Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200170
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200170.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu:
Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Sibírska 55, Bratislava, IČO: 44 138 369, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou SOLICITOR SK, s. r. o., so sídlom Ďatelinová 5530/10, Bratislava, IČO: 36
867 683, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom
Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00 166 260, za účasti: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, D., o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 17/2021/S1 zo dňa 19. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 02. júla 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej aj „správny orgán prvého
stupňa“) doručený návrh zo dňa 29. júna 2015 podaný žalobcom na zápis vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy E. XXXX/X/XXX zo dňa 26. júna 2015
uzavretej medzi A. B. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa
26. júna 2015 bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., evidovanej na LV č.
XXXX ako parcela registra „C“ KN - parc. č. XXXX orná pôda o výmere 996 m2, v podiele 1/1.

2. Rozhodnutím č. V 5251/15 zo dňa 24. júla 2015 (ďalej aj „rozhodnutie o povolení vkladu“) správny
orgán prvého stupňa vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo

dňa 26. júna 2015 povolil.

3. Proti rozhodnutiu o povolení vkladu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra protest č. Pd
222/15/4403-2 zo dňa 15. októbra 2015 (ďalej aj „protest prokurátora“) z dôvodu porušenia zákonného
predkupného práva štátu, ktoré vzniklo v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj
„zákon č. 175/1999 Z. z.“).

4. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. UP 48/2015-7 zo dňa 02. novembra 2015 protestu
prokurátora vyhovel a rozhodnutie o povolení vkladu zrušil.5. V súlade s právnym názorom prokurátora, správny orgán prvého stupňa vydal podľa § 31a písm. c/
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „katastrálny zákon“) rozhodnutie o prerušení

konania č. V 5251/2015-11 zo dňa 19. februára 2016. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 08. júla
2015 bol schválený Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom
„Vybudovanie strategického parku“ a týmto dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu v zmysle §
3 ods. 5 a § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. V intenciách názoru prokurátora správny orgán prvého
stupňa vyzval účastníkov katastrálneho konania, aby doložili listiny preukazujúce skutočnosť, že štát

svoje predkupné právo nevyužil. Keďže účastníci katastrálneho konania túto skutočnosť nepreukázali,
správny orgán prvého stupňa v súlade s § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona konanie zastavil
rozhodnutím č. V 5251/2015-19 zo dňa 31. marca 2016 (ďalej aj „rozhodnutie o zastavení konania“).
Na odvolanie žalobcu Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností
rozhodnutím č. Vo 49/2016-2/Br, OU-NR-OOP5-2016/023210-2/Br k: V 5251/2015 zo dňa 05. mája 2016
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie o zastavení konania potvrdil (ďalej aj „rozhodnutie o potvrdení

zastavenia konania“).

6. Proti rozhodnutiu o potvrdení zastavenia konania podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol
Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 15S/25/2016-94 zo dňa 09. januára 2018 tak, že zrušil rozhodnutie o
potvrdení zastavenia konania, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zastavení konania

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že neboli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie
konania podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona z dôvodu, že účastníci katastrálneho konania v
určenej lehote nedoložili listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a teda neodstránili
nedostatky návrhu a jeho príloh, keďže za týmto účelom sa mal správny orgán obrátiť na príslušný orgán
štátu, ktorý je oprávnený vyjadriť sa za Slovenskú republiku k otázke ne/využitia resp. ne/uplatnenia

predkupného práva štátu.

7. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát
katastra nehnuteľností kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj
„Najvyšší súd SR“ alebo „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 6Sžrk/8/2019 zo dňa 15. októbra 2020 tak,

že kasačnú sťažnosť zamietol.

8. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodol opätovne (druhýkrát) vo veci návrhu zo dňa 29.
júna 2015, a to rozhodnutím č. V 5251/2015-41 zo dňa 10. decembra 2020, ktorým podľa § 31 ods.
3 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa

kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015.

9. Čo sa týka predmetu prevodu, správny orgán prvého stupňa pri skúmaní podmienok na povolenie
vkladu v novom konaní zistil, že predmetný pozemok registra C KN s parc. č. XXXX katastrálne
územie F., v operáte katastra nehnuteľností evidovaný nie je. Táto parcela bola rozhodnutím Okresného

úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru v Nitre č. OU-NR-PLO-2016/014064 natrvalo odňatá
z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zápis bol vykonaný v konaní Z 2438/16. Následne na podklade
geometrického plánu úradne overeného pod č. XX/XXXX bola C KN parc. č. XXXX ostatná plocha
o výmere 996 m2 včlenená do C KN parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 106354 m2. Zápis bol
vykonaný v konaní G. XXXX/XX.

10. Čo sa týka účastníka konania na strane prevodcu, správny orgán prvého stupňa pri skúmaní
podmienok na povolenie vkladu v novom konaní zistil, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru o zastavení konania č. V 5251/2015-19 zo dňa 31. marca
2016 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Nitra, Odboru opravných prostriedkov, Referátu katastra

nehnuteľností, č. Vo 49/2016-2/Br, OU-NR-OOP5-2016/023210-2/Br, k : V 5251/2015 bol predmetný
pozemok s parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 996 m2 predmetom kúpnej zmluvy č. XXXXX/
XXXX/XXXX/F., ktorou ju A. B. previedla spoločnosti MH Invest, s.r.o. v konaní vedenom pod sp.
zn. V XXXX/XX. Následne MH Invest, s.r.o. ako vlastník predmetnej parcely, túto previedol kúpnou
zmluvou č. XXXXXXXX ďalej spoločnosti MH Invest II, s.r.o. Vklad vlastníckeho práva bol povolený

dňa 24. júna 2016 rozhodnutím č. V 6219/16. Na to dňa 18. augusta 2016 vydal Okresný úrad Nitra,
odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53, ktorým
pozemok s parc. č. XXXX bol vlastníkovi MH Invest II, s.r.o. vyvlastnený v prospech spoločnosti MH
Invest, s.r.o. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03. novembra 2016 a bolo zapísané v konaní H.XXXX/XX. Napokon MH Invest, s.r.o. už ako vlastník C KN pozemku s parc. č. XXXX ostatná plocha o
výmere 106354 m2 (vytvorený z pôvodnej C KN parc. č. XXXX na základe geometrických plánov ako
je uvedené vyššie), tento pozemok kúpnou zmluvou zo dňa 05. júna 2018 v znení dodatku č. 1 zo dňa

19. júna 2018 previedol spoločnosti Gestamp Nitra, s.r.o. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 20.
júna 2018 rozhodnutím pod č. I. XXXX/XXXX.

11. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. VoÚ 17/2021/S1 zo dňa 19. marca 2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie

o zamietnutí návrhu na vklad potvrdil. V preskúmavanom rozhodnutí sa žalovaný stotožnil so závermi
správneho orgánu prvého stupňa prezentovanými v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a uzavrel,
že predávajúca A. B. v čase rozhodovania o návrhu na vklad nebola vlastníkom prevádzaného pozemku
registra „C“ parc. č. XXXX, ktorý je evidovaný v operáte katastra nehnuteľností s inými údajmi katastra
nehnuteľností ako v zmluve. Žalovaný nepovažoval kúpnu zmluvu zo dňa 26. júna 2015 za vklad
schopnú a podmienky na vznik vlastníckeho práva za splnené.

II.
Žaloba

12. V podanej žalobe zo dňa 31. marca 2021 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. VoÚ

17/2021/S1 zo dňa 19. marca 2021 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č.
I. XXXX/XXXX-XX zo dňa 10. decembra 2020 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie
nepovažuje za správne a zákonné.

13. Namietal, že v danom prípade došlo k nesprávnemu posúdeniu nových skutočností, keď

prvostupňovýsprávnyorgánpoukázalnazmenuvlastníkanehnuteľnosti.Taktiežtvrdil,žesprávnyorgán
vec nesprávne právne posúdil a nesprávne sa vysporiadal s existenciou konania o určenie vlastníckeho
práva.Následnedaldopozornosti,žežalovanýneprihliadalnazáväznosťrozhodnutiavkonaníourčenie
vlastníckeho práva, keď ustanovenie § 228 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov rozširuje subjektívnu záväznosť na každého ďalšieho nadobúdateľa, ak je

na list vlastníctva zapísaná poznámka o súdnom konaní. Na list vlastníctva bola zapísaná i poznámka
o konaní vedenom pod sp. zn. 15S/25/2016. Ďalej uviedol, že žalovaný sa v nadväznosti na túto
skutočnosť nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov v dôsledku čoho
nie je možné návrh zamietnuť z dôvodu, že po zastavení vkladového konania došlo k ďalším prevodom
pozemku. Správny orgán sa nemôže zbaviť povinnosti posudzovať nadobudnutie práv v nadväznosti

na zrušené rozhodnutie, pričom je povinný chrániť len práva nadobudnuté v dobrej viere (mutatis
mutandis rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 30. októbra 2018, č. k. 5 As 122/2016-36).
V posudzovanom prípade bola na liste vlastníctva zapísaná poznámka o správnom konaní, ale i o
konaní pred všeobecným súdom, z čoho je zrejmé, že k nadobudnutiu pozemku v dobrej viere nemohlo
dôjsť ani u jedného z nadobúdateľov. Za nesprávny označil aj záver žalovaného o hodnovernosti

údajov katastra, keď z poznámky zapísanej v katastri vyplývala skutočnosť, že prebieha konanie o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zastavení vkladového konania. Podľa žalobcu na tom nič nemení
ani skutočnosť, že sa jedná o informatívnu poznámku.

14. Rovnako tak tvrdil, že všetky ďalšie rozhodnutia okresného úradu, ktoré boli vydané po (zrušenom)

rozhodnutí o zastavení tohto vkladového konania, stratili svoje opodstatnenie. Iný záver by znamenal
len formálne zopakovanie administratívneho konania v rozpore s právom na spravodlivý proces. Pre
nezákonnosť rozhodnutia o zastavení vkladového konania došlo k jeho zrušeniu a táto skutočnosť musí
byť zohľadnená aj vo vzťahu k nadväzujúcim rozhodnutiam. Len taký postup je súladný s právom na
spravodlivý proces. Takýto záver nie je v rozpore s úpravou obsiahnutou v ustanovení § 135 ods. 1

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) alebo s
ustanovením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, nakoľko dôvod nezákonnosti bol daný už v dobe vydania
nadväzných rozhodnutí, avšak táto nezákonnosť dovtedy nebola autoritatívne zistená.

15. Ďalej namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia. Žalovaný nevenoval pozornosť otázke predkupného práva, uviedol, že túto považoval za
nadbytočnú vzhľadom k dôvodom rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán však skúmal skutočnosť, či
štát využil svoje predkupné právo. V tomto smere prvostupňový orgán vec nesprávne právne posúdil ažalovaný pochybil, keď tejto otázke nevenoval pozornosť. Ak by totiž štát svoje predkupné právo využil,
k vyvlastneniu by dôjsť nemohlo.

16. Zároveň uviedol, že zákonom č. 175/1999 Z. z. nedošlo k zmene zákonnej úpravy predkupného
práva, pričom úprava predkupného práva sa nachádza v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Ustanovenie § 853 Občianskeho
zákonníka je zákonným príkazom k analógii, pokiaľ nie je určitý právny vzťah riešený v právnej norme,
je potrebné vychádzať z obdobnej právnej normy. Z ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka

vyplýva, že predkupné právo zostáva zachované voči nadobúdateľovi.

17. Poukázal na skutočnosť, že návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby
s názvom Vybudovanie strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa
08. júla 2015. V nadväznosti na uvedené následne Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle § 3 ods.
2 zákona č. 175/1999 Z. z. vydalo osvedčenie o „významnej investícii“ dňa 13. júla 2015. Súčasťou

návrhu osvedčenia bol v súlade s § 3 zákona č. 175/1999 Z. z. aj zoznam pozemkov, na ktorých sa má
realizovať schválená stavba.

