Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Michaela Kotusová Hucová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-10C/79/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220210977
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kotusová Hucová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7220210977.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Michaelou Kotusovou Hucovou v spore žalobcu: A. - B., C., D.:
XX XXX XXX, E. X, A., zastúpeného: JUDr. Richard Kovalčík, advokát, Rázusova 1, Košice, proti
žalovanému: Mesto Košice, IČO: 00 691 135, Trieda SNP 48/A, Košice, o zaplatenie 12.828,79 eura
s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.978,20 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
2.978,20 eur od 10.12.2020 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu 29.10.2020 sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia 12.828,79
eura, ktorá zodpovedá obvyklej odplate za bezdôvodné užívanie pozemkov C-KN č. XXXX/XXX, F.
XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX,
F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, č. 2932/240 za obdobie od 1.6.2019 do
31.10.2020 a ktorá súčasne zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalobcu o veľkosti 199/12 k celku,
a pozemkov C-KN č. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/
XXX za obdobie od 1.11.2018 do 31.10.2020, spolu s príslušenstvom pozostávajúcim z úrokov z
omeškania ročne vo výške 5 % od 30. 10. 2020 do zaplatenia. Na odôvodnenie uplatneného nároku
žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Košiciach, evidovaných
katastrálnym odborom Okresného úradu Košice na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie
G., a to pozemku registra C-KN par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 4 m2, pozemku registra
C-KN par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 66 m2, pozemku registra C-KN par. č. XXXX/
XXX - ostatné plochy vo výmere 6 m2, pozemku registra C-KN par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo
výmere 10 m2, pozemku registra C-KN par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 81 m2, pozemku
registra C-KN par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 14 m2. Pozemky žalobcu sú verejnou
zeleňou nachádzajúcou sa v bytovej zástavbe, ktorá je prístupná neobmedzenému okruhu užívateľov,
najmä obyvateľom okolitých obytných domov, ako aj užívateľom parkovacích miest nachádzajúcich sa v
bezprostrednej blízkosti týchto pozemkov, pozemky žalobcu sú teda dennodenne užívané verejnosťou,
a to bez súhlasu žalobcu. Oplotenie pozemkov žalobcu by narušilo urbanistickú, ekologickú a estetickú
funkciu okolitého priestoru, nehľadiac na náklady, ktoré by bolo nutné do oplotenia investovať. Žalobca
je aj podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Košiciach, evidovanej katastrálnym
odborom Okresného úradu Košice na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie G., obec A. - H.,
I. A. D., a to pozemku registra C-KN par. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 2.309
m2, a to v spoluvlastníckom podiele 199/200 k celku. Predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v bytovejzástavbe a je prístupná neobmedzenému okruhu užívateľov. Geometrickým plánom vyhotoveným
10.12.2018 došlo k rozdeleniu pozemku a k vytvoreniu nových parciel nasledovne: a) parcela registra
C-KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1.110 m2 b) parcela registra
C-KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 185 m2, c) parcela registra C-
KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 91 m2, d) parcela registra C-KN
parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 2 m2, e) parcela registra C-KN parc.
č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 197 m2, f) parcela registra C-KN parc. č.
XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 25 m2, g) parcela registra C-KN parc. č. XXXX/
XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 490 m2, h) parcela registra C-KN parc. č. XXXX/XXX -
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 11 m2, i) parcela registra C-KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 58 m2, j) parcela registra C-KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 77 m2, k) parcela registra C-KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 45 m2, l) parcela registra C-KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
6 m2, m) parcela registra C-KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 12 m2.
Všetky parcely sú buď miestnymi komunikáciami alebo verejnou zeleňou a sú tak užívané verejnosťou.
Na parcele registra C-KN č. XXXX/XXX žalovaný dokonca zriadil tri stĺpy verejného osvetlenia, a to
bez súhlasu žalobcu. Bez poskytovania finančného ekvivalentu žalobcovi sa žalovaný bezdôvodne
obohacuje na úkor žalobcu. Aj keď existuje právny dôvod užívania verejného priestranstva, nejde o
titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby také plnenie zo strany tretej osoby bolo poskytnuté
bezplatne. Žalobca neudelil na užívanie pozemkov v obytnej zástavbe súhlas. Žalobca ako vlastník
pozemkov povinný strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva tým, že jeho pozemky sú užívané
pre potreby všetkých ako verejné priestranstvo v obytnej zástavbe, ale za náhradu. Pri určení výšky
bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom Ing.
J. K. 25.2.2019 na určenie výšky nájomného za užívanie pozemkov žalobcu. Všeobecná hodnota nájmu
parciel registra C-KN č. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, ktoré sa
nachádzajú pod miestnymi komunikáciami, bola určená na 3,429 eura/m2/rok; nájomné za ich užívanie
dosahuje 6.559,68 eura za rok. Všeobecná hodnota nájmu parciel, ktoré sú verejnou zeleňou, bola
určená na 2,963 eura/m2/rok; nájomné za ich užívanie dosahuje 1.173,35 eura za rok. Od 1.6.2019
do 31.10.2020 predstavuje výška bezdôvodného obohatenia 10.294,79 eura. V prípade určenia výšky
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov C-KN č. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX,
F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX L. F. XXXX/XXX, resp. zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu na
pozemkoch, vychádzal žalobca zo znaleckého posudku F. XXX/XXXX vypracovaného znalcom D. J. K.
6.7.2018 a na jeho podporu predložil aj znalecký posudok Ing. M. z 12.9.2020. Na základe predmetných
znaleckých posudkov bola priemerná hodnota nájomného za rok 2015 určená na 6,61 eura/m2/rok, za
rok 2016 na 7 eur/m2/rok a za rok 2017 sumu 6,83 eura/m2/rok. Dlžné nájomné za užívanie pozemkov
C-KN č. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX L. F. XXXX/XXX za
obdobie 1.11.2018 - 31.10.2020 žalobca určil na sumu 2.534 eur (7 eur x celková výmera dotknutých
parciel o veľkosti 181 m2 x 2 roky).
2. Žalovaný s nárokom žalobcu čo do dôvodu ani výšky v celom rozsahu nesúhlasil a v písomnom
vyjadrení k žalobe označil argumentáciu žalobcu za jednostrannú a účelovú. Nepoprel, že nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, poukázal však na to, že
žalovaný vlastnícke právo žalobcu rešpektuje a v jeho výkone žalobcovi nebráni. Vytkol žalobcovi,
že nepreukázal, akým spôsobom a akými konkrétnymi osobami malo v žalovanom období dochádzať
k reálnemu užívaniu sporných pozemkov. Žalovaný považoval za nepochybné, že ak na žalobcove
pozemky vstupovali tretie osoby, dialo sa tak z dôvodu nečinnosti žalovaného (zrejme mal žalovaný na
mysližalobcu,pozn.súdu),ktorýsvojímpasívnympostojomtakýstavumožnil.Žalobcasasnažípreniesť
zodpovednosť za svoj majetok na žalovaného, čo považoval žalovaný za neprípustné a v rozpore s
dobrými mravmi. Vyjadril názor, že v prípade sporných parciel evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX
ide o súkromnú, teda neverejnú zeleň. Nemožno na ne nahliadať ako na verejné priestranstvo, keďže
nie je splnený jeden zo zákonom ustanovených definičných znakov - funkcia daného priestoru slúžiť
na všeobecné užívanie. V prípade sporných pozemkov táto funkcia nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu, preto žalobca ako vlastník by mohol svojím úkonom vylúčiť možnosť verejného užívania
predmetu jeho vlastníctva, napríklad oplotením či zákazom vstupu. Žalovaný ďalej prezentoval názor,
že v prípade parciel evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX ide o priľahlé pozemky k bytovému
domu nachádzajúceho sa na parcele registra C-KN č. 2927, katastrálne územie G.. Z umiestnenia a
charakteru daných pozemkov je podľa žalovaného zrejmé, že sú určené na spoločné užívanie vlastníkmi
bytov a slúžia výlučne tomuto bytovému domu. V teréne tvoria jeden celok s parcelou registra C-KNč. XXXX/XXX, ktorá bezprostredne susedí s uvedeným bytovým domom, a ktorej využitie je totožné s
využitím sporných pozemkov. Žalovanému preto nebolo zrejmé, prečo žalobca pri prevode vlastníctva k
jednotlivým bytom nepreviedol na terajších vlastníkov aj vlastníctvo k sporným pozemkom. Žalovaný pri
takej argumentácii poukázal na ustanovenie § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Žalovaný ďalej nepoprel ani to, že sporný pozemok evidovaný na liste vlastníctva
č.XXXXXjevpodielovomspoluvlastníctvežalobcu,avšakcestnételesonachádzajúcesanapredmetnej
parcele nie je miestnou komunikáciou a nie je vo vlastníctve mesta Košice. Rovnako zeleň nachádzajúca
sa na časti spornej parcely nemá v zmysle územného plánu charakter verejnej zelene. Na časti parcely
č. XXXX/XXX sa nachádzajú dva stĺpy verejného osvetlenia a časť chodníka vedúceho pozdĺž bytového
domu na adrese G. C. F. XXX/XX patriace do vlastníctva žalovaného. Na užívacie vzťahy k pozemkom
pod týmito stavbami sa vzťahuje zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky,
pričom žalovaný poukazoval konkrétne na jeho § 4 ods. 1. Zastával názor, že na pozemok evidovaný
na liste vlastníctva č. XXXXX nemožno nahliadať ako na verejné priestranstvo, keďže daný priestor
neslúži na všeobecné užívanie; z povahy cestného telesa nachádzajúceho sa na spornej parcele je
zrejmé, že ide o účelovú komunikáciu slúžiacu na prístup k radovým garážam, a teda slúži úzkemu
okruhu osôb. Ostatné časti parcely č. XXXX/XXX nachádzajúce sa v tesnej blízkosti okolitých (bytových)
domov sú určené na spoločné užívanie vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi týchto domov a sú určené na
spoločné užívanie a slúžia výlučne im. Parcela č. XXXX/XXX je preto priľahlým pozemkom v zmysle §
2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. Žalovaný sa so závermi znaleckého posudku D. J. K., ktorý predložil
žalobca, nestotožnil, keď zastával názor, že záujem o kúpu sporných nehnuteľností je vo všeobecnosti
minimálny, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že žalobcovi sa doposiaľ nepodarilo sporné pozemky
speňažiť, čo je spôsobené umiestnením sporných parciel a tiež ich tvarom, pričom žiadne z uvedených
parciel vzájomne bezprostredne nesusedia. Preto žalovaný namietal taký postup znalca, ktorým stanovil
obdobie predpokladanej návratnosti investície na dobu 15 rokov. K druhému znaleckému posudku
predloženého žalobcom, ktorý bol vypracovaný D. J. M., žalovaný uviedol, že znalkyňa nezohľadnila
pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu sporných pozemkov odlišnosti porovnávacích pozemkov a
ohodnocovaných pozemkov. Z povahy ohodnocovaných pozemkov tvoriacich predmet tohto súdneho
konania je zrejmé, že tieto pozemky sa nachádzajú medzi jednotlivými parkovacími miestami miestneho
parkoviska, pričom už z tohto dôvodu je ich následné ekonomické využitie prakticky vylúčené. Priemernú
výšku nájomného vyplývajúcu z porovnávaných nájomných zmlúv nie je možné považovať za výslednú
objektivizovanú hodnotu nájmu nehnuteľností, ktorú by tieto dosiahli na trhu v podmienkach voľnej
súťaže. Ide totiž podľa názoru žalovaného o nájomné, ktoré je ovplyvnené neprimeranou pohnútkou,
keďže žalovaný je zo zákona povinný udržiavať rozsah svojho majetku nezmenený a každá prípadná
zmena by mala byť odôvodnená, a to napríklad prínosom pre verejnosť alebo svojou mimoriadnou
ekonomickou výhodnosťou. Vzhľadom na uvedené žalovaný namietal stanovenie všeobecnej hodnoty
nájmu sporných pozemkov porovnávacou metódou.
