Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2Sf/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201597
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201597.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO
s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zast.: KVASŇOVSKÝ
& PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09
Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
č. 102231958/2019 zo dňa 24.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca podal dňa 27.10.2014 za zdaňovacie obdobie september 2014 daňové priznanie k dani z
pridanejhodnoty(ďalejajako„DPH”)vsúladesust.§78ods.1zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 222/2004 Z. z.”), v ktorom uviedol vlastnú
daňovú povinnosť na úhradu v sume 2 018,61 eura. Dňa 20.11.2014 daňový subjekt podal dodatočné
daňové priznanie, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť na úhradu v sume 2 031,21 eura s tým, že
rozdiel v sume 12,60 eura vznikol zo zvýšenia základu dane podľa ust. § 8 a ust. § 9 zákona č. 222/2004
Z. z., uvedený na riadku 03 a 04 daňového priznania.

2. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej len správca dane) vykonal u žalobcu daňovú

kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014. Daňová kontrola začala
v zmysle ust. § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov(ďalejlenako„Daňovýporiadok“)dňa21.07.2015dňomurčenýmsprávcom
dane v Oznámení o daňovej kontrole č. 2042130/2015 zo dňa 25.06.2015 na prevádzke obchodnej
spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Napájadlá 1, Košice, za účasti splnomocnenej zástupkyne
JUDr. Aleny Rudohradskej, riaditeľa spoločnosti Ing. Dušana Kovačiča a zamestnancov správcu dane
poverených výkonom daňovej kontroly na základe poverenia č. 20294565/2015 zo dňa 25.05.2015.

3. Správca dane z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj len MVI),
vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 103089953/2016 zo dňa 06.05.2016. Oznámením č.
100151155/2018 zo dňa 17.01.2018 správca dane oznámil žalovanému, že dňa 10.01.2018 pominulidôvody, pre ktoré sa daňová kontrola za zdaňovacie obdobie september 2014 prerušila a z tohto dôvodu
pokračoval v jej výkone.

4. Z daňovej kontroly u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie september 2014, bol správcom dane
vyhotovený protokol č. 100419663/2018 zo dňa 20.02.2018 (ďalej len ako „protokol”), ktorý bol dňa
22.02.2018 doručený žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v predmetnom
protokole.

5. Dňa 01.03.2018 doručil žalobca v zákonnej lehote správcovi dane písomné vyjadrenie k protokolu
ako elektronické podanie č. 6/03021808/2018. Žalobca uviedol, že všetky jeho obchodné transakcie s
jeho obchodnými partnermi mali ekonomické a hospodárske opodstatnenie. Nie je si vedomý, nevedel
a ani nemohol vedieť, že bol súčasťou fakturačného reťazca, ktorého úlohou bolo zabezpečiť pre
žalobcu obchodnú transakciu, ktorá nemá ekonomické opodstatnenie a ktorej výsledkom by bolo
účelové obchádzanie daňovej povinnosti, alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by

inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti,
alebo zabezpečenie inej neprimeranej finančnej výhody. Uviedol, že ako platiteľ dane priznal všetky
obchodné transakcie vo svojich daňových priznaniach k DPH ako aj k dani z príjmov právnických
osôb za zdaňovacie obdobie roka 2014. Protokol bol vydaný na základe porušení základných zásad
daňového konania s tým, že navrhoval, aby správca dane podrobnejšie a detailnejšie preskúmal jeho

dodávky tovaru, aby mohol preukázať jeho nadobudnutie. Navrhol, aby správca dane zrušil protokol v
plnom rozsahu, nakoľko podľa jeho názoru nedodržal základné zásady daňového konania podľa ust.
§ 3 Daňového poriadku, ďalej navrhol predvolať svedkov - majiteľov prepravných spoločností, ktorí
zabezpečovali dopravu, aby potvrdili uskutočnenie dopravy a jej priebeh, ako aj samotných vodičov,
ktorí dopravu realizovali.

6. Dňa 23.04.2018 sa konalo u správcu dane ústne pojednávanie za účasti správcu dane a
splnomocneného zástupcu žalobcu Ing. Milana Kúdelu, počas ktorého bolo prerokované vyjadrenie
k protokolu, pričom splnomocnený zástupca žalobcu požadoval od správcu dane, aby sa vyjadril k
zásadeprednostikomunitárnehopráva.Splnomocnenýzástupcažalobcusazároveňvyjadril,žežalobca

predloží do 03.05.2018 správcovi dane zmluvu o ručení, ktorá bude objasňovať oprávnenie nakladania
s finančnými prostriedkami na bankových účtoch daňových subjektov zúčastnených na obchode
realizovaným MVDr. Pavlom Konkoľom. Počas ústneho pojednávania boli prejednané informácie k
obchodným spoločnostiam, ktoré sa nachádzali v reťazci obchodovania so žalobcom a ktoré uviedol
správca dane v protokole ako účelovo vložené. K požiadavke žalobcu, aby správca dane predvolal

majiteľov prepravných spoločností, ktorí zabezpečovali dopravu sa na ústnom pojednávaní obaja
účastníci konania dohodli, že uvedená požiadavka žalobcu je bezpredmetná, nakoľko správca dane
nespochybnil existenciu prepravy tovaru a dodania tovaru ako takého.

7. Dňa 25.04.2018 žalobca doručil správcovi dane doplnenie zápisnice z ústneho pojednávania

konaného dňa 23.04.2018 č. 100791291/2018, evidenčné číslo podania 6/06344269/2018_2, ktorého
prílohou bola tabuľka porovnania cien za zdaňovacie obdobie september 2014 fakturovaných daňovým
subjektomB-spol.s.r.o.atrhovoucenouzverejnenouATIS(AgrárnetrhovéinformácieSlovenska),podľa
jednotlivých komodít, evidenčné číslo podania 6/06344269/2018_1. V doplnení vyjadrenia uviedol, že
finančné transakcie s bankovými účtami vykonané osobou MVDr. Pavlom Konkoľom vyplynuli aj zo

zmlúv o ručení platieb, pričom žiadna legislatíva nezakazuje disponovať s bankovými účtami, ak je
osobou, ktorá takéto oprávnenie má, inak by mu banka nedovolila vykonávať finančné transakcie, ktoré
správca dane vo svojej zápisnici popisuje ako podozrivé.

8. Dňa 04.05.2018 sa konalo ústne pojednávanie, na ktorom sa správca dane vyjadril k zásade

prednostikomunitárnehoprávaatrvalnatom,žepočasvýkonudaňovejkontrolypreukázal,žeobchodné
spoločnosti, ktoré boli počas roka 2014 subdodávateľmi žalobcu, a to REVITAL Trade, spol. s r.o.,
ARGUS Plus, spol. s r.o., ARS, s.r.o., FeMa Trade, s.r.o. a dodávateľ B-spol., s.r.o., boli do reťazca
obchodov účelovo vložené. Boli to jednoosobové obchodné spoločnosti bez žiadnych skúseností,
akejkoľvek histórie, nemali žiadne materiálno - technické zabezpečenie, do reťazca boli vložené iba na

krátky čas, hneď po zapojení do reťazca začali preukazovať ekonomickú činnosť vysokými obratmi z
titulu nadobúdania tovarov a služieb z členských krajín EU a z predaja tovaru a služieb tuzemskému
platiteľovi. Tieto obchodné spoločnosti nepodali daňové priznania k dani z príjmu, účtovnú závierku,
nepredložili miestne príslušnému správcovi dane záznamy DPH, dokumenty, faktúry a doklady kjednotlivým obchodom. Obchod bol riadený konečným odberateľom prostredníctvom osoby MVDr. Pavla
Konkoľa. Žalobca počas vyrubovacieho konania nepredložil správcovi dane nové relevantné dôkazy,
ktoré by vyvracali zistenia správcu dane, ktoré boli uvedené v protokole z daňovej kontroly. Z ústneho

pojednávania bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100884565/2018 zo dňa 04.05.2018.

9. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100933343/2018 zo dňa 11.05.2018, ktorým vyrubil podľa
ust. § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi rozdiel dane v sume 635 379,98 eur na DPH za
zdaňovacie obdobie september 2014. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie , o ktorom

rozhodolžalovanýrozhodnutímč.101836701/2018zodňa18.09.2018tak,žezrušilrozhodnutiesprávcu
dane č. 100933343/2018 zo dňa 11.05.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V
odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane nedostatočne vyhodnotil zistený skutkový
stav. Správca dane používa vo svojich záveroch pojmy ako „nárazník“ a „zmiznutí obchodníci“, slovné
spojenia „známky účelovosti s cieľom získania daňovej výhody“, „konanie v dobrej viere“, „vedomosť
o účasti na umelých transakciách“, „nastrčený reťazec spoločností“ alebo model obchodovania s

využitím „nárazníkových“ spoločností a „stratených“ obchodníkov a podobne. Vzhľadom na to a aj v
súvislosti s námietkami daňového subjektu žalovaný konštatoval, že v danom prípade správca dane
síceterminologickýnaznačilúčasťkontrolovanéhodaňovéhosubjektuvpodvodnomreťazcispoločností,
v ktorom figurovali spoločnosti neplniace si svoje daňové povinnosti, čo umožnilo ďalším článkom
reťazca neoprávnene uplatňovať odpočítanie dane alebo znižovať daňovú povinnosť, avšak zistený

skutkový stav nevyhodnotil aj z hľadiska judikatúry Súdneho dvora EÚ a neaplikoval vo svojich záveroch
jeho rozsudky. Správca dane vydal napadnuté prvostupňové rozhodnutie bez náležitého vyhodnotenia
zisteného skutkového stavu a zaviazal správcu dane, aby postupoval v ďalšom konaní v súlade so
základnými zásadami ustanovenými v ust. § 3 Daňového poriadku a aby opätovne vyhodnotil zistené
skutočnosti a dôkazy.

10. Dňa 07.02.2019 sa konalo ústne pojednávanie, za účasti správcu dane a JUDr. Tomáša
Dopitu, advokátskeho koncipienta splnomocneného zástupcu daňovým subjektom - JUDr. Miloša
Kvasňovského, na základe poverenia zo dňa 06.02.2019. Predmetom ústneho pojednávania bolo
oboznámenie daňového subjektu s výsledkami ďalšieho konania nadväzujúceho na daňovú kontrolu

na DPH za zdaňovacie obdobie september 2014, ktoré spočívali vo vyhodnotení zisteného skutkového
stavu aj z hľadiska judikatúry Súdneho dvora EÚ. Splnomocnený zástupca sa vyjadril, že v reálnom
čase nedisponuje všetkými potrebnými informáciami, podkladmi, a rovnako je z ich strany potrebné
preštudovať slovenskú ako aj európsku judikatúru s tým, že požiadal správcu dane o poskytnutie 15
dňovej lehoty na vyjadrenie sa k zápisnici o ústnom pojednávaní a zadováženie všetkých potrebných

podkladov,informáciíakoajrozhodnutívydanýchsúdmi.Zústnehopojednávaniabolaspísanázápisnica
o ústnom pojednávaní č. 100373576/2019 zo dňa 07.02.2019. Keďže správca dane v novom konaní
nevykonával žiadne nové dokazovanie a postupoval v zmysle ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, do
15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice so žalobcom vydal rozhodnutie.

11. Správca dane v novom konaní vydal rozhodnutie č. 100410939/2018 zo dňa 08.02.2019, (ďalej aj
ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ust. § 68 ods. 5 Daňového poriadku, vyrubil žalobcovi
rozdiel dane v sume 635 379,98 eura na DPH za zdaňovacie obdobie september 2014. Správca dane
dôvodil, že z jednotlivých odpovedí na medzinárodnú výmenu informáciu je zrejmé, že žalobca ako
platiteľ dane, mal vedomosť o realizovaných obchodoch, a to cez osobu MVDr. Pavla Konkoľa, alebo

cez Mariána Jánoščíka. Prostredníctvom MVDr. Pavla Konkoľa a Mariána Jánoščíka bola spolupráca
medzi daňovým subjektom FeMa Trade, s.r.o. a zahraničnými dodávateľmi a daňovým subjektom
ARS, s.r.o. nadviazaná, prípadne uvedené osoby poskytli záruky za serióznosť uvedených obchodov.
Reťazový model obchodovania u žalobcu, v rámci ktorého sa vyskytovali a využívali nárazníkové
spoločnosti a spoločnosti, ktoré pred svojím zapojením do daného reťazca nevykazovali žiadny obrat,

nemali žiadnu históriu, skúsenosti s predávanou komoditou, vlastné imanie bolo nízke, resp. nulové,
nemali žiadnych zamestnancov, nemali žiaden majetok, bez akéhokoľvek materiálno technického
zabezpečenia, fungoval dlhodobo, akurát sa obmieňali spoločnosti. Tento model obchodovania bol
aplikovaný nielen v kontrolovanom zdaňovacom mesiaci september 2014, ale aj v iných zdaňovacích
mesiacoch roka 2014, a to prostredníctvom osoby Erika Csillaga, ktorý bol raz štatutárom daňového

subjektu B-spol., s.r.o. a neskôr zase bol štatutárom v spoločnostiach Tandem-Trade, s.r.o. a Holvia,
s.r.o., ktoré taktiež ako spoločnosť B-spol., s.r.o. sa stali priamymi dodávateľmi žalobcu ako platiteľa
dane. Ani jedna z týchto ďalších uvedených spoločností, reprezentovaná osobou Erika Csillága, ktorá
bola hneď po ukončení obchodovania so žalobcom odpredaná, si nesplnila daňové povinnosti, nepodaladaňové priznanie k dani z príjmov v zmysle zákona č. 595/2013 Z. z., nepodala účtovnú závierku
v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve s tým, že majiteľom sa stal ten istý zahraničný
spoločník EAST POINT TRADE LLC, USA, spoločnosti so správcom dane prestali komunikovať, nemali

žiadnych konateľov ani prokuristu. Ďalej uviedol, že správcom dane bolo v konaní zistené, že spoločníci
a konatelia spoločností B-spol., s.r.o., ARS, s.r.o. a FeMa Trade, s.r.o., nikdy nevykonávali žiadnu
reálnu ekonomickú a podnikateľskú činnosť, ale túto len účelovo predstierali so zámerom vyhotovenia
faktúr a dokladov pre obchodné spoločnosti - HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Podtatranská hydina a.s.,
HYDINA SK s.r.o., ktoré boli personálne prepojené a tie si následne z týchto faktúr uplatňovali právo na

odpočítanieDPHnavstupe,čímumeloznižovalivýškuvlastnejdaňovejpovinnostivpodanýchdaňových
priznaniach na DPH.

