Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/166/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812214013
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8812214013.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej
a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: Slovenský
vodohospodársky podnik, š.p., Karloveská 2, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO:
36 022 047 proti žalovanému: BUKOCEL, a.s., Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461,
zastúpenému: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Zelená 2, 811 01 Bratislava

– mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 1.087.925,35 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 7.10.2021, č.k. 8Cb/7/2013-861
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho II. a III. výroku a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol:

I. Konanie n e z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.087.925,35 eur spolu:

- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 286.192,81 eur od 03.08.2012 do zaplatenia,
- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 72.944,33 eur od 25.10.2012 do zaplatenia,
- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 39.377,04 eur od 21.11.2012 do zaplatenia,
- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 48.121,80 eur od 20.12.2012 do 28.03.2013,
- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 38.266,45 eur od 20.12.2012 do zaplatenia,

- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 39.008,72 eur od 23.01.2013 do zaplatenia,
- s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 86.125,44 eur od 21.02.2013 do zaplatenia,
- s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 75.087,38 eur od 19.03.2013 do zaplatenia,
- s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 83.277,26 eur od 19.04.2013 do zaplatenia,
- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76.151,04 eur od 18. 05. 2013 do zaplatenia,
- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 81.666,70 eur od 21.06.2013 do zaplatenia,

- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76.558,19 eur od 18.07.2013 do zaplatenia,
- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 83.292,35 eur od 20.08.2013 do zaplatenia,
- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 23.929,72 eur od 18.09.2013 do zaplatenia,
- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26.047,88 eur od 19.10.2013 do zaplatenia, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 88 %,s tým, že o konkrétnej výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej mu dňa 7.12.2012, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 1.140.441,25 eur s prísl. (po rozšírení žaloby); titulom nezaplatenia ceny
za odber povrchovej vody z vodných tokov za mesiace január 2012 – september 2013.

3. Žalobca dôvodil, že žalovanému bolo vydané povolenie na nakladanie s vodami podľa § 8 zák. č.

138/1973Zb.ovodáchrozhodnutímOUŽPč.16/79zodňa20.12.1978,nazákladektoréhojeoprávnený
k odberu povrchovej vody na priemyselné využitie z odberného miesta – rieky Ondava.
Žalobca ako správca vodných tokov vyberá v súlade s ust. § 78 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách platby
za užívanie povrchových vôd, t.j. aj za odber povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad 15.000
m3 ročne alebo 1.250 m3 mesačne. V roku 2011 sa právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným pri
odbere povrchových vôd spravovali ustanoveniami zmluvy č. C3a/44/1/2011 zo dňa 22.3.2011 na odber

povrchovej vody na priemyselné využitie, v zmysle ktorej žalovaný platil za odobratú povrchovú vodu
cenu 0,1059 eur bez DPH za 1 m3 (v súlade s cenou určenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví
- ďalej len „ÚRSO“ rozhodnutím č. 0043/2011/V zo dňa 28. 10. 2010 ako pevná cena).
V súlade so zákonom č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len

„ÚRSO“) vyhlášku č. 189/2011 Z.z., v ktorej ustanovil v § 10 vykonanie cenovej regulácie poskytovania
vodohospodárskych služieb určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny za odber povrchových vôd z
vodných tokov s účinnosťou od 01.01.2012. V nadväznosti na to, ÚRSO rozhodnutím č. 0002/2012/V
zo dňa 28.09.2011 určil na rok 2012 cenu za odber povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad
15000 m3 ročne alebo 1250 m3 mesačne ako maximálnu cenu v sume 0,1122 eur/m3.

Vzhľadom k tomu, že cena v rozhodnutí ÚRSO bola určená ako cena maximálna, žalovaný listom zo dňa
09.12.2011 požiadal o uplatnenie nižšej ceny (a to vo výške 0,075 eur/m3) čo odôvodnil hospodárskou
krízou a svojou nepriaznivou ekonomickou situáciou. Žiadosti nebolo možné vyhovieť, preto dňa
11.01.2012 bola žalovanému zaslaná zmluva na odber povrchovej vody za rok 2012 s novou cenou vo
výške 0,1122 eur/m3 bez DPH. K podpisu uvedenej zmluvy nedošlo.