3. V replike žalobca opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.
januára 2011 sp. zn. 4Cdo 52/2009, v zmysle ktorého je zrejmé, že na vznik bezdôvodného obohatenia
zo strany obce stačí, že pozemky súkromnej osoby sú fakticky užívané pre verejné účely, resp. že tieto
pozemky sú svojim charakterom, tvarom a umiestnením určené na plnenie funkcie verejnej zelene, pre
uplatnenie nárokov na bezdôvodné obohatenie nemožno od súkromného vlastníka požadovať realizáciu
oplotenia či iných opatrení zabraňujúcich verejnému užívaniu jeho majetku. Tvrdenie žalovaného, že
pozemky v súkromnom vlastníctve nemôžu byť vo všeobecnosti považované za verejné priestranstvo,
označil za nesprávne a bez opory v zákone. Dal do pozornosti, že nehnuteľnosti sú na liste vlastníctva
č. XXXXX pre katastrálne územie G. evidované ako ostatné plochy so spôsobom využitia „okrasná,
uličná a sídlisková zeleň“, čo má len potvrdzovať tvrdenie žalobcu, že predmetné nehnuteľnosti sú
verejnou zeleňou, t. j. verejným priestranstvom. Žalobca dal do pozornosti, že verejným priestranstvom
je potrebné chápať priestor, ktorý je prístupný každému, bez toho, aby musel prekonávať akékoľvek
prekážky. Názor žalovaného o tom, že pozemky evidované na liste vlastníctva č. XXXXX sa majú
posudzovať ako tzv. priľahlé pozemky, označil žalobca za neakceptovateľný, keď prijatím konštrukcie
žalovaného by každá susediaca parcela s parcelou pod bytovým domom, resp. priľahlou parcelou mala
byť priľahlou cestou. Žalobca poukázal na fotografie, ktoré predložil v prílohe žaloby, a z ktorých vyplýva,
že chodník a cestné teleso tvoria jeden celok a nie je medzi nimi zreteľná vlastnícka hranica, ale aj
to, že sporný pozemok je verejnosťou užívaný, o čom svedčí aj fakt, že žalovaný na ňom zriadil aj
verejné osvetlenie. To, že zeleň nachádzajúca sa na časti sporného pozemku nie je v zmysle územného
plánu údajne evidovaná ako verejná zeleň, ešte neznamená, že nejde o verejnú zeleň, resp. o zeleňna miestach verejnosti prístupných. Nie každá verejná zeleň je zakreslená, resp. graficky vyznačená
v územnom pláne mesta; v územnom pláne mesta sú zastavané územia spolu so zeleňou zakreslené
spoločne ako obytné plochy, resp. plochy mestského a nadmestského občianskeho vybavenia, resp.
polyfunkčná zástavba. Ďalej žalobca uviedol, že ak by aj v prospech žalovaného bolo v zmysle zákona
č. 66/2009 Z. z. zriadené k parcele č. XXXX/XXX vecné bremeno zodpovedajúce právu držby, resp.
užívaniapozemku,takétovecnébremenoniejebezodplatné.Žalovanývšakpodľažalobcunepreukázal,
že by stĺpy verejného osvetlenia a chodník prevzal od štátu, a teda, že by sa na tieto vzťahoval
režim zákona č. 66/2009 Z. z. Žalobca tiež kontroval, že komunikácia, na ktorú poukazuje žalovaný,
neslúži len na prístup k súkromným garážam, ale je to všeobecne využívaná komunikácia, ktorá je
kontinuálne napojená na miestnu komunikáciu nachádzajúcu sa na parcele vo vlastníctve žalovaného
(č. XXXX/X, F. XXXX/XX). K námietkam žalovaného týkajúcim sa žalobcom predložených znaleckých
posudkov žalobca uviedol, že posudok D. M. je kontrolným znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovený
v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 34C/17/2017. V rámci predmetného posudku
sa znalkyňa vyrovnala aj s námietkami žalovaného, ktoré aj ako žalovaný v tomto konaní opätovne
prezentujeajvtomtokonaní.Tvrdeniežalovaného,ktorýmspochybňovalsprávnosťpoužitiazmlúv,ktoré
uzatvoril žalovaný s vlastníkmi bytov v predmetnej lokalite, a podľa ktorého priemernú výšku nájomného
nie je možné považovať za výslednú objektivizovanú hodnotu nájmu, označil žalobca v spojení s časťami
prílohy č. 3 k vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. za nepatričné
a nelogické.
4. V písomnej duplike žalovaný zotrval na svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení a pre prípad,
že by sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že sporné pozemky sú verejnou zeleňou,
navrhoval aplikovať ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z., pretože platí, že k pozemkom, ktoré sú vo
vlastníctve žalobcu, vzniklo zo zákona č. 66/2009 Z. z. vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré
mu zakladá právny titul na ich užívanie. Poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a v nadväznosti na ňu uviedol, že ak by žalobca od žalovaného požadoval finančnú náhradu za
vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. vo forme opakujúceho sa plnenia, taká požiadavka
by nemala oporu v zákone. Žalovaný vzniesol námietku premlčania pre prípad, že by súd žalobcom
uplatnený nárok právne posúdil ako nárok na finančnú náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno.
K nej uviedol, že aj prípadná jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena vznikla vlastníkovi
zaťaženého pozemku ex lege ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., pričom v súlade s ustanovením
§ 101 Občianskeho zákonníka sa nárok na takúto náhradu premlčuje v zákonom C. trojročnej dobe,
ktorá uplynula 1.7.2012.
5. Rozsudkom z 15. októbra 2021 súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 12.828,79 eura s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.828,79 eura od 10.12.2020 do zaplatenia, v prevyšujúcej
častižalobuzamietolažalobcoviprotižalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu99%.
6. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku uviedol, že súd vyhovel žalobe titulom bezdôvodného obohatenia
v časti nároku uplatňovaného titulom užívania predmetných parciel bez právneho titulu s tým, že k
uvedenému záveru opätovne poukazoval žalovaný na skutočnosť, že pozemky, parcely registra C-KN
F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX L. F. XXXX/XXX zapísané
na liste vlastníctva č. XXXXX nielenže bezprostredne susedia s parcelou č. XXXX/XXX (priľahlou k
bytovému domu so súpisným číslom 2336), ale majú tiež rovnaký spôsob využitia, ako parcela č. XXXX/
XXX. Na týchto pozemkoch sa nachádzajú súvislé plochy zelene, ako aj prístupový chodník k priľahlému
bytovému domu tiahnuci sa od vchodu do bytového domu naprieč parcelou č. XXXX/XXX a pokračujúc
cez parcelu č. XXXX/XXX až k cestnému telesu na parcele č. XXXX/XXX. Rovnako na parcele č. XXXX/
XXX sa nachádza chodník tiahnuci sa popri danom bytovom dome slúžiaci na prístup obyvateľov domu k
priľahlým parkovacím miestam. Všetky sporné parcely zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX sa pritom
nachádzajú medzi parkovacími miestami patriacimi vlastníkom, resp. spoluvlastníkom bytov v priľahlom
bytovom dome, pričom od ostatného okolitého priestoru ich oddeľuje cestné teleso na parcele č. XXXX/
XXX.Podľanázoružalovanéhojenepochybné,žespornéparcelyzapísanénalistevlastníctvač.XXXXX
sú určené na spoločné užívanie obyvateľov bytového domu so súpisným číslom XXXX a slúžia prakticky
výlučne tomuto domu. Podľa názoru žalovaného sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej cestné teleso
nachádzajúce sa na pôvodnej parcele registra C-KN č. XXXX/XXX o výmere 2309 m2 nie je miestnou
komunikáciou a nie je vo vlastníctve žalovaného - Mesta Košice. Cestné teleso na novovytvorených
parcelách registra C-KN č. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX L. F. XXXX/XXX
spolu vo výmere 1913 m2 je účelovou cestou slúžiacou na prístup k radovým garážam, a teda ide ostavbu slúžiacu vymedzenému okruhu osôb - vlastníkov radových garáží, resp. obyvateľov stavieb so
súpisným číslom XXXX L. XXXX. Výklad pojmu verejné priestranstvo, ktorý v odôvodnení napadnutého
rozsudku aplikoval súd prvej inštancie vedie podľa žalovaného k neprijateľnému záveru, že za verejné
priestranstvo sa považuje nezastavaná časť akéhokoľvek neoploteného pozemku, na ktorý je objektívne
možný vstup tretích osôb. V krajnom prípade by sa tak za verejné priestranstvo považoval napríklad
aj pozemok nachádzajúci sa v rámci oploteného dvora rodinného domu za predpokladu, že by vlastník
predmetného pozemku takéto oplotenie odstránil a pozemok rozdrobil na samostatné parcely, z ktorých
by už niektoré neboli v bezprostrednej blízkosti domu. Rovnako tak akákoľvek trávnatá plocha, bežne
sa vyskytujúca v blízkosti bytových domov, pokiaľ by spoluvlastníci takéhoto pozemku (vlastníci bytov v
priľahlom bytovom dome) tento pozemok rozdrobili na samostatné parcely. Pri akceptácií výkladu, ktorý
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia použil súd prvej inštancie by sa vlastníci, resp. spoluvlastníci
takýchto pozemkov mohli voči obci (mestu) úspešne domáhať finančnej náhrady, čo rozhodne nebol
zámer zákonodarcu pri vymedzení zákonnej definície predmetného pojmu uvedenej v § 2b zákona o
obecnom zriadení. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej na
sporné pozemky nie je možné uplatniť ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach
pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a
vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“). Súd
prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (str. 12, ods. 25 odôvodnenia) uviedol,
že nepovažoval za preukázané splnenie podmienok pre aplikáciu ustanovení zákona č. 66/2009 Z. z.
vo vzťahu k pozemkom, parcelám registra C-KN č. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/
XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX, F. XXXX/XXX L. F., XXXX/XXX, ktoré podmienky sú stanovené v §
1 predmetného zákona, a to konkrétne prechod vlastníctva k stavbám, ktorých výskyt na pozemkoch
žalobcu žalovaný nepopiera, zo štátu na žalovaného. S ohľadom na uvedené sa súd ale nezaoberal
námietkou premlčania náhrady za vecné bremeno vznesenú žalovaným, a to s odkazom na § 1 a § 4
zákona č. 66/2009 Z. z. a zastával názor, že prechod vlastníckeho práva k stavbám nachádzajúci sa na
uvádzaných špecifikovaných parcelách zo štátu na žalovaného vyplývajú z § 2 zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obci. Žalovaný sa ďalej nestotožnil ani so závermi znaleckého posudku č. 113/2018 zo dňa
06.07.2018 vypracovaným znalcom Ing. J. K., keďže podľa D. M. správne mala byť použitá vyhláška č.