18. Dodal, že kúpna zmluva, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva, bola uzatvorená
dňa 26. júna 2015, avšak v tomto čase predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri nehnuteľností.

Rozhodnutie žalovaného je i v tomto smere nezákonným a arbitrárnym. Ak teda predkupné právo
štátu v čase uzatvorenia právneho úkonu neexistovalo, nebol dôvod, aby správny orgán prvého stupňa
prihliadal na skutočnosť, či štát využil alebo nevyužil predkupné právo.

19. Taktiež dal do pozornosti, že správny orgán prvého stupňa pôvodne spojil porušenie predkupného

práva s absolútnou neplatnosťou. Žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré
hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia. Odôvodnenie rozhodnutia je tak podľa žalobcu logicky
rozporné, arbitrárne a jeho následkom je porušenie páva na súdnu ochranu.

20. Ďalej uviedol, že predávajúci už po uzavretí kúpnej zmluvy so žalobcom nemal povinnosť ponúknuť

pozemok štátu a to vzhľadom na viazanosť svojim obligačným prejavom, pričom túto povinnosť nemal
ani v priebehu vkladového konania. Opačný výklad by predstavoval neprimeraný zásah do vlastníckeho
práva tak, ako je chránené v čl. 20 Ústavy SR.

21. Rovnako tak zdôraznil, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. neobsahuje úpravu,

z ktorej by vyplývala absolútna neplatnosť, napr. znením „inak je právny úkon neplatný“. Taktiež
neobsahuje ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by mohlo zakladať napr.
relatívnu neplatnosť.

22.Malzato,ženapriektomu,ževčasevznikuprávnehoúkonu,predkupnéprávoštátunebolozapísané

v katastri, je potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie takéhoto predkupného
práva štátu s absolútnou neplatnosťou. Dôvodom uvedeného je, že právna úprava predkupného práva
štátu v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri
uplatnení tohto predkupného práva, len takéto právo všeobecne konštatuje. Za zachovania zásady
legality je potrebné analogicky hľadať ustanovenia, ktoré postup pri uplatňovaní predkupného práva

upravujú a to bez ohľadu na verejný alebo občianskoprávny charakter takého vzťahu. Doplnil, že z
ustanovenia § 3 ods. 7 zákona č. 175/1999 Z. z. vyplýva, že predkupné právo zaniká pokiaľ nedôjde
k splneniu zákonných podmienok, teda do dvoch rokov sa nevykoná alebo nezačne vyvlastňovacie
konanie. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť
aj po dohodnutej dobe.

23. Následne poukázal na skutočnosť, že dodatočná (právna) nemožnosť nastáva v prípade splnenia
zákonom stanovených podmienok, teda na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje také
správanie, na ktoré by bol v zmysle právneho úkonu povinný. Nemôže sa jednať o také správanie
(resp. konanie), ktoré možno odvrátiť inými spôsobilými prostriedkami. Dôležitou skutočnosťou je, že

predkupné právo štátu zostáva zachované aj voči nadobúdateľovi. Výklad dodatočnej nemožnosti
plnenia musí byť reštriktívny, aby nedošlo k spochybneniu zásady pacta sunt servanda a tým i k
podlomeniuprincípuprávnejistoty.Pojmovýmznakomdodatočnejnemožnostijetrvalázmenaokolností,
ktorá je dotknutou stranou neovplyvniteľná. Nakoľko z ustanovenia § 3 ods. 7 zákona č. 175/1999 Z. z.vyplýva, že trvanie predkupného práva je časovo ohraničené a to predovšetkým z dôvodu, že nároky z
porušenia predkupného práva rieši osobitná (kogentná) právna úprava, nemôže sa jednať o dodatočnú
nemožnosť plnenia. Dodatočná nemožnosť je pri predkupnom práve pojmovo vylúčená.

24. Na základe uvedeného je potrebné prijať záver, že predkupné právo štátu má vecné účinky, keďže
sa zapisuje do katastra nehnuteľností, avšak neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka. Ten,
v koho prospech bolo zapísané (v tomto prípade štát) sa môže domáhať, aby mu nehnuteľnosť bola
ponúknutá ku kúpe, pričom ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, oprávnená osoba sa môže domáhať,

aby mu táto povinnosť bola uložená súdom. Po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a A. B. však
takáto povinnosť neexistovala, nakoľko účastníci záväzkovo-právneho vzťahu sú prejavmi vôle viazaní a
na tom nič nemení ani skutočnosť, že vlastníctvo sa nadobúda vkladom, keďže sa jedná o vecnoprávne
následky, pričom záväzkovo-právne následky nastávajú dňom podpisu zmluvy (pokiaľ nie je dohodnutý
iný dátum účinnosti zmluvy).

III.
Vyjadrenie žalovaného

25. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20. januára 2022 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Ďalej uviedol, že splnenie podmienok na vklad práva do katastra nehnuteľností okresný úrad, katastrálny
odbor skúma v konaní o návrhu na vklad. Konanie o návrhu na vklad je rozhodovací procesný postup,
v ktorom okresný úrad, katastrálny odbor ako správny orgán posudzuje komplexne skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je
rozhodnutie o povolení vkladu, rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad alebo rozhodnutie o zastavení

konania o návrhu na vklad.

26. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že ak prevodca nie je v čase rozhodovania o návrhu na
vklad vlastníkom predmetu prevodu, je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vklad a na tomto nemôže
nič zmeniť ani skutočnosť, že prevodca bol vlastníkom predmetu prevodu v čase uzavretia zmluvy o

prevode vlastníctva. Jednou z podmienok na povolenie vkladu na základe zmluvy o prevode vlastníctva
nehnuteľnostíjeskutočnosť,žeprevodcajevlastníkompredmetuprevodukudňurozhodovaniaonávrhu
na vklad. Správny orgán prvého stupňa nie je v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať
zákonnosť svojich skorších rozhodnutí o povolení vkladu, ale týmito rozhodnutiami je viazaný a musí z
nich vychádzať. Pokiaľ jeho rozhodnutie nie zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť, platí prezumpcia

jeho správnosti a zákonnosti. Správny orgán prvého stupňa taktiež nie je v rámci konania o návrhu
na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení, ale je povinný toto rozhodnutie
rešpektovať, pokiaľ nie je zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť.