V priebehu roka 2012 žalobca vystavoval za odobratú povrchovú vodu na základe hlásení skutočne
odobratého množstva zálohové faktúry s jednotkovou cenou platnou v roku 2011 s tým, že po uzatvorení
zmluvy na rok 2012 dôjde k vyúčtovaniu. Žalovaný počas uvedeného obdobia uhrádzal zálohové faktúry
len čiastočne a to jednotkovou cenou 0,075 eur/m3. Dňa 19.07.2012 bola vystavená vyúčtovacia faktúra
za odber povrchovej vody v období 01-06/2012 na základe hlásení skutočne odobratého množstva

predkladaných žalovaným s uplatnením maximálnej ceny 0,1122 eur/m3 a s odpočítaním už uhradených
častí zálohových platieb. Faktúra č. 44512058 bola vystavená na sumu 286.192,81 eur (s DPH), ktorú
žalovaný neuznal a listom zo dňa 01.08.2012 ju vrátil. Dňa 10.10.2012 bola vystavená vyúčtovacia
faktúra za odber povrchovej vody v období 07-09/2012 na základe hlásení skutočne odobratého
množstva predkladaných žalovaným s uplatnením maximálnej ceny 0,1122 eur/m3 a s odpočítaním už

uhradených častí zálohových platieb. Faktúra č. 445120324 bola vystavená na sumu 122.553,08 eur (s
DPH), pričom žalovaný túto neuznal a vrátil, dňa 24.10.2012 uhradil sumu 49.608,75 eur.
V mesiacoch október, november, december 2012 žalovaný odoberal z odberného miesta Ondava
povrchovú vodu, za ktorú žalobca vystavoval faktúry s jednotkovou cenou 0,1122 eur/m3 , ktoré však
žalovaný uhrádzal len čiastočne (ním určenou jednotkovou cenou 0,075 eur/m3 ).

Dňa 5.11.2012 vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutie č. 0050/2013/V, ktorým určil na
rok 2013 cenu za odber povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad 15000 m3 ročne alebo 1250
m3 mesačne ako maximálnu cenu v sume 0,1122 eur/m3. Následne bol žalovanému zaslaný návrh
zmluvy na odber povrchovej vody na priemyselné využitie za rok 2013. K uzavretiu zmluvy nedošlo.
Od januára 2013 žalovaný pokračoval v odbere povrchovej vody na priemyselné využitie z odberného

miesta na vodnom toku Ondava, o čom podával pravidelné mesačné hlásenia. Za odobratú vodu mu boli
vystavované faktúry s jednotkovou cenou 0,1122 eur/m3 v súlade s rozhodnutím ÚRSO na rok 2013,
ktoré faktúry vracal ako neuznané, uhradil len jednu z nich čiastočne, ním určenou jednotkovou cenou
0,075 eur/m3.

4.Žalovanýnavrholžalobuzamietnuťargumentujúc,žemedzistranamisporunebolauzatvorenázmluva
na odber povrchových vôd za rok 2012, teda k dohode o cene za odber povrchových vôd v roku 2012
nedošlo, napriek tomu, že žalovaný opakovane vyzýval žalobcu na uzatvorenie dohody o cene za
odber povrchových vôd. Dôvodil, že zo strany žalobcu nebol záujem dohodnúť sa na cene nižšej, akoje stanovená maximálna cena za odber povrchových vôd v zmysle rozhodnutia ÚRSO č. 002/2012/
V zo dňa 28.9.2011, preto bola cena za odber uhrádzaná žalovaným vo výške, ako navrhoval v liste
adresovanom žalobcovi dňa 9.12.2011, (t.j. vo výške 0,075 eur/m3 ).

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:
- dňa 22.3.2011 uzatvorili strany sporu zmluvu č. C3a/44/1/2011, ktorej predmetom bolo dohodnutie
podmienok pre odber povrchovej vody z odberného miesta Ondava, rkm 50, 300 na účely priemyselného
využitiavšpecifikáciíamnožstve7.800.000m3 (čl.I).Zmluvabolauzatvorenánadobuurčitúod1.12011

do 31.12.2011 (čl. II), za stanovenia ceny za 1 m3 odobratej povrchovej vody na 0,1059 eur bez DPH
(čl. V);
- Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím zo dňa 28.10.2010 č. 0043/2011/V určil pre
regulovaný subjekt (žalobcu) pevnú cenu za odber povrchovej vody z vodného toku v množstve nad
15 000 m3 ročne alebo 1250 m3 mesačne sumou 0,1059 eur/ m3 na obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011;
- Úrad pred reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím zo dňa 28.9.2011 č. 0002/2012/V určil pre