12.Správcadanepoukázalnato,žedaňovýsubjektakoplatiteľboltaktiežvpriamomobchodnomvzťahu
s tými istými zahraničnými dodávateľmi z EÚ, ako aj subdodávatelia ARS, s.r.o. a FeMa Trade, s.r.o.,
čo potvrdzuje aj informácia z poľskej finančnej správy, ktoré poskytla spoločnosť CEDROB SPOLKA

AKCYJNA. Kontaktnou osobou bol MVDr. Pavol Konkoľ, ktorý zastupoval nielen obchodnú spoločnosť
HYDINA SLOVENSKO s.r.o., ale aj subdodávateľov a personálne prepojené spoločnosti, ako napr.
FeMa Trade s.r.o. Z predložených dokladov k daňovej kontrole daňového subjektu, správca dane zistil,
že nakupoval v kontrolovanom zdaňovacom období časť svojich dodávok priamo od tohto dodávateľa
z členského štátu EÚ. Žalobca dobre poznal dodávateľov z členských štátov EÚ, so zahraničnými

dodávateľmi komunikoval, objednával množstvo, druh tovaru, určoval miesto vykládky, dojednával
zmluvy, vzájomne vysporiadaval pohľadávky a záväzky s dodávateľom CEDROB SPOLKA AKCYJNA,
zúčastnenými spoločnosťami v reťazci dodávateľov a odberateľov a medzi ním samotným. Zdôraznil,
že je práve preto nelogické, aby obstarával tovar prostredníctvom subdodávateľov a dodávateľov, tzv.
sprostredkovateľov, ktorí boli bez akýchkoľvek materiálno-technických predpokladov, bez ekonomických

predpokladov a bez ľudských zdrojov. Zároveň uviedol, že logicky vychádza, že pri reťazovom
obchodovaní sa tovar predražuje, a to pre spoločnosť s históriou a dlhodobými skúsenosťami, akou bol
žalobca, muselo byť viac ako zrejmé. Žalobca je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré je od neho možné
v rozumnej miere požadovať, aby zabránil svojej účasti na podvode s DPH. Je v jeho záujme, aby pri
minimalizácii podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri

uzatváraní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezúhonnosť a dôveryhodnosť
svojich obchodných partnerov, aby poznal ich solventnosť, manažérske kvality. Zmyslom overenia
nového obchodného partnera po stránke finančnej, právnej, daňovej, trhovej, prevádzkovej, technickej
(due dilligence) je vylúčiť možnosť podvodu v obchodnoprávnych vzťahoch s novým obchodným
partnerom, prípadne identifikovať obchodné riziká spolupráce. Ohľadom due dilligence sa vyslovil Súdny

dvor EÚ vo veci Mahagében. Predmetom zdaniteľných obchodov bolo dodanie jedného tovaru medzi
viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave. V tomto prípade to boli dodávky, ktoré zakladali iba
jeden pohyb tovaru a možno ich považovať za časovo po sebe nasledujúce. Predmetné obchody - nákup
a predaj predmetného tovaru žalobca uskutočňoval v rámci reťazca. Uvedené znamená, že ten istý
tovar bol dodávaný medzi viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný od nákupu u prvého dodávateľa

k poslednému odberateľovi v reťazci. Pri uzatváraní obchodov medzi prvým dodávateľom a prvým
odberateľom bol sprostredkovateľom týchto obchodov práve konečný odberateľ, ku ktorému bol tovar
prepravený priamo od prvého dodávateľa. Z uvedeného vyplýva neopodstatnenosť ďalších článkov -
odberateľov v preverovaných obchodoch.

13. Správca dane poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C- 439/04 a C-440/04 Axel
Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL, z ktorého vyplýva, že daňový
subjekt musí jednať v dobrej viere, aby sa mohol dovolávať svojho nároku, t. j. práva na odpočítanie
DPH. Osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude
podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti DPH, môže byť uplatnenie nároku na

odpočet dane odopreté.

14. Správca dane dospel k záveru, že právo na odpočet uplatňované žalobcom v zdaňovacom období
september 2014 je postavené na tvrdeniach o plneniach, ktoré nesú znaky podvodného konania s DPH,
a to konania typu „nezvestný obchodník“, ktoré definoval generálny advokát vo veci C-131 (bod 31 - 38

a nasledujúce).V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ ako aj na rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca obchodoval s obchodnými partnermi, pri ktorých
vzniká dôvodná pochybnosť o vierohodnosti uskutočňovania deklarovaných zdaniteľných obchodov.
Z dokazovania vyplynulo, že obchodné spoločnosti podnikajúce na území Slovenskej republiky, vsúčasnosti už stratení obchodníci, ktoré boli včlenené do reťazca dodaní tovaru, javili známky účelovosti
s cieľom získania daňovej výhody. Vzhľadom na uvedené, boli preukázané dôvodné pochybnosti aj o
reálnosti dodania týmito osobami, ktoré iba fungovali na báze vyhotovovania formálnych dokladov, na

ktoré však pri preukazovaní práva na odpočítanie dane nemožno prihliadať.

15. Žalobca deklaroval dodanie tovaru od daňového subjektu B-spol., s.r.o., ktorý nevykonával skutočnú
hospodársku činnosť, chýbala skutočná ekonomická aktivita. Obchodná spoločnosť B-spol., s.r.o.
deklarovala dodanie tovaru, ktorý ďalej fakturačne predávala žalobcovi od obchodných spoločností,

ktoréreálnuekonomickúčinnosťnevykonávali.Vzdaňovacomobdobíseptember2014,toboliobchodné
spoločnosti FeMa Trade, s.r.o., ARS, s.r.o., ktoré si nesplnili daňové povinnosti a bola im za porušovanie
povinností v zmysle ust. § 81 ods. 4 bod. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., zrušená správcom dane registrácia
platiteľa DPH. V konaní bolo nesporné, že uvedené obchodné spoločnosti nevykonávali skutočnú
hospodársku činnosť a nemali na to ani vytvorené zodpovedajúce podmienky. V zmysle zákona č.
39/2007 Z. z. a nariadenia č. 931/2011 Z. z., si ako prevádzkovatelia potravinárskych podnikov ani

nesplnili registračnú povinnosť voči Regionálnej veterinárnej potravinárskej správe a ani požiadavky na
vysledovateľnosť potravín. Keďže tieto spoločnosti nikdy nepreukázali reálnymi dôkazmi vecnú stránku
deklarovaných plnení, nemohol na ne správca dane prihliadať.

16. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 100410939/2019 zo dňa 08.02.2019 v zákonnej

lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný ako odvolací orgán, podľa ust. § 74 ods. 4 Daňového
poriadku rozhodnutím č. 102231958/2019 zo dňa 24.09.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“)
tak, že nevyhovel podanému odvolaniu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

17. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietkam žalobcu uviedol, že s poukazom

na ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku lehoty neplynú, ak je daňové konanie prerušené. Daňová
kontrola začala 21.07.2015 a ukončená bola 22.02.2018, pričom v čase od 11.05.206 do 10.01.2018
bola rozhodnutím č. 103089953/2016 zo dňa 06.05.2016 prerušená. Žalovaný vzhľadom na uvedené
konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná v súlade s ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku,
podľa ktorého je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Nie je

možné spájať lehotu pre medzinárodnú výmenu informácií uvedenú v nariadení Rady č. 2010/904/ES
so zákonom stanovenými lehotami na trvanie a prerušenie daňovej kontroly, keďže samotné nariadenie
v tomto smere neupravuje dĺžku daňovej kontroly. Dĺžka lehôt stanovená v nariadení Rady č. 2010/904/
ES nie je záväzná pre dobu prerušenia daňovej kontroly.

18.Žalovanýpovažovalzairelevantnénámietkyžalobcuohľadomnekontaktnostiobchodnýchpartnerov,
vzhľadom na odstup času, kedy od uskutočnenia obchodov uplynulo často aj niekoľko rokov. Žalovaný
poukázal na to, že obchody sa uskutočnili v septembri 2014 a zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že
spoločnosť B-spol., s.r.o. od roku 2014 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov a účtovnú závierku,
u tejto spoločnosti bola vykonaná kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014 a máj 2014, ku

ktorej nepredložila žiadne faktúry a záznamy DPH a už v roku 2015 bola tejto spoločnosti zrušená
registrácia pre DPH.

