tangovaného pozemku vo vlastníctve

Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zasahuje len v rozsahu 25 m2) alebo nadobudnúť akúsi
značnú či významnú plochu. Uviedli, že ide o „pás popri plote“ o výmere 25m2, pričom formálny vlastník
(Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) túto plochu desiatky rokov nikdy nevyužíval a vzhľadom
na konfiguráciu terénu ani využívať nemohol a nemôže. Poukázali na pomer veľkosti kupovanej plochy
v roku 2006, (ktorá bola oplotená od roku 1975) o výmere 407 m2, pričom zabraná plocha vo výmere

25 m2 predstavuje cca 6% z celkovej oplotenej plochy. Vo vzťahu k bežnej opatrnosti poukázali na
rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Českej republiky a rozhodovaciu činnosť Slovenských súdov
pri posudzovaní dobromyseľnosti nadobúdateľa, uznesenie NS SR zo dňa 27. 02. 2013 pod sp. zn. 6
Cdo 71/2011). Namietali, že disponujú kúpnou zmluvou z roku 2006 a za nehnuteľnosť riadne zaplatili
čo ani prvoinštančný súd nepovažoval za sporné a napriek tomu sa neriadil existujúcimi faktami ale

rozhodol v priamom protiklade, čo je nepochopiteľné a z textu odôvodnenia nepreskúmateľné. Mali
za to, že ich prípad je učebnicovým príkladom splnenia všetkých podmienok vydržania a argument
súdu prvej inštancie o nutnosti geometrického overenia veľkosti pozemku a jeho umiestnenia, by pri
jeho zovšeobecnení viedol vlastne k popretiu samotného inštitútu vydržania, nakoľko by sa vždy dalo
argumentovať že „vydržateľ“ musel v minulosti (počas trvania vydržania) vlastnou aktivitou identifikovať

omyl. Namietali porušenie základného práva na spravodlivý proces s odkazom na znenie a závery
vyslovené v náleze ÚS SR sp. zn. II. ÚS 108/2004 z apríla 2004. Súd prvej inštancie rozhodol svojvoľne
a svojim postupom im odňal možnosť konať pred súdom, nerozhodol v súlade s právom účastníka
na súdnu ochranu a spravodlivý proces, nezohľadnil argumenty a nevysporiadal sa s predkladanými
dôkazmi. V tejto súvislosti poukázali na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a ďalšie

rozhodnutia týkajúce sa spravodlivého a zákonného rozhodnutia, odôvodnenia rozsudku a hodnotenia
dôkazov. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom poukázali na priložený separát 1 a separát 2. V závere
odvolania uviedli, že napadnuté uznesenie nie je prejavom riadnej, úplnej a správnej právnej úvahy a
výsledkom spravodlivého procesu. Na základe vyššie uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne

napadnuté uznesenie zmenil a žalobnému návrhu vyhovel.

4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.12.2025 navrhovatelia predložili súdu kúpnu zmluvu
zo dňa 14.06.2006.

5. Odvolací súd (§ 2 ods. 1 CMP ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - navrhovatelia
(§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 59 ods. 1 CMP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti, preskúmal
napadnutérozhodnutie,pričomnebolviazanýodvolacímidôvodmi(§66CMP),postupombeznariadenia
pojednávania (§ 385 ods. CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.7. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

8.Podľa§359cods.1,2,3CMP,návrhnazačatiekonaniaopotvrdenívydržaniajeoprávnenýpodaťten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. Účastníkom konania je

a) navrhovateľ,
b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,
c) správca lesného pozemku a
d) Slovenský pozemkový fond.
Po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa § 359h ods.

1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), c) alebo písm. d)

9. Podľa § 359d ods. 1, 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie
skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti
podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety
musí navrhovateľ osvedčiť.

10. Podľa § 359e ods. 1, 2, 3 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie
konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie
vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania
o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia
pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení

vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

11. Konanie o potvrdení vydržania (§ 359a až § 359k CMP) je pomerne formálne a má znaky
skôr registrového konania. V tomto konaní súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom, t. j. či navrhovateľ

osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vydržaním. Predpokladá sa teda jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Je v prvom rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť
ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci súd v zmysle §
359e CMP môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo

môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva,
že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu
nemá nahrádzať procesnú aktivitu a procesnú zodpovednosť navrhovateľa. Z formulácie zákonného
ustanovenia je jasné, že ide o možnosť a nie o povinnosť súdu, pričom je na úvahe súdu, aký postup
zvolí.

12. Súd vydá vyzývacie uznesenie podľa § 359f CMP len (až) vtedy, ak už vo fáze skúmania
návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov, pripojených navrhovateľom na účely osvedčenia
relevantných skutočností, dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností o

uplatnenom nároku nie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu
hospodárnosti), a to ani s prihliadnutím na možnosť podať námietky osobami vymenovanými v § 359h
CMP.Navrhovateľ,domáhajúcisavydaniapotvrdeniavydržania,všakvtakomprípadenemôženamietaťodmietnutie prístupu k súdu, pretože má možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi
prostriedkami v rámci sporového konania (napr. žalobou o určenie vlastníctva).

13. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia svoj vstup do oprávnenej držby k časti pozemku vo
vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava v rozsahu 25 m2, ktorý tvorí súčasť oploteného majetku
navrhovateľov, odvodzujú od Kúpnej zmluvy z roku 2006, od kedy užívajú predmetné nehnuteľnosti.
Užívanie nehnuteľnosti však samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej
držby. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaním o potvrdení vydržania súd potvrdí vydržanie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak má na základe tvrdení navrhovateľov a predložených dokladov
za osvedčené kumulatívne splnenie zákonných predpokladov, ktorými sú spôsobilý subjekt, spôsobilý
predmet držby, dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu
a uplynutie vydržacej doby. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych

predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý
právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu

taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že
jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje.
Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako vec
nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám
osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi

oprávnenosti držby práva. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ
zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí
alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.

14. Procesnou povinnosťou navrhovateľov bolo teda osvedčiť splnenie hmotnoprávnych predpokladov

nadobudnutia vlastníckeho práva k nimi označenej nehnuteľnosti (časti pozemku) vydržaním a
povinnosťou súdu prvej inštancie bolo preskúmať, či si navrhovatelia splnili svoju procesnú povinnosť a
relevantné skutočnosti osvedčili. Ako je uvedené vyššie, v konaní o potvrdení vydržania sa predpokladá
jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním,
ktoré podmienky však navrhovatelia nepreukázali. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že nehnuteľnosť

- pozemok (ku ktorému sa domáhajú potvrdenia vydržania) nadobudli na základe kúpnej zmluvy z
roku 2006, na základe čoho im uplynula zákonom stanovená 10 ročná vydržacia doba. Bližšie však
neidentifikovali dátum uzavretia kúpnej zmluvy ani deň vydržania. Okrem fotokópie geometrického plánu
č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.01.2025, kópie ohlásenia zo dňa 23.03.2011, výpisu z LV č. XXXX
( čiastočný), LV č. XXX a fotografii nehnuteľnosti v ich vlastníctve, navrhovatelia ničím neosvedčili

splnenie podmienok vydržania, čo bolo dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie nemohol vyhovieť návrhu
navrhovateľov na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a návrh
zamietol. Odvolací súd upriamuje pozornosť i na to, že i keď navrhovatelia v návrhu na vydržanie
argumentovali tým, že v roku 2006 uzavreli kúpnu zmluvu, túto bližšie neidentifikovali ( zmluvnými
stranamianidátumompodpísania),anijuneidentifikovaliakodôkaz,anijunepriložilispoločnesnávrhom

a túto predložili až po podanom odvolaní v odvolacom konaní. Je evidentné, že procesnú aktivitu začali
navrhovatelia realizovať až po podaní odvolania v odvolacom konaní. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé,
prečo uvedený postup zvolili navrhovatelia po rozhodnutí súdu vo veci, a nie spolu s podaním návrhu.
Zhrnúc uvedené, nemožno pričítať laxný prístup navrhovateľov na stranu súdu prvej inštancie, ktorý pri
hodnotenídôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismivtom,akoasakýmvýsledkommá

z hľadiska pravdivosti ten/ktorý dôkaz hodnotiť (v Civilnom mimosporovom konaní, ako už bolo vyššie
uvedené sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov).

15. Odhliadnuc od toho, súd prvej inštancie ani nemal vo vzťahu k iným listinným dôkazom vykonať
vlastné šetrenie/dokazovanie, keďže navrhovatelia nepredložili žiaden relevantný dôkaz o tom, že by

zákonným spôsobom vydržanie osvedčili. Uvádzanému nasvedčuje i samotné tvrdenie navrhovateľov
prezentované v návrhu, že nemali dôvod spochybňovať oplotenie nehnuteľnosti, ktorú v roku 2006
nadobudli. V návrhu absentuje informácia, kedy navrhovatelia začali spochybňovať rozsah nimi užívanej
nehnuteľnosti, t.z. okolnosti, ktoré boli dôvodom na to, aby bol vypracovaný geometrický plán v roku2025. Rozporným sa javí i tvrdenie navrhovateľov, že za spornú časť parcely zaplatili kúpnu cenu,
keďže výmera predmetu kúpy uvedená v kúpnej zmluve sa zhoduje s výmerou uvedenou na LV č.
XXX. K argumentácii odvolateľov, že ich nárok odôvodňuje i veľkosť výmery sporného pozemku , je

potrebné uviesť, že každú vec je potrebné posudzovať individuálne a prihliadať na všetky okolnosti a
dôkazy, ktoré by osvedčovali dobrú vieru navrhovateľa, no v danom prípade dobrá viera navrhovateľov
nebola preukázaná. Za danej situácie, keď súd na základe tvrdení navrhovateľov a predložených
dôkazov spoľahlivo vyvodil záver o absencii jedného z predpokladov vydržania (dobromyseľnosť
držby navrhovateľov), nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími predloženými dôkazmi, ktoré neboli

spôsobilé uvedený záver zmeniť. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že v prejednávanej
veci nebola skúmaná dobromyseľnosť právnych predchodcov navrhovateľov, nakoľko vzhľadom na
nedobromyseľnosť navrhovateľov už pri nadobúdaní vlastníckeho práva, by nebolo možné započítať
vydržaciu dobu právnych predchodcov.

16. K námietke odvolateľov, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil a

nevysporiadal sa so zásadnou argumentáciou navrhovateľov uvedenou v podanom návrhu ,odvolací
súd uvádza, že preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nevzhliadol
dôvodnosť jednak pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ktorá pripúšťa, že „celkom
výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude
obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu“, čím z hľadiska

tvrdenej vady odôvodnenia rozsudku nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by
znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces za súčasného záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rovnako
netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania,
následkom ktorej by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365

ods. 1 písm. d/ CSP). (...) Skutočnosť, že odvolatelia sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňujú,
nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

17. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľov odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09

a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľov odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).