Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/235/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122208208
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3122208208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov – matka: D. E., F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. I. XXXX/XX, J. K. E., L. pobytom M. XXXX/XX, L., zastúpená
právnou zástupkyňou: JUDr. Zuzana Lukačovičová, advokátka, so sídlom M. XXX/XX, J. K. E. a otec:
C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom K. N. XXX/XX, O. - D., zastúpený právnou zástupkyňou: Mgr.
Petra Hrubová, advokátka, so sídlom A. K. XX, O., E. konaní o zmenu úpravy práv a povinností k

maloletým deťom a zmenu úpravy styku, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.
k. 32P/183/2022-467 zo dňa 22. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. v spojení so závislým výrokom VII. o trovách konania p
o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) vo výroku I. upravil
styk otca s maloletými deťmi A. a C. B. počas bežného styku, počas jarných, veľkonočných, letných,

zimných prázdnin a vianočných sviatkov v spojení s výrokom II. a III. ohľadne povinností týkajúcich sa
úpravy styku. Vo výroku IV. rozhodol, že návrh otca na zmenu úpravy styku a na uloženie povinnosti
rodičom vodiť deti na tréningy hokeja podľa rozpisu tréningov a zápasov hokejového klubu zamietol, vo
výroku V. konanie v časti návrhu matky na úhradu polovice nákladov spojených so psychologickými
sedeniami maloletého C. otcom zastavil, vo výroku VI. zmenil v časti úpravy styku rozsudok Okresného
súdu Trenčín č.k. 32P/62/2022-37 zo dňa 20.09.2022. Vo výroku VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku poukázal na návrh matky doručený súdu 22.12.2022, ktorým sa domáhala
zmeny úpravy styku otca s maloletými, na vyjadrenie otca, podania otca vrátane návrhu na zverenie
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, návrhu, aby bola rodičom uložená povinnosť vodiť
deti na tréningy hokeja podľa rozpisu tréningov a zápasov hokejového klubu, na správy z prešetrenia
pomerov kolízneho opatrovníka, oboznámenie sa s listinami tvoriacimi súdny spis, s uzneseniami súdu
vydanými v konaní č.k. 32P/39/2025, 21C/5/2023 a za aplikácie ust. Čl. 5, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, §

26, § 35 Zákona o rodine, § 52, § 58 CMP, rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že otec na nariadenom pojednávaní netrval na zverení maloletých
detí do striedavej osobnej starostlivosti so striedaním v intervaloch ako navrhoval. Ďalej konštatoval,že došlo k novým skutočnostiam a je v záujme maloletých detí, aby ich styk s otcom bol upravený
s pevne stanovenými termínmi rozsahu styku a spôsobom preberania a odovzdávania detí. Súd prvej
inštancierozhodol prvýmrozsudkomč.k.32P/183/2022-262zodňa20.02.2024,tentovšaknaodvolanie

rodičov Krajský súd v Trenčíne (poznámka odvolacieho súdu: Krajský súd v Žiline) uznesením sp.zn.
13CoP/97/2024 zo dňa 26.06.2024 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Po zrušení rozsudku súd doplnil dokazovanie nariadením odborného poradenstva pre
rodičov a deti v Centre pre deti a rodiny L. N. a ďalším výsluchom účastníkov s tým, že spolupráca
s rodičmi bola zhodnotená ako dobrá, ciele však vnímali ako nenaplnené, nakoľko rodičia nedospeli

k rodičovskej dohode, preto autoritatívne rozhodol o úprave styku otca s deťmi a vyhovel návrhu matky
v celom rozsahu okrem času odovzdávania detí v párny piatok, kedy matka navrhovala čas 17:00 hod.
a súd určil 16:00 hod. za účelom zjednotenia času preberania detí počas víkendového styku aj styku
počas pracovného týždňa. Zároveň apeloval na rodičov, aby sa v záujme zdravého vývoja maloletých
detí pokúsili v otázkach súvisiacich s ich výchovou nájsť obojstranne prijateľné východiská. Je na oboch
rodičoch, aby zmiernili napätú situáciu medzi nimi, ktorú vnímajú aj maloleté deti, čo konštatovalo P. L. N.

a aby deti neboli neustále vystavované vážnym konfliktom rodičov, preto je potrebná primeraná, slušná,
konštruktívna komunikácia s druhým rodičom, snaha o vzájomné dohody s cieľom uprednostnenia
najlepšieho záujmu detí pred ich vlastnými nezhodami.