19. K námietke žalobcu, že všetky transakcie mali ekonomické opodstatnenie a nie je si vedomý
a ani si nemohol byť vedomý skutočnosti, že by bol súčasťou fakturačného reťazca, ktorého výsledkom

je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo zabezpečenie inej neprimeranej finančnej výhody,
žalovanýzopakovalzisteniasprávcudaneohľadomekonomickejaktivitydodávateľažalobcuspoločnosti
B-spol., s.r.o. Opätovne popísal obchodný reťazec spoločností (B-spol., s.r.o., ARS, s.r.o., FeMaTrade,
s.r.o., ktoré nahradili REVITAL Trade spol s r.o., ARGUS Plus spol. s r.o.), ktoré nikdy nevykonávali
reálnu podnikateľskú činnosť, ale túto len predstierali s cieľom vytvárania fiktívnych nákladov personálne

prepojeným spoločnostiam (Podtatranská hydina a.s., HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a HYDINA SK
s.r.o.), ktoré si následne z týchto faktúr uplatňovali odpočet DPH. Súbežne vzájomné obchody
prebiehali medzi dodávateľmi z iných členských štátov EÚ priamo so žalobcom. Ďalej žalovaný popísal
model obchodovania žalobcu uplatnený aj v ďalších obdobiach prostredníctvom osoby Erik Csillag.
Vedomosť žalobcu o zapojení do podvodného reťazca žalovaný dedukoval z personálneho prepojenia

prostredníctvom MVDr. Pavla Konkoľa, ktorý mal dispozičné právo na bankové účty dodávateľov
zúčastnených v reťazovom obchode. Tovar u zahraničného dodávateľa z iných členských štátov
objednávali, určovali množstvo, druh tovaru a miesto vykládky za subdodávateľov zástupcovia žalobcu
alebo iné personálne prepojené osoby, a bol to práve žalobca, ktorý sám organizoval mechanizmusfinančného vysporiadania pohľadávok a záväzkov v rámci zúčastnených zahraničných a tuzemských
spoločností vzájomným započítaním, postúpením pohľadávok, prevzatím záväzkov, medzi prvým,
druhým a tretím dodávateľom a bezhotovostným prevodom. Prostredníctvom MVDr. Pavla Konkoľa a

jeho ďalších blízkych osôb boli uzatvorené zmluvy o obchodovaní so zahraničnou spoločnosťou z iného
členského štátu EÚ pre účelovo vložené tuzemské daňové subjekty, poskytoval dodávateľom z nich
i zmluvné záruky, pritom žalobca mal uzatvorenú zmluvu na dodávku tovaru s tými istými zahraničnými
dodávateľmi z členského štátu EÚ a nadobúdal v zdaňovacom období september 2014 tovar priamo
od nich.

20. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že obchodovanie žalobcu nesie vo vzťahu
k DPH znaky špecifického typu daňového podvodu definovaného v judikatúre Súdneho dvora EÚ ako
„nezvestný, resp. zmiznutý obchodník“ (z angl. „missing trader“) ako aj s poukazom správcu dane na
relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ.

21. K porušeniu práva žalobcu vyjadriť sa k novým skutočnostiam a použitej judikatúre, žalovaný uviedol,
že na ústnom pojednávaní dňa 07.02.2019 správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu žalobcu
s výsledkami ďalšieho konania súvisiaceho s daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie september
2014, ktoré spočívali vo vyhodnotení zisteného skutkového stavu aj z hľadiska judikatúry Európskeho
súdneho dvora a v aplikácii rozsudkov ESD, k čomu ho zaviazal odvolací orgán predchádzajúcom

konaní v rozhodnutí č. 101836701/2018 zo dňa 18.09.2018. Žalovaný zdôraznil, že správca dane
v novom konaní nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie, pričom zistený skutkový stav a dôkazy, z
ktorých vychádzal ostali nezmenené a žalobca o nich mal vedomosť a rovnako mal vedomosť aj o
právnom názore odvolacieho orgánu, ktorým bol správca dane v ďalšom konaní viazaný. Po preskúmaní
uvedeného priebehu vyrubovacieho konania žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade

s ust. § 24 ods. 2, ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Zároveň uviedol, že v konaní správcu dane pri
ústnom pojednávaní dňa 07.02.2019 nezistil porušenie ust. § 19 ods. 2 Daňového poriadku, pretože
predmetná zápisnica z ústneho pojednávania č. 100373576/2019 obsahuje všetky zákonné náležitosti
a nezistil ani porušenie ust. § 45 ods. 1 Daňového poriadku, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje na
práva daňového subjektu pri daňovej kontrole, nie vo vyrubovacom konaní, a preto námietky žalobcu

v tomto smere vyhodnotil ako neopodstatnené. Konštatoval, že prvostupňový orgán sa vysporiadal so
všetkými námietkami žalobcu, uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a svoje rozhodnutie
náležíte odôvodnil so správnou aplikáciou judikatúry Súdneho dvora EÚ, a preto odvolacie námietky
správcu dane považoval za neopodstatnené.

II. Správna žaloba

22. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.11.2019 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane,
ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby Krajský súd

vBratislavepriznalžalobeodkladnýúčinok.KrajskýsúdvBratislaveuznesenímsp.zn.1S/255/2019-131
zo dňa 23.03.2020 priznal správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu
vo veci samej.

23. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú

nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci, sú nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s
administratívnymispismianemávnichoporuadošlokpodstatnémuporušeniuustanoveníoprocesnom
konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Podľa žalobcu si žalovaný a správca

dane nezaobstarali dostatok potrebných podkladov pre napadnuté rozhodnutia, spoľahlivo, presne
a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci, neodôvodnene a v neprimeranom rozsahu preniesli
naňho dôkazné bremeno, prekročili medze povolenej správnej úvahy, nevydali rozhodnutia v súlade
s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a teda, že nevydali rozhodnutia obsahujúce
zákonom predpísané náležitosti a procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom.

24. Po zhrnutí právnej úpravy a priebehu administratívneho konania žalobca uviedol žalobné námietky,
ktoré spočívali v nedodržaní lehoty na výkon daňovej kontroly a vady protokolu ako podkladu
napadnutých rozhodnutí s poukazom na to, že správca dane je limitovaný lehotou jedného roka odzačiatku daňovej kontroly až po vypracovanie príslušného protokolu, okrem prípadov, v ktorých vzniká
potreba dožiadania, kedy je maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly možno predĺžiť najviac o 6
mesiacov, čo je lehota na vybavenie žiadosti o výmenu informácií. V danom prípade trvala daňová

kontrola 1125 dní vrátane prerušenia, teda viac ako rok. Vzhľadom na prekročenie maximálnej dĺžky
daňovej kontroly potom žalobca považoval protokol z takejto kontroly za nezákonne získaný dôkaz.

25. Žalobca porušenie svojich práv videl aj v nemožnosti sa vyjadriť k rozsiahlemu odbornému textu,
ktorý správca dane predložil po vrátení veci odvolacím orgánom, pričom už na druhý deň vydal nové

rozhodnutie. Správca dane mal dať žalobcovi možnosť preštudovať a vyjadriť sa k európskej judikatúre
obsiahnutej v zápisnici z ústneho pojednávania.

26. Správca dane neuviedol dôvod výkonu daňovej kontroly, čo je podľa žalobcu dôvodom nezákonnosti
celej daňovej kontroly. Začatie a uskutočňovanie daňovej kontroly nemôže byť na svojvôli daňového
orgánu.

27. Správca dane a žalovaný používajú pojmy „zmiznutý obchodník, nárazník, účelovo vložená
spoločnosť“ a pojmu personálne prepojených subjektov bez náležitého odôvodnenia, v dôsledku čoho
sú napadnuté a prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné.