IV.

Konanie na správnom súde

27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave
je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/17/2021. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.

V.
Pojednávanie

28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo

veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré
mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 18.
decembra 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania. Právny zástupcažalobcu, žalovaný, ako aj ďalší účastník konania boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju
neprítomnosť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania.

VI.
Relevantné právne predpisy

29. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

31. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona (účinného do 30. septembra 2018) okresný úrad preskúma
zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či

je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,
či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje
zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada
okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

32. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej
investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda
návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.

33. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať

významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra
nehnuteľnostínanávrhpríslušnéhoministerstva.Predkupnéprávoštátuniejeinýmprávomkpozemkom
a stavbám.

34. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 175/1999 Z. z. predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do
dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná
alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.

VII.

Posúdenie veci správnym súdom

35. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie § 31 ods.
1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30. septembra 2018 (ktoré bolo potrebné použiť, nakoľko

konanie vedené na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5251/2015 nebolo právoplatne ukončené
do 30. septembra 2018) obsahovalo výpočet hľadísk, z ktorých správny orgán posudzoval zmluvu
o prevode nehnuteľnosti. Z dikcie tohto ustanovenia zákona bolo zrejmé, že zmluvu bolo potrebné
preskúmať zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť. Prípadné porušenie
zákonazprocesnéhohľadiskabolopoistenétým,žesprávnyorgánbolpovinnýprirozhodovaníonávrhu

na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako
aj po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do vydania rozhodnutia
správnym orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym orgánom) zároveň
predstavujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné pristúpiť k vydaniu

rozhodnutia o povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pri nesplnení
čo i len jednej zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s Ústavou SR, pričom by
mohol vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy SR.

36. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán

postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 19. marca 2021 zamietol odvolanie žalobcu
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru
zo dňa 10. decembra 2020 a toto rozhodnutie (ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol návrh navklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/X/XXX zo dňa
26. júna 2015 uzavretej medzi predávajúcim - A. B. a kupujúcim - žalobcom) potvrdil ako vecne správne.

37. Pri posudzovaní vyššie uvedeného a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.
marca 2021 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. decembra 2020 sa správny
súd oboznámil s celým priebehom administratívneho (katastrálneho) konania, pričom zistil nasledovné.

38. Dňa 02. júla 2015 bol podaný návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a

povolenie vkladu zo dňa 29. júna 2015 na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/X/XXX
zo dňa 26. júna 2015 uzavretej medzi predávajúcou A. B. a kupujúcim - žalobcom.

39. Dňa 24. júla 2015 vydal rozhodnutie pod č. V 5251/15, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015. Na základe
podaného protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra pod č. Pd 222/15/4403-2

bolo protestu vyhovené, Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor protestom napadnuté rozhodnutie č. V
5251/15 zo dňa 24. júla 2015 o povolení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil.

40. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím pod č. V 5251/2015-19 zo dňa 31. marca
2016 podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad práva do katastra

nehnuteľností zastavil z dôvodu, že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu
na vklad, prípadne jeho príloh. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, a to podaním zo
dňa 15. apríla 2016.

41. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že napadnuté

rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015
rozhodnutím zo dňa 05. mája 2016 potvrdil a odvolanie zamietol. Uvedené rozhodnutie bolo predmetom
súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/25/2016, v ktorom
správny súd rozhodnutie Okresného úradu Nitra č. Vo 49/2016-2/Br, OU-NR-OOP5-2016/023210-2/
Br, k : V5251/2015 zo dňa 05. mája 2016, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.

V 5251/2015-19 zo dňa 31. marca 2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O kasačnej
sťažnosti žalovaného proti rozsudku správneho súdu č. k. 15S/25/2016-94 zo dňa 09. januára 2018
rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Sžrk/8/2019 zo dňa 15. októbra 2020 tak, že kasačnú
sťažnosť zamietol.

42. Následne správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodol opätovne
(druhýkrát) vo veci návrhu zo dňa 29. júna 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/X/XXX uzavretej medzi predávajúcou A. B. a kupujúcim - žalobcom,
rozhodnutím pod č. V 5251/2015-41 dňa 10. decembra 2020 tak, že návrh na vklad práva do katastra
nehnuteľností zamietol podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona.

43. Pri svojom opätovnom rozhodovaní musel prihliadať na nasledovné skutočnosti, ktoré sa týkali
parcely registra „C“ KN č. XXXX v katastrálnom území F., a ktoré nastali po podaní návrhu zo dňa 29.
júna 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu, o ktorom sa viedlo
konanie pod zn. V 5251/2015. Jednou z najdôležitejších skutočností bolo zistenie, že predmet prevodu

- vyššie uvedená parcela registra „C“ KN v katastrálnom území F. v operáte katastra nehnuteľností
evidovanánieje.TátoparcelabolarozhodnutímOkresnéhoúraduNitra,pozemkovéhoalesnéhoodboru
v Nitre č. OU-NR-PLO-2016/014064 natrvalo odňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zápis bol
vykonaný v konaní Z 2438/16. Následne na podklade geometrického plánu úradne overeného pod č.
XX/XXXX bola C KN parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 996 m2 včlenená do C KN parc. č. XXXX

ostatná plocha o výmere 106354 m2. Zápis bol vykonaný v konaní R 1082/17.