254/2010 Z. z., ktorá sa vyhradila k nesprávnej metodike výpočtu znalca D. J. K., dávajúc do pozornosti
vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, a
pretostanovenievšeobecnejhodnotynájmuspornýchpozemkovporovnávacoumetódouniejepredanú
vec náležité. Navrhoval napadnutý rozsudok vo výrokoch pod č. I. a III. zrušiť a vec vrátiť v tomto rozsahu
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného mal za to, že ani jeden z uplatnených odvolacích
dôvodov nie je v spore daný dávajúc do pozornosti aj totožné konania, napr. konanie vedené na súde
prvej inštancie pod sp. zn. 34C/17/2017, ak ide o verejné užívanie verejného priestranstva a v plnom
rozsahu odkazoval na rozsudok NS SR zo dňa 31. januára 2011 sp. zn. 4Cdo/52/2009, keďže z § 2
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci nie je zrejmý prevod vlastníckeho práva stavieb nachádzajúci
sa na sporných pozemkoch zo štátu na žalovaného. Mal za to, že žalovaný v konaní nijakým spôsobom
nepreukázal, aby stavby, ktoré sa nachádzajú na sporných pozemkoch boli vo vlastníctve žalovaného a
zároveň, že ich vlastníctvo žalovaný nadobudol na základe prechodu z vlastníctva štátu, keďže v konaní
nepredložil ani len preberací protokol, ktorý by deklaroval, že stavby nachádzajúce sa na sporných
pozemkoch prešli do jeho vlastníctva zo štátu podľa § 14 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí, čím neuniesol v spore dôkazné bremeno. Poukazoval na právny názor Krajského súdu v Košiciach
z 21. februára 2018 sp. zn. 11Co/536/2016. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie
sporných pozemkov vychádzal primárne zo znaleckého posudku vypracovaného D. J. K. F. XX/XXXX
z 25.2.2019, keďže žalobca nevidí dôvodnosť námietok uvádzaných v podanom odvolaní s tým, že
znalecký posudok D. J. M. č. 15/2020 bol len kontrolným znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovený
v už vyššie uvedenom súdnom konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 34C/17/2017.
Preto navrhoval napadnuté výroky rozsudku potvrdiť ako vecne správne a žalobcovi priznať náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
8. Krajský súd v Košiciach uznesením z 3. januára 2023 sp. zn. 3Co/6/2022 rozsudok vo vyhovujúcom
výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Uložil súdu prvej inštancie odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania,
dôkladne posúdiť všetky relevantné skutočnosti potrebné pre zistenie dôvodnosti uplatneného nároku,dôsledne a podrobne odôvodniť použitie toho ktorého právneho režimu a pokiaľ bude aplikovať zákon
č. 66/2009 Z. z., dôsledne vychádzať z rozhodnutí vyšších súdnych autorít o jednorazovej náhrade za
zákonné vecné bremeno a preskúmať s tým súvisiacu otázku premlčania tohto nároku a po posúdení
podľa relevantného hmotného práva svoje rozhodnutie následne odôvodniť tak, aby sa dôsledne,
presvedčivo a logicky vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v
konaní a argumentmi sporových strán, s námietkami uvedenými v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu
a to tak, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované § 220 ods. 2 CSP, ale aby i
materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia, berúc do úvahy aj rozsudok Krajského
súd v Košiciach sp. zn. 6Co/78/2022 zo dňa 13. septembra 2022, ktoré berie do úvahy aj citované
rozhodnutia NS SR a ÚS SR.
9. Žalovaný v nadväznosti na uznesenie odvolacieho súdu v podaní zo 17.4.2023 uviedol, že pozemky,
parcely registra C-KN č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX L. XXXX/XXX (N.
C. L. „C. O. F. XXXX/XXX-XXX“) zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX nielenže susedia s parcelou č.
XXXX/XXX(bezprostrednepriľahloukbytovémudomusosúpisnýmčíslomXXXX),alemajútiežrovnaký
spôsob využitia. Na týchto pozemkoch sa nachádzajú súvislé plochy zelene, ako aj prístupový chodník k
bytovému domu tiahnuci sa od vchodu do bytového domu naprieč parcelou č. XXXX/XXX a pokračujúc
cez parcelu č. XXXX/XXX až k cestnému telesu na parcele č. XXXX/XXX. Rovnako na parcele č. XXXX/
XXX sa nachádza chodník tiahnuci sa popri bytovom dome, ktorý slúži na prístup obyvateľov tohto
domu k O. parkovacím miestam. Všetky sporné parcely F. XXXX/XXX-XXX sa pritom nachádzajú medzi
parkovacími miestami, ktoré patria vlastníkom, resp. spoluvlastníkom bytov v priľahlom bytovom dome a
od ostatného okolitého priestoru ich oddeľuje cestné teleso na parcele č. XXXX/XXX. Sporné parcely č.
XXXX/XXX-XXX sú určené na spoločné užívanie obyvateľov bytového domu so súpisným číslom XXXX
a patria k tomuto domu. V nadväznosti na vyššie uvedené predpokladá, že sporné parcely č. XXXX/
XXX-XXX v minulosti tvorili jednu spoločnú parcelu s parcelou č. XXXX/XXX. Žalovaný zastáva názor,
že pokiaľ sporné parcely č. XXXX/XXX-XXX a parcela č. XXXX/XXX tvorili v minulosti jednu spoločnú
parcelu, ktorá bola následne formálne rozdelená na základe podnetu žalobcu, prípadne jeho právneho
predchodcu, nič to nemení na skutočnosti, že sporné parcely č. XXXX/XXX-XXX sú aj naďalej priľahlými
pozemkami k bytovému domu so súpisným číslom XXXX (ďalej aj len „bytový dom“). Uplatnenie nároku
žalobcu na finančnú náhradu za takto odčlenené pozemky, ktoré pôvodne aj formálne tvorili jeden
spoločný priľahlý pozemok k bytovému domu, by podľa názoru žalovaného bolo potrebné považovať za
nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, o to viac, ak rozdrobenie priľahlého pozemku bez zmeny
jeho funkčného využitia, spôsobil žalobca, prípadne jeho právny predchodca. Na parcele registra C-KN
č. XXXX/XXX sa nachádza cestné teleso, ktoré nie je vo vlastníctve a ani v správe žalovaného. Ide o
účelovú cestu slúžiacu na prístup motorovými vozidlami k súkromným parkovacím miestam, ako aj na
prístupnaparceluregistraC-KNč.XXXX/XXXovýmere3671m2,ktorájevpodielovomspoluvlastníctve
vlastníkov priľahlých radových garáží, a ktorá slúži výlučne vlastníkom a užívateľom týchto garáží. Z
uvedeného je zrejmé, že v prípade spornej parcely č. XXXX/XXX sa nejedná o verejné priestranstvo
slúžiace neobmedzenému okruhu osôb, ale o plochu slúžiacu na prístup k stavbám a parkovacím
miestam v súkromnom vlastníctve konkrétnych fyzických a právnických osôb. Na parcelách registra C-
KN č. XXXX/XXX L. XXXX/XXX sa nachádzajú prístupové chodníky a na parcele registra C-KN č.XXXX/
XXX sa nachádza časť účelovej cesty. Uvedené chodníky a časť cestného telesa nie sú vo vlastníctve
a ani v správe žalovaného, pričom rovnako slúžia na prístup k radovým garážam, ako aj k súkromným
parkovacím miestam vo vlastníctve konkrétnych fyzických a právnických osôb. Na časti parcely registra
C-KN č. XXXX/XXX sa nachádza časť chodníka tiahnuceho sa pozdĺž bytového domu na ul. Trieda SNP
č. XXX/XX až XXX/XX, ako aj časť chodníka tiahnuceho sa pozdĺž bytového domu na ul. K. P. F. XXXX/
XX, ktoré (chodníky) sú vo vlastníctve žalovaného. Na zvyšnej časti parcely registra C-KN č. XXXX/
XXX sa nachádza časť asfaltovej cesty medzi radovými garážami, ako aj prístupové chodníky k týmto
garážam, ktoré nie sú vo vlastníctve ani v správe žalovaného. Na parcele registra C-KN č. XXXX/XXX
sa nachádza zeleň priľahlá k bytovému domu na ul. K. P. F. XXXX/XX a na parcelách registra C-KN
č. XXXX/XXX, XXXX/XXX L. XXXX/XXX sa nachádza zeleň priľahlá k bytovému domu na ul. Trieda
SNP č. 406/69 až 406/73. Predmetná zeleň patrí k priľahlým bytovým domom, pričom slúži prakticky
výlučne obyvateľom týchto bytových domov a nie neobmedzenému okruhu obyvateľov žalovaného. Na
parceláchč.XXXX/XXX,XXXX/XXXL.XXXX/XXX(ul.TriedaSNPč.XXX/XXL.XXX/XX)sanachádzajú
tri stĺpy verejného osvetlenia (svetelné body XXXXX, XXXXX L. XXXXX) ktoré sú vo vlastníctve a
správe žalovaného. Na parcelách č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX L. XXXX/XXX sa nachádzajú
plochy zelene, ktoré však vzhľadom na umiestnenie a tvar daných parciel neposkytujú možnosti ich
praktického využitia. Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej v prípade spornýchpozemkov ide o pozemky, na ktorých sa nachádza verejné priestranstvo. Podľa § 2b ods. 1 zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení verejné priestranstvo je ulica, námestie, park, trhovisko a iný
priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné
užívanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Výklad pojmu verejné priestranstvo, ktorý v podanej
žalobe prezentuje žalobca vedie podľa žalovaného k neprijateľnému záveru, že za verejné priestranstvo
sa považuje akýkoľvek pozemok, na ktorý je možný vstup tretích osôb bez prekonania faktickej prekážky
(napr.oplotenia).Vkrajnomprípadebysatakzaverejnépriestranstvopovažovalnapríkladajneoplotený
súkromný pozemok nachádzajúci sa v rámci dvora rodinného domu. Pri akceptácií uvedeného výkladu
bysavlastnícivoľneprístupnýchpozemkovmohlivočiobci(mestu)úspešnedomáhaťfinančnejnáhrady,
a to bez ohľadu na reálne praktické využitie týchto pozemkov, čo rozhodne nebol zámer zákonodarcu
pri vymedzení zákonnej definície pojmu verejné priestranstvo v § 2b zákona o obecnom zriadení.
Budova bývalého Spoločenského pavilónu VSŽ a k nej prislúchajúce tri bytové domy, vrátane okolitých
parkovísk a účelových komunikácií, mala už v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia
súkromný charakter, ktorý v danej lokalite pretrváva dodnes. Hoci v priebehu niekoľkých desaťročí
dochádzalo k viacerým prevodom vlastníckych práv k stavbám a pozemkom nachádzajúcim sa v danej
lokalite, tieto nehnuteľnosti nikdy nepatrili do majetku a ani do správy žalovaného. Žalovaný sa rovnako
nestotožňuje so závermi znaleckého posudku F. XXX/XXXX zo 6.7.2018 (ďalej len „ZP č. XXX/XXXX“)
vypracovaného znalcom D. J. K., ktorý do konania predložil žalobca, a ktorým menovaný znalec stanovil
všeobecnú hodnotu nájmu sporných pozemkov C-KN č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX L. XXXX/XXX za obdobie roka 2015 v jednotkovej cene 6,61 eur/m2/rok a za obdobie
roka 2016 v jednotkovej cene 7 eur/m2/rok. Žalovaný poukazuje na výrazný kontrast týchto jednotkových
cien so závermi znaleckého posudku F. XX/XXXX zo dňa 25.2.2019 (ďalej len „H. F. XX/XXXX“),
rovnako vypracovaného znalcom D. J. K., ktorým znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemku,
parcely C-KN č. XXXX/XXX o pôvodnej výmere 2 309 m2 (pred jej rozdelením na menšie parcely).
V H. F. XX/XXXX znalec ku dňu 24.1.2019 stanovil jednotkovú cenu nájmu za časti ohodnocovanej
parcely, na ktorej sa nachádza zeleň na 2,963 eur/m2/rok a za časti ohodnocovanej parcely zastavané
komunikáciami na hodnotu 3,429 eur/m2/rok (str. 10 ZP). Z porovnania ZP č. XXX/XXXX a ZP č.