28. Žalobca tvrdené skutočnosti a realizáciu zdaniteľného obchodu preukazoval dokladmi v rozsahu,
ktorý možno od neho spravodlivo požadovať. Správca dane na základe predloženej dokumentácie
nepreukázal jej nepravdivosť, iba účelovo spochybňoval skutočnosti v nej uvedené. Správca dane
nemôže svojvoľne nad rámec svojich oprávnení prikázať žalobcovi, aby doložil takú dokumentáciu, ktorú
ani nie je oprávnený mať vo svojej držbe. Nebola dodržaná zásada vyjadrená v § 3 ods. 3 Daňového

poriadku, pretože správca dane neprihliadal na všetky predložené, prípadne označené dôkazy zo strany
žalobcu.

29. Správca dane aj žalovaný podľa žalobcu celkom zjavne zastupujú úlohy príslušných orgánov
činných v trestnom konaní, čím svojvoľne zaujímajú postavenie zákonného sudcu rozhodujúceho o vine

a nevine žalobcu v časti naplnenia skutkovej podstaty trestného činu – podvodu v oblasti správy daní.
Závery správcu dane samé o sebe nevypovedajú o tom, že sa jedná o daňový podvod, ale ani o tom,
že existuje akákoľvek spojitosť žalobcu so spoločnosťou B-spol., s.r.o., ARGUS Plus, spol. s r.o.,
ARS, s.r.o., FeMaTrade s.r.o. a zapojenie do obchodného reťazca zaťaženom podvodom na DPH.
Je povinnosťou správcu dane špecifikovať, v akých skutkových okolnostiach daňový podvod spočíval,

samotné neodvedenie dane podvodom v zmysle judikatúry SD EÚ nie je.

30. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal neobstaranie dostatočného množstva podkladov a neúplné
zistenie skutkového stavu pre rozhodnutia vo veci. Žalobca vyčerpávajúcim spôsobom preukázal
splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH. Ak má správca dane pochybnosti, je

tieto povinný v náležitom rozsahu preukázať. Žalobca niekoľkokrát dôrazne poukazoval na skutočnosti
svedčiace v jeho prospech, ktoré žalovaný úmyselne prehliadal a nevenoval im pozornosť v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia.

31. Žalobca ďalej poukázal na judikatúru týkajúcu sa dôkazného bremena, podľa ktorej dôkazné

bremeno daňového subjektu nie je absolútne a nemôže sa vzťahovať na právne vzťahy týkajúce sa jeho
dodávateľaadodávateľovýchsubdodávateľov.Uneseniedôkaznéhobremena,ktoréžalovanýpožaduje,
je prekročením zákonom stanovených mantinelov a dôvodne vzbudzujú podozrenie z účelového
vyberaniatýchskutočnostíainformácií,ktoréspochybňujúreálneprijatiealeboposkytnutiezdaniteľného
plnenia.

32. Žalobca spochybňuje záver správcu o účelovom vystavení faktúr vychádzajúcom z domnienky, že
obchodní partneri nemali ekonomické, technické a personálne vybavenie na vykonávanie ekonomickej
činnosti, keďže nemali zamestnancov. Správca dane nepochopil systém skladovania, prepravy
a koordinácie obchodu s predmetnou komoditou. Správca dane logicky nezdôvodnil, z čoho vychádzal,

keď zastáva názor, že konateľ spoločnosti ako štatutárny orgán, nie je spôsobilý objednať tovar,
zabezpečiť subdodávkou prevoz zo strany dodávateľa z bodu A do bodu B, zabezpečiť jeho vykládku
a odkomunikovať uskladnenie so subjektom poskytujúcim skladové priestory, hoc i spolupracujúcejobchodnej spoločnosti, obchodného partnera. Rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú postavené
na domnienkach a nepreukázaných tvrdeniach a nepodložených argumentoch.

33. Žalobca poukazuje na to, že správca dane ako aj žalovaný po celý čas poukazujú na
pochybenia iných subjektov. Žalobca nenesie zodpovednosť za nesplnenie povinností inými subjektami.
V obdobnej veci na podobnom skutkovom základe pritom sám žalovaný v odôvodnení rozhodnutia č.
102641296/2017 z 27.12.2017 uviedol, že je sporné či odvolávajúci sa preukázal alebo nepreukázal
splnenie podmienok na odpočítanie DPH, teda v skutkovo veľmi podobnej veci uznal, že správca dane

vychádzal z nejednoznačných záverov a nedostatočne zisteného skutkového stavu.

34. Záverom žalobca namietal, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal so
všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Namiesto toho len konštatoval správnosť postupu
správcu dane. Napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, a teda je nepreskúmateľné.

III. Vyjadrenie žalovaného

35. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 24.02.2020, v ktorom trval
na záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia.
Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli vydané v súlade

so zákonom a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

36. Navyše k námietkam žalobcu týkajúcim sa nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly v
súvislosti s prerušením daňovej kontroly z dôvodu zaslania žiadostí o MVI uviedol, že administratívnu
spoluprácu členských štátov a spoluprácu proti podvodom v oblasti DPH upravuje nariadenie Rady EÚ

č. 904/2010 , pričom podľa článku 10 tohto nariadenia žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené
v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti.
Lehoty v zmysle vyššie citovaného nariadenia sú určené pre žiadaný orgán, ktorý má poskytnúť
požadované informácie, a nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov členského
štátu. Nedodržanie týchto lehôt zo strany žiadaného orgánu nemôže ovplyvniť dobu prerušenia daňovej

kontroly, pretože dĺžka lehôt podľa tohto nariadenia nie je záväzná pre dobu prerušenia daňovej
kontroly (nariadenie neupravuje dĺžku daňovej kontroly). Prerušenie daňovej kontroly upravuje ust. §
61 Daňového poriadku. Využitím medzinárodnej výmeny informácií správca dane overoval podklady
potrebné na správne a úplné zistenie skutkového stavu a určenie dane. V danom prípade boli
požadované informácie podstatné pre správne zistenie skutkového stavu, ktoré bezprostredne súvisia s

daňovoukontrolou,postupovaltedaúčelneaefektívne.Rozhodnutieoprerušenídaňovejkontrolypritom
náležíte odôvodnil. V tejto súvislosti poukázal aj na príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 7/2016).

37. K námietke, že správca dane po celý čas trvania predmetnej kontroly neuviedol dôvod, účel alebo

akýkoľvek podnet pre začatie výkonu daňovej kontroly, a preto je daňová kontrola vedená nezákonne
a svojvoľne, žalovaný uviedol, že v danom prípade daňová kontrola začala podľa ust. § 46 ods. 3
Daňového poriadku, a to dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, ktoré musí
obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto jej výkonu, druh dane a kontrolované zdaňovacie
obdobie. Oznámenie o daňovej kontrole č. 20424130/2015 zo dňa 25.06.2015 tieto náležitosti obsahuje.

Možnosť vykonať daňovú kontrolu priamo vyplýva z Daňového poriadku.

38. K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní, žalovaný
uviedol, že nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, avšak vzhľadom na to, že daňové
orgány aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ spolu s prevzatím ním používaných odborných

termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový podvod aj na účely rozhodovania vo veciach odpočítania
DPH.

IV. Replika žalobcu

39. Žalobca vo vyjadrení zo na 26.03.2020 poukázal na prerušenie konania vedenom pred Najvyšší
súdom Slovenskej republiky, sp. zn.: 5Sžfk/34/2018 z dôvodu položenia prejudiciálnej otázky Súdnemu
dvoru EÚ. Podľa žalobcu rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa uplynutia lehoty na vykonanie
daňovej kontroly, bude mať zásadný význam aj pre toto konanie.V. Prerušenie konania a prejudiciálna otázka

40. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S/255/2019-131 zo dňa 25.05.2020 konanie prerušil podľa
ust. § 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len SSP) do skončenia prejudiciálneho konania začatého na základe návrhu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžfk/34/2018, ktorý uznesením zo dňa 05.03.2020 predložil
Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej

únie.