regulovaný subjekt (žalobcu) na obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 maximálnu cenu za odber
povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad 15 000 m3 ročne, alebo 1250 m3 mesačne sumou
0,1122 eur/ m3 ;
- na obdobie roku 2012 žalobca v zmluve na odber povrchovej vody na priemyselné využitia z odberného
miesta Ondava určil cenu za 1 m3 odobratej povrchovej vody sumou 0,1122 eur bez DPH, ktorá zmluva

stranami podpísaná nebola;
- listom zo dňa 9.12.2011 adresovanom žalobcovi, žalovaný žiadal pre rok 2012 uplatniť cenu za odber
povrchovej vody na priemyselné využitie vo výške 0,075 eur/ m3 , t.j. vo výške nižšej ako stanovenej
maximálnej ceny ÚRSO na daný kalendárny rok, argumentujúc, že uplatnenie maximálnej ceny za odber
povrchovej vody v zmluve na rok 2012 môže mať negatívny dopad spočívajúci v nutnosti obmedzenia,

resp. zastavenia výroby žalobcu, čo sa následne prejaví v zníženom odbere, resp. zastavení odberu
povrchovej vody;
- SVP, š.p. listom zo dňa 18.7.2012 reagujúc na žiadosť žalovaného uviedol, že rozhodnutím
ÚRSO č. 0002/2012/V zo dňa 28.9.2011 bola na rok 2012 stanovená maximálna cena za odber
povrchovej vody vo výške 0,1122 eur bez DPH na 1 m3 . Ekonomická situácia žalobcu neumožňuje

uplatňovať akékoľvek znižovanie regulovaných cien za vodohospodárske služby, ktoré poskytuje svojim
odberateľom, a zdôraznil, že všetci odberatelia regulovaných služieb odoberajú vodohospodárske
služby za maximálne ceny;
- na základe hlásení o mesačnom odbere povrchovej vody vystavených za každý mesiac (ktoré hlásenia
boli potvrdené žalobcom a žalovaným), žalobca vystavil následovné faktúry:

fa č. 445120258 zo dňa 19.7.2012, splatná 2.8.2012, za odobratú povrchovú vodu za prvý polrok 2012
v cene za 1 m3 0,1122 eur v sume 286.192,81 eur;
fa č. 445120324 zo dňa 10.10.2012, splatná 24.10.2012, vystavenú na sumu 122.553,08 eur za
odobratú povrchovú vodu v mesiacoch 07-09/2012;
fa č. 445120344 zo dňa 6.11.2012, splatnú 20.11.2012 za odobratú povrchovú vodu v mesiaci október

20.11.2012 v sume 88.895,52 eur;
fa č. 445120370 zo dňa 5.12.2012, splatnú 9.12.2012 za odobratú povrchovú vodu v mesiaci november
2012 v sume 86.388,25 eur;
fa č. 445120404 zo dňa 8.1.2013, splatnú 22.1.2013 za odobratú povrchovú vodu za mesiac december
2012 v sume 88.063,98 eur;

fa č. 445130003 zo dňa 6.2.2013, splatnú 20.2.2013 za odobratú povrchovú vodu za mesiac január
2013 vo výške 86.125,44 eur;
fa č. 445130101 zo dňa 4.3.2013, splatnú 18.3.2013 za odobratú povrchovú vodu za mesiac február
2013 v sume 75.087,38 eur;
fa č. 445130117 zo dňa 4.4.2013, splatnú 18.4.2013 za odobratú povrchovú vodu za mesiac marec 2013

v sume 83.277,26 eur;
fa č. 445130139 zo dňa 3.5.2013, splatnú 17.5.2013 za odobratú povrchovú vodu za mesiac apríl 2013
v sume 76.151,04 eur;
fa č. 445130157 zo dňa 6.6.2013, splatnú 20.6.2013 za odobratú povrchovú vodu za mesiac máj 2013
v sume 81.666,70 eur;

fa č. 445130224 zo dňa 3.7.2013, splatnú 17.7.2013 za odobratú povrchovú vodu za mesiac jún 2013
v sume 76.558, 19 eur;
fa č. 445130237 zo dňa 1.8.2013, splatnú 15.8.2013 za odobratú povrchovú vodu za mesiac júl 2013
v sume 83.292,35 eur;fa č. 445130256 zo dňa 3.9.2013, splatnú 17.9.2013 za odobratú povrchovú vodu za mesiac august
2013 v sume 72.175,12 eur;
fa č. 445130274 zo dňa 4.10.2013, splatnú 18.10.2013 za odobratú povrchovú vodu za mesiac

september 2013 v sume 78.563,78 eur;