4. Otec sa okrem zmeny úpravy styku domáhal, aby súd uložil rodičom povinnosť vodiť deti na tréningy

hokeja podľa rozpisu tréningov a zápasov hokejového klubu, ktorý návrh odôvodňoval s poukazom
na ust. § 35 Zákona o rodine. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje rozhodovanie súdu o nezhode
rodičovopodstatnýchveciachsúvisiacichsvýkonomrodičovskýchprávapovinností.Súdprvejinštancie
prihliadnuc na právny názor odvolacieho súdu, že podstatnou vecou v tejto súvislosti sú spravidla
veci týkajúce sa majetkových práv, ale aj tzv. statusovotvorných práv maloletého dieťaťa, ktoré stoja

mimo rámec inštitútu rodičovských práv a povinností a patria rodičom bez ohľadu na to, či im výkon
rodičovských práv patrí, alebo nie, pričom športová činnosť súvisí so všestranným vývojom osobnosti
maloletého a jedná sa o bežnú vec, ktorá nevyžaduje nahradenie súhlasu druhého rodiča, návrh otca
v tejto časti zamietol. Využil svoje oprávnenie a povinnosť viesť rodičov ku konsenzu ohľadne tréningov
hokeja aj uložením výchovného opatrenia o povinnosti zúčastňovať sa odborného poradenstva na P. L.

N., avšak tento cieľ sa odbornému tímu CDR nepodarilo naplniť a rodičia k dohode nedospeli. Matka
uvádzala, že chce dieťa podporovať vo voľnočasových aktivitách, ktorých sa maloletý bude chcieť
zúčastňovať a i keď maloletý má od septembra 2025 nastúpiť na Základnú školu E. E. L., C. ochotná
ho voziť na hokejové tréningy do J. K. E.. Poukazovala však aj na diagnostikovanú astmu a vyjadrenia
alergologičkyonevhodnostisuchéhovzduchunaklziskuavhodnejšiehokrúžkuplávaniapremaloletého,

akoajskutočnosť,žemaloletýohokejnejavítakýzáujem,akoprezentujeotec.Onárokunanáhradutrov
konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, podľa obsahu do časti výroku IV. , v ktorej súd jeho
návrh na uloženie povinnosti rodičom vodiť deti na tréningy hokeja podľa rozpisu tréningov a zápasov

hokejového klubu zamietol, v podaní doručenom súdu dňa 25.08.2025 (č.l. 475 súdneho spisu), nakoľko
mal za to, že napadnutý výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam a súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
V odôvodnení odvolania otec uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, keď

sa nezameral na názor detí ohľadom hokeja v zmysle ust. § 43 Zákona o rodine. Maloletý syn A. javí
neustále záujem o hokej, tvrdenia súdu, že maloletý nejaví záujem o hokej tak, ako to prezentuje otec,
sa nezakladajú na pravde a nemá ani podklad vo vykonanom dokazovaní. Zo správy CDR strana 5.
je zrejmé, že maloletý A. hrá pravidelne hokej, ktorý je jeho prioritou a je u neho na prvom mieste. Zo
správy CDR strana 6. je zrejmé, že maloletý C. v minulosti hral hokej a súčasne preferuje iné športy.

Teda tvrdenia súdu, že u maloletého je iný záujem, ako tvrdí otec, sa nezakladajú na pravde. Matka síce
deklaruje, že uprednostňuje záujem detí, opak je však pravdou. Zmenila školu i napriek ich nesúhlasu.
Matka je tehotná a s partnerom čaká tretie dieťa. Ako otec je ochotný aj po zmene školy detí tieto
sprevádzať na tréningy. Ak súd nechce upraviť povinnosť rodičov vodiť deti na tréningy, otec má za
to, že bolo v možnostiach súdu túto otázku vyriešiť tak, že by otcovi priznal právo deti sprevádzať na

