Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123217902
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123217902.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej členiek

senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom R.
práce, sociálnych vecí a rodiny O., pochádzajúceho z matky Y. W., nar. XX.X.XXXX, bytom W. 6, O.,
právne zastúpenej JUDr. Kristínou Malou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice a otca
G.. X. S., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, O., právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou
so sídlom Štúrova 20, Košice v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, o odvolaní matky a odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 18P/156/2023-310

zo dňa 9.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie proti výrokom IV., V., VI.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku VII.

III. Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. a III. a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je na základe návrhu otca úprava výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom

rozhodol tak, že:

I. Schvaľuje dohodu rodičov ohľadne zverenia maloletého dieťaťa a úpravu styku maloletého dieťaťa s
otcom v tomto znení:

Maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým nasledovne:- každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
- počas letných prázdnin v každom roku od 01.07. od 09:00 hod. do 07.07. do 18:00 hod.

- od 15.07. od 09:00 hod. do 21.07. do 18:00 hod.
- od 01.08. od 09:00 hod. do 07.08. do 18:00 hod.
- od 15.08. od 09:00 hod. do 21.08. do 18:00 hod.
- počas vianočných prázdnin v každom párnom roku od 25.12. od 09:00 hod. do 02.01. nasledujúceho
roka do 18:00 hod.

- každý párny rok od 02.01. od 09:00 hod. do 07.01. do 18:00 hod.
- počas jarných prázdnin v každý párny rok od soboty predchádzajúcej jarným prázdninám od 09:00
hod. do soboty po poslednom dni jarných prázdnin do 18:00 hod.
- počas veľkonočných prázdnin v každom nepárnom roku od štvrtka od 09:00 hod. do utorka do 18:00
hod. s tým, že otec dieťa prevezme v určenom čase v mieste bydliska matky a po skončení styku na
rovnakom mieste dieťa matke odovzdá.

Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

II. Otec je povinný platiť výživné na maloletého v sume 800,-Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k
rukám matky vopred.

III. Dlžné výživné v celkovej výške 6.687,-Eur za obdobie od 17.10.2023 do 30.09.2024 je otec povinný
uhradiťvmesačnýchsplátkachvovýške557,25Eurspolusbežnýmvýživnýmpodhrozboustratyvýhody
splátok.

IV. Otec je povinný prispievať na tvorbu úspor maloletého sumou 400,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred na osobitný účet zriadený v prospech maloletého.

V. Matka je povinná zriadiť osobitný účet maloletého v lehote 10 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia
a v tejto lehote túto skutočnosť aj otcovi oznámiť.

VI. Dlžné výživné na tvorbu úspor za obdobie od 17.10.2023 do 30.09.2024 v celkovej výške 4.593,-Eur
je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 382,75 Eur spolu s výživným na tvorbu úspor
pod hrozbou straty výhody splátok.

VII. Maloletému a rodičom maloletého nariaďuje povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v
rozsahu 20 hodín na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice za účelom schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletého dieťaťa po
dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že schválil rodičovskú dohodu v
časti zverenia maloletého dieťaťa, jeho zastupovania, spravovania majetku a úpravy styku, pretože je v

najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal súd prvej inštancie z
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a príjmových možností a schopností rodičov, pričom prihliadal
k výraznému rozdielu v príjmoch maky, ktorá sa o syna osobne stará a v príjmoch povinného otca.
Súd zároveň určil aj vyživovaciu povinnosť vo forme tvorby úspor, keďže majetková situácia otca to
umožňovala a je to v prospech maloletého dieťaťa.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine („ďalej
len zákon o rodine“), § 24 ods. 4, ods. 5, ods. 6 zákona o rodine, § 26 zákona o rodine, § 25 ods. 4
zákona o rodine, § 28 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine, § 75 zákona
o rodine, § 77 zákona o rodine, § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku („ďalej

len CMP“), § 122 CMP, § 368 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 221
pís. a) CSP, ! 37 ods. 1, ods. 2, ods. 7 zákona o rodine.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti napadnutému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie matka a otec.