XX/XXXX je zrejmé, že nimi ten istý znalec ohodnotil obdobné pozemky (pozemky rovnakého druhu
nachádzajúce sa v tej istej lokalite), pričom rozdiely vo výsledných jednotkových cenách nájmov
sporných parciel sú viac ako dvojnásobné. S poukazom na uvedené rozpory žalovaný zastáva názor,
že žalobcom predložený ZP č. XXX/XXXX nemožno považovať za správny. Závery vyplývajúce zo
žalobcom predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 12.9.2020, vypracovaného znalkyňou
D. J. M., nemožno považovať za správne, keďže menovaná znalkyňa pri výpočte všeobecnej hodnoty
nájmu použila nájomné zmluvy (ďalej aj „porovnávacie materiály“), ktorých predmetom síce bol nájom
pozemkov nachádzajúcich sa pri bytových domoch v k. ú. G., avšak tieto pozemky boli prenajaté za
účelom následnej prístavby logií k bytovým domom. Výšku nájomného dohodnutého v týchto nájomných
zmluváchtedajednoznačneovplyvnilaneprimeranápohnútka(mimoriadnaokolnosťtrhu),spočívajúcav
reálnom zhodnotení dotknutých nehnuteľností. Na rozdiel od pozemkov tvoriacich obsah porovnávacích
materiálov, predmetom tohto súdneho konania sú pozemky, ktorých ďalšie ekonomické využitie je
prakticky vylúčené, čo však znalkyňa D. J. M. pri vypracovaní znaleckého posudku F. XX/XXXX vôbec
nezohľadnila.
10. Žalobca na pojednávaní 28.4.2023 v reakcii na podanie žalovaného zo 17.4.2023 uviedol, že pokia3
ide o pozemky parcela e. XXXX/XXX-XXX, susedia s parcelou Q. XXX/XXX. Žalovaný pri3ahlos? týchto
parciel, ktoré sú v podstate plochami zelene nachádzajúcimi sa medzi parkovacími miestami patriacimi
fyzickým osobám, vyvodzuje z toho, že pásiky zelene sa nachádzajú medzi parkovacími miestami, ktoré
sú vlastníctvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov už v zmienenom bytovom dome a teda pod3a
jeho názoru majú rovnaké funkené využitie a ako keby úeelovo žalobca tieto neprielenil k tej parcele e.
XXXX/XXX, ktorá je aj v katastri zapísaná ako pri3ahlý pozemok. Na O., ktorá je pri3ahlá bezprostredne
k tomu bytovému domu, sa nachádza zeleo a asi jeden alebo dva chodníky, ktoré smerujú k bytovému
domu. To však neznamená, že tieto nevyužívajú aj iné osoby než vlastníci bytov a nebytových priestorov
v tomto dome. Tak isto z toho, že tie parcely, pásiky zelene sa nachádzajú medzi parkovacími miestami
ešte neznamená, že tieto užívajú len a výhradne vlastníci týchto parkovacích miest, ktoré susedia
s predmetnými parcelami. Tieto pozemky sú vo3né a aj v minulosti, predtým než boli odpredané fyzickým
a právnickým osobám, tak na týchto sa vo3ne parkovalo. V blízkosti sa nachádza základná škola
Bernolákova ulica, Saleziánske centrum pre mládež na ulici Tri hôrky, Spoloeenský pavilón niekedy VSŽ,
všetkytietoparkovaciemiestabolibežneužívané3uimi,jednaknávštevníkmiajednakrodiemidetí,ktoré
vozili rodieia aj vozia do školy. Parkovacie miesta nie sú priamo susediace s pozemkom, na ktorom jepostavenýbytovýdom,ideužoialšípri3ahlýpozemok,eopovažujezaabsurdné,abysatakýmtovlastne
výkladom verejná plocha znižovala na úkor pri3ahlých miest. Poukázal aj na judikát (sic) Krajského
súdu v Bratislave, XX/XXX/XXXX z 24.8.2021, ktorý sa zaoberal výkladom pojmu pri3ahlý pozemok
a uviedol, že neobstojí argumentácia spoeívajúca v gramatickom a izolovanom výklade pojmu pri3ahlý
pozemok, pod3a ktorého za takýto pozemok možno považova? taký pozemok, ktorý bezprostredne
prilieha k bytovému domu. Takýto výklad je nesprávny, pretože je v rozpore s úeelom zákona. To platí
o to viac, že obdobný výklad by bol fakticky nevykonate3ný, pretože by nebolo možné bez zistenia
skutoeného užívania pozemku urei? rozsah pri3ahlosti konkrétneho pozemku. Možno konštatova?, že
pri3ahlým pozemkom bude najmä pozemok, ktorý bezvýhradne slúži tomu ktorému bytovému domu
a sú na oom zriadené napr. skleníky, studne, vysadené ovocné stromy, okrasné kríky, záhradky a slúži
výhradne tomuto domu a jeho obyvate3om. Tento názor je vlastne v zhode s už tým citovaným §
2 ods. 6 zákona e. 182/1993 Z. z.. V tejto súvislosti sa žiada ešte poznamena?, že nemá logiku
názor, žeby vlastne zatrávnené plochy, ktoré sú pri bytovom dome mali slúži? tomuto bytovému domu.
Navyše ak sa nachádzajú medzi parkovacími miestami pre vlastníkov bytov v bytovom dome by ureite
logickejšie a užitoenejšie, aby tieto plochy nestáli ladom, ale by boli premenené na parkovacie miesta.
Preto, že je tam zeleo, tak je názoru, že dáva parcelám rozmer verejného priestranstva. Takto sú tieto
nehnute3nosti aj z h3adiska spôsobu využitia v katastri zapísané ako okrasná, uliená a sídlisková zeleo
a v neposlednom rade treba poukáza? na nezastupite3né miesto zelene umiestnenej medzi bytovými
domami, zvláš? v súeasnom období globálneho otep3ovania, a skutoenos?, že zeleo je bežnou súeas?
ou funkcie verejného priestoru a priestranstva, preto sa s oou vždy ráta aj v rámci tvorby územného
plánu a projektovania jednotlivých stavieb. Nemôže obstá? ani tvrdenie, že parkovacie miesta sú ureené
pre vlastníkov bytov a nebytových domov, lebo sú ich vlastníkmi v súeasnej dobe. Parkovacie miesta
neboli súeas?ou parcely, ktorá je pri3ahlá k bytovému domu, ani neslúžili bytovému domu. Je logické,
že záujem o ich kúpu mali hlavne vlastníci bytov a nebytových priestorov v blízkom bytovom dome, ale
nie všetci zároveo títo vlastníci sú aj vlastníkmi týchto parkovacích miest, minimálne v dvoch prípadoch
sú bui osoby, ktoré nemajú s domom nie spoloené. Pokia3 ide o parcelu e. XXXX/XXX, na ktorej sa
nachádza cestné teleso, o ktorom tvrdí žalovaný, že ide o úeelovú cestu slúžiacu na prístup motorovými
vozidlami, súkromným parkovacím miestam, ako aj na parcelu e. XXXX/XXX, ktorá je v podielom
spoluvlastníctve vlastníkov pri3ahlých radových garáži, teda slúži výluene vlastníkom a užívate3om
týchto garáži, zdôraznil, že na týchto parcelách sa nachádzajú prístupové chodníky a eas? úeelovej
cesty, ktoré tieto sú kontinuálne napojené na ialšie chodníky alebo pokraeujú tieto chodníky ialej na
pozemky žalovaného, ktoré sú pod týmito chodníkmi a vlastne celý tento areál je prepojený. Nie je to
tak, že by tieto komunikácie išli do nejakého uzavretého areálu a tam koneili. Areál je priechodný a
pokraeuje ialej na verejné priestory verejnej komunikácie, ktoré smerujú k blízkym nákupným centrám,
zastávkam elektrieky, autobusov, verejným plochám a ialším bytovým domom. Komunikácia, ktorá je na
tejtoparcele,neslúžilennaprístupknejakýmstavbámvovlastníctvealeboareálunejakémuuzavretému
vo vlastníctve fyzických osôb. Chcem poukáza? aj na to, že parcela e. XXXX/XXX susedí so základnou
školou na B. R., ktorá je vo vlastníctve tak budova ako aj pozemok žalovaného. Parcely e. XXXX/
XXX L. XXX ústia do cesty na parcelu e. XXXX/XX L. XXXX/XX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného,
ktorý nepopiera, že tieto chodníky, eas? týchto parciel slúži ako miestne komunikácie. Pokia3 žalovaný
doložil protokol o prechode nehnute3ného majetku správy mestských komunikácií Košice z 11.1.1993,
v obvode 7 západ sa odovzdávajú mestské komunikácie I. II., III. triedy bez toho, aby boli nejakým
bližším spôsobom špecifikované. Pod3a cestného zákona chodníky samostatné, ktoré nie sú prístupné
doprave automobilovej, sú komunikáciami IV. triedy a neboli predmetom delimitácie. Pokia3 ide teda
žalovaný poukazuje na ialšie parcely, ktoré sú predmetom sporu, ktoré slúžia údajne zeleni alebo teda
na ktorých je zeleo, ktorú považuje žalovaný za pri3ahlú k bytovému domu a teda slúžia výluene tomuto
domu, rozhodne to nie je pravdou. Pás zelene, ktorý je pred bytovým domom na Tr. SNP 73, tak
eas? tejto zelenej plochy, ktorá je pri3ahlá tesne k bytovému domu, je vo vlastníctve Mesta Košice
a eas? zelenej plochy, ktorá zaeína ialej, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, vôbec nesusedí s bytovým
domom. Sú tam parcely, ktoré sú za zadnou stenou garáži, prieom pol tejto parcely je vo vlastníctve
žalobcu, pol vo vlastníctve mesta, je na oom zelená plocha, tráva. Nevidí, ako by mali tieto parcely
slúži? potrebám vlastníkov garáži a mali by? úeelovo ureené pre týchto vlastníkov garáži. Zelená
plocha je súeas?ou verejného priestoru, pretože zeleo je potrebná a žiadúca pri projektovaní a tvorbe
verejného priestoru. Tieto zelené plochy nie sú ohradené, môže na ne vstupova? ktoko3vek, 3udia tam
prechádzajú sa, veneia psy, bez oh3adu na to, ei sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytových
domoch. Pokia3 ide o verejné osvetlenie na niektorých parcelách, aj táto skutoenos? je deklarovaním
zo strany žalovaného, že ide o verejný priestor, pretože ak by tento priestor neslúžil verejnosti, bolo
by absolútne nelogické a nehospodárne, aby žalovaný zriaioval na tomto priestore verejné osvetlenie,ktoré slúži neobmedzeným potrebám, potrebám neobmedzeného okruhu obyvate3ov Mesta Košíc
a návštevníkov. V tejto súvislosti žalovaný predložil opis karty majetku, dátum zaradenia toho verejného
osvetlenia je 1.1.1971 a 30.9.1966, ale ako preeo a z akých dôvodov, nejakým spôsobom tento dátum
by sa žiadalo verifikova?, pretože bez ialšieho nie je možné tomuto veri?. Nie je zrejmé, eo znamená
spôsob obstarania prebytok zistený pri inventarizácií. Pokia3 ide o námietku voei znaleckému posudku
D. K., posudok D. M., relevantný v tejto veci je posudok D. K. e. 11/2021, ktorý sa týka sporného
obdobia. Žalovaný poukazuje na posudok 113/2018, ktorý sa týka obdobia roku 2016, 2015, tak isto
J. M., eiže tieto posudky sa na to nevz?ahujú, boli predložené v prílohe žaloby žalobcom na ilustráciu,
z eoho vychádzal pri ureovaní, vyeís3ovaní svojho nároku. Následne v priebehu súdneho sporu doložil
znalecký posudok e. 11/2021 na dokladovanie hodnoty nehnute3ností v spornom období. Pokia3 sa tu
namieta, že sú pochybnosti, lebo sú ve3ké rozdiely v cenách, môže to by? odôvodnené pohybmi na trhu,
môže to by? odôvodnené porovnávacím materiálom, pretože znalec ureoval hodnotu pozemku metódou
porovnávacou, ale vychádzal z podkladov, ktoré získal z verejných zdrojov, ako porovnate3ný majetok
kto a za akú cenu prenajíma.