6. Na úvod je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vo veci už rozhodol rozsudkom zo dňa 21.4.2014
č.k. 8Cb/7/2013-499 tak, že žalobe v sume 1.087.925,35 eur vrátane príslušenstva k uvedenej sume
vyhovel; konanie v časti o zaplatenie istiny 52.515,90 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od

19.10.2013 do zaplatenia zastavil; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a uložil žalovanému povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 88 %. Priznanú sumu právne posúdil ako nárok na náhradu
škody spôsobenej žalobcovi tým, že nedostal zaplatené to, na čo by mal nárok, ak by došlo k uzavretiu
zmluvy.
· Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove ako súd odvolací,
uznesením zo dňa 16.10.2014 č.k. 3Cob/60/2014-453 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho

napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s tým, že odvolací súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou uplatneného
nároku ako nároku na náhradu škody, no súdu prvej inštancie vytkol, že sa dostatočným spôsobom
nezaoberal primeranosťou výšky náhrady škody za inkriminované obdobie (od 1.1.2012 do konca
mesiaca 2013).

6.1. V poradí druhým rozsudkom zo dňa 8.6.2015 č.k. 8Cb/7/2013-574 uložil súd
prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.087.925,35 eur spolu s príslušenstvom
a nahradiť mu trovy konania.
· Krajským súdom v Prešove ako súdom odvolacím bol rozsudok súdu prvej inštancie

rozsudkom zo dňa 20.10.2016 č.k. 5Cob/70/2015-653 potvrdený ako vecne správny.
· Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2017 sp.zn.
1Obdo/19/2017 bolo dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.
5Cob/70/2015-653 z 20.10.2016 odmietnuté podľa § 447 písm. c) a písm. f) CSP. Ústavný súd
Slovenskej republiky Nálezom sp.zn. IV. ÚS 421/2018 zo dňa 7.2.2019 rozhodol, že základné práva

obchodnej spoločnosti BUKOCEL, a.s. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa
čl. VI ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo/19/2017 z 22.11.2017 porušené boli. Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo/19/2017 z 22.11.2017 bolo zrušené a vec vrátená Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky.

· Uznesením zo dňa 29.5.2020 sp.zn. 4Obdo/31/2019 Najvyšší súd SR rozhodujúc
o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 5Cob/70/2015-653 z 20.10.2016
zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5Cob/70/2015-653 z 20.10.2016 a rozsudok Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Cb/7/2013-574 zo dňa 8.6.2015 a vec vrátil Okresnému súdu Vranov
nad Topľou na ďalšie konanie, konštatujúc nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Dovolací súd dal konajúcim súdom do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.
ÚS 195/2012 zo dňa 16.8.2012 a naň nadväzujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4Obo/9/2012 z 31.7.2013, v ktorých vo veci rozhodujúci senát Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ako odvolací súd), a zároveň aj Ústavný súd Slovenskej republiky zhodne skonštatovali, že
obdobný nárok vyplývajúci z obdobných skutkových okolností je nárokom z bezdôvodného obohatenia

a v kontexte uvedeného je relevantné zisťovanie výšky sumy, ktorá predstavuje peňažný ekvivalent
plnenia (v zmysle § 458 ods. 1 OZ), prevzatého odberateľom povrchových vôd platiaceho za odber bez
uzavretej písomnej zmluvy nižšiu sumu, ako mu žalobca vyúčtoval.

7. Žalobca písomným podaním vzal žalobu späť v časti istiny 1.087.925,35 eur a tejto istine

zodpovedajúcemu príslušenstvu z dôvodu, že žalovaný uhradil istinu, príslušenstvo ako aj trovy
súdneho konania nasledovne:
fa č. 445120258 splatná 2.8.2012 na sumu 286.192,81 eur, uhradená dňa 13.3.2017 v sume 123.894,31
eura a dňa 27.4.2017 uhradená suma 162.298,50 eur; fa č. 445120324 splatná 24.10.2012 na sumu
72.944,33 eur, uhradená dňa 29.5.2017 v sume 72.944,33 eur; fa č. 445120344 splatná 20.11.2012