41. Súdny dvor EU vo veci C-186/20, ktorej predmetom bol predmetný návrh na začatie prejudiciálneho
konania podľa článku 267 ZFEU, rozhodol rozsudkom zo dňa 30.09.2021, pričom uviedol: „Článok
10 nariadenia Rady (EU) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti
podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať

v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia
daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát
neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného
týmto nariadením. “

42.KrajskýsúdvBratislaveuznesenímč.k.1S/255/2019-179zodňa13.12.2021rozhodolopokračovaní
v konaní.

VI. Vyjadrenie žalobcu k pokračovaniu v konaní

43. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.01.2022 uviedol, že po dôkladnom preštudovaní predmetného
rozsudku Súdneho dvora EÚ dospel k záveru, že odpoveď na prejudiciálnu otázku nezodpovedá
položenej otázke, a teda nie je možné rozhodnutie aplikovať na prejedávanú vec. Zároveň žiadal o
predloženie ďalších prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ.

44. Žalovaný sa ďalej k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

VII. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave a konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej
republiky

45. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/255/2019-202 z 10. februára 2022 zamietol správnu
žalobu. V odôvodnení rozhodnutia rozsiahlo poukázal na judikatúru týkajúcu sa hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočítanie dane, daňového podvodu či zneužitia práva, ako aj judikatúru týkajúcu
sa dôkazného bremena v daňovom konaní. Krajský súd zdôraznil, že je to práve daňový subjekt -
žalobca, na ktorom leží prioritne dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu podmienok práva na

odpočítaniedane.Dôkaznébremenonespočívalenvpožiadavkepredložiťfaktúry,aleajnamateriálnom
podklade preukázať obchodný vzťah. Rovnako správny súd poukázal aj na skutočnosť, že odoprieť
právo na dopočítanie dane možno aj vtedy, ak bola preukázaná vedomá účasť daňového subjektu na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Daňový subjekt je pritom povinný pristupovať k
uzatváranýmobchodomsdostatočnouobozretnosťou,abysavyholsituácii,kedysaocitnevobchodnom

reťazci poznačenom daňovým podvodom.

46. Po podaní kasačnej sťažnosti žalobcom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci
rozsudkom sp. zn.: 4Sfk/59/2022 zo dňa 25.09.2024 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S/255/2019-202 z 10. februára 2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozsudku Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol, že v kasačnom konaní boli
rovnaké právne otázky v obdobnej veci už právoplatne posúdené v rozsudku sp. zn. 3Sfk/133/2022 z 28.
marca 2024, ako aj sp. zn. 3Sfk/146/2022 z 22. augusta 2024. Zohľadniac skutočnosť, že v predmetných
veciach šlo o posudzované obdobie 2014, personálne prepojených žalobcov (HYDINA SLOVENSKO
s.r.o., Podtatranská hydina a.s.), ako aj o zhodný reťazec subdodávateľských spoločností (REVITAL

Trade, spol. s r.o., ARGUS Plus, spol. s r.o., ARS, s.r.o., FeMa Trade, s.r.o. a dodávateľ B-spol., s.r.o.,)
kasačnýsúdvsúlades§464ods.1SSPkusťažnostnýmbodomsťažovateľapoukazujenaodôvodnenie
skôr vydaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/146/2022 z
22. augusta 2024, s ktorým sa plne stotožňuje. V odôvodnení ďalej najvyšší správny súd odcitovalpodstatnú časť odôvodnenia predmetného rozsudku najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva, že napadnutý
rozsudok správneho súdu je nedostatočne odôvodnený v intenzite zasahujúcej do práva sťažovateľa na
spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok predstavuje len veľmi všeobecnú judikatúrnu koláž týkajúcu sa

dôkazného bremena v oblasti daní, a to bez konkrétneho zodpovedania na žalobné námietky a aplikácie
týchto východísk na predmetný prípad. Správny súd si v prvom rade neustálil ani žalovaným a správcom
dane formulovaný dôvod odmietnutia/neuznania práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov.
Neustálil si teda, či dôvodom neuznania daňových oprávnení je (i) nepreukázanie hmotnoprávnych
podmienok odpočtu DPH (a akých), (ii) spáchanie daňového podvodu, (iii) účasť na obchodnom reťazci

poznačenom daňovým podvodom alebo (iv) zneužitie práva. Ani kasačný súd nevedel vyvodiť, aký bol
dôvod nepriznania daňového oprávnenia v predmetnej veci, koho vlastne zaťažovalo dôkazné bremeno
vpredmetnomdaňovomkonaní,aprečomalobyťvovzťahukžalobcoviprimerané.Napadnutýrozsudok
správneho súdu nebol dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený, neposkytol relevantné odpovede na
všetky podstatné okolnosti prípadu, pričom zistená vada dosahuje intenzitu porušujúcu právo na
spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Záverom správnemu súdu uložil, aby v ďalšom konaní

identifikoval žalovaným vymedzený dôvod nepriznania uplatneného práva na odpočítanie dane zo
sporných obchodov a relevantné skutkové okolnosti, na ktorých je tento záver žalovaného postavený.
Tieto zistenia má správny súd konfrontovať so žalobnými námietkami a posúdiť ich tiež v kontexte miery
dôkaznéhobremena,ktorýmbolžalobcazaťažený(prihliadajúcnažalovanýmzistenýdôvodnepriznania
uplatneného daňového oprávnenia) a následne sa vysporiadať tiež s procesnými námietkami a svoje

závery náležite a zrozumiteľne odôvodniť.

VIII. Relevantná právna úprava

47. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

48. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,

a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

49. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo

vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

50. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

51. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

52. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

53. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.54. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

55. Podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez
oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly
požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné

doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej
kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí
daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly,
dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie.

56. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s

protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno

odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

57. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa
odseku 8, doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.

58. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu
v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, poskytnutie
služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá
koná v postavení zdaniteľnej osoby, nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského
štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), dovoz tovaru do tuzemska.

59. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s
hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným
majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné
veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna

hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

60. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom

dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

61. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.62. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, a) ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z

tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri
ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku
pri dovoze tovaru.

IX. Verejné vyhlásenie rozsudku

63. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP rozhodol vo
veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 10. decembra 2025 v súlade
s ust. § 137 ods. 4 SSP.

X. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

64. Po vrátení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, správny súd vec opätovne
prejednal a v intenciách záväzného právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky ustálil z napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dôvod nepriznania

nadmerného odpočtu DPH a konštatuje, že dôvodom pre nepriznanie nadmerného odpočtu DPH za
predmetnéobdobieseptember2014bolovedomézapojeniežalobcudoumelovytvorenéhopodvodného
reťazec, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (predovšetkým str. 21 až 23). Žalovaný
konštatoval, že vyhodnotením všetkých zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že
uvedené obchodovanie vo vzťahu k DPH nesie znaky daňového podvodu, pričom žalobca musel

vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom. Uvedené vyplýva
z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane, v ktorom správca dane podrobne popisuje
zistenia vzťahujúce sa k obchodnému reťazcu (str. 35 a 36 prvostupňového rozhodnutia), personálne
prepojenie zapojených subjektov (str. 7, 8, tabuľka na str. 19, a str. 30 a 31 prvostupňového rozhodnutia),
judikatúru k právu odoprieť odpočet DPH (str. 32 až 34 prvostupňového rozhodnutia). Na uvedenom

závere nemení nič ani skutočnosť, že správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na str.
38 poznamenal, že vzhľadom na uvedené boli preukázané aj dôvodné pochybnosti o reálnosti dodania
osobami, ktoré fungovali na báze vyhotovovania formálnych dokladov a tiež stručné konštatovanie
v závere, že nebolo preukázané, že žalobca prijal tovar tak, ako je to deklarované na dodávateľských
faktúrach, čo síce naznačuje nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, v kontexte

celého odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia však nevytvára pochybnosť o tom, že dôvodom pre
neuznanie práva na odpočet DPH za mesiac september 2014 bolo vedomé zapojenie žalobcu do
podvodného reťazca. Rovnako potom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva,
že dôvodom neuznania nadmerného odpočtu DPH bola v tomto prípade vedomá účasť žalobcu
v obchodnom reťazci poznačenom podvodom na DPH. Uvedené je zrejmé z vyhodnotenia skutkového

stavu na str. 22 a 23 napadnutého rozhodnutia, ako aj z odkazov na relevantnú judikatúru Súdneho
dvora EÚ (Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL na str. 23 napadnutého rozhodnutia).