11. Súd vec prejednal na nariadených pojednávaniach, na ktorých vykonal dokazovanie a zistil tento
skutkový stav:
12. Nebolo medzi stranami sporné, že žalobca je vlastníkom nehnute3ností nachádzajúcich sa v
Košiciach, evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Košice na liste vlastníctva e. 16244
pre katastrálne územie G., obec A. - H., I. A. D., a to pozemku registra C-KN par. e. XXXX/XXX - ostatné
plochy vo výmere 4 m2, pozemku registra C-KN par. e. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 66 m2,
pozemku registra C-KN par. e. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 6 m2, pozemku registra C-KN par.
e. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 10 m2, pozemku registra C-KN par. e. XXXX/XXX - ostatné
plochy vo výmere 81 m2, pozemku registra C-KN par. e. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 14 m2
(vo vz?ahu k ostatným plochám je uvedené, že ide o pozemok na ktorom je okrasná záhrad, uliená a
sídlisková zeleo, park a iná funkená zeleo a lesný pozemok na rekreaené a po3ovnícke využitie).
13.Spornýmmedzistranamisporuneboloazoscreenshotukatastrálnejmapyavýpisuzlistuvlastníctva
e. 16111 tiež vyplynulo, že pri3ahlým pozemkom k bytovému domu so súpisným eíslom 2336, ktorý
sa nachádza na parcele e. 2927, je parcela e. XXXX/XXX. Pozemky, parcely registra C-KN e. XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX L. XXXX/XXX (ialej aj „parcely e. 2932/138-143“)
zapísané na liste vlastníctva e. 16244 susedia s parcelou e. XXXX/XXX. Z LV e. 16111 tiež vplynuli
vlastnícke a spoluvlastnícke vz?ahy k bytom v bytovom dome súpisné e. 2336, ktorý sa nachádza na
parcele e. 2927.
14. Z obhliadky ako i z listinných dôkazov v podobe fotografií z Ortofotomapy a zo znaleckého posudku
e. 113/2018 a e. 11/2021 (e. l. 40 a 285) k parcelám e. 2932/138-143 (e. l. 436 až 441) vyplynulo, že na
týchto parcelách ide o plochy zelene – trávnaté plochy a nachádza sa tiež eas? prístupového chodníka
k bytovému domu so súpisným eíslom 2336, ktorý je vedený sa od vchodu do bytového domu napriee
parcelou e. XXXX/XXX cez eas? cez parcely e. XXXX/XXX až k cestnému telesu na parcele e. XXXX/
XXX. Na parcele e. XXXX/XXX sa tiež nachádza eas? chodníka tiahnuceho sa popri bytovom dome
a medzi parkovacími státiami ureenými pre obyvate3ov bytového domu. Parcely e. XXXX/XXX-XXX sa
nachádzajú medzi parkovacími miestami, prieom nebolo sporné, že tieto parkovacie miesta vlastnícky
patria vlastníkom, resp. spoluvlastníkom bytov v pri3ahlom bytovom dome. Obhliadkou bolo zistené,
že ide o tzv. vyhradené parkovacie miesta, ktoré sú z jednej strany ohranieené parcelou e. XXXX/XXX
a z druhej strany cestou na parcele e. XXXX/XXX. Sporným tiež nebolo, že spomínané chodníky nie
sú v vlastníctve žalovaného a žalovaný nie je vlastníkom pouliených lám osadených na parcelách e. e.
XXXX/XXX, XXX L. XXX.
15. Žalobca je spoluvlastníkom nehnute3nosti (v podiele 199/200 k celku) nachádzajúcej sa v Košiciach,
evidovanej katastrálnym odborom Okresného úradu Košice na liste vlastníctva e. 16249 pre katastrálne
územie G., obec A. - H., I. A. D.; sporné nebolo ani to, že Geometrickým plánom e. 183/1018
vyhotoveným spoloenos?ou E. A. C. z 10.12.2018, úradne overeného 9.1.2019 (ialej len Geometrický
plán e. 183/2018), došlo k rozdeleniu pozemku a k vytvoreniu nových parciel nasledovne: a) parcela
registra C-KN parc. e. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1.110 m2 b) parcela registra
C-KN parc. e. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 185 m2, c) parcela registra C-KN
parc. e. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 91 m2, d) parcela registra C-KN parc. e.XXXX/XXX-zastavanáplochaanádvorievovýmere2m2,e)parcelaregistraC-KNparc.e.XXXX/XXX-
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 197 m2, f) parcela registra C-KN parc. e. XXXX/XXX - zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 25 m2, g) parcela registra C-KN parc. e. XXXX/XXX - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 490 m2, h) parcela registra C-KN parc. e. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 11 m2, i) parcela registra C-KN parc. e. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
58 m2, j) parcela registra C-KN parc. e. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 77 m2, k)
parcela registra C-KN parc. e. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 45 m2, l) parcela
registra C-KN parc. e. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 6 m2, m) parcela registra
C-KN parc. e. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 12 m2 (ako spôsob využívania
pozemkov pri zastavanej ploche a nádvorie je uvedené, že je na nich postavená inžinierska stavba -
cestná, miestna a úeelová komunikácia, lesná cesta, po3ná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich
súeasti; pri ostatných plochách je uvedené, že ide o pozemok na ktorom je okrasná záhrad, uliená a
sídlisková zeleo, park a iná funkená zeleo a lesný pozemok na rekreaené a po3ovnícke využitie).
16. Z obhliadky (e. l. 460 a nasl.) v spojení s listinnými dôkazmi v podobe fotografií z ortofotomapy k
parcele e. XXXX/XXX (e. l. 435) vyplynulo, že na parcele e. XXXX/XXX sa nachádza cesta. Ide o cestu
zabezpeeujúcu prístup motorovými vozidlami k súkromným vyhradeným parkovacím miestam ako aj na
prístup na parcelu registra e. XXXX/XXX. Na nej sú radové garáže vo vlastníctve osôb odlišných od
žalobcu a žalovaného. Nebolo sporné, že cesta nie je vo vlastníctve a ani v správe žalovaného.
17. Na parcele e. XXXX/XXX (ortofotomapa e. l. 442 a fotografie zo ZP e. l. 67 a 285) a 2932/232
(ortofotomapa e. l. 447 a fotografie zo ZP e. l. 67 a 285) sa nachádzajú prístupové chodníky, prieom
nebolo sporné, že nie sú vo vlastníctve a ani v správe žalovaného. Na mieste samom súd obhliadkou
(e. l. 460 a nasl.) zistil, že svojím umiestnením bezprostredne zabezpeeujú najmä prístup k radovým
garážam súkromným parkovacím miestam vo vlastníctve tretích osôb.
18. Na parcele e. XXXX/XXX bolo obhliadkou v spojení s ortofotomapou (e. l. 448) zistené, že sa nej
nachádza eas? úeelovej cesty, ktorá nie je vo vlastníctve žalobcu ani žalovaného a je umiestnená
bezprostredne ved3a radových garáží s napojením na parcelu e. XXXX/XXX, na ktorej sú umiestnené.
19. Na parcele e. XXXX/XXX súd (z fotografií zo ZP e. l. 67 a 285, ortofotomapy e. l. 450 a obhliadky
e. l.460) zistil, že sa tam nachádza chodník tiahnuci sa pozdaž bytového domu na ulici Trieda SNP e.
XXX/XX L. XXX/XX, ako aj eas? chodníka tiahnuceho sa pozdaž bytového domu na ulici Moldavská
cesta e. 1165/35, ktoré (chodníky) sú vo vlastníctve žalovaného. Na zvyšnej easti parcely e. XXXX/XXX
sa nachádza eas? asfaltovej cesty medzi radovými garážami, ako aj prístupové chodníky smerujúce ku
garážam, ktoré nie sú vo vlastníctve ani v správe žalovaného.
20. Na parcele e. XXXX/XXX sa nachádza zeleo - trávnatá plocha pod bytovým domom na ulici K. P.
Q. XXXX/XX, prieom na mieste samom ako i z ortofotomapy e. l. 449 bol zrejmý jej nepravidelný tvar
a vzh3adom na výmeru a umiestnenie nebol zrejmý úeel jej využitia v rámci ostávajúceho priestoru.
21. Na parcelách e. XXXX/XXX, XXXX/XXX L. XXXX/XXX bola obhliadkou v spojení s ortofotomapou
(e. l. 451 až 453) a fotografiami zo ZP (e. l. 67 a 285) zistená zeleo – trávnatá plocha ved3a bytového
domu na ulici Trieda SNP e. XXX/XX až XXX/XX, prieom vzh3adom na jej umiestnenie a minimálnu
výmeru nebol zrejmý jej úeel využitia odhliadnuc od toho, že je v bezprostrednej blízkosti bytového
domu a nadväzuje na zeleo parciel bezprostredne nachádzajúcich sa ved3a bytového domu, ktoré sú vo
vlastníctve žalovaného. Zároveo bolo zistené, že sa na nich nachádza verejné osvetlenie. Pod3a opisu
karty majetku žalovaný je vlastníkom a spravuje verejné osvetlenie (na ulici Trieda SNP zriadené v roku
1966 a 1971), prieom nebolo sporné, že ide o osvetlenie umiestnené na týchto parcelách.
22. Na parcelách e. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX L. XXXX/XXX C. nachádzajú plochy zelene –
trávnatá plocha umiestnená ved3a parkovacích státí (ortofotomapa e. l. 442 a fotografie zo ZP e. l. 67
a 285) a radových garáží (ortofotomapa e. l. 443 až 445 a fotografie zo ZP e. l. 67 a 285). Na mieste
samom súd zistil (e. l. 460), že majú nepravidelný tvar a vzh3adom na ich výmeru a umiestnenie nebol
zrejmý žiaden úeel ich využitia v rámci ostávajúceho priestoru. Parcely e. XXXX/XXX, XXXX/XXX L.
XXXX/XXX bezprostredne nadväzujú na parcelu e. XXXX/XXX a plochu zelene na nej umiestnenú bez
zrejmej hranice a v teréne tvoria jeden celok.23. Z Protokolu o prechode nehnute3ného majetku Správy mestských komunikácií Košice na mesto
Košice v zmysle zákona SNR e. 138/1991 Zb. o majetku obcí vyplynulo, že pre obvod 7 Západ boli
predmetom delimitácie cesty I. II. a III. triedy. Pod3a Správy Mestských komunikácií jej Informatívneho
oznámenia pre delimitaenú komisiu pri Magistráte mesta Košice bolo zrejmé, že do správy a údržby
od NVmK zmluvami o prevode práva hospodárenia s nár. majetkom im odovzdané neboli, mestské
komunikácie I. triedy B., kruhgový objazd Moldavská, Moldavská cesta severná strana, Ipe3ská,
Ondávská a Vojenská a II. triedy Brnenská, Esl. prieskumníkov, Eapájevova, Esl. Odboja, Esl. Tankistov,
Esl. výsadkároív, Esl. ženistov, Gudernova a Hellova.