na sumu 39.377,07 eur, uhradená dňa 29.5.2017 v sume 39.377,07 eur; fa č. 445120370 splatná
19.12.2012 na sumu 38.266,45 eur, uhradená dňa 29.5.2017 v sume 38.266,45 eur; fa č. 445120404
splatná 22.1.2013 na sumu 39.008,73 eur, uhradená dňa 29.6.2017 v sume 39.008,73 eur; fa č.
445130003splatná20.2.2013nasumu86.125,44eur,uhradenádňa29.6.2017vsume86.125,44eur;fač.445130101splatná18.3.2013nasumu75.087,38eur,uhradenádňa28.7.2017vsume75.087,38eur;
fa č. 445130117 splatná 18.4.2013 na sumu 83.277,26 eur, uhradená dňa 28.7.2017 v sume 83.277,26
eur; fa č. 445130139 splatná 17.5.2013 na sumu 76.151,04 eur, uhradená dňa 30.8.2017 v sume

76.151,04 eur; fa č. 445130157 splatná 20.6.2013 na sumu 81.666,70 eur, uhradená dňa 30.8.2017
v sume 81.666,70 eur; fa č. 445130224 splatná 17.7.2013 na sumu 76.558,19 eur, uhradená dňa
27.9.2017 v sume 76.558,19 eur; fa č. 445130237 splatná 19.8.2013 na sumu 83.292,35 eur, uhradená
dňa 27.9.2017 v sume 83.292,35 eur; fa č. 445130256 splatná 17.9.2013 na sumu 23.929,72 eur,
uhradená dňa 29.6.2017 v sume 23.929,72 eur; fa č. 445130274 splatná 18.10.2013 na sumu 26.047,88

eur, uhradená dňa 28.9.2017 v sume 26.047,88 eur.

Úroky z omeškania: fa č. 495160232 splatná 28.2.2017, suma úrokov z omeškania 302.664,31 eur,
uhradená dňa 15.1.2017 v sume 302.664,31 eur; fa č. 495170205 splatná 29.1.2018, suma úrokov z
omeškania 33.530,10 eur, uhradená dňa 31.12.2017 v sume 33.530,10 eur; fa č. 495170206 splatná
29.1.2018, suma úrokov z omeškania 2.197,85 eur, uhradená dňa 31.12.2017 v sume 2.197,85 eur.

8. Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil, žiadal rozhodnúť, či nárok uplatnený žalobou existuje/
neexistuje. Dôvodil, že istina nebola uhradená dobrovoľne, ale pod hrozbou exekúcie, ktorá skutočnosť
je uvedená aj v Dohode o splátkovom kalendári. Zdôraznil, že ak by súd konanie zastavil, neexistoval
by právny titul na platbu žalobcovi a žalovaný by následne inicioval konanie o vydanie bezdôvodného

obohatenia, lebo plnil na základe rozhodnutí súdu, ktoré boli neskôr zrušené. V nadväznosti na
späťvzatie žaloby zo strany žalobcu si uplatnil formou procesnej obrany nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Poukázal, že žalobca so žalovaným uzavreli Dohodu o splátkovom kalendári, účinnú dňa
23.3.2017 a Dohodou o spoločnom postupe pri plnení Dohody o splátkovom kalendári, účinnú dňa
13.6.2017. V roku 2017 do roku 2020 existoval právoplatný a vykonateľný rozsudok –exekučný titul,

ktorý zaväzoval žalovaného plniť žalobcovi žalovanú sumu 1.087.925,33 eur s príslušenstvom. Ako
vyplýva z Dohody čl. 1 ods. 2, Dohody o splátkovom kalendári a z preambuly, bod 1, posledná odrážka
Dohody o spoločnom postupe pri plnení Dohody o splátkovom kalendári, jediným účelom plnenia
žalovaného bolo predídenie exekúcii. Tvrdí, že jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je
založený zrušujúcim uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo/31/2019 zo dňa 29.5.2020, a to

aj napriek tomu, že plnil už v roku 2017, na základe vtedy právoplatných a vykonateľných súdnych
rozhodnutí. Žalovaný poukázal aj na § 358 ObZ. Zdôraznil, že sa nejedná o vzájomnú žalobu v zmysle
ust. § 147 CSP, nakoľko si žalovaný neuplatňuje viac, než je predmetom tohto konania.

9. Súd prvej inštancie konanie nezastavil, nakoľko dôvod uvádzaný žalovaným, pre ktorý plnil,

považoval za vážny (keď plnil pod tlakom hrozby začatia exekučného konania na základe právoplatného
a vykonateľného súdneho rozhodnutia aj napriek tomu, že nárok považoval za nedôvodný).