7. Matka podala odvolanie proti výroku II. a III. napadnutého rozsudku. Odvolanie odôvodnila v
zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Uviedla, že s napadnutými výrokmi II. a III.

rozsudku nesúhlasí, lebo sú v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a nerešpektujú zákonné
kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča k maloletému dieťaťu v zmysle zákona
o rodine a metodiky MS SR pre určenie vyživovacej povinnosti. V prvom rade poukázala na to, že
napadnutý rozsudok nespĺňa základné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
zmysleustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadku,akoajvzmyslečl.46ÚstavySR.Nedostatokriadneho
apreskúmateľnéhoodôvodneniarozhodnutia,znamenáporušeniezákladnéhoprávanasúdnuochranu,

zároveň spôsobuje, že súd nesprávnym úradný postupom znemožnil strane, aby vykonávala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo zakladá odvolací
dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku len
mechanicky zhrnul doterajší priebeh konania a uviedol,čoho sa jednotlivý účastník konania domáhal,
ďalej citoval paragrafové znenia jednotlivých predpisov. V odôvodnení nevysvetlil prečo je návrh matky

dôvodný len čiastočne. Súd prvej inštancie napriek konštatovaniu všeobecných formulácií a to kritérií
určovaniavyživovacejpovinnostivskutočnostineprihliadolnamožnosti,schopnostiamajetkovépomery
rodičov. Čistý mesačný príjem otca je v napadnutom rozsudku uvedený vo výške 7 407 eur mesačne
a napriek tomu, že táto suma musí byť reálne vyššia, inak by nemohla pokryť všetky výdavky otca.
Ak by aj súd prvej inštancie vychádzal z uvedenej sumy, 20 % mesačne z tejto sumy, predstavuje

sumu 1 481,40 eur. Matka ďalej argumentovala tým, že je nevyhnutné, aby bola výška mesačného
výživného komplexnou úvahou súdu, nie, aby bolo len skonštatované, že suma 800 eur je nateraz
primeraná. Súd by sa mal pri svojej úvahe zamýšľať predovšetkým nad účelom a zmyslom výživného,
ktorým je zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s takými podmienkami, aké by dieťa malo, ak
by obaja rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali. Súd prvej inštancie dostatočne neprihliadol na

možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a jeho životnú úroveň. Otec nerozporoval jej tvrdenia
o tom, aké luxusné dovolenky spolu absolvovali, že vlastní nehnuteľnosti, má rozostavanú luxusnú
takmer miliónovú stavbu, vlastní viaceré luxusné motorové vozidlá, kupoval drahé dary pre syna a
podobne. Z navrhovanej výšky výživného by sa mohla zabezpečiť aspoň sčasti taká životná úroveň,
na akú bol v čase spolužitia s otcom zvyknutý. To znamená, že mu bude schopná aj naďalej kupovať

kvalitnú stravu, oblečenie, súkromnú školu, drahšie hračky, mimoškolskú činnosť, dovolenky, výlety, ako
aj spoločenské vyžitie. Matka ďalej namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie navyše vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy súd síce aplikoval správne ustanovenie zákona, ale
nesprávne a nedostatočne ich interpretoval tak, aby určené výživné zodpovedalo zákonným kritériám
pre určenie výživného. Matka vo svojom odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok

tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletého P. S. v sume 1200 eur mesačne, splatných vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od podania návrhu do budúcna. Dlžné bežné výživné
za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od
doručenia rozhodnutia.

8. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na svojich všetkých
vyjadreniach a odporúča rozhodnúť s ohľadom na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako
aj s ohľadom na majetkové pomery povinného rodiča.

9. Otec podal odvolanie proti výrokom, ktorým súd určil bežné výživné, výroku závislému od tohto

výroku a výroku, ktorým súd nariadil výchovné opatrenie. K určeniu vyživovacej povinnosti k maloletému
synovi uviedol, že je nesporné, že je to práve rozsah odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré
predstavuje základné kritérium určenia výšky vyživovacej povinnosti. Rozsah odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa určuje celkovú výšku nákladov, ktoré je nevyhnutné v priebehu mesiaca, či iných
pravidelných alebo nepravidelných intervaloch vynaložiť na napĺňanie základných potrieb maloletého

syna. V priebehu konkrétneho mesiaca musia byť na tento účel uvedené prostriedky spotrebované.
Výdavky na napĺňanie potrieb maloletého syna deklarované matkou a to vrátane výdavkov na bývanie,
nepravidelných výdavkov a výdavkov vynakladaných raz, či niekoľkokrát ročne predstavujú v súčte 900
eur mesačne. Z vyjadrení matky vyplýva, že ide o výdavky, ktoré vynakladá na syna pri udržiavaníjeho vysokej životnej úrovne. K osobnej starostlivosti o syna matkou, otec namietal, že aj keď vo
veku maloletého 10 rokov ho nemožno v žiadnom prípade považovať za samotného, je nesporné, že
nevyžaduje nepretržitú starostlivosť matky, ani jej pomoc pri základných, samoobslužných úkonoch.