24. Zo žalobcom predloženého znaleckého posudku e. XXX/XXXX znalca D. J. K. vyplynulo, že
všeobecnú hodnotu nájmu sporných pozemkov stanovil znalec porovnávacou metódou a aj metódou
výpoetu na báze hodnoty pozemku (ureenej metódou polohovej diferenciácie). Ohodnocované pozemky
parcely C-KN e. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX L. Q. XXXX/
XXXS.T.M.Q.XXXXX,druhpozemku„ostatnáplocha“bolivsledovanomobdobívyužívanéakoverejná
zeleo.Znalecporovnávacoumetódoustanovilvšeobecnúhodnotunájmupredmetnýchpozemkovvroku
2015 na úrovni 6,61 eura/m2/rok, eo predstavuje spolu sumu 1.196,41 eur za rok, v roku 2016 na rovni
7,00 eur/m2/rok, eo predstavuje spolu sumu 1.267 eur za rok, v roku 2017 na úrovni 6,83 eur/m2/rok, eo
predstavuje spolu sumu 1.236,23 eura za rok. Celkovú všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov v období
rokov 2015, 2016 a v roku 2017 stanovil na 3.700 eur. Eo sa týka použitej metódy výpoetom na báze
hodnoty pozemku, túto znalec v závere znaleckého posudku nevybral za vhodnú.
25. Zo žalobcom predloženého znaleckého posudku e. 24/2019 znalca D. J. K. vyplynulo, že všeobecnú
hodnotu nájmu sporných pozemkov stanovil znalec porovnávacou metódou a aj metódou výpoetu
na báze všeobecnej hodnoty pozemku. Všeobecná hodnota nájmu parciel evidovaných na T. M. Q.
XXXXX bola ureená výpoetom na základe všeobecnej hodnoty pozemkov ureenej metódou polohovej
diferenciácie. Všeobecná hodnota nájmu parciel registra C-KN e. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q.
XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX (druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria), ktoré sa
nachádzajú pod miestnymi komunikáciami, bola za obdobie od januára 2017 do januára 2019 ureená
na sumu 3,429 eura/m2/rok. Všeobecná hodnota nájmu parciel registra C-KN e. XXXX/XXX, Q. XXXX/
XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX
(druh pozemku „ostatná plocha“), ktoré v sledovanom období boli využívané ako verejná zeleo, bola
znaleckým posudkom ureená na 2,963 eura/m2/rok. Metódou výpoetom stanovil všeobecnú hodnotu
nájmu pozemkov v celkovej výške 7.700 eura.
26. Znalkyoa D. J. M. v znaleckom posudku e. XX/XXXX, ktorý predložil žalobca, uviedla, že na
ureenie všeobecnej hodnoty nájmu sporných parciel pre obdobie rokov 2015, 2016 a 2017 je v
zmysle platnej metodiky možné použi? porovnávaciu metódu alebo metódu výpoetom na báze hodnoty
pozemku. Výber vhodnej metódy je na úsudku a zvážení znalca. Ako popisuje literatúra pre znalcov,
najreálnejšie priblíženie sa k všeobecnej cene nájmu dosiahnute3nej na trhu s nehnute3nos?ami v
Slovenskej republike, je možné porovnávacou metódou (priame porovnanie), ktorá je najpresnejšia a v
zmysle metodiky je primárnou metódou. Nevyhnutnou podmienkou jej použitia je však dostatoený poeet
vhodných podkladov - informácií o realizovaných alebo ponukových cenách nájmov porovnate3ných
nehnute3nosti v danom mieste a ease. Stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu sporových parciel pre
minulé obdobia je možné aj metódou výpoetu na báze hodnoty pozemku. Jednou zo vstupných velieín,
ktoré sa dosadzujú do vzorca pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku, je všeobecná
hodnota pozemku na mernú jednotku, ktorú je v danom prípade najvhodnejšie stanovi? porovnaním
(v prípade dostatoeného množstva porovnate3ných údajov). Použite metódy polohovej diferenciácie
cez povyšujúce koeficienty v danom prípade teoreticky aj metodiky zlyháva. Znalkyoa tiež uviedla, že
ve3mi blízkym výsledným hodnotám nájmu sporových pozemkov pre roky 2015, 2016 a rok 2017, ktoré
ureila vo svojom znaleckom posudku, dospel znalec D. J. K. v znaleckom posudku e. 113/2018 pri
použití porovnávacie metódy, ktorú zvolil v závere posudku za vhodnú. Ialej zo znaleckého posudku
vyplynulo, že pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu sporných pozemkov pre sledované obdobie
použila porovnávaciu metódu, pri ktorej vychádzala z realizovaných nájomných zmlúv za porovnate3né
pozemky rovnakého druhu, rovnakého využívania, podobných výmer ako ohodnocované pozemky,
umiestnených v rovnakom katastrálnom území ako ohodnocované pozemky, ktoré boli uzatvorené
v sledovanom období, takéto zmluvy sú pod3a jej úsudku najviac vhodné pre porovnávanie, pri
objektivizácii vyžadujú najmenej úprav pomocou zrážok alebo koeficientov. Všeobecnú hodnotu nájmu
pozemkov - parcely C-KN e. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX L. Q. XXXX/XXX na liste vlastníctva e. XXXXX stanovila znalkyoa D. J. M. v roku 2015 pri
pozemkoch s vecným bremenom na úrovni 5,49 eura/m2, eo predstavuje spolu sumu 384,30 eura.
V roku 2015 pri pozemkoch bez za?aženia vecným bremenom znalkyoa stanovila na úrovni 7,86
eura/m2, eo predstavuje spolu sumu 872,46 eura, teda v roku 2015 stanovila znalkyoa všeobecnú
hodnotu nájmu posudzovaných pozemkov vo výške 1256,76 eura. V roku 2016 pri pozemkoch s vecným
bremenom znalkyoa stanovila všeobecnú hodnotu nájmu na úrovni 5,40 eura/m2, eo predstavuje spolu
278 eur, v roku 2016 pri pozemkoch bez za?aženia vecným bremenom stanovila znalkyoa všeobecnú
hodnotu nájmu na úrovni 7,72 eura/m2, eo predstavuje spolu sumu 856,92 eura. V roku 2016 stanovila
znalkyoa všeobecnú hodnotu nájmu predmetných pozemkov vo výške 1.234,92 eura. V roku 2017 pri
pozemkoch s vecným bremenom znalkyoa stanovila všeobecnú hodnotu nájmu na úrovni 5,37 eura/m2,
eo predstavuje spolu sumu 375,90 eura. V U. 2017 pri pozemkoch bez za?aženia vecným bremenom
na úrovni 7,68 eura/m2, eo predstavuje spolu 856,48 eura. V roku 2017 znalkyoa stanovila všeobecnú
hodnotu nájmu pozemkov vo výške 1.228,38 eura. Celkovú všeobecnú hodnotu nájmu predmetných
pozemkov v sledovanom období rokov 2015, 2016 a 2017 stanovila v znaleckom posudku e. XX/
XXXX, ktorý bol vyhotovený ako kontrolný v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
34C/17/2017, na úrovni 3.720 eur.
27. Pod3a posudku znalca D. O. V. e. 23/2019 predloženého v konaní žalovaným je porovnávacia
metóda v danej veci v rámci znaleckého dokazovania nepoužite3ná z dôvodu nedostatku vhodných
podkladov na porovnávanie. Všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov, parcely C-KN e. XXXX/XXX, Q.
XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX L. Q. XXXX/XXX evidované na liste vlastníctva
e XXXXX, stanovil D. V. metódou výpoetu na báze všeobecnej hodnoty pozemku (ureenej metódou
polohovej diferenciácie). V roku 2015 bola všeobecná hodnota nájmu pozemkov na úrovni 2,364 eura/
m2/rok, eo predstavuje spolu sumu 427,88 eura za rok, v roku 2016 na úrovni 2,473 eura/m2/rok, eo
predstavuje spolu sumu 447,61 eura za rok a v roku 2017 na úrovni 2,565 eura/m2/rok, eo predstavuje
spolu sumu 464,27 eura za rok, spolu tak sumu 1.339,76 eura, zaokrúhlene sumu 1.340 eur.
28. Žalobca predložil v konaní ialší znalecký posudok D. J. K. e. XX/XXXX, týkajúci sa žalovaného
obdobia, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu nehnute3ností - pozemok, parc. P. A. Q. XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, a to pre obdobie 1.6.2019 do 31.10.2020
a parc. C KN e. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX pre obdobie 1.11.2018 do 31.10.2020, evidovaná na liste vlastníctva e. 16249 a e.
16244 v katastrálnom území G.. Z neho vyplynulo, že všeobecnú hodnotu nájmu sporných pozemkov
stanovil znalec metódou porovnávania všeobecnej hodnoty nájmu, eo odôvodnil tak, že získal dostatok
objektívnych a dôveryhodných podkladov - nájomných zmlúv na porovnate3né pozemky, ktoré sa
nachádzali v rovnakom katastrálnom území ako ohodnocované pozemky, na ktoré boli uzatvorené
nájomné zmluvy v sledovanom období. Všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov výpoetom na báze
hodnoty pozemkov nebola stanovená. Ako problém metódy výpoetu na báze hodnoty pozemku uviedol
objektívnos? ureenia všeobecnej hodnoty pozemku v rozhodnom ease, použitie metódy polohovej
diferenciácie cez povyšujúce a ponižujúce koeficienty teoreticky aj metodicky zlyháva. Porovnávacia
metóda ako najviac vhodná na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov ako vstupnej velieiny pre
výpoeet všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov nebola použitá, pretože nebolo možné získa? dostatok
objektívnych a dôveryhodných podkladov - kúpnych zmlúv uzatvorených v rozhodnom období, blízkom
sledovanému, na kúpu minimálne troch porovnate3ných pozemkov. V posudku znalec vychádzal z
nájomných zmlúv uzatvorených v sledovanom období na nájom pozemku podobnej výmery druhu
„ostatné plochy“ a rovnakého využívania ako ohodnocované pozemky (spôsob využitia pozemkov ako
„pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uliená a sídlisková zeleo, park a iná funkená zeleo a lesný
pozemok na rekreaené a po3ovnícke využívanie“) umiestnené v rovnakom katastrálnom území ako
ohodnocované pozemky. Obmedzenie vo využite3nosti vo vz?ahu k hodnoteným pozemkom znalec
zoh3adnil vo fyzickom faktore (konkrétne rizikový prístup k pozemku, resp. zoh3adnenie obmedzenia z
vecného bremena) porovnávania zrážkou vo výške od 5 do 30%. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu
nájmu predmetných pozemkov v závere znaleckého posudku na úrovni 7,70 eura/m2/rok, resp. 7,66
eura/m2/rok, resp. 5,36 eura/m2/rok, resp. 5,43 eura/m2/rok. Celkovú všeobecnú hodnotu nájmu
pozemkov v období 1.6.2019 - 31.10.2020 stanovil na 34.344,09 eura, zaokrúhlene 34.300 eur.
29.ZkópiíkatastrálnejmapykatastrálnehoúzemiaG.,MapovýklientZBIGSÚradugeodézie,kartografie
a katastra SR parciel registra C Q. XXXX/X, Q.XXXX/X, Q. XXXX/X, Q. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/X,XXXX/X,ktoréniesúdpredmetomtohtokonaniavyplynulo,ževlastníkom
týchto parciel je žalovaný, a ktoré sa nachádzajú v okolí sporných parciel.
30. Na zistený skutkový stav súd aplikoval tieto ustanovenia právnych predpisov:
31. Pod3a § 123 zákona e. 40/1964 Zb. Obeiansky zákonník (ialej len „Obeiansky zákonník“) je vlastník
v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva drža?, užíva?, požíva? jeho plody a úžitky
a naklada? s ním.