44. Čo sa týka účastníka konania na strane predávajúceho bolo zistené, že predmetný pozemok s
parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 996 m2 kúpnou zmluvou č. XXXXX/XXXX/XXXX/F. ďalšia
účastníčka konania A. B. previedla spoločnosti MH Invest, s.r.o. v konaní vedenom pod sp. zn. V XXXX/

XX. Následne MH Invest, s.r.o. ako vlastník predmetnej parcely, túto previedol kúpnou zmluvou č.
XXXXXXXX ďalej spoločnosti MH Invest II, s.r.o. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 24. júna
2016 rozhodnutím č. V 6219/16. Na to dňa 18. augusta 2016 vydal Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a
bytovej politiky rozhodnutie o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53, ktorým pozemok s parc.č. XXXX bol vlastníkovi MH Invest II, s.r.o. vyvlastnený v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o.
Rozhodnutienadobudloprávoplatnosť03.novembra2016abolozapísanévkonaníZ9320/16.Napokon
MH Invest, s.r.o. už ako vlastník C KN pozemku s parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 106354 m2

(vytvorený z pôvodnej C KN parc. č. XXXX na základe geometrických plánov ako je uvedené vyššie),
tentopozemokkúpnouzmluvouzodňa05.júna2018vznenídodatkuč.1zodňa19.júna2018previedol
spoločnosti Gestamp Nitra, s.r.o. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 20. júna 2018 rozhodnutím
pod č. I. XXXX/XXXX.

45. V priebehu začatého katastrálneho konania pod zn. V 5251/2015 bola správnemu orgánu prvého
stupňa dňa 22. júla 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. júla 2015 o zápis
predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých
je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo
dňa 22. júla 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a
jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z

pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo dňa 08. júla 2015 schválila návrh na
vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., H., J., F. (medzi ktorými bol uvedený i pozemok registra
„C“ k.ú. F., ktorý bol predmetom prevodu v kúpnej zmluve, čo nebolo sporné). Žiadosť Ministerstva
hospodárstva SR zo dňa 20. júla 2015 o zápis predkupného práva štátu v súlade so zákonom č.

175/1999 Z. z. k tam uvedeným pozemkom bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa
pod zn. Z 5113/2015 a tento spis Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor správnemu súdu i predložil
v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/164/2016, pričom táto skutočnosť je
súdu známa z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vo veciach správnych žalôb týkajúcich sa žalobcu
a žalovaného, ktorým bol Okresný úrad Nitra, resp. správnych žalôb, kde ako žalobca vystupovala

spoločnosť Poľnohospodárska Pôda s.r.o. a žalovaným bol Okresný úrad Nitra.

46. Z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. v znení účinnom
od 07. júla 2015 vzniklo dňom 08. júla 2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má
realizovať významná investícia, a ktoré boli identifikované v prílohe č. 1 k osvedčeniu zo dňa 13. júla

2015, pričom je nesporné, že sa medzi nimi nachádza i pozemok registra „C“ katastrálneho územia F. -
parc. č. XXXX a správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) získal vedomosť
o existencii tohto práva najneskôr dňa 22. júla 2015. Správny orgán prvého stupňa postupoval tak, že
spočiatku rozhodnutím zo dňa 24. júla 2015 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
ktoré rozhodnutie bolo zrušené na základe podaného protestu prokurátora, a to rozhodnutím pod

č. K. XX/XXXX-X zo dňa 02. novembra 2015 a následne, dňa 31. marca 2016 vydal správny orgán
prvého stupňa rozhodnutie, ktorým konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností zastavil z
dôvodu, že žiadny z účastníkov konania napriek výzve správneho orgánu nedoložil listiny preukazujúce
skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Konanie zastavil v súlade s § 31b ods. 1 písm. f/
katastrálneho zákona.

47. Z ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona účinného do 30. júna 2016 vyplývali pre okresný
úrad katastrálny odbor ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri rozhodovaní o návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie pri rozhodovaní o vklade
patrilo, okrem iného, skúmať i to, či predávajúci bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či

zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či zmluva neodporuje
zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež bolo jeho povinnosťou prihliadať
aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vyššie uvedené
ustanovenie v znení účinnom do 30. júna 2016 obsahovalo odkaz napr. na zákon č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok, zákon
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jedná sa teda o demonštratívny
výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Predkupné právo
štátu k nehnuteľnosti parcele parc. č. XXXX v k.ú. F. vzniklo zo zákona dňa 08. júla 2015, pričom

kúpna zmluva s A. B. bola uzavretá dňa 26. júna 2015, keď správny orgán prvého stupňa sa o jeho
existencii dozvedel dňa 22. júla 2015, napriek tomu však z týchto skutočností pri svojom rozhodovaní
dňa 24. júla 2015 (keď povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu)
vyvodil záver o dôvodnosti povolenia vkladu. Pokiaľ sa správny orgán prvého stupňa s existenciouzákonného predkupného práva štátu k vyššie označenej nehnuteľnosti, ktoré vzniklo dňa 08. júla 2015
priamo na základe vyššie citovaného zákona, žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadol, resp.
vysporiadanie sa s touto skutočnosťou z predloženého administratívneho spisu a ani z rozhodnutia o

povolení vkladu vlastníckeho práva nevyplývalo, podľa názoru správneho súdu pochybil, čo znamená,
že protest prokurátora bol potom podaný dôvodne a v záujme odstránenia tohto pochybenia.

48. Správny orgán následne rozhodnutím zo dňa 19. februára 2016 prerušil konanie o návrhu na
vklad práva do katastra nehnuteľností a vyzval účastníkov konania, aby predložili listiny preukazujúce

skutočnosť, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. nevyužil
atopodnásledkomzastaveniakonania.Rozhodnutímč.V5251/2015-19zodňa31.marca2016zastavil
konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy č. XXXX/X/XXX zo dňa 26.
júna 2015.

49. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu odvolací orgán rozhodol tak, že odvolanie žalobcu

zamietol a potvrdil rozhodnutie zo dňa 31. marca 2016 o zastavení katastrálneho konania. Potom, čo
uvedené rozhodnutie bolo preskúmané správnym súdom a zrušené, rozhodnutím č. V 5251/2015-41 zo
dňa 10. decembra 2020 následne správny orgán prvého stupňa zamietol návrh na vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015 uzavretej medzi predávajúcou
A. B. a žalobcom. Odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a žalovaný potvrdil vyššie citované rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa, pričom toto je predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby
podanej žalobcom.