Nemožno teda porovnávať osobnú starostlivosť matky o maloletého s osobnou starostlivosťou o deti v
útlom veku, ani tvrdiť, že osobná starostlivosť matky predstavuje relevantný spôsob plnenia vyživovacej
povinnosti matkou. Podľa názoru otca, teda výška výživného určená napadnutým rozsudkom pokrýva
výdavky na napĺňanie odôvodnených potrieb maloletého syna takmer v plnej miere. Tým dochádza
k nahrádzaniu plnenia vyživovacej povinnosti matkou zo strany otca. Podľa názoru otca nemožno

považovať za správnu úvahu súdu, ktorý pri určení výšky bežného výživného zo strany otca nijakým
relevantným spôsobom nezohľadnil skutočnú výšku výdavkov, ktoré je nevyhnutné vynaložiť na
napĺňanie oprávnených potrieb maloletého P., a to na vysokej úrovni, a to napriek tomu, že táto
suma predstavuje ohraničenie výšky vyživovacej povinnosti otca. Otec preto považuje za nesporné, že
uvedeným pochybením súdu boli naplnené odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
f), písm. h) CSP a podľa ustanovenia § 62 ods. 1 CMP a navrhuje, aby odvolací súd v napadnutých

výrokochzmenilnapadnutýrozsudoktak,žeotecjepovinnýprispievaťnavýživumaloletéhosynasumou
vo výške 600 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky.

10. Otec vo vzťahu k výroku VII., ktorým súd uložil rodičom výchovné opatrenie namietal, že súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že výchovné opatrenie uložené neodkladným

opatrením sa nezrealizovalo a na tejto skutočnosti založil svoj záver o potrebe realizácie výchovného
opatrenia. Súd vôbec neskúmal potrebu uloženia výchovného opatrenia a cieľ, ktorý by malo naplniť.
V súčasnosti, kedy rodičia uzavreli rodičovskú dohodu vo vzťahu k starostlivosti o syna a jeho styku s
otcom, ktorý sa uskutočňuje, je nesporné, že dôvod, pre ktorý bolo uznesením o nariadení výchovného
opatrenia zo dňa 15.11.2024 nariadené výchovné opatrenie, odpadol. Tým boli naplnené odvolacie

dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP a v § 62 ods. 1 CMP a navrhuje, aby
odvolací súd tento výrok v napadnutom rozsudku zrušil.

11. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrval na všetkých doterajších vyjadreniach.
K otázke na nariadenia výchovného opatrenia má za to, že pre zlepšenie komunikácie rodičov

medzi rodičmi je potrebné, aby sa podrobili odbornému poradenstvu v rozsahu 20 hodín na referáte
poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O..

12. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie matky nie je dôvodné. Napriek tomu, že
matka vyslovuje pochybnosti o tom, či určenie výšky vyživovacej povinnosti bolo výsledkom komplexnej

úvahy súdu, jej námietky v skutočnosti nesmerujú proti kvalitatívnym nedostatkom odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ale proti skutočnosti, že vo svojom odôvodnené napadnutého rozsudku a jeho
záveroch sa súd nestotožnil s postojmi a závermi matky. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi závermi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.
Otec tu opakovane uviedol, že prostriedky, ktoré tvoria výživné, nie je možné využívať na akékoľvek

iné účely okrem naplnenia potrieb dieťaťa v priebehu konkrétneho mesiaca a na tento účel musia byť
uvedené prostriedky spotrebované. Otec v celom rozsahu zotrval na svojej argumentácii v podanom
odvolaní a uviedol, že argumentácia matky uvedená v jej odvolaní je absolútnym popretím spotrebnej
povahy bežného výživného. Skutkové závery ku ktorým matka vo svojom odvolaní dospela, preto
priamo protirečia jej vlastným vyjadreniam v konaní, v ktorom deklarovala, že sa snaží napĺňať potreby

maloletého syna na vysokej úrovni tak, aby nepociťoval pokles životnej úrovne na ktorej sa v čase
spolužitia podieľali všetci účastníci konania a v súlade s tým vyčíslila aj výdavky na maloletého syna.
Otec v závere zotrval na svojom odvolacom návrhu.

13. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že v celom rozsahu trvá na svojich doterajších

vyjadreniach a prednesoch, ako aj na svojej argumentácii v podanom odvolaní. Vo vzťahu k odvolaniu
otca uviedla, že otec vo svojom odvolaní sa zameriava len na tú časť ustanovenia § 75 zákona o rodine,
kde sa uvádza, že súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti prihliadne k odôvodneným potrebám
maloletého dieťaťa a práve rozsah týchto odôvodnených potrieb by mal určovať celkovú výšku nákladov,
ktoré je nevyhnutné vynakladať na napĺňanie jeho základných potrieb. Na druhej strane opomína

vysporiadať sa s druhou časťou uvedeného ustanovenia, podľa ktorého súd pri určení výšky výživného
neprihliada iba na odôvodnené potreby oprávneného, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Sú to práve majetkové pomery otca, ktoré je potrebné posudzovať komplexne pri
určení výšky vyživovacej povinnosti, nakoľko zahŕňajú jednak majetok otca ako objektívnu kategóriu, ajednak jeho životný štandard, ktorým sa otec navonok prezentuje (luxusné autá, dovolenky, miliónová
nehnuteľnosť a pod.). Matka ďalej poukázala na novú skutočnosť a to, že rozsudok vo veci bol vyhlásený
na pojednávaní dňa 9.10.2024, pričom otec dňa 14.10.2024 uzatvoril kúpu zmluvu, na základe ktorej

nadobudol do svojho výlučného vlastníctva apartmán v luxusnom 4hviezdičkovom hotelom rezorte M.
H. vo vysokých S., pričom ceny nehnuteľností v danej lokalite sa začínajú v sume 324 000 eur. Je teda
vysoko pravdepodobné, že otec vlastní aj iné nehnuteľnosti doma, či v zahraničí, ktoré súdu zámerne
nepriznal. Pri nadštandardných majetkových pomeroch otca, ktoré sú doposiaľ neobjasnené je jeho
spochybňovanie výživného v situácii, keď matka zabezpečuje starostlivosť o syna a otec styk s dieťaťom

dobrovoľne nerealizuje neopodstatnené.

14. K namietanému uloženiu výchovného opatrenia zo strany otca, matka uviedla, že z doposiaľ
vykonaného dokazovania vyplývajú nedostatky v komunikácii zo strany otca, a to nielen vo vzťahu k nej,
ale aj k ich maloletému synovi. Uložené výchovné opatrenie predstavuje nástroj, ktorý môže zásadne
prispieť k naplneniu jeho cieľa a to konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi, čo je v súlade s najlepším

záujmom ich maloletého syna. Matka doplnila, že styk otca s maloletým synom sa nerealizuje v zmysle
dohodnutej úpravy styku.

15. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že vyjadrenie matky nie je spôsobilé vyvolať
pochybnosti o dôvodnosti odvolania otca. Matka vo svojom vyjadrení namieta, že v predmetnom konaní

neboli dostatočne zohľadnené majetkové pomery otca, pričom sa nevysporiadala so skutočnosťou, že
práve výška výdavkov potrebných na uspokojovanie potrieb dieťaťa predstavuje limit, nad ktorý výživné
nemožno priznať, a to ani v prípade, ak to majetkové pomery rodiča dovoľujú. Otec ďalej uviedol,
že jeho motiváciu ku kúpe apartmánu vo Q. S. bola predovšetkým túžba poskytnúť svojmu synovi
príjemné, zdravé prostredie umožňujúce mu oddych a pobyt v prírode. Uvedený apartmán je zaťažený

hypotékou, čo otec doložil zmluvou o zriadení záložného práva nehnuteľnosti. K tvrdeniam matky, že
otec nerealizuje styk so synom, uviedol, že v jeho styku so synom na konci roka 2024 bola dlhšia pauza z
dôvodu, že maloletý trpel na zápal pľúc, teda jeho zdravotný stav mu neumožňoval stretnúť sa s otcom.
Po prekonaní ochorenia synom, jeho styk so synom prebieha v zmysle rodičovskej dohody. Z uvedeného
je zrejmé, že matka sa snaží otca vykresliť pred súdom negatívne. Otec uviedol, že naďalej nesúhlasí