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 a nasl. OZ (právna úprava bezdôvodného
obohatenia), § 517 a nasl. OZ (právna úprava omeškania dlžníka), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z.z. (právna úprava výšky úrokov z omeškania), § 78 a nasl. zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

11. Po vykonanom dokazovaní a v súlade so závermi uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Obdo/31/2019 zo dňa 29.5.2020 uplatnený nárok posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia, keďže medzi stranami sporu nebola uzatvorená zmluva o odbere povrchových vôd pre
roky 2012-2013, pretože nedošlo k dohode o cene za odobraté povrchové vody. V konaní nebolo
sporné, že žalovaný povrchovú vodu odobral, nebolo sporné ani jej množstvo. Výške bezdôvodného
obohatenia zodpovedá peňažná suma, ktorú by bolo obvykle nutné vynaložiť v danom mieste a čase,
za porovnateľné plnenie (obvyklá cena, teda trhová hodnota žalovaným prevzatej vodohospodárskej

služby). Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom, a to zo zmlúv
o odbere povrchových vôd (v počte 11), ktoré mal uzatvorené žalobca v danom čase s inými odberateľmi.
Z nich zistil, že všetci odberatelia odoberali vodohospodárske služby za cenu 0,1122 eur/m3. Jedinou
výnimkou bola cena stanovená pre Slovenské elektrárne, odberné miesto Vojany, ktorú žalobca riadnym
spôsobom odôvodnil (súčasné splnenie dvoch podmienok, a to stanovený objem odobratej vody

a odber vody len formou prietočného chladenia), na ktorú výnimku neprihliadol, keďže nešlo o plnenie
porovnateľné s plnením v prospech žalovaného. Keď súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca
ajodinýchodberateľovvrokoch2012-2013účtovalcenuzaodberpovrchovejvodyvzmyslerozhodnutia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a to na úrovni maximálnej ceny určenej rozhodnutím ÚRSO, t.j.0,1122 eur/m3, ktorú cenu považoval súd za cenu obvyklú, za plnenie porovnateľné v danom mieste
a čase aj pre žalovaného, žalobe vyhovel, a to vrátane úroku z omeškania.

11.1. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď skonštatoval, že žalobca mal v konaní
úspech čiastočný a priznal mu pomernú náhradu trov konania vo výške 88%.

12. Proti rozsudku - II. a III. výroku, podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), f) CSP.

12.1. Argumentuje, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo/31/2019 zo dňa
29.5.2020 bolo v prejednávanom spore „relevantné zisťovanie výšky sumy, ktorá predstavuje peňažný
ekvivalent plnenia“. Bolo teda povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť objektívnu trhovú hodnotu plnenia,
o ktorú sa mal žalovaný obohatiť na úkor žalobcu, nakoľko práve táto výška bola v konaní sporná.

12.2. Zdôraznil, že splnenie všetkých predpokladov pre priznanie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia musí preukázať žalobca, t.j. ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie
získané. Odvolateľ má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal výšku majetkovej ujmy a táto
ostala v konaní sporná až do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie odôvodnil výšku priznaného nároku tým, že žalobca predložil 11 obdobných

písomných zmlúv na odber vody. Desať zmluvných partnerov žalobcu malo cenu, ktorá je základom
výpočtu nároku žalobcu v tomto konaní, 1 zmluvný partner mal cenu 12x nižšiu. Pri zmluve s nižšou
cenou sa podľa názoru súdu nejedná o porovnateľné plnenie.
Odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie vyňal z trhovej ceny jeden reálny hospodársky subjekt, ktorý
odoberal vodu tak, ako ostatní obchodní partneri žalobcu a pomohol si argumentáciou žalobcu, že

tento konkrétny subjekt mal vysoký odber vody, pričom však žalobca nedefinoval, čo je to vysoký odber
vody a od akej hranice, resp. spotreby/prietoku sa vysoký odber vody považuje za vysoký a prečo
sa odber vody žalovaného nepovažuje za vysoký. Tu argumentoval, že počas celého konania tvrdil,
že neexistuje rozhodnutie regulátora o vysokom objeme odberu a neexistuje ani cenník (usmernenie,
interná smernica) žalobcu, ktorá by určovala podmienky alebo hranicu vysokého objemu odberu vody.