50. Otázkou predkupného práva štátu sa zaoberal i Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku v konaní pod
sp. zn. 1Sžr/103/2012 zo dňa 09. apríla 2013 (i keď sa jednalo o predkupné právo štátu podľa zákona

č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a
ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o
katastrinehnuteľností(katastrálnyzákon)vzneníneskoršíchpredpisov),zktoréhojednoznačnevyplýva,
že správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je
povinný prihliadať i na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať (v kontexte s inými

hľadiskami a kritériami, ktoré je povinný skúmať) ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať
vplyv na povolenie vkladu.

51. Najvyšší súd SR sa otázkou predkupného práva zaoberal i v ďalších svojich rozsudkoch (napr. v
konaní pod sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. mája 2018, sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. júla 2018,

sp. zn. 10Sžrk/6/2018 zo dňa 24. októbra 2018, sp. zn. 2Sžrk/18/2018 zo dňa 12. decembra 2018, sp.
zn. 8Sžrk/8/2018 zo dňa 12. decembra 2018), v ktorých tento súd ako kasačný súd zaujal jednotný
právny názor k problematike predkupného práva štátu, pričom tieto rozsudky vychádzali z rozsudku
v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18. mája 2018 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a
súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018, z ktorého vyplýva.... „V predmetnej veci niet pochýb, že dňom

08.07.2015 vzniklo k predmetnej nehnuteľnosti zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na § 3
ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. Zákon č. 175/1999 Z.z. je vo vzťahu ku Katastrálnemu zákonu, ale
aj k Občianskemu zákonníku osobitným predpisom (so špeciálnou úpravou ), čo nakoniec vyplýva z
ust. § 3 ods. 5 zákona, keďže predkupné právo štátu sa zapisuje do katastra nehnuteľností (na návrh
príslušného ministerstva). Teda ak zákonodarca takéto „predkupné právo štátu“ upravil priamo v zákone,

je potrebné ho rešpektovať a pri rozhodovaní o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností naň prihliadať
v rámci skúmania podmienok na vklad v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Predkupné právo
štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám, ale je to právo štátu zriadené priamo zákonom
pri splnení podmienok vlády a príslušného ministerstva podľa zákona č. 175/1999 Z.z. Táto zákonná
ochrana predkupného práva štátu ale nie je neobmedzená, je časovo limitovaná, čo vyplýva z ust. § 3

ods. 7 cit. zákona, podľa ktorého predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov
odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa
nezačne vyvlastňovacie konanie........
........... Z administratívneho spisu má súd za preukázané, že po právoplatnosti rozhodnutia o vyhovení
protestu prokurátora bol prvostupňový správny orgán povinný opätovne skúmať podmienky na vklad

vlastníckeho práva v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona s prihliadnutím na § 3 ods. 5
zákona č. 175/1999 Z.z., ako na skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu.
Prvostupňový správny orgán prerušil konanie a vyzval účastníkov katastrálneho konania na doloženie
listiny preukazujúcej, že štát svoje právo vyplývajúce z § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. nevyužil.Následne, nakoľko táto skutočnosť nebola preukázaná správny orgán mal za to, že neboli odstránené
nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh a konanie v zmysle § 31b ods. 1 písm. f/ Katastrálneho zákona
zastavil. Správnosť tohto postup bola potvrdená sťažovateľom v preskúmavanom rozhodnutí.

Pretože medzičasom už bola vyjasnená otázka, či si štát predkupné právo k danej nehnuteľnosti aj
reálne uplatní, nie je už potrebné v ďalšom konaní túto okolnosť zisťovať, ale bude už možné bez
ďalšiehovydaniemeritórnehorozhodnutiaonávrhužalobkynenavkladvzmysle§3ods.3katastrálneho
zákona, pričom nie je dôvod, aby sa účastníkom konania stal aktuálny vlastník nehnuteľnosti, keďže
ide o rozhodnutie o návrhu jej pôvodného vlastníka (ďalšieho účastníka konania) ako predávajúceho

a žalobkyne ako kupujúcej. Vzhľadom na uplatnené námietky kasačný súd považuje za potrebné
uviesť, že v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu - predmetnej zmluvy
o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy. V
čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia
nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade. Správny orgán musí
rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť

k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny
orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú
situáciu hodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o
vklade. Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. spôsobuje s účinkom
nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorá

skutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.
povinný prihliadať (obdobne rozhodnutia kasačného súdu sp.zn. 3Sžrk/5/2017 z 30. mája 2018 sp.zn.
10Sžrk/8/2017 z 19. júna 2018, sp.zn. 10Sžrk/6/2018 z 24. októbra 2018).“

52. V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa (rovnako ako i žalovaný) vychádzali z právneho

názoru vyjadreného v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. mája
2018, sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. júla 2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2018 zo dňa 24. októbra 2018, sp. zn.
2Sžrk/18/2018 zo dňa 12. decembra 2018, sp. zn. 8Sžrk/8/2018 zo dňa 12. decembra 2018), v ktorých
tentosúdakokasačnýsúdzaujaljednotnýprávnynázorkproblematikepredkupnéhoprávaštátu,pričom
tieto rozsudky vychádzali z rozsudku zo dňa 18. mája 2018, vydaného v konaní vedenom pod sp. zn.

6Sžrk/3/2018, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018, z ktorého
vyplýva, že „I. Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu
(§3ods.5zákonač.175/1999Z.z.oniektorýchopatreniachtýkajúcichsaprípravyvýznamnýchinvestícií
a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a teda
vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť

na kúpu štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva
z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu,
ktoréobmedzujezmluvnúvoľnosťpovinnéhosubjektu,jevrozporesúčelomacieľmizákonač.175/1999
Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a porušením zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a

o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,
a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom
konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“

53. Ďalej musel správny orgán prvého stupňa prihliadať i na tú skutočnosť, že po zastavení konania o

návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností uzavrela predávajúca A. B. kúpnu zmluvu č. XXXXX/
XXXX/XXXX/F. s kupujúcim MH Invest, s.r.o., k pozemku, ktorý bol pôvodne vedený ako parcela registra
C parc. č. XXXX v katastrálnom území F. a správny orgán prvého stupňa povolil vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti na základe tejto zmluvy pod č. I. XXXX/XX. Rozhodnutím Okresného
úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor v Nitre č. OU-NR-PLO-2016/014064 bola táto parcela narvalo

odňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zápis bol vykonaný v konaní Z 2438/16. Následne na
podklade geometrického plánu úradne overeného pod č. 76/2017 bola C KN parc. č. XXXX ostatná
plocha o výmere 996 m2 včlenená do C KN parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 106354 m2. Zápis
bol vykonaný v konaní R XXXX/XX.

