Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/250/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824203934
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3824203934.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar.
XX.XX.XXXX,zastúpenéhokolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyPartizánske,
pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov: matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX,
zastúpenej JUDr. Martinom Žaťkom, advokátom, so sídlom Trenčianska cesta 603, 957 01 Bánovce

nad Bebravou a otca C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Dobiš s.r.o. so sídlom Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 857 327, v konaní
o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č.k. 24P/72/2024-491 zo dňa 26.09 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza zaviazal otca platiť zvýšené výživné pre maloletého
A. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 105,- Eur mesačne za obdobie od 22.07.2024 do 31.08.2025 a od
01.09.2025 v sume 120 Eur mesačne k rukám matky vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 22.07.2024 do rozhodnutia súdu vo výške 566,29 Eur povolil
otcovi splácať v splátkach po 30 Eur mesačne, k rukám matky splatné spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky. Vo zvyšku návrh matky zamietol

a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Svojerozhodnutieodôvodnilust.§78ods.1,3Zákonaorodine,keďkonštatoval,žeodposlednejúpravy
výživného (rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3P/95/2017-99 zo dňa 09.11.2017)
došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom
pre maloletého A.. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh matky
maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného pre maloletého A. B. je podaný čiastočne dôvodne. Otec

maloletého dieťaťa má naďalej dve vyživovacie povinnosti, a to voči maloletému A. a v súčasnosti už voči
plnoletémusynoviC.,uktoréhobolonaposledyzvýšenévýživnénasumu100,-Eurmesačne,študentovi
vysokej školy. U plnoletého C. H. konanie o zvýšenie výživného na sumu 400,- Eur mesačne, ktorá vec
je vedená Okresným súdom Prievidza pod sp.zn. 24Pc/25/2024. Od poslednej úpravy výživného došlo
k výraznej zmene pomerov u maloletého A., ktorý v čase posledného rozhodovania bol vo veku 7,5 roka
a od tej doby nepochybne došlo k zvýšeniu odôvodených potrieb v súvislosti s vekom, vzdelávaním,

vyučovacím procesom a podobne, ktorých oprávnenosť ani výšku otec maloletého dieťaťa nepopieral.
Taktiež u matky došlo k zmene pomerov, ktorá spolu s maloletým A. a už plnoletým synom C., ako aj
s manželom H. D. býva v rodinnom dome. V roku 2020 uzatvorila zmluvu o hypotekárnom úvere na
136.000,- Eur, pričom mesačná splátka je vo výške 464,- Eur a podmienkou úveru bolo i uzatvorenie
zmluvy o poistení vo výške 220,- Eur. Majetkové pomery súd prvej inštancie podrobne špecifikoval
v odseku 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku (strana 12 – 13 odôvodnenia, keďže súd prvej

inštancie aj na nasledujúcich stranách 15 opätovne uvádza tie isté čísla odsekov). Pri rozhodovaní
o výške výživného ale prvoinštančný súd v prvom rade prihliadol na možnosti a schopnosti otcamajúc za to, že v jeho schopnostiach a možnostiach nie je dosahovať vyšší mesačný príjem ako
dosahuje u súčasného zamestnávateľa – v roku 2023 priemerne 570,58 Eur mesačne, v roku 2024
priemerne 616,16 Eur mesačne a v roku 2025 priemerne 664,51 Eur mesačne, keďže zdravotný stav mu

neumožňuje vykonávať lepšie platenú prácu (pracuje iba ako pomocný kuchár). Prihliadol na lekárske
I. C. C. F., z ktorých vyplynulo, že otec bol v minulosti viackrát operovaný, kde mu bola odstránená
časť vnútorného menisku v ľavom kolennom kĺbe s následným spôsobením artrózy, a preto nemôže
v zamestnaní dlhšiu dobu stáť ani vykonávať ťažšie práce (dvíhať ťažšie bremená a podobne). Zo správy
C.C.F.vyplýva,ževyšetrilotcaklinickyaRTGvyšetrenímzistilartrózuIII.stupňazoIV.stupňov,vspráve

popísal zdravotný stav menovaného, riziká zhoršenia artrózy, a preto súd tento dôkaz považoval za
dostatočný z hľadiska posúdenia pracovných schopností otca.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd vychádzal z ust. § 52 CMP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho

právneho zástupcu matka maloletého dieťaťa. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nevykonal vo
veci dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a nevysporiadal sa ani s dôkazmi, ktoré
v priebehu konania predložila. V odôvodnení rozsudku poukazuje na neporovnateľne vyššiu životnú
úroveň matky, pričom táto skutočnosť, podľa jej názoru, nezbavuje otca plniť vyživovaciu povinnosť

z jeho strany v primeranom rozsahu. Výživné tak, ako ho určil súd prvej inštancie, nepostačuje ani
na pokrytie minimálnych potrieb maloletého dieťaťa vo veku 15 rokov. Súd prvej inštancie prihliadol
na údajnú pracovnú neschopnosť otca z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu, pričom sa vôbec
nevysporiadal s rozporuplnými tvrdeniami samotného otca v priebehu konania, ktorý v priebehu konania
najprv uvádzal, že jeho zdravotný stav je dobrý, že má síce zdravotné problémy s chrbticou po úraze

v roku 2013, keď spadol zo schodov, avšak nevedel toto svoje tvrdenie preukázať žiadnou lekárskou
správou (pojednávanie dňa 07.11.2024). Následne na druhom pojednávaní dňa 03.04.2025 otec doručil
lekársku správu od C. J. – špecialista neurológie, v zmysle ktorej bolo zrejmé, že sa na bolesti chrbtice
žiadnym spôsobom neliečil a až na základe potreby dokazovania svojho zdravotného stavu navštívil C.
J.. Následne potom prišiel s bolesťou v kolene, a to vo svojich písomných podaniach a potom poukazoval

na operáciu v kolene, ktorú mal v roku 1993. Až do času 03.04.2025 sa žiadnym spôsobom neliečil
a aj k C. F. - špecialistovi ortopédovi, sa dostavil až 03.04.2025, teda v poradí druhého pojednávania,
pričom konanie sa začalo návrhom 22.07.2024. Najprv tvrdil, že pracuje ako kuchár, až neskôr na
pojednávaní modifikoval svoje tvrdenie, že pracuje ako pomocný kuchár v nádeji, že pomocný kuchár
s 30 ročnou praxou (ako kuchár) by snáď mohol zarábať len minimálnu mzdu. Otec v priebehu

konania viackrát uviedol, že si inú prácu nehľadal a ani nemá záujem si inú prácu hľadať, čo súd
prvej inštancie prakticky ponechal bez akéhokoľvek povšimnutia. Matka v priebehu konania predložila
stovky vhodných pracovných ponúk, v ktorých by otec mohol pracovať, ale s touto skutočnosťou sa súd
nevyporiadal, pričom obmedzil sa len na vyhodnotenie dvoch pracovných ponúk, ktoré, podľa názoru
súdu, otec nemôže vykonávať buď z dôvodu nedostatočného vzdelania, ale najmä z dôvodu zhoršeného

zdravotného stavu. Otec už dlhú dobu, ako vyplynulo už aj z predchádzajúcich konaní (najmenej 15
rokov), oficiálne zarába sumu od 300,- do 664,- Eur, niekedy nedosahuje jeho príjem ani výšku životného
minima, pričom pracoval viac ako 8 hodín denne, napríklad aj 16 hodín denne, aj krátky – dlhý týždeň,
aj nočné služby, ale aj v zamestnaniach, kde pracuje len 8 hodín denne, a to aj napriek jeho praxi
a napriek skutočnosti, že pracovný trh ponúka násobne vyšší plat na rovnakých pozíciách. Pokiaľ je

v desiatkach pracovných ponúk uvedené, že ponúkaná mzda je na úrovni cca 2.000,- Eur v čistom, tak
sa predpokladá, že to je za štandardný, zákonníkom práce predpokladaný pracovný čas zamestnania
v trvaní 8 hodín denne a že keď raz jeden kuchár alebo pomocný kuchár pracuje na tejto pozícii dnes, tak
ani vo všetkých ostatných ponukách nemôže byť náplň práce tej istej pozície niečo výrazne iné. Je preto
nutné preto označiť konanie prvoinštančného súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazov za nesprávne,

arbitrárne a najmä nespravodlivé. Súd v konaní jednoducho prevzal argumentáciu otca, že nemôže
vykonávať náročnejšiu fyzickú prácu ani počas 8 hodinovej smeny, avšak v rámci dokazovania bolo
predložených niekoľko desiatok pracovných ponúk – dôkazov, z ktorých však nevyplýva, že na pozícii
kuchár a pomocný kuchár je nutné robiť fyzicky náročnejšiu prácu.