tréningy podľa aktuálneho rozpisu. Otec pracuje v L. a deti od 01.09.2025 nastupujú do školy v L.. Q. má
vytvorené podmienky na to, aby deťom zabezpečoval tréningy, a to nad rámec styku, ktorý mu súd určil.
Súd nesprávne vec posúdil, nerešpektoval výsledky CDR, ktoré oni ako rodičia a deti absolvovali v rámci
výchovného opatrenia. Súd nebral do úvahy názor detí a účelovo vec posúdil v prospech matky, ktorálen verbalizuje, že deti bude v športe podporovať, avšak nemá skutočný záujem (aktuálne pri treťom
dieťati nebude mať čas zabezpečovať pravidelné tréningy detí). Z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací
súd vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Matka vo vyjadrení otca k odvolaniu v podaní doručenom súdu dňa 17.09.2025 (č.l. 483 súdneho
spisu) uviedla, že ho považuje za nedôvodné, súd prvej inštancie postupoval správne, keď jeho návrh na
uloženie povinnosti rodičom vodiť maloleté deti na tréning hokeja zamietol. Matka uviedla už pri prvom
výsluchu, že chce dieťa podporovať vo voľnočasových aktivitách, potvrdila, že je ochotná voziť ho na

hokejové tréningy, avšak poukázala aj na zdravotné problémy maloletého A.. Dôrazne sa ohradzuje
proti tvrdeniam otca, ktoré uvádza v podanom odvolaní, že aktuálne pri treťom dieťati nebude mať čas
zabezpečovať pravidelné tréningy detí. Matka ľúbi všetky deti rovnako a aj po narodení ďalšieho dieťaťa
sa bude venovať školským povinnostiam, ako aj voľnočasovým aktivitám všetkých detí rovnako. V meste
L. sú športové možnosti veľmi široké a maloleté deti si môžu zvoliť voľnočasové aktivity podľa ich želania
v mieste ich bydliska. Zároveň predložila sms komunikáciu, ktorú otec maloletých detí adresoval ich

matke po tom, čo mu maloletý A. oznámil, že ho hokej ďalej nezaujíma a preferuje už iný šport. Podľa
názoru matky, otec sa snaží deti donútiť súdnym rozhodnutím, aby navštevovali tréningy športu, ktorý
ich už nebaví a zvolili si iný šport. Otcom navrhované rozhodnutie by nebolo v záujme maloletých detí,
naviac, ďalšie rozširovanie styku by taktiež nebolo v záujme maloletých, keďže by to narušovalo stabilitu
ich režimu a viedlo k zbytočným konfliktom medzi rodičmi. Rozpisy tréningov, na ktoré sa otec odvoláva,

sa každoročne menia, čo by opakovane spôsobovalo opakované spory. Zároveň poukázala aj na to, že
proti otcovi je vedené priestupkové konanie v súvislosti s jeho neprimeraným správaním sa k maloletému
A., ktorému dal niekoľko faciek a vulgárne mu nadával. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil odvolaním
napadnutý výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že je zákonný a správny.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky v podaní doručenom súdu dňa 13.10.2025 (č.l. 497 súdneho
spisu) uviedol, že jej tvrdenia sa nezakladajú na pravde, na podanom odvolaní trvá v celom rozsahu.
Maloletý A. javí dlhodobo skutočný záujem o hokej, hrá hokej tak, ako to bolo preukázané aj na CDR,
maloletý mal pár dní názor vsugerovaný predovšetkým matkou, že hokej hrať nebude, preto dostal
od neho výchovnú facku. Po tomto incidente pod nátlakom matky telefonoval otcovi, kedy ho matka

v telefonáte inštruovala, aby mu povedal, že hokej hrať nebude. Následne A. nastúpil na tréningy a dva
zápasy, matka za incident so synom podala na neho trestné oznámenie za týranie dieťaťa. Matka
znovu podala trestné oznámenie pre marenie súdneho rozhodnutia, nakoľko, podľa jej názoru, jej píše
otec ohľadom detí sms správy nad rámec zmieru, ktorý uzatvorili v konaní o ochrane osobnosti pred
OkresnýmsúdomTrenčínč.k.21C/52/2023.Vcelomkonaníotecopakovanepoukazovalnato,žematka

mu chce zabrániť styku s deťmi, znepríjemňuje mu život nátlakom na jeho osobu, podáva bezdôvodné
podnety. Kuratela je zjavne na strane matky, čoho dôkazom je aj fakt v inom konaní pred Okresným
súdom Trenčín č.k. 32P/39/2025, kde kuratela mala vykonať pohovor s maloletým A. ohľadom zmeny
školy (na žiadosť Krajského súdu v Žiline), čo sa účelovo nevykonalo. Maloletý C. začal hrať futbal,
starý otec mu nakúpil výstroj, prihlásil ho na futbal v J. K. E., kde bol C. aj na tréningu. Následne mu