s uložením výchovného opatrenia, pretože napadnutý rozsudok žiadnym spôsobom nevysvetlil, aké
porušenie povinnosti, č zneužitie práv zo strany rodičov, alebo nevhodné správanie sa maloletého
dieťaťa je dôvodom na uloženie výchovného opatrenia. Navyše rodičia v otázke starostlivosti o dieťa
a úpravy styku uzavreli rodičovskú dohodu. V čase vydania napadnutého rozsudku neboli splnené
podmienky nariadenia výchovného opatrenia. Otec zotrval na svojom odvolacom návrhu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi

odvolania(§66CMP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§329ods.1CSP),keďdeňvyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na
webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené
podmienky pre potvrdenie rozsudku vo výroku VII. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, zrušenie
rozsudku vo výrokoch II. a III. podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP a odmietnutia odvolania vo

výrokoch IV., V., VI. podľa ustanovenia § 386 písm. a) CSP.

17. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.19. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity

dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku

II, ktorým určil bežné výživné vo výške 800 eur mesačne, výrok III., ktorým určil dlžné výživné v celkovej
výške 6 687 eur s povinnosťou otca ho uhradiť v mesačných splátkach po 557,25 eur spolu s bežným
výživným pod následkom straty výhody splátok, výrok VII., ktorý súd uložil rodičom maloletého povinnosť
podrobiť sa odbornému poradenstvu v rozsahu 20 hodín na referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. za účelom schopnosti rodičov navzájom komunikovať

o výchove maloletého dieťaťa po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

21. Matka svoju odvolaciu argumentáciu postavila na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil a nesprávne vyhodnotil majetkové a príjmové pomery otca, z čoho sa odvíja jeho
životná úroveň a tým nesprávne určil výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi, ktorého

životná úroveň by mala byť zhodná so životnou úrovňou otca.

22. Otec svoju odvolaciu argumentáciu založil na tom, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti je súd
povinný vychádzať z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktorých výška je limitujúcim faktorom je
určenie vyživovacej povinnosti otca. Zároveň súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti musí prihliadať

aj na podiel matky na výžive ich maloletého syna. Otec zároveň namietal, že vzhľadom k tomu, že s
matkou uzavreli rodičovskú dohodu o starostlivosti o syna a styku otca so synom, nie je daný dôvod na
uloženie predmetného výchovného opatrenia.

23. Posúdením matkou a otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu

spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd vyhodnotil ako opodstatnené vo vzťahu k výroku súdu
o určení vyživovacej povinnosti otca, pričom dospel k záveru, že doposiaľ vykonaným dokazovaním
nebol dostatočne zistený skutočný stav veci.

24. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, § 78 ods.1

veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri
určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako
aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,
možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to či

sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového
prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

25. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada

sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Z doposiaľ vykonaného dokazovania bolo zistené, že otec je jediným spoločníkom a konateľom

spoločnosti G. s.r.o. O., kde ako zamestnanec má príjem vo výške 407 eur mesačne a poberá mesačne
príjmy zo zisku spoločnosti vo výške 7000 eur. Je vlastníkom bytu na M. ulici č. XX O., kde aj aktuálne
býva a bytu na ulici C. č. X/A, O., ktorý prenajíma, pričom platby nájomného používa na splátku
hypotekárneho úveru na kúpu predmetného bytu. V súvislosti s nadobudnutím bytu na M. ulici v O.spláca úver vo výške 69X eur mesačne. Ďalej je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemkov zapísaných na
listevlastníctvač.XXXXX,k.ú.O.-X. ovýmereXXXm2aovýmereXXXm2.Nauvedenýchpozemkoch
prebieha v súčasnosti výstavba domu, ktorý financuje v hotovosti z tržieb firmy G. s.r.o., dom je vedený

na firmu G. s.r.o., predbežný odhad hrubej stavby je vo výške 840 000 eur. Vo vlastníctve firmy G. s.r.o.
je aj viacero motorových vozidiel luxusných značiek. V čase spolužitia s matkou a maloletým synom
chodili pravidelne na luxusné dovolenky. Otec ďalej uvádzal, že niekedy v roku 2020 predal byt v C. za
sumu 10 000 000 Kč, pričom financie investoval do podnikania.