3. Otec ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, ktoré tak zároveň
znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv v spojení so súdnou ochranou. Okrem

iného, ide i o právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so
zákazom odmietnutia spravodlivosti.

6. Odvolateľka vo svojom odvolaní namietala nesprávne určenie výšky príjmu otca poukazujúc na
ust. § 75 Zákona o rodine, keď súd prvej inštancie pri posudzovaní potencionality otcovho príjmu

prihliadal výlučne na jeho tvrdenia týkajúce sa zdravotného stavu, a tým jeho neschopnosť vykonávať
prácu počas 8 hodinového pracovného času. Mala za to, že v tomto smere súd ani nevyhodnotil
všetky rozhodujúce skutočnosti, keď neprihliadol na samotný postoj otca o jeho nezáujme zabezpečiť
si primerané zamestnanie, ani na skutočnosť, že až v priebehu konania začal spochybňovať svoju
pracovnú spôsobilosť a podobne.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci považoval námietky odvolateľky za dôvodné, a preto tak, ako je
vyššie uvedené, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Bez povšimnutia nemožno ponechať najmä skutočnosť, že otec nemá zníženú pracovnú schopnosť
(zrejme ani nikdy o posúdenie svojich pracovných schopností nepožiadal) tak, ako to konštatuje i matka

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, zo samotných lekárskych správ nemožno vychádzať pri
posúdení jeho pracovných schopností, keďže sa jedná o výlučne odbornú otázku. Za takéhoto stavu
potom ani súd prvej inštancie na základe doterajšieho dokazovania nemohol bez ďalšieho konštatovať,
že nie je v možnostiach a schopnostiach otca vykonávať prácu v rozsahu 8 hodinovej pracovnej doby,
keď, naviac tak, ako to opätovne konštatuje matka, otec nepreukázal, že by mal upravenú pracovnú

dobu v zmysle platnej pracovnej zmluvy.

8. Konanie vo veciach maloletých detí je ovládané princípom oficiality, teda v zásade ho možno začať
aj bez návrhu. Z princípu oficiality tiež vyplýva, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, čo plne platí
i o návrhoch na vykonanie dokazovania, lebo v takomto prípade je povinnosťou súdu zistiť skutočný stav

veci a za tým účelom vykonať i potrebný rozsah dokazovania, potrebný pre objektívne rozhodnutie.

9. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie podrobne vypočuť otca k námietkam
uvádzaným matkou týkajúcich sa najmä jeho zdravotného stavu, kedy presne u neho začali vznikať
zdravotné ťažkosti, akým spôsobom ich riešil, prečo v priebehu rokov nepožiadal teda o zníženie

pracovnej schopnosti. Bez ohľadu na matkou predložené pracovné ponuky bude povinnosťou súdu zistiť
prostredníctvom úradu práce, poprípade iným objektívnym spôsobom, pracovné možnosti v regióne
a z toho vyplývajúce i platové podmienky, ktoré zároveň bude musieť zákonným spôsobom v rozhodnutí
vyhodnotiť, lebo len potom bude možné ustáliť, či je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať
vyšší než ním deklarovaný príjem.

Tu je zároveň potrebné zdôrazniť, že žiaden zákon v Slovenskej republike neukladá osobám povinnosť
pracovať. Neukladá povinnosť ani pracovať v odbore, ktorý zodpovedá dosiahnutému vzdelaniu, ale
povinnosť rodičov živiť svoje dieťa vyplýva priamo zo Zákona o rodine.

10. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere, poprípade po vykonaní ďalších dôkazov, ktoré

v priebehu konania navrhnú účastníci, bude môcť súd prvej inštancie opätovne rozhodnúť o návrhu
matky na zvýšenie výživného a ustáliť potencionálny príjem otca, ktorý, aj podľa vlastného vyjadrenia,
nemá záujem si hľadať primerané zamestnanie.

11.Vnovomrozhodnutírozhodneprvoinštančnýsúdiotrováchodvolaciehokonania(§396ods.3CSP).

12. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).