65. Na základe takto ustáleného dôvodu nepriznania odpočtu DPH potom správny súd vyhodnocoval
aj jednotlivé žalobné námietky.

66. K prekročeniu maximálnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly správny súd poukazuje na ustálenú
rozhodovaciu prax, podľa ktorej skutočnosť, že trojmesačná lehota na vybavenie žiadosti o MVI bola
dožiadanou stranou prekročená, nemá vplyv na zákonnosť prerušenia konania podľa § 61 ods. 1
Daňového poriadku, ani na skutočnosť, že lehota na vykonanie daňovej kontroly počas prerušenia

konania v zmysle § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynula (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžfk/83/2019 alebo 6Sžfk/63/2020). Správny súdu s prihliadnutím
na uvedený názor, rešpektujúc aj závery Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20, je toho názoru, že
v prejednávanom prípade nedošlo k prekročeniu maximálnej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej
kontroly. V nadväznosti na tento záver je potom potrebné aj posudzovať zákonnosť protokolu z daňovej

kontroly ako dôkazného prostriedku a takýto dôkazný prostriedok v konaní akceptovať.

67. K žalobcom namietanej nemožnosti vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia – rozsiahlemu
textu obsahujúcemu rozbor judikatúry Súdneho dvora EÚ a právneho názoru odvolacieho orgánu,správny súd uvádza, že žalobca mal možnosť voči uvedenému právnemu posúdeniu argumentovať
v rámci odvolacieho konania, čo aj urobil. Správny súd v tejto súvislosti pripomína, že dôvodom zrušenia
preskúmavaných rozhodnutí v rámci súdneho prieskumu je existencia takého podstatného porušenia

ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Dôvodom pre
zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nebude akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len
také, ktoré je podstatné, teda porušenie určitej intenzity, ktoré zároveň mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Vzhľadom na to, že správca dane nevykonal
nové dokazovanie a ani dokazovanie nedopĺňal, predmetom predloženého textu bolo právne posúdenie

správcu dane a príslušná judikatúra Súdneho dvora EÚ. Skutočnosť, že správca dane neposkytol
žalobcovi dodatočnú lehotu na vyjadrenie sa pred vydaním prvostupňového (v poradí už druhého)
rozhodnutia vo veci, ako aj vzhľadom na to, že žalobca mal následne možnosť v rámci dovolacieho
konania uplatniť svoju argumentáciu v plnom rozsahu, správny súd dospel k záveru, že neposkytnutie
dodatočnej lehoty na vyjadrenie nespôsobuje porušenie práv žalobcu v intenzite, ktorá by zakladala
dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

68. K žalobcom namietanej absencii dôvodu začatia daňovej kontroly správny súd zhodne so žalovaným
poukazuje na ust. § 46 ods. 1 a ods. 3 Daňového poriadku. Je potrebné rozlíšiť daňovú kontrolu, ktorá
začala na základe oznámenia správcu dane (§ 46 ods. 1 Daňového poriadku), pri ktorej sa začiatok
daňovej kontroly viaže na deň uvedený v oznámení o začatí daňovej kontroly, a daňovú kontrolu začatú

bez oznámenia na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní alebo, ak je dôvodné podozrenie, že
účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené (§ 46 ods. 3 Daňového
poriadku). V prvom prípade (čo je aj prípad žalobcu) zákon neustanovuje uvedenie dôvodu začatia
daňovej kontroly. Iba v prípade začatia daňovej kontroly bez oznámenia je potrebné, aby v zápisnici o
začatí daňovej kontroly bol uvedený aj dôvod jej začatia. Z uvedeného dôvodu túto námietku žalobcu

správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú.

69.Knepreskúmateľnostinapadnutéhorozhodnutiazdôvodupoužitiapojmovako „zmiznutýobchodník,
nárazník, účelovo vložená spoločnosť“ a pojmu personálne prepojených subjektov správny súd
uvádza, že aj keď legálna definícia uvedených pojmov absentuje, táto skutočnosť sama o sebe

nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá. Podstatné je práve to, ako pojmy, ktoré legálnu definíciu
nemajú, správny orgán používa. Pojem „zmiznutý obchodník“ žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia použil s odkazom na konkrétne rozhodnutia Súdneho dvore EÚ, ktorý takto označil typ
daňovéhopodvodu.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiajeďalejzrejmé,žežalovanýza„nárazník“,
či „účelovo vloženú spoločnosť“ považuje subjekty, ktoré boli do obchodného reťazca zapojené bez

ekonomického opodstatnenia a reálne nevykonávali skutočnú hospodársku činnosť. Pojem personálne
prepojené subjekty žalovaný odôvodnil poukazom na skutočnosť, že obchody v rámci reťazca boli
organizované a dojednávané rovnakou osobou (MVDr. Pavol Konkoľ alebo Marián Jánoščík) za viaceré
subjekty dodávateľského reťazca, a to priamo so zahraničným dodávateľom, ako aj tým, že rovnaká
osoba (Erik Csillag) bola v priebehu rokov 2014 a 2015 konateľom v rôznych spoločnostiach po

sebe zapojených do obchodného reťazca. Z uvedeného je zrejmé, že použitie uvedených pojmov
v odôvodnení rozhodnutia žalovaným nebolo svojvoľné, ale tieto pojmy vzhľadom na konkrétne
okolnosti prípadu žalovaný náležite objasnil. V tejto súvislosti poukazuje správny súd aj na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Sfk/88/2022, bod 32, týkajúci sa rovnakej
argumentácie daňového subjektu. Ani túto námietku vzhľadom na uvedené správny súd nepovažoval

za opodstatnenú.

70. V kontexte dôvodu odopretia práva na priznanie odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september
2014 správny súd vyhodnocoval aj námietku dôkazného bremena. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že to,
či dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, závisí od dôvodu nepriznania odpočtu DPH. V prípade

nepriznania odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok je dôkazným bremenom
na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si
toto právo uplatňuje (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo
dňa 21.04.2020 a sp.zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, ako aj sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení
s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17). Naopak dôkazné

bremeno zapojenia subjektu do podvodného reťazca (vedomého či nevedomého) zaťažuje správcu
dane (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Sfk/11/2022 bod 27, sp. zn.
1Sfk/40/2022 bod 51). V danej veci bolo teda úlohou správcu dane preukázať, že v danom prípade
došlo k podvodnému konaniu a žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré jesúčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prípadne aké opatrenia vykonal na preverenie svojich obchodných
partnerov.

71. Základnou podmienkou pri posúdení, či ide o daňový podvod (v zmysle judikatúry Súdneho dvora
EÚ), je chýbajúca daň. Hlavným účelom transakcií pri daňovom podvode
je získanie daňového zvýhodnenia (vo forme chýbajúcej dane) a transakcie spravidla nezodpovedajú
bežným obchodným podmienkam, pričom existuje príčinná súvislosť medzi neodvodením dane
(chýbajúcou daňou) a nárokovaním si odpočítania dane. Pri jednotlivých článkoch reťazca je prítomná

vedomosť o skutočnostiach svedčiacich možnému podvodnému konaniu za účelom získania daňového
zvýhodnenia.