27. K majetkovým a príjmovým pomerom matky bolo zistené, že spolu s maloletým synom žije v byte
vo vlastníctve jej otca, ktorý aj financuje úver na kúpu bytu. Matka je zamestnaná s príjmom 1 667 eur
mesačne.

28. Matka v konaní uviedla výdavky na maloletého syna, ktoré otec nerozporoval a sú uvedené v bode
5. odôvodnenia rozsudku.

29. Odvolací súd pripomína, že základnou podmienkou správneho určenia výživného je vyhodnotenie
nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov sa urobí reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku
dňu vyhlásenia rozsudku. Samozrejme že pri stanovení výšky mesačných nákladov sa prihliada
na nevyhnutné náklady (bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, drogéria, zdravotná

starostlivosť, školské potreby, náklady, ktoré súvisia so školskou a záujmovou činnosťou, náklady
na mobilný telefón, pomerná časť nákladov na bývanie). Súd pri posudzovaní otázky zahrnie do
oprávnených nákladov aj náklady na voľnočasové aktivity tak, aby dieťa sa podieľalo na životnej úrovni
rodiča. Vyčíslenie nákladov a následne stanovený rozsah výživného musí zodpovedať tým mesačným
nákladom, ktoré maloleté dieťa má. Následne pri stanovení rozsahu však súd musí prihliadnuť aj na

mieru osobnej starostlivosti o dieťa zo strany oboch rodičov .

30. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie pre reálne zistenie a následné ustálenie
príjmových a majetkových pomerov otca s prihliadnutím na podiel matky na výžive maloletého, na
celkovú životnú úroveň oboch rodičov, pri komparácií oprávnených výdajov maloletého. Pri určení

rozsahu výživného sa musí tiež vyrovnať s mierou osobnej starostlivosti matky a premietne ju do plnenia
vyživovacej povinnosti zo strany matky, zistí majetkové pomery oboch rodičov, zároveň vezme do úvahy
argumentáciu účastníkov konania prednesenú v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ale aj v
rámci odvolacieho konania a túto v rámci rozhodnutia vyargumentuje. Dôsledné zistenie a ustálenie
príjmu rodičov, ako aj oprávnených potrieb maloletého dieťaťa a riadne odôvodnenie výšky priznaného

výživného je potrebné aj z dôvodu posúdenia, či došlo k relevantnej zmene pomerov zakladajúcej
dôvod na prípadnú zmenu rozhodnutia v budúcnosti. Odvolací súd uvádza, že v rámci dokazovania bol
zistený výrazný nepomer v životnej úrovni oboch rodičov. Vychádzajúc z ustanovení zákona o rodine
a sledovania najlepšieho záujmu dieťaťa, musí súd pri svojom rozhodnutí o určení výšky vyživovacej
povinnosti postupovať tak, aby životná úroveň dieťaťa sa odvíjala od životnej úrovne lepšie majetkovo

zabezpečeného rodiča.

31. Základným kritériom pre určenie výšky výživného sú na strane oprávneného dieťaťa jeho
odôvodnené potreby. Pod odôvodnenými potrebami je potrebné chápať nielen bežné denné potreby,
ktoréreflektujúkonkrétnuživotnúsituáciu,aleajmimoriadnepotreby,aksapreukážeichopodstatnenosť

a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov. Možnosť uspokojovania potrieb
dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovni rodičov. Samotná odôvodnenosť potrieb
sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie a od životnej úrovne dotknutých osôb. Čím vyššia je
životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa. Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Treba však rozlišovať

medzi potencionálnou a reálnou životnou úrovňou rodičov, lebo často práve za účelom výchovného
pôsobenia na deti nerealizujú rodičia svoju životnú úroveň na úrovni, ktorú by im umožňovali ich
majetkové pomery, ale zámerne ich skutočná životná úroveň je nižšia, ako by mohla byť. Rovnaká
životná úroveň nespočíva v matematickom rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda,
že rodič a dieťa musia mať k dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože v zásade sú