54. Ďalším rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. I. XXXX/XX zo dňa 24. júna
2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetnej parcele v prospech
spoločnosti MH Invest II, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXXXX uzavretej medzi predávajúcim
MH Invest, s.r.o. a MH Invest II, s.r.o. ako kupujúcim. Dňa 18. augusta 2016 vydal Okresný úrad Nitra,odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53, ktorým
pozemok s parc. č. XXXX bol vlastníkovi MH Invest II, s.r.o. vyvlastnený v prospech spoločnosti MH
Invest, s.r.o. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03. novembra 2016 a bolo zapísané v konaní Z

9320/16. Napokon MH Invest, s.r.o. už ako vlastník C KN pozemku s parc. č. XXXX ostatná plocha o
výmere 106354 m2 (vytvorený z pôvodnej C KN parc. č. XXXX na základe geometrických plánov ako
je uvedené vyššie), tento pozemok kúpnou zmluvou zo dňa 05. júna 2018 v znení dodatku č. 1 zo dňa
19. júna 2018 previedol spoločnosti Gestamp Nitra, s.r.o. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 20.
júna 2018 rozhodnutím pod č. V XXXX/XXXX.

55. Na všetky vyššie uvedené skutočnosti musel prihliadať a správne aj prihliadal správny orgán prvého
stupňa pri opätovnom rozhodovaní o návrhu zo dňa 29. júna 2015 na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností (na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/X/XXX zo dňa 26. júna 2015) k parcele č.
XXXX orná pôda o výmere 996 m2 v katastrálnom území F., výsledkom čoho bolo zistenie, že štát
uplatnil svoje predkupné právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území F., ktoré boli

uvedené v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR, a ktoré následne prešli viacerými zmenami v osobe
vlastníka, ako i zmenami v údajoch katastra nehnuteľností.

56.Jepotrebnézdôrazniť,žeprevodvlastníckehoprávaknehnuteľnostimávpodstatedvefázy.Zmluva,
na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej

účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva
dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod
sp. zn. 1Sžr/15/2012). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobca uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna
2015 nenadobudol vlastnícke právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam a správny orgán, ktorý konal o
návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okrem iného

skúmaťito,čipredávajúciboldňa26.júna2015oprávnenýnakladaťsnehnuteľnosťou,resp.,čizmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či kúpna zmluva neodporuje zákonu,
či zákon neobchádza, a či sa neprieči dobrým mravom a taktiež mal prihliadať na všetky skutočnosti,
ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu, čo znamená, že
vzhľadom na existenciu podkladov, ktoré mu boli doručené dňa 22. júla 2015 mal taktiež preveriť, či sa

významná investícia bude nachádzať i na pozemkoch, ktoré boli predmetom prevodu na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 26. júna 2015 a v kladnom prípade k týmto pozemkom vzniklo zo zákona predkupné
právo štátu, čo mal správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní skúmať. Nakoľko tak neurobil,
a konanie o návrhu na vklad nesprávne zastavil, namiesto toho, aby rozhodol v merite veci, správny
súd rozhodnutie zo dňa 05. mája 2016, ktorým Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov v

Nitre zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie o zastavení konania potvrdil, zrušil a to rozsudkom č.
k. 15S/25/2016-94 zo dňa 09. januára 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že prezentoval
názor, že neboli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie konania podľa § 31b ods. 1 písm. f/
katastrálneho zákona z dôvodu, že účastníci katastrálneho konania v určenej lehote nedoložili listinu
preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a teda neodstránili nedostatky návrhu a jeho

príloh, keďže za týmto účelom sa mal správny orgán obrátiť na príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený
vyjadriť sa za Slovenskú republiku k otázke ne/využitia resp. ne/uplatnenia predkupného práva štátu.

57. Správny orgán prvého stupňa o návrhu zo dňa 29. júna 2015 na zápis vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015 rozhodol

dňa 10. decembra 2020 tak, že návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností zamietol. Správny súd
nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť povolený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015 a návrhu zo dňa 29. júna 2015 na vklad
práva do katastra nehnuteľností. Nepochybili preto ani správne orgány v konaní v predmetnej veci, teda
správny orgán prvého stupňa, ktorý rozhodnutím zo dňa 10. decembra 2020 zamietol návrh na vklad

práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015, a ani žalovaný, ktorý
rozhodnutím zo dňa 19. marca 2021 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. decembra
2020 potvrdil. Správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho
práva správne skúmal, či predávajúci mohol dňa 08. júla 2015 (teda v deň vzniku predkupného práva)
nakladať s nehnuteľnosťou, či jeho zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli už

v uvedený deň obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým
mravom a taktiež prihliadal i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré popísal v odôvodnení svojho
rozhodnutia a dospel k záveru, že vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015 nemožnopovoliť, čo správne konštatoval vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 19. marca 2021 i
žalovaný.