Z vykonaného dokazovania tak nie je možné určiť hranicu vysokého objemu odberu vody, ktorá by
odôvodňovala zmenu ceny v prospech akéhokoľvek odberateľa na trhu. Je preto neodôvodnený záver
súdu prvej inštancie o splnení podmienky pre inú cenu v prospech Slovenské elektrárne, odberné miesto
Vojany tým, že bol dosiahnutý alebo prekročený „stanovený objem odobratej vody“.

12.3. V ďalšom odvolateľ poukazuje na to, že súd prvej inštancie si pri rozhodovaní pomohol
argumentáciou žalobcu, že tento konkrétny subjekt mal odoberať vodu „len formou prietočného
chladenia,“ keď žalovaný počas celého konania namietal, že neexistuje rozhodnutie regulátora o takejto
podmienke a neexistuje ani usmernenie alebo interná smernica žalobcu, ktorá by určovala cenové
podmienky pri odbere len formou prietočného chladenia, pri odbere aj formou prietočného chladenia

a pri inom odbere (žalovaný predložil odborné stanovisko č. 1/2015 znalca A. B. A.).
Z vykonaného dokazovania tak nie je možné určiť cenovú politiku žalovaného v prípade rôznych foriem
odberu vody, ktorá by odôvodňovala zmenu ceny v prospech akéhokoľvek odberateľa na trhu. Žalovaný
v konaní poprel takéto tvrdenia žalobcu a žalobca nijakým spôsobom nepreukázal existenciu rôznych
foriem odberu vody a ich vplyv na cenu za mernú jednotku.

13.4. V ďalšom odvolateľ uvádza, že aj keď súd prvej inštancie jednou vetou v odôvodnení napádaného
rozhodnutia vylúčil jeden hospodársky subjekt z relevantného trhu, žiadnym spôsobom neodôvodnil,
prečo je žalobca porovnateľný s inými spoločnosťami. Súd prvej inštancie tak v svojej podstate určil
objektívnu trhovú cenu v danom mieste a v danom čase na základe nedostatočne zisteného skutkového

stavu, laickým odhadom, ktorý si ešte uľahčil vylúčením jedného subjektu.

13. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v napadnutých výrokoch ako vecne správny.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP
a § 380 CSP a dospel k záveru, že je dôvodné.15. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) t.j., že mu súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne
odvolanie prejednal.

15.1.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b/CSP(súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí

umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a

právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

15.2. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

16. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný plnil na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Po jeho plnení bolo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2017 sp.zn. 1Obdo
19/2017 (odmietnuté dovolanie žalovaného), Ústavným súdom Slovenskej republiky Nálezom sp.zn. IV.

ÚS 421/2018 zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky
následne zrušil rozhodnutia súdov nižších inštancií (viď. odsek 6.1. odôvodnenia).

17. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

17.1. Uvedené znamená, že rozhodujúcim okamihom pre rozhodnutie je skutkový a právny stav
existujúci v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd teda musí prihliadať na to (ak je to preukázané), čo
nastalo po podaní žaloby, ak uvedené je významné vo vzťahu k uplatnenému nároku. Povedané inak
(vo vzťahu k prejednávanej veci), ak sa žalobca domáhal v konaní vydania bezdôvodného obohatenia,musel predovšetkým preukázať jeho existenciu v žalovanej výške. Bolo v konaní preukázané (a aj
nesporné), že v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie bola žalovaná suma zaplatená, teda
nárok neexistoval. Vychádzajúc z § 217 ods. 1 CSP, tak za situácie, keď žalovaný so späťvzatím

žaloby nesúhlasil, dôvody nesúhlasu súd prvej inštancie posúdil ako vážne a konanie nezastavil, súd
prvej inštancie pochybil, keď opätovne zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. Neprípustne
tak totiž založil exekučný titul na opätovné vymáhanie už raz zaplatenej pohľadávky. Tu odvolací súd
zároveň udáva, že nie je povinnosťou súdu prvej inštancie za danej situácie pri zamietnutí žaloby
pre neexistenciu tvrdeného nároku preskúmavať jeho opodstatnenosť (či žalovaný nárok mal – nemal

hmotnoprávny základ).

18. V konaní pred súdom prvej inštancie tak došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tvrdené bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je dané, pretože žalobcom
uplatnený nárok žalovaný v priebehu konania zaplatil.

K procesnej obrane žalovaného

19. Písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.5.2021 žalovaný žiadal, aby súd
zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 1.087.925,35 EUR a príslušenstva, ktoré v podaní špecifikuje,

titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného žalobcom tým, že žalovaný plnil na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo neskôr na základe mimoriadneho opravného
prostriedku zrušené. Tvrdený nárok uplatnil ako procesnú obranu, nie vzájomnú žalobu, argumentujúc,
že si neuplatňuje viac, než čo od neho žiada žalobca.