32. Pod3a § 2b ods. 1 zákona e. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení verejné priestranstvo je ulica,
námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ktorý bez oh3adu na
vlastnícke vz?ahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
33. Pod3a § 488 Obeianskeho zákonníka je záväzkovým vz?ahom právny vz?ah, z ktorého verite3ovi
vzniká právo na plnenie (poh3adávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnos? splni? záväzok.
34. Pod3a § 489 Obeianskeho zákonníka vznikajú záväzky z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutoeností uvedených v zákone.
35. Pod3a § 451 ods. 1, ods. 2 Obeianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vyda?. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
36. Pod3a § 458 ods. 1 Obeianskeho zákonníka sa musí vyda? všetko, eo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spoeívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnú? peoažná náhrada.
37. Pod3a § 563 Obeianskeho zákonníka, ak eas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo ureený v rozhodnutí, je dlžník povinný splni? dlh prvého doa po tom, eo ho o plnenie
verite3 požiadal.
38. Pod3a § 517 ods. 2 Obeianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peoažného dlhu, má
verite3 právo požadova? od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je pod3a tohto zákona
povinný plati? poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
39. Pod3a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky e. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obeianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o pä? percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dou omeškania s plnením
peoažného dlhu.
40. Žalobca sa žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného z dôvodu, že parcely
v jeho vlastníctve užíva ako verejné priestranstvo, a preto je povinný mu za také užívanie poskytnú?
primeranú náhradu.
41. Úlohou súdu po zrušení veci bolo predovšetkým posúdi? a dôsledne a podrobne odôvodni? použitie
toho ktorého právneho režimu. Súd sa preto primárne zaoberal možnou aplikáciou zákona e. 66/2009
Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli
z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ialej len „zákon e. 66/2009 Z. z.). Ten upravuje
špecifickú situáciu - riešenie vz?ahu vlastníka pozemku a stavby na oom zriadenej, prieom vlastník
stavby, ktorá na neho prešla zo štátu (prechod vlastníckeho práva k stavbám pod3a § 2 zákona e.
138/1991 Zb. o majetku obcí), nemá ku dou úeinnosti tohto zákona (1.7.2009) užívacie právo, a preto mu
zo zákona vzniká vecné bremeno. Je nutné ozrejmi?, že v tomto spore aplikácia zákona e. 66/2009 Z.
z. prichádzala do úvahy len v prípade parcely e. XXXX/XXX, keiže len na nej sa nachádzal chodník ako
miestna komunikácia (§ 43a ods. 1 písm. a) zákona e. 50/1976 Zb. o územnom poriadku a stavebnom
plánovaní(stavebnýzákon))astavbavovlastníctvežalovaného.Podmienkyprevznikvecnéhobremena
sú stanovené v § 1 predmetného zákona, prieom prechod vlastníctva k tejto stavbe na pozemku žalobcu(parcela e. XXXX/XXX) zo štátu na žalovaného preukázaný pod3a súdu nebol. Žalovaný v tomto smere
predložil Protokol o prechode nehnute3ného majetku Správy mestských komunikácií Košice na mesto
KošicevzmyslezákonaSNRe.138/1991Zb.omajetkuobcí,pod3aktoréhovšakpredmetomdelimitácie
neboli miestne komunikácie IV. triedy. Pod3a § 4b zákona e. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) v spojení s § 7 ods. 1 písm. d) vyhlášky e. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) sú miestne komunikácie IV. triedy také miestne komunikácie,
ktoré nie sú ani obmedzene prístupné premávke motorovými vozidlami (napríklad cestieky, chodníky,
samostatné cyklistické cestieky, samostatné chodníky, schody a podobne). V predmetnom spore,
vzh3adom na charakter chodníka vo vlastníctve žalovaného a umiestnenie na parcele e. XXXX/XXX,
ide o miestnu komunikáciu IV. triedy. Na základe uvedeného potom neboli splnené zákonné podmienky
pre aplikáciu zákona e. 66/2009 Z. z. pre danú parcelu a miestnu komunikáciu na nej umiestnenú.
Nebolo preto možné uvažova? o jednorazovej náhrade za vecné bremeno patriacej žalobcovi, vo vz?
ahu ku ktorej vzh3adom na okamih podania žaloby žalovaný vzniesol námietku premleania. V prípade
splnenia zákonných podmienok dôsledkom takej námietky by bol záver súdu o nedôvodnosti žaloby
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie
z 30. novembra 2020 sp. zn. 8Cdo/17/2019). Vo vz?ahu k verejnému osvetleniu na parcelách e. XXXX/
XXX až 237, zriadenému na ulici Tr. SNP (a iných uliciach) v rokoch 1966 a 1971, súd uvádza, že
vzh3adom na znenie § 43a zákona e. 50/1976 Zb. nejde o inžiniersku stavbu a žalovaný netvrdil ani jeho
delimitáciu z majetku štátu. Neboli tak splnené podmienky pre aplikáciu § 1 v spojení s § 4 zákona e.
66/2009 Z. z.. Vo vz?ahu k ostatným parcelám nebolo sporné, že na nich nachádzajúca sa zeleo – tráva,
ei chodníky neboli žalovaným zriadené ani vybudované a nie sú v jeho vlastníctve, preto je aplikácia
tohto zákona vylúeená. Námietka premleania náhrady za vecné bremeno pod3a zákona e. 66/2009 Z.
z. tak nie je dôvodná, kei vznik zákonného vecného bremena k parcelám e. XXXX/XXX – 237 k 1.7.2009
nebol preukázaný.
42. Vzh3adom na uvedené, na právne vz?ahy žalobcu a žalovaného, kei žalobca mal za to, že žalovaný
sporné parcely užíva ako verejné priestranstvo, prichádzala do úvahy aplikácia inštitútu bezdôvodného
obohatenia (§ 451 až 459 Obeianskeho zákonníka).
43. Sporným medzi stranami sporu bolo, ei pozemky žalobcu - parcely e. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q.
XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX,
Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, na ktorých sa nachádza zeleo, parcely
e. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, S. A. C. Q. (O. Q. XXXX/
XXX a e. XXXX/XXX obsahujú aj zeleo) alebo úplne nachádzajú chodníky, parcela e. XXXX/XXX, na
ktorej je cesta, ktoré všetky nie sú vo vlastníctve žalovaného a tiež parcela e. XXXX/XXX, na ktorej je
chodník vo vlastníctve žalovaného, sú verejným priestranstvom a ei žalobca má v takom prípade nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia.
44. Pri opätovnom posúdení tejto otázky (kei sa oou súd zaoberal v rozsudku z 15. novembra 2021,
ktorý bol vo vyhovujúcej easti zrušený) vychádzal súd z toho, že inštitút verejného priestranstva je
jedným z druhov obmedzenia vlastníckeho práva. Pod3a § 2b ods. 1 zákona e. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení verejné priestranstvo je ulica, námestie, park, trhovisko, a iný priestor prístupný verejnosti bez
obmedzenia, ktorý bez oh3adu na vlastnícke vz?ahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.
45. Zahrnutie pozemkov inej osoby do kategórie verejného priestranstva u3aheuje obci plnenie jej
funkcií, prieom obci je umožnené, aby prostredníctvom územného plánovania ovplyvnila varianty
využitia daného pozemku. Uvedené znamená, že obec taký priestor ako verejné priestranstvo definuje
alebo ureuje vo všeobecne záväznom nariadení obce. O takú situáciu však v danom prípade nejde.
46. Na to, aby bolo možné uzavrie?, že ureitý priestor je ex lege verejným priestranstvom, musia
by? splnené všetky jeho znaky, a to existencia ureitého priestoru, ktorý je prístupný každému bez
obmedzenia (prieom o verejné priestranstvo nejde, kei všeobecnému užívaniu bráni faktická prekážka,
zktorejvyplývavô3avlastníka,žedanýpriestorjebezialšiehoprístupnýkaždému)aexistenciaureitého,
verejnoprospešného úeelu, na ktorý priestranstvo slúži (dopravný, hospodársky, rekreaený).
47. Stotožnenie priestranstva, ktorého prístupnos? je daná len tým, že jeho vlastník nebráni vstupu
na svoj pozemok (ako dôvod, ktorým argumentuje žalobca), ako priestranstva verejného všaknezoh3adouje § 2b ods. 1 zákona e. 369/1990 Zb., a to význam všeobecnej ureenosti pozemku pre
potreby obyvate3ov. Táto podmienka musí by? naplnená súeasne s neobmedzenou prístupnos?ou.
48. Nebolo sporné, že parcely vo vlastníctve žalobcu súd prístupné bez obmedzenia každému v tom
smere, že tomu nebráni žiadna faktická prekážka. Spornou bolo otázka existencie všeobecného úeelu
užívania - verejnoprospešného úeelu pre potreby obyvate3ov žalovaného.
49. V danom prípade ide o parcely, ktoré sa nachádzajú pri bytových domoch a parkovacích miestach
a garážach tretích osôb, najmä vlastníkov bytov v týchto bytových domoch, ktoré sporné parcely
odde3ujú ei už trávnatými plochami alebo chodníkmi na nich umiestnenými. Z poh3adu súdu ide
o parcely, ktoré sú umiestnené medzi nimi a bezprostredne s nimi susedia, zároveo sú umiestnené
v rámci ureitého vnútorného priestoru danej obytnej easti. Uvedené parcely ialej nadväzujú na ialšie
parcely (vo vlastníctve žalovaného), ktorými je zabezpeeená aj prístupnos? priestoru, ktorého sa nárok
týka, s ostatnými tento priestor obkolesujúcimi eas?ami mesta a ich infraštruktúrou (na eo poukázal
i sám žalobca).
50. H., ktorá sa na sporných parcelách (s výnimkou pár stromov na parcelách e. XXXX/XXX až 237)
nachádza, predstavuje výluene trávnatý porast a ktorá vzh3adom na svoju výmeru a umiestnenie, neplní
úeelverejnejzeleneposkytujúcirelaxaený,oddychovýeináuenýpriestor.Vzh3adomnasvojuminimálnu
výmeru a špecifický tvar je len dôsledkom vybudovaného zastavaného priestoru a ten zostávajúci
bez špecifického významu dopaoa. Nie je preto pod3a názoru súdu splnený predpoklad jej úeelového
užívania a plnenia funkcie verejnej zelene pre verejnos? na jej rekreáciu a na ialšie s tým súvisiace
využitie tak, ako má na mysli § 2b ods. 1 zákona e. 369/1990 Zb..