58. K námietkam žalobcu, ktoré sú obsahom správnej žaloby správny súd uvádza, že ich nepovažuje
za dôvodné. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o tomto návrhu bol povinný vychádzať
zo stavu v čase svojho druhého rozhodovania (t. j. 10. decembra 2020), čo i urobil a v odôvodnení
svojho rozhodnutia popísal všetky skutočnosti a právne úkony, ku ktorým musel prihliadať, a ktoré mu
bránili v tom, aby povolil vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015. Správny súd

sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem, naopak bol
toho názoru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočného stavu, ktorý vyplýval
z administratívneho spisu a na tento stav správne aplikovali i predpisy procesného ako i hmotného
práva. V súvislosti s touto námietkou správny súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 28. mája 2020, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 2Sžrk/8/2018, v ktorom okrem
iného uviedol: „Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný

zákonom č. 175/1999 Z.z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na
prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva SR (pozri § 1 ods.
1 zák. č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č.
154/2015 Z.z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému
sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., je obmedzená priamo zo

zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne
ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba taký výklad § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. môže byť v
súlade s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa § 3 ods.
5 zákona č. 175/1999 Z.z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri

zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu,
je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. a porušením § 31 ods.
1 zákona č. 162/1995 Z.z. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí
kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či
po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by

bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“

59. Nemožno súhlasiť s konštatovaním žalobcu o chránení záujmu štátu v neprimeranom rozsahu a v
rozpore s právnymi predpismi. Postup správneho orgánu, ktorý má oporu v predpisoch procesného a
hmotného práva nemožno označiť za nezákonný, chrániaci prednostne záujmy štátu. Naviac, žalobca v

podanej žalobe neuviedol také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jeho námietku o porušení
zásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní a rozhodnutí považovať za odôvodnenú. K potrebe
postupovať vo vzťahu k účastníkovi konania predvídateľným spôsobom, správny súd poukazuje na
množstvo predchádzajúcich rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú mu známe z jeho rozhodovacej
činnosti, a ktoré sa týkali priamo žalobcu a predkupného práva štátu, pričom správne orgány postupovali

i v tejto veci vo vzťahu k žalobcovi obdobným spôsobom a v intenciách svojich predchádzajúcich
rozhodnutí.

60. K námietke týkajúcej sa rozporu s § 3 a § 5 zákona č. 175/1999 Z. z. správny súd uvádza, že žalobca
žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom by ním tvrdený rozpor mal spočívať, resp. čo by malo byť v

rozpore s uvádzanými ustanoveniami zákona. Predkupné právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015 v katastrálnom území F. vzniklo na základe §
3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou
neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Žalobca v žalobe
tvrdil, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spája porušenie predkupného

práva s absolútnou neplatnosťou a žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré
hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom z toho dôvodu je potom podľa jeho názoru odôvodnenie
logicky rozporné a arbitrárne, dôsledkom čoho je porušenie práva na súdnu ochranu. Ani túto námietku
žalobcu nemožno považovať za dôvodnú a tvrdenie žalobcu nezodpovedá skutočnosti. Správny orgán
prvého stupňa rovnako ako i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzali z právneho názoru

prezentovaného vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR v súvislosti s predkupným právom
štátu, v ktorých sa súd ako kasačný súd vyjadril k otázke predkupného práva štátu k nehnuteľnostiam
v katastrálnom území F. a z tohto právneho názoru správne orgány ako i správny súd pri rozhodovaní
v predmetnej veci vychádzali. V zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona je povinnosťou správnehoorgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom ustanovení, pričom
správny orgán je zároveň povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na povolenie vkladu. Medzi tieto skutočnosti podľa názoru súdu patria i zmeny, ku ktorým došlo

po začatí katastrálneho konania vedeného pod č. V 5251/2015, a ktoré sa týkali parcely č. XXXX, v
katastrálnom území F. (opakovaná zmena vlastníka pozemkov, technický zánik pozemkov), a ktoré
správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne opísali. Na tieto zmeny musel správny orgán
prvého stupňa prihliadať a nepochybne boli dôvodom, pre ktorý nebolo možné vyhovieť návrhu zo dňa
29. júna 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

61. Za nedôvodné správny súd považoval i námietky žalobcu spočívajúce v nesprávnom právnom
posúdení veci (absolútna neplatnosť právneho úkonu a dodatočná nemožnosť plnenia). V súvislosti s
týmito námietkami správny súd opätovne poukazuje na vyššie uvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR
a ich dôvody, ktoré sa týkali i nehnuteľnosti v katastrálnom území F., ku ktorej vzniklo predkupné právo
štátu. Z rozsudkov jednoznačne vyplýva, že správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny

stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré
nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav
vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotil ako dodatočnú právnu
nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade.

62. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a vyššie
uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR v skutkovo a právne obdobných veciach súd nemal
pochybnosti o tom, že postup správnych orgánov pri rozhodovaní v predmetnej veci bol správny a
súladný so zákonom. Žalovaný (ako i správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa
10. decembra 2020) sa v dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 19. marca

2021 vysporiadal s existenciou predkupného práva štátu ako i s ďalšími skutočnosťami, na ktoré
bolo potrebné prihliadať v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015. Namietanie zachovania predkupného
práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery týchto nadobúdateľov je
vzhľadomnazistenéskutočnostiaprávnynázorvyjadrenývrozsudkochNajvyššiehosúduSRtýkajúcich

sa predkupného práva štátu a jeho účelu, celkom irelevantné.

63. Po oboznámení sa s námietkami žalobcu, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný,
ako i s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. decembra 2020 a rozhodnutím
žalovaného zo 19. marca 2021 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne

a nebolo možné jej vyhovieť. Za potrebné tiež považuje uviesť, že úlohou správneho súdu nie je
zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich
pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania,
ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd
zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a
dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny
orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z

tohtoaspektujeplnerealizovanéprávoúčastníkanariadneodôvodnenieadministratívnehorozhodnutia,
ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho
rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom
konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v
ňomžalovanývyhodnotilskutočnosti,ktorébolinepochybnezistenéaustálilichprávnyvýznam.Uviedol,

z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k
skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

64. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. marca 2021 správny súd
nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto

ju rozsudkom zamietol podľa § 190 SSP.

65. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 SSP, nakoľko zo súdnehospisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný
správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo
výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

66. Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi konania A. B., a to s poukazom
na § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšieho
účastníka. Správny súd uznesením č. k. 15S/17/2021-51 zo dňa 10. mája 2022 pribral do súdneho
konania tohto účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti s

plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu
zaslanú ďalšiemu účastníkovi konania, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí,
správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP).

67. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným

Centrum právnej pomoci (písm. c/).