potreby dospelého človeka v produktívnom veku nákladnejšie ako potreby dieťaťa, a najmä tiež odlišné.
Porovnanie životnej úrovni rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb
rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú
potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Potreby dieťaťa sú zásadne ovplyvňovanévšeobecne jeho vekom, stabilizáciou či udržiavaním priaznivého zdravotného stavu, odievaním, fyzickou
a duševnou vyspelosťou, hygienou, spôsobom prípravy na budúce povolanie, výchovou a vzdelávaním.
Taktiež sú potreby ovplyvňované skutočnosťou, či žije dieťa s jedným z rodičov alebo striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov. V súčasnosti sa medzi odôvodnené potreby dieťaťa zaraďujú napríklad aj
náklady na zaobstarávanie starostlivosti o dieťa v čase, keď má rodič pracovné povinnosti a nemôže sa o
dieťa starať, ako je napríklad platenie opatrovateľky. Samotná miera potrieb je u každého dieťaťa rôzna.
Pri zohľadňovaní odôvodnených potrieb je nutné prihliadať aj na výchovnú úlohu výživného a nie je
možné ho len limitovať na ekonomickú kategóriu. Vyššia životná úroveň umožňuje napĺňať odôvodnené

potreby vo väčšej miere. Dieťa môže študovať na finančne náročnejšej škole, respektíve súkromnej
škole venovať sa viacerým voľnočasovým aktivitám, môže mať zdravšiu a pestrejšiu stavu, kvalitnejšie
oblečenie, trénovať pod dohľadom osobného trénera, absolvovať luxusné dovolenky, výlety či školské
exkurzie, alebo zahraničné študijné pobyty atď.. Pri určovaní výšky výživného je však potrebné zvážiť aj
zmysel a účel výživného. V prípade výnimočne vysokých príjmov povinného rodiča sa nedá postupovať
mechanicky podľa pravidla, že životná úroveň rodičov a detí má byť vždy v zásade rovnaká. Nie je

možné zabúdať na skutočnosť, že je právom aj povinnosťou rodičov naučiť dieťa chápať hodnotu peňazí
a riadnemu hospodáreniu s nimi. V prípade určenia neprimerane vysokého výživného, ktoré dieťaťu aj
po dokončení prípravy na povolanie, umožní dlhodobý a možno trvale bezprácny život, môže byť nielen
v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, ale môže tiež porušovať právo rodiča vychovávať dieťa, čo mu
je garantované Listinou základných práv a slobôd ako aj s Ústavou Slovenskej republiky.

32. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje neúplne alebo nesprávne zistený skutočný
stav veci. Predovšetkým v prípade pomerov na strane otca absentuje hlbšie skúmanie, v zmysle
uvedeného vzhliadol odvolací súd nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, čo sa usiloval zdôvodniť
v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia. Každopádne, bez riadneho vysporiadania sa so zákonnými

kritériami určovania výživného, učinil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nepreskúmateľným. Pokiaľ
sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými
skutočnosťami nezaoberal, nevyhodnocoval ich a rozhodnutie odôvodnil len stručnou všeobecnou
konštatáciou, ním prijaté rozhodnutie týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu
je nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. V novom rozhodnutí posúdi súd prvej inštancie

opätovne nielen príjmové pomery na strane otca, ale aj jeho celkovú životnú úroveň a rozhodne o určení
vyživovacej povinnosti otca k maloletému v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rodine.

33. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní predovšetkým nielen podrobne zistiť, ale
vyhodnotiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a ustáliť výšku týchto odôvodnených potrieb, teda

čo všetko je dôvodné vzhľadom na vysokú životnú úroveň otca zahrnúť do potrieb dieťaťa a ustáliť ich
mesačnú výšku.