51. Sporné parcely s chodníkmi, ich eas?ami, a cestou sú roztrúsené medzi parcelami vlastnícky
patriacim tretím osobám tak, aby svojím umiestnením a tým, eo sa na nich nachádza, slúžili
predovšetkým špecifickej skupine obyvate3ov žalovaného, t. j. takým, ktorí sú vlastnícky prepojení
s nehnute3nos?ami v tomto priestore (byty, garáže, parkovacie státia). Chodníky, resp. ich easti
a cesta zabezpeeujú pre nich prístup z bytových domov k ich majetku. Chodníky a cesta vybudované
subjektmi odlišným od žalovaného (nie je vylúeené, že vlastníkmi bezprostredne susediacich parciel)
sú umiestnené výluene v rámci vnútorného priestoru medzi bytovými domami a parkovacími miestami
a garážami. Nie je vylúeené, že vzh3adom na ich neobmedzenú prístupnos? môžu by? sporadicky
užívané aj inými osobami, ale svojim charakterom a umiestnením súd nezistil plnenie konkrétnej
verejnoprospešnej funkcie týchto parciel pre neobmedzený okruh ostatných obyvate3ov. Podstatnou
pod3a názoru súdu je v tomto smere okolnos?, ktorá verejnoprospešný úeel užívania v prospech
vopred neobmedzeného poetu obyvate3ov znaene limituje. Ide o bezprostrednú prepojenos? úeelu
využitia týchto parciel s charakterom ostatných parciel, ktorých sa týkajú. Slúžia súkromným osobám
a vlastníkom nehnute3ností v tomto priestor, nie žalovanému a jeho ostatným obyvate3om. Na
tom nie nemení ani to, ako poukázal na pojednávaní žalobca, že v minulosti slúžili pre ostatných
obyvate3ov a zabezpeeovali prístup a parkovanie k objektom v širšom okolí. Bolo tomu tak preto,
že neexistovali súeasné vlastnícke vz?ahy tretích osôb k parcelám, ktoré chodníky a cesty prepájajú,
prieom v súeasnosti to už uvedené parcely neumožoujú. Nie je pod3a názoru súdu splnený predpoklad
ich úeelového užívania a plnenia verejnoprospešnej funkcie v prospech žalovaného a jeho obyvate3ov
tak, ako má na mysli § 2b ods. 1 zákona e. 369/1990 Zb..
52. Pokia3 žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2011
sp. zn. 4Cdo/52/2009 a verejné priestranstvo tam definované, aj z tohto rozhodnutia možno vyvodi?, že
jedným z predpokladov existencie verejného priestranstva, je jeho verejnoprospešné využitie na plnenie
funkcií obce, ktoré vo vz?ahu k svojim obyvate3om má. Súd poukazuje na to, že v danom prípade
šlo o sídliskovú zeleo, na pozemku v území dokoneenej obytnej zástavby a bol svojím charakterom,
tvarom a umiestnením ureený k plneniu funkcie verejnej zelene, prieom charakter dotknutého pozemku
navrhovate3ky (verejné priestranstvo - verejná zeleo) vyplýval zo všeobecne záväzných nariadení
odporcu platných a úeinných v rozhodnom období (bližšie odôvodnenie tohto rozsudku). Vychádzajúc
z uvedeného rozhodnutia a skutkového stavu tam uvedeného, aplikujúc znenie § 2b ods. 1 zákona
o obecnom zriadení úeinného od 1.4.2018 vrátane podmienok vzniku verejného priestranstva ex lege
(odsek 44. až 46. odôvodnenia) na skutkový stav v tomto spore po vykonanom dokazovaní (vrátane
obhliadky na mieste samom), súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade o verejné priestranstvo
nejde.53. V prípade parciel e. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, v rámci vz?ahu
žalobca a žalovaný, však súd dáva do pozornosti situáciu, odlišnú od vyššie uvedených úvah, a to tým,
že na týchto parcelách vo vlastníctve žalobcu sú umiestnené veci vo vlastníctve žalovaného.
54. Plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 Obeianskeho zákonníka) je jednou zo skutkových podstát
bezdôvodnéhoobohateniazaloženejnatom,žemedzizúeastnenýmistranamichýbaodzaeiatkuprávny
vz?ah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie spoeívajúce v tom, že bolo nieeo dané
alebo sa v prospech niekoho konalo. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku
bez nájomnej zmluvy ei iného titulu oprávoujúceho užíva? cudziu vec, kde prospech vzniká tomu, kto
realizuje užívate3ské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový
stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vz?ahom, ktorý zakladá právo vec užíva?.
55. Odhliadnuc od toho, že nie je dané užívanie týchto parciel ako verejného priestranstva, skutoenos?,
že sú na nich stapy verejného osvetlenia a eas? chodníka vedúceho pozdaž bytového domu, znamená,
že žalovaný ich týmto spôsobom, hoci aj ich umiestnením, užíva, a robí tak bez konkrétnej dohody,
existencie zmluvného vz?ahu so žalobcom, ktorý by upravoval také užívanie. Za takých okolností je
preto povinný žalobcovi vyda? bezdôvodného obohatenie pod3a § 451 a § 457 Obeianskeho zákonníka.
To si žalobca uplatnil veas podanou žalobou v premleacej lehote (§ 107 Obeianskeho zákonníka.
56. Na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia žalobca predložil súdu tri znalecké posudky (Q.
XXX/XXXX L. Q. XX/XXXX D. J. K. a e. XX/XXXX D. M.), proti ktorým žalovaný namietal a v konaní
predložil posudok znalca D. V.. Žalobca tiež predložil znalecký posudok e. 11/2021 D. J. K.. Vzh3adom
na záver súdu o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vz?ahu k parcelám e. XXXX/
XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX za požadované obdobie od 1.6.2019 do 31.10.2020
mal súd k dispozícii znalecký posudok D. J. K. e. XX/XXXX, ktorý sa premietol do žaloby a žalobného
návrhu a e. XX/XXXX predložený poeas konania. Ostatné posudky, predložené žalobcom spolu so
žalobou, ei žalovaným poeas konania vo vz?ahu k týmto parcelám znaene predchádzali rozhodnému
obdobiu (znalecký posudok e. 113/2018 D. J. K. a e. XX/XXXX D. M.) alebo sa týchto parciel ani
netýkali (znalecký posudok D. V. e. XX/XXXX). Pokia3 žalovaný namietal, že znalecké posudky e. XXX/
XXXX L. Q. XX/XXXX predložené žalobcom a výrazný rozdiel (takmer dvojnásobný) v hodnotách nájmu,
súd dáva do pozornosti, že znalecký posudok e. XXX/XXXX nebol pre rozhodnutie súdu významný,
prieom na dané parcely sa vz?ahuje len znalecký posudok e. XX/XXXX. Bolo v tomto smere na
žalovanom, aby predložil taký znalecký posudok, ktorý by sa týkal predovšetkým žalovaného obdobia,
žalobcom predložené závery o hodnotách nájmu k tomuto obdobiu nielen spochybnil, ale i preukázal.
Hoci žalovaný taký posudok avizoval (pojednávanie 28.4.2023), na pojednávaní 18.8.2023 návrhy na
doplnenie dokazovania nemal.
57. Pri ureení výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov evidovaných na liste vlastníctva
e. 16249, konkrétne parciel e. XXXX/XXX až 237 súd vychádzal zo sumy, v akej bola náhrada za
predmetné pozemky žiadaná a nie aj, nad rámec, z výšky vyplývajúcej zo znaleckého posudku e. XX/
XXXX predloženého žalobcom poeas konania, kei žalobca takú výšku v žalobe nepožadoval a žalobu
v tomto smere poeas konania neupravil/nerozšíril. Tento posudok totiž za jednotlivé parcely vyeíslil
vyššiu sumu roeného nájmu za m2 u jednotlivých parciel. Žalobca predmetný posudok predložil na
preukázanie žalobou uplatneného nároku zo znaleckého posudku e. XX/XXXX a na pojednávaní
28.4.2023 len poukázal na význam tohto posudku pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia. Súd
však na neho mohol prihliadnu? len v rozsahu, v akom sa uplatnené nároky za jednotlivé parcely
v období od 1.6.2019 do 30.10.2020 kryjú so žalobou. Nemožno totiž opomenú?, že procesný nárok je
daný (individualizovaný) nielen kvantitatívne, ale tiež opisom rozhodujúcich skutoeností, z ktorých nárok
uplatouje, t. j. špecifikáciou nároku. Ak si žalobca mienil uplatni? bezdôvodné obohatenie na podklade
ialšieho posudku, ktorý žalobcov nárok nepochybne rozšíril, bol z jeho strany žiaduci postup pod3a §
140 CSP. Bez takej úpravy žaloby nárok priznaný pod3a neho by bol v rozpore s § 216 ods. 2 CSP, keiže
by mu súd priznal viac ako v žalobe za jednotlivé parcely žiadal.
58. Na základe uvedeného preto vychádzal zo znaleckého posudku e. XX/XXXX vypracovaného
znalcom Ing. J. K. 25.2.2019 na ureenie výšky nájomného za užívanie pozemkov žalobcu. Z obsahu
znaleckého posudku je zrejmé, že všeobecná hodnota nájmu parcely e. XXXX/XXX, ktoré sa nachádzapod miestnou komunikáciou, spolu vo výmere 490 m2 (z toho na spoluvlastnícky podiel žalobcu pripadá
487,55 m2), bola ureená na sumu 3,429 eura/m2/rok; nájomné za ich užívanie tak dosahuje 1.680,21
eura za rok, za 17 mesiacov je to 2.380,30 eur, z toho na podiel žalobcu je 2.368,40 eur. Všeobecná
hodnota nájmu parciel, na ktorých je verejné osvetlenie e. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, vo
výmere 11 m2, 58 m2 a 77 m2, spolu 146 m2 (z toho na spoluvlastnícky podiel žalobcu pripadá 145,27
m2), bola znaleckým posudkom ureená na 2,963 eura/m2/rok; nájomné za ich užívanie tak dosahuje
výšku 432,50 eura za rok, za 17 mesiacov 612,84 eur, z toho na podiel žalobcu je 609,80 eur. Za obdobie
od 1.6.2019 do 31.10.2020 predstavuje výška bezdôvodného obohatenia sumu 2.978,20 eur.
59. Na základe uvedeného preto súd žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.978,20
eur, ktorá bola podaná veas v premleacej lehote pod3a § 107 Obeianskeho zákonníka, vyhovel.
V prevyšujúcej easti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, kei nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa týkal parciel, za ktoré mu vzh3adom na odôvodnenie uvedené v odsekoch 44. až 52.
nesvedeí.
60. Žalobca uplatnil aj nárok na úroky z omeškania s poeiatkom od 30.10.2020 do zaplatenia. Súd
za výzvu na plnenie považoval až samotnú žalobu (kei iná výzva predložená nebola), ktorá bola
žalovanému dorueená 8.12.2020. V zmysle ustanovenia § 563 Obeianskeho zákonníka bol žalovaný
povinný žalobcovi plni? na druhý deo, tzn. 9.12.2020 a odo doa nasledujúceho, teda od 10.12.2020
je žalovaný v omeškaní s peoažným plnením a je povinný plati? úroky z omeškania vo výške
zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky k prvému dou omeškania
zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti, že žaloba o zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 5 % zo sumy 12.828,79 eura od 30.10.2020 do 9.12.2020 bola II.
výrokom rozsudku z 15. októbra 2021 zamietnutá a rozsudok v tomto výroku nadobudol právoplatnos?
16.11.2021. Okamih poeiatku omeškania žalovaného vo vz?ahu k vyhovujúcemu plneniu tak vyplýva
z uvedeného rozsudku z 15. októbra 2021, ktorým je súd v tejto easti viazaný. Súd zároveo zamietol
úroky z omeškania z easti, v ktorej žalobu zamietol, a to za obdobie od 10.12.2020 do zaplatenia.
61. O nároku na náhradu trov konania súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP.
Zoh3adniac nielen uplatnenú istinu, ale aj príslušenstvo (úroky z omeškania - ich predbežnú výšku
príslušenstva k easu svojho rozhodnutia a túto zoh3adnil pri posúdení úspechu v konaní) zistil, že
žalobca žalobou uplatnil celkovo sumu 14.675,89 eura vrátane úrokov z omeškania a žalobu súd
posúdil ako dôvodnú v easti o zaplatenie 3.391,47 eur (istina 2.978,20 eur a 413,27 eur úroky z
omeškania). Žalobca bol tak úspešný v miere zodpovedajúcej 23% a žalovaný 77%, eo predstavuje
koneený úspech žalovaného 54%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecný náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.