matka zakázala, že nemôže hrať futbal, iba v L., i napriek tomu, že sa C. na futbale v J. páčilo. Ako otec
trval na tom, že s matkou je nulová šanca sa na niečom dohodnúť, je v záujme detí, aby mali vytvorené
podmienky navštevovať šport, ktorý preferujú, A. ho hrá aktívne už niekoľko rokov a aby sme aj my ako
rodičia mali povinnosť im tieto tréningy zabezpečovať. Zároveň poukázal na to, že aj keď sú výroky I.,
II. a III. napadnutého rozsudku právoplatné a vykonateľné, matka mu bráni v styku podľa rozsudku. Na

odvolaní trvá v celom rozsahu.

8. Matka v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu otca v podaní doručenom súdu dňa 02.11.2025 (č.l. 511
súdneho spisu) opätovne zopakovala skutočnosti už uvádzané v predchádzajúcich vyjadreniach,
podotkla,ževšetkyotcovetvrdeniapočasceléhokonaniasaneustáletočiavýlučneokolohokejaašportu

v meste J. K. E., H. otec sa vôbec nezaujíma o iné aspekty života detí, ich zdravotný stav, návštevy
lekárov, rodičovské združenia, školu, samotnú dochádzku do školského zariadenia, vzdelanie samotné,
psychickú pohodu, zázemie, či bežný každodenný režim. Maloleté deti sa boja pred otcom vyjadriť svoj
názor, pretože sa obávajú možného postihu alebo trestu zo strany otca, je preto potrebné zohľadniť, že
ich vyjadrenia v prítomnosti otca nemusia odrážať ich skutočnú vôľu a ich práva môžu byť ohrozené.

9. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe
odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletých detí,
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a ust. § 219 ods. 3

CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku IV. v spojení so závislým výrokom VII. o trovách konania, a to za aplikácie ust.
§ 65, § 66, § 67 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu,
odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP.

12. Po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti výroku IV., i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom
rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil.
Zodôvodneniarozhodnutiavyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej
vodôvodnenínapadnutéhorozsudkujesúdprvejinštanciekoherentný,jehorozhodnutiejekonzistentné,

rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj závery, ku ktorým dospel, sú
racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nezistil v tejto veci
dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom

prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie
vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť
osobitne k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

13. Základom odvolania otca bol nesúhlas s časťou výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bol zamietnutý návrh na uloženie povinnosti rodičov vodiť deti na tréningy hokeja, a teda predmetom
odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie týmto
napadnutým výrokom v spojení so závislým výrokom VII. o trovách prvoinštančného konania.

14. Odvolací súd poukazuje na právny názor v súvislosti s výkladom ust. § 35 Zákona o rodine vyslovený
v uznesení Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/97/2024-356 zo dňa 26.06.2024, ktorým bol súd prvej
inštancieviazaný,keďžetýmtouznesenímdošlokzrušeniuprvéhorozsudkusúduprvejinštancievdanej
veci a jej vráteniu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v danej veci dospel k rovnakému

záveru ako súd prvej inštancie, ktorý prihliadal aj na právny názor predtým odvolacieho súdu, že je
potrebné návrh otca, ktorý odôvodňoval s poukazom na ust. § 35 Zákona o rodine a ktorým sa domáhal,
aby súd uložil rodičom povinnosť vodiť deti na tréningy hokeja podľa rozpisov tréningov a zápasov
hokejového klubu, zamietnuť. Odvolanie otca do tejto časti súd považuje za nedôvodné.

15. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

16. Výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu v zásade realizujú rodičia vo
forme konsenzu spoločne. O bežných veciach dieťaťa môže rozhodovať ktorýkoľvek z rodičov, a to i bez
súhlasu druhého rodiča, pokiaľ má tento plnú spôsobilosť na právne úkony a výkon rodičovských práv
a povinností mu nebol pozastavený, obmedzený, resp. nebol výkonu rodičovských práv a povinnostípozbavený. Rovnako tak to platí aj v prípade podstatnej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa, ktorá si
však za normálnych okolností vyžaduje dohodu oboch rodičov. Čo možno považovať za podstatnú vec,
zákon explicitne neuvádza, no v zmysle judikatúry sa ňou rozumie všetko, čo je z objektívneho hľadiska