34. Pri zisťovaní majetkovej a príjmovej situácie otca sa musí súd zamerať na zistenie jeho skutočnej
životnej úrovne. V tejto súvislosti sa musí súd prvej inštancie zaoberať vlastníctvom nehnuteľností otcom

resp. firmou G. s.r.o., kde je otec jediným spoločníkom a konateľom, teda je majetkom otca. Otec je
povinný v konaní predložiť a preukázať zmluvy o hypotekárnych úveroch na byty s preukázaním výšky
mesačnej splátky, ako aj mesačnej splátky úveru na kúpu apartmánu v X. X.. Súd si lustráciou v katastri
nehnuteľnosti zistí ako nehnuteľnosti sú vo vlastníctve otca resp. C. G. s.r.o. Otec je taktiež povinný
súdu preukázať, kedy došlo k predaju jeho nehnuteľnosti v C. republiky a v akej výške. F. posudzovaní

komplexnej životnej úrovne otca je súd povinný sa zaoberať aj tým, že vo vlastníctve firmy otca sú
luxusné motorové vozidlá, ktoré nie sú určené (potrebné) k podnikaniu otca, kedy došlo k ich zakúpeniu,
forme platby na ich kúpu a aké sú náklady spojené s ich parkovaním, uhrádzaním poistiek a podobne.
Dôležitou skutočnosťou preukazujúcou životnú úroveň otca sú aj dovolenky, ktoré otec v posledných
dvoch rokoch absolvoval a jeho ďalšie spoločenské vyžitie. Je tu potrebné si uvedomiť, že maloletý syn

v čase spolužitia s otcom v spoločnej domácnosti sa v pnej miere podieľal na tejto životnej úrovni otca,
či už účasťou na dovolenkách (ktoré boli vyberané rodičmi), nákupom drahých hračiek, skladateľských
edícií lega, či notebooku, telefónu a podobne. Odvolací súd tu zotrváva na vyššie uvedenom stanovisku,
že určenie vyživovacej povinnosti by nemalo byť v rozpore s usmerniteľnou výchovou dieťaťa, avšak
vysoká životná úroveň dieťaťa bola nastavená otcom v čase jeho spolužitia s matkou (teda v čase jeho

bezprostredného a denného dosahu na výchovu dieťaťa), je teda potrebné, aby minimálne rovnaká
životná úroveň dieťaťa bola aj naďalej zachovaná.35. Odvolací súd tu zároveň poukazuje na to, že vzhľadom už k doposiaľ zisteným majetkovým a
príjmovým pomerom otca nie je žiadny dôvod na umožnenie splácania dlžného výživného otcom v
splátkach.

36. Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom súd vykonateľné doručením.

37. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

38. Odvolací súd odmietol odvolanie otca vo vzťahu k výrokom IV., V., VI., z dôvodu, že vyhodnotil, že
bolo podané po lehote. Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal dňa 29.11.2024, teda v
zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku a to proti výrokom týkajúceho sa bežného výživného a výroku
závislému od tohto výroku a výroku, ktorým súd nariadil výchovné opatrenie. V doplnení odvolania,
podanom prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, doručenom súdu dňa 13.12.2024, uviedol, že

odvolanie podáva proti výrokom II. až VI. a VII. napadnutého rozsudku. V odôvodnení svojho odvolania
sa otec zaoberal len námietkami voči výške bežného výživného, k výživnému na tvorbu úspor neuviedol
žiadnu argumentáciu. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie otca proti výrokom IV., ktorým súd
určil výšku výživného na tvorbu úspor, výroku V., ktorým uložil matke povinnosť zriadiť do 10 dní od
vykonateľnosti tohto rozhodnutia osobitný účet pre maloletého a výroku VI., ktorým určil výšku dlžného

výživného na tvorbu úspor a jeho splatnosť odmietol ako oneskorene podané v zmysle ustanovenia §
386 pís. a) CSP.

39. Odvolací sud potvrdil výrok VII. napadnutého rozsudku, ktorým sud prvej inštancie uložil maloletému
a rodičom maloletého nariaďuje povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v rozsahu 20 hodín

na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. za účelom
schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletého dieťaťa po dobu 6 mesiacov od
vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia napriek tomu, že
uzavreli rodičovskú dohodu v časti zverenia maloletého syna a úpravy styku s otcom, sú voči sebe
veľmi nepriateľsky nastavení, čo sa prejavuje aj na správaní a emočnom prežívaní ich maloletého syna.

Uvedené vyplýva z vyjadrení oboch rodičov, správy zo šetrenia kolízneho opatrovníka, ako aj správy
školskej psychologičky. Výchovné opatrenie pomôže rodičom ich vzájomnú animozitu aspoň v oblasti ich
rodičovskej kompetencie, aby sa ako rodičia naučili aj po skončení ich partnerského vzťahu rodičovsky
zrelo komunikovať v prospech ich maloletého syna.

40. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).