20. Podľa § 147 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou (ods.
1). Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorý proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca, inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného (ods. 2).

20.1. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, CSP umožňuje, aby si žalovaný svoj prípadný nárok uplatnil
vzájomnou žalobou, pričom platí, že pokiaľ ide o vzájomné pohľadávky – peňažné plnenie, z
povahy vzájomnej žaloby vyplýva, že žalovaný pohľadávku žalobcu popiera. Vzájomnou žalobou nie je
kompenzačná námietka žalovaného, ktorou s hmotnoprávnymi účinkami započítava svoju pohľadávku
proti pohľadávke žalobcu, pokiaľ nie sú splnené podmienky uplatnenia vyššieho nároku (§ 147 ods. 2

CSP), a to za splnenia podmienok podľa § 580 OZ, alebo § 358 až § 363 OBZ.

20.2. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v čase uplatnenia tohto prostriedku procesnej obrany pohľadávka
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia neexistovala (bola žalovaným zaplatená), je nárok
žalovaného vzájomnou žalobou (nie je ho „s čím“ započítať), ktorú je súd povinný prejednať spolu

so žalobou, pokiaľ nerozhodne v zmysle § 147 ods. 4 CSP o jej vylúčení na samostatné konanie
a o ktorej súd koná rovnako, ako keby bol ňou uplatnený nárok predmetnom samostatného konania.
Dokazovanie skutočností tvrdených vo vzájomnej žalobe vykonáva súd štandardným postupom podľa §
185 a nasl. CSP. To, že v konečnom dôsledku prejednáva v rámci jedného konania dva spory, sa prejaví
v meritórnom rozhodnutí (dva samostatné výroky).

Aplikujúc na prejednávanú vec, súd (pri nezastavení konania pre nesúhlas žalovaného), rozhodne
o nároku žalobcu a druhým výrokom o nároku žalovaného. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že pre
záver o existencii bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu v prípade, ak spočíva v poskytnutom
peňažnom plnení na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré bolo následne
zrušené, nepostačuje len samotné zrušenie rozhodnutia. Dôvodnosť návrhu žalovaného závisí od

toho, či právny dôvod plnenia a jeho výška spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe.
K bezdôvodnému obohateniu by totiž došlo len v tom prípade, ak by právny dôvod plnenia reálne
nespočíval v hmotnom práve (8Cdo/32/2017, II. ÚS 18/2016).

20.3 Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k vzájomnej žalobe zaťažuje

žalovaného, ktorý tvrdí, že žalobca sa na jeho úkor obohatil o žalovanú sumu. Je to žalovaný, kto
musí preukázať, že ním zaplatený nárok na základe zrušeného právoplatného rozhodnutia nemá oporu
v hmotnom práve (resp. nemá v žiadanej výške oporu v hmotnom práve).21. Odvolací súd si je vedomý znenia § 390 CSP, ktorým sa mu ukladá povinnosť rozhodnúť vec, ak
rozhodnutie okresného súdu bolo už raz odvolacím súdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie.

21.1. K otázke, či zákaz druhýkrát zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
má absolútnu povahu a či z pravidla podľa § 390 CSP je možné ústavne konformným spôsobom urobiť
výnimku, sa vyjadril Ústavný súd SR v Náleze III. ÚS 570/2023 keď uviedol, že uvedené je možné
za predpokladu, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje závažné nedostatky a tento svoj postoj

odvolací súd „vysvetlí“, t.j. uvedie konkrétne skutočnosti, pre ktoré sa domnieva, že s ohľadom na cieľ
§ 390 CSP je pre spravodlivé rozhodnutie účelnejšie vec vrátiť okresnému súdu.

22. Pretože postupom súdu prvej inštancie došlo k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f) a b) CSP (keď súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia uplatnenej
„procesnej obrany“ žalovaného nerozhodol procesne legitímnym spôsobom o žalovaným uplatnenom

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutých výrokoch zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP) s tým, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 CSP). Vyššie uvedený nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní, pretože by sa
tým poprel jeho účel, ktorým je preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených

odvolacích dôvodov a naplnenie práva strán sporu, aby sa o ich veci rozhodlo v dvojinštančnom konaní
(o vzájomnej žalobe).

23. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§ 396
ods. 3 CSP).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).