dôležité a podstatné nielen pre rodiča, ale najmä pre dieťa. Takéto podstatné veci sú v príkladoch
uvedené i v predmetnom ustanovení ako vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny, správa majetku
maloletého dieťaťa, určenie štátneho občianstva maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti, rozhodovanie o príprave na budúce povolanie dieťaťa, ale i oblasti, ktoré
ustanovenie priamo neuvádza, ako je určenie bydliska dieťaťa, či zmena jeho mena a priezviska. Čiže

spravidla pôjde o veci týkajúce sa majetkových práv, ale aj tzv. statusovotvorných práv maloletého
dieťaťa, ktoré stoja mimo rámec inštitútu rodičovských práv a povinností a patria rodičom bez ohľadu na
to, či im výkon rodičovských práv patrí, alebo nie. Odvolací súd dáva ešte do pozornosti tú skutočnosť, že
súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu
sp.zn. 13CoP/97/2024 uložil výchovné opatrenie rodičom v záujme maloletých detí, a to z dôvodu, že
neboli schopní sa dohodnúť o účasti maloletých detí na hokejových tréningoch, resp. zápasoch. Avšak

rodičia k dohode nedospeli.

17. Podstatné veci, týkajúce sa maloletého dieťaťa, pri ktorých musia rodičia postupovať spoločne podľa
§ 35 Zákona o rodine, judikatúra definuje najmä ako zásadné rozhodnutie, ovplyvňujúce vývin a život
dieťaťa.Patrísemvoľbaškoly,trvaléodsťahovaniesadozahraničia,závažnélekárskezákroky,čizmena

náboženstva, pričom kľúčovým je vždy najlepší záujem dieťaťa. Musí ísť o záležitosti, ktoré majú trvalejší
alebo dlhodobejší vplyv na život dieťaťa, patria sem zásadné zmeny v oblasti výchovy, vzdelávania,
zdravotnej starostlivosti a miesta pobytu. Odvolací súd teda v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že
jednou z hmotnoprávnych podmienok pre vznik oprávnenia súdu rozhodnúť v zmysle ust. § 35 Zákona
o rodine je, že ide o podstatnú vec, týkajúcu sa maloletých detí. Súd prvej inštancie túto náležite skúmal

a mal za to, že uvedený návrh týkajúci sa uloženia povinnosti rodičom vodiť deti na tréningy hokeja
podľa rozpisu tréningov a zápasov hokejového klubu, nie je podstatnou vecou súvisiacou s výkonom
rodičovských práv a povinností, ide o športovú činnosť súvisiacu so všestranným vývojom osobnosti
maloletého, jedná sa o bežnú vec, ktorá nevyžaduje nahradenie súhlasu druhého rodiča, preto správne
návrh otca v tejto časti zamietol. V ďalšom sa potom správne nezaoberal tým, v čom je rozpor alebo

nezhoda rodičov ohľadne zabezpečenia účasti maloletých na tréningoch.
Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že aj zo samotných vyjadrení otca, ktoré podal v priebehu konania,
nebolo preukázané, že by matka bránila maloletým deťom v súvislosti s ich športovou činnosťou,
zároveň stav je taký, že v rámci neodkladného opatrenia potvrdeného uznesením Krajského súdu
v Žiline č.k. 12CoP/145/2025 zo dňa 23.07.2025 bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Trenčín

č.k. 32P/39/2025 zo dňa 03.04.2025, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým udelil matke detí
za otca súhlas s prestupom maloletého A. na Základnú školu E. XX, L. a s prihlásením maloletého C.
na povinnú školskú dochádzku na Základu školu E. XX, L.. To znamená, že u maloletých detí prebieha
povinná školská dochádzka v Trenčíne a v tejto súvislosti bude zrejme potrebné do budúcna nejakým
spôsobom vyriešiť ich záujem o športovú činnosť podľa toho, ako sa oni rozhodnú. Matka v priebehu

konaniajednoznačnedeklarovala,žechcedetipodporovaťvovoľnočasovýchaktivitách,ktorýchsabudú
chcieť zúčastňovať a aj potvrdila, že je ochotná voziť ich na hokejové tréningy do J. K. E..
18. Odvolací súd uvádza, že neboli zistené dôvody na zrušenie výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie,
resp. na jeho zmenu vo vyvolanom odvolacom konaní, preto bol rozsudok vo výroku IV. v spojení so
závislým výrokom VII. o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie

podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak neboli zistené dôvody pre
iný spôsob rozhodnutia podľa § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodovalv prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).