72. Správca dane musí v rámci svojho dôkazného bremena preukázať existenciu podvodu na dani
(chýbajúcu daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého
reťazca). Následne je jeho povinnosťou preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že

kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť
(vedomostný test konkrétneho subjektu) a posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré
po ňom je možné rozumne vyžadovať aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode (due diligence).

73. Skutočnosť, že došlo k daňovému úniku žalovaný bližšie popísal v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia (str. 22). Uviedol, že v danom prípade išlo o bezprostredne po sebe nasledujúce dodania
toho istého tovaru medzi ARS, s.r.o. - B-spol., s.r.o. – žalobcom alebo medzi FeMa Trade s.r.o. – B-
spol., s.r.o. – žalobcom, pričom bola iba jedna priama preprava, a to od dodávateľa z iného členského
štátu EÚ ku konečnému odberateľovi – žalobcovi. Dodanie tovaru B-spol., s.r.o. pre žalobcu nebolo

preukázané. V prípade spoločností ARS, s.r.o., B-spol., s.r.o., FeMa Trade s.r.o. ide o zmiznutého
obchodníka, zapojením ktorého do reťazca na základe deklarovania nepreukázaných transakcií došlo
k daňovému úniku. Oveľa podrobnejší popis obchodného reťazca a úniku dane obsahuje prvostupňové
rozhodnutie (str. 24-31). Námietku žalobcu, že je povinnosťou správcu dane špecifikovať, v akých
skutkových okolnostiach daňový podvod spočíval, samotné neodvedenie dane podvodom v zmysle

judikatúry SD EÚ nie je, považuje správny súd vzhľadom na vyššie uvedené za nedôvodnú.

74. Okolnosti svedčiace tomu, že žalobca vedel o podvode na predchádzajúcom článku reťazca správca
dane preukazoval tým, že jednotlivé články reťazca boli personálne prepojené cez osobu MVDr. Pavla
Konkoľa,MariánaJánoščíka,prípadneErikaCsillangaaďalších.Správcadanesavenovalajopatreniam

prijatýmzostranyžalobcu,abynímprijatéplnenianebolipoznačenépodvodom,čopopísalvodôvodnení
prvostupňového rozhodnutia (str. 31, 32, 37), pričom dospel k záveru, že žalobca nevykonal žiadne.
Správny súd z uvedeného dospel k záveru, že správca dane a žalovaný v tomto smere uniesli svoje
dôkazné bremeno a hodnoverne preukázali dôvod neuznania nadmerného odpočtu DPH vo všetkých
požadovaných aspektoch.

75. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd ďalej uvádza, že ak žalobca chce
úspešne namietať vyhodnotenie konkrétnych dôkazov, je nevyhnutné, aby konkretizoval, prečo správna
úvaha vybočuje z medzí logického myslenia, a k akému nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazu správca
dane dospel, k akému inému vyhodnoteniu mal správca dane dospieť a zároveň aby špecifikoval,

aký negatívny dopad malo nesprávne vyhodnotenie dôkazov na zákonnosť rozhodnutia správcu
dane. Žalobca opakovane v tejto súvislosti iba konštatuje, že preukázal dodanie tovaru a splnenie
hmotnoprávnych podmienok, čo ako už bolo uvedené, vzhľadom na dôvod nepriznania nadmerného
odpočtu DPH nie je relevantné.

76.Žalobcatvrdírealizáciuzdaniteľnéhoobchodupreukazovaldokladmivrozsahu,ktorýmožnoodneho
spravodlivo požadovať. Uvedená skutočnosť, hoci aj pravdivá, však nemá pre posúdenie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia význam vzhľadom na to, že dôvodom pre nepriznanie nadmerného odpočtu
DPH za obdobie september 2014 nebolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, ale vedomá účasť
žalobcu na plnení poznačenom podvodom. Inými slovami aj v prípade skutočného dodania tovaru

a splnenia všetkých formálnych podmienok, je správca dane v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ
(C- 439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgicku a Belgicko proti Recolta Recycling SPRL) oprávnený
odoprieť právo odpočítať daň v prípade, ak daňový subjekt vedel, že plnenie, na ktorom sa podieľa je
na niektorom stupni reťazca poznačené podvodom.77. Námietku žalobcu, že správca dane aj žalovaný zastupujú úlohy príslušných orgánov činných
v trestnom konaní, čím svojvoľne zaujímajú postavenie zákonného sudcu rozhodujúceho o vine a nevine

žalobcu v časti naplnenia skutkovej podstaty trestného činu – podvodu v oblasti správy daní, správny
súd nepovažuje za dôvodnú. Správca dane prostredníctvom daňovej kontroly zisťuje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Správca dane nerozhoduje
o vine a treste za trestný čin daňového podvodu podľa právnych noriem trestného práva. Rozhoduje
v tejto súvislosti iba o tom, či žalobca má alebo nemá nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH.

Žalobcovi z rozhodnutia správcu dane nehrozí trestnoprávna sankcia. Napriek tomu, že právo EÚ de
iure neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov únie, určitú faktickú všeobecnú záväznosť
rozhodnutí Súdneho dvora EÚ môžeme vyvodiť zo zásady zodpovednosti členského štátu za škodu,
ktorú spôsobil porušením práva únie. Vzhľadom na harmonizáciu práva v daňovej oblasti, správca
dane pri svojej činnosti musí nevyhnutne prihliadať aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ
a v dôsledku toho sa len ťažko možno vyhnúť používaniu pojmov, ktoré vo svojich rozhodnutiach používa

Súdny dvor EÚ.

78. K námietke žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný po celý čas poukazujú na pochybenia iných
subjektov,správnysúduvádza,žepochybeniainýchsubjektovsúvzhľadomnapopisovaniepodvodného
obchodného reťazca relevantné. Aj keď žalobca nenesie zodpovednosť za nesplnenie povinností inými

subjektami, nesie zodpovednosť za vedomé zapojenie do obchodného reťazca s týmito subjektami,
pričom popis obchodného reťazca a najmä úniku na dani nie je možný bez popisu konania ostatných
subjektov v obchodnom reťazci.

79. Ďalšie námietky žalobcu napríklad, že správca dane nepochopil spôsob obchodovania

s uvedenou komoditou, nevysporiadal sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, napadnuté
rozhodnutie nemá predpísané náležitosti správny súd považoval pre ich všeobecný charakter,
keďže ostali bez bližšej špecifikácie, za nespôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého, resp.
prvostupňového rozhodnutia. Správny súd zároveň poukazuje na rozsiahlosť a neusporiadanosť
žalobcovej argumentácie, ktorá sa v mnohom opakuje pri rôznych žalobných bodoch. Uvedené sťažuje

prehľadnosť jednotlivých žalobných argumentov, čím je obmedzená aj možnosť správneho súdu
podrobne reagovať na všetky žalobcove námietky. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia však nemá a ani
nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument sťažovateľa, ale iba na tie, ktoré majú podstatný
význam pre rozhodnutie, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré
sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo (napr. IV. ÚS 350/2014, IV. ÚS 4/2013, IV.

ÚS 124/2011). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž neznamená, že všeobecný súd
musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).

80. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade

s § 190 SSP zamietol.

81. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania
pred správnym súdom ani náhradu trov kasačného konania. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto
nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Správny súd prihliadal na

úspešnosť v novom rozhodnutí správneho súdu, nie na jeho úspech v kasačnom konaní, v ktorom bola
vec vrátená na ďalšie konanie, s poukazom na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo 14. júla 2023. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak súd nezistil
výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť eventuálne
trovy žalovanému, v zmysle § 168 SSP.

82. